Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_BA-6S-170-2019.pdf
PDF · 141.63 KB
Case nature
Area
Subarea
BA-6S/170/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vladimíry Slobodovej, LL.M, členiek senátu JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej, LL.M. a Mgr. Jany Ondrejkovej, v právnej veci žalobcu: KraussMaffei Technologies, spol. s r.o., Ulica Priemyselná 6, 038 52 Sučany, IČO: 35 871 229, zastúpený JUDr. Emíliou Kosibovou, advokátkou, Hraničná 13, 821 05 Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo 101459558/2019 z 13. júna 2019, takto
rozhodol:
I. Správny súd v Bratislave z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky číslo 101459558/2019 z 13. júna 2019 v spojení s opatrením žalovaného č. 101545985/2019 z 25. júna 2019 a rozhodnutie Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty číslo 100477789/2019 z 20. februára 2019 a vec v r a c i a orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.
II. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
odôvodnenie:
I.
Priebeh administratívneho konania
1. Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z príjmov právnickej osoby podľa zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov zameranú na kontrolu transferového oceňovania a uplatňovania zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia za zdaňovacie obdobie rok 2015. Daňová kontrola bola začatá dňa 03.11.2017 na základe Oznámenia o daňovej kontrole č. 102089056/2017 z 03.10.2017. O výsledku daňovej kontroly správca dane vyhotovil Protokol číslo 101983367/2018 z 05.10.2018, ktorý bol doručený žalobcovi dňa 10.10.2018. Po vykonanej daňovej kontrole dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2015 a následnom vyrubovacom konaní správca dane upravil základ dane žalobcu nasledovne:
- o výdavky (náklady), ktoré sú súčasťou základu dane žalobcu len po zaplatení podľa § 17 ods. 19 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z., výdavky (náklady) na nájomné za prenájom hmotného majetku a nehmotného majetku,
- zvýšil základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. b) a ods. 2 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z.,
- zvýšil základ dane podľa § 17 ods. 5 zákona č. 595/2003 Z. z. z dôvodu, že ceny pri vzájomných transakciách medzi zahraničnými závislými osobami nie sú v súlade s princípom nezávislého vzťahu. Rozhodnutím správcu dane č. 100477789/2019 z 20. februára 2019 bol vyrubený žalobcovi rozdiel dane v sume XXX XXX,XX EUR na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2015.
2. Proti rozhodnutiu správcu dane číslo 100477789/2019 z 20. februára 2019 podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím číslo 101459558/2019 z 13. júna 2019 tak, že odvolaním napadnuté rozhodnutie správcu dane potvrdil. Žalovaný listom číslo 101545985/2019 z 25. júna 2019 opravil chybu v písaní vo výroku rozhodnutia číslo 101459558/2019 z 13. júna 2019 tak, že správne označil identifikáciu správcu dane.
II.
Žaloba
3. Žalobca sa včas podanou žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 19.08.2019 domáhal prieskumu zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného číslo 101459558/2019 z 13. júna 2019 ako aj rozhodnutia správcu dane číslo 100477789/2019 z 20. februára 2019 a priznania náhrady trov konania. Žalobca namietal nezákonný postup správcu dane spočívajúci v porušení práva predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy a vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam podľa § 45 ods. 1 písm. c) a f) zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok), opakované porušenie § 46 ods. 5 daňového poriadku, nenáležité vyhodnotenie dôkazov a odôvodnenie podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku, trvanie daňovej kontroly – prekročenie zákonnej lehoty správcom dane. Správca dane podľa žalobcu len formálne ukončil daňovú kontrolu doručením protokolu, ale v skutočnosti v daňovej kontrole pokračoval, čoho dôkazom sú ústne pojednávania dňa 13.12.2018 a 06.02.2019.
4. Žalobca ďalej namietal nezákonný postup správcu dane a žalovaného a neuplatnenie § 21a zákona o dani z príjmov – námietka sa týkala dodatočného neuznania úrokov z dôvodu nízkej kapitalizácie. K úprave základe dane o účtovania zmeny stavu polotovarov žalobca namietal nevyhodnotenie dôkazov, nezákonnosť napadnutých rozhodnutí pre absenciu logického odôvodnenia v rozhodnutiach a porušenie základných zásad správy daní. K úprave základu dane zvýšením cien so závislými osobami žalobca uviedol, že žalovaný ani správca dane nepreukázali, že ceny alebo podmienky v kontrolovaných transakciách sa líšia od cien alebo podmienok, ktoré by sa použili medzi nezávislými osobami v porovnateľných transakciách (§ 17 ods. 5 zákona o dani z príjmov) a tiež namietol porušenie smernice OECD pre transferové oceňovanie.
5. Vo vyjadrení k protokolu zo dňa 20.11.2018 ako aj v odvolaní žalobca viackrát namietal, že žalovaný opakovane porušil ust. § 46 ods. 5 daňového poriadku (porušenie zásady zákonnosti). Uvedené ustanovenie obligatórne stanovuje povinnosť pre správcu dane vyzvať daňový subjekt, aby neúplné údaje doplnil a nejasnosti vysvetlil. Správca dane bol povinný v súlade s týmto ustanovením žalobcovi oznámiť, ktoré tvrdenia sa mu zdajú sporné a vyzvať ho na ich preukázanie (ak je to možné); správca dane má aj uviesť, akým spôsobom by ich mal žalobca preukázať, t.j. aké preukázanie tvrdení daňového subjektu by považoval za dostatočné. Ak tak neurobí a žalobca podľa názoru správcu dane nepreukáže svoje tvrdenia, správca dane bol povinný žalobcu o tom informovať a vyzvať na ich opätovné lepšie preukázanie. Správca dane v priebehu daňovej kontroly túto svoju povinnosť viackrát porušil a žalovaný sa v rozhodnutí s týmito pochybeniami správcu dane, ktoré žalobca konkretizoval aj v odvolaní, nezaoberal. Správca dane sa s touto námietkou v prvostupňovom rozhodnutí vysporiadal podľa názoru žalobcu nedostatočne.
6. Žalobca pri výpočte dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2015 postupoval podľa ust. § 21a (pravidlá nízkej kapitalizácie) zákona o dani z príjmov. Tento podrobný výpočet bol správcovi dane odovzdaný dňa 03.11.2017. Taktiež je uplatňovanie ust. § 21a zákona o dani z príjmov zrejmé z podrobného výpočtu dane z príjmov za rok 2015, tento bol tiež odovzdaný správcovi dane dňa 03.11.2017. Správca dane a aj žalovaný zjednodušené účtovanie a dôkazy posúdili len jednostranne. Pri zmene charakteru účtovania zásob z pôvodného materiálu (účet 112) na polotovar vlastnej výroby (účet 122) vyplýva z postupov účtovania, že je súčasne potrebné účtovať popri zvýšení výnosov (čo správca dane a žalovaný aj spravili - účtovný prípad č. 3) ešte aj náklady v rovnakej hodnote (účtovný prípad č. 2). Správca dane opakovane vo svojom zdôvodnení zohľadňuje len opravu účtovania uvedenú ako účtovný prípad č. 3 (podrobne popísané v porovnávacej tabuľke v odvolaní zo dňa 25.3.2019). V odôvodneniach rozhodnutí sa však nezohľadnila oprava účtovania podľa účtovného prípadu č. 2 (tiež uvedeného v odvolaní zo dňa 25.3.2019). Žalobca pritom podrobne vysvetlil, že uvedené účtovné prípady navzájom súvisia a nie je možné ich neposudzovať vo vzájomnej súvislosti. Žalovaný sa vôbec nevysporiadal s uvedenými odvolacími dôvodmi žalobcu, v zmysle ktorých je potrebné postupovať podľa účtovného
prípadu č. 2. Žalovaný v rozhodnutí (strana 59) zároveň uvádza: „Daňový subjekt v podanom odvolaní uvádza, že chybné zjednodušené účtovanie polotovarov vlastnej výroby bolo ojedinelé a v systéme je takto nastavené len pri vzniku špecifickej situácie a z hľadiska účtovania nemalo významný charakter. S týmto tvrdením daňového subjektu odvolací orgán nesúhlasí z dôvodu, že rozdiel medzi predloženou hlavnou knihou (účtovníctvo) a účtovnou závierkou v sume XXX XXX,XX eura nepovažuje za rozdiel nevýznamného charakteru. Oprava vykonaná daňovým subjektom len v účtovnej závierke a v daňovom priznaní zvýšením nákladov a výnosov o sumu 108 935,46 eura je v rozpore so zákonom o účtovníctve (§ 4, § 7, § 8). Uvedené zistenie správca dane považoval za kľúčové pre následné šetrenie zisteného rozdielu.“ Podľa žalobcu je toto vyjadrenie žalovaného prekvapivé, keďže správca dane takýto záver v Protokole ani v prvostupňovom rozhodnutí neurobil. Žalovaný neumožnil žalobcovi sa k tejto otázke predtým ako dospel k tomuto prekvapivému záveru vyjadriť, čím odvolacie konanie zaťažil vadou v zmysle ust. § 191 ods. 1 písm. g) SSP.
III.
Vyjadrenie žalovaného
7. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 04.10.2019 navrhol žalobu zamietnuť. Žalobca bol v kontrolovanom roku 2015 súčasťou nadnárodnej skupiny Onex, ktorá bola zároveň materskou spoločnosťou celej skupiny KraussMaffei. V máji 2016 spoločnosť National Chemical Corporation úspešne ukončila akvizíciu skupiny KM Group od spoločnosti Onex Corporation. Skupina KraussMaffei v súčasnosti patrí medzi popredných svetových dodávateľov strojov a zariadení na výrobu a spracovanie plastov a gumy. Skupina má hlavné postavenie na trhu vo všetkých kľúčových technológiách spracovania plastov – technológie vstrekovania (IMM), extrúzie (EXT) a spracovania reakcií (RPM). Skupina KraussMaffei na Slovensku v roku 2015 vyrábala vstrekovacie stroje značky KraussMaffei radu AX, EX, CX ako aj lineárne roboty, stroje a zariadenia na reaktívne spracovanie a stroje na orezávanie komponentov. Hlavným predmetom výroby na Slovensku je výroba skriňových elektrických rozvádzačov pre väčšinu modelových rád v rámci koncernu a montáž vstrekovacích lisov radu AX, EX, CX. Žalobca vykonáva hlavne:
- montáž káblových zväzkov
- montáž a skúšanie rozvodných elektroskríň pre vstrekovacie lisy
- montáž vstrekovacích lisov – rad AX, EX, CX (hotový výrobok)
- výrobu strojov na spracovanie plastov segmentu RPM (hotový výrobok)
- konštrukčné služby (mechanické, elektrické a softvér)
- výrobu kovových komponentov (polotovar) pre vstrekovacie lisy (časť vyrábaná pre vlastné potreby, časť produkcie na predaj). Kontrolou predloženej hlavnej knihy za rok 2015 a podaného priznania k dani z príjmov právnickej osoby a účtovnej závierky bol zistený rozdiel v súčte výnosov a nákladov uvedených v hlavnej knihe a výnosov z hospodárskej činnosti a finančnej činnosti a nákladov z hospodárskej činnosti a finančnej činnosti uvedených v tabuľke F - Doplňujúce údaje daňového priznania takto:
Hlavná kniha DP (tabuľka F) Rozdiel v eur Súčet nákladov XX XXX XXX, XX XX XXX XXX,XX XXX XXX,XX Súčet výnosov XX XXX XXX,XX XX XXX XXX,XX XXX XXX,XX
Z predloženej hlavnej knihy vyplýva, že uvedený rozdiel v sume XXX XXX,XX EUR vznikol porovnaním obratov zaúčtovaných k 31.12.2015 na účte č. 6123201 – Zmena stavu cenová diferencia polotovary úbytok - strana DAL v sume XXX XXX,XX EUR (podľa správcu dane ide o prírastok, jedná sa o chybné označenie účtu) a na účte č. 6123101 – Zmena stavu cenová diferencia polotovarov úbytok - strana MD v sume XXX XXX,XX EUR (XXX XXX,XX - XXX XXX,XX = - XXX XXX,XX). Rozdiel v sume XXX XXX,XX EUR znížil výnosy žalobcu. Uvedené zistenie správca dane podrobne šetril v priebehu celej daňovej kontroly.
8. Správca dane zistené skutočnosti posúdil takto:
- Zistený rozdiel v obratoch výnosových účtov 6123101 a 6123201 v sume XXX XXX,XX EUR, v predloženej hlavnej knihe k 31.12.2015 znížil výnosy a tým aj výsledok hospodárenia s vplyvom na základ dane.
- Žalobca zvýšil, t. j. priznal vyššiu sumu nákladov a výnosov v daňovom priznaní k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2015 a tiež v účtovných výkazoch vykázal - zvýšil sumu nákladov a výnosov o sumu XXX XXX,XX EUR bez vplyvu na výsledok hospodárenia a základ dane. Uvedená úprava spôsobila, že vznikol rozdiel medzi zaúčtovanou výškou nákladov a výnosov uvedenou v hlavnej knihe a výškou nákladov a výnosov priznanou v daňovom priznaní a vykázanou v účtovných výkazoch (predloženej účtovnej závierke, ktorá bola schválená audítorom).
- Opravou účtovania, ktorú uvádza žalobca - strana MD 6129209/D 5019449 alebo 5019459 by znížil výnosy aj náklady. Pritom v daňovom priznaní k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2015 priznal a v účtovných výkazoch vykázal - vyššiu sumu nákladov a výnosov o XXX XXX,XX EUR. Predmetná oprava uvádzaná žalobcom by nebola v súlade s úpravou – zvýšením nákladov a výnosov, ktorú vykonal v daňovom priznaní a v predloženej účtovnej závierke.
- Účty, uvedené žalobcom, na ktorých by bola zaúčtovaná oprava nie sú uvedené v hlavnej knihe za rok 2015.
- V posudzovanom prípade súčasné účtovanie na účtoch výnosov a nákladov V/N by nebolo v súlade s Opatrením MF SR č. 23054/2002-92 zo dňa 16.12.2002, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnovy pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v znení neskorších predpisov (ďalej len „postupy účtovania“). Zúčtovanie rozdielov ocenenia zo zvýšenia vnútropodnikových cien polotovarov vlastnej výroby sa účtuje zápisom účet 122/612 a zníženie 612/122, pritom účet polotovary vlastnej výroby je aktívny účet hlavnej knihy.
- Podľa správcu dane, skutočné materiálové náklady už boli zaúčtované v účtovníctve žalobcu v priebehu účtovného obdobia 2015 a zvýšením nákladov v daňovom priznaní došlo k ich opätovnému zvýšeniu.
9. Správca dane sa s predloženými dôkazmi žalobcu vysporiadal v protokole. Podľa správcu dane žalobca vo svojom vyjadrení neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by zmenili jednotlivé zistenia a závery uvedené v protokole. Dňa 22.11.2018 žalobca predložil správcovi dane vyjadrenie k protokolu, v ktorom opakovane vzniesol námietky k postupu správcu dane. V rámci vyrubovacieho konania z dôvodu doplnenia vybraných námietok a dôkazov uvedených vo vyjadrení k protokolu zo dňa 22.11.2018, správca dane vykonal dňa 13.12.2018 ústne pojednávanie so zástupcami žalobcu, ktorých požiadal o vysvetlenie, resp. vyjadrenie sa ku skutočnostiam uvedeným vo vyjadrení k protokolu. Aj napriek tomu, že žalobca predložil komplexný príklad vzniku cenovej diferencie zmeny stavu polotovarov vlastnej výroby, nepreukázal správcovi dane, že automatické účtovanie polotovarov vlastnej výroby je v súlade s § 43 postupov účtovania, a to z dôvodu existencie rozdielu v zmene stavu polotovarov vlastnej výroby v sume XXX XXX,XX EUR. Zmena stavu polotovarov vlastnej výroby vypočítaná ako rozdiel konečného stavu k 31.12.2015 a počiatočného stavu k 01.01.2015 súvahového účtu 1221001, nezodpovedá zmene stavu polotovarov vlastnej výroby zaúčtovanej na príslušných výsledkových účtoch výnosov 612xxxx. Vo vyjadrení k protokolu žalobca namietal, že správca dane vo svojom zdôvodnení zohľadňuje len opravu účtovania uvedenú ako účtovný prípad 3 (chýbajúce účtovanie v prospech výnosov) a nezohľadnil opravu účtovania podľa bodu 2 (chýbajúce účtovanie na ťarchu nákladov). K uvedenému správca dane uviedol, že oprava účtovania ako ju prezentoval žalobca, nebola v účtovníctve v roku 2015 vykonaná. Zároveň správca dane poukázal na skutočnosť, že zistený nesúlad v zmene stavu polotovarov vlastnej výroby – cenová diferencia zaúčtovaná na ťarchu výnosov znížila výsledok hospodárenia. Podľa správcu dane, zohľadnenie opravy účtovania podľa bodu 2 by viedlo k opätovnému zníženiu výsledku hospodárenia a tým aj základu dane. Postup uvedený žalobcom by neodstránil zaúčtovaný a vzniknutý rozdiel zmeny stavu polotovarov vlastnej výroby. Vzniknutý rozdiel v zmene stavu polotovarov vlastnej výroby súvisí s účtovaním na účtoch 1221001 a 612xxxx. Žalobca sa pri ústnom pojednávaní dňa 13.12.2018 vyjadril, že na účte 1221001 nevykazuje k 31.12.2015 žiadny inventarizačný rozdiel polotovarov vlastnej výroby, a teda konečný zostatok uvedeného účtu je správny. To znamená, že ak by žalobca chcel opraviť rozdiel v zmene stavu polotovarov vlastnej výroby v sume - XXX XXX,XX EUR, musel by zvýšiť výnosy o sumu XXX XXX,XX eura. Žalobca vo vyrubovacom konaní nepredložil správcovi dane také dôkazy, ktoré by zmenili závery správcu dane uvedené v protokole.
10. S tvrdením žalobcu, že správca dane opakovane porušil § 46 ods. 5 daňového poriadku sa správca dane vysporiadal pri ústnom pojednávaní, z ktorého bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní č. 102591177/2018 zo dňa 13.12.2018. Pri ústnom pojednávaní na otázku správcu dane, aby prítomní zástupcovia žalobcu uviedli konkrétne, ktoré doklady predložené žalobcom správcovi dane a údaje v nich uvedené neboli správne, pravdivé alebo úplné v zmysle § 46 ods. 5 daňového poriadku odpovedali, že doklady predložené správcovi dane sú pravdivé, úplné a správne. Správca dane predložené doklady
a údaje v nich uvedené považoval podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku za správne, pravdivé a úplné. Sám žalobca však skutkový stav nesprávne vyhodnotil, keď na preverenie princípu nezávislého vzťahu použil vo svojej Dokumentácií k TO nevhodnú metódu, čo viedlo k porušeniu § 17 ods. 5 zákona o dani z príjmov, pretože žalobca v dôsledku nesprávne použitej metódy transferového oceňovania nevykonal úpravu základu dane tak, ako to požaduje citované ustanovenie. Z tohto dôvodu nebolo potrebné vyzvať žalobcu podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku. Námietku žalobcu, že správca dane opakovane porušil zásadu zákonnosti - § 46 ods. 5 daňového poriadku považuje žalovaný za irelevantnú, pretože v súvislosti s preverovaním skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane žalobcovi zaslal v priebehu výkonu daňovej kontroly: 1. Výzvu na predloženie dokladov a dôkazov č. 100659069/2018 zo dňa 04.04.2018 podľa § 45 ods.2 písm. d) a e) daňového poriadku; 2. Výzvu na predloženie dôkazov č. 101184464/2018 zo dňa 18.06.2018 podľa § 45 ods. 2 písm. e) daňového poriadku.
IV.
Replika žalobcu
11. V replike zo dňa 28.10.2019 žalobca zotrval na svojich vyjadreniach. Dôkazné bremeno preukázania, že ceny alebo podmienky v kontrolovaných transakciách sa líšia od cien alebo podmienok, ktoré by sa použili medzi nezávislými osobami v porovnateľných transakciách, správca dane ani žalovaný neuniesli.
V.
Relevantné právne predpisy
12. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
13. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
14. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
15. Podľa § 178 odsek 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.
16. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení vzťahujúcom sa na predmetnú daňovú kontrolu (ďalej len „daňový poriadok“), pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
17. Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.
18. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
19. Podľa § 3 ods. 8 daňového poriadku, právom aj povinnosťou daňových subjektov a iných osôb podľa § 4 ods. 2 písm. d) pri správe daní je úzko spolupracovať so správcom dane.
20. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
21. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
22. Podľa § 24 ods. 3 prvá veta daňového poriadku, správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane.
23. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
24. Podľa § 44 ods. 1 daňového poriadku, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.
25. Podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku, ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.
26. Podľa § 63 ods. 2 daňového poriadku, rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
27. Podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku, rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.
28. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení vzťahujúcom sa na prejednávanú vec (ďalej len „zákon o dani z príjmov“) pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty sa vychádza a) u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva alebo u daňovníka, ktorý vedie evidenciu podľa § 6 ods. 10 alebo ods. 11, z rozdielu medzi príjmami a výdavkami, b) u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva z výsledku hospodárenia, c) u daňovníka, ktorý na základe povinnosti podľa osobitného predpisu vykazuje výsledok hospodárenia v individuálnej účtovnej závierke podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo, z tohto výsledku hospodárenia, upraveného spôsobom ustanoveným vo všeobecne záväznom právnom predpise vydanom ministerstvom, alebo z výsledku hospodárenia, ktorý by vyčíslil, ak by účtoval v sústave podvojného účtovníctva, pričom na účely zistenia tohto výsledku hospodárenia je povinný viesť evidenciu v rozsahu a spôsobom ustanoveným pre sústavu podvojného účtovníctva a uchovávať ju podľa osobitného predpisu; ak pri zisťovaní základu dane daňovník uplatnil postup, pri ktorom sa vychádza z výsledku hospodárenia vykázanom v individuálnej účtovnej závierke podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo upravenom spôsobom ustanoveným vo všeobecne záväznom právnom predpise vydanom ministerstvom, takto uplatnený postup je daňovník povinný uplatňovať aj v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach,
d) u daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou [§ 2 písm. e)], ktorý nemá povinnosť viesť účtovníctvo podľa osobitného predpisu a nerozhodne sa postupovať podľa písmena a) alebo písmena b), z rozdielu medzi príjmami a výdavkami, ak tento zákon neustanovuje inak.
29. Podľa § 17 ods. 2 zákona o dani z príjmov výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami podľa odseku 1 pri zisťovaní základu dane sa a) zvýši o sumy, ktoré nemožno podľa tohto zákona zahrnúť do daňových výdavkov alebo ktoré boli do daňových výdavkov zahrnuté v nesprávnej výške, b) upraví o sumy, ktoré nie sú súčasťou výsledku hospodárenia, ale podľa tohto zákona sú zahrnované do základu dane, c) upraví o sumy, ktoré sú súčasťou výsledku hospodárenia, ale podľa tohto zákona sa nezahrnú do základu dane.
30. Podľa § 17 ods. 5 zákona o dani z príjmov súčasťou základu dane závislej osoby podľa § 2 písm. n) a r) je aj rozdiel, o ktorý sa ceny pri vzájomných obchodných vzťahoch závislých osôb vrátane cien za poskytnuté služby, pôžičky a úvery líšia od cien používaných medzi nezávislými osobami v porovnateľných obchodných vzťahoch, pričom tento rozdiel znížil základ dane alebo zvýšil daňovú stratu. Pri určení rozdielu sa použije postup podľa § 18. Pri určení základu dane závislej osoby sa povoľuje zahrnúť do daňových výdavkov aj pomerná časť výdavkov (nákladov) na služby vynaložených inou osobou, voči ktorej je závislou osobou, ak a) služba preukázateľne súvisí s predmetom činnosti tejto závislej osoby, b) by si musela objednať túto službu u nezávislých osôb alebo takúto činnosť vykonať sama, keby jej ju neposkytla osoba, voči ktorej je závislou osobou, c) cena služby zodpovedá princípu nezávislého vzťahu (§ 18 ods. 1), d) preukáže úhrnnú výšku výdavkov (nákladov) vynaložených na túto službu a spôsob ich delenia medzi osoby dosahujúce úžitok z tejto služby.
31. Podľa § 17 ods. 19 písm. b) zákona o dani z príjmov súčasťou základu dane daňovníka len po zaplatení sú výdavky (náklady) na nájomné za prenájom hmotného majetku a nehmotného majetku; zaplatené nájomné fyzickej osobe za príslušné zdaňovacie obdobie sa uzná najviac do výšky časovo rozlíšenej sumy prislúchajúcej na zdaňovacie obdobie.
32. Podľa § 18 ods. 1 zákona o dani z príjmov na zistenie rozdielu podľa § 17 ods. 5 sa použije metóda podľa odseku 2 alebo odseku 3 alebo ich vzájomná kombinácia, alebo iné metódy, ktoré nie sú uvedené v odsekoch 2 a 3. Použiť možno len takú metódu, ktorej použitie je v súlade s princípom nezávislého vzťahu. Princíp nezávislého vzťahu je založený na porovnávaní podmienok dohodnutých v obchodných vzťahoch alebo finančných vzťahoch medzi závislými osobami s podmienkami, ktoré by medzi sebou dohodli nezávislé osoby v porovnateľných obchodných alebo finančných vzťahoch za porovnateľných okolností. Pri porovnávaní sa zohľadňujú najmä činnosti vykonávané porovnávanými osobami, a to ich výroba, montážne práce, výskum a vývoj, nákup a predaj a podobne, rozsah ich podnikateľských rizík, vlastnosti porovnávaného majetku alebo služby, dohodnuté zmluvné podmienky, ekonomické prostredie trhu, ako aj obchodná stratégia. Podmienky sú vzájomne porovnateľné, ak medzi nimi nie je zásadný rozdiel alebo ak možno vplyv týchto rozdielov odstrániť. O použitej metóde je daňovník povinný viesť dokumentáciu. Obsah dokumentácie o použitej metóde určí ministerstvo.
33. Podľa § 18 ods. 2 zákona o dani z príjmov metódy, ktoré vychádzajú z porovnávania ceny, sú: a) metóda nezávislej trhovej ceny, pri ktorej sa porovnáva cena prevodu majetku alebo služby dohodnutá medzi závislými osobami s porovnateľnou nezávislou trhovou cenou dohodnutou medzi nezávislými osobami; ak je medzi týmito cenami rozdiel, cena dohodnutá medzi závislými osobami sa nahradí nezávislou trhovou cenou, ktorú by použili nezávislé osoby v porovnateľných obchodných alebo finančných vzťahoch za porovnateľných podmienok, b) metóda následného predaja, pri ktorej sa cena prevodu majetku nakúpeného závislou osobou prepočíta na nezávislú trhovú cenu z ceny, za ktorú táto závislá osoba majetok opätovne predáva nezávislej osobe, zníženej o obvyklú výšku obchodného rozpätia porovnateľných nezávislých predajcov, c) metóda zvýšených nákladov, pri ktorej sa nezávislá trhová cena vypočíta zo skutočných priamych a nepriamych nákladov majetku alebo služby prevádzanej medzi závislými osobami, zvýšených o sumu
cenovej prirážky uplatňovanej tým istým dodávateľom vo vzťahu k nezávislým osobám alebo o sumu cenovej prirážky, ktorú by uplatňovala nezávislá osoba v porovnateľnom obchode za porovnateľných podmienok.
34. Podľa § 18 ods. 3 zákona o dani z príjmov metódy, ktoré vychádzajú z porovnávania zisku, sú: a) metóda delenia zisku, ktorá vychádza z takého delenia predpokladaného zisku dosiahnutého závislými osobami, aké by očakávali nezávislé osoby pri spoločnom podnikaní pri dodržaní princípu nezávislého vzťahu, b) metóda čistého obchodného rozpätia, ktorá zisťuje výšku ziskovej prirážky z obchodného vzťahu alebo finančného vzťahu medzi závislými osobami vo vzťahu k nákladom, tržbám alebo inej základni, ktorú porovnáva so ziskovou prirážkou používanou vo vzťahu k nezávislým osobám.
VI.
Právne posúdenie správnym súdom
35. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 1. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel od 1.júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Pred Krajským súdom v Bratislave bola vec vedená pod sp. zn. 6S/170/2019. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti pridelená do senátu 3S správneho súdu, kde je vec vedená pod sp. zn. BA-6S/170/2019.
36. Správny súd v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“) ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP a § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, preskúmal v rámci žalobných bodov napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. O žalobe rozhodol na pojednávaní dňa 14.marca 2024.
37. Úlohou správneho súdu bolo preskúmať zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného číslo 101459558/2019 z 13. júna 2019, ktorým potvrdil rozhodnutie Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty číslo 100477789/2019 z 20. februára 2019 o vyrubení rozdielu dane v sume XXX XXX,XX EUR na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2015 žalobcovi.
38. Správny súd sa v prvom rade musel vysporiadať so žalobnou námietkou týkajúcou sa porušenia ust. § 46 ods. 5 daňového poriadku. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Daňový poriadok preto v tej súvislosti zakotvuje oprávnenia daňových orgánov zamerané na zisťovanie splnenia zákonných povinností daňovými subjektmi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Dokazovanie vykonáva správca dane, pričom daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.
39. K problematike presúvania (tzv. prelievania) dôkazného bremena sa už v minulosti viackrát vyjadril aj Ústavný súd SR v uznesení sp. zn. I. ÚS 377/2018-53 zo dňa 14.11.2018, v zmysle ktorého daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom
dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžfk/3/2021 zo dňa 03. 08. 2022).
40. Správny súd tak musel zistiť, či správca dane preukázateľne spochybnil vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom – žalobcom.
41. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že daňová kontrola u žalobcu na kontrolu dane z príjmov právnickej osoby za rok 2015 sa začala dňa 03.11.2017. Od začiatku daňovej kontroly do dňa vyhotovenia protokolu z daňovej kontroly dňa 05.10.2018 a jeho doručenia žalobcovi dňa 10.10.2018 sa uskutočnili tieto úkony správcu dane:
- ústne pojednávanie dňa 03.11.2017 o začatí kontroly, dohodnutí podmienok výkonu kontroly a obhliadka výrobných priestorov žalobcu,
- zápisnica o vykonaní úkonu dňa 20.11.2017 o predložení dokladov žalobcom,
- ústne pojednávanie dňa 14.12.2017 o vyjadrení žalobcu k otázkam správcu dane,
- ústne pojednávanie dňa 26.02.2018 o doplnení vysvetlení žalobcu,
- výzva správcu dane č. 100659069/2018 z 04.04.2018 doručená žalobcovi dňa 09.04.2018 na predloženie dokladov a vyjadrení v lehote 10 dní,
- ústne pojednávanie dňa 12.04.2018 o získaní informácií a dôkazov, počas ktorého zamestnanec žalobcu na základe požiadania zamestnancov správcu dane poskytol bližšie informácie o jednotlivých činnostiach oddelenia konštrukcie žalobcu,
- ústne pojednávanie dňa 31.05.2018 o vyjadrení sa žalobcu a objasnenie spôsobu účtovania a predložení ďalších dokladov,
- výzva č. 101184464/2018 z 18.06.2018 doručená žalobcovi dňa 21.06.2018 na predloženie dôkazov v lehote 8 dní k tvrdeniam žalobcu,
- ústne pojednávanie dňa 27.07.2018 o oboznámení žalobcu so zisteniami správcu dane,
- ústne pojednávanie dňa 08.08.2018 o vyjadrení sa žalobcu k zisteniam správcu dane,
- oboznámenie žalobcu s výsledkom zistení správcu dane zo dňa 17.08.2018, doručené žalobcovi dňa 22.08.2018, s lehotou 8 dní na vyjadrenie.
42. Z rozhodnutia správcu dane č. 100477789/2019 z 20. februára 2019 vyplýva, že žalobca v predloženom vyjadrení k protokolu viackrát namietal, že správca dane svojím postupom pri výkone daňovej kontroly porušil ust. § 46 ods. 5 daňového poriadku. Správca dane s týmto tvrdením žalobcu nesúhlasil. S týmto tvrdením sa správca dane vysporiadal pri ústnom pojednávaní, z ktorého spísal Zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 102591177/2018 zo dňa 13.12.2018. Pri ústnom pojednávaní na otázku správcu dane, aby prítomní zástupcovia žalobcu uviedli konkrétne, ktoré doklady predložené žalobcom správcovi dane a údaje v nich uvedené neboli správne, pravdivé alebo úplné v zmysle ust. § 46 ods. 5 daňového poriadku odpovedali, že doklady predložené správcovi dane boli pravdivé, úplné a správne. Správca dane predložené doklady a údaje v nich uvedené považoval v zmysle ust. § 46 ods. 5 daňového poriadku za správne, úplné a pravdivé a námietku žalobcu, že správca dane opakovane porušil zásadu zákonnosti - § 46 ods. 5 daňového poriadku považoval za neopodstatnenú.
43. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí č. 101459558/2019 z 13. júna 2019 zopakoval argumentáciu správcu dane o vysporiadaní sa s námietkou žalobcu o opakovanom porušení ust. § 46 ods. 5 daňového poriadku. Nad rámec toho žalovaný dodal, že správca dane predložené doklady a údaje v nich uvedené považoval podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku za správne, pravdivé a úplné. Sám žalobca však skutkový stav nesprávne vyhodnotil, keď na preverenie princípu nezávislého vzťahu použil vo svojej dokumentácii k TO oceňovaniu nevhodnú metódu, čo viedlo k porušeniu § 17 ods. 5 zákona o dani z príjmov, pretože žalobca v dôsledku nesprávne použitej metódy transferového oceňovania nevykonal úpravu základu dane tak, ako to požaduje citované ustanovenie. Z tohto dôvodu nebolo potrebné vyzvať žalobcu podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku. Námietku žalobcu o porušení § 46 ods. 5 daňového poriadku považoval žalovaný za irelevantnú vzhľadom na obsah výzvy správcu dane z 04.04.2018 a 18.06.2018 ako aj vzhľadom na vyjadrenia žalobcu na ústnych pojednávaniach a predkladanie dôkazov.
44. Správny súd v súvislosti s prejednávanou vecou poukazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Sžfk 10/2020 z 24. februára 2022 zverejnený pod číslom 18/2022 v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu SR 2/2022, a jeho právne vety: I. Len použitím postupu podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku (výzva k odstráneniu pochybností) môže dôjsť v procese dokazovania k prenosu dôkazného bremena zo správcu dane na kontrolovaný daňový subjekt. II. Výzva podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku môže byť daňovému subjektu alternatívne zaslaná v písomnej forme alebo pochybnosti môžu byť daňovému subjektu oznámené i počas ústneho pojednávania, na ktoré správca dane daňový subjekt predvolá a následne o jeho priebehu a obsahu spíše zápisnicu. III. Povinnosti podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku však správca dane musí splniť do momentu ukončenia daňovej kontroly, a nie až pri prerokovaní protokolu z nej. Ak sa tak nestalo, k prenosu dôkazného bremena nedochádza.
45. Zásada zákonnosti je nesporne najvýznamnejšou zásadou daňového konania, pričom jej základ pochopiteľne nevychádza len z ustanovenia § 3 ods. 1 Daňového poriadku, ale primárne z článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Daňové orgány sú tak pri určovaní daňovej povinnosti povinné nielen postupovať podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, dbať na fiskálne záujmy štátu, ale rovnako sú povinné dbať na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a pri správne daní postupovať v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi. Spolupráca daňových orgánov s kontrolovanými daňovými subjektmi vyplýva z viacerých ustanovení daňového poriadku, pričom jedným z nich je aj ustanovenie § 46 ods. 5 daňového poriadku, ktoré vo svojej podstate upravuje prenos dôkazného bremena zo správcu dane na kontrolovaný daňový subjekt práve v prípade, ak má správca dane pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich oznámených. V prípade, ak k takejto situácii dôjde, správca dane vyzýva daňový subjekt, aby sa k zisteným pochybnostiam správcovi dane vyjadril a teda, aby pravdivosť údajov, ktoré uviedol v daňovom priznaní, preukázal. Táto výzva môže byť daňovému subjektu alternatívne zaslaná v písomnej forme alebo pochybnosti môžu byť daňovému subjektu oznámené i počas ústneho pojednávania, na ktoré správca dane daňový subjekt predvolá a následne spíše zápisnicu. Práve týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania k prenosu dôkazného bremena zo správcu dane na kontrolovaný daňový subjekt (rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Sžfk 10/2020 z 24. februára 2022).
46. Správny súd po dôkladnom oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu prisvedčil žalobnej námietke, že správca dane nepostupoval podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku a neoznámil žalobcovi pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených žalobcom alebo o pravdivosti údajov v nich oznámených s výzvou, aby sa k nim žalobca vyjadril a pochybnosti správcu dane odstránil preukázaním korektnosti dokladov a údajov v nich. Prieskumom obsahu administratívneho spisu a úkonov správcu dane počas daňovej kontroly bolo zistené, že obsahom ani jedného úkonu nebola výzva na odstránenie pochybností podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku. V posudzovanom prípade tak k prenosu dôkazného bremena na žalobcu počas daňovej kontroly nedošlo.
47. Správny súd dodáva, že k prenosu dôkazného bremena postupom podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku nedochádza len splnením formálnej podmienky zaslania podania označeného správcom dane ako výzva. Na prenos dôkazného bremena je potrebné naplniť kvalitatívnu podmienku obsahu takejto výzvy alebo oznámenia, v ktorej správca dane dostatočne jasne a určito sformuluje svoje pochybnosti tak, aby žalobcovi bolo známe, v akom smere má dôkazné bremeno uniesť. Takýto postup však v prejednávanom prípade nenastal. Správca dane síce žalobcu opakovane počas daňovej kontroly vyzýval na doloženie dokladov a poskytnutie dodatočných vysvetlení, avšak bez toho, aby žalobcovi jasne oznámil ohľadom akých skutočností alebo dokladov má pochybnosti a prečo. Nemožno klásť na daňový subjekt povinnosť dedukovať a hádať akými úvahami je správca dane pri jednotlivých úkonoch vedený. Pre prenos dôkazného bremena musí výsledok týchto úvah správca dane žalobcovi oznámiť.
48. Súd nemohol akceptovať argumenty žalovaného, ktorý tvrdil, že nebolo potrebné vyzvať žalobcu podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku resp., že sa správca dane vysporiadal s touto námietkou žalobcu pri ústnom pojednávaní dňa 13.12.2018, pričom o výsledku daňovej kontroly správca dane vyhotovil protokol dňa 05.10.2018, ktorý bol doručený žalobcovi dňa 10.10.2018. Podľa § 46 ods. 9 písm. a) daňového poriadku je daňová kontrola ukončená dňom doručenia protokolu. Povinnosti podľa § 46 ods.
5 daňového poriadku správca dane musí splniť do momentu ukončenia daňovej kontroly, a nie až pri alebo po prerokovaní protokolu z nej. Ak sa tak nestalo, k prenosu dôkazného bremena nedochádza.
49. Správny súd uzavrel, že v priebehu daňovej kontroly došlo k podstatnému pochybeniu v procesnom postupe správcu dane, a to nesplnením povinnosti správcu dane zakotvenej v § 46 ods. 5 daňového poriadku, čím došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej, čím je daný dôvod na zrušenie rozhodnutí v zmysle ustanovenia § 191 ods. 1 písm. g) SSP.
50. Na základe vyššie uvedeného správny súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, a preto postupom podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP napadnuté rozhodnutie v spojení s opravným opatrením ako aj prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie, v ktorom tento riadnym procesným postupom pri rešpektovaní § 46 ods. 5 daňového poriadku bude vo veci znova konať.
51. Vzhľadom na podstatné porušenie ustanovení o konaní pred správcom dane, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia považoval správny súd za predčasné zaoberať sa v tomto štádiu ďalšími žalobnými námietkami smerujúcimi najmä k hodnoteniu dôkazov a k tvrdeniu o porušovaní procesných práv žalobcu v daňovom konaní.
52. Podľa § 191 ods. 6 SSP, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.
53. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a priznal úspešnému žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorej výške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením podľa § 175 ods. 2 SSP.
54. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do 30 dní od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.