Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Csp/266/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom Mgr. Petrom Revickým v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., Mýtna 48, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, Mýtna 48, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: T. C., D.. XX.XX.XXXX, N. XXX XX Y. M. XX, zastúpenému JUDr. Lenkou Csikyovou, advokátom, Hlavná 137, 080 01 Prešov, o zaplatenie 2.273,81 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

Žalovaný m á n á r o k voči žalobcovi na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých výške rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu 14.11.2017 sa právny predchodca žalobcu Consumer Finance Holding a.s. domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 2.273,81 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne od 20.1.2015 do zaplatenia a trovy konania.

2.1. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvorili spolu dňa 2.6.2014 zmluvu o pôžičke evid. č. XXXXXXX, za základe ktorej poskytol žalovanému pôžičku vo výške 2.000,- Eur. Podľa zmluvy o pôžičke mal žalovaný splácať pôžičku v pravidelných 36 mesačných splátkach v sume 82,82 Eur, a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške 2.815,88 Eur. Do dňa spísania žaloby uhradil žalovaný z vyššie uvedenej zmluvy sumu 0,- Eur. Vzhľadom na to, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas, t.j. v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve, v zmysle ust. dňa 26.11.2014 listom - predžalobná upomienka, vyzval žalovaného k úhrade dlžných splátok a upozornil na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Nakoľko k úhrade dlžných splátok nedošlo, dňa 1/19/2015 úver zosplatnil, o čom bol žalovaný informovaný listom zo dňa 25.1.2015 - Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru. Žalovaný dlžné splátky neuhradil.

2.2. Žalobca dodal, že právo veriteľa vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru upravuje bod 9.2 zmluvných podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, s ktorými sa žalovaný oboznámil pred podpisom zmluvy, a že celkový dlh žalovaného ku dňu podania žaloby predstavuje sumu 2.273,81 Eur (pozn. súdu: bez toho aby bolo zrejmé z čoho pozostáva). Uviedol, že zákonné úroky z omeškania si uplatňuje odo dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru, a zmluvnú pokutu si v tomto konaní neuplatňuje. Ďalej uviedol, že ku dňu podania žalobného návrhu mal žalovaný uhradiť sumu 2.273,81 Eur s tým, že uvedenú sumu tvorí súčet predpísaných splátok do zosplatnenia dlhu a suma po zosplatnení: 4x82,82 =331,28 + 1.942,53 = 2.273,81 (pozn. súdu: zo žaloby nie je zrejmé z čoho táto suma po zosplatnení pozostáva, resp. ako a na základe čoho ju žalobca vypočítal). Zopakoval, že ku dňu podania žalobného návrhu

žalovaný uhradil sumu 0,- Eur, ktoré sú riadnymi splátkami poskytnutého finančného plnenia. Súčasťou pohľadávky žalobcu sú aj náklady, ktoré mu vznikli v súvislosti s vymáhaním pohľadávky, ktoré si v tomto konaní uplatňuje vo výške 0,- Eur. Celkovú výšku dlžnej sumy tvorí istina + náklady na vymáhanie - prijaté úhrady = žalovaná suma (2.273,81 Eur + 0,- Eur - 0,- Eur = 2.273,81 Eur).

3.1. Žalovaný so žalobou nesúhlasil a uplatnený nárok v celom rozsahu poprel. Uviedol, že nie je mu známe a vôbec si nespomína, aby so žalobcom, resp. spoločnosťou Quatro a.s. uzatvoril predmetnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere zo dňa 2.6.2014 č. XXXXXXX, a že by mu na jej základe boli poskytnuté akékoľvek finančné prostriedky. Ak žalovaný v minulosti uzatvoril akúkoľvek inú zmluvu o spotrebiteľskom úvere alebo obdobnú zmluvu, na ktorej základe mu boli poskytnuté finančné prostriedky, tak splátky vždy platil riadne a včas. Z listinných dôkazov predložených žalobcom vôbec nevyplýva, aby na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 2.6.2014 boli žalovanému titulom tejto zmluvy reálne vyplatené peňažné prostriedky vo výške 2.000,-EUR, ktorých zaplatenia sa žalobca v tomto konaní domáha.

3.2. Žalovaný poukázal na to, že ustanovenie ČI. VIII „Zmluvné podmienky" 3.Podmienky poskytnutia a čerpania pôžičky" bod 3.1 . zakotvuje že: „Spoločnosť' poskytne Klientovi Pôžičku bezhotovostným prevodom na osobný účet Klienta, číslo ktorého uvedie Klient v Zmluve najneskôr do 10 pracovných dní odo dňa uzavretia Zmluvy v prípade, ak Klient splní všetky podmienky na jej uzavretie“, že v ustanovení bodu 3.2. tohto článku sú vymedzené „odkladacie podmienky čerpania pôžičky“, pričom nesplnenie ktorejkoľvek z týchto podmienok môže mať podľa bodu 3.3 za následok neposkytnutie „pôžičky". Dodal, že uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere tak vzhľadom na vyššie uvedené samo o sebe nepreukazuje, aby žalovanému skutočne boli peňažné prostriedky vyplatené a aby bol žalobca následne oprávnený sa domáhať vrátenia týchto peňažných prostriedkov, a že je na žalobcovi, aby uniesol dôkazné bremeno a preukázal, že došlo k reálnemu odovzdaniu sumy 2.000,-EUR žalovanému a zároveň vzhľadom na postavenie žalovaného ako spotrebiteľa, aby preukázal splnenie odkladacích podmienok podľa čl. VIII bodu 3.2 predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Uzavrel tiež, že v spornej zmluve absentujú obligatórne náležitosti podľa ust. o spotrebiteľských úveroch, a spotrebiteľský úver sa podľa predmetného zákona považuje za bezúročný a bez poplatkov.

4. Počas konania žalobca oznámil, že pohľadávka voči žalovanému, ktorá je predmetom tohto konania, bola spoločnosťou Všeobecná úverová banka, a.s. (právnym nástupcom Consumer Finance Holding a.s.) ako postupcom na základe zmluvy o postúpení pohľadávok postúpená spoločnosti Intrum Justitia Slovakia s.r.o. ako postupníkovi, a navrhol, aby súd pripustil jeho vstup do konania namiesto pôvodného žalobcu. Súd o tomto návrhu rozhodol uznesením č.k. -46 zo dňa 17.4.2018 tak, že tomuto návrhu vyhovel a vstup nového žalobcu na miesto pôvodného žalobcu pripustil.

5. V replike k vyjadreniu žalovaného žalobca uviedol, že údaje evidované na zmluve o pôžičke korešpondujú s údajmi uvedenými v žalobe a rovnako aj v špecifikácii pohľadávky, čiže nimi predložená zmluva o pôžičke je správna. Čo sa týka dokladu preukazujúce vyplatenie peňažných prostriedkov vo výške 2.000,00 € uviedol, že „boli poukázané na číslo účtu žalovaného, a to pracovníkom Všeobecnej úverovej banky, a.s.. Vzhľadom na skutočnosť, že sa čísla účtov nearchivujú, predmetné sa ani opakovane nepodarilo dohľadať“. Žalobca mal tiež za to, že ním predložená úverová zmluva spĺňa všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

6. V duplike k vyjadreniu žalobcu žalovaný trval na tom, že si vôbec nepamätá, aby predmetnú Zmluvu uzavrel, ale rovnako trvá na tom, že mu suma 2.000,-Eur, ktorej zaplatenia sa žalobca v tomto konaní domáha, nikdy nebola poskytnutá. Mal za to, že žalobca nepreukázal, aby zo strany žalobcu došlo k skutočnému odovzdaniu peňažných prostriedkov na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 02.06.2014, ktorých zaplatenia sa v tomto konaní domáha. Z predložených listinných dôkazov nevyplýva dôkaz o tom, aby žalobca skutočne žalovanému poskytol pôžičku a peňažné prostriedky v sume 2.000,- Eur, a zaslal ich bezhotovostným prevodom na účet žalovaného. Samotná zmluva len ukladá povinnosť žalobcovi uhradiť pôžičku do 10 pracovných dní od uzavretia zmluvy, ak budú splnené všetky podmienky, a "Prehľad splátok a úhrad" vypracovaný žalobcom neobsahuje ani jedinú zmienku o úhrade sumy 2.000,-Eur. Žalobca svojim vyjadrením výslovne potvrdil, že nevie preukázať ani len číslo bankového účtu, na ktorý mali byť peňažné prostriedky žalovanému zaslané, a rovnako nevie preukázať ani samotný prevod prostriedkov. Žalovaný poukázal na to, že v zmysle ustanovenia

Z.z. o bankách banka má zákonnú povinnosť archivovať údaje o uskutočnených transakciách najmenej po dobu 5 rokov. Vzhľadom na uvedené nemôže obstáť tvrdenie žalobcu, že Všeobecná úverová banka, a.s. týmto údajom nedisponovala v čase kratšom ako 5 rokov od údajnej platby v prospech účtu žalovaného, t.j. v roku 2018, kedy žalobca predmetné vyjadrenie podal. Toto tvrdenie nasviedča len pravdivosti záveru, že suma 2.000,-Eur nikdy nebola žalobcovi vyplatená. Keďže suma 2.000,-Eur nikdy nebola žalovanému vyplatená, nikdy nemohlo dôjsť ani k "vyhláseniu okamžitej splatnosti". Žalobu navrhol zamietnuť.

7. Keďže strany boli navzájom s týmito svojimi vyjadreniami zo strany súdu oboznámené a vyslovili súhlas s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania, súd vec v súlade s ust. prejednal bez nariadenia pojednávania.

8. Súd sa oboznámil so žalobou a všetkými prostriedkami procesného útoku a obrany, ktoré strany sporu počas konania uplatnili, vykonal dokazovanie všetkými predloženými listinnými dôkazmi, ktorých odpis bol stranám sporu v priebehu konania doručený ( ), a na základe zhodných (resp. nepopretých) tvrdení rozhodujúcich skutočností (, a ) a vykonaných dôkazov zistil tento podstatný skutkový stav:

9. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca disponuje listinou resp. kópiou listiny označenej ako zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXX s identifikačnými údajmi žalovaného, podľa ktorej mal právny predchodca žalobcu poskytnúť žalovanému bezúčelový spotrebiteľský úver 2.000,- Eur prevodom na účet VUB, a žalovaný ho mal podľa tam uvedených podmienok splácať. Nebolo tiež sporné, že žalovaný na takúto zmluvu neuhradil nič.

10. Ostatné podstatné skutočnosti obsiahnuté v tvrdeniach žalobcu, a to najmä skutkové tvrdenia žalobcu o reálnom poskytnutí peňažných prostriedkov žalovanému v konkrétnom čase a v konkrétnej výške na jeho účet, však boli medzi stranami sporné a v konaní preukázané neboli. Žalobca ohľadom vyplatenia peňažných prostriedkov vo výške 2.000,- Eur síce tvrdil, že „boli poukázané na číslo účtu žalovaného, a to pracovníkom Všeobecnej úverovej banky, a.s.,“ s tým, že „Vzhľadom na skutočnosť, že sa čísla účtov nearchivujú, predmetné sa ani opakovane nepodarilo dohľadať“, žalovaný to však v celom rozsahu výslovne poprel, a keďže žalobca poskytnutie uvedených finančných prostriedkov (ich prevod) na účet žalovaného v konaní nijako nepreukázal, táto skutočnosť v konaní, v zmysle jej vysokej pravdepodobnosti hraničiacej s istotou (bez dôvodných pochybností) konkrétne zistená nebola.

11. Podľa (ďalej len „“ alebo aj „OBZ“) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

12. Nasledujúce dispozitívne ustanovenia (od ktorých sa strany v zmysle môžu odchýliť) stanovujú výšku úrokov, ich uplatňovanie, ako aj pravidlá splácania a splatnosti úrokov.

13. V prejednávanom prípade je zrejmé, že by malo ísť o právny vzťah vyplývajúci zo zmluvy o úvere, ktorá má v zmysle ust. povahu tzv. absolútneho obchodného záväzkového vzťahu spravujúceho sa ustanoveniami tretej časti tohto zákona. Zo skutočností uvedených žalobcom však vyplýva, že v podrobnostiach malo ísť o nároky medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako spotrebiteľom vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a právny vzťah (zmluvu) medzi účastníkmi by preto bolo potrebné posúdiť aj podľa o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „“), ktorý stanovuje špeciálnu úpravu spotrebiteľských úverov.

14. Podľa súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

15. V danom prípade sa žalobca voči žalovanému domáha zaplatenia peňažnej sumy z titulu vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov s príslušenstvom. Právnym titulom zaplatenia je, resp. má byť, teda vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a žalobca, pokiaľ chce byť v konaní úspešný, musí všetky základné s tým súvisiace skutočnosti riadne tvrdiť a preukázať. Na základe zmluvy o úvere pritom vzniká najprv len povinnosť veriteľa poskytnúť

v prospech dlžníka na jeho požiadanie peňažné prostriedky do určitej sumy, a až následne povinnosť dlžníka poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť (ak nebola dohodnutá osobitná odplata dlžníka v zmysle ust. už za samotné dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky - ktorá v danom prípade žalobcom tvrdená a ani uplatnená nebola). Základnou povinnosťou dlžníka je potom vrátiť veriteľovi poskytnuté peňažné prostriedky. Ak by došlo len k dohode zmluvných strán o podstatných náležitostiach zmluvy o úvere, ale k poskytnutiu peňažných prostriedkov v prospech dlžníka by na jej základe nedošlo, nemožno sa s úspechom domáhať, aby dlžník vrátil poskytnuté peňažné a zaplatil úroky z titulu zmluvy o úvere, pretože jeho povinnosť vôbec nevznikla.

16. Žalobca v danom prípade v nadväznosti na to skutočne aj tvrdil, že on resp. jeho právny predchodca sa so žalovaným dohodli na spotrebiteľskom úvere vo výške 2.000,- Eur a že žalovanému na tomto základe tieto peňažné prostriedky prevodom na jeho účet aj reálne poskytnuté boli (s tým, že doklad preukazujúci vyplatenie peňažných prostriedkov vo výške 2.000,- Eur sa ani opakovane nepodarilo dohľadať), žalovaný však tieto jeho tvrdenia poprel, a bolo preto vecou žalobcu, aby ním uvedené skutkové tvrdenia preukázal.

17. Dokazovanie je jednou z najvýznamnejších činností súdu, ktorou zisťuje podklad pre svoje rozhodnutie, a keďže podstata tohto rozsudku vychádzala najmä z posúdenia protichodných skutkových tvrdení a vykonaného dokazovania, súd, i vzhľadom na dôkaznú situáciu tohto prípadu, najprv osobitne zdôrazňuje niektoré jeho všeobecné východiská.

18. Teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením dvoch bremien. Ide jednak o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jej úspech v spore, a jednak bremeno tieto skutočnosti preukázať. Základnými normami upravujúcimi bremeno tvrdenia a preukazovania sú ustanovenia , a , podľa ktorých treba v žalobe uviesť pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností a označenie dôkazov na ich preukázanie, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu, a vo svojich vzájomných vyjadreniach označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

19. „Zákon účastníkom ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností, je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov. Táto norma zásadne určuje jednak rozsah dôkazného bremena, t.j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodné preukázané, jednak nositeľa dôkazného bremena. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkmi v spore závisí na tom, ako vymedzuje právna norma práva a povinnosti účastníkov.... Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného. ... Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane toho - ktorého účastníka treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t.j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje“ (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. marca 2012, sp. zn. ).

20. „Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na účastníkoch konania. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú aj toho účastníka, ktorý síce navrhol dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané (v tom zmysle, že ho súd nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu (pozn. súdu: v súčasnosti už len v zmysle ust. ), je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie“ (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. februára 2010, sp. zn. ).

21. Možno pritom zhrnúť, že bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania, a v priebehu sporu sa môže aj meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane toho - ktorého účastníka pritom treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t.j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti. Nie je teda povinnosťou, a obvykle ani primeranou možnosťou

strany preukázať neexistenciu skutočnosti, ktorú popiera. Už od čias rímskeho práva preto logicky platí všeobecná právna zásada, že dokazuje kto tvrdí, nie kto popiera (ei incumbit probatio qui dicit, non qui negat - Paul. D 22, 3, 2). Napríklad od žalovaného nemožno požadovať, aby preukazoval, že zmluvu o úvere so žalobcom neuzavrel, a najmä že žalobca mu deklarované peňažné prostriedky v žalovanej výške neposkytol. V takomto alebo podobnom prípade je na žalobcovi, aby tvrdil a preukazoval, že sa so žalovaným dohodli na úvere, a najmä že mu deklarované peňažné prostriedky, ktoré požaduje vrátiť, predtým v žalovanej výške aj reálne poskytol.

22. V danom prípade žalobca svoju vecnú legitimáciu v tomto konaní odvodzuje od povinnosti žalovaného vrátiť mu peňažné prostriedky poskytnuté žalovanému na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V konaní však nebolo vôbec preukázané, že by žalobca resp. jeho právny predchodca v súvislosti s predloženou zmluvou predtým reálne poskytol žalovanému peňažné prostriedky v nejakom konkrétnom čase a nejakej konkrétnej výške, ktorá je predmetom tohto konania. Žalobca síce tvrdil, že sa tak stalo, tieto skutočnosti, a to najmä reálne poskytnutie akýchkoľvek peňažných prostriedkov v prospech žalovaného, však v konaní konkrétne preukázané neboli.

23. Vykonané dokazovanie neumožňovalo súdu mať za preukázané (v plnej miere), resp. bez rozumných pochybností to, že by žalobca, resp. jeho právny predchodca, na základe deklarovanej zmluvy vôbec poskytol žalovanému akékoľvek peňažné prostriedky v jeho prospech, ktoré by mu mal žalovaný vrátiť. Keďže žalovaný reálne poskytnutie akýchkoľvek peňažných prostriedkov v jeho prospech v celom rozsahu poprel a žalobca k tomu, okrem svojich tvrdení, nepredložil a ani neoznačil vôbec žiadne dôkazy, súd tento žalobný nárok na základe pravidiel o dôkaznom bremene (pre jeho neunesenie) ako nepreukázaný zamietol.

24. O náhrade trov konania súd rozhodoval v zmysle ust. , podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

25. Žalovaný bol v konaní úspešný v celom rozsahu, preto mu súd voči žalobcovi priznal nárok na plnú náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

Podľa v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.