Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_14Er-987-2006.pdf
PDF · 116.13 KB
Case nature
Area
Subarea
14Er/987/2006
Uznesenie
Okresný súd v Nových Zámkoch vo veci exekúcie oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený: JUDr. Martin Máčaj, advokát, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, proti povinnému : O. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. č. XX, o vymoženie 722,96 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora v y h o v u j e . Súd p o v e r u j e vykonaním exekúcie súdneho exekútora : JUDr. Rudolfa Krutého, Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 62, Bratislava. Súd exekúciu z a s t a v u j e . Oprávnený je p o v i n n ý zaplatiť exekútorovi JUDr. Soni Stodolovej, Exekútorský úrad so sídlom Kmeťkova 25, Nitra, z titulu odmeny a náhrady trov exekútora 69,04 eur do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.
odôvodnenie:
Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 05.08.2006 domáhal voči povinnému vykonania exekúcie na vymoženie 722,96 eur s príslušenstvom, s poukazom na Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spisová značka: SR 1083/2006 zo dňa 19.4.2006, zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., IČO: 35922761, Trnavská cesta 70, 821 02 Bratislava, ktorý mal nadobudnúť vykonateľnosť dňa 25.05.2006 (ďalej len rozhodcovský rozsudok). Dňa 22.09.2006 súd udelil poverenie na vykonanie exekúcie exekútorovi JUDr. Soni Stodolovej, Exekútorský úrad so sídlom Kmeťkova 25, Nitra (ďalej exekútor). Dňa 10.09.2009 doručil oprávnený súdu návrh na zmenu exekútora a žiadal súd, aby poveril vykonaním exekúcie Exekútorský úrad JUDr. Rudolfa Krutého, Záhradnícka 62, Bratislava. Dňa 25.11.2010 exekútor doručil súdu podnet na povolenie odkladu exekúcie a zastavenie exekúcie, poukázal na tú skutočnosť, aby nemorálne podmienky spotrebiteľa nezaväzovali v záujme vyššej kvality života, je povinný naplniť každú zložku súdneho procesu, vrátane súdneho exekútora ako verejného činiteľa. Uviedol, že podľa ustanovenia § 57 ods. 4 Exekučného poriadku, je exekútor povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie. Ďalej uviedol, že podľa
- 2 -
judikatúry Súdneho dvora Smernica rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách predstavuje, ako celok v súlade s čl. 3 ods. 1 písm. t) EX opatrenie nevyhnutné na splnenie poslania zvereného Európskemu spoločenstvu a zvlášť k zvyšovaniu životnej úrovne a kvality života v celom Spoločenstve. Článok 6 ods.1 Smernice rady 93/13/EHS z 5.apríla 1993 ukladá členským štátom zabezpečiť , aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Vyššie uvedené kogentné ustanovenie vyžadujúce, aby
nemorálne podmienky spotrebiteľa nezaväzovali v záujme vyššej kvality života, je povinná naplniť každá zložka súdneho procesu, vrátane súdneho exekútora ako vereného činiteľa a z týchto dôvodov predložila na súd uvedený podnet. Súčasne žiadal priznať trovy exekúcie vo výške 150,09 eur. Súd vyzval oprávneného na predloženie zmluvy o úvere zo dňa 03.10.2005 spolu so všeobecnými zmluvnými podmienkami poskytnutia úveru. Dňa 29.05.2012 bola súdu doručená zmluva o úvere číslo 4550021 zo dňa 03.10.2005 (ďalej zmluva) a všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Zmluva bola medzi účastníkmi uzavretá 03.10.2005, na základe tejto sa oprávnený ako veriteľ zaviazal poskytnúť povinnému ako dlžníkovi úver v sume 464,71 eur (14000,- Sk) a dlžník sa zaviazal zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 411,60 eur (12400,- Sk), teda celkovo zaplatiť 876,31 eur (26400,- Sk) a to v 11 mesačných splátkach po 79,66 eur (2400,-Sk), počnúc dňom 13.10.2005. Vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, a to v bode 17. Rozhodcovská doložka sa uvádza: že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo o jej zrušenie, budú riešené a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., Karlovské rameno 8, Bratislava, IČO: 35 922 761 (rozhodcovský súd), ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných poriadkov rozhodcovského súdu a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom SR, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (Občianskeho súdneho poriadku). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy, vrátene sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto veci sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu. Podľa § 44 ods. 8 Exekučného poriadku oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.
- 3 -
Podľa § 44 ods. 9 Exekučného poriadku súd v rozhodnutí o zmene exekútora podľa odseku 8 zároveň vykonaním exekúcie poverí exekútora, ktorého navrhne oprávnený, a vec mu postúpi spolu s exekučným spisom súdneho exekútora, ktorý bol vykonaním exekúcie pôvodne poverený. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Trovy exekúcie pôvodného exekútora sa vypočítajú tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie. Podľa § 57 ods.2 Exekučného poriadku ( ExP ), exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona. Podľa § 58 ods. 1 ExP exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu. Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len ZoRK), súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví: a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Podľa § 45 ods. 2 ZoRK, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa ods. 1 písm. b) alebo c). Podľa § 35 ZoRK rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37 ZoRK, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu. V predmetnej exekúcii súd návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora vyhovel, pričom bolo rešpektované dispozičné oprávnenie oprávneného určovať si súdneho exekútora , ktorý exekúciu bude vykonávať. Uvedené zodpovedaná ustanoveniu § 44 ods. 8 Exekučného poriadku, ktoré dokonca na zmenu exekútora nevyžaduje uvedenie dôvodu oprávneným.
Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník (ďalej len O.Z.)v ustanovení § 52. Vychádzajúc z ustanovenia § 52 O.Z., spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Špeciálna úprava spotrebiteľského úveru je do 10.6.2010 obsiahnutá v zákone č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov ( s účinnosťou od 11.6.2010 je tento zákon zrušený zákonom číslo 129/2010 Z.z.
- 4 -
o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov ). Zákon č. 258/2001 Z. z. v ustanovení § 2 písm. a/ definuje spotrebiteľský úver ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme. Veriteľom v zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. je fyzická alebo právnická osoba poskytujúca spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania, a spotrebiteľom podľa ust. § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý oprávneným túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy o úvere boli bez akýchkoľvek pochybností všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Oprávnený má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov (výpis z obchodného registra ). V predmetnej exekúcii sa vymáha plnenie
- zo spotrebiteľskej zmluvy,
- zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy (uzatvára sa vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy nemení (tiež formulárová, adhézna, typová zmluva),
- na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok,
- pričom rozhodcovskú zmluvu si spotrebiteľ osobitne nevyjednal,
- na základe rozhodcovskej doložky, ktorá je špecifikovaná vyššie. Uvedené skutočnosti sú zrejmé zo zmluvy o úvere a viedli súd k tomu, že podrobil súdnej kontrole rozhodcovskú doložku berúc do úvahy kritéria, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky a teda, či rozhodcovská doložka začlenená v rámci podmienok štandardnej zmluvy nespôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. l Občianskeho zákonníka; ďalej len OZ). Základné právo občana - spotrebiteľa na ochranu pred nekalými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vyplývajúce z Charty základných práv Európskej únie a ktorému korešponduje povinnosť štátu garantovať vysoký stupeň ochrany práv spotrebiteľov a postarať sa, aby spotrebiteľov nečestné zmluvné podmienky nezaťažovali (čl.6 ods. l smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica 93/13“).Súdny dvor Európskej únie v rozsudku C-40/08 ASTURCOM, čl. 51 judikoval dokonca, že čl. 6 smernice treba považovať za kogentné ustanovenie. Smernica Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách musí byť vykladaná v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí, pokiaľ má za týmto účelom k dispozícii potrebné informácie o právnom a skutkovom stave, i bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve uzatvorenej predávajúcim alebo poskytovateľom so spotrebiteľom, či je podľa
- 5 -
vnútroštátnych procesných pravidiel možné previesť také posúdenie v rámci obdobných podobných riadení na základe vnútroštátneho práva. Ak ide o neprimeranú doložku, prislúcha tomuto súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný. Slovenský právny poriadok nielenže umožňuje, ale priamo ukladá v niektorých prípadoch aj bez návrhu zastaviť exekúciu vedenú na základe rozhodcovského rozsudku. Takémuto postupu nebráni ani skutočnosť, že arbitráž prebehla za účasti spotrebiteľa a že spotrebiteľ nepodal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Z účinkov materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku existujú výnimky rovnako, ako z účinkov materiálnej právoplatnosti súdnych rozhodnutí. Typickým prejavom takejto výnimky je ustanovenie §
40 ZoRK o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Pokiaľ by totiž bolo ustanovenie § 35 ZoRK vykladané doslovne, potom by súd v konaní o tejto žalobe nemohol rozhodcovský rozsudok vôbec preskúmať, pretože by ním bol (v zmysle § 35 ZoRK v spojení s § 159 O. s. p.) viazaný. Vo vyššie uvedenom zmysle tak treba vykladať aj ustanovenie § 45 ZoRK. Toto ustanovenie v sebe zakotvuje osobitný prieskumný inštitút - prieskumnú právomoc exekučného súdu resp. súdu rozhodujúceho vo veci výkonu rozhodnutia. Účinky materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku v zmysle § 35 ZoRK je potrebné na účely § 45 ZoRK vylúčiť vo vzťahu k exekučnému súdu. Exekučný súd je teda pri postupe podľa § 45 ZoRK oprávnený hľadieť na rozhodcovský rozsudok tak, akoby materiálne právoplatný nebol - nie je ním teda viazaný v zmysle § 159 O.s.p. a môže ho preskúmavať z hľadísk vyjadrených v § 45 ZoRK aj čo do jeho materiálnej správnosti. Môže teda skúmať, či sú tu dôvody na zastavenie uvedené v § 57 Exp., či sú tu nedostatky uvedené v § 40 písm. a) alebo b) ZoRK, alebo či rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Toto ustanovenie (§ 45 ZoRK) potom treba považovať za to zákonné zmocnenie, ktoré umožňuje exekučnému súdu jeho skúmanie. Toto skúmanie je exekučný súd oprávnený vykonávať tak, ako keby tu žiadny rozhodcovský rozsudok nebol, teda tak, ako by to mohol urobiť súd, keby sám rozhodoval o týchto otázkach. Môže preto samostatne posúdiť, či vec je spôsobilá na rozhodovanie v rozhodcovskom konaní (§ 1 ods. 1 ZoRK), či v tej istej veci bolo už vydané právoplatné rozhodnutie súdu alebo rozhodcovského súdu, ďalej posúdiť obsah povinnosti uloženej rozhodcovským rozsudkom z hľadiska jej objektívnej možnosti, či nejde o plnenie právom nedovolené alebo priečiace sa dobrým mravom, ktoré sa dajú definovať, ako pravidlá správania sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ fundamentálneho hodnotového poriadku. Ak tomuto kritériu zmluvná podmienka nevyhovuje, prieči sa dobrým mravom. Nie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech spotrebiteľa je neprijateľná. Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória a prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a rovnako bez návrhu súd exekúciu zastaví o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky. Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s
- 6 -
dobrými mravmi. Súd zastaví exekúciu v celom rozsahu, ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorý svoju právomoc odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy (§ 39, § 53 ods. 5, § 45 ods. 1 písm. c/, ods. 2 ZRK). Iba tak môže súd naplniť cieľ čl. 6 ods. 1 smernice - postarať sa o to, aby spotrebiteľov nekalé podmienky v záujme vyššej kvality života bežných ľudí nezaväzovali. Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu arbitrom rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Častokrát sa takáto rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými podmienkami v štandardnej zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je predsa len význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v krízových situáciách a vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak udeje v súkromnoprávnom procese, požiadavka na rešpektovanie princípov súkromného práva arbitrom vrátane princípu dobrých mravov je plne opodstatnená. Nejde teda v prípade rozhodovania rozhodcom o výkon verejnej moci. Súd zastáva názor, že ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana si svoj osud v závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležité naplánovať, sú plne namieste. Súd ďalej poukazuje na to, že rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým Všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý. To je pravdepodobne aj najčastejšia situácia, pretože dodávateľ sa snaží získať exekučný titul. Rozhodcovský súd je pritom paušálnym spôsobom zakotvený
v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy, a teda dodávateľ musí mať istotu, že si ho môže do zmluvy uvádzať. V subjektívne nearbitrabilnej (spotrebiteľskej) právnej veci zvlášť vznikajú pochybnosti o objektívnosti rozhodovacieho procesu. Súd čerpá aj z vysokého nápadu na Okresnom súde v Nových Zámkoch, podobných exekučných vecí s podobným postupom rozhodcovského súdu. Už len tieto skutočnosti považuje súd za dostačujúce na záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky vzhľadom na zásadný dopad tejto zmluvnej podmienky na vzťahy medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Ostatné podmienky rozhodcovského konania sú skôr pre súd len indikátorom, do akých krajností môže viesť dojednávanie rozhodcovského konania so slabšou stranou zmluvného vzťahu. O poučení spotrebiteľa o rozdiele medzi štátnym a rozhodcovským súdnym procesom niet ani zmienky. Doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Súd chce poukázať na nekalosť rozhodcovskej doložky prikazujúcej podrobiť sa spotrebiteľovi rozhodcovskému konaniu aj bez záveru o neprijateľnosti ďalších zmluvných podmienok, pričom ich existencia umocňuje záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky.
- 7 -
Za neprehliadnuteľnú nemôže neoznačiť súd úroveň rozhodcovského rozsudku z hľadiska reflektovania rozhodcu na spotrebiteľské právo. Rozhodnutie rozhodcu sa výrazne javí ako zjavne formalistické, preberajúce argumenty žalujúceho dodávateľa. Rozhodca akceptoval aj neprimeraný poplatok za poskytnutý úver a 0,25% denný úrok (91,25% p. a.), ktorý súd považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku - neprimeranú sankciu. Nevysporiadal sa s vylúčením inštitútov zameraných na ochranu spotrebiteľa, a tým vlastne porušil kogentné predpisy určené na ochranu spotrebiteľa. Klauzula o aplikácii Obchodného zákonníka podľa § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka alebo tzv. úver ako absolútny obchod pritom nie je žiadnou prekážkou na aplikáciu všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka, medzi ktoré patria aj ustanovenia § 52 a nasledujúce, týkajúce sa ochrany spotrebiteľa vychádzajúc zo subsidiarity Občianskeho zákonníka. V záujme rešpektovania medzinárodnej zmluvy (čl. 7 ods. 2 Ústavy) a naplnenia cieľa Európskej únie vylúčiť zo života spotrebiteľov nekalé podmienky v spotrebiteľských vzťahoch, v záujme vyššej kvality života bežných ľudí, nevidí súd iné východisko, ako záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky, pretože spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Záver súdu má oporu z hľadiska historického výkladu aj v ustanovení § 53 ods. 4 písm. r) OZ, podľa ktorého je neprijateľná zmluvná podmienka, ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby riešil spory s dodávateľom výlučne v rozhodcovskom konaní. Podľa § 196 Exekučného poriadku (ďalej ExP) za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty. Podľa § 197 ods. 1 ExP náklady podľa § 196 uhrádza povinný. Podľa § 199 ExP výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov exekútora (§196 a 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR všeobecne záväzným právnym predpisom. Podľa § 200 ods.1 ExP (veta prvá) trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Podľa § 200 ods.2 ExP, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. Podľa § 203 ods 1 ExP, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Podľa § 37 ods. 1, veta druhá) ExP, ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor. Stanovenie výšky a spôsobu určenia odmeny súdneho exekútora, náhrady hotových výdavkov a náhrady za stratu času sa riadi vyhláškou MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych
- 8 -
exekútorov v znení platnom do 1.5.2008 (ďalej vyhláška), nakoľko v danej veci exekučné konanie bolo začaté do 21.08.2006.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie, alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje podľa a) počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti. Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky, základná hodinová sadzba podľa ods. 1 písm. a) je 6,64 eur (200,-Sk) za každú začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Podľa § 14 ods. 3 vyhlášky paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eur (100,-Sk). Podľa § 15 ods. 1 citovanej vyhlášky paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného. Podľa § 22 citovanej vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu. Súd priznal exekútorke trovy exekúcie :
- podľa § 14 ods.1 písm.b), ods.3, § 15 ods.1 vo výške 36,52 eur. Exekútorka si vyčíslila odmenu za : získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie príkazu, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, doručenie exekučného príkazu, doručenie
- 9 -
upovedomenia o spôsobe exekúcie, každé zisťovanie účtu (VšZP) 1x, každé zisťovanie platiteľa mzdy (SP) 3x, každé ďalšie zisťovanie majetku 2x (OOPZ, kataster). Po preštudovaní exekútorského spisu súd priznal exekútorke odmenu za vymenované úkony a to spolu za 11 úkonov po 3,32 eur - § 15 ods.1 písm. a)b)c)d)e)h)i)j)). Exekútorka v časovej špecifikácii jednotlivých úkonov exekučnej činnosti, ktorú bola súdu povinná predložiť podľa § 14 ods.2 vyhlášky uviedla také úkony, za ktoré jej nárok na časovú odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky nevznikol. Ide o tieto úkony označené exekútorom písmenami:
- a/ prevzatie návrhu na vykonanie exekúcie, prekontrolovanie všeobecných náležitostí jedna hodina, b/ vyhotovenie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súdom, c/vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie, f/ vypracovanie upovedomenia o spôsobe vykonania exekúcie, g/ vypracovanie príkazu na začatie exekúcie, h/ vypracovanie exekučného príkazu , pri každom uvedenom úkone si uplatnila exekútorka odmenu za 1 hodinu exekučnej činnosti - odhliadnuc od zjavne neprimerane dlhého trvania týchto úkonov (po 1 hodine) je potrebné zdôrazniť, že neide o čas vynaložený na exekúciu, za ktorý by mohol exekútor požadovať odmenu podľa § 14 ods. l písm. a/ vyhlášky, za vyššie uvedené úkony. Súd priznal exekútorovi odmenu paušálnou sumou za úkony exekučnej činnosti za získanie poverenia na vykonanie exekúcie (podľa § 15 ods. 1 písm. a) vyhlášky) za doručenie príkazu na začatie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, za doručenie exekučného príkazu, doručenie upovedomenia o spôsobe vykonania exekúcie t.j. odmenu podľa § 15 ods. 1 písm. b)c)d)e) vyhlášky, tak ako je to vyššie uvedené. K uvedeným úkonom je potrebné zdôrazniť, že neide o čas vynaložený na exekúciu, za ktorý by mohol exekútor požadovať odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. a/ ods. 2 vyhlášky, teda podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, a aj podľa § 15 ods. 1 vyhlášky, nakoľko v prvom sa odmeňujú úkony presne uvedené v § 15 ods. 1 vyhlášky paušálnou sumou , a úkony , ktoré nie sú uvedené v § 15 vyhlášky sa odmeňujú podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu. V prípade priznania odmeny exekútorovi za uvedené úkony vo vyúčtovaní podľa § 14 ods. 1 písm. a), ods. 2 citovanej vyhlášky, by došlo k duplicitne priznanej odmene za úkony exekučnej činnosti. Čo sa týka prevzatia návrhu, jeho prekontrolovanie - v danom prípade neide o čas vynaložený na exekúciu, za ktorý by mohol exekútor požadovať odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. a/ a odsek 2 vyhlášky, nakoľko exekúcia
sa začína až vydaním poverenia na jej vykonanie súdom podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a nie už dôjdením návrhu na vykonanie exekúcie exekútorovi, ktorým sa len iniciuje začatie exekučného konania.
- podľa § 14 ods.1 písm.a) a ods.2 citovanej vyhlášky súd priznal exekútorovi odmenu: za vypracovanie výzvy povinnému na vyhlásenie o majetku spoločnosti, vypracovanie predvolania povinného, vypracovanie návrhu na zastavenie exekúcie + vypracovanie časovej špecifikácie jednotlivých úkonov exekučnej činnosti, spolu v trvaní 4x30 min t.j. za 2 začaté hodiny x 6,64 eur, spolu vo výške 13,28 eur. Exekútorka si uplatnila odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky za každý jednotlivý úkon jednu hodinu, takže si uplatnila 10 hodín po 6,64 eur, čo je v rozpore s vyhláškou a úmyslom zákonodarcu
- 10 -
pri určení časových údajov pri vykonávaní exekúcie a určením odmeny. Tento postup súd považoval za nesprávny, nakoľko z ustanovenia zákonodarcu je zrejmé, že jeho zámerom je postup, pri ktorom sa presný čas trvania jednotlivých úkonov sčíta a výsledok sa zaokrúhli na celú hodinu nahor. Nesčítavanie času trvania jednotlivých úkonov exekučnej činnosti by de facto každý úkon exekučnej činnosti postavilo, čo do spôsobu určenia výšky odmeny zaň, na roveň tým, ktoré vyhláška uvádza v § 15 ods. 1, a ktoré sú odmeňované paušálnou sumou. Nesčítaním času trvania jednotlivých úkonov, keď každý z nich netrval celú hodinu, ale naopak priznaním odmeny 6,64 eur za každý z nich, by nebolo možné hovoriť o počte hodín účelne vynaložených na exekúciu tak, ako to predpokladá § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky. Súd priznal exekútorke podľa § 22 ods. 1 vyhlášky a to náhradu hotových výdavkov v sume 7,74 eur a to : poštovné za doručovanie troch doporučených zásielok a dvoch zásielok do vlastných rúk podľa pripojených doručeniek v spise exekútora EX 1897/2006. Súd si zistil zo spisu sp.zn.14Er1/2006, sp.zn. 14Er/853/2006 aktuálnu výšku poštovného v roku 2006,2007, pri doručovaní do vlastných rúk 1,32 eur, pri doporučenom doručovaní 1,02 eur . Poštovné za doručenie upovedomenia o začatí exekúcie do vlastných rúk a doporučené, priznal v sume 1,02 + 1,32 eur. Exekútor doručoval v roku 2009 exekučný príkaz 2x doporučene a 1x do vlastných rúk. Výška poštovného v roku 2009 (zistené zo spisu sp.zn. 14Er/1500/2009) predstavovala sumu za zásielku doručenú do vlastných rúk 1,60eur a doporučenú zásielku 1,40 eur, t.j. 1x1,60 + 2x1,40 eur. Súd priznal exekútorke poštovné v celkovej sume 6,74 eur za preukázané poštovné pripojenými doručenkami a 1,- euro za vrátenie poverenia s konečným vyúčtovaním súdu podľa § 60 ExP, nakoľko exekútor po právoplatnosť skončení exekúcie je povinný súdu vrátiť originál poverenia a tento výdavok mu v budúcnosti vznikne. Exekútor v predmetnej exekúcii nepreukázal jednoznačnú existenciu poštovného v sume 17,20 eur, príp. jeho nespochybniteľnú výšku. Pokiaľ exekútorovi nejaké hotové výdavky vzniknú je ich vznik potrebné konkrétne špecifikovať a dokladom vyplývajúcim z obsahu konkrétneho exekútorského spisu náležite preukázať tak, aby súd mal dôvod na ich priznanie v rámci náhrady trov exekúcie, a to v konkrétnej výške. Ak by tieto položky trov súd len pasívne „prevzal“ z vyúčtovania súdneho exekútora, bez potrebného zistenia a overenia, postupoval by v rozpore s platnou úpravou týkajúcou sa odmeňovania súdnych exekútorov. Súd priznal exekútorke daň z pridanej hodnoty, nakoľko mal preukázané, že je platcom dane z pridanej hodnoty, zo sumy 57,54 eur vo výške 11,50 eur. Súd priznal exekútorke trovy exekúcie vychádzajúc z § 203 ods.1 ExP, ktoré jej vznikli v súvislosti s vymáhaním pohľadávky oprávneného v sume 69,04 eur. Z uvedených dôvodov súd podľa § 58 ods. 1 a § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 45 ods. 2 Zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, ex offo zastavil exekúciu v celom rozsahu, vychádzajúc jednak z vnútroštátnych právnych noriem a jednak z noriem európskeho práva, pre rozpor exekučného titulu so zákonom. Súd je povinný pri zastavení exekúcie rozhodnúť o trovách exekúcie a o povinnosti vzniknuté trovy exekúcie zaplatiť. Exekučný poriadok upravuje dva prípady, kedy je na úhradu trov exekúcie
- 11 -
zaviazaný oprávnený a to podľa princípu zavinenia, voľnej úvahy súdu a vtedy, ak k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu, že majetok povinného nestačil ani na úhradu trov exekúcie. V danom prípade pri zastavení exekúcie je potrebné aplikovať princíp zavinenia a voľnej úvahy súdu, a z tohto dôvodu a vyššie uvedených dôvodov súd zaviazal oprávneného na zaplatenie trov exekúcie. V exekučnom konaní, v ktorom sa exekučné konanie skončí inak ako upustením od exekúcie v dôsledku splnenia povinnosti, platí zásada, že v každej exekúcii, v ktorej na vymoženie pohľadávky bolo vydané upovedomenie o začatí exekúcie, je potrebné o náhrade trov exekúcie rozhodnúť, avšak aj v tom prípade len v rozsahu nevyhnutných trov a preto súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd, v troch vyhotoveniach. Podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.