Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2CoE/22/2020

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Kováčovej a členiek senátu JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a JUDr. Ľubice Libantovej Medveckej, PhD., v exekučnej veci oprávneného: A., s.r.o., so sídlom A. XX, N., L.: XX XXX XXX, proti povinnému: O. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U., prechodne bytom U. č. XX, o vymoženie sumy 722,96 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti výroku III. uznesenia Okresného súdu Nové Zámky č. k. zo dňa 14. mája 2014, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Nové Zámky č. k. zo dňa 14. mája 2014 v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

II. Návrhy oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a .

III. Povinnému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie vyhovel návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora (I. výrok), poveril JUDr. F. G., PhD. vykonaním exekúcie (II. výrok), zastavil exekúciu (III. výrok) a rozhodol, že oprávnený je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi M.. Z. Z. z titulu odmeny a náhrady trov exekútora 69,04 eura do 3 dní od právoplatnosti uznesenia (IV. výrok). Svoje rozhodnutie v zastavujúcej časti odôvodnil s poukazom na , o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v účinnom znení (ďalej len Exekučný poriadok), , , o rozhodcovskom konaní v účinnom znení (ďalej len ZoRK).

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia v časti týkajúcej sa zastavenia exekúcie uviedol, že základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje , podľa ktorého spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom, pričom dodávateľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, zatiaľ čo spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podotkol, že základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny, pričom úver poskytnutý oprávneným túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy boli všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré povinný ovplyvniť nemohol, keďže boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Súd prvej inštancie podrobil kontrole rozhodcovskú doložku berúc do úvahy kritériá, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky a teda, či rozhodcovská doložka začlenená v rámci podmienok štandardnej zmluvy nespôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Poukázal na skutočnosť, že Súdny dvor Európskej únie v rozsudku C-40/08 ASTURCOM, čl. 51 judikoval, že čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách treba považovať za kogentné ustanovenie; táto smernica musí byť vykladaná v tom zmysle, že vnútroštátny súd rozhodujúc o návrhu

na nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu vydaného bez účasti spotrebiteľa musí, pokiaľ má za týmto účelom k dispozícii potrebné informácie o právnom a skutkovom stave, i bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve uzatvorenej predávajúcim alebo poskytovateľom so spotrebiteľom, pričom ak ide o neprimeranú doložku, prislúcha tomuto vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva. Ustanovenie § 45 ZoRK v sebe zakotvuje osobitný prieskumný inštitút, exekučný súd je tak oprávnený hľadieť na rozhodcovský rozsudok tak, akoby materiálne právoplatný nebol, môže teda skúmať, či sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 Exekučného poriadku, či sú tu nedostatky uvedené v § 40 písm. a) alebo b) ZoRK alebo či rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Poznamenal, že pokiaľ je zmluvná podmienka v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Súd prvej inštancie bol názoru, že rozhodcovská doložka nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná, mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým obchodným podmienkam, teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho dodávateľ vyvolal ako prvý. O poučení spotrebiteľa o rozdiele medzi štátnym a rozhodcovským súdnym procesom niet ani zmienky, doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu ale na začiatku zmluvného vzťahu. Taktiež podotkol, že rozhodnutie rozhodcu sa javí ako zjavne formalistické, preberajúce argumenty žalujúceho dodávateľa. Rozhodca akceptoval aj neprimeraný poplatok za poskytnutý úver vo výške 0,25% denný úrok (91,25% p. a.), ktorý súd prvej inštancie tiež považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku - neprijateľnú sankciu. Na základe uvedeného rozhodol o zastavení exekúcie.

3. Proti tomuto uzneseniu (v časti zastavenia exekúcie) podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. V konkrétnostiach namietal odňatie možnosti konať pred súdom. Poukázal aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 18. 4. 2010, ako aj judikatúru Súdneho dvora Európskej únie. Namietal odňatie možnosti konať pred súdom spočívajúce v neumožnení účastníkom exekučného konania viesť kontradiktórne konanie. Bol toho názoru, že exekučný súd sa mal obrátiť na Súdny dvor Európskej únie vo veci výkladu čl. 3 ods. 1 Smernice č. 93/13/EHS, či rozhodcovská doložka, podľa ktorej musí spotrebiteľ riešiť spory s dodávateľom, ak tak navrhne dodávateľ v rozhodcovskom konaní, je podľa , neprijateľnou podmienkou. Zaoberajúc sa aktuálnou rozhodovacou činnosťou uviedol, že ak exekučný súd už vydal poverenie exekútorovi na vykonanie exekúcie, nebolo možné, aby v následných procesných fázach exekúcie posudzoval neplatnosť rozhodcovskej zmluvy (doložky) a na takéto posúdenie viazal jej zastavenie. Zastavenie z takého dôvodu považoval za nezákonné. Okrem toho navrhol konanie prerušiť podľa a Súdnemu dvoru Európskej únie na základe článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložiť konkrétne prejudiciálne otázky. Obsiahlo poukázal na rozhodovaciu prax súdov SR, ČR ale aj celej EÚ, pričom mal za to, že samotné podriadenie sa rozhodcovskému súdu na základe rozhodcovskej doložky nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a že vnútroštátny súd musí informovať spotrebiteľa a požiadať ho o uplatnenie neprijateľnosti. V ďalšom namietal, že exekučný súd nie je legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci, nie je súdom v zmysle a nasl. ZoRK, nekoná o zrušení rozhodcovského rozsudku ani nepokračuje v konaní. Tiež mal za to, že ustanovenie ZoRK upravuje konanie bez návrhu v prípade zistenia nedostatkov v rozhodcovskom konaní a nie v rozsudku rozhodcovského súdu. Tvrdil, že exekučný súd môže pristúpiť k zastaveniu konania o výkone rozhodnutia rozhodcovského súdu len na návrh účastníka konania, aj v takom prípade je však pri revízii rozsudku rozhodcovského súdu limitovaný ústavne konformnou teleologickou interpretáciou ustanovenia a nasl. ZoRK. Ďalej namietal, že exekučný súd konal pri revízii rozsudku rozhodcovského súdu mimo rámec zverenej právomoci, porušil princíp legality, ako aj zásadu začatia konania na návrh, rovnosť účastníkov konania, právo na spravodlivý súdny proces a dvojinštančnosť súdneho konania. Tiež namietal, že exekučný súd dokazovanie nevykonával, respektíve nevykonával ho zákonným spôsobom. Rozhodcovskú doložku považoval za platnú, nesúhlasil s právnym posúdením zmluvy o úvere ako zmluvy o spotrebnom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, považoval posúdenie neprimeranosti úrokov z omeškania za nesprávne. Navrhol prerušiť konanie s poukazom na ustanovenie a čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a predložiť Súdnemu dvoru Európskej únie konkrétne prejudiciálne otázky.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( , ďalej len „CSP“), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal

v medziach podaného odvolania (, ) a zistil, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné a že návrhy na prerušenie konania uplatnené oprávneným v odvolacom konaní je potrebné zamietnuť. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania podľa .

5. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdnemu exekútorovi dňa 21. 8. 2006 domáhal vykonania exekúcie voči povinnému na podklade rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom (podľa aktuálne ho výpisu z obchodného registra) Slovenská arbitrážna, a.s., so sídlom Karloveské rameno 6, Bratislava, IČO: 35 922 761, sp. zn. SR 1083/2006 zo dňa 19. 4. 2006, ktorý mal nadobudnúť právoplatnosť dňa 22. 5. 2006 a vykonateľnosť dňa 25. 5. 2006. Dňa 22. 9. 2006 vydal súd prvej inštancie poverenie na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora. Následne súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením.

6. Podľa § 36 ods. 5 Exekučného poriadku, ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno podať návrh na obnovu exekučného konania.

7. Odvolací súd sa primárne zaoberal návrhmi oprávneného na prerušenie konania uplatnenými v odvolaní. Na margo týchto návrhov oprávneného odvolací súd uvádza, že podľa Exekučného poriadku exekučné konanie nemožno prerušiť, ak osobitný o konkurze a reštrukturalizácii, nie , resp. . Navyše povinnosť predložiť prejudiciálnu otázku Súdnemu dvoru Európskej únie podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie platí len pre taký vnútroštátny súd, ktorý je súdom poslednej inštancie v konkrétnom spore alebo v inej právnej veci, t. j. súdom, proti rozhodnutiu ktorého nemožno podať žiaden opravný prostriedok.

8. Zo žiadneho ustanovenia nevyplýva, že všeobecný súd má prerušiť konanie a predložiť Súdnemu dvoru návrh na rozhodnutie o prejudiciálnej otázke o výklade právneho aktu Európskej únie len na návrh strany v konaní, pričom predpokladom takéhoto procesného postupu nie je len samotná skutočnosť, že sa v konkrétnej veci aplikujú ustanovenia zákona platného v Slovenskej republike, do ktorého bol prenesený obsah úniových právnych noriem. Predpokladom povinnosti zahájiť konanie o predbežnej otázke týkajúcej sa výkladu komunitárneho práva je v zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora predovšetkým skutočnosť, či otázka komunitárneho práva je pre riešenie daného prípadu relevantná (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 19. októbra 2010).

9. V danom prípade bolo predmetom odvolacieho konania preskúmanie uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil, keďže zistil rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom a s dobrými mravmi. S poukazom na to, že odvolací súd nie je súdom poslednej inštancie, v konkrétnej veci bolo rozhodnuté na základe vnútroštátneho práva a na okolností prípadu a množstvo doposiaľ obdobne rozhodnutých vecí, odvolací súd nevidel význam pre postup v zmysle čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ. Podľa odvolacieho súdu zmyslom predbežnej otázky oprávneného nebolo zabezpečiť jednotný výklad komunitárneho práva, ale rozhodnúť spor, ktorý je vo výlučnej kompetencii všeobecných súdov Slovenskej republiky.

10. Z uvedených dôvodov považoval odvolací súd navrhnuté otázky určené Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev za neopodstatnené a irelevantné, preto návrhy oprávneného na prerušenie konania výrokom pod bodom II. zamietol.

11. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

12. Podľa , ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

13. Podľa a , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

14. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu vyvodil i správny právny záver o tom, že exekúciu je potrebné zastaviť a z toho dôvodu bolo potrebné jeho rozhodnutie v napadnutej časti ako vecne správne potvrdiť.

15. Podľa , ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

16. V predmetnej veci ohľadne povahy právneho vzťahu, vzniknutého medzi účastníkmi zmluvy o úvere č. 4550021 zo dňa 3. 10. 2005 predloženej oprávneným, je potrebné uviesť, že táto zmluva je štandardnou formulárovou zmluvou používanou veriteľom na poskytovanie finančných prostriedkov fyzickým osobám ako i podnikateľom, v ktorej sa vypisuje meno, priezvisko, bydlisko dlžníka, číslo zmluvy, rodné číslo a podobne. Právny vzťah vzniknutý medzi účastníkmi konania na základe zmluvy o úvere je nepochybne vzťahom spotrebiteľským, na ktorý je potrebné uplatniť normy spotrebiteľského práva. Normy spotrebiteľského práva vylučujú dojednanie neprijateľných zmluvných podmienok. 17. Veriteľ (oprávnený) musí preukázať nespotrebiteľský charakter zmluvy o úvere, čo však v danom prípade splnené nebolo. Odvolací súd považuje za správny názor súdu prvej inštancie o tom, že predmetná zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou v zmysle ust. a nasl. v znení platnom a účinnom v čase jej uzavretia, podľa ktorého je irelevantná právna forma zmluvy a teda medzi oprávneným a povinnou bol založený na jej základe spotrebiteľský vzťah. Uvedenú zmluvu uzatvoril dodávateľ - oprávnený ako právnická osoba, pričom pri uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti so spotrebiteľom - povinným ako fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonala v rámci predmetu obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (, ), resp. oprávnený takéto konanie povinného nepreukázal. Súd prvej inštancie preto postupoval správne, keď na vzťah účastníkov konania aplikoval aj príslušné právne normy chrániace spotrebiteľa.

18. V predmetnom prípade boli súčasťou zmluvy o úvere aj Všeobecné podmienky poskytnutia úveru (ďalej len VPPÚ), kde v článku 17 je zakotvená rozhodcovská doložka, podľa ktorej: ,,Všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Trnavská cesta 70, XXX XXX N., L.: XX XXX XXX, zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel : Sa, vložka č. 3530/B (ďalej len ,,rozhodcovský súd“), ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných prepisov rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu ( ). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.“

19. V súvislosti s rozhodcovskou doložkou a na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia odvolací súd uvádza i s poukazom na uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 24. 2. 2011, č. k. -19, že rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu exekučného titulu nebola v predmetnej veci spotrebiteľom osobitne vyjednaná, pretože bola uzavretá v ten istý deň ako úverová zmluva (dokonca len ako súčasť VPPÚ napísaných drobných písmom), pričom možno skonštatovať, že táto mu bola nanútená, v dôsledku čoho vznikol nerovnovážny stav medzi právami a povinnosťami zmluvných strán v neprospech povinného, ktorý je spotrebiteľom. Rozhodcovská doložka vo VPPÚ znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde. S poukazom na uvedené potom treba považovať rozhodcovskú doložku uvedenú vo VPPÚ bez ohľadu na jej formu a znenie za neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti ho v určitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Odvolací súd navyše zastáva názor, že už samotná forma, v akej sú zmluvné dojednania napísané - a to drobným, ťažko čitateľným husto popísaným textom - sama osebe podstatne

sťažuje riadne oboznámenie sa spotrebiteľa s obsahom dojednaní v takomto texte obsiahnutými. Neprijateľná rozhodcovská doložka ako neprijateľná zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky potom odporuje dobrým mravom. Plnenie z neprijateľnej podmienky je plnením právom nedovoleným a štát musí bezvýhradne odmietnuť ochranu takýmto plneniam.

20. Vzhľadom na uvedené odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie, rozhodcovskú doložku posúdil ako neprijateľnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy, ktorá spôsobuje jej neplatnosť. Exekučný súd je oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy (doložky), keďže len platná rozhodcovská doložka môže založiť právomoc na konanie rozhodcovského súdu v rozhodcovskom konaní. Pokiaľ teda právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní, je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť (a to ani sčasti) spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať. Pre rozhodnutie odvolacieho súdu boli dôležité dôvody zastavenia exekúcie uvedené v napadnutom uznesení prvej inštancie, ktoré sa týkali neplatnosti rozhodcovskej doložky a z nej plynúcej nespôsobilosti rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu.

21. Z uvedených dôvodov odvolací súd námietky oprávneného uvedené v odvolaní považoval za neopodstatnené a zhodne so súdom prvej inštancie mal za to, že predmetný exekučný titul je v rozpore so zákonom a s dobrými mravmi, keďže zaväzuje povinného na plnenia, ktoré sú právne nedovolené a odporujúce dobrým mravom.

22. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia rozhodol odvolací súd tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto uznesenia, t. j napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa ust. , potvrdil ako vecne správne.

23. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa a tak, že náhradu trov odvolacieho konania v tomto konaní úspešnému povinnému nepriznal, pretože mu žiadne nevznikli.

24. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( - ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.