Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6S/170/2019

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave ako správny súd, v právnej veci žalobcu: KraussMaffei Technologies, spol. s r.o., so sídlom Ulica priemyselná 6, 038 52 Sučany, IČO: 35 871 229, zastúpený advokátom Mgr. Marián Baláž, so sídlom Tešedíkova 59, Bratislava, zapísaný v zozname SAK pod č. 4164, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101459558/2019 zo dňa 13.06.2019 a o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu o priznanie odkladného účinku správnej žalobe vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101459558/2019 zo dňa 13.06.2019 z a m i e t a .

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 20.08.2019, domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101459558/2019 zo dňa 13.06.2019, ktorým potvrdil rozhodnutie Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty č. 100477789/2019 zo dňa 20.02.2019 v spojení s opravným rozhodnutím č. 101545985/2019 zo dňa 25.06.2019, ktorý ako prvostupňový orgán podľa o správe daní (daňový poriadok), žalobcovi vyrubil rozdiel dane v sume XXX.XXX,XX EUR na dani z príjmov právnickej osoby, za zdaňovacie obdobie roku 2015.

2. Spolu so správnou žalobou podal žalobca návrh o priznanie odkladného účinku správnej žalobe, ktorý odôvodnil okolnosťami a to: • vysoká suma nedoplatku na dani z príjmov vyplývajúca z daňovej kontroly (XXX.XXX,XX EUR); • žalobca si od svojho vzniku riadne plnil a plní svoje daňové povinnosti, nebol uvedený v zozname daňových dlžníkov vedenom žalovaným; • žalobca nesúhlasí s dodatočným vyrubením dane z príjmov s tým, že podrobné dôvody uviedol v žalobe, keď takmer celá suma súvisí s dorubením dane z príjmov z dôvodov transferového oceňovania (§ 19 ods. 5 zákona o dani z príjmov), pričom pravidlá uplatnené žalovaným sú v rozpore s aktuálnymi pravidlami OECD ako aj súvisiacimi odporúčaniami OECD v tejto súvislosti, pričom správca dane/ žalovaný si tieto pravidlá svojvoľne upravil; • žalovaný nepreukázal, že ceny fakturované závislým osobám sa líšia od cien, ktoré by sa použili medzi nezávislými osobami v porovnateľných transakciách. Pre uplatnenie tohto ustanovenia zákona je nevyhnutné, aby žalovaný preukázal túto skutočnosť nakoľko pri vzťahu k tomuto rozdielu cien nesie bremeno tvrdenia ako aj dôkazné bremeno (judikatúra Najvyššieho správneho súdu Českej republiky napr. rozsudok sp.zn. - 31 zo dňa 23.01.2013); • pokiaľ žalobca nezaplatí včas veľmi vysokú sumu vyplývajúcu z napadnutých rozhodnutí, ktorých zákonnosť rozporuje, bude evidovaný vo verejnom zozname daňových dlžníkov v zmysle a hrozí mu poškodenie dobrého mena a ďalšie negatívne ovplyvnenie jeho podnikateľskej činnosti; • v prípade nepriznania odkladného účinku tejto žalobe, žalobcovi hrozí vyrubenie pokuty podľa daňového poriadku v sume až XXX.XXX,XX EUR;

• žalobcovi v dôsledku včasného nezaplatenia uvedenej značnej sumy hrozí, že správca dane vykoná daňovú exekúciu a následne hrozí žalobcovi závažná ujma; • žalobca zamestnával ku dňu 30.06.2019 celkom 530 svojich (kmeňových) zamestnancov a ďalších 106 externých (agentúrnych) zamestnancov. Žalobca výrazne investoval na Slovensku a výrazne zvýšil svoje výnosy ako aj počet zamestnancov, postupne postavil novú modernú výrobnú halu a neskôr svoju činnosť rozšíril postavením druhej výrobnej haly. Ďalšie investície a zvyšovanie počtu zamestnancov, by uvedením žalobcu v zozname daňových dlžníkov ako aj vykonaním daňovej exekúcie, mohli byť výrazne negatívne ovplyvnené; • žalobca má záujem zotrvať a dlhodobo pôsobiť na území Slovenskej republiky a v prípade, že by podaná žaloba nebola úspešná, nebude prípadné plnenie povinností vyplývajúcich žalobcovi z napadnutých rozhodnutí, ohrozené.

3. Žalobca v ďalšom uviedol, že má právo na vylúčenie dvojitého zdanenia cez tzv. korešpondujúcu úpravu základu dane z príjmov v súlade s článkami 9 a 25 zmluvy č. medzi Československou socialistickou republikou a Spolkovou republikou Nemecka o zamedzení dvojakého zdanenia v odbore dani z príjmu a z majetku. Preto v súlade s touto zmluvou, ak boli transakcie realizované medzi prepojenými spoločnosťami upravené z dôvodu aplikácie princípu nezávislého vzťahu v jednom zmluvnom štáte, potom druhý zmluvný štát s cieľom zmierniť dvojité zdanenie ziskov prepojených spoločností náležite upraví zdanenie prepojenej spoločnosti na druhej strane transakcie. Žalobca poukázal na bod 17 smernice OECD pre transferové oceňovanie (strana 21, smernica bola aktualizovaná v roku 2010), v zmysle ktorého, štát, od ktorého je požadovaná príslušná úprava by mal tejto požiadavke vyhovieť len v prípade, ak tento štát „sa domnieval že hodnota upraveného zisku správne odráža to, aký by bol zisk v prípade, že by transakcie zodpovedali princípu nezávislého vzťahu.“ Z uvedeného vyplýva, že v konaní príslušného orgánu, štát, ktorý navrhol základné úpravy, znáša dôkazné bremeno voči druhému štátu, ktorému bude musieť preukázať, že úprava „je oprávnená, a to z hľadiska princípu, a tiež aj z hľadiska sumy.“ V preskúmavanej veci tak bude Slovenská republika znášať dôkazné bremeno vo vzťahu k žalobcovi vyrubeného rozdielu dane v sume XXX.XXX,XX EUR. Žalobca v tejto súvislosti v žalobe odkazuje na relevantné rozhodnutia príslušných súdov členských štátov OECD, ktoré sú založené práve na uplatňovaní smernice OECD pre transferové oceňovanie v obdobných prípadoch a podporujú právny názor žalobcu, že úprava základu dane z dôvodu transferového oceňovania zo strany správcu dane a žalovaného, nemá oporu v smernici OECD pre transferové oceňovanie. Vzhľadom na uvedené žalobca zastáva názor, že Slovenská republika neunesie dôkazné bremeno voči Spolkovej republike Nemecko pri postupe predpokladanom so zmluvou o zamedzení dvojakého zdanenia.

4. Vzhľadom na vyššie uvedené je žalobca názoru, že žalobcovi hrozí značná hospodárska škoda a finančná škoda, ktorá by bola pre neho citeľná a ktorá by negatívne ovplyvnila ekonomické správanie žalobcu. Je predpoklad, že napadnuté rozhodnutia budú podrobené aj prieskumu príslušných orgánov Spolkovej republiky Nemecko v súlade s vyššie uvedenou medzištátnou zmluvou.

5. Žalovaný sa k žalobe vo veci samej vyjadril písomne, podaním zo 04.10.2019, doručeným tunajšiemu súdu elektronicky. K návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa nevyjadril.

6. Podľa (ďalej len „“), podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

7. Podľa , správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s vereným záujmom.

8. Podľa , o návrhu žalobcu podľa rozhodne správny súd do 30 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh podaný súčasne so správnou žalobou.

9. Podľa § 188 S.s.p., ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

10. Správny súd môže priznať správnej žalobe odkladný účinok len na návrh žalobcu, po vyjadrení žalovaného a výlučne z dôvodov uvedených v a .

11. Súd má zato, že inštitút odkladného účinku je návrhovým konaním, má dočasný charakter a je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v a zároveň má dôvody nielen uviesť, ale niektorý z týchto dôvodov musí správnemu súdu osvedčiť tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Návrh nemôže byť formálny resp. abstraktný. Osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad na žalobcu a jeho podnikateľskú činnosť. Z uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 30.05.2018.

12. Správny súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že samotné rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy vo výnimočných prípadoch a takéto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny význam, pretože súd pred vlastným rozhodnutím vo veci samej, prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý, pokiaľ nie je ako celok zákonným spôsobom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny. Preto v zmysle uvedeného právneho názoru správneho súdu, žalobcova argumentácia napr. o doterajšom riadnom plnení daňových povinností, o nesúhlase s dodatočným vyrubením dane z príjmov, o nepreukázaní žalovaným, že ceny fakturované závislým osobám sa líšia od cien, ktoré by sa použili medzi nezávislými osobami v porovnateľných transakciách, je pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe, právne irelevantná.

13. Správny súd každý návrh, teda aj návrh o priznanie odkladného účinku posudzuje individuálne, s ohľadom na osobitné špecifiká a okolnosti. Žalobca návrh o odkladný účinok správnej žalobe odôvodnil konštatovaním špecifikovaným v odsekoch 2. až 4. tohto uznesenia, pričom priamy reálny skutkový dopad, v prípade okamžitého výkonu napadnutého rozhodnutia, na existenciu a fungovanie žalobcu, v žalobe neosvedčil. Žalobca odôvodnenie návrhu o priznanie odkladného účinku vymedzil prevažne pre prípad, čo spôsobí situácia, ak žalobca nezaplatí vyrubený rozdiel dane, čo popiera nastavenie a zmysel inštitútu odkladného účinku správnej žaloby, keď podľa , správny súd môže na návrh žalobcu priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s vereným záujmom.

14. Súd pri rozhodovaní musí mať nad všetky pochybnosti osvedčené, že priznaním odkladného účinku správnej žalobe dôjde k spravodlivej ochrane práv žalobcu, resp. sa zabráni vzniku závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, či finančnej škody, prípadne inému vážnemu nenapraviteľnému následku. Žalobca žiadnymi relevantnými dokladmi neosvedčil celkový obraz svojej aktuálnej finančnej situácie (napr. účtovná závierka, sumarizácia vyplácania miezd, výpisy z bankových účtov a pod.) a tým možného ohrozenia jeho podnikateľskej činnosti, v prípade okamžitého výkonu napadnutých rozhodnutí. Rovnako žalobca ani len správnou úvahou (hoci samotná úvaha bez osvedčujúcich údajov nemôže byť dostatočná) neosvedčil skutočnosť, že vyrubený rozdiel dane vo výške XXX.XXX,XX EUR, ktorý sa zo všeobecného pohľadu môže javiť ako vysoká suma, je aj pre taký subjekt ako žalobca, vysoká., resp. likvidačná spôsobilá mu privodiť vážnu ujmu hospodársku alebo finančnú škodu.

15. Keďže žalobca hodnoverne žiadne priame reálne dopady a ujmy, ktoré by mohli zmariť ochranu jeho subjektívnych práv a právom chránených záujmov, resp. zákonnosti v prípade vyhovujúceho rozhodnutia správneho súdu o správnej žalobe neosvedčil, súd podľa návrh o odkladný účinok správnej žalobe zamietol.

16. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 ( v znení ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť. ( )