Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_29CbVO-2-2019.pdf
PDF · 330.6 KB
Case nature
Area
Subarea
29CbVO/2/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky sudkyňou JUDr. Vierou Malinowskou v právnej veci žalobcu: Úrad pre verejné obstarávanie, Ružová dolina 10, 821 09 Bratislava, IČO: 31 797 903, proti žalovaným: 1/ Ministerstvo financií Slovenskej republiky, Štefanovičova 5, 817 82 Bratislava, IČO: 00 15 742, 2/ SAP Slovensko s.r.o., Mlynské Nivy 16, 821 09 Bratislava, IČO: 35 737 328, zastúpený MST PARTNERS, s.r.o., Laurinská 3, 811 01 Bratislava, IČO: 36 861 545, o určenie neplatnosti zmluvy, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a.
Žalovanému 1/ voči žalobcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
Súd p r i z n á v a žalovanému 2/ voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých výške rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Malacky dňa 26.06.2019 ako kauzálne príslušnému súdu podľa § 30 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) domáhal s poukazom na § 180 zákona č. 343/2015 Z.z o verejnom obstarávaní a § 39 Občianskeho zákonníka vyslovenia neplatnosti Zmluvy na zabezpečenie služieb typu SAP Product Support For Large Enterprises (PSLE) a služieb Premium Engagement (PE) č. XXXX/XXX uzatvorenej medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/ dňa 26.06.2018 z dôvodu, že zmluva bola uzatvorená v rozpore so zákonom č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31.08.2018 (ďalej len „ZVO“) tým, že žalovaný 1/ uzavrel zmluvu so žalovaným 2/ v rozpore s § 81 písm. b) bod 3 zákona o verejnom obstarávaní z dôvodu nepreukázania splnenia podmienky na oprávnené použitie priameho rokovacieho konania (č.l. 1 -16 spisu). Vecnú aktívnu legitimáciu na podanie žaloby žalobca odôvodňuje ustanovením § 180 ZVO, podanú žalobu právne kvalifikoval ako špecifický druh určovacej žaloby v zmysle § 137 písm. c) CSP, keď žalobca nemusí tvrdiť ani preukazovať žiaden naliehavý právny záujem.
2. Žalobca podanú žalobu odôvodnil tým, že žalovaný 1/ vo Vestníku verejného obstarávania č. XXX/ XXXX zo dňa 15.06.2018 pod značkou XXXX - DES zverejnil oznámenie o dobrovoľnej transparentnosti ex ante na predmet nadlimitnej zákazky „Zabezpečenie služieb podpory SAP Premium Support For Large Enterprises (PSLE) a Premium Engagement (PE)". Žalovaný 1/ predmetnú zákazku zadával postupom priameho rokovacieho konania na základe výhradných práv podľa § 81 písm. b) bod 3 ZVO so spoločnosťou SAP Slovensko s. r. o. Žalobca začal konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného pred uzavretím zmluvy, predmetom ktorého bolo preskúmanie splnenia podmienok pre použitie postupu priameho rokovacieho konania na základe výhradných práv ešte pred uzavretím zmluvy. V konaní pred uzavretím zmluvy podľa § 173 ods. 11 ZVO vydal rozhodnutie o predbežnom opatrení č. XXXX- XXXX/XXXX-.OD-PO zo dňa 19.06.2018, ktorým pozastavil konanie kontrolovaného do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia úradu podľa § 174 alebo § 175 ZVO, rozhodnutie bolo žalovanému 1/ doručené 22.06.2018. Žalovaný 1/ však po vydaní predbežného opatrenia uzavrel so žalovaným 2/ dňa 26.06.2018 zmluvu ako výsledok priameho rokovacieho konania na základe výhradných práv podľa § 81 písm. b) bod 3 ZVO, oznámenie o výsledku verejného obstarávania zverejnil vo Vestníku verejného obstarávania č. 145/2018 zo dňa 24.07.2018 pod značkou 10266-VBS. V odôvodnení výberu rokovacieho konania bez predchádzajúceho uverejnenia výzvy na súťaž v súlade s článkom 32 smernice 2014/24/EÚ (bod D 1 .1) žalovaný 1/ uviedol, že práce, tovary alebo služby môže poskytnúť len určitý hospodársky subjekt z týchto dôvodov: ochrana výlučných práv vrátane práv duševného vlastníctva. Celková hodnota zákazky predstavuje 23.403.836,28 € bez DPH. Žalobca preto vydal rozhodnutie č. XXXX-XXXX/XXXX-OD zo dňa 13.07.2018, ktorým zastavil konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného pred uzavretím zmluvy.
3. Podľa § 81 písm. b) bod 3 ZVO priame rokovacie konanie môže verejný obstarávateľ použiť len vtedy, ak je splnená podmienka, že tovar, stavebné práce alebo služby môže poskytnúť len určitý hospodársky subjekt, ak ide o výhradné práva a za predpokladu, že neexistuje žiadna primeraná alternatíva alebo náhrada a chýbajúca hospodárska súťaž nie je výsledkom umelého zúženia parametrov verejného obstarávania. Podľa čl. 32 ods. 2 písm. b) bod iii) smernice č. 2014/24/EÚ rokovacie konanie bez predchádzajúceho zverejnenia sa pri verejných zákazkách na uskutočnenie stavebných prác, verejných zákazkách na dodanie tovaru a verených zákazkách na poskytnutie služieb môže použiť, ak práce, tovar alebo služby dokáže dodať iba jeden konkrétny hospodársky subjekt, a to z dôvodu ochrany výlučných práv vrátane práv duševného vlastníctva. Táto výnimka sa uplatní len ak neexistuje žiadna primeraná alternatíva alebo náhrada a chýbajúca súťaž nie je výsledkom umelého zúženia parametrov obstarávania. Žalovaný 1/ v dokumentácii z postupu zadávania predmetnej zákazky uvádza, že postupoval pri zadávaní zákazky postupom priameho rokovacieho konania podľa § 81 písm. b) bod 3 ZVO z dôvodu výhradných práv. Žalovaný 1/ v Správe o zákazke podľa § 24 ods. 3 ZVO v časti Odôvodnenie použitia rokovacieho konania/súťažného dialógu uvádza, že v súlade so zákonom č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov zabezpečí hospodárne, efektívne a účinné vynakladanie verejných prostriedkov tým, že služby PSLE zabezpečí prostredníctvom zmluvy o poskytovaní služieb typu SAP PSLE so spoločnosťou SAP Slovensko s. r. o., čím sa preukázateľne dosiahne ročná úspora oproti štandardným zmluvám o poskytovaní podpory v hodnote 1.200.000 tisíc € ročne, a to z dôvodu uplatnenia 17 % sadzby pre služby podpory pre softvér SAP. Služby podpory typu PSLE poskytuje na území Slovenskej republiky výhradne spoločnosť SAP Slovensko v zmysle čestného vyhlásenia SAP SE so sídlom Dietmar-Hopp-Allee 16, 691 90 Walldorf Nemecko zo dňa 21.03.2018. Žalovaný 1/ podľa žalobcu neuviedol dôvody, ktoré nespochybniteľným spôsobom preukazujú naplnenie podmienok pre použitie priameho rokovacieho konania z dôvodu výhradných práv, a to neexistenciu žiadnej primeranej alternatívy alebo náhrady a že chýbajúca hospodárska súťaž nie je výsledkom umelého zúženia parametrov verejného obstarávania. Keďže sa žalovaný 1/ rozhodol použiť spôsob verejného obstarávania v zmysle § 81 písm. b) bod 3, bol povinný podľa § 10 ods. 2 ZVO preukázať už pred uzatvorením zmluvy splnenie všetkých podmienok na jeho použitie. V zmysle konštantnej judikatúry Súdneho dvora EÚ (napr. rozsudky C-57/94, C-385/02, C-20/01, C-394/02) je potrebné interpretovať ustanovenia upravujúce podmienky pre použitie priameho rokovacieho konania reštriktívne. Ak má verejný obstarávateľ v úmysle uzavrieť zmluvu uplatnením postupu priameho rokovacieho konania podľa § 81 ZVO, je jeho povinnosťou preukázať a náležite zdokumentovať opodstatnenosť použitia tohto postupu zadávania zákazky. Zákon v § 24 ods. 2 ukladá verejnému obstarávateľovi povinnosť vypracovať písomnú správu o každej zákazke, pričom táto správa (okrem iného) obsahuje aj odôvodnenie použitia priameho rokovacieho konania, čo však zo Správy žalovaného 1/ nevyplýva. V zmysle rozsudkov Súdneho dvora EÚ dôkazné bremeno toho, že podmienky uplatnenia priameho rokovacieho konania sú splnené, prináleží subjektu, ktorý ho chce použiť, a teda v tomto prípade žalovanému 1/ (napr. rozsudky vo veci C-250/07, C-57/94, C-20/01 a C-28/01). Žalobca podporne poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/37/2012 z 19.06.2013, rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR sp. zn. 5Afs/42/2012 zo dňa 11.01.2013 a sp. zn. 1As/256/2015-95 zo dňa 12 05.2016. Z § 81 písm. b) bod 3 ZVO vyplýva, že aplikácia priameho rokovacieho konania je možná iba v prípade, keď sú naplnené všetky v ňom uvedené podmienky kumulatívne, teda služby môže poskytnúť len určitý hospodársky subjekt, ide o výhradné práva tohto subjektu, neexistuje žiadna primeraná alternatíva alebo náhrada k službám tohto subjektu a zároveň neexistencia hospodárskej súťaže nie je výsledkom umelého zúženia parametrov verejného obstarávania. Situáciu výlučnosti, ktorú nevytvoril samotný verejný obstarávateľ so zreteľom na budúci postup obstarávania, môžu odôvodniť len situácie objektívnej výlučnosti, pričom verejní obstarávatelia by mali uviesť dôvody, prečo neexistujú žiadne primerané alternatívy alebo náhradné riešenia. Žalovaný 1/ obstarával služby podpory SAP Premium Support For Large Enterprises (PSLE) a Premium Engagement (PE) na obdobie od 01.07.2018 do 30.06.2021 pre potreby žalovaného 1/ a jeho ovládaných osôb (Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky a Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky) a dodanie nových licencií SAP, a to na základe Zmluvy na zabezpečenie služieb typu SAP PSLE. Žalovaný 1/ sa v odôvodnení použitia priameho rokovacieho konania ani v celej dokumentácii k zákazke podmienkou chýbajúcej hospodárskej súťaže ako výsledku umelého zúženia parametrov verejného obstarávania nezaoberal. Je síce pravdou, že v dokumentácii sa nachádza Znalecký posudok č. X/XXXX vypracovaný znalcom R. MBA z 19.06.2018, v ktorom sa znalec zaoberá otázkou umelého zúženia parametrov verejného obstarávania, avšak vyslovuje iba záver o tom, že žalovaný 1/ obstaráva podporu ku konkrétnym softvérovým produktom, pričom žalovaný 2/ je jedinou spoločnosťou na území Slovenskej republiky, ktorá je oprávnená poskytovať služby podpory pre softvér SAP typu SAP PSLE. Uvedené sa vzťahuje k otázke existencie výhradných práv, nie však k umelému zúženiu parametrov verejného obstarávania. Žalobca ďalej namieta, že žalovaný 1/ obstarával predmet zákazky, ku ktorému vykonáva výhradné majetkové práva žalovaný 2/, používaný žalovaným 1/ na základe zmlúv uzatvorených v minulosti, v týchto zmluvách žalovaný 2/ neumožnil akýkoľvek zásah do softvéru zo strany žalovaného 1/ alebo tretích osôb, resp. si vyhradil právo distribuovať Softvér SAP, prenajímať, prekladať, spracovávať a programovať Softvér SAP a právo sprístupniť Softvér SAP verejnosti, čím žalovaný 1/ v minulosti súhlasil s tým, že v budúcnosti nebude môcť zadať zákazku na Zabezpečenie služieb podpory SAP Premium Support For Large Enterprises (PSLE) a Premium Engagement a nákup licencií SAP nikomu inému okrem žalovaného 2/. Podľa názoru žalobcu je nevyhnutné považovať za umelé zúženie parametrov verejného obstarávania, ak žalovaný 1/ (a jeho ovládané osoby) v minulosti súhlasili s uzavretím zmlúv so žalovaným 2/, na základe ktorých nenadobudli majetkové práva k predmetnému softvéru oprávňujúce zadať zákazku Zabezpečenie služieb podpory SAP Premium Support For Large Enterprises (PSLE) a Premium Engagement a nákup licencií SAP inému hospodárskemu subjektu. Žalovaný 1/ nepreukázal, že chýbajúca hospodárska súťaž vyplývajúca z výhradných práv žalovaného 2/ nie je výsledkom umelého zúženia parametrov verejného obstarávania, čo platí aj pre použitie priameho rokovacieho konania aj vo vzťahu k obstaraniu nových licencií. Žalovaný 1/ ani v liste označenom ako „Poskytnutie informácií" zo 16.08.2018 na dopyt žalobcu dostatočným spôsobom neodôvodnil, prečo je dodanie nových licencií SAP neoddeliteľné od poskytovania služieb podpory PSLE, v liste s poukazom na úpravu zákazu mixed landscape" ako špecifickej podmienky pre využívanie služieb SAP uviedol, že akýkoľvek ďalší licenčný nákup nie je možné realizovať osobitne, nakoľko by nemohol spadať pod zmluvu PSLE a tým by porušil podmienku dodržania jednotného režimu podpory. Žalobca má za to, že žalovaný 1/ uvedeným tvrdením len potvrdil, že svojím konaním, t.j. uzatvorením Zmluvy o poskytovaní služieb typu SAP PSLE vedome vytvára tzv. vendor lock-in efekt, teda stav exkluzivity v prospech jediného subjektu. Žalobca v tomto smere poukazuje na judikatúry Súdneho dvora EÚ napr. rozsudky Súdneho dvora EÚ vo veci C-328/92, C-157/06, C-394/02). Žalobca konštatuje, že žalovaný 1/ v opísanom postupe zadávania zákazky nepreukázal splnenie podmienok na oprávnené použitie postupu priameho rokovacieho konania podľa § 81 písm. b) hod 3 ZVO, v dôsledku tohto porušenia priamo zadal zákazku žalovanému 2/ a takýmto spôsobom sa vyhol zadávaniu zákazky súťažným postupom, a teda konal v rozpore s princípmi verejného obstarávania podľa § 10 ods. 2 ZVO, najmä princípom transparentnosti a nediskriminácie hospodárskych subjektov. Uvedené porušenia zákona mohli mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, keďže v prípade použitia otvoreného postupu mohli ponuku na obstarávaný predmet zákazky predložiť viacerí uchádzači. Žalobca sa preto v konaní dovoláva vyslovenia absolútnej neplatnosti zmluvy podľa § 39 Občianskeho zákonníka, keďže bola uzavretá v rozpore s § 81 písm. b) bod 3 ZVO a právom EÚ a na absolútnu neplatnosť je súd povinný prihliadať ex offo. Absolútna neplatnosť vyplýva priamo zo zákona a pôsobí voči všetkým, absolútne neplatný právny úkon nie je možné konvalidovať, preto ani vôľa účastníkov ponechať takýto neplatný úkon v platnosti, resp. jeho platnosť vyvolať, neprichádza do úvahy.
4. Žalovaný 1/ sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 26.08.2019 (č.l. 131 -144 spisu), žiadal žalobu zamietnuť z dôvodu tak jej neprípustnosti, ako aj zjavnej nedôvodnosti. Ku skutkovým okolnostiam uzatvorenia zmluvy žalovaný 1/ uviedol, že dňa 11.06.2018 zaslal do Vestníka verejného obstarávania Oznámenie o dobrovoľnej transparentnosti ex-ante pri postupe zadávania nadlimitnej zákazky na predmet: „Zabezpečenie služieb podpory SAP Premium Support For Large Enterprises (PSLE) a Premium Engagement (PE)“ , ktoré bolo zverejnené vo Vestníku verejného obstarávania č. 118/2018 zo dňa 15.06.2018 pod zn. 8271-DES. Žalovaný 1/ listom č. MF/XXXXXX/XXXX-XX zo dňa 12.06.2018 vyzval žalovaného 2/ na rokovanie v rámci priameho rokovacieho konania na uvedený predmet zákazky. Žalobca zaslal žalovanému 1/ listom pod číslom XXXX-XXXX/XXXX.-OD- Ozn. zo dňa 19.06.2018 Oznámenie o začatí konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného a výzvu na doručenie kompletnej dokumentácie v origináli, a tiež „Rozhodnutie o predbežnom opatrení“ pod číslom XXXX-XXXX/XXXX- OD-PO zo dňa 19.06.2018, ktorým pozastavil konanie kontrolovaného, okrem úkonov súvisiacich so zrušením priameho rokovacieho konania a rozhodol, že lehoty, ktoré určil kontrolovaný v priamom rokovacom konaní na predmet zákazky neplynú. Rozhodnutie žalobcu bolo doručené listinne do podateľne žalovaného 1/ dňa 22.06.2018. Príslušný odbor ministerstva - odbor pre centrálne verejné obstarávanie ani zamestnanci ministerstva, ktorí sa podieľali na príprave a schvaľovaní zmluvy, vrátane štatutárneho zástupcu ministerstva, sa o doručení rozhodnutia dozvedeli až dňa 28.06.2018 o 14:53 hod. Odbor pre centrálne verejné obstarávanie žalovaného 1/ ako vecný gestor verejného obstarávania v deň podpisu zmluvy overoval zverejnenie informácie o vydaní predbežného opatrenia vo Vestníku, ale keďže táto zverejnená nebola, žalovaný 1/ a žalovaný 2/ uzatvorili v dobrej viere dňa 26.06.2018 Zmluvu č. XXXX/XXX na zabezpečenie služieb podpory SAP Premium Support For Large Enterprises (PSLE) a Premium Engagement (PE), nakoľko nemali vedomosť o predbežnom opatrení. Žalovaný 1/ doručil dňa 29.06.2018 žalobcovi kompletnú dokumentáciu ako prílohu listu č.. spolu s vysvetlením, že oznámenie aj rozhodnutie zaslal žalobca na adresu žalovaného v listinnej podobe, podateľňa listiny obdržala dňa 22.06.2018 a v dôsledku všeobecnej identifikácie príjemcu žalobcom boli pridelené na sekciu daňovú a colnú. Žalovaný 1/ je toho názoru, že napriek doručeniu predbežného opatrenia dňa 22.06.2018 zákon neporušil, nakoľko informácia o vydaní predbežného opatrenia nebola žalobcom zverejnená vo Vestníku verejného obstarávaní napriek zákonnej povinnosti žalobcu zverejniť informáciu do troch pracovných dní od vydania predbežného opatrenia (t.j. do 22.06.2018, § 173 ods. 11 ZVO). K zverejneniu došlo až dňa 03.07.2018 na základe upozornenia žalovaného 1/ listom zo dňa 29.06.2018 č. 0XXXXX/XXXX (MF/XXXXXX/XXXX-XX). Žalobca potom vydal Rozhodnutie o zastavení konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného pred uzavretím zmluvy zo dňa 13.07.2018 pod číslom XXXX-XXXX/XXXX-OD. Žalobca Oznámením o začatí konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného a výzvou na doručenie kompletnej dokumentácie v origináli do desiatich pracovných dní odo dňa doručenia, zo dňa 28.11.2018 pod č. XXXX-XXXX/XXXX-OD-Ozn., doručeným žalovanému 1/ dňa 04.12.2018, začal voči žalovanému 1/ správne konanie. Dňa 06.02.2019 bolo žalovanému 1/ doručené Rozhodnutie o prerušení konania o preskúmavanie úkonov kontrolovaného na základe námietok navrhovateľa podľa § 173 ods. 4 ZVO vydané žalobcom pod č. XXXX-XXXX/XXXX-OD-P zo dňa 04.02.2019, konanie o preskúmanie úkonov žalovaného 1/ ale nezačalo na základe námietok. Žalovanému 1/ bola dňa 08.07.2019 doručená Výzva na vyjadrenie sa ku skutočnostiam zisteným v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného pred uzavretím zmluvy, na základe ktorej žalobca vyzval žalovaného 1/, aby v súlade s § 173 ods. 13 ZVO doručil žalobcovi v lehote do 5 pracovných dní odo dňa doručenia výzvy písomné vyjadrenie ku skutočnostiam zisteným pri preskúmavaní úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy uvedených vo výzve, čo bude mať za následok ďalší postup úradu v konaní o preskúmavaní úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy. Žalovaný 1/ dňa 15.07.2019 doručil žalobcovi odpoveď na výzvu, pričom v tom čase už bola podaná žaloba na Okresný súd Malacky (dňa 26.06.2019) a žalobca sa s predloženými dôkazmi ani nevysporiadal.
5. Primárnym dôvodom pre zamietnutie žaloby podľa žalovaného 1/ je jej neprípustnosť. Žalobca vykonáva dohľad nad verejným obstarávaním v zmysle § 167 ZVO, pričom na konania podľa § 169 ods. 1 až 4 sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní (§ 185 zákona). V právnom štáte kompetencie, práva a povinnosti a zákonom upravené postupy orgánov štátu vytvárajú nevyhnutný predpoklad pre ústavnú rovnováhu. Jej súčasťou je i systém deľby moci na zákonodarnú, výkonnú a súdnu moc, ktoré sú v parlamentnej demokracii autonómne a vzájomne prepojené len väzbami ústavnej kontroly a spolupráce. V zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. V zmysle § 175 o verejnom obstarávaní tak v konaní o preskúmaní úkonov kontrolovaného pred uzavretím zmluvy, ako aj v konaní o preskúmaní úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy, ak žalobca zistí, že postupom kontrolovaného bol porušený tento zákon a porušenie malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania vydá rozhodnutie. Rozhodnutie je rozhodnutím v správnom konaní, ktoré musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. V zmysle čl. 2 Ústavy v rámci výkonu verejnej moci bol na dohľad nad verejným obstarávaním a vydávanie rozhodnutí o rozpore so ZVO priamo delegovaný žalobca a tento ho nemôže ďalej postúpiť na súd. Takýmto postupom by došlo k porušeniu ústavnoprávnych princípov o deľbe moci v štáte, keďže súd nemôže rozhodovať o otázkach, ktoré sú delegované správnemu orgánu. Súd rozhoduje v zmysle určovacej žaloby iba o skutočnosti, či je zmluva platná alebo nie. Žalobca podal určovaciu žalobu o neplatnosť zmluvy, kde neplatnosť má byť založená tým, že žalovaný 1/ a žalovaný 2/ mali uzatvoriť napádanú zmluvu údajne v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní. Aby bolo možné rozhodnúť, či bol alebo nebol porušený zákon postupom žalovaného 1/, je nutné aby o tom rozhodol práve žalobca, ktorý do dňa podania určovacej žaloby nevydal ani len prvostupňové rozhodnutie o tom, že došlo k porušeniu zákona. Žalobca sa snaží zneužitím práva preniesť dokazovanie z konania vedeného žalobcom voči žalovanému 1/ na súd, aby súd namiesto neho riešil porušenie zákona ako prejudiciálnu otázku v rámci určovacej žaloby. Žalovaný 1/ preto namieta nedostatok právomoci súdu rozhodnúť o porušení zákona o verejnom obstarávaní. Nie je úlohou žaloby podľa § 180, aby ňou žalobca ako správny orgán reparoval nedostatok svojej vlastnej rozhodovacej schopnosti v ním vedenom konaní, ktoré má byť riadne odôvodnené a podložené dôkazmi.
6. V merite podľa žalovaného 1/ záver o nedôvodnosti žaloby vyplýva z toho, že žalobca opomína podstatné okolnosti pre posúdenie veci a to neexistenciu hospodárskej súťaže, relevantného trhu a skutočnosť, že žalovaný 1/ neexistenciu relevantného trhu nespôsobil sám. Na plnenie, ktoré je predmetom napádanej zmluvy, hospodárska súťaž nikdy neexistovala a doposiaľ neexistuje z dôvodu okolností, ktoré nastali ešte v roku 1998 a žalovaný 1/ na ich vznik nemal žiadny vplyv. Spoločnosť SAP SE je totiž originálnym nositeľom výhradných autorských majetkových práv, do ktorého žalovaný 1/ nemal možnosť nijako zasiahnuť. V rámci celosvetového trhu, má pre subjekty verejného práva so sídlom v Slovenskej republike oprávnenie dodávať podporu PSLE pre softvérové produkty SAP na základe rozhodnutia spoločnosti SAP SE ako originálneho nositeľa výhradných autorských majetkových práv k softvérovým produktom SAP z roku 1998, výhradne a jedine žalovaný 2/. V tomto prípade sú splnené podmienky, ktoré definuje čl. 32 ods. 2 písm. b) bod iii) smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice č. 2004/18/ES, bod 50 preambuly, pre aplikáciu výnimky zakladajúcej postup priameho rokovacieho konania, ak práce, tovar alebo služby dokáže dodať iba jeden konkrétny hospodársky subjekt, a to z dôvodu ochrany výlučných práv, vrátane práv duševného vlastníctva. Táto výnimka sa uplatní len v prípade, ak neexistuje žiadna primeraná alternatíva alebo náhrada a chýbajúca súťaž nie je výsledkom umelého zúženia parametrov obstarávania. Žiadna primeraná alternatíva pre softvérovú platformu SAP aktuálne na trhu neexistuje.
7. Žalovaný 1/ sa nestotožňuje so záverom žalobcu, že v minulosti vstúpil do zmluvného vzťahu so žalovaným 2/ rešpektujúc jeho výhradné majetkové práva k softvéru a súhlasil tak s tým, že v budúcnosti nebude môcť zadať zákazku na Zabezpečenie služieb podpory SAP Premium Support For Large Enterprises (PSLE) a Premium Engagement a nákup licencií SAP nikomu inému. Pri požiadavkách na informačný systém v rámci zadania opisu predmetu zákazky verejný obstarávateľ nemôže vyžadovať použitie konkrétnej platformy, čo žalovaný 1/ ani neurobil. Aby dielo bolo funkčné počas jeho životného cyklu, je nevyhnutné udržiavať aj platformu, na ktorej je dielo vybudované. Majetkové práva k platforme nie je možné odkúpiť, na trhu s IT technológiami nie je možné očakávať, že zhotoviteľ, ktorý vybudoval informačný systém na platforme určitého konkrétneho softvéru získa súhlas majiteľa tohto softvéru na postúpenie majetkových práv k softvéru, keď práve toto autorské dielo tvorí hodnotu celej IT spoločnosti a je jej core biznisom. Žalovaný 1/ na podporu svojich záverov poukazuje na Znalecký posudok č. X/XXXX . vypracovaný znalcom R. MBA z 19.6.2018 a jeho Dodatok. Žalovaný 1/ uvádza rozdiel medzi unikátnym softvérovým dielom a špecializovaným softvérom (platformou) v zmysle Koncepcie nákupu IT vo verejnej správe, ktorá je výstupom pracovnej skupiny Verejné obstarávanie IKT, ktorej členom bol aj zástupca žalobcu a bola schválená Radou vlády SR pre digitalizáciu a jednotný digitálny trh dňa 16.05.2019. Platforma je špecializovaný softvér, ktorý sa dodáva s konečnou funkčnosťou, úžitková hodnota platformy sa typicky tvorí pri vytváraní unikátneho softvérového diela vo fáze jeho implementácie nastavovaním, resp. parametrizáciou a v krajnej miere doprogramovaním špecifickej chýbajúcej funkčnosti platformy. V rámci udržiavania platformy jej vlastník zabezpečuje súlad funkcionality platformy s platnou legislatívou a bezpečnostné a funkčné updaty. Majetkové práva k platforme SAP sa nedajú nadobudnúť bez prevzatia kontroly nad spoločnosťou SAP SE. Argumentácia žalobcu, že si žalovaný 1/ mal vysporiadať práva duševného vlastníctva k informačnému systému, aby v budúcnosti mohol obstarávať súťažným postupom prevádzku a údržbu informačného systému nie je správna, nakoľko predmetom zákazky je podpora a údržba platformy. Žalovaný 1/ ako aj ovládané osoby (MVSR, MŠSR) obstarávali unikátne softvérové dielo v zmysle platného zákona o verejnom obstarávaní, ktorých výsledkom bolo vytvorenie informačných systémov s využitím platformy SAP, teda dodanie/použitie SAP licencií konkrétnymi víťaznými zhotoviteľmi unikátnych softvérových diel. Žalovaný 1/ zdôrazňuje, že je potrebné rozlišovať majetkové práva k informačným systémom vytvoreným na objednávku (unikátnemu softvérovému dielu) a k softvérovým produktom (špecializovaný SW - licencie SAP) ako súčasti dodávaného unikátneho softvérového diela, na ktorom je unikátne softvérové dielo vybudované, ku ktorým sa majetkové práva nedajú bežne nadobudnúť. Zhotoviteľ unikátneho softvérového diela nevie garantovať jeho funkčnosť bez zabezpečenej podpory softvérových produktov (licencií SAP). Žalovaný 1 je povinný v rámci výkonu verejnej moci prihliadať aj na povinnosti vyplývajúce mu z iných zákonov, a to najmä zo zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu, zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákona č. 95/2019 Z.z. o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákona č. 45/2011 Z.z. o kritickej infraštruktúre. Na platforme SAP bežia v Slovenskej republike informačné systémy, ktoré sú súčasťou kritickej infraštruktúry štátu (IS ŠP - Bankový subsystém IS ŠP, - ISUF - Informačný systém pre finančné riadenie a vedenie účtovníctva štrukturálnych fondov, Kohézneho fondu, Európskeho fondu pre rybné hospodárstvo a Európskeho námorného a rybárskeho fondu a iných finančných nástrojov, CSK - Pôvodne pod názvom Informačný systém jednotného účtovníctva štátu (IS JUŠ), ISFS-SD - Integrovaný systém Finančnej správy, EIS - Nadrezortný ekonomický informačný systém - EIS, SAPPI - Integračná platforma SAP PI - modul, ktorý slúži na integráciu systémov riadenia verejných financií, ACIS - ACCOUNTING CUSTOMS INFORMATION SYSTEM - ACIS Informačný systém účtovníctva príjmového cyklu kapitoly VPS v správe MF SR v prostredí finančnej správy pre oblasť colnú (CLO, SPD), ISVS - Systém riadenia základných účtovných a ekonomických procesov, MOSS - IS MOSS, AVI - Systém na automatickú výmenu informácií o údajoch daňových rezidentov v súvislosti s automatickou výmenou bankových a finančných informácií s krajinami EU, OECD moduly DAC1, DAC2/CRS/USA, FATCA - Obojsmerná výmena informácií s USA, IIS MV, IS SOFIA - komplexný ekonomický informačný systém pre verejné vysoké školy). Pokiaľ by žalovaný 1/ so žalovaným 2/ neuzavrel napádanú zmluvu, zostali by kritické informačné systémy štátu bez podpory a následky takéhoto stavu je nutné označiť za fatálne. V prípade dolicencovania objemu obstaraných licencií sa žalobca riadne neoboznámil so skutkovým stavom a predmetom zákazky, nakoľko žalovaný 1/ neobstarával nákup nových licencií, ale realizoval len takzvaný "level calling", tzn. dolicencovával skutočný objem už obstaraných licencií k existujúcim systémom tak, aby došlo k dolicencovaniu na skutočnú úroveň. Žalobca de facto nerozlišuje medzi licenciou, podporou a režimom podpory. Žalovaný 1/ nevytvoril žiadny lock-in, teda situáciu, kedy pri existujúcej hospodárskej súťaži obstarávateľ navodí situáciu, kedy bude povinný odoberať plnenia od jediného subjektu relevantného trhu. Uzatvorenie zmluvy medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/ nijako nebráni v budúcnosti nakupovať licencie alebo podporu systémov aj od iného subjektu trhu, ak by v budúcnosti spoločnosť SAP SE ako originálny nositeľ výhradných autorských majetkových práv k softvérovým produktom SAP udelila túto možnosť aj iným subjektom. Žalovaný 1/ považuje za potrebné sa osobitne vyjadriť k argumentácii žalobcu na str. 11 a 12 žaloby: „práve autorské práva sú vo veľkej miere zneužívané na to, aby sa zmluvy najmä v oblasti informačno-komunikačných technológií uzatvárali bez skutočnej súťaže, t.j. bez súťažného postupu verejného obstarávania. Pri uzatváraní zmlúv na dodávky informačno-komunikačných technológií v prípadoch, kedy je objednávateľom verejný obstarávateľ, je najlepšie také riešenie, ktoré by mu zabezpečilo právo neobmedzene používať, upravovať a rozširovať počítačový program bez ďalšieho súhlasu autora, t. j. na základe výhradnej licencie (licencie v neobmedzenom rozsahu)." Žalovaný 1/ uvádza, že toto platí pre customizované informačné systémy obstarávané v režime zmluvy o dielo, tento postup nie je možné uplatniť na aplikačnú platformu. Obstaranie výhradnej licencie na aplikačnú platformu nie je reálne možné, nakoľko by originálny nositeľ výhradných autorských majetkových práv nikdy takú zmluvu neuzavrel a zároveň by takáto licencia stála 140-150 miliárd eur. Žalobca nerozlišuje medzi customizovaným informačným systémom dodávaným pre verejného obstarávateľa ako jediného príjemcu informačného systému a realizovaného na náklady verejného obstarávateľa, a aplikačnou platformou ako softvérovým dielom vyvíjaným na náklady originálneho nositeľa výhradných autorských majetkových práv a pre neurčitý väčší okruh budúcich užívateľov.
8. Žalovaný 1/ v súlade s § 181 ods. 4 ZVO k výzve súdu na predloženie dokumentácie o verejnom obstarávaní týkajúcu sa zákazky Zabezpečenie služieb podpory SAP Premium Support For Large Enterprises (PSLE) a Premium Engagemet (PE) uviedol, že ju žalovaný 1/ nemá možnosť súdu predložiť, nakoľko kompletný spis sa nachádza u žalobcu.
9. Žalovaný 2/ sa k žalobe sa vyjadril podaním zo dňa 12.09.2019 (č.l. 160 - 175 spisu), žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú a neprípustnú z dôvodu nesplnenia podmienok pre jej podanie. Vo vyjadrení uviedol, že žalobca zamieňa dôvody, na základe ktorých žiada určiť neplatnosť zmluvy, síce navrhuje určiť neplatnosť zmluvy z dôvodu nesplnenia materiálnych podmienok priameho rokovacieho konania podľa ustanovenia § 81 písm. b) bod 3 ZVO, ale naprieč celou žalobou fakticky tvrdí inú skutočnosť, a to, že žalovaný 1/ v procese verejného obstarávania nepreukázal splnenie podmienok priameho rokovacieho konania, čím porušil ustanovenie § 10 ods. 2 ZVO, avšak zo žaloby je zrejmé, že žalovaný 1/ prostredníctvom znaleckého posudku preukazoval splnenie podmienok priameho rokovacieho konania. Žalobca žiadnym spôsobom nenamieta výhradnosť ani existenciu primeranej alternatívy vo vzťahu k predmetu plnenia zmluvy, tieto skutočnosti preto žalovaný 2/ nepovažuje za sporné. Žalobca sa fakticky len domnieva, že žalovaný 1/ umelo zúžil parametre verejného obstarávania a vytvoril tzv. vendor lock-in. Uvedené tvrdenie žalobcu je nesprávne a vychádza z veľmi nesprávneho zamieňania pojmov štandardný softvér, služby podpory a počítačové unikátne dielo. Navyše, nie je možné hovoriť o vendor lock-in efekte, keďže zmluva je úplne samostatnou a vo svojej podstate nenadväzujúcou na žiadne predchádzajúce zmluvy. Žalobca v žalobe zamieňa pojem štandardný softvér s pojmom dielo, pričom v prípade zmluvy je jej ťažiskovým plnením poskytnutie špecifických služieb podpory pre veľké podniky. Na pochopenie podstaty prípadu je nevyhnutné rozlišovať medzi štandardným softvérom (krabicový softvér, SAP softvér, Softvérová platforma), dielom a službami podpory. Krabicový softvér je produkt, riešenie, ktoré je programované a navrhnuté podľa požiadaviek širokej verejnosti bez možnosti toto softvérové riešenie meniť alebo upravovať, nie je prispôsobený požiadavkám používateľa a naopak používateľ musí prispôsobiť svoje požiadavky možnostiam softvéru. Používateľ zakúpi CD alebo stiahne z webu program, získa k nemu príslušnú licenciu, nainštaluje a užíva tento program v stave, ,,ako je". SAP softvér je produkt, ktorý je komplexnejší ako krabicový softvér, je určený pre väčšie podniky, orgány verejnej správy a pod., pričom ale tiež ide o štandardizovaný systém, riešenie obsahujúce niekoľko modulov. Globálni producenti, medzi ktorých patrí aj žalovaný 2/, upravujú podmienky užívania svojho „tovaru" vo Všeobecných obchodných podmienkach. Je nemysliteľné, aby výrobca umožnil akejkoľvek tretej osobe zasahovať do práv k svojmu štandardnému softvéru, pokiaľ toto žalobca od žalovaného 1/ požaduje, svedčí to o hrubej neznalosti informačných systémov verejnej správy. Štandardný softvér (v prípade SAP ide o štandardizované moduly) je bázou takéhoto informačného systému veľkého podniku, ale z hľadiska svojich potrieb si podnik alebo subjekt verejnej správy jednoducho musí zvoliť určitú softvérovú platformu (a zakúpiť si zodpovedajúce licencie) a na nej budovať informačný systém (dielo) podľa svojej potreby. Softvérová platforma SAP je v princípe funkčne typizovaným SAP softvérom, ktorý zahŕňa klasické nástroje SAP softvéru, ako sú napr. tvorba grafického používateľského rozhrania, kompilátory, knižnice (databázy), pomocné programy pre vývoj aplikácií, ako aj runtime modul na beh aplikácií. Softvérová platforma vyžaduje na dokončenie riešenia customizáciu, parametrizáciu, prípadne aj doprogramovanie funkčných vlastností programu na mieru zákazníkovi. Dielo alebo unikátne počítačové dielo predstavuje výsledok tvorivej konzultačnej a programátorskej práce dodávateľa, ktorá spočíva v implementácii softvérovej platformy pre potreby zákazníka. Žalovaný 2/ zdôrazňuje, že dielo absolútne nebolo predmetom zmluvy, tým bolo dodanie služieb podpory softvérovej platformy SAP, ktoré predstavujú poskytovanie služieb zabezpečujúcich údržbu a podporu softvérovej platformy (teda štandardného softvéru). Žalovaný 1/ vzhľadom na jeho veľmi špecifické objektívne potreby (zabezpečenie medzirezortnej podpory, masívnych informačných systémov finančnej správy, správy čerpania fondov, štátnej pokladnice a pod.) nevyhnutne potreboval dodanie Služieb podpory typu PSLE (SAP Premium Support Far Large Enterprises) a tieto na Slovensku oprávnený dodávať len žalovaný 2/. Predmetom zmluvy nebolo zhotovenie jedinečného diela, nedochádza k nadväzovaniu na predošlé zmluvy a preto v tomto prípade nemôže ísť o umelé zužovanie súťaže a vytváranie vendor lock-in efektu. Žalovaný 2/ sporuje preukázateľne nesprávny záver žalobcu, že priame rokovacie konanie sa neuskutočnilo preto, že žalovaný 1/ akceptoval VOP SAP a výhradné práva k štandardnému SAP softvéru. Priame rokovacie konanie sa uskutočnilo len z dôvodu jedinečnosti Služieb podpory PSLE, spájanie výhradných práv k štandardnému SAP softvéru s dodávaním Služieb podpory PSLE zo strany žalobcu je vecne nesprávne. Pokiaľ žalobca uvádza, že pravidlo „jedno prostredie, jeden dodávateľ“ je nesprávne a vedie k opakovanému uskutočňovaniu priameho rokovacieho konania, je aj tento záver žalobcu chybný, naopak pravidlo je žiaduce. Situácia, kedy do jedného IT prostredia dodávajú služby podpory viacerí dodávatelia, je mimoriadne nebezpečná a technicky nerealizovateľná. Tento nežiaduci stav je definovaný v zákaze tzv. mixed landscape t.j. zákaz zmiešaného prostredia poskytovateľov Služieb podpory. Žalobca ďalej v žalobe spochybňuje aj použitie priameho rokovacieho konania vo vzťahu k obstaraniu nových licencií. Akékoľvek služby podpory môžu byť poskytované len k používanému softvéru, ku ktorému bola riadne nadobudnutá licencia, IT prostredie (landscape) je jednoliate a služby podpory sa nedajú rozdeliť - t.j. že sa budú dodávať len k časti IT prostredia. Stav u žalovaného 1/ pred uzatvorením zmluvy vyžadoval zabezpečenie licenčných práv. Keďže predmetom zmluvy bolo dodanie Služieb podpory PSLE, ktoré poskytuje len jeden dodávateľ, žalovaný 1/ uskutočnil aj tzv. level calling, t.j. zabezpečil licenčné práva pre nezalicencovanú časť IT prostredia od daného dodávateľa. Teda nie nutnosť mať za licencované celé prostredie bolo dôvodom na priame rokovacie konanie, ale dodávka Služieb podpory PSLE, ktoré je oprávnený dodávať len žalovaný 2/, bola dôvodom na priame rokovacie konanie. O nepochopení zmluvy zo strany žalobcu svedčí aj fakt, že žalobu zakladá na judikatúre neaplikovateľnej na posudzovanú vec, v ktorých skutočne ide o prípad umelého zúženia parametrov verejného obstarávania (rozhodnutie SD EU C-385/02, alebo NS ČR sp. zn. 31Ca/101/2014) a z Rozsudku Najvyššieho správneho súdu ČR sp. zn. 5Afs/42/2012 naopak vyplývajú opačné závery ako tvrdí žalobca. Najvyšší správny súd konštatoval, že pokiaľ v priebehu životnosti softvéru nastane z hľadiska verejného obstarávateľa objektívna zmena (nová legislatíva, nové manažérske rozhodnutie nadriadených orgánov), môže nastať situácia, kedy by vylúčenie použitia rokovacieho konania bez zverejnenia fakticky znamenalo zákonom stanovenú povinnosť verejného obstarávateľa zabezpečiť určitý softvér znovu a znehodnotiť už vynaloženú investíciu na doterajší softvér. Obdobne žalovaný 2/ poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu ČR sp. zn. 5Afs/43/2012, ktorý sa týkal predmetu zákazky Integrácie webových portálov v rámci rezortu Ministerstva pôdohospodárstva (Portál e-Agrl), z ktorého vyplývajú obdobné závery, teda, že stav exkluzivity nebol vytvorený verejným obstarávateľom a nevznikol samoúčelne, ale bol prirodzenou súčasťou predmetu plnenia, resp. neoddeliteľným dôsledkom toho, že v rámci predmetu plnenia vznikali autorské diela v zmysle ustanovení autorského zákona a odôvodnenie postupu priameho rokovacieho konania prostredníctvom odborného znaleckého posudku Najvyšší správny súd vo vyššie uvedených obdobných prípadoch považoval za dostatočné.
10. Žalovaný 2/ ďalej poukazuje na judikatúru Ústavného súdu SR a zásadu preferencie platnosti právnych úkonov, pričom neplatnosť je podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka nevyhnutné vykladať absolútne reštriktívne, pretože jej iná ako výnimočná aplikácia by predstavovala nekonformný zásah do ústavných princípov. Žalobca odôvodňuje podanie žaloby tým, že podľa jeho názoru svojím účelom odporuje zákonu. Ako vyplýva z judikatúry Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 2 Cdon 736/97, o rozpor so zákonom z hľadiska účelu ide len vtedy, ak účel právneho úkonu smeruje k porušeniu zákona. Právne relevantným účelom je len taký účel, ktorý sledujú všetci účastníci zmluvy alebo ho sleduje len niektorý z účastníkov, pričom ostatní o tomto účele vedia alebo je im známy. Ak jedna zo strán sleduje dosiahnutie účelu, ktorý v právnom úkone nie je vyjadrený a o ktorom druhá strana nevie a nemôže vedieť, ide o pohnútku, ktorá je právne bezvýznamná a nemá vplyv na platnosť úkonu. Je nesporné, že (minimálne) žalovaný 2/ nemohol mať vedomosť o rozsahu a obsahu odôvodnenia priameho rokovacieho konania zo strany žalovaného 1/ a nemal možnosť do uvedeného procesu zasiahnuť. Žalovaný 2/ ďalej poukazuje, na porušenie povinností stanovených ZVO žalobcom. Žalobca mal napr. podľa § 167 ods. 6 ZVO zverejniť informáciu o začatí konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného v profile žalovaného1/ bezodkladne po začatí konania, v žalobe uvádza, že konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného pred uzavretím zmluvy začal dňa 19.06.2019, túto informáciu zverejnil v profile žalovaného 1/ až 02.07.2019 po uplynutí relevantných lehôt. Rovnako porušil povinnosť zverejniť v profile žalovaného 1/ informáciu o rozhodnutí o predbežnom opatrení podľa § 173 ods. 11 ZVO, urobil tak až dňa 02.07.2019, a to napriek tomu, že rozhodnutie bolo vydané už dňa 19.06.2019. Je absolútne nepochybné, že žalovanému 2/ nebol a nemohol byť známy údajný účel odporujúci zákonu, ktorý by zakladal neplatnosť podľa § 39 OZ. Žalobca zamieňa dôvody, na základe ktorých žiada určiť neplatnosť zmluvy, síce navrhuje určiť neplatnosť zmluvy z dôvodu nesplnenia materiálnych podmienok priameho rokovacieho konania podľa § 81 písm. b) bod 3 ZVO, avšak naprieč celou žalobou fakticky tvrdí inú skutočnosť, a to, že žalovaný 1/ nepreukázal splnenie podmienok priameho rokovacieho konania, čím ale porušil ustanovenie § 10 ods. 2 ZVO (nie § 81 písm. b) bod 3 ZVO). Žalobca absenciu splnenia predmetných podmienok nepreukazuje, dokonca ju dodnes nezistil. Nie každý rozpor so zákonom môže mať automaticky za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu, je potrebné vziať do úvahy kvalifikovaný rozpor, je teda potrebné skúmať, či rozpor dosahuje mimoriadnu intenzitu narušenia verejného poriadku a či účel normy nie je možné dosiahnuť inak, ako neplatnosťou právneho úkonu. Teória kvalifikovaného rozporu so zákonom vyplýva aj z judikatúry Najvyššieho súdu. Žalobca sa absolútne vo svojej žalobe nevysporiadal s tým, či by vôbec v prípade nedostatočného odôvodnenia (preukázania) postupu podľa § 81 písm. b) bod 3. ZVO prichádzal do úvahy tak závažný následok, ako absolútna neplatnosť zmluvy.
11. Žalovaný 2/ s poukazom na článok 17 CSP, právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a zásadu rovnosti strán žiada, aby súd aplikoval dôsledne koncentračnú zásadu vyplývajúcu z § 153 ods. 1, 2 CSP. Žalobca mal jeden rok na to, aby v prípade, ak má za to, že ide o prípad podľa § 180 ZVO, podal kvalifikovanú žalobu. Žalobca podal žalobu posledný možný deň na podanie žaloby bez toho, aby v žalobe uniesol bremeno tvrdenia a bremeno preukázania, svoje tvrdenia ničím nedokazuje, neuvádza žiadne dôkazy, ktoré je potrebné vykonať. Žalovaný 2/ nemá možnosť nazrieť do spisu správneho konania vedeného voči žalovanému 1/ nakoľko je to explicitne vylúčené v § 185 ods. 2 ZVO, taktiež nemohol využiť zák. č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám, nakoľko podľa § 11 ods. 1 písm. h) dotknutého zákona povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak sa týka výkonu kontroly, dohľadu alebo dozoru orgánom verejnej moci podľa osobitných predpisov. Zodpovednosť za výsledok sporu by preto mala byť v danom prípade ešte viac zvýraznená. Z princípu koncentrácie vyplýva, že žalobca má uniesť bremeno dokázania svojich tvrdení pod sankciou preklúzie tohto práva, ak ich neuplatní včas. Žalobca nijakým spôsobom nepreukázal svoje tvrdenia, pričom i samotné tvrdenia žalobcu (napr. spochybňujúce znalecký posudok) sú veľmi vágne a nespĺňajúce požiadavky CSP. Ustanovenie § 180 ZVO stanovuje taxatívne podmienky na to, aby žalobca podal žalobu na určenie neplatnosti súdom, ktoré musia byť splnené kumulatívne a žalobca si nemôže tieto podmienky zjednodušovať alebo obchádzať. Žalobca môže podať žalobu len v prípade, že zistil pri výkone dohľadu porušenie ZVO. Všetky vyššie uvedené podmienky musia byť splnené kumulatívne najneskôr v deň uplynutia prekluzívnej lehoty, tieto podmienky nemožno doplňovať, meniť, nahrádzať po uplynutí danej lehoty. Ku dňu 26.06.2019 (dokonca ani k dnešnému dňu) nie sú splnené podmienky na podanie žaloby podľa ustanovenia§ 180 ZVO. Ak žalobca v žalobe poukázal na rozhodnutie o vydaní predbežného opatrenia podľa § 173 ods. 11 ZVO zo dňa 19.06.2018 (informáciu o vydaní rozhodnutia zverejnil až 02.07.2018), toto rozhodnutie sa viaže na začatie konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného pred uzavretím zmluvy, avšak sám žalobca dňa 13.07.2018 toto konanie zastavil. Pokiaľ žalobca v žalobe účelovo vôbec nespomína konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy, o ktorom vydal žalobca informáciu až dňa 19.12.2018 (t.j. takmer 6 mesiacov odo dňa uzavretia zmluvy) v danom správnom konaní nebolo rozhodnuté a stále prebieha zisťovanie, či vôbec došlo k porušeniu ZVO. Žalobca v čase podania žaloby nevydal rozhodnutie podľa § 175 ZVO a je zrejmé, že nebol ani v štádiu, že by pri výkone dohľadu na verejným obstarávaním zistil porušenie zákona odôvodňujúce vydanie rozhodnutia podľa§ 175 ZVO. Žalobca podal žalobu dňa 26.06.2019, t.j. v posledný deň prekluzívnej lehoty vyplývajúcej z ustanovenia § 180 ZVO, pričom v daný deň neboli splnené taxatívne podmienky na podanie žaloby, a to z dôvodov na strane žalobcu, ktorý ako správny orgán môže konať len spôsobom a vo forme, ktorý ustanoví zákon. Podľa informácií dostupných žalovanému 2/, žalobca ešte aj ku dňu vyhotovovania tohto vyjadrenia len zisťuje v rámci výkonu dohľadu nad verejným obstarávaním, či a v akej miere bol porušený ZVO. Je absolútne neprijateľné, aby správny orgán podával žalobu „pre istotu", resp. predbežne, a tak zásadným spôsobom narúšal právnu istotu medzi účastníkmi zmluvy. Žalobca mal všetky právne nástroje na to, aby splnil podmienky na podanie žaloby stanovené zákonom, k tomuto zisteniu musí dôjsť v stanovenej prekluzívnej lehote a nie predčasným účelovým podaním žaloby a následným zisťovaním, či sú vôbec splnené podmienky na podanie žaloby podľa § 180 ZVO. Žaloba o určenie neplatnosti predstavuje najmarkantnejší zásah do právnych vzťahov a predstavuje absolútnu sankciu nielen voči žalovanému 1/ ale aj voči žalovanému 2/, ktorý ani nemá možnosť sa kvalifikovane k žalobe vyjadriť. Takýto stav nemôže byť ústavne konformný a udržateľný a neprestavuje rovnováhu vo vzťahu k jednotlivým účastníkom konania.
12. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného 1/ k žalobe (replika žalobcu zo dňa 13.11.2019, č.l. 191-201 spisu) nad rámec argumentácie v žalobe konštatuje, že nezverejnenie informácie o vydaní predbežného opatrenia vo Vestníku verejného obstarávania nemá žiadny vplyv na právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodnutia o predbežnom opatrení, ktoré ju nadobudlo dňa 22.06.2018. Tvrdenie žalovaného 1/ týkajúce sa vnútroorganizačných vzťahov nemá vplyv na posúdenie jeho objektívnej zodpovednosti (rozsudok Krajského súdu v Bratislave spis. zn. 5S/2602/2012 zo dňa 15.11.2016). Z argumentácie žalovaného 1/ vyplýva, že na to, aby žalobca mohol podať žalobu podľa § 180 ZVO, bolo údajne potrebné, aby najprv vydal rozhodnutie, v ktorom by bolo skonštatované, že žalovaný 1/ porušil ZVO. Ustanovenie § 167 ods. 1 ZVO v spojení s § 147 písm. c) ZVO upravuje jednu z najdôležitejších funkcií úradu, ktorou je výkon dohľadu nad verejným obstarávaním. Pre všetky typy konaní, ktoré pojmovo spadajú pod dohľad nad verejným obstarávaním, definuje jedného obligatórneho účastníka, kontrolovaného ako verejného obstarávateľa, obstarávateľa, resp. dotovaného verejného obstarávateľa, nad ktorým je vykonávaný dohľad. Podľa § 167 ods. 2 ZVO úrad pri výkone dohľadu: a) vydáva oznámenia o súlade alebo nesúlade predložených dokumentov s týmto zákonom podľa § 168, b) vydáva rozhodnutia podľa tejto hlavy, c) ukladá pokuty za správne delikty podľa § 182, d) vykonáva iné činnosti podľa tejto hlavy. Medzi iné činnosti úradu patria činnosti uvedené v štvrtej hlave zákona o verejnom obstarávaní, pod ktoré nepochybne možno subsumovať inštitút podania návrhu na určenie neplatnosti zmluvy podľa § 180 ZVO. Zákon o verejnom obstarávaní neobmedzuje možnosť podať žalobu podľa § 180 na vydanie rozhodnutia žalobcu, v ktorom by bolo konštatované, že došlo k porušeniu ZVO, je postačujúce, ak sa o dôvodoch porušenia zákona úrad dozvie pri plnení svojich úloh, ako to bolo v danom prípade (rozsudok Najvyššieho súdu SR spis. zn. 3Obdo/40/2015 zo dňa 29.06.2016). Aktuálne v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy žalobca vydal rozhodnutie č. 9480-6000/2018-OD, v ktorom sa okrem iného konštatuje, že žalovaný 1/ svojím konaním porušil § 81 písm. b) bod 3 ZVO, nakoľko dostatočne nepreukázal splnenie podmienok na použitie priameho rokovacieho konania podľa tohto ustanovenia, pričom predmetné porušenie mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania. Ak má verejný obstarávateľ v úmysle uzavrieť zmluvu uplatnením postupu priameho rokovacieho konania podľa § 81 ZVO, je jeho povinnosťou v súlade s princípom transparentnosti nespochybniteľným spôsobom preukázať a náležite zdokumentovať opodstatnenosť použitia tohto postupu zadávania zákazky, čo je súčasťou dokumentácie verejného obstarávania. Dôkazné bremeno odôvodnenia verejného obstarávania postupom priameho rokovacieho konania je na verejnom obstarávateľovi (rozsudok Najvyššieho súdu SR vedeného pod spis. zn. 2Sžf/37/2012 zo dňa 19.06.2013). Žalovaný 1/ v Správe o zákazke podľa § 24 ods. 3 ZVO ani svojej argumentácii žiadnym spôsobom neuviedol dôvody, ktoré nespochybniteľným spôsobom preukazujú naplnenie podmienok pre použitie priameho rokovacieho konania z dôvodu výhradných práv. Verejný obstarávateľ musí v rámci odôvodnenia preukázať, že na trhu existuje len jeden hospodársky subjekt, ktorý je schopný dodať predmet zákazky, t. j. neexistuje žiadna primeraná alternatíva alebo náhrada. Žalobca poukazuje na znenie bodu 50 preambuly smernice 2014/24/EÚ, rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR spis. zn. 5Afs/42/2012 zo dňa 11.01.2013, rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR sp. zn. 1As/256/2015-95 zo dňa 12.05.2016, rozhodnutie Úřadu pro ochranu hospodářske souťěže č. j.: ÚOHS-S37/2010/ VZ-5895/2010/540/LZa/VKu, ktoré potvrdil aj Najvyšší správny súd v Českej republike sp. zn. 1 As 256/2015 - 95 a rozhodnutie Európskeho súdneho dvora (C-385/02). Už len tým, že žalovaný 1/ v minulosti uzavrel zmluvy so žalovaným 2/, na základe ktorých nenadobudol majetkové práva k softvéru oprávňujúce zadať zákazku Zabezpečenie služieb podpory SAP Premium Support For Large Enterprises (PSLE) a Premium Engagement a nákup licencií SAP inému hospodárskemu subjektu, nebola naplnená podmienka objektívnej výlučnosti. K tvrdeniu žalovaného 1/, že stav exkluzivity spočívajúci v existencií výhradných práv spoločnosti SAP SE, ktoré na území SR vykonáva na jej účet spoločnosť SAP Slovensko s.r.o., trvá už od roku 1998, potom je zrejmé, že žalovaný 1/ o existencii výhradných práv musel mať vedomosť už v čase, kedy prvýkrát vstupoval do zmluvných vzťahov so spoločnosťou SAP Slovensko s.r.o., t. j. minimálne v čase, kedy prvýkrát nadobudol práva k softvérovým produktom SAP, tiež aj v roku 2015, kedy uzavrel „Zmluvu o poskytnutí podpory pre SAP software (2015353202) zo dňa 15.12.2015“, ako aj v roku 2016, kedy uzavrel „Zmluvu na zabezpečenie služieb typu SAP PSLE č. 2016/260 zo dňa 16.12.2016“ (v znení jej dodatku č. 1 zo dňa 29. 12. 2017). Súčasťou predmetných zmlúv boli Všeobecné obchodné podmienky SAP Slovensko s.r.o., z ktorých vyplývali rovnaké obmedzenia (týkajúce sa dispozičných práv k softvéru SAP a povinnosti rozšírenia podpory SAP), aké vyplývajú aj z VOP, ktoré sú súčasťou Zmluvy na zabezpečenie služieb typu SAP PSLE zo dňa 26.06.2018. Žalobca nepopiera, že výhradné majetkové práva spoločnosti SAP SE, resp. SAP Slovensko s.r.o. mohli vzniknúť nezávisle od vôle žalovaného 1/, avšak vznik zmluvných vzťahov medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/ už nepochybne bol výsledkom prejavu vôle žalovaného 1/. Ak teda žalovaný 1/ v minulosti súhlasil s uzavretím zmlúv so žalovaným 2/, na základe ktorých nenadobudol majetkové práva k softvéru oprávňujúce zadať zákazku Zabezpečenie služieb podpory SAP Premium Support For Large Enterprises (PSLE) a Premium Engagement a nákup licencií SAP inému hospodárskemu subjektu, nejde o situáciu objektívnej výlučnosti, ktorá je nevyhnutným predpokladom použitia priameho rokovacieho konania. Žalobca považuje za potrebné sa vyjadriť aj k tvrdeniu, že neexistencia hospodárskej súťaže trvá už od roku 1998, kedy sa spoločnosť SAP Slovensko s.r.o. stala na základe „Zmluvy o distribúcii softvéru“ (SDA) a „Zmluvy o distribúcii služieb“ (ADS) uzatvorenej so spoločnosťou SAP SE výhradným dodávateľom licencií softvérových produktov SAP spadajúcich pod režim podpory PSLE a jediným oprávneným poskytovateľom služby PSLE a PE v Slovenskej republike. Vyššie uvedené zmluvy podľa žalobcu vykazujú znaky tzv. vertikálnej dohody a vzhľadom na to, že podľa § 4 zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže sú vertikálne dohody zakázané, nebolo možné podľa žalobcu sa domáhať takejto exkluzivity (ako exkluzivity „objektívnej“) na účel použitia priameho rokovacieho konania. Prijatím opačného záveru, by sa žalovanému 1/ otvorila neobmedzená možnosť v podobe tzv. ,,reťazenia priamych rokovacích konaní“. Žalobca sa nestotožňuje s tvrdením žalovaného 1/, že pri podpore a údržbe platformy nie je možné získať majetkové práva, nemá žiadny právny základ a nemožno ho vyvodiť ani z Koncepcie nákupu IT vo verejnej správe. Vzhľadom na to, že žalovaný 1/ objektívne nepreukázal kumulatívne splnenie zákonných podmienok na použitie priameho rokovacieho konania v zmysle § 81 písm. b) bod 3 ZVO, nie je zároveň ani opodstatnené, aby obstarával týmto postupom dolicencovanie objemu už obstaraných licencií k už existujúcim systémom.
13. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného 2/ k žalobe (replika žalobcu zo dňa 18.11.2019, č.l. 203-218 spisu) nad rámec argumentácie v žalobe konštatuje, že sa nestotožňuje s tvrdením žalovaného 2/, že nenamieta výhradnosť práv ani neexistenciu primeranej alternatívy k predmetu zmluvy. Vyhodnotenie podmienky neexistencie primeranej alternatívy alebo náhrady prichádza do úvahy až keď je preukázané, že chýbajúca hospodárska súťaž z dôvodu výhradných práv nie je výsledkom umelého zúženia parametrov verejného obstarávania. Pokiaľ neexistencia hospodárskej súťaže trvá už od roku 1998, kedy sa SAP Slovensko s.r.o. stala na základe „Zmluvy o distribúcii softvéru“ (SDA) a „Zmluvy o distribúcii služieb“ (ADS) uzatvorenej so spoločnosťou SAP SE výhradným dodávateľom licencií softvérových produktov SAP spadajúcich pod režim podpory PSLE a jediným oprávneným poskytovateľom služby PSLE a PE v Slovenskej republike, uvedené zmluvy vykazujú znaky tzv. vertikálnej dohody, ktorá je podľa § 4 zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže zakázaná. V kontexte argumentácie žalovaného 2/, že predmetom zmluvy nebolo zhotovenie jedinečného diela, nedochádza k nadväzovaniu na predošlé zmluvy, a preto nemôže ísť o umelé zužovanie súťaže a vytváranie vendor lock-in efektu, žalobca akcentuje skutočnosť, že v danom prípade je relevantným trhom nielen trh Slovenskej republiky, ale vzhľadom na členstvo SR v Európskej únii a predmet zákazky, typ verejného obstarávateľa a predpokladanú hodnotu zákazky je relevantným trhom trh celej Európskej únie, čo vyplýva zo samotného cieľa smernice 2014/24/EÚ. V nadväznosti si žalobca poukazuje aj na relevantnú judikatúru Súdneho dvora EÚ: rozsudok Stadt Halle a RPL Lochau, C-26/03, Zb. s. I-1, bod 44, C-324/98 Telaustria, bod 62; C-458/03 Parking Brixen, bod 49. V zmysle princípov verejného obstarávania nie je možné potenciálnych dodávateľov teritoriálne obmedziť len na dodávateľov z územia SR. Žalobca nesúhlasí ani s tvrdením žalovaného 2/, že svoju žalobu založil na judikatúre, ktorá je na daný prípad neaplikovateľná, pretože rozsudkami Súdneho dvora EÚ žalobca uviedol najmä základné postuláty kladené Európskym právom pri výklade relevantných ustanovení ZVO, v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok NS SR spis. zn. 7Sžso 18/2007, rozhodnutia Súdneho dvora EÚ C-6/64, C-106/77. Rozsudkom C-224/01 zo dňa 30.9.2003, Gerhard Köbler proti Republike Österreich, Súdny dvor EÚ judikoval, že porušením komunitárneho práva je aj prijatie rozhodnutia, ktoré odporuje judikatúre Súdneho dvora, uvedený postoj potvrdil aj v rozsudku C-173/03, Traghetti del Mediterraneo SpA proti Talianskej republike. Podľa žalobcu rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR spis. zn. 5Afs/42/2012, ktorý žalovaný 1/ účelovo vybral, bol rozhodovacou praxou ako aj novou právnou úpravou prekonaný, v súčasnosti podľa žalobcu možno poukázať napr. na rozsudok Krajského súdu v Bratislave spis. zn. 2S/173/2017 z 30.10.2019, argumentáciu žalobcu potvrdzuje aj odôvodnenie rozsudku Najvyššieho správneho súdu ČR spis. zn. 1As/256/2015-95 zo dňa 12.05.2016 a tiež poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Bratislave spis. zn. 3S/154/2011 zo dňa 08.10.2013, s ktorým sa stotožnil následne aj Najvyšší súd SR spis. zn. 8Sžf/15/2014 zo dňa 01.07.2015. K námietke žalovaného 2/ o preferencii platnosti právnych úkonov žalobca uvádza, že dôsledkom porušenia zákona je absolútna neplatnosť právneho úkonu, vyplýva priamo zo zákona a pôsobí erga omnes, teda voči všetkým. Absolútne neplatný právny úkon nie je možné konvalidovať. Zadanie zákazky ktorémukoľvek subjektu bez akejkoľvek súťaže, resp. v rozpore s § 81 písm. b) bod 3 ZVO je nepochybne v rozpore so základnými zásadami verejného obstarávania. K námietke žalovaného 2/ o nedostatku kvalifikovaného rozporu so zákonom žalobca poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR spis. zn. III. ÚS 69/2010-60 zo 07.07.2010 v ktorom konštatoval, že právnu úpravu ustanovenia § 148 zákona č. 25/2006 Z. z. (neskôr § 147a zákona č. 25/2006 Z. z. o a súčasného § 180 zákona č. 343/2015 Z. z.) je nevyhnutné považovať za komplementárnu vo vzťahu k právnej úprave § 39 Občianskeho zákonníka. Z nálezu Ústavného súdu SR vyplýva, že za dôvod neplatnosti zmluvy uzatvorenej na základe takéhoto verejného obstarávania v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka sa považuje také porušenie zákona o verejnom obstarávaní, ktorého povaha a závažnosť spôsobujú rozpor samotného obsahu takejto zmluvy s ustanoveniami zákona, alebo majú za následok, že takáto zmluva z hľadiska účelu odporuje zákonu alebo ho obchádza. Žalobca tiež nesúhlasí s argumentáciou žalovaného 2/, ktorou poukazuje na koncentračnú zásadu a konštatuje, že predmetná žaloba bola podaná v lehote jedného roka odo dňa uzavretia zmluvy, je podľa žalobcu dostatočne odôvodnená, a to najmä z dôvodu, že sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami. Podľa žalobcu boli splnené všetky zákonné podmienky na podanie žaloby o určenie neplatnosti zmluvy z dôvodu jej rozporu so ZVO. Žalobca opakovane poukazuje na to, že otázky právneho charakteru nemôže zodpovedať odborník z odboru informatiky, nakoľko takéto otázky tvoria obsah správnej úvahy úradu a na základe uvedeného kvalifikuje závery znalca R. obsiahnuté v znaleckom posudku a jeho dodatku k otázkam právneho charakteru (na účel preukazovania oprávnenia na použitie postupu priameho rokovacieho konania zo strany kontrolovaného) ako nesprávne a právne irelevantné. Podľa § 167 ods. 2 písm. d) ZVO úrad pri výkone dohľadu vykonáva iné činnosti podľa tejto hlavy. Medzi iné činnosti úradu patria činnosti uvedené v štvrtej hlave zákona o verejnom obstarávaní, pod ktoré nepochybne možno subsumovať inštitút podania návrhu na určenie neplatnosti zmluvy podľa § 180 ZVO. K otázke svojej aktívnej legitimácie žalobca uvádza, že zákon o verejnom obstarávaní neobmedzuje možnosť podať žalobu podľa § 180 ZVO na vydanie rozhodnutia žalobcu, v ktorom by bolo konštatované, že došlo k porušeniu ZVO, je postačujúce, ak sa o dôvodoch porušenia zákona o verejnom obstarávaní úrad dozvie pri plnení svojich úloh, ako to bolo v danom prípade (napr. Najvyššieho súdu SR spis. zn. 3Obdo/40/2015 zo dňa 29. 6. 2016). Žalobca uvádza, že dňa 14.10.2019 v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy vydal rozhodnutie č. 9480-6000/2018-OD, v ktorom sa okrem iného konštatuje, že žalovaný 1/ svojím konaním porušil § 81 písm. b) bod 3 ZVO, nakoľko dostatočne nepreukázal splnenie podmienok na aplikáciu priameho rokovacieho konania, pričom predmetné porušenie mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania. Žalobca na záver dáva do pozornosti zároveň právoplatné rozhodnutie č. 14142-6000/2017-ODI zo dňa 05.12.2017, ktorým úrad nariadil zrušiť priame rokovacie konanie na predmet zákazky „Rozšírenie počtu licencií SAP Applikation Employee Self Service User a zabezpečenie služieb podpory“ uverejnené verejným obstarávateľom Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky (t. j. ovládanou osobou žalovaného 1/) vo Vestníku verejného obstarávania č. 160/2017 dňa 15.08.2017 pod značkou 11717 - DET. V dotknutom prípade bolo predmetom zákazky obstaranie rozšírenia počtu licencií SAP Applikation Employee Self Service User a zabezpečenie služieb podpory typu SAP product support for large enterprises (PSLE), t. j. z hľadiska podstaty išlo o totožný predmet zákazky ako v prípade predmetného priameho rokovacieho konania vyhláseného kontrolovaným.
14. Žalovaný 1/ v duplike k replike žalobcu zo dňa 29.01.2020 (č.l. 226-232 spisu) uviedol, že je si vedomý, že predbežné opatrenie žalobcu mu bolo doručené dňa 22.06.2018, žalobca však odignoroval tú závažnú skutočnosť, že sám porušil § 173 ods. 11 ZVO, keďže informáciu o vydaní predbežného opatrenia nezverejnil vo Vestníku verejného obstarávania do troch pracovných dní od vydania predbežného opatrenia (t.j. do 22. 06. 2018). K zverejneniu došlo až dňa 03.07.2018 na základe upozornenia žalovaného 1/ listom zo dňa 29.06.2018 č. XXXXXX/XXXX (MF/XXXXXX/XXXX- XX). Samotné správne konanie voči žalovanému 1/ začal správny orgán (žalobca) podaním doručeným žalovanému 1/ dňa 04.12.2018, dňa 06.02.2019 bolo žalovanému 1/ doručené „Rozhodnutie o prerušení konania o preskúmavanie úkonov kontrolovaného na základe námietok navrhovateľa podľa § 173 ods. 4 zákona č. 343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov“ pod č. XXXX-XXXX/XXXX-OD-P zo dňa 04.02.2019. Do podania žaloby prebiehala korešpondencia medzi žalobcom a žalovaným 1/ týkajúca sa správneho konania. Žalovanému 1/ bola dňa 08.07.2019 doručená Výzva na vyjadrenie sa ku skutočnostiam zisteným v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného pred uzavretím zmluvy, žalovaný 1/ dňa 15.07.2019 doručil žalobcovi odpoveď na výzvu, pričom v tom čase už bola podaná žaloba na Okresný súd Malacky (dňa 26.06.2019) a žalobca sa s predloženými dôkazmi žalovaného 1/ ani nevysporiadal. Aktuálne v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy žalobca vydal rozhodnutie č. XXXX- XXXX/XXXX-OD zo dňa 14.10.2019, v ktorom sa okrem iného konštatuje, že žalovaný 1/ porušil § 81 písm. b) bod. 3 ZVO, nakoľko dostatočne nepreukázal splnenie podmienok na použitie priameho rokovacieho konania. Voči tomuto rozhodnutiu však podal žalovaný 1/ v zákonom stanovenej lehote dňa 24.10.2019 odvolanie v zmysle § 177 ZVO. Rada Úradu pre verejné obstarávanie dňa 29.11.2019 vydala Rozhodnutie o prerušení konania o odvolaní podľa § 173 ods. 8 v spojení s § 177 ods. 9 ZVO s cieľom získať odborné stanovisko alebo znalecký posudok. Od vydania rozhodnutia o prerušení konania do doručenia odborného stanoviska alebo znaleckého posudku Rade Úradu pre verejné obstarávanie lehota podľa § 177 ods. 13 ZVO neplynie, najviac však 30 dní. Rada Úradu pre verejné obstarávanie v zákonnej lehote 45 dní v zmysle § 177 ods. 13 ZVO odo dňa doručenia odvolania (t. j. do 04.01.2020) o odvolaní nerozhodla. Žalovaný 1/ má za to, že nie je možné skúmať platnosť, resp. neplatnosť zmluvy, keďže môže nastať situácia, že sa v správnom konaní ani nepreukáže porušenie povinnosti zo strany žalovaného 1/. V zmysle § 175 ZVO tak v konaní o preskúmaní úkonov kontrolovaného pred uzavretím zmluvy, ako aj v konaní o preskúmaní úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy, ak UVO zistí, že postupom kontrolovaného bol porušený tento zákon a porušenie malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, vydá rozhodnutie, predmetné rozhodnutie je rozhodnutím v správnom konaní, ktoré musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Žalovaný 1/ namieta nedostatok právomoci súdu rozhodnúť o porušení zákona o verejnom obstarávaní.
Žalobca sa snaží zneužitím práva preniesť dokazovanie z konania vedeného žalobcom na súd, aby súd namiesto neho riešil porušenie zákona v rámci určovacej žaloby, a to aj napriek tomu, že bolo a stále je jeho povinnosťou vykonať dokazovanie v rámci výkonu dohľadu nad verejným obstarávaním. Tvrdenia žalobcu, že pre zadanie zákazky postupom podľa § 81 písm. b ) bod 3 ZVO nebola naplnená podmienka objektívnej výlučnosti, keďže žalovaný 1/ v minulosti (1998) uzavrel zmluvy so žalovaným 2/, na základe ktorých nenadobudol majetkové práva k predmetnému softvéru oprávňujúce zadať zákazku Zabezpečenie služieb podpory SAP Premium Support For Large Enterprises (PSLE) a Premium Engagement a nákup licencií SAP inému hospodárskemu subjektu, potvrdzujú absolútne nepochopenie predmetu zákazky. Zjednodušene povedané žalobca má predstavu, že už pri uzatvorení pôvodnej zmluvy žalovaný 1/ nemal vstúpiť do zmluvných vzťahov so spoločnosťou SAP SE, resp. SAP Slovensko, prípadne mal uzatvoriť zmluvu, na základe ktorej by nadobudol majetkové práva k predmetnému softvéru. Žalovaný 1/ v podaní opätovne zdôrazňuje, že je potrebné rozlišovať majetkové práva k informačným systémom vytvoreným na objednávku (unikátnemu softvérovému dielu) a k softvérovým produktom (špecializovaný SW - licencie SAP) ako súčasti dodávaného unikátneho softvérového diela, na ktorom je unikátne softvérové dielo vybudované, ku ktorým sa majetkové práva nedajú bežne nadobudnúť. Služby podpory je na Slovensku oprávnený dodávať len SAP Slovensko, s.r.o. na základe Čestného vyhlásenia spoločnosti SAP SE, ktorý je jediným 100% akcionárom spoločnosti SAP Slovensko, s.r.o., spoločnosť SAP SE neudelila žiadne oprávnenie žiadnej inej právnickej či fyzickej osobe na poskytovanie služieb PSLE a PE v Slovenskej republike, vrátane akýchkoľvek partnerov SAP SE mimo Slovenskej republiky, využitie alternatívnych distribučných kanálov mimo Slovenskej republiky, na ktoré žalobca poukazuje, nie je reálne. Rozhodovanie žalobcu len z pohľadu práva bez zohľadnenia skutkových a technických okolností viedlo v tomto prípade k vydaniu paušalizovaného, schematického a všeobecného Rozhodnutia č..OD zo dňa 14.10.2019. Nakoľko došlo zo strany žalobcu k nepochopeniu, resp. k nesprávnemu výkladu predmetu zákazky, žalovaný 1/ navrhuje vypočuť znalca z odboru informatiky R. k vecnej a odbornej argumentácii/ dôvodnosti postupu pri zadávaní zákazky.
15. Žalovaný 2/ v duplike k replike žalobcu zo dňa 11.02.2020 (č.l. 234-261 spisu) uviedol, že záver žalobcu o tom, že povinnosť skúmať existenciu primeranej alternatívy alebo náhrady vzniká obligatórne až potom, keď je preukázané, že situáciu výlučnosti jediného hospodárskeho subjektu schopného poskytnúť plnenie predmetu zákazky nespôsobil verejný obstarávateľ, nevyplýva ani zo zákona, ani zo žiadneho rozhodnutia uvádzaného žalobcom. Naopak, takýto záver je v rozpore so systematikou ZVO a s jeho logikou, pretože v zmysle citovaného ustanovenia sa musí vyhodnocovať, či ide o služby, ktoré môže poskytnúť len určitý hospodársky subjekt ak ide o výhradné práva, a to za predpokladu (čiže následne v poradí sa vyhodnocuje), že neexistuje žiadna primeraná alternatíva alebo náhrada a (čiže až následne sa vyhodnocuje) chýbajúca hospodárska súťaž nie je výsledkom umelého zúženia parametrov verejného obstarávania. Ani zo znenia bodu 50 preambuly smernice 2014/24/EÚ nemožno vyvodiť predmetný záver. Žalovaný 2/ v tomto smere poukazuje aj na odôvodnenie prvostupňového správneho orgánu, jediným žalobcom tvrdeným materiálnym dôvodom nesplnenia podmienok na uskutočnenie priameho rokovacieho konania tak zostáva umelé zúženie parametrov verejného obstarávania žalovaným 1/, t.j. tvrdenie žalobcu, že žalovaný 1/ tým, že v minulosti vstúpil do zmluvných vzťahov s vedomím, že budúce zákazky týkajúce sa predmetu zmluvy v dôsledku výhradných práv dotknutého hospodárskeho subjektu nebude oprávnený zadať inému hospodárskemu subjektu, umelo zúžil parametre verejného obstarávania. Žalovaný 2/ poukazuje na časť II. svojho vyjadrenia k žalobe, s ktorou sa žalobca nijako nevysporiadal. Zmluva bola uzatvorená podľa § 81 ZVO nie z dôvodu predchádzajúcich zmluvných vzťahov a nezískania výhradných práv k softvéru SAP, ale len z dôvodu jedinečnosti dotknutej služby. Sú preukázateľne aj iné typy služieb podpory, ktoré sú re- predávané rôznymi dodávateľmi, nielen žalovaným 2/, a to aj pre platformu SAP, avšak žalovaný 1/ si zvolil a odôvodnil obstarávanie práve Služieb PSLE, ktoré poskytuje výhradne jeden subjekt, preto nasledovalo priame rokovacie konanie. Pokiaľ ide o žalobcom opakovane pertraktovanú požiadavku na nadobudnutie výhradných práv k štandardnému softvéru, nadobudnúť majetkové práva, ako to žalobca interpretuje v žalobe, v replike a v rozhodnutí, možno len ku konkrétnemu softvérovému dielu, nie k štandardnému softvéru. Štandardný softvér je len bázou, na ktorom je postavené softvérové dielo (žalovaný 2/ odkazuje na časť II. vyjadrenia k žalobe). Globálny producenti, medzi ktorých patrí aj SAP (ďalej napr. Oracle, Microsoft), upravujú podmienky užívania svojho „tovaru“ vo Všeobecných obchodných podmienkach, je prakticky nemysliteľné, aby akýkoľvek výrobca umožnil akejkoľvek tretej osobe zasahovať do práv k „svojmu“ štandardnému softvéru, čo žalobca od žalovaného 1/ požaduje. Žalovaný 2/ poukazuje na prax samotného žalobcu pre obstarávanie svojich IT systémov, ktorý taktiež akceptuje vo svojich obstarávaniach a zmluvných vzťahoch Všeobecné obchodné podmienky výrobcu štandardného softvéru a nenadobúda k tomuto softvéru širšie oprávnenia ako stanovuje ich výrobca a akceptuje dodávateľov služieb podpory. Žalovaný 2/ sa ohradzuje voči nepodloženým tvrdeniam žalobcu o porušení hospodárskej súťaže zo strany SAP a poukazuje na to, že žalobca ani nemá zákonnú kompetenciu skúmať a ani vyhodnocovať ním tvrdené skutočnosti na úseku hospodárskej súťaže. Pokiaľ ide o obstarávanie licencií k softvéru, priame rokovacie konanie k nim je založené na jedinečnosti Služieb PSLE a podmienkach ich aplikovania; skutočnosť, že zákazník musí mať zalicencovaný celý softvér je všeobecne aplikované pravidlo, v ňom nespočíva dôvod priameho rokovacieho konania. Uvedený postup je tiež plne v súlade so ZVO, ktorý počíta so zmiešanými dodávkami. Žalovaný 2/ a aj žalovaný 1/ nenamietajú tvrdenia o relevantnom trhu Európskej únie, žalovaný 1/ oznámil zverejnenie o dobrovoľnej transparentnosti ex ante v Úradnom vestníku Európskej únie dňa 14.06.2018 pod značkou 2018/S 112-255733 a vo Vestníku verejného obstarávania č. 118/2018 zo dňa 15.06.2018 pod značkou 8271-DES, žalovaný 2/ teda nerozumie argumentu žalobcu o akomkoľvek obmedzovaní súťaže v kontexte zverejnenia konania v rámci relevantného trhu. Žalobca pri citovaní rozhodnutí Súdneho dvora EU znova uvádza všeobecné princípy potreby otvorenej súťaže a voľného pohybu, ktoré sú nespochybniteľné, avšak neuvádza žiadne prepojenia na konkrétnosti tohto prípadu, neuvádza v čom konkrétne mal žalovaný 1/ porušiť tieto všeobecne uznávané princípy. Žalobca v žalobe uviedol dve rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR, a to rozhodnutie sp. zn. 5Afs/42/2012 zo dňa 11.01.2013 a sp. zn. 1As/256/2015 zo dňa 12.05.2016, iba o ktoré opieral svoju žalobu, potom ako žalovaný 2/ preukázal, že jedno zo žalobcom uvedených ťažiskových rozhodnutí jasne uvádza prípustnosť priameho rokovacieho konania vo sfére IT, je „odrazu“ toto rozhodnutie podľa názoru žalobcu prekonané a neaktuálne. Žalovaný 2/ nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že aj ďalšie rozhodnutie v jeho prospech, a to rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 5Afs/43/2012 by malo byť prekonané, naopak vyplývajú z neho obdobné závery, že stav exkluzivity nebol vytvorený verejným obstarávateľom a nevznikol samoúčelne, ale bol neoddeliteľným dôsledkom toho, že v rámci predmetu plnenia vznikali autorské diela v zmysle ustanovenia autorského zákona. Ak smernica 2014/24/EÚ priniesla aplikáciu, resp. spresnenie zákazu stavu exkluzivity, tak NS ČR sa v rozhodnutiach sp. zn. 5Afs/42/2012 a 5Afs/43/2012 s predmetnou problematikou detailne vysporiadal (žalovaný 2/ odkazuje na časť III. vyjadrenia k žalobe) a skutočnosť, že v inom rozhodnutí (sp. zn. 1As/256/2015 zo dňa 12.05.2016) dospel NS ČR k inému záveru, neznamená automaticky znegovanie záverov v rozhodnutiach predošlých. Žalovaný 2/ uvádza, že ponímanie veci zo strany žalobcu charakterizuje to, že právne schematicky, bez zohľadnenia odborno-technologickej stránky dochádza k nesprávnym záverom. Pri argumentácii o preferencii platnosti právnych úkonov a nevedomosti žalovaného 2/ údajného rozporu účelu so zákonom žalovaný 2/ odkazuje na predchádzajúce podanie. Žalovaný 2/ poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu spis. zn. III. ÚS 69/2010 zo dňa 07.07.2010, ktoré uvádza sám žalobca a v zmysle ktorého (...) nie každé porušenie právnych predpisov o verejnom obstarávaní možno kvalifikovať za dôvod neplatnosti zmluvy uzatvorenej na základe takéhoto verejného obstarávania v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Musí ísť o také porušenie zákona o verejnom obstarávaní, ktorého povaha a závažnosť spôsobujú rozpor samotného obsahu takejto zmluvy s ustanoveniami zákona alebo majú za následok, že takáto zmluva z hľadiska účelu odporuje zákonu alebo ho obchádza. Záver žalobcu o tom, že porušenie povinnosti riadneho preukázania splnenia podmienok na priame rokovacie konanie automaticky spĺňa kritérium kvalifikovaného porušenia zákona v zmysle slovenskej legislatívy a judikatúry, nie je ničím podložený. Žalovaný 2/ nesúhlasí s tvrdením žalobcu že sa v žalobe vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, žalobca sa nielenže po obsahovej a vecnej stránke vôbec nevysporiadal s dokumentáciou predloženou žalovaným 1/ (napr. s odbornými vecnými tvrdeniami znalca uvedenými v znaleckom posudku a v jeho doplnku), túto dokumentáciu ani nepripojil, opomenul uviesť, že nezverejňoval v profile účastníka začatie správneho konania a rozhodnutia s tým súvisiace, čím prispel k vzniknutej situácii. Žalovaný 2/ zdôrazňuje, že žalobca nenamieta výhradnosť žalovaného 2/ ako poskytovateľa Služby PSLE a nenamieta žiadnym spôsobom ani existenciu primeranej alternatívy alebo náhrady. Žalobca v tomto kontexte poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR, spis. zn. 3Sžf/38/2015 zo dňa 24.05.2017, ku ktorému žalovaný 2/ uvádza, že išlo o situáciu, keď v rámci konania o námietkach žalobca (v dotknutom konaní v postavení žalovaného) ako rozhodujúci správny orgán zadal vyhotovenie odborného stanoviska odborníkovi z fakulty informatiky a informačných technológií STU Bratislava a Najvyšší súd nespochybňoval oslovenie odborníka z informatiky a ani to, že takéto odborné stanovisko je riadnym dôkazným prostriedkom, ale vytkol, že odborníkovi z informatiky zadal otázky právneho charakteru. Žalovaný 2/ rovnako trvá na námietke nesplnenia podmienok podania žaloby podľa § 180 ZOV, dňa 26.06.2019, t.j. v posledný deň prekluzívnej lehoty na podanie žaloby neboli splnené podmienky na jej podanie, žalovaný 2/ nesúhlasí s tým, aby orgán verejnej správy podával žaloby z dôvodu prevencie, keď ešte sám nemal zistené porušenie zákona, čo vedie k neakceptovateľnému precedensu, kedy by orgány verejnej správy uskutočňovali preventívne úkony zasahujúce do individuálnych práv a povinností bez náležitého splnenia zákonných podmienok a prenášali tak ťarchu napr. vedenia sporu na súkromnoprávne subjekty. Pokiaľ žalobca odkazuje na ustanovenie § 167 ods. 2 ZVO, ustanovenie § 180 ZVO jednoznačne uvádza, že musí ísť o zistenie pri výkone dohľadu nad verejným obstarávaním, ktoré nevyhnutne prejavuje v ďalšom konaní Úradu pre verejné obstarávanie, ktorý podľa ustanovenia § 175 ZVO buď vydá rozhodnutie (ak zistil porušenie) alebo konanie podľa ustanovenia § 174 ods. 1 písm. o) ZVO zastaví (ak nezistil porušenie). Záver žalobcu, že to, či žalobca k takémuto zisteniu príde na základe vykonaného dohľadu podľa štvrtej hlavy ZVO alebo na základe inej činnosti, ktorá spadá do jeho pôsobnosti, resp. pri plnení povinností vyplývajúcich pre úrad z iných všeobecne záväzných predpisov, je pre podanie návrhu na určenie neplatnosti podľa § 180 ZVO právne irelevantné, je v priamom rozpore s textom ustanovenia § 180 ZVO. Žalobca v tomto odkazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Obdo/40/2015 zo dňa 29.06.2016, opomína však, že v predmetnej veci bola žaloba podaná podľa § 148 predchádzajúceho zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní, ktoré malo významne iné znenie, ako súčasné ustanovenie § 180 ZVO, neustanovovalo ani podmienku zistenia porušenia zákona a ani podmienku zistenia porušenia zákona pri výkone dohľadu, súčasné znenie ustanovenia § 180 ZVO však takéto podmienky obsahuje a jeho ignorovanie by bolo v rozpore s ustanovením článku 2. Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Sám žalobca na str. 14 repliky uvádza, že „na to, aby úrad využil oprávnenie podľa § 180 ZVO, je potrebné, aby mal za preukázané, že kontrolovaný uzavrel zmluvu v rozpore so ZVO“, žalovaný 2/ poukazuje na to, že dňa 26.06.2019 (t.j. v deň podania žaloby) ešte „v plnom prúde“ prebiehalo dokazovanie pred samotným žalobcom, či boli splnené podmienky na priame rokovacie konanie, na základe výzvy žalobcu zo dňa 03.07.2019 dokladal žalovaný 1/ ďalšie dokumenty vyžadované žalobcom na posúdenie, resp. na zistenie či bol alebo nebol porušený zákon a až dňa 14.10.2019 (t.j. 3,5 mesiaca po podaní žaloby) vydal Rozhodnutie žalobcu (dodnes neprávoplatné), v ktorom konštatuje porušenie ZVO.
16. Žalobca nad rámec úkonov bez výzvy súdu doručil súdu dňa 23.03.2020 podanie (č.l. 329 - 341 spisu), ktorým predložil do konania znalecký posudok č. X/XXXX vypracovaný znalcom prof. R.., na základe objednávky žalobcu, riaditeľky Rady úradu zo dňa 29.01.2020, zadanou úlohou znalca bolo v podľa žalobcu v predmetnom prípade zistiť a preukázať obsah podmienok na použitie priameho rokovacieho konania podľa článku 32 ods. 2 písm. b) smernice 2014/24/EÚ o verejnom obstarávaní, resp. § 81 písm. b) bod 3. zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31.08.2018.
17. Žalovaný 1/ podaním doručeným 28.07.2020 upozorňuje na nesprávnosť záverov znaleckého posudku vyžiadaného žalobcom, keďže znalec zjavne správne nepochopil vecnú podstatu predmetu zákazky, dôsledkom čoho pri svojom posúdení vychádzal z judikátov a právnych predpisov/smerníc, ktoré nie je možné aplikovať na daný predmet zákazky, a teda dospel k nesprávnym záverom. Znalecký posudok vykazuje opakované nepochopenie pojmov softvérová platforma a unikátne softvérové dielo a nepochopenie z toho vyplývajúcich špecifík a ich komplementarity. Znalec po odbornej stránke neposúdil predmet služby PSLE (aj vzhľadom na to, že v predmetnom odbore si nevyžiadal čiastkové vyjadrenie znalca z relevantného odboru) a nemohol preto riadne aplikovať ustanovenia smernice 2009/24/ES ani relevantnú judikatúru. Znalec sa vôbec nevysporiadal s ust. čl. 4. smernice 2009/24/ES a s výlučnosťou práv k softvérovým komponentom, upgradom a aktualizáciám softvéru. Žalovaný 1/ zároveň namieta postup žalobcu, keď tento nemôže delegovať právomoc posúdiť splnenie podmienok ZVO a zákonnosti postupu kontrolovaného na znalca ani akúkoľvek inú osobu. Znalec sa nemôže vyjadrovať k právnemu hodnoteniu veci samej a takéto hodnotenie nemôže slúžiť ako podklad správneho rozhodnutia, ktoré patrí do výlučnej právomoci žalobcu (podanie žalovaného 1/ č.l. 452 a nasl.).
18. Žalovaný 2/ k tomuto podaniu žalobcu v podaní zo dňa 22.07.2020 (č.l. 416 - 451 spisu) a k uvedeniu záverov v zo Znaleckého posudku č. X/XXXX zo dňa 26.02.2020, znalca T.. uvádza, že v čase uplynutia prekluzívnej lehoty neboli splnené podmienky na podanie žaloby podľa § 180 ZVO, poukazuje pritom okrem argumentácie zhodnej s obsahom predchádzajúcich podaní na rozhodnutie NS SR zo dňa 31.07.2013, sp. zn. 2 Sžp 19/2012. Žalovaný 2/ navrhuje, aby súd neprihliadol na dôkazy predložené vo vyjadrení žalobcu a neprihliadol na nové tvrdenia žalobcu uvedené vo jeho vyjadrení, a to podľa princípov koncentrácie konania. Zároveň k predloženému znaleckému posudku (ktorému vytýka nepreskúmateľnosť, nesprávnosť a neprípustné právne závery) namieta, že vypracovanie posudku bolo zadané znalcovi jedným z orgánov Úradu pre verejné obstarávanie, a to Radou úradu. Podľa informácií dostupných aktuálne žalovanému 2/ bol predmetný znalecký posudok zadaný primárne pre účely rozhodovania Rady úradu, t.j. orgánu, ktorý má rozhodnúť (a stále nerozhodol) o odvolaní žalovaného 1/ voči rozhodnutiu v správnom konaní. V danom prípade teda odvolací orgán žalobcu (Rada úradu), ktorý ešte len ide rozhodovať o opravnom prostriedku, si nechá pre svoje budúce rozhodovanie ako podklad vypracovať znalecký posudok, tento poskytol zamestnancom žalobcu (ktorí nesmú byť členmi Rady úradu podľa § 143 ods. 3 ZVO) a títo v súlade so svojou náplňou práce celkom pochopiteľne v súčasnosti odôvodňujú správnosť „nimi vydaného" prvostupňového rozhodnutia v čase, keď má byť garantované nezávislé vedenie správneho konania nielen na Rade úradu, ale na Úrade pre verejné obstarávanie ako takom.
19. Podľa § 177 ods. 1 CSP súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie.
20. V prejednávanej veci súd podľa § 177 ods. 1 CSP nariadil pojednávanie, vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu tvoriacimi obsah spisu a z vykonaného dokazovania zistil tento skutkový a právny stav:
21. Z písomnosti žalovaného 1/ adresovanej žalovanému 2/ Výzva na rokovanie v rámci priameho rokovacieho konania na predmet zákazky Zabezpečenie služieb podpory SAP Premium Support For Large Enterprises (PSLE) a Premium Engagement (PE) zo dňa 12.06.2018 vyplýva, že žalovaný 1/ podľa § 81 písm. b) bod 3. ZVO vyzval žalovaného 2/ na priame rokovacie konanie z účelom uzavretia zmluvy na uvedený predmet zákazky na termín 13.06.1018 o 14,00 hod. (prílohová obálka č.l. 159).
22. Z e-mailovej korešpondencie žalobcu a žalovaného 1/ zo dňa 12.06.2018 - 13.06.2018 vyplýva, že žalobcovi bolo doručené Oznámenie o dobrovoľnej transparentnosti ex ante pri postupe zadávania zákazky s celkovou hodnotou 23.403.836,28 €. Zároveň vyžiadal od žalovaného 1/ v súvislosti s použitím priameho rokovacieho konania doplnenie a rozšírenie o dôvody oprávňujúce k použitiu tohto postupu. Žalovaný 1/ doručil žalobcovi dňa 13.06.2018 doplnené odôvodnenie postupu použitia priameho rokovacieho konania, a to neexistenciu žiadnej primeranej alternatívy alebo náhrady, vysvetlenie, že chýbajúca hospodárska súťaž nie je výsledkom umelého zúženia parametrov verejného obstarávania. Prílohou podania boli písomnosti: Odôvodnenie použitia priameho rokovacieho konania zo dňa 11.06.2018, Čestné vyhlásenie SAP SE so sídlom Dietmar-Hopp-Allee 16, 691 90 Walldorf, Nemecko zo dňa 21.03.2018, Požiadavka na verejné obstarávanie č. V0-99/2018 (prílohová obálka č.l. 159).
23. Z Oznámenia o začatí konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného a výzvy na doručenie kompletnej dokumentácie v origináli zo dňa 19.06.2018 vyplýva, že žalobca začal v súlade s § 169 ods. 1 písm. a) ZVO konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného pred uzavretím zmluvy z vlastného podnetu. Z odôvodnenia oznámenia vyplýva, že podľa všeobecného metodického usmernenia úradu č. 5-2016 by sa mala žalovaným 1/ použitá výnimka zo súťažných postupov verejného obstarávania (tzv. ,,dostupnosť z jedného zdroja") obmedziť len na špecifické prípady, keď z objektívneho hľadiska existuje len jeden hospodársky subjekt, ktorý môže túto zákazku realizovať a vzhľadom na reštriktívnosť výkladu podmienky pre použitie priameho rokovacieho konania je v danom prípade potrebné preskúmať, či boli splnené zákonné podmienky pre použitie postupu priameho rokovacieho konania podľa § 81 písm. b) bod 3 ZVO ešte pred uzavretím zmluvy. Žalobca zároveň vyzval žalovaného 1/, aby v zmysle § 173 ods. 2 ZVO doručil do piatich pracovných dní odo dňa doručenia výzvy kompletnú dokumentáciu v origináli k predmetnému priamemu rokovaciemu konaniu (prílohová obálka č.l.159).
24. Rozhodnutím o predbežnom opatrení č. XXXX-XXXX/XXXX-OD-PO zo dňa 19.06.2018 v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného pred uzavretím zmluvy začatom z vlastného podnetu žalobcu v priamom rokovacom konaní na predmet nadlimitnej zákazky „Zabezpečenie služieb podpory SAP Premium Support For Large Enterprises (PSLE) a Premium Engagement (PE)“, ku ktorému bolo oznámenie o dobrovoľnej transparentnosti ex ante uverejnené žalovaným 1/ vo Vestníku verejného obstarávania č. 118/2018 zo dňa 15.06.2018 pod značkou 8271 - DES žalobca podľa § 173 ods. 11 ZVO pozastavil konanie kontrolovaného, okrem úkonov súvisiacich so zrušením predmetného priameho rokovacieho konania a rozhodol, že lehoty, ktoré určil kontrolovaný a lehoty kontrolovanému v tomto priamom rokovacom neplynú až do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia úradu podľa § 174 alebo § 175 ZVO vydaného v tomto konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného pred uzavretím zmluvy. Žalobca vydanie predbežného opatrenia odôvodnil tým, že vzhľadom na reštriktívnosť výkladu podmienok pre použitie priameho rokovacieho konania je v danom prípade potrebné preskúmať, či boli splnené zákonné podmienky pre použitie postupu priameho rokovacieho konania podľa § 81 písm. b) bod 3 zákona ešte pred uzavretím zmluvy. Ak by sa preukázalo, že kontrolovaný nebol oprávnený v danom prípade použiť postup priameho rokovacieho konania, mohlo by dôjsť k uzavretiu zmluvy v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní. Z predloženej doručenky vyplýva, že žalovaný 1/ rozhodnutie o predbežnom opatrení prevzal prostredníctvom splnomocnenca dňa 22.06.2018. (č.l. 10a spisu, prílohová obálka č.l. 159).
25. Z podania žalovaného 1/ adresovaného žalobcovi zo dňa 29.06.2018, ktoré bolo doručené žalobcovi 29.06.2018 vyplýva, že žalovaný 1/ doručil žalobcovi kompletnú dokumentáciu zákazky v origináli a Znalecký posudok č. 8/2018 vo veci posúdenia možnosti spôsobu obstarania zákazky priamym rokovacím konaním, vypracovaný znalcom R. Zároveň namietal postup žalobcu pri doručovaní Oznámenia o začatí konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného a výzvy na doručenie kompletnej dokumentácie v origináli zo dňa 19.06.2018 a Rozhodnutia o predbežnom opatrení č. XXXX-XXXX/ XXXX.-OD-PO zo dňa 19.06.2018, ktoré žalobca doručoval v listinnej podobe, podateľňa ministerstva ich obdržala 22.06.2018. V dôsledku všeobecnej identifikácie príjemcu zo strany úradu boli pridelené na sekciu daňovú a colnú. Príslušný odbor pre centrálne verejné obstarávanie, ktorý vedie k predmetnej zákazke proces verejného obstarávania v zmysle zákona, sa o doručení listov vydaných úradom dozvedel až dňa 28.06.2018 o 14.53 hod. Podľa § 29 a nasl. zák. č. 305/2013 Z.z. o e-Governmente sa elektronické podania a elektronické úradné dokumenty doručujú do aktivovanej elektronickej schránky, ktorú má ministerstvo ako orgán verejnej moci zo zákona zriadenú a aktivovanú. Žalovaný 1/ považuje elektronickú schránku ministerstva za jediné miesto právoplatného doručenia, na zaslané dokumenty sa nevzťahujú žiadne výnimky a ani technické podmienky nebránili elektronickému doručeniu. Príslušné odborné útvary ministerstva nemali vedomosť o rozhodnutí o predbežnom opatrení a informácia o vydaní predbežného opatrenia nebola žalobcom zverejnená vo Vestníku verejného obstarávania. Žalovaným 1/ v dobrej viere dňa 26.06.2018 bola žalovaným 2/ uzatvorená Zmluva na zabezpečenie služieb typu SAP Product For Large Enterprises (PSLE) a Premium Engagement (PE) č. 2018/090 (prílohová obálka č.l. 159).
26. Rozhodnutím č. XXXX-XXXX/XXXX-OD zo dňa 13.07.2018 bolo žalobcom konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného pred uzavretím zmluvy začatom z vlastného podnetu žalobcu v priamom rokovacom konaní na predmet nadlimitnej zákazky „Zabezpečenie služieb podpory SAP Premium Support For Large Enterprises (PSLE) a Premium Engagement (PE)“ podľa § 174 ods. 1 písm. p) ZVO zastavené z dôvodu, že uzavretím zmluvy odpadol dôvod konania (prílohová obálka č.l. 159).
27. Zmluvou na zabezpečenie služieb typu SAP Product Support For Large Enterprises (PSLE) a služieb Premium Engagement (PE) č. XXXX/XXX uzatvorenou dňa 26.06.2018 medzi Slovenskou republikou zastúpenou Ministerstvom financií Slovenskej republiky a žalovaným 2/, v podtitule Zmluva o poskytnutí podpory pre SAP softvér, zmluvné strany dohodli záväzok SAP poskytnúť riadne a včas za podmienok uvedených v zmluve služby podpory SAP za výhodnejších podmienok zákazníkovi a ovládaným osobám, a to k software dodanému na základe licenčných zmlúv a špecifikovanému v Prílohe č. 21 zmluvy a záväzok zákazníka zaplatiť SAP odmenu za tieto služby podpory SAP, predmetom zmluvy je tiež záväzok SAP riadne a včas dodať štandardný software zákazníkovi a ovládaným osobám a záväzok zákazníka a ovládaných osôb zaplatiť zaň dohodnutú cenu, dohoda o podmienkach poskytnutia práva flexingu SAP Software, poskytnutie služieb PREMIUM ENGAGEMENT (PE) SAP v rozsahu a za podmienok uvedených v zmluve. Na účely zmluvy je žalovaný 1/ (vrátane podriadených organizácií verejnej správy v rámci rezortu) zákazníkom, pričom ovládanými osobami sú vrátane ich podriadených organizácií verejnej správy v rámci rezortu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky. Žalobca predložil súdu pri podaní žaloby nepodpísané nedatované vyhotovenie zmluvy. Skutkové tvrdenie žalobcu, že zmluva bola uzatvorená dňa 26.06.2018 žalovaný 1/ ani žalovaný 2/ nesporoval (č.l. 27 a nasl.)
28. Z písomnosti žalobcu adresovanej žalovanému zo dňa 23.07.2018 Žiadosť o poskytnutie informácie k priamemu rokovaciemu konaniu vyplýva, že žalobca vyzval žalovaného 1/ v lehote 5 pracovných dní na poskytnutie doplňujúcich informácií a podkladov: informácií a podkladov, na základe ktorých bola určená predpokladaná hodnota zákazky; písomná dohoda viacerých verejných obstarávateľov, ak bola vyhotovená; vyjadrenie, či kontrolovaný uskutočnil prípravné trhové konzultácie v zmysle § 25 zákona, odôvodnenie nerozdelenia zákazky na časti podľa § 28 ods. 2 zákona; kompletné súťažné podklady; ponuka spoločnosti SAP Slovensko s.r.o., výzva na poskytnutie súčinnosti potrebnej na uzavretie zmluvy (ak bola vyhotovená); odpoveď úspešného uchádzača na žiadosť o poskytnutie súčinnosti správa o zákazke (ak bola vyhotovená); kópia zmluvy na zabezpečenie služieb typu SAP PSLE č. XXXX/XXX zo 16. 12. 2016 v znení dodatku č. 1 z 29.12.2017 v znení dodatkov vrátane jej príloh; informácie akým postupom bola zadávaná zákazka, na základe ktorej bola podpísaná zmluva a jej prípadné dodatky; kópie ďalších zmlúv a dodatkov (iné ako je vyššie uvedená zmluva), na základe ktorých boli kontrolovanému zo strany spoločnosti SAP Slovensko s.r.o. doposiaľ poskytované služby podpory; kópie zmlúv a ich dodatky, na základe ktorých boli kontrolovanému dodané softvérové produkty, resp. licencie na ich využívanie od spoločnosti SAP Slovensko s.r.o.; úplný písomný prehľad zmlúv a ich prípadných dodatkov, na základe ktorých boli kontrolovanému dodané softvérové produkty, resp. licencie od spoločnosti SAP Slovensko s.r.o.; vyhlásenie kontrolovaného o úplnosti prehľadu; doklady a dôkazy, na základe ktorých boli v dokumente „Znalecký posudok č. X/XXXX." vypracovanom znalcom R. z 19.6.2018 vypracované závery špecifikované žalobcom; doklady alebo dôkazy preukazujúce skutočnosť, že SAP Slovensko s.r.o., resp. materská spoločnosť SAP SE je výhradným vlastníkom autorských práv k softvérovým produktom využívaným kontrolovaným, ako aj produktom služieb, ktoré sú predmetom zákazky zadávanej postupom priameho rokovacieho konania; vyjadrenie kontrolovaného vo vzťahu k zákazke, ktorej predmet má obdobnú povahu ako zákazka zadávaná v tomto priamom rokovacom konaní, ktorú má kontrolovaný podľa vedomostí úradu v úmysle vyhlásiť postupom verejnej súťaže. Žalobca uviedol, že vyjadrenie a predloženie dokumentov je potrebné na ozrejmenie veci, aby žalobca mohol riadne posúdiť a vyhodnotiť doručené oznámenie o dobrovoľnej transparentnosti ex ante. Žalovaný 1/ doručil odpoveď na žiadosť žalobcu podaním Poskytnutie informácie zo dňa 16.08.2018, doručeným žalobcovi 16.08.2018 (prílohová obálka č. l. 159).
29. Z písomnosti žalobcu adresovanej žalovanému 1/ zo dňa 26.10.2018 Žiadosť o poskytnutie informácie žalobca v zmysle § 63 ods. 1 ZVO vyžiadal od žalovaného 1/ ďalšie údaje alebo informácie týkajúce sa verejného obstarávania, v lehote 5 pracovných dní, a to: informácie a podklady, na základe ktorých preukáže, že uzatvorenie zmluvy nevedie k vytvoreniu tzv. vendor lock-in efektu; informácie a podklady, na základe ktorých preukáže, že má zabezpečenú tzv. exit stratégiu, t. j. stratégiu, ktorá umožňuje zmeniť dodávateľa služieb pôvodného riešenia v prípade, ak sa stane budúce poskytovanie služieb pre žalovaného 1/ nevýhodné; informácie a podklady, na základe ktorých preukáže, že obstaranie služieb, ktoré sú predmetom tejto zákazky je výhodnejšie ako obstaranie služieb podpory v inom štandarde; informácie a podklady, na základe ktorých preukáže, akým spôsobom má garantované, že sadzby poplatkov za služby podpory zostanú počas trvania celého zmluvného vzťahu, a tiež aj v ďalšom období, napr. v prípade predĺženia doby, počas ktorej majú byť služby podpory zo strany SAP Slovensko s.r.o nezmenené; informácie a podklady, na základe ktorých preukáže, prečo nemožno potreby uspokojiť inými službami podpory; informácie a podklady, na základe ktorých preukáže, z akých dôvodov vo svojom liste označenom ako „Poskytnutie informácie" zo 16.08.2018 poukazuje na VOP SAP Slovensko s.r.o. pre licenciu a podporu pre štandardný softvér verzia 8/2018, konkrétne na článok 10.6 týchto VOP. Žalobca uviedol, že vyjadrenie a predloženie dokumentov je potrebné na ozrejmenie veci, aby žalobca mohol riadne posúdiť a vyhodnotiť doručené oznámenie o dobrovoľnej transparentnosti ex ante. Žalovaný 1/ doručil odpoveď na žiadosť žalobcu podaním Poskytnutie informácie zo dňa 07.11.2018, doručeným žalobcovi 07.11.2018 (prílohová obálka č. l. 159).
30. Z Oznámenia o začatí konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného a výzvy na doručenie kompletnej dokumentácie v origináli č. XXXX-XXXX/XXXX-0D-Ozn. zo dňa 28.11.2018 vyplýva, že žalobca podľa § 169 ods. 3 písm. a) ZVO začal konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy. Z odôvodnenia oznámenia vyplýva, že podľa všeobecného metodického usmernenia úradu č. 5-2016 by sa mala žalovaným 1/ použitá výnimka zo súťažných postupov verejného obstarávania (tzv. ,,dostupnosť z jedného zdroja") obmedziť len na špecifické prípady, keď z objektívneho hľadiska existuje len jeden hospodársky subjekt, ktorý môže túto zákazku realizovať a vzhľadom na reštriktívnosť výkladu podmienky pre použitie priameho rokovacieho konania je v danom prípade potrebné preskúmať, či boli splnené zákonné podmienky pre použitie postupu priameho rokovacieho konania podľa § 81 písm. b) bod 3 ZVO ešte pred uzavretím zmluvy. Žalobca zároveň vyzval žalovaného 1/, aby doručil úradu do 5 pracovných dní odo dňa doručenia výzvy kompletnú dokumentáciu v origináli k predmetnému priamemu rokovaciemu konaniu. Žalovaný 1/ doručil žalobcovi doplnenie dokumentácie podaním zo dňa 05.12.2018 v zmysle výzvy, pričom uviedol, že dokumentáciu doručil žalobcovi dňa 29.06.2018 (prílohová obálka č.l. 159).
31. Žalobca Rozhodnutím č. XXXX-XXXX/XXXX/XXXX.-OD-P zo dňa 04.02.2019 konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy podľa § 173 ods. 4 ZVO prerušil a nariadil žalovanému 1/ doručiť kompletnú dokumentáciu v origináli do 10 pracovných dní odo dňa doručenia rozhodnutia. V zmysle výroku rozhodnutia prerušuje s poukazom na § 173 ods. 4 ZVO konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok navrhovateľa. Z bodov 12. - 14. odôvodnenia rozhodnutia žalobca vyplýva, že žalobca dokumentáciu doručenú kontrolovaným v zmysle § 173 ods. 2 ZVO nepovažuje za kompletnú, preto prerušuje konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného pred uzavretím zmluvy a nariaďuje kontrolovanému doručiť kompletnú dokumentáciu k predmetnému priamemu rokovaciemu konaniu, ako aj ďalšiu súvisiacu dokumentáciu v origináli v lehote do 10 pracovných dní od doručenia rozhodnutia. Podľa bodu 15 odôvodnenia, predmetom konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy je riadne a úplné zistenie objektívneho stavu veci a súlad so zákonom o verejnom obstarávaní z dokumentácie predloženej kontrolovaným, najmä splnenie podmienky pre oprávnené použitie postupu priameho rokovacieho konania podľa § 81 písm. b) bod 3 ZVO. Žalovaný 1/ dňa 14.02.2019 požiadal žalobcu o predĺženie lehoty na splnene povinnosti v zmysle rozhodnutia z dôvodu, že mu nebola v lehote určenej žalobcom doručená odpoveď vládnej agentúry Bundesbeschaffung GmbH, ktorá prostredníctvom dlhodobého kontraktu PSLE s pravidelnou obnovou zastrešuje obstarávanie pre organizácie verejného sektora v Rakúsku. Žalobca predĺžil žalovanému 1/ lehotu na doloženie dokladov do 15.03.2019. Žalovaný 1/ doručil 15.03.2019 žalobcovi požadované informácie k zákazke a dňa 25.04.2019 Potvrdenie BBG Bundeschauffung GmBH, že produkt je využívaný aj v Rakúsku v rámci orgánov štátnej správy (prílohová obálka č.l. 159).
32. Žalobcu zaslal písomnosťou adresovanou žalovanému 1/ zo dňa 14.06.2019 ďalšiu Žiadosť o poskytnutie informácie č. XXXX-XXXX/XXXX/XXXX-OD, oznámil žalovanému, že mu bolo dňa 13.06.2018 doručené oznámenie o dobrovoľnej transparentnosti ex ante pri postupe zadávania nadlimitnej zákazky na predmet Zabezpečenie služieb podpory SAP Premium Support For Large Enterprises(PSLE) a Premium Engagement (PE) uverejnené žalovaným 1/ vo Vestníku verejného obstarávania č. 11/2018 zo dňa 15.06.2018 pod zn. 8271-DEC. Žalobca preskúmaním dokumentácie k priamemu rokovaciemu konaniu v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného pred uzavretím zmluvy č. XXXX-XXXX/XXXX-OD zistil, že žalovaný 1/ podpísal so žalovaným 2/ dňa 26.06.2018 Zmluvu č. 2018/090. Žalobca vyzval v lehote 5 pracovných dní s poukazom na § 63 ods. 1 ZVO žalovaného 1/ na poskytnutie nasledovných údajov a informácií: 1/ odôvodnenie použitia postupu priameho rokovacieho konania vo vzťahu k obstaraniu nových licencií k softwaru SAP a služieb podpory PSLE k tomuto softwaru; 2/ odôvodnenie použitia postupu priameho rokovacieho konania vo vzťahu k obstaraniu služieb podpory PSLE k existujúcim, resp. aktuálne využívaným softwarom SAP, 3/ objasnenie, resp. upresnenie informácie, akými dôvodmi kontrolovaný odôvodňuje použitie priameho rokovacieho konania vo vzťahu k predmetu zákazky vzhľadom na žalovaným v oznámení o dobrovoľnej transparentnosti ex ante dôvody podľa § 81 písm. b) bod 3 zákona o verejnom obstarávaní, t.j. primárne výhradnosť práv spoločnosti SAP Slovensko s.r.o. Žalobca v závere uvádza, že vyjadrenie a predloženie dokumentov je potrebné na ozrejmenie veci, aby žalobca mohol riadne posúdiť a vyhodnotiť doručené oznámenie o dobrovoľnej transparentnosti ex ante. Z písomnosti žalovaného 1/ zo dňa 18.06.2019 vyplýva, že požiadal s ohľadom na rozsah požadovaných informácií žalobcu o predĺženie lehoty do 31.07.2019 (č.l. 466 spisu, prílohová obálka č.l. 159).
33. Listom zo dňa 18.06.2019 v reakcii na žiadosť žalobcu o poskytnutie informácie č. XXXX-XXXX/ XXXX/XXXX-.OD žalovaný 1/ požiadal s ohľadom na rozsah požadovaných informácií o predlženie lehoty na vyjadrenie z dôvodu realizácie doplnenia znaleckého posudku a vypracovania kvalifikovaných odpovedí na novovzniknuté otázky položené žalobcom do 31.07.2019. Žalobca listom zo dňa 02.07.2019 žiadosti o predĺženie lehoty nevyhovel (č.l. 468 spisu).
34. Z Výzvy na vyjadrenie sa ku skutočnostiam zisteným v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného pred uzavretím zmluvy č. XXXX-XXXX/XXXX/XXXX-OD-V zo dňa 03.07.2019 súd zistil, že žalobca v súvislosti s vykonávaním dohľadu nad dodržiavaním povinností kontrolovaného ustanovených ZVO listom č. XXXX-XXXX/XXXX.-0D-Ozn. z 28.11.2018, doručenom kontrolovanému dňa 04.12.2018, oznámil kontrolovanému začatie konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy z vlastného podnetu. Konanie sa v súlade s § 171 ods. 9 zákona začalo dňom doručenia oznámenia o začatí konania kontrolovanému, t.j. dňa 04.12.2018. V bode 14. odôvodnenia žalobca žalovaného 1/ poučil podľa § 173 ods. 14 ZVO, ak ide o konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného podľa § 169 ods. 3, úrad vo výzve podľa odseku 13 súčasne uvedie, ktoré zo zistených skutočností sú správnym deliktom podľa § 182 ods. 1 a 2, pokutu, ktorú úrad zamýšľa uložiť, a informáciu o tom, že ak v lehote podľa odseku 13 verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ oznámi úradu, že so všetkými zistenými skutočnosťami súhlasí v plnom rozsahu, pokuta, ktorá by bola inak verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi uložená, sa zníži o 50 %. Žalobca v odôvodnení uvádza, že na základe uvedeného sa domnieva, že kontrolovaný v predmetnom prípade nepreukázal, že chýbajúca hospodárska súťaž vyplývajúca z výhradných práv SAP Slovensko s. r. o. nie je výsledkom umelého zúženia parametrov verejného obstarávania, a preto sa nemôže dovolávať použitia priameho rokovacieho konania na základe existencie výhradných práv SAP Slovensko s. r. o. (bod 46 odôvodnenia výzvy), ak by aj úrad mal za preukázané, že jediným hospodárskym subjektom, ktorý môže poskytnúť služby podpory je existujúci poskytovateľ služieb podpory, ak zároveň platí, že tento stav spôsobil samotný kontrolovaný, úrad považuje použitie priameho rokovacieho konania za neopodstatnené (bod 48 odôvodnenia výzvy), za neopodstatnené tiež úrad považuje použitie priameho rokovacieho konania aj vo vzťahu k obstaraniu nových licencií, ktoré majú byť s poukazom na opis predmetu zákazky súčasťou obstarania služieb podpory SAP PSLE, a to z dôvodu, že z dokumentácie kontrolovaného ako ani z posudku znalca nevyplývajú žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že sa kontrolovaný, resp. znalec zaoberal skúmaním splnenia podmienok pre použitie priameho rokovacieho konania podľa § 81 písm. b) ZVO vo vzťahu k nákupu nových licencií (bod 49 odôvodnenia výzvy). Žalobca má za to, že kontrolovaný dostatočným spôsobom neodôvodnil, prečo je dodanie nových licencií SAP neoddeliteľné od poskytovania služieb podpory PSLE. Uvedená situácia tak môže indikovať, že kontrolovaným deklarovaná exkluzivita spoločnosti SAP Slovensko s.r.o. vo vzťahu k dodaniu predmetu zákazky, sa môže javiť ako dôsledok zúženia parametrov verejného obstarávania, čo ďalej môže indikovať, že nejde o situáciu objektívnej výlučnosti (bod 51 odôvodnenia výzvy). Podľa bodu 52 výzvy kontrolovaný objektívne nepreukázal kumulatívne splnenie zákonných podmienok na použitie priameho rokovacieho konania v zmysle § 81 písm. b) bod 3 ZVO. Zistenia úradu nasvedčujú záveru, že postupom kontrolovaného mohlo dôjsť k porušeniu § 116 ods. 1 písm. a) v spojení s § 81 písm. b) bod 3 ZVO, nakoľko preskúmaním dokumentácie je zrejmé, že kontrolovaný dostatočne nepreukázal splnenie podmienok na použitie priameho rokovacieho konania podľa tohto ustanovenia. Predmetné porušenie mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, keďže v prípade nepreukázania splnenia podmienok na použitie priameho rokovacieho konania by sa mal použiť otvorený súťažný postup verejného obstarávania, ktorého by sa mohlo potenciálne zúčastniť viacero subjektov schopných poskytnúť služby, ktoré sú predmetom zákazky (bod 56 výzvy). Podľa bodu 62 výzvy zo skutočností zistených v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy, úrad má pre účely tejto výzvy v zmysle § 173 ods. 14 ZVO za to, že konanie kontrolovaného vykazuje znaky správneho deliktu, za ktorý možno uložiť pokutu podľa § 182 ods. 1 písm. a) ZVO, nakoľko kontrolovaný nepreukázal, že bola splnená podmienka pre použitie priameho rokovacieho konania. Žalobca vyzval žalovaného 1/, aby v súlade s § 173 ods. 13 v lehote do 5 pracovných dní odo dňa doručenia výzvy doručil písomné vyjadrenie, v ktorom uvedie svoj písomný súhlas so všetkými skutočnosťami zistenými pri preskúmavaní úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy uvedených v tejto výzve, čo bude mať za následok vydanie rozhodnutia, v ktorom úrad uloží kontrolovanému pokutu zníženú o 50 % sumy, ktorá by inak bola kontrolovanému uložená alebo písomné vyjadrenie, v ktorom uvedie iné svoje vyjadrenia k skutočnostiam zisteným pri preskúmavaní úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy uvedených v tejto výzve, čo bude mať za následok ďalší postup úradu v konaní o preskúmavaní úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy (prílohová obálka č.l. 159).
35. Z vyjadrenie žalovaného 1/ zo dňa 15.07.2019 doručeného žalobcovi 15.07.2019 vyplýva, že sa so záverom žalobcu nestotožňuje a trvá na tom, že jeho postupom nedošlo k porušeniu § 116 ods. 1 písm. a) v spojení s § 81 písm. b) bod 3 ZVO a dostatočne preukázal splnenie podmienok na použitie priameho rokovacieho konania podľa tohto ustanovenia, vo vyjadrení podrobne uvádza argumentáciu k zisteniam úradu. Prílohou vyjadrenia je Dodatok k Znaleckému posudku R. zo dňa 12.07.2019 (prílohová obálka č.l. 159).
36. Zo záveru Znaleckého posudku č. X/XXXX R., . znalca z odboru Elektrotechnika, odvetvie Bezpečnosť a ochrana informačných systémov, Riadiaca technika, výpočtová technika (hardware), Počítačové programy (software) zo dňa 19.06.2018 vyplýva, že vo vzťahu k obstaraniu služieb podpory PSLE a súvisiacich služieb k softvérovým produktom SAP realizovaného prostredníctvom priameho rokovacieho konania žalovaným 1/ služby môže poskytnúť len určitý hospodársky subjekt, a to spoločnosť SAP Slovensko s.r.o. z dôvodov výhradnosti práv k softvérovým produktom SAP, derivátnym nositeľom výhradných autorských majetkových práv ku ktorým je spoločnosť SAP SE ako materská spoločnosť subjektu SAP Slovensko s.r.o., na základe čoho neexistuje hospodárska súťaž, neexistuje ani žiadna primeraná alternatíva alebo náhrada, nakoľko žiadna priama alternatíva neexistuje a realizácia nepriamej alternatívy by trvalo 8 rokov a stálo by viac ako 521 miliónov Eur, teda nejde o primeranú alternatívu náhradu. Obstarávateľ obstaráva službu, ktorá je z hľadiska riadneho fungovania v minulosti obstaraného softvéru nevyhnutná tak z hľadiska nevyhnutného prispôsobovania na legislatívne zmeny vyvolané legislatívnym procesom a tiež z hľadiska udržateľnosti pri existujúcom stave technológií. Predmetom obstarávania je podpora informačných systémov, prostredníctvom ktorých plní Slovenská republika základné strategické úlohy, ktoré jej vyplývajú tak z vnútroštátnych právnych noriem, ako aj z noriem medzinárodného práva a medzinárodných zmlúv, ktorými je viazaná. Obstarávateľ definuje jedinú podmienku, a to je spôsobilosť dodať plnenie z hľadiska disponencie príslušnými výhradnými autorskými majetkovými právami. Obstarávateľ obstaráva podporu ku konkrétnym softvérovým produktom, rozsah služby nezúžil ani nerozšíril, predmetom plnenia nie sú služby, ktoré by spadali do inej fázy životného cyklu informačného systému. Obstarávateľ obstaráva podporu pre už existujúce obstarané a nasadené softvérové produkty (prílohová obálka č.l. 159).
37. Podľa záveru Dodatku č. 1 k Znaleckému posudku č. X/XXXX R., v rámci celosvetového trhu má pre subjekty verejného práva so sídlom v Slovenskej republike oprávnenie dodávať podporu PSLE pre softvérové produkty SAP výhradne a jedine spoločnosť SAP Slovensko s.r.o. Obdobne v iných krajinách a tam, kde spoločnosť SAP SE nemá pobočku ani dcérsku spoločnosť, je jediným oprávneným dodávateľom spoločnosť SAP SE. Obmedzenie hospodárskej súťaže pre územie Slovenskej republiky pre softvérové produkty SAP pre subjekty verejného práva spadajúcich pod režim podpory PSLE vzniklo v roku 1998 na základe zmluvy uzatvorenej medzi spoločnosťou SAP SE a SAP Slovensko s.r.o. Verejný obstarávateľ nemal žiadnym spôsobom možnosť ovplyvniť uzatvorenie zmluvy medzi spoločnosťou SAP SE a spoločnosťou SAP Slovensko s.r.o., je striktne právom nositeľa výhradných autorských majetkových práv, aký režim poskytovania práv pre ktoré územie zvolí. Spoločnosť SAP SE ako originálny nositeľ výhradných autorských majetkových práv stanovil, že v rámci licenčných podmienok pre režim podpory PLSE sa aplikuje režim zákazu mixed landscape. Ak by verejný obstarávateľ obstaral licencie softvérových produktov SAP od iného dodávateľa ako SAP Slovensko s.r.o., dodané licencie od iného dodávateľa by z ekonomického hľadiska boli povinne drahšie a na takto dodané produkty by sa neuplatňovala žiadna podpora. Pre režim podpory PSLE pre softvérové produkty SAP pre účely potrieb a využitia u verejného obstarávateľa primeraná alternatíva ani náhrada neexistuje, obsahuje plnenia, ktoré v iných režimom podpory nie sú zahrnuté a ktoré verejný obstarávateľ nevyhnutne potrebuje, sú nevyhnutné pre prevádzku strategických informačných systémov štátu. Dodanie nových licencií SAP nie je oddeliteľné od poskytovania služieb podpory SAP. Predmetom obstarania nie je obstaranie nových licencií. Predmetom obstarania je level calling, tzn. že verejný obstarávateľ v minulosti uzatvoril licenčnú zmluvu na istý počet licencií s tým, že ak bude skutočným použitím prekročený objem obstaraných licencií, má povinnosť vykonať spätné dolicencovanie na úroveň skutočného použitia, inak by porušil autorské právo a došlo by k spáchaniu trestného činu (prílohová obálka č.l. 159).
38. Z Čestného vyhlásenia spoločnosti SAP SE so sídlom Dietmar-Hopp-Allee 16, 691 90 Walldorf, Nemecko zo dňa 21.03.2018 vyplýva, že spoločnosť sa zaručuje, že služby PSLE a PE predstavujú pôvodné služby SAP SE, SAP SE je jediným akcionárom spoločnosti SAP Slovensko s.r.o., SAP SE je autorizovaným poskytovateľom práv k službám PSLE a PE na území Slovenskej republiky priamo cez spoločnosť SAP Slovensko s.r.o. Spoločnosť SAP Slovensko s.r.o. je oprávnená poskytovať služby PSLE a PE v Slovenskej republike na základe zmluvy uzatvorenej medzi SAP SE a SAP Slovensko s.r.o. vo forme “Zmluvy o distribúcii softvéru” (ďalej len “SDA”) a “Zmluvy o distribúcii služieb” (ďalej len “ADS”) v aktuálnom znení. Spoločnosť' SAP SE neudelila žiadne oprávnenie žiadnej inej právnickej či fyzickej osobe na poskytovanie služieb PSLE a PE v Slovenskej republike, vrátane akýchkoľvek partnerov SAP SE. Spoločnosť SAP Slovensko s.r.o. doteraz neudelila žiadne oprávnenie žiadnej inej právnickej či fyzickej osobe na poskytovanie služieb PSLE a PE v Slovenskej republike (č.l. 177 a nasl. spisu).
39. Z listu predsedu ÚVO adresovanému podpredsedovi vlády SR a ministrovi financií SR zo dňa 27.03.2020 č. spisu 6007-P/2020 vyplýva, že žalobca dňa 14.09.2019 vydal rozhodnutie č. XXXX- XXXX/XXXX.-OD, v ktorom konštatoval, že žalovaný 1/ pri uzatvorení zmluvy na predmet zákazky Zabezpečenie služieb podpory SAP Premium Support For Large Enterprises(PSLE) a Premium Engagement (PE) porušil zákon o verejnom obstarávaní tým, že nepreukázal splnenie podmienok na použitie priameho rokovacieho konania. Predseda ÚVO ďalej v liste uvádza, že voči prvostupňovému rozhodnutiu podal žalovaný 1/ odvolanie, o ktorom hlasovala Rada ÚVO, pričom dal hlasovať o tom, aby Rada ÚVO potvrdila rozhodnutie prvého stupňa, za tento návrh hlasoval iba predseda a podpredseda ÚVO a podľa jeho názoru nastal stav, že zákazke v súčasnom zložení rady nebude možné rozhodnúť. V kontexte uvedeného žiada zvážiť späťvzatie odvolania (č.l. 400 spisu).
40. Podľa § 137 CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
41. Podľa § 30 ods. 1 CSP na konanie v sporoch určenia neplatnosti zmluvy, koncesnej zmluvy na práce alebo rámcovej dohody podľa osobitného predpisu je príslušný Okresný súd Malacky; jeho obvodom je celé územie Slovenskej republiky.
42. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
43. Podľa § 31 zák.č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy, úrad pre verejné obstarávanie je ústredným orgánom štátnej správy pre verejné obstarávanie.
44. Podľa § 180 zákona č. 343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní v znení účinnom ku dňu podania žaloby, ak úrad pri výkone dohľadu nad verejným obstarávaním zistí, že verejný obstarávateľ, obstarávateľ alebo osoba podľa § 8 v rozpore s týmto zákonom uzavrie zmluvu, koncesnú zmluvu, rámcovú dohodu alebo dodatok k zmluve, koncesnej zmluve alebo rámcovej dohode, v lehote jedného roka odo dňa jej uzavretia podá návrh na určenie jej neplatnosti súdom.
45. Podľa § 163 zák.č. 343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní revízne postupy podľa tohto zákona sú a) žiadosť o nápravu podaná verejnému obstarávateľovi, obstarávateľovi alebo osobe podľa § 8 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/343/20200327?ucinnost=26.06.2019> pred uzavretím zmluvy, koncesnej zmluvy, rámcovej dohody alebo v súťaži návrhov, b) dohľad nad verejným obstarávaním.
46. Podľa § 167 ods. 1 zákona č. 343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní, úrad vykonáva dohľad nad dodržiavaním povinností verejného obstarávateľa, obstarávateľa alebo osoby podľa § 8 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/343/20200327?ucinnost=26.06.2019> (ďalej len „kontrolovaný“) ustanovených týmto zákonom. Pri výkone dohľadu úrad sleduje aj plnenie povinností uložených rozhodnutiami úradu.
47. Podľa § 167 ods. 2 zákona č. 343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní, úrad pri výkone dohľadu a) vydáva oznámenia o súlade alebo nesúlade predložených dokumentov s týmto zákonom podľa § 168 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/343/20200327?ucinnost=26.06.2019>, b) vydáva rozhodnutia podľa tejto hlavy, c) ukladá pokuty za správne delikty podľa § 182 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2015/343/20200327?ucinnost=26.06.2019>, d) vykonáva iné činnosti podľa tejto hlavy.
48. Podľa § 7 ods. 1 písm. a) zák. č. 343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní verejný obstarávateľ na účely tohto zákona je Slovenská republika zastúpená svojimi orgánmi.
49. Podľa § 10 ods. 1 zák. č. 343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní, verejný obstarávateľ a obstarávateľ sú povinní pri zadávaní zákaziek, koncesií a pri súťaži návrhov postupovať podľa tohto zákona.
50. Podľa § 181 ods. 4 zák.č. 343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní verejný obstarávateľ a obstarávateľ poskytnú súdu kompletnú dokumentáciu podľa § 24.
51. Súd nariadil vo veci pojednávanie, vykonal dokazovanie stranami predloženými dôkazmi, keď iné dôkazy neboli žiadnou zo strán navrhnuté a ani predložené a po vykonanom dokazovaní a právnom posúdení veci dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť.
52. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Malacky dňa 26.06.2019 ako kauzálne príslušnému súdu s poukazom na ustanovenie § 30 CSP domáhal určenia neplatnosti Zmluvy na zabezpečenie služieb typu SAP Product Support For Large Enterprises (PSLE) a služieb Premium Engagement (PE) č. XXXX/XXX. uzatvorenou medzi Slovesnkuo republikou, zastúpenou žalovaným 1/ a žalovaným 2/ dňa 26.06.2018 z dôvodu, že zmluva bola uzatvorená v rozpore so zákonom č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31.08.2018. Namietaný rozpor so zákonom žalobca vidí v tom, že žalovaný 1/ v rozpore s § 81 písm. b) bod 3 ZOV nepreukázal splnenie podmienky na oprávnené použitie postupu priameho rokovacieho konania. Vecnú aktívnu legitimáciu na podanie žaloby žalobca odôvodňuje ustanovením § 180 ZOV, podanú žalobu právne kvalifikoval ako špecifický druh určovacej žaloby v zmysle § 137 písm. c) CSP, keď žalobca nemusí tvrdiť ani preukazovať žiaden naliehavý právny záujem.
53. Žalobu teda žalobca odôvodňuje tým, že postupom žalovaného 1/ pri uzatvorení Zmluvy na zabezpečenie služieb typu SAP Product Support For Large Enterprises (PSLE) a služieb Premium Engagement (PE) č. XXXX/XXX. bol porušený zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní nepreukázaním splnenia podmienky na oprávnené použitie postupu priameho rokovacieho konania žalovaným 1/, v čom žalobca vidí porušenie § 81 písm. b) bod 3 ZVO, a z toho dôvodu absolútnu neplatnosť zmluvy podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Z obsahu žaloby jednoznačne vyplýva, že žalobca uplatňuje nároky, ktoré mu ZVO priznáva z tvrdeného porušenia postupu upraveného zákonom o verejnom obstarávaní žalovaným 1/ ako verejným obstarávateľom v samotnom procese obstarania zákazky pri uzatvorení zmluvy, kde na konanie a rozhodovanie o takejto žalobe je kauzálne príslušný Okresný súd Malacky s poukazom na ustanovenie § 30 CSP.
54. Zákon o verejnom obstarávaní upravuje okruh subjektov oprávnených podať žalobu o neplatnosť zmluvy, koncesnej zmluvy, rámcovej dohody alebo dodatku k zmluve, koncesnej zmluve alebo rámcovej dohode v ustanoveniach § 180 a 181 ods. 1 ZVO, a to za splnenia striktne vymedzených podmienok. Pre všetky v zákone vymedzené vecne aktívne legitimované subjekty zákon súčasne upravuje striktne podmienky, za splnenia ktorých žalobu môžu podať, vrátane podmienky dodržania prekluzívnej lehoty od uzatvorenia zmluvy. Oprávnenou osobou na podanie žaloby na určenie neplatnosti zmluvy, koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody súdom podľa § 181 ods. 1 ZVO je uchádzač, záujemca, účastník alebo osoba, ktorá mohla mať záujem o získanie konkrétnej zákazky alebo koncesie a ktorej práva alebo právom chránené záujmy boli alebo mohli byť dotknuté postupom verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa, zároveň zákon limituje možnosť napadnúť platnosť zmluvy v prípade, ak ide o nadlimitné zákazky alebo nadlimitné koncesie. V prípade § 180 je aktívne legitimovaným na podanie žaloby Úrad pre verejné obstarávanie, teda žalobca, a to v prípade akejkoľvek zákazky alebo koncesie bez ohľadu na finančný limit.
55. Súd s ohľadom na zásadu hospodárnosti a rýchlosti primárne skúmal prípustnosť žaloby, t.j. splnenie podmienok upravených osobitným predpisom na jej podanie až následne vec môže posúdiť meritórne a rozhodnúť, teda skúmať dôvodnosť podanej žaloby - či žalovaný 1/ uzavrel zmluvu postupom v rozpore so ZVO, ako tvrdí žalobca a či takýto preukázaný rozpor jeho postupu so zákonom o verejnom obstarávaní pri uzatvorení zmluvy, je aj dôvodom neplatnosti zmluvy. Súd teda skúmal prípustnosť žaloby z dôvodov vymedzených žalobcom v žalobe podľa § 137 CSP v spojení s § 180 ZVO a vecnú legitimáciu sporových strán, ktorú v súdenej upravuje ZVO.
56. Civilný sporový poriadok diferencuje žaloby na určenie, či tu právo je alebo nie je upravené v § 137 písm. c) CSP, pričom pri tomto type žaloby je nevyhnutnou podmienkou preukázanie naliehavého právneho záujmu na takomto určení, naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu; a na žaloby na určenie právnej skutočnosti upravené v § 137 písm. d) CSP, pričom žaloba na určenie právnej skutočnosti je prípustná výlučne v prípade, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Na účely zabezpečenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti je na prípustnosť žaloby nevyhnutné, aby zo samotného textu žaloby vyplývali podstatné skutkové a právne okolnosti, na ktorých sa zakladá, a to koherentným a zrozumiteľným spôsobom. V žalobe žalobca uviedol, že žalobu podáva podľa § 180 zákona č. 343/2015 Z.z. z dôvodov podľa § 81 písm. b) bod 3 zák.č. 343/2015 Z.z., súčasne poukazuje na § 39 Občianskeho zákonníka.
57. Ustanovenie § 180 ZVO upravuje legitimáciu žalobcu obrátiť na súd a žiadať vyslovenie neplatnosti zmluvy uzavretej v rozpore s predpismi verejného obstarávania. V prípade zákona o verejnom obstarávaní ide o osobitný predpis, z ktorého vyplýva oprávnenie podať žalobu na určenie právnej skutočnosti (ktorou uzavretie zmluvy nepochybne je). Možno teda konštatovať, že v súdenej veci ide o žalobu v zmysle § 137 písm. d) CSP. Oprávnenie žalobcu podať žalobu vyplýva priamo z právneho predpisu. Súd sa nestotožnil s právnou kvalifikáciou podanej žaloby žalobcom ako žaloby podľa § 137 písm. c) o určenie, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Osobitné predpisy, ktoré mal zákonodarca na mysli v prípade žalôb podľa § 137 písm. d) CSP vždy obsahujú výslovné oprávnenie na podanie žaloby, t.j. zjednodušene povedané ich formulácia je uvádzaná ako: „... je oprávnený podať na súd žalobu ...“ alebo „ ...je oprávnený domáhať sa na súde určenia neplatnosti...“, v prípade ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka tomu tak nie je. Žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu podľa § 39 Občianskeho zákonníka nie je žalobou, ktorá by vyplývala z osobitného predpisu a nemožno ju subsumovať pod typ žaloby podľa § 137 písm. d) CSP. Ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka totiž neuvádza explicitne oprávnenie podať žalobu, len konštatuje, z akých dôvodov je možné právny úkon považovať za neplatný. Vzťah dotknutých právnych predpisov vyplýva z Nálezu Ústavného súdu III. ÚS 69/2010-60, podľa ktorého právnu úpravu zákona o verejnom obstarávaní (v tom čase § 148 zák.č. 25/2006 Z.z.) je potrebné chápať ako komplementárnu (doplňujúcu) úpravu k § 39 Občianskeho zákonníka, ale Ústavný súd zároveň uviedol, že nie každé porušenie zákona o verejnom obstarávaní zakladá neplatnosť zmluvy. Musí ísť o také porušenie zákona o verejnom obstarávaní, ktorého povaha a závažnosť spôsobujú rozpor samotného obsahu takejto zmluvy s ustanoveniami zákona, alebo majú za následok, že takáto zmluva z hľadiska účelu odporuje zákonu alebo ho obchádza. Žalobca však v súdenej veci napáda postup žalovaného 1/, ktorý predchádzal uzatvoreniu zmluvy, napádanou skutočnosťou môže byť postup v procese obstarávania v rozpore s osobitným predpisom, t.j. zákonom č. 343/2015 Z.z., teda aj taký postup verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa, keď proces verejného obstarávania nebol zrealizovaný a nepredchádzal uzatvoreniu zmluvy, napriek tomu, že zrealizovaný mal byť.
58. Právna úprava neplatnosti zmluvy podľa zákona o verejnom obstarávaní je teda komplementárnou, nie špeciálnou úpravou k § 39 Občianskeho zákonníka. Tento záver vyplýva aj z Nálezu Ústavného súdu SR č.k. III.ÚS 69/2010-60 zo 07.07.2010. Samotný inštitút vyhlásenia zmluvy alebo časti zmluvy za neplatnú, ako aj vymedzenie osôb oprávnených domáhať sa tejto neplatnosti podľa predpisov o verejnom obstarávaní, v podstate znamená konštitutívny charakter rozhodnutia súdu, tzn. zmluva alebo jej napadnutá časť sa považuje za neplatnú až právoplatným rozhodnutím súdu. Napokon nie akékoľvek porušenie predpisov o verejnom obstarávaní možno kvalifikovať za dôvod vyhlásenia neplatnosti zmluvy. Súd tiež môže rozhodnúť o tom, že zmluvu ponechá v platnosti, súčasná právna úprava vymedzuje, kedy súd rozhodne o neplatnosti zmluvy, kedy neplatnosť zmluvy nie je možné vysloviť a taktiež, kedy svojím rozhodnutím ponechá zmluvu v platnosti. Aj keď systematika zákona o verejnom obstarávaní v časti procesných noriem § 180 a 181 vyvoláva pochybnosti o tom, či úprava postupu súdu v ustanovení § 181, a to najmä v odsekoch 8 až 10, sa vzťahuje výlučne na konania začaté na základe žaloby podanej oprávnenou osobou v § 181 ods. 1 ZVO, alebo aj na konania začaté na návrh UVO podľa § 180 ZVO, súd prvej inštancie má za to, že ustanovenie § 180 upravuje len oprávnenie ÚVO podať takúto žalobu a podmienky pre podanie žaloby (zistenia pri výkone dohľadu a lehota), na postup súdu je aj v konaniach začatých podľa § 180 potrebné primerane aplikovať úpravu § 181 ods. 8 až 10. Uvedené je potrebné vyvodiť z ústavného princípu rovnosti, ktorý je porušený vždy vtedy, ak príslušné právne normy riešia rovnaké alebo analogické situácie odchýlnym spôsobom. Pokiaľ by teda nastala napr. situácia existencie dôvodu všeobecného záujmu, ktorý vyžaduje ponechanie zmluvy v platnosti, na návrh by sa súd takouto procesnou obranou musel zaoberať bez ohľadu na to, či je žalobcom UVO alebo oprávnená osoba podľa § 181 ods. 1 ZVO.
59. Takáto právna úprava neplatnosti právneho úkonu nemá charakter absolútnej neplatnosti, ktorá vyplýva priamo zo zákona a pôsobí voči všetkým, absolútna neplatnosť právneho úkonu pôsobí od počiatku. Je nepochybné, že neplatnosť zmluvy vyslovená rozhodnutím súdu podľa zák. č. 343/2015 Z.z. má osobitný charakter, účelom a právnymi účinkami najbližší účinkom relatívnej neplatnosti. Vzhľadom na uvedené preto súd dospel k záveru, že na zmluvný vzťah je potrebné hľadieť ako na platný právny úkon, pokiaľ sa žiadny z oprávnených subjektov jeho neplatnosti v prekluzívnej lehote nedovolal (účinky márneho uplynutia lehoty na uplatnenie práva na súde podľa názoru súdu sú analogické ako v prípade neuplatnenia relatívnej neplatnosti právneho úkonu).
60. Osobitný predpis (v súdenej veci ZVO) ale zároveň upravuje špecifické podmienky, kedy sa ním určený žalobca môže obrátiť na súd so žalobou o určenie takto tvrdenej právnej skutočnosti. Žalobca sa môže obrátiť na súd so žalobou o určenie neplatnosti zmluvy podľa § 180 ZVO len v prípade, ak pri výkone dohľadu nad verejným obstarávaním zistí, že verejný obstarávateľ, obstarávateľ alebo osoba podľa § 8 v rozpore s týmto zákonom uzavrie zmluvu, koncesnú zmluvu, rámcovú dohodu alebo dodatok k zmluve, koncesnej zmluve alebo rámcovej dohode, a len v lehote jedného roka odo dňa jej uzavretia. Oprávnenie, resp. na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy zák. č. 25/2006 Z.z., povinnosť žalobcu na podanie žaloby je viazané na podmienku zistenia rozporu postupu verejného obstarávateľa (v súdenej veci) pri uzatvorení zmluvy so ZVO pri výkone dohľadu a lehotu jedného roka od uzatvorenia zmluvy, t.j. v súdenej veci je koncom lehoty deň 26.06.2019 (lehota upravená v § 180 ZVO je lehotou hmotnoprávnou, t.j. posledný deň lehoty musí byť žaloba doručená súdu). Žalobca v postavení ústredného orgánu štátnej správy pre verejné obstarávanie a orgánu dohľadu je s poukazom na čl. 2 ods. 2 Ústavy SR oprávnený a povinný konať iba na základe ústavy, v jej medziach, ale súčasne v rozsahu a tiež spôsobom, ktorý ustanoví zákon. V prípade konania vo veci žaloby podľa § 180 ZVO je spôsob konania žalobcu podmienený zisteniami pri výkone dohľadu.
61. Definícia princípu legality je daná čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, ktorý prísne limituje konanie štátnych orgánov. Ústava SR umožňuje konať štátnym orgánom iba na základe ústavy, v jej medziach a súčasne v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Zo znenia ustanovenia § 180 ZVO teda jednoznačne vyplýva, že povinnosť úradu podať žalobu o vyslovenie neplatnosti zmluvy je viazaná na jeho vlastné zistenie rozporu postupu pri uzatvorení napadnutej zmluvy so zákonom o verejnom obstarávaní, a to výlučne pri výkone dohľadu. Výkon dohľadu je upravený v § 167 ods. 2 ZVO, žalobca pri výkone dohľadu vydáva oznámenia o súlade alebo nesúlade predložených dokumentov s týmto zákonom podľa § 168 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/343/20200327? ucinnost=26.06.2019> (písm. a), vydáva rozhodnutia podľa tejto hlavy (podľa IV. hlavy, písm. b), ukladá pokuty za správne delikty podľa § 182 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2015/343/20200327?ucinnost=26.06.2019> (písm. c) a vykonáva iné činnosti podľa tejto hlavy (iné činnosti podľa IV. hlavy, písm. d). Za inú činnosť podľa hlavy IV. zákona je síce nutné považovať podanie žaloby podľa § 180 ZVO, avšak logickým výkladom ustanovenia § 180 je nutné dospieť k záveru, že už pri podaní žaloby musí byť žalobcom presne identifikovaný konkrétny rozpor postupu kontrolovaného so zákonom zistený vlastnou dohľadovou činnosťou. K tomuto záveru svedčí nielen znenie § 180 ZVO, ale aj zásady, na ktorých je postavené civilné sporové konanie.
62. V súdenej veci žalobca ničím nepreukázal, že pri ktorejkoľvek z dohľadových činností upravených v § 167 ZVO v prekluzívnej lehote na podanie žaloby zistil, že žalovaný 1/ uzavrel zmluvu v rozpore so ZVO (ktorý ustanovenie § 180 ZVO predpokladá ako podmienku podania takejto žaloby žalobcom, táto podmienka nie je daná pre žaloby oprávnených osôb podľa § 181 ods. 1 ZVO). Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že až z Výzvy žalobcu zo dňa 03.07.2019 vyplývajú zistenia o tom, že žalobca v postupe žalovaného 1/ pri uzatvorení zmluvy vidí porušenie ZVO a uviedol, ktoré zo zistených konkrétnych skutočností sú podľa názoru žalobcu správnym deliktom. Žalobca v konaní ničím nepreukázal, že ním špecifikované porušenie ZVO zistil pri výkone dohľadu skôr ako 03.07.2019. Neušlo ale pozornosti súdu, že napokon aj v tejto výzve zo dňa 03.07.2019 žalobca svoje zistenia pri výkone dohľadu definuje len ako domnienky: žalobca v bode 46 odôvodnenia výzvy uvádza, že „sa domnieva, že kontrolovaný nepreukázal, že chýbajúca hospodárska súťaž vyplývajúca z výhradných práv SAP Slovensko s.r.o. nie je výsledkom umelého zúženia parametrov verejného obstarávania, a preto sa nemôže dovolávať použitia priameho rokovacieho konania na základe existencie výhradných práv SAP Slovensko s.r.o.“, resp. že zistenia žalobcu „nasvedčujú záveru, že postupom kontrolovaného mohlo dôjsť k porušeniu § 116 ods. 1 písm. a) v spojení s § 81 písm. b) bod 3 ZVO, nakoľko ...kontrolovaný dostatočne nepreukázal splnenie podmienok na použitie priameho rokovacieho konania..“. Zo žiadneho iného listinného dôkazu predloženého stranami sporu, ktoré boli vykonané súdom a vyhodnotené v bodoch 21 - 39 odôvodnenia, žiadne konkrétne zistenia a závery o porušení ZVO žalovaným 1/ nevyplývajú. V konaní o preskúmanie úkonov žalovaného 1/ pred uzatvorením zmluvy žalobca síce vydal Rozhodnutie o predbežnom opatrení č. 8246-6000/2018-OD-PO zo dňa 19.06.2018, avšak ani uzatvorenie zmluvy v rozpore s vydaným predbežným opatrením nie je možné samo o sebe nie považovať za postup žalovaného 1/ v rozpore s § 81 písm. b) bod 3 ZVO, ktorého porušenie je podľa žalobcu dôvodom neplatnosti uzatvorenej zmluvy. Z predbežného opatrenia vyplýva výlučne záver žalobcu, že vzhľadom na reštriktívnosť výkladu podmienok pre použitie priameho rokovacieho konania je v danom prípade potrebné preskúmať, či boli splnené zákonné podmienky pre použitie postupu priameho rokovacieho konania podľa § 81 písm. b) bod 3 ZVO ešte pred uzavretím zmluvy. Súd sa nestotožnil s argumentáciu žalobcu v žalobe, ktorý súčasne odôvodňuje neplatnosť zmluvy tým, že žalovaný 1/ túto uzavrel so žalovaným 2/ napriek vydanému predbežnému opatreniu. V konaní bolo síce preukázané, že žalovanému 1/ bolo predbežné opatrenie doručené poštovou prepravou dňa 22.06.2018, avšak žalobca ani v konaní o preskúmanie úkonov žalovaného pred uzatvorením zmluvy nepostupoval spôsobom, ktorý ustanovuje zákon (čl. 2 ods. 2 Ústavy SR): nedoručoval rozhodnutie žalovanému 1/ spôsobom prepísaným zák. č. 305/2013 Z.z. o e-Governmente, v rozpore s § 173 ods. 11 ZVO vo Vestníku verejného obstarávania do troch pracovných dní od vydania predbežného opatrenia nezverejnil informáciu o vydaní predbežného opatrenia a informáciu o tom, že rozhodol, že lehoty podľa druhej vety neplynú, v profile kontrolovaného. Uvedené porušenie povinností ZVO zo strany žalobcu malo nepochybne významný vplyv na postup žalovaných pri uzatvorení zmluvy.
63. Ustanovenie § 175 ods. 4, ods. 8 ZVO upravuje postup žalobcu, ak v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy zistí, že postupom kontrolovaného bol porušený ZVO a porušenie malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, a to vydaním rozhodnutia, v ktorom uvedie taxatívny výpočet ustanovení ZVO, ku ktorých porušeniu došlo a ktorých porušenie malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, všetky zistené porušenia tohto zákona, ktoré mali alebo mohli mať vplyv na výsledok verejného obstarávania spolu s údajom, či zistené porušenie malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania a stručný návod pre kontrolovaného, ako v druhovo rovnakej veci v budúcnosti predísť porušeniu tohto zákona. Podanie žaloby podľa názoru súdu však nie je viazané na formálnu existenciu rozhodnutia, avšak ustanovenie § 180 v spojení s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR striktne upravuje spôsob konania žalobcu pri aplikácii § 180 tak, že viaže podanie žaloby v jednoročnej prekluzívnej lehote na zákonnú podmienku existencie zistení žalobcu o tom, že žalovaný uzatvoril zmluvu v rozpore so zákonom o VO, a k tomuto zisteniu musí žalobca dospieť len pri výkone dohľadu, teda niektorým z postupov upravených v § 167 ods. 2 ZVO. Tento okamih (zistenia, resp. okamih vedomosti žalobcu o tom, že žalovaný uzatvoril zmluvu v rozpore so zákonom o VO) zákon nedefinuje, avšak vychádzajúc z rozhodovacej činnosti súdov, ako aj judikatúry Najvyššieho súdu SR v správnom súdnictve, analogicky je možné za takýto okamih považovať doručenie protokolu o výsledky kontroly a jeho prerokovanie so žalovaným (analog. rozhodnutie NS SR sp. zn. 2Sžp/19/2012 zo dňa 31.07.2013). Žalobca však k záveru o tom, že žalovaný 1/ uzatvoril zmluvu v rozpore so ZVO dospel až závermi, ktoré sú obsahom Výzvy na vyjadrenie sa ku skutočnostiam zisteným v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného č. 9480-6000/2018/2018-OD-V zo dňa 03.07.2019, teda po uplynutí lehoty 1 roka od uzatvorenia zmluvy.
64. Zmyslom právneho inštitútu lehôt je zníženie entropie (neurčitosti) pri uplatňovaní práv, resp. právomoci, časové obmedzenie stavu neistoty v právnych vzťahoch, urýchlenie procesu rozhodovania s cieľom reálneho dosiahnutia zamýšľaných cieľov [porov. napr. nález sp. zn. Pl. ÚS 33/97 <https:// nalus.usoud.cz/Search/GetRegSignDecisions.aspx?sz=Pl-33-97> z 17. 12. 1997 (N 163/9 SbNU 399; 30/1998 Sb.)]. Zmyslom jednoročne prekluzívnej subjektívnej lehoty je primeť správny orgán k aktívnej činnosti, vrátane zisťovania a preukazovania, kto je za porušenie zákona zodpovedný, bezprostredne od okamihu, kedy sa dozvie o skutkových okolnostiach v takom rozsahu, ktorý umožní predbežné právne vyhodnotenie, že došlo k porušeniu zákona ako takého; to platí s ohľadom na ústavný princíp právnej istoty a na povinnosť správneho orgánu rozhodnúť bez zbytočných prieťahov. Lehoty na rozhodnutie totiž predstavujú v právnom štáte jeden z mechanizmov výrazne obmedzujúcich tendencií k nekontrolovateľnosti správnych orgánov a prieťahom v konaní pred nimi (rozhodnutie ÚS ČR, sp. zn. I. US 947/09 zo dňa 17.3.2010).
65. Podľa názoru súdu teda nie je možné takúto žalobu prejednať ani v prípade, že v priebehu konania začatého na základe „bianco“ podanej žaloby (alebo ako ju nazval príznačne žalovaný 1/, žaloby podanej „pre istotu“) žalobca dodatočne po uplynutí prekluzívnej lehoty zistí, že žalovaný uzatvoril napadnutú zmluvu v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní, toto právo mu rovnako zaniklo aj vo vzťahu k iným, ako v žalobe uvedeným dôvodom. Iný výklad by znamenal svojvôľu štátneho orgánu v rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. Len v intenciách ustanovenia § 180 ZVO je dané zákonné zmocnenie žalobcu na podanie žaloby na vyhlásenie neplatnosti zmluvy súdom. Vzhľadom na uvedené posledným dňom jednoročnej lehoty na podanie žaloby bol 26.06.2019, dokedy museli byť splnené zákonom stanovené podmienky pre jej podanie s ohľadom na čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. V opačnom prípade jej márnym uplynutím zaniklo oprávnenie žalobcu podať žalobu podľa § 180 ZVO. Preklúzia znamená neuplatnenie práva v určenom čase, v dôsledku ktorého dôjde k jeho zániku (viď. § 583 OZ, k zániku práva preto, že nebolo uplatnené v určenom čase, dochádza len v prípadoch uvedených v zákone). Nakoľko oprávnenie žalobcu na podanie žaloby podľa § 180 ZVO uplynutím lehoty jedného roka od uzavretia zmluvy zaniklo, a to z dôvodu, že do jej uplynutia neboli splnené podmienky pre podanie žaloby, nie je možné ho nadobudnúť znova, a to ani v prípade, že by prišlo k splneniu podmienok dodatočne, po jej uplynutí.
66. Len v prípade, že by žalobca preukázal, že v lehote na podanie žaloby pri výkone dohľadu zistil, že žalovaný 1/ konkrétnym zákonom nedovoleným postupom uzatvoril zmluvu, by bolo potrebné konanie prerušiť až do právoplatného skončenia správneho konania vedeného žalobcom, nakoľko v zmysle § 193 CSP súd je viazaný aj rozhodnutím príslušného orgánu o tom, že bol spáchaný iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, čo patrí do kompetencie žalobcu ako prvostupňového správneho orgánu a v konaní o odvolaní Rady UVO, ktoré závery podliehajú preskúmaniu súdom v správnom súdnictve. Záver o tom, či bol, alebo nebol dodržaný postup podľa zákona môže vyplynúť jedine z rozhodnutia žalobcu a podlieha preskúmaniu v správnom súdnictve, súdu ani v rámci rozhodovania špecializovanej agendy podľa § 30 Civilného sporového poriadku neprináleží posudzovanie záverov vecne príslušných orgánov o tom, či bol alebo nebol dodržaný postup podľa zákona o verejnom obstarávaní. Iný postup by prichádzal do úvahy výlučne v prípade žalôb oprávnených osôb podľa § 181 ods. 1 ZVO, kde nie sú podmienkou podania žaloby prípadné zistenia UVO pri výkone dohľadu, pokiaľ nebolo správne konanie úradom vedené, teda prejudicálna otázka by ostala príslušným kompetentným orgánom nevyriešená, môže si súd pre ďalšie pokračovanie v konaní vyriešiť otázku, či bol alebo nebol pri zadaní zákazky porušený zákon, nakoľko by nastala situácia neexistencie objektivizovaného rozhodnutia, ku ktorého záverom by mal civilný súd prihliadať.
67. Z uvedených dôvodov súd žalobu zamietol bez toho, aby ďalej skúmal ďalšie náležitosti žaloby, najmä vecnú pasívnu legitimáciu žalovaného a bez toho, aby posúdil vec v merite, teda skúmal dôvodnosť podanej žaloby.
68. Nad rámec uvedeného súd uvádza, že i keď konanie začaté na základe žaloby podanej žalobcom podľa § 180 ZVO výslovne neupravuje okruh účastníkov konania (ako je to v prípade žalôb podaných podľa § 181 ZVO), oprávnenie žalobcu na podanie žaloby vyplýva priamo zo zákona z ustanovenia § 180 ZVO (za splnenia podmienok predpokladaných týmto ustanovením, ako je odôvodnené nižšie), pričom žalovanými v žalobe o neplatnosť zmluvy sú zmluvné strany napadnutej zmluvy, a to aj napriek tomu, že účastníkom konania, resp. kontrolovaným v správnom konaní vedenom úradom je len žalovaný 1/, nakoľko je účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého žalobca vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre ustálenie okruhu účastníkov konania podľa § 180 ZOV je určujúca povaha predmetu konania vyplývajúca z hmotného práva, dôsledky, ktoré z určenia prípadnej neplatnosti zmluvy vyplývajú pre právne vzťahy účastníkov, a tiež aj z toho, že účinok súdneho rozhodnutia o žalobe sa musí vzťahovať na všetkých, ktorých práv a povinností sa obstaranie zákazky týka. Výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre strany a pre tých, ktorí sa stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku, ak nie je ustanovené inak (§ 228 ods. 1 CSP). Zmluvnou stranou zmluvy tak, ako je označená v zmluve je Slovenská republika zastúpená Ministerstvom financií Slovenskej republiky, subjektom, voči ktorému žaloba smeruje, je žalobcom označený účastník Ministerstvo financií Slovenskej republiky, IČO: 00 151 742 ako žalovaný 1/. Osobné vymedzenie pôsobnosti zákona o verejnom obstarávaní upravuje v prípade žalovaného 1/ § 7 ods. 1 písm. a) zákona, podľa ktorého verejný obstarávateľ na účely tohto zákona je „Slovenská republika zastúpená svojimi orgánmi“. Súd teda s poukazom na § 7 skúmal označenie strany sporu na strane žalovaného 1/, či vecne pasívne legitimovaným subjektom na strane žalovaného 1/, verejného obstarávateľa má byť Slovenská republika zastúpená Ministerstvom financií Slovenskej republiky, alebo je ním Ministerstvo financií Slovenskej republiky. Subjektivita orgánu štátnej správy, t.j. spôsobilosť na práva a povinnosti a spôsobilosť na právne úkony vzniká okamihom jeho konštituovania. Týmto okamihom vzniká i administratívno-právna subjektivita tohto orgánu, ktorú treba pojmovo odlišovať od právnej subjektivity orgánu štátnej správy. Ustanovenie § 61 CSP procesnú subjektivitu spája so spôsobilosťou na práva a povinnosti; pripúšťa však, aby mal procesnú subjektivitu aj ten, komu ju zákon priznáva. Spôsobilosť byť účastníkom konania nie je totiž viazaná na výslovné priznanie statusu právnickej osoby, ale existenciu hmotnoprávnej spôsobilosti mať práva a povinnosti. Občiansky zákonník priznáva spôsobilosť mať práva a povinnosti 1/ fyzickým osobám, 2/ právnickým osobám a 3/ štátu (ako právnickej osobe). Podľa § 35 ods. 1 zák. č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy sú právnické osoby. Teda žalovaný 1/ je právnickou osobou, ktorej procesné normy priznávajú procesnú subjektivitu. Zákon o verejnom obstarávaní identifikuje v § 7 špecifickú skupinu subjektov, ktorým ukladá v negociačnom procese aplikovať postupy verejného obstarávania. Ide v § 7 ods. 1 o tzv. klasický sektor a združenia iných verejných obstarávateľov, v ods. 2 ide o verejnoprávne inštitúcie. Verejnými obstarávateľmi tak, ako to predpokladá Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby sú štátne, regionálne alebo miestne orgány, inštitúcie, ktoré sa spravujú verejným právom, združenia vytvorené jedným alebo niekoľkými takýmito orgánmi alebo jednou alebo viacerými takýmito inštitúciami, ktoré sa spravujú verejným právom. Pojem „verejní obstarávatelia“ a tiež verejnoprávne inštitúcie bol predmetom preskúmania Súdneho dvora EÚ, pričom v prípade klasický sektor zahŕňa štátne, regionálne alebo miestne orgány členského štátu. Pojem štát, resp. celý klasický sektor musí byť vykladaný funkcionálnym spôsobom. Podľa čl. 2 ods. 1 bod 2. smernice EP a Rady 2014/24/EÚ o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES „ústredné orgány štátnej správy“ sú verejní obstarávatelia uvedení v prílohe I, a pokiaľ došlo k úpravám alebo zmenám na vnútroštátnej úrovni, ich nástupnícke subjekty; podľa prílohy I. ide o ministerstvá a iné orgány ústrednej štátnej správy, na ktoré sa vzťahuje zákon č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, medzi ktoré patrí aj žalovaný 1/. Súd preto posúdil označenie žalovaného 1/ ako verejného obstarávateľa vo funkčnom zmysle za správne napriek dikcii § 7 ods. 1 písm. a). Uvedené však platí pre správne konanie, žalovaný 1/ bol subjektom, ktorý zadával zákazku, avšak ako vyplýva z napadnutej zmluvy, túto uzatvoril nie vo vlastnom mene, ale v mene štátu. S ohľadom na subjektívnu záväznosť rozsudku zrejme na strane žalovaného 1/ svedčí vecná pasívna legitimácia Slovenskej republike zastúpenej Ministerstvom financií Slovenskej republiky ako zmluvnej strane napadnutej zmluvy.
69. Súd nevykonal dokazovanie žalovaným 2/ predloženými časťami Zmluvy o poskytovaní servisných služieb uzatvorených medzi žalobcom a spoločnosťou TEMPEST a.s. ako výsledku obstarania zákazky: Poskytovanie služieb údržby, prevádzky a podpory IS UVO a infraštruktúry (Zmluva o poskytovaní servisných služieb, Zmluva o poskytovaní servisných služieb SLA, obe zo dňa 20.11.2019), Dodatku č. 1 k Dohode o ukončení Zmluvy o dielo/Licenčnej zmluvy/ Zmluvy o poskytovaní služieb č. XX/ XXXX so spoločnosťou DINAMO a.s. zo dňa 19.12.2018, ktorými žalovaný 2/ poukazuje na identický postup samotného žalobcu pri vstupe do zmluvných vzťahov, kde akceptuje všeobecné obchodné podmienky dodávateľov štandardného softvéru a akceptuje výhradných dodávateľov služieb podpory k štandardnému softvéru, nakoľko sa netýkajú súdenej veci (č.l. 262 a nasl. spisu).
70. Súd taktiež neprihliadol na žalobcom predložený Znalecký posudok č. X/XXXX vypracovaný T.., znalcom z odboru Právne vzťahy k cudzine, odvetvie Medzinárodné právo súkromné a procesné a odvetvie Európske právo, zo dňa 26.02.2020, vypracovaný na základe objednávky žalobcu zo dňa 29.01.2020. Z posudku vyplýva, že znalec bol požiadaný žalobcom, kanceláriou Rady úradu, žiadosťou zo dňa 29.01.2020 „o vypracovanie znaleckého posudku, ktorý má posúdiť, či kontrolovaný preukázal splnenie predpokladov pre aplikáciu ustanovenia § 81 písm. b) bod 3. zákon o verejnom obstarávaní, t.j. čl. 32 ods. 2 písm. b) smernice 2014/24/EÚ“. Znalec je osobou odlišnou od orgánu verejnej moci a súdu, jeho úlohou nie je vykonávať dokazovanie ani hodnotiť dôkazy (či už v správnom konaní vedenom žalobcom alebo v konaní pred súdom) a ani riešiť právne otázky. Úlohou znalca je výlučne vyjadrovať sa k odborným skutkovým otázkam, ktoré spadajú do obsahového vymedzenia znaleckého odvetvia, v ktorom je zapísaný. Žalobca však zadal znalcovi úlohu, ktorou znalec rieši právne otázky a neprípustne fakticky nahrádza rozhodovaciu činnosť vo veci konajúceho orgánu verejnej moci a súčasne ide o otázku, ktorá obsahovo nespadá do znaleckého odvetvia v ktorom je zapísaný. Súd poukazuje na žalovaným 1/ predložené stanovisko Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 27.07.2020 č. 25288/2020/153, že znalec z odboru Právne vzťahy k cudzine, odvetvie: Medzinárodné právo súkromné a procesné, odvetvie: Európske právo, nie je príslušný zodpovedať otázky týkajúce sa oprávnenosti použitia priameho rokovacieho konania na predmetnú zákazku, výsledkom jeho činnosti nesmie byť podanie odpovedí na akékoľvek otázky z tejto oblasti, ale len na otázky spadajúce pod obsahové vymedzenie predmetného znaleckého odvetvia. Činnosť znalca nemá (fakticky) nahrádzať rozhodovaciu činnosť vo veci konajúceho orgánu verejnej moci. Znalec si ani nemal vyžiadať stanovisko iného znalca k zadaniu, nakoľko vôbec nebol oprávnený vykonávať znaleckú činnosť v predmetnom rozsahu. S citovaným záverom sa súd stotožnil. Naviac tento dôkaz bol žalobcom predložený v rozpore so zásadou sudcovskej koncentrácie konania až 23.03.2020, napriek poučeniu žalobcu vo výzve na vyjadrenie k vyjadreniam žalovaných k žalobe podľa § 153 ods. 1 CSP, že strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Žalobca nepreukázal, že nemohol takýto dôkaz predložiť súdu skôr z objektívnych dôvodov (č.l. 342 a nasl., č.l. 469 spisu).
71. Rovnako súd nepovažoval za potrebné vykonať dokazovanie navrhnuté žalovaným 1/ výsluchom JUDr. Ing. Eduarda Jenča, MBA s ohľadom na to, že žalobca nepreukázal prípustnosť žaloby s poukazom na § 180 ZVO a vzhľadom na obsah predloženého znaleckého posudku by bolo vykonanie jeho výsluchu v konaní v postavení svedka k rovnakým skutočnostiam nadbytočné.
72. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
73. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
74. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
75. Vo veci boli plne úspešní žalovaní, ktorým vzniklo voči žalobcovi právo na náhradu trov konania. Žalovaný 1/ ako strana, ktorá mala vo veci plný úspech, si náhradu trov konania voči žalobcovi neuplatnil, preto súd o trovách konania vo vzťahu žalobca - žalovaný 1/ viazaný jeho návrhom na rozhodnutie o trovách, rozhodol tak, že mu ich náhradu voči neúspešnému žalobcovi nepriznal. O trovách konania vo vzťahu žalobca - žalovaný 2/ súd priznal plne úspešnému žalovanému 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov). Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 Exekučného poriadku).