Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

37C/145/2014

Uznesenie

Okresný súd Košice I v spore žalobcu M. B.X., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. 296, zastúpeného Advokátska kancelária Hovan a Hospůdka, s.r.o., M. Gorkého 8, Spišská Nová Ves 052 01, IČO: 47 233 419, proti žalovanému Y.. Q. V., C.. X.XX.XXXX, S. I., J. X/XX, zastúpenému Mgr. Karolom Gregom, advokátom so sídlom vo Svite, Štúrova 101, o zaplatenie 10,93 eura s prísl., takto

rozhodol:

I. Konanie zastavuje.

II. Stranám náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobca vo svojom návrhu, došlom súdu dňa 13.12.2013 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 10,93 eura s prísl. a náhradu trov konania z dôvodu, že žalobca ako člen Urbariátu bol rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves zaviazaný zaplatiť M. B. - Q. sumu 2.531,70 eura so 17,6% úrokom z omeškania z titulu vykonaných ťažobných prác pre Urbariát.

2. Pred prvým pojednávaním vzal žalobca písomným podaním zo dňa 19.6.2020 žalobu v celom rozsahu späť a žiadal súd, aby konanie zastavil z dôvodu, že vo veci súvisiacej s týmto konaním bolo právoplatne rozhodnuté, avšak nárok žalobcu v tomto konaní bol v čase podania žaloby dôvodný, hoci s poukazom na rozsudok OS SNV sp. zn. zo dňa 3.10.2018 v spojení s rozsudkom KS v KE sp. zn. zo dňa 13.2.2020 dôvod nároku žalobcu odpadol. Zároveň žiadal, aby súd žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania.

3. Podľa ust. žalobca môže vziať žalobu späť.

4. Podľa ust. ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

5. Podľa ust. súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa alebo pojednávanie.

6. Podľa ust. súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

7. Nakoľko žalobca vzal žalobu v celom rozsahu späť pred začatím pojednávania, súd konanie v súlade s jeho dispozičným úkonom a v zmysle citovaných zákonných ustanovení v celom rozsahu zastavil.

8. Podľa ust. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

9. Podľa ust. , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

10. Podľa ust. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

11. Podľa súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Citované zákonné ustanovenie predstavuje odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok ( ) aj zo zásady zodpovednosti za zavinenie ( ). Súd podľa neho nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu nahradiť trovy konania úspešnej strane, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojím zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane. Dôvody hodné osobitného zreteľa ani výnimočné okolnosti zákon neuvádza ani exemplifikatívne. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnej praxi. To však neznamená, že tým vytvára priestor na celkom voľnú úvahu súdu. V zmysle dnes už ustálenej judikatúry (pozri k tomu napr. uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. , sp. zn. či sp. zn. ) ustanovenie nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie preto nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. Strane, ktorá mala vo veci úspech, nemožno nepriznať náhradu trov podľa výnimočného ustanovenia len na základe všeobecného záveru hodnotiaceho dopad rozhodnutia o určitom druhu nárokov. Nejde o automatické pravidlo, ktoré by sa uplatňovalo vo vzťahu k určitému typu konania (k tomu napr. nálezy Ústavného súdu ČR sp. zn. či sp. zn. ), ale ide o prvok individualizácie, nie ľubovôle zo strany súdu (pozri nález Ústavného súdu ČR sp. zn. ). Hranice sudcovskej úvahy sú dané účelom právnej úpravy náhrady trov konania, ktorá jej nepriznanie úspešnému účastníkovi pripúšťa len ako výnimku zo všeobecného procesného princípu zodpovednosti za výsledok sporového konania (). Priamo z textu zákonného ustanovenia vyplýva, že súd by mal podľa neho rozhodovať iba vo výnimočných prípadoch. Zmyslom predmetného zákonného ustanovenia je, že ak súd zvolí postup podľa neho, nemôže žiadnej zo strán (ani úspešnej, ani neúspešnej) priznať náhradu trov konania. Napriek doslovnému zneniu ustanovenia nepriznanie sa môže týkať všetkých trov alebo len ich časti. Na účely moderácie nie je rozhodujúce, na základe akej zásady boli trovy uložené a ktorá strana ich má platiť; moderovať možno aj trovy zastaveného konania. Ak súd má v úmysle použiť moderačné právo alebo ak ho niektorá zo strán navrhne, musí súd umožniť protistrane, aby sa k tomu vyjadrila (k zámeru aj k dôkazom). Nie je možné, aby súd dospel k vnútornému presvedčeniu, že je potrebné aplikovať ustanovenie a strane, ktorá by inak trovy získala, to neoznámil a táto by sa to dozvedela až z rozhodnutia. Súd v prípade použitia ustanovenia je povinný „vytvoriť procesný priestor“ umožňujúci stranám sporu vyjadriť svoje stanovisko k prípadnému použitiu tohto ustanovenia [pozri k tomu rozsudok ESĽP Čepek proti Českej republike (sťažnosť č. 9815/10) ako aj nálezy Ústavného súdu ČR sp. zn. a sp. zn. ]. Strana má teda právo byť explicitne vyzvaná, aby včas k prípadnej aplikácii vyjadrila svoje stanovisko. Výrok rozhodnutia v prípade úplnej moderácie by mal znieť „stranám sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva“ resp. „súd stranám nárok na náhradu trov konania nepriznáva“. Výrok, že „žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania“ už nemá v oporu.

12. Aplikácia tohto ustanovenia ( ) prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov neprizná. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane strán sporu. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery strán a tiež na okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu práva na súde, na chovanie strán v priebehu konania a ich postoj v konaní, ako aj k ďalším relevantným skutočnostiam, ktoré určitým spôsobom individualizujú situáciu strany v tom smere, že si zasluhuje špecifické zaobchádzanie v zmysle vyššie citovaného ustanovenia (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. M Cdo

14/99, uverejnené ZSP č. 1/2000, nález sp. zn. III. ÚS ČR 1840/10 zo dňa 23.9.2010, dostupný na http:// nalus.usoud.cz).

13. Pokiaľ ide o charakter prejednávaného sporu, predmetom konania v posudzovanom spore je peňažný nárok žalobcu titulom následného rozvrhového regresu, ktorý si ako spoločník Urbariátnych lesov a pasienkového spoločenstva Poráč (ďalej len „urbariát“) uplatňuje voči žalovanému ako spoločníkovi urbariátu a solidárnemu dlžníkovi dlhu, na zaplatenie ktorého bol zaviazaný rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 2.7.2009 č. k. - 325, a to jeho pomernej časti, vyčíslenej podľa výšky podielu žalovaného na spoločnej nehnuteľnosti.

14. Následný regres v súvislosti s pasívnou solidaritou vzniká, pokiaľ solidárny dlžník sám splní celý dlh alebo ho síce nesplní celý, avšak aj napriek tomu splní viac, než na neho vo vzájomnom vnútornom vzťahu pripadalo. Okamžikom vzniku následného postihu je tu právne konanie, ktorým jeden zo solidárnych dlžníkov spôsobil zánik záväzku s účinkami pre všetkých spoludlžníkov, pričom z jeho majetkovej sféry tým došlo k transferu väčšej časti hodnôt ako predstavoval jeho podiel.

15. Regres nie je pojmovou súčasťou solidarity, ale je samostatným záväzkovým vzťahom, pretože má svoje samostatné predpoklady vzniku a zániku, ktoré sú odlišné od právnych skutočností pôsobiacich na samotné solidárne záväzkové právne vzťahy. Zatiaľ čo solidarita vzniká typicky zmluvou a zaniká splnením, regresný právny vzťah typicky práve splnením solidárneho záväzku vzniká. Dôkazom separácie solidárneho záväzku a regresného právneho vzťahu je, že obidva sa väčšinou budú časovo míňať. Dokiaľ totiž nezanikne solidárny záväzok splnením (resp. právnou skutočnosťou mu na roveň postavenou), nemôže ani dôjsť k vzniku regresného právneho vzťahu.

16. Obsahom následného regresného vzťahu u pasívnej solidarity je subjektívne právo dlžníka, ktorý splnil viac, než na neho vo vzájomnom vnútornom pomere pripadalo, aby mu ostatní solidárni dlžníci poskytli náhradu, a to podľa podielov na nich pripadajúcich. V rámci regresu sa teda dlžník, ktorý splnil dlh, originárne stáva veriteľom zostávajúcich solidárnych dlžníkov. Zásadne medzi každým zvyšným solidárnym dlžníkom a solidárnym dlžníkom majúcim teraz postavenie veriteľa (postihovateľom) nanovo vzniká samostatný právny vzťah, ktorý má povahu čiastkového záväzku. Podiel, ktorý každý dlžník na celom dlhu nesie, vyplýva z ich vzájomného vnútorného vzťahu (pozri Petr Lavický Solidární závazky: C.H. Beck).

17. Žalobca svoj nárok voči žalovanému odvodzuje z rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 2.7.2009 č. k. - 325, ktorý podľa na ňom vyznačenej doložky vykonateľnosti nadobudol vykonateľnosť dňa 20.12.2010, a ktorým bol zaviazaný zaplatiť cenu dodaných prác nielen vo svojom mene ako jedného zo spoločníkov spoločenstva, ale aj za všetkých ostatných spoločníkov a uplatneným nárokom si uplatňuje alikvotný podiel voči žalovanému ako spoločníkovi a to do výšky zodpovedajúcej jeho podielu na spoločnej nehnuteľnosti. Až dňa 24.11.2014 podal žalobca proti označenému rozsudku odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn. - 429 tak, že zrušil rozsudok vo výroku o povinnosti žalovaného v 1. rade (v tomto spore žalobca) zaplatiť žalobcovi sumu 2.532,70 eura spolu so 17,6 % úrokom z omeškania od 20.5.1998 do zaplatenia a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

18. Medzičasom však žalobca na základe podľa neho právoplatného a vykonateľného rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. -325 zo dňa 2.7.2009 (o čom svedčí doložka právoplatnosti a vykonateľnosti vyznačená na predmetnom rozsudku) uhradil žalobcovi v konaní vedenom na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp. zn. prvé plnenie dňa 19.8.2011 a posledné dňa 15.5.2013, teda v čase, kedy bol žalovaný v tomto konaní spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností.

19. Dôvody hodné osobitného zreteľa súd vidí v okolnostiach danej veci resp. v povahe konania, keď predmetom konania je peňažný nárok žalobcu titulom následného rozvrhového regresu, ktorý si ako spoločník urbariátu uplatnil voči žalovanému ako spoločníkovi urbariátu a solidárnemu dlžníkovi dlhu, na zaplatenie ktorého bol zaviazaný pôvodne právoplatným a vykonateľným rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 2.7.2009 č. k. - 325. Ak by takto žalobca nepostupoval vystavil by sa tým možnosti možného premlčania tohto svojho nároku.

20. Súd má teda za to, že v tomto prípade by bolo uloženie povinnosti žalobcovi nahradiť žalovanému v tomto konaní trovy konania neprimerane prísne a zároveň je potrebné uviesť, že nepriznanie náhrady trov konania žalovanému mu nespôsobí ekonomické problémy (predmetom konania je zaplatenie 10,93 eura, vo veci bolo nariadené jedno pojednávanie, ktoré sa neuskutočnilo, pričom na ňom neboli prítomní ako strany konania tak ich zástupcovia), teda za tejto procesnej situácie sa javí byť dôvodné, aby si každá z procesných strán znášala trovy konania sama.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I, do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, v dvoch písomných vyhotoveniach ( ust. ). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ust. 127 ods. 1-2 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ust. ). Podľa ust. rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci Podľa ust. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. 365 ods. 3 odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. 366 prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.