Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11P/65/2020

Uznesenie

Okresný súd Košice I vo veci starostlivosti o maloleté deti Q. G., nar. XX.X.XXXX a Y. G., nar. XX.X.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, soc. vecí a rodiny Poprad, deti rodičov: otca S. G., nar. X.X.XXXX, bytom X Y. O., X. N. XRB, N. Q. Y., N. H. I. G. M. N. Í., zastúpeného JUDr. Dušanom Remetom, advokátom so sídlom Masarykova 2, Prešov a matky S. N., nar. X.X.XXXX, bytom Y. XX, K., zastúpenej Mgr. Marcelom Lesňákom, advokátom so sídlom Murgašova 87/6, Poprad, za účasti Okresnej prokuratúry Košice I, v konaní o návrat maloletých detí do krajiny obvyklého pobytu takto

rozhodol:

I. N a r i a ď u j e návrat mal. Q. G., nar. XX.X.XXXX a Y. G., nar. XX.X.XXXX do krajiny obvyklého pobytu N. H. I. G. M. N. Í..

F.. Matka je p o v i n n á zabezpečiť navrátenie maloletých detí do 15. dní od právoplatnosti uznesenia.

III. V prípade, že matka v súlade s výrokom II. tohto uznesenia maloleté deti nevráti do N. H. M. I.H. G. M. N. Í. je p o v i n n á odovzdať maloleté deti otcovi po uplynutí tejto lehoty.

IV. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Otec návrhom doručeným súdu dňa 19.6.2020 žiadal, aby nariadil návrat maloletých detí Q. G. M. Y. G. do N. H. I. G. M. N. Í.. Nariadil matke maloletých detí, aby ich navrátila na územie N. H. I. G. M. N. Í. do troch dní od právoplatnosti uznesenia. V prípade, že matka maloleté deti nenavráti, je otec maloletých detí oprávnený po uplynutí lehoty maloleté deti prevziať za účelom ich navrátenia do krajiny obvyklého pobytu. O trovách konania navrhol rozhodnúť tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Matka sa k podanému návrhu vyjadrila písomným podaním dňa 3.7.2020. S návrhom otca nesúhlasila z dôvodu, že nie sú splnené podmienky na návrat maloletých detí do krajiny obvyklého pobytu, ich prípadný návrat by bol v rozpore so záujmami maloletých detí a preto navrhuje návrh v celom rozsahu zamietnuť.

3. Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov v rodine maloletých detí písomným podaním zo dňa 3.7.2020 uviedol, že maloleté deti sa nechcú vrátiť do Veľkej Británie a chcú ostať v Poprade. Návrh preto navrhuje zamietnuť.

4. Do konania dňa 24.7.2020 vstúpila Okresná prokuratúra Košice I podľa ust. .

5. Z výpovede otca bolo zistené, že obe maloleté deti žili od svojho narodenia v roku 2014 s matkou a s otcom spoločne ako rodina v jednej spoločnej domácnosti v N. H. I. G. M. N. Í.. Dňa 19.9.2019 matka bez vedomia a bez súhlasu otca odcestovala s maloletými deťmi na územie Slovenskej republiky

s úmyslom trvalého presťahovania sa a to konkrétne na adresu Y. XX, K.. Otec, matka a maloleté deti tvoria rodinu a ako je uvedené maloleté deti žili spoločne v jednej domácnosti v krajine obvyklého pobytu. Na území uvedenej krajiny maloleté deti riadne navštevovali školské zariadenie, zdravotnícke zariadenie a rovnako vykonávali všetky svoje voľno-časové aktivity. S prihliadnutím na tieto skutočnosti niet žiadnych pochýb o tom, že obe maloleté deti majú obvyklý pobyt na území N. H. I. G. M. N. Í.. V dôsledku partnerských nezhôd medzi otcom a matkou, ktoré pre meritum nie sú relevantné (avšak otec neveru od počiatku popiera), sa vzájomne vzťahy medzi matkou a otcom zhoršili natoľko, že matka dňa 19.9.2019 odcestovala s maloletými deťmi na územie Slovenskej republiky bez toho, aby o tom otca informovala a vyžiadala si k tomu jeho súhlas. Pokiaľ ide o konkrétne okolnosti, za ktorých sa otec dozvedel o predmetnom neoprávnenom premiestnení maloletých detí na územie Slovenskej republiky otec uviedol, že dňa 19.9.2019 sa vrátil domov z práce po nočnej zmene s tým, že sa v domácnosti nenachádzala ani matka, ani maloleté deti a tiež ani väčšina ich spoločných vecí a oblečenia. Otec sa vzápätí na to pokúšal telefonicky spojiť s matkou a ďalšími jej rodinnými príslušníkmi, avšak márne, preto zašiel do školského zariadenia, ktoré navštevovali maloleté deti. V školskom zariadení bolo otcovi oznámené, že matka obe maloleté deti ku dňu 23.9.2019 odhlásila zo školského zariadenia z dôvodu, že sa celá rodina sa sťahuje na územie SR. Otec ihneď upovedomil pracovníčky školského zariadenia na to, že o žiadnom takomto presťahovaní nemá vedomosť. Pracovníčky školského zariadenia, preto otcovi obratom odporučili ohlásiť predmetnú udalosť na polícii. Otec tak učinil a následne požiadal o poskytnutie súčinnosti aj Centrum pre medzinárodno-právnu ochranu detí a mládeže. Otec ohlásil predmetné neoprávnené premiestnenie maloletých detí na územie Slovenskej republiky ihneď na polícii, ktorá s ním spísala záznam a dňa 12.10.2019 podal žiadosť na príslušný orgán Veľkej Británie - ICACU, ktorý žiadosť odstúpil Centru pre medzinárodno-právnu ochranu detí a mládeže, ktoré však reálne vo veci za polroka nič nekonalo. Otec sa snažil s matkou po jej odchode komunikovať, no tá mu povedala, že deti neuvidí až do súdneho rozhodnutia. V tejto súvislosti preto otec oslovil aj mediátorku, ktorá kontaktovala cez email matku, ktorá najprv uviedla, že má záujem o mediačné konanie, no potom už nejako nereagovala. Pravdepodobne až na upozornenie slovenskej kolíznej opatrovníčky umožnila matka otcovi video hovory až v marci 2020. Otec tiež podal návrh na začatie konania o zverení maloletých detí do svojej starostlivosti a o ich návrat do Veľkej Británie na príslušnom súde v Spojenom Kráľovstve Veľkej Británie a Severného Írska. Súdne konanie vedené na príslušnom súde Famili Court at Stoke on Trent pod č.k. SQ20O00313 (číslo návrhu 2020/05/ACB27698).

6. Matka maloletých detí podala návrh na začatie konania o nariadenie neodkladného opatrenia vo veci zverenia maloletých detí do jej osobnej starostlivosti na Okresnom súde Poprad. Konanie bolo vedené pod sp. zn. . Okresný súd Poprad vo veci síce uznesením zo dňa 8.10.2019 nariadil neodkladné opatrenie a návrhu matky vyhovel, avšak toto uznesenie bolo uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo dňa 23.3.2020 zrušené a vec bola vrátená Okresnému súdu Poprad na ďalšie konanie. V tejto spojitosti poukazuje na to, že Krajský súd v Prešove v rámci svojho záväzného právneho názoru výslovne konštatoval, že v predmetnom súdnom konaní je potrebné skúmať obvyklý pobyt maloletých detí v zmysle nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 zo dňa 27.11.2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností. Poukazuje na obvyklý pobyt maloletých detí, ktorý má priamy vplyv na existenciu právomoci Okresného súdu Poprad konať vo veci úpravy rodičovských práv a povinností k maloletým deťom. Následne Okresný súd Poprad vydal dňa 15.6.2020 uznesenie, ktorým dočasne zveril maloleté deti matke a určil otcovi platiť maloletým deťom výživné a to do právoplatného rozhodnutia príslušného súdu vo Veľkej Británii.

7. S prihliadnutím na všetky uvedené skutočnosti má otec za to, že v danom prípade je namieste okamžité nariadenie návratu oboch maloletých detí do krajiny obvyklého pobytu. Poukazuje na to, že maloleté deti majú od svojho narodenia obvyklý pobyt v Spojenom Kráľovstve Veľkej Británie a Severného Írska, otec sa o maloleté deti od ich narodenia riadne osobne stará a spoločne s matkou pre maloleté deti zabezpečoval a financoval všetky ich potreby. Otec, matka ani nikto z ich okolia vo Veľkej Británii sa voči maloletým deťom nedopustil žiadneho fyzického, či psychického násilia, alebo akéhokoľvek iného protiprávneho konania, preto maloletým deťom v prípade nariadenia ich návratu do krajiny obvyklého pobytu nehrozí žiadne nebezpečenstvo. Pokiaľ ide o názor maloletých detí tento otec ku dnešnému dňu nepozná, nakoľko mu matka bezdôvodne bránila až do marca 2020 v styku s maloletými deťmi, navyše deti sú vo veku kedy sú významne ovplyvniteľné matkou a jej rodinou.

8. Záverom otec upriamil pozornosť na to, že otec, matka a maloleté deti dlhodobo žili celkom normálny a pokojný život vo Veľkej Británii, kde matka a otec pracovali, deti navštevovali školské zariadenie, mali svoje záujmy, záľuby a kamarátov, pričom matkou vykonané neoprávnené premiestnenie maloletých detí na územie Slovenskej republiky je výlučne a jedine dôsledkom ich osobných partnerských nezhôd, ktoré matka uprednostnila a zvýhodnila svoje záujmy pred záujmami detí.

9. Z výpovede matky súd zistil, že nesúhlasí s návrhom a v ňom uvedenými tvrdeniami. Otec na jednej strane uvádza, že partnerské nezhody nie sú pre meritum veci relevantné avšak vzápätí argumentuje údajnou neverou matky, čo je absolútna lož a takto sa snaží v očiach súdu matku očierniť. Matka dlhodobo otca informovala o odchode s deťmi na územie Slovenskej republiky z dôvodu jeho neznesiteľného správania sa a nezáujmu o rodinu. Nie je pravdou, aby rodina žila normálny a pokojný život. Jedinou príčinou odchodu matky z územia Spojeného Kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska bolo stupňujúce sa psychické násilie zo strany otca a to aj proti maloletým deťom v kombinácii s jeho nadmernou konzumáciou marihuany a alkoholu. Uvedené sa prejavovalo aj vyháňaním maloletých spoločne s matkou z domu. Nadmerné užívanie návykových látok priznáva aj samotný otec vo svojom odvolaní proti uzneseniu Okresného súdu Poprad o nariadení neodkladného opatrenia zo dňa 8.10.2019. Otcom predložené SMS správy sú účelovo vytrhnuté z kontextu za účelom diskreditácie matky. Matka otcovi žiadnym spôsobom nebránila ani nebráni v kontakte s maloletými, avšak tento je udržiavaný zo strany otca len sporadicky a len na základe iniciatívy matky. Otec má ešte jedno maloleté dieťa syna V. z predchádzajúceho vzťahu, o ktorého však nejaví záujem. Pokiaľ by maloleté deti mali v minulosti zo strany otca zabezpečenú všetku potrebnú starostlivosť, žili by spoločný pokojný život a neboli by spolu s matkou a jej dcérou z prvého vzťahu s J. N. vystavované stupňujúcemu sa psychickému násiliu zo strany otca, nebola by matka nútená vrátiť sa spolu s maloletými deťmi späť na územie Slovenskej republiky za účelom ich ochrany pred nepriaznivými následkami otcovho správania sa a nájdenia vhodného výchovného prostredia. Čo sa týka otcom uvádzaného uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia tu je nevyhnutné poznamenať, že otec doposiaľ neuhradil žiadne výživné, čo je v úplnom rozpore s argumentáciou otca o jeho vzornej starostlivosti o rodinu. Maloletí mali v rámci svojho pobytu minimum kamarátov. Ako to vyplýva z úradných záznamov, maloletí majú v mieste svojho pobytu vytvorené priaznivé podmienky pre svoj celkový zdravý vývoj bez rušivých vplyvov zo strany otca. Maloletí sa nechcú vrátiť späť do krajiny obvyklého pobytu. V mieste súčasného pobytu sa bezproblémovo adaptovali, sú v kruhu svojej rodiny, majú zabezpečenú lekársku starostlivosť a navštevujú predškolské zariadenie. Z uvedeného dôvodu je matka toho názoru, že nie sú splnené podmienky na návrat maloletých detí do krajiny obvyklého pobytu.

10. Kolízny opatrovník vo svojej správe bližšie opísal pomery na strane matky ako i na strane maloletých detí. Uviedol, že matka sa neplánuje vrátiť do Veľkej Británie k otcovi maloletých detí. Podľa jej vyjadrenia ich vzájomný partnerský vzťah už sa nedá obnoviť z viacerých dôvodov. Poukázala pritom na požívanie alkoholických nápojov, psychotropných látok, na základe ktorých bol čoraz častejšie agresívnejší voči nej, nevenoval sa rodine, celý voľný čas trávil s kamarátmi spolu s ktorými požíval alkoholické nápoje a psychotropné látky. Matka uviedla, že v prípade ak sa bude otec detí nachádzať na území Slovenskej republiky, tak mu nebude brániť v stretávaní sa s maloletými deťmi. Otec túto možnosť doposiaľ nevyužil a to ani vtedy keď sa nachádzal na území Slovenskej republiky. Kolízny opatrovník ďalej uviedol, že maloleté deti si zvykli na prostredie, v ktorom vyrastajú, majú tu vytvorené citové väzby ku kamarátom. Deti sú v mieste svojho bydliska spokojné a šťastné. Počas pohovoru na úrade uviedli, že do Anglicka by chceli ísť na výlet. Mal. Y. počas pohovoru uviedol, že v Anglicku býval s mamkou a tatom, ale v Anglicku mu bolo zle. Obaja chcú bývať v Poprade s matkou. V ďalšom kolízny opatrovník poukázal na čl. 13 Dohovoru o občiansko - právnych aspektov medzinárodných únosov detí. Na základe tohto článku konštatuje, že ak by sa maloleté deti vrátili do Veľkej Británie, tak táto situácia by mohla nastať a teda, že deti by boli vystavené nebezpečenstvu fyzickej alebo duševnej ujmy alebo by boli inak privedené do neznesiteľnej situácie.

11. Otec predložil konajúcemu súdu nariadenie Vyššieho justičného súdu Family Court at Stoke on Trent č.k. SQ20O00313 (číslo návrhu 2020/05/ACB27698) zo dňa 30.6.2020, ktorým tento súd okrem iného 1. vyslovil, že maloleté deti G. sú pod ochranou tohto súdu a 2. a nariadil matke vrátiť deti do jurisdikcie súdu okamžite najneskôr do 6.7.2020. Dňa 14.7.2020 sa uskutočnilo pojednávanie na Kráľovskom justičnom súde, Vyššom justičnom súde, divízia rodiny pod č. : SQ20P00313, z ktorého vyplýva, že po vypočutí navrhovateľa/ otca a matky osobne obaja s pomocou slovenského tlmočníka a po preskúmaní podaného návrhu a emailu, ktorý dostal súd od otca, tento súd s úctou požiadal súdy na Slovensku a správne

orgány na Slovensku, aby poskytli všetku možnú pomoc pri zabezpečení návratu detí Q. M. Y. G. do jurisdikcie tohto súdu v Anglicku a Walese. Nariadil nasledovné: X. Q. G. M. Y. G. sú stále pod ochranou tohto súdu počas ich veku, kedy sú maloleté alebo až do ďalšieho nariadenia. 2. Matka je povinná vrátiť deti do jurisdikcie okamžite ale v každom prípade najneskôr do polnoci dňa 20.7.2020. 3. Otec na povolenie predloží toto nariadenie svojim právnikom na Slovensku a súdu na Slovensku. 4. Po ich návrate do tejto jurisdikcie budú žiť s otcom v bývalom rodinnom dome s ich staršou nevlastnou sestrou až do pojednávania uvedeného v bode 5. 5. Ďalšie pojednávanie s otcom je vytýčené na deň 24.7.2020, ktoré sa uskutoční vo forme diaľkového hovoru.

12. Otec vo svojom vyjadrení zo dňa 21.7.2020 k vyjadreniu matky uviedol, že táto neuvádza vo svojich vyjadreniach skutočnosti relevantné pre návratové konanie, ale v podstate len skutočnosti dôležité pre prípadné rozhodovanie o úprave rodičovských práv a povinností. Aj to matka rovnako ako pred kolíznym opatrovníkom uvádza množstvo nepravdivých účelových a zavádzajúcich tvrdení v snahe očierniť otca a vylepšiť svoje postavenie. Ku skutkovým okolnostiam sa otec vyjadril v samostatnom podaní. Príslušný súd vo Veľkej Británii opakovanie nariadil matke povinnosť vrátiť deti do jeho jurisdikcie, ktoré budú žiť s otcom až do rozhodnutia v merite veci. Matka nepopiera, že premiestnenie bolo vykonané bez súhlasu a bez vedomia otca. Z dokladov, ktoré boli predložené je jasné, že matka sa pod vplyvom tretej osoby už dlhodobo pripravovala na odchod z Veľkej Británie. Klamala v základnej škole pri odhlasovaní detí, že celá rodina sa sťahuje na Slovensko. Ak by o tom otec vedel, nevolal by hneď dňa 19.9.2020 políciu, nepodával by žiadosť o návrat, neinicioval konanie v Veľkej Británii a návratovú žalobu. Hlavným dôvodom bolo zrejme upozornenie otca, že ak matka mieni viesť ďalej svoj promiskuitný život, tak s ňou nebude ďalej žiť, ale bude chcieť, aby deti ostali s ním doma v jeho starostlivosti. Toto v spojení s jej zdravotným a duševným stavom iniciovalo u matky zmenu jej správania v partnerskom vzťahu od začiatku roka 2019, sabotovanie spoločných aktivít, neodprezentovanie ultimáta ako aj prehĺbenie kontaktu s tzv. ezoterikom a prípravu odchodu na Slovensko na základe jeho ovplyvňovania a pomoci. Otec popiera tvrdenia matky, že ho informovala o odchode z dôvodu jeho neznesiteľného správania a nezáujmu o rodinu, či dokonca zo strachu o život a že skončí s deťmi na ulici. Ide o účelové a pre potreby konania vyfabulované dôvody. Otec nikdy matku zo spoločného domu nevyháňal, nikdy sa voči nej a už vôbec nie voči deťom nedopustil žiadneho fyzického ani psychického násilia. Matka tieto tvrdenia nepodložila jediným relevantným dôkazom napríklad podaným trestným oznámením na otca, lekárskym vyšetrením jej alebo detí, či správou psychológa alebo psychiatra, že takéto konania sa voči nej otec dopúšťal. Matka sa na dopyt polície jasne vyjadrila o tom, že sa jej a ani deťom nikdy neublížil, o čom existuje zápisnica. Otec popiera tvrdenia matky, že je narkoman a alkoholik. Matka ku tomu rovnako nič nepredložila a nič nepreukázala. To, že otec išiel na týždeň na výlet do hôr vyčistiť si hlavu o čom matka vedela, nič nedokazuje ako sa snaží matka vo vyjadrení uviesť. Aj matka požíva alkoholické nápoje a fajčila marihuanu. Toto však zabudla spomenúť. V roku 2018 niekoľkokrát ale aj v roku 2019 už takmer pravidelne každý druhý víkend matka nechávala deti s otcom a odišla na celý víkend preč, pričom sa otec bez problémov o synov postaral. Deti majú vo Veľkej Británii vytvorené svoje prostredie s ktorým sú vžité a poznajú ho, majú množstvo kamarátov a spolužiakov. K dispozícii majú 2-poschodový rodinný dom kompletne zrekonštruovaný a zariadený s vlastnými izbami, záhradou a garážou. Matka sa nimi aktuálne žije v jednej izbe trojizbového bytu jej otca. Otec je zamestnaný s primeraným príjmom. Matka je od príchodu do SR už desať mesiacov nezamestnaná a doposiaľ nezabezpečila deťom a sebe ani len vlastné bývanie, čo je potrebné zohľadniť. Matkou navrhovaní svedkovia nemajú čo relevantné k predmetu uviesť. Nie je pravdou, že otec bol v decembri 2019 na Slovensku, navyše po spoločnom fyzickom napadnutí zo strany jej brata matky by otec nebol rád, aby deti boli svedkami takýchto konfliktov. Otec sa v máji 2020 dostavil na Slovensko ku priateľke, ale celý čas pobytu sa nachádzal v domácej karanténe ako štátom zavedené opatrenia po príchode z inej krajiny do SR pre zabránenie šírenia choroby COVID 19. Z tohto dôvodu a pre ochranu detí sa s nimi nemohol osobne stretnúť. Matka neiniciuje žiadne telefonáty, otec sa od únosu detí snažil opakovane telefonicky a cez textové správy kontaktovať s matkou. Tá mu v marci 2020 napísala, že deti do skončenia súdu neuvidí. Až na základe odvolania otca a poučenia zo strany kolízneho opatrovníka matka od apríla 2020 umožnila otcovi telefonický a skypový kontakt s deťmi a to vždy na jeho podnet. Správu kolízneho opatrovníka považuje otec za neobjektívnu a pre rozhodnutie súdu nedostatočnú. Kolízny opatrovník opisuje len to čo tvrdí matka, pričom ani jemu matka na dokázanie jej tvrdení nič nepredložila. I keď je otec dostupný cez mobil email alebo aplikáciu skype, kolízny opatrovník sa pri šetrení pomerov ani

len nepokúsil otca, resp. právneho zástupcu za týmto účelom kontaktovať. Keďže maloleté deti sú už niekoľko mesiacov pod vplyvom direktívnej matky, z toho prvých sedem mesiacov bez akéhokoľvek kontaktu s otcom, je zrejmé, že tomu zodpovedajú aj ich údajné vyjadrenia pred kolíznym opatrovníkom. Deti sú v tomto veku a pri sľubovaní splnenia ich obľúbených prianí veľmi ľahko ovplyvniteľné. Pokiaľ deti neboli vypočuté znalcom psychológom, sú ich údajné vyjadrenia objektívne nepreskúmateľné.

13. Otec sa k vyjadreniu matky vyjadril písomne dňa 17.7.2020 mimo skutočností, ktoré uviedol jeho právny zástupca. Uviedol, že matka zvažovala možnosť presťahovania sa na Slovensko, ale žiadnu konkrétnu predstavu alebo spôsob nikdy nepovedala, súhlas otca s vycestovaním od nej ako otca si nikdy nepýtala a ako vidno z dôkazov, takto dlhodobo plánovala, keďže deti boli prijaté do materskej školy už 14.9.2019, pričom v tom období sa ešte nachádzali na území Veľkej Británie. Ešte pár dní pred jej odchodom matka súhlasila s návrhom otca s návštevou právnika, kde by sa upravili práva a povinnosti voči deťom. No k tomuto neprišlo, nakoľko matka odhlásila deti zo školy so záverom, že celá rodina sa sťahuje späť na Slovensko. Takisto už po odchod na Slovensko bola oslovená mediátorkou, kde žiaden záujem o vyriešení situácie neprejavila. Vo vzťahu k tvrdeniam, že alkoholik a narkoman tu uvádza, že sa nemá ako brániť, len požiadať súd, aby obom ako rodičom aj deťom nariadil nezávislým znalcom preskúmanie celkového stavu a to prostredníctvom psychologického, psychiatrického vyšetrenia, prípadne nariadenie laboratórnych testov. Čo sa týka psychického týrania ako matka uvádza, tieto neboli, pretože aj po jej odchode na Slovensko sa v tom čase jej maloletá dcéra opätovne ku nemu nasťahovala, kde žijú v spoločnej domácnosti spolu s ním v jeho dome. Pokiaľ by to tak bolo, tak by sa určite nevrátila a mohla by ísť bývať k jej bratovi, ktorý býva neďaleko ale takúto možnosť si nevybrala. Otec rezolútne odmieta alkoholizmus a užívanie psychotropných látok. Čo sa týka jeho vzťahu k synovi V. ten je veľmi dobrý a vyživovaciu povinnosť k nemu má vysporiadanú. V ďalšom uvádza, že matka po príchode na Slovensko bývala s deťmi v byte jej matky, potom ako mu deti párkrát povedali, že ich babka bije. Upozornil na to matku aj babku, nech to prestane, lebo to bude riešiť cestou polície. Po tomto sa matka odsťahovala do bytu jej otca, kde k fyzickému týraniu opätovne dochádza zo strany starého otca. Nie je žiaden dôvod neveriť deťom, pretože jej správanie bolo voči deťom veľmi tvrdé aj keď k nim párkrát prišla stará matka maloletých detí. Matka neustále deťom mení domáce prostredie, školské prostredie, čo vyplýva zo správy kolízneho opatrovníka. Čo sa týka výživného pre deti toto neplatil, preto lebo zo strany ICACU bol usmernený, že dokiaľ nebude vec právoplatne skončená, tak žiadne výživné platiť nemá, pretože ak ho platiť začne, tak vlastne potvrdí, že s rozhodnutím slovenského súdu sa plne stotožňuje. Dôkazom je potvrdenie zostatku na jeho sporiacom účte a tieto prostriedky je ochotný po inštrukciách súdu uvoľniť kedykoľvek, pokiaľ to súd uzná za vhodné a nebude to mať vplyv na úplné stotožnenie sa so slovenským súdnym rozhodnutím v celom rozsahu. Matka mala vo Veľkej Británii prostredie domáce tak aj pracovné, mali všetko a takto len klame a zavádza ako aj s prácou a odkedy je na Slovensku je nezamestnaná a nástup do práce len prekladá z mesiaca na mesiac. V roku 2013 všetci prekonali traumu, ktorú si myslí, že matka nezvládla. Dva týždne pred plánovaným pôrodom sa im narodilo mŕtve dieťa. Matke navrhol, že navštívia psychológa alebo psychiatra ale ona túto pomoc odmietla. Namiesto toho začala vyhľadávať a aktívne sa stretáva s pánom V. N., ktorý sa považuje za „ezoterika“ a ktorý ako sa neskôr dozvedel jej pomáhal s celou prípravou ako aj s realizovaním samotného únosu maloletých detí na územie SR. Matka v minulosti trpela depresiami a bola aj pod medikamentóznou liečbou a myslí si, že táto situácia, ktorú prežili jej zdravotný stav ovplyvnil, pričom návrhy z jeho strany odmietla. Záverom uvádza, že matke v žiadnom prípade nebude brániť v kontakte s deťmi, ale bohužiaľ keďže dohoda nie je možná, bude to možné len na základe právoplatného súdneho rozhodnutia. Keďže sa podľa rozhodnutia súdu vo Veľkej Británii do 20.7.2020 mali vrátiť na územie Veľkej Británie, bol ochotný kúpiť im letenky a zabezpečiť transport späť do ich domova. Po vymenených správach s matkou detí dospel k záveru, že ona s deťmi priletieť do Veľkej Británie nechce. Oznámila mu, že nemá finančné prostriedky a že od 15.7.2020 je práceneschopná. Ďalej ju ubezpečil v tom, že dňa 24.7.2020 si pre deti príde autom. Matka bola o tejto skutočnosti informovaná.

14. Otec predložil listinné dôkazy a to SMS komunikáciu medzi nimi. Predložil úradné dokumenty, z ktorých súd mal vedomosť o konaní na vyššom justičnom súde divízia rodiny pod č. SQ20P00313. V ďalšom otec predložil aj správu ohľadne maloletých detí a to výročné vysvedčenie za rok 2019 - stupeň predškolskej dochádzky, kde je podrobne opísaný osobný, sociálny a emocionálny vývoj, fyzický vývoj, komunikácia a jazyk, čítanie, písanie, matematika, pochopenie sveta, výtvarná výchova a dizajn, ďalej charakteristiky efektívnej výuky ako hra a objavovanie, aktívne učenie, tvorivá činnosť a kritické myslenie. Zo všeobecných poznámok bolo zistené, že v tomto roku ( 2019 ) vzrástlo Q. sebavedomie a pri učení sa veľmi snažil. Učiteľka je presvedčená, že bude tvrdo pracovať aj v prvom ročníku. Q. sa do

predškolskej triedy začlenil a pri učení tvrdo pracoval, aby dosiahol progres. Riaditeľ je presvedčený, že bude tvrdo pracovať aj v zelenej triede, pričom ako motivácia je uvedená veta „pokračuj takto aj naďalej Q.“. Vo vzťahu ku komunikácii a jazyku bolo zistené, že schopnosť Q. počúvať sa veľmi zlepšila, väčšinu času vie odpovedať na otázky ako a prečo na základe príbehu. Keď Q. hovorí so svojimi priateľmi vie viesť rozhovor a striedavo počúva a hovorí. Pri opise udalostí, ktoré sa stali alebo ktoré sa stanú v budúcnosti, vie Q. správne používať gramatické časy. Napríklad Q. veľmi rád rozprával o prázdninách, ktoré strávil počas Veľkonočných sviatkov. V uvedenom vysvedčení je aj celkový súhrn, potvrdenie o registrácii vysvedčenia ako aj konkrétne hodnotenie maloletého Q..

15. Súčasne bolo predložené vysvedčenie za rok 2019 mal. Y.. Vo vzťahu ku komunikácii a jazyku je uvedené, že mal. Y. prešiel dlhú cestu pri svojej komunikácii a jazykových znalostiach. Vie úplne jednať s dospelými a deťmi a vie s nimi viesť detailný rozhovor. Vie sa pýtať na otázky, pričom používa slová čo , kde alebo prečo. Y. vie počúvať inštrukcie a keď potrebuje vysvetlenie spýta sa. Vo všeobecných poznámkach uvedené, že v tomto roku Y. ( 2019 ) urobil vynikajúci pokrok vo všetkých oblastiach výuky. Bolo potešením učiť ho a jeho vklad do triedy bol hodnotný. V poznámkach riaditeľa je uvedené, že Y. mal v predškolskej triede veľmi dobrý rok, je presvedčený, že bude dobre reagovať na výzvy, ktoré ponúka zelená trieda a všetko dobre urobí. Ako motivácia riaditeľom uvedená „naďalej tvrdo pracuj Y.“. Súčasne ako poznámka pri oboch maloletých deťoch, ak sa chcú rodičia porozprávať o týchto poznámkach s triednym učiteľom, musia dohodnúť termín.

16. V konaní nebolo sporné, že tak matka ako i otec sú podrobne oboznámení s obsahom vysvedčenia maloletých detí Q. a Y..

17. Na pojednávaní dňa 29.7.2020 tak matka ako i otec zotrvali v plnom rozsahu na skutočnostiach a na vyjadreniach, ktoré boli súdu doručené. Nebola sporná skutočnosť, že otec nedal matke súhlas s presťahovaním a s premiestnením maloletých detí na územie SR.

18. Opätovne otec vo svojej výpovedi razantne odmietol, že by v nadmernom množstve užíval alkohol a marihuanu. Potvrdil, že o maloleté deti zabezpečoval starostlivosť v rámci svojich možností a schopností, nakoľko je zamestnaný. Vo vzťahu k psychickému a fyzickému týraniu poprel, že by matke akýmkoľvek spôsobom fyzicky ublížil, nie je si vedomý, že by matku psychicky týral. Matka nikdy žiadne úkony vo vzťahu ku nemu a k prípadnému nevhodnému správaniu neurobila.

19. Matka vo svojej výpovedi opätovne zotrvala na všetkých skutočnostiach, ktoré uviedla v písomných vyjadreniach, ktoré boli doručené súdu. Uviedla, že od otca nepýtala súhlas s premiestnením maloletých detí na územie Slovenskej republiky. Opätovne potvrdila, že v partnerskom vzťahu pretrvávali problémy, ktoré však nijakým spôsobom neriešila, neurobila žiadne trestné oznámenie na polícii, ani na inom orgáne z dôvodu, že neovláda anglický jazyk v takom rozsahu, aby vedela niečo vybaviť. Potvrdila, že otec ju fyzicky nenapadol. Vo vzťahu k psychickému týraniu uviedla, že musela zabezpečovať starostlivosť o domácnosť a maloleté deti, prípadne musela veci robiť tak ako povedal otec. V prípade, že odišla na týždeň z domu spolu aj so staršou dcérou, starostlivosť o deti zabezpečoval otec, avšak tvrdí, že za pomoci svojich kamarátov. Obavy o maloleté deti v čase keď boli v starostlivosti otca nemala.

20. Advokát otca navrhol v konaní doplniť dokazovanie výsluchom svedka, ktorý je krstným otcom maloletých detí a vyjadril by sa ku skutočnostiam ako prebiehala starostlivosť matky a otca o maloleté deti vo Veľkej Británii.

21. Advokát matky navrhol, aby súd vypočul svedkov, ktorí by sa vyjadrili k spolužitiu rodičov v spoločnej domácnosti.

22. Otec uviedol, že svedkovia, ktorých navrhuje matka, žili v Anglicku do roku 2016 a nemajú informácie o ich spoločnom živote v posledných dvoch rokoch, kedy medzi nimi začali vznikať nezhody.

23. Otec v záverečnej reči zotrval na podanom návrhu a žiada, aby maloleté deti boli navrátené do krajiny ich obvyklého pobytu.

24. Matka v záverečnej reči s návrhom nesúhlasila a žiada ho zamietnuť.

25. Kolízny opatrovník záverom uviedol, že s prihliadnutím na záujem maloletých detí žiada návrh otca zamietnuť.

26. Okresná prokuratúra Košice I na základe vykonaného dokazovania má za to, že maloleté deti boli neoprávnene premiestnené na územie SR z krajiny obvyklého pobytu, keďže otec preukázateľne nedal súhlas k ich premiestneniu. Taktiež má za to, ž v konaní nebolo preukázané, že by návrat maloletých detí do Veľkej Británie ich vystavil fyzickej alebo inej duševnej ujme alebo nepriaznivej situácii, pretože aj skutočnosti uvádzané matkou o psychickom násilí zo strany otca neboli preukázané. Matka počas niekoľkoročného spolužitia s otcom nikdy jeho agresívne správanie nehlásila, či už príslušným orgánom alebo inak nežiadala o pomoc. Okresná prokuratúra Košice I navrhuje vyhovieť návrhu a navrátiť maloleté deti do krajiny obvyklého pobytu.

27. Podľa ust. , , v konaní o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní podľa osobitných predpisov 21a) súd rozhoduje, či premiestnenie alebo zadržanie maloletého bolo neoprávnené a či je daný niektorý z dôvodov na nenariadenie návratu maloletého. Súd vykonáva dokazovanie len v rozsahu potrebnom na zistenie skutočností podľa odseku 1.

28. Podľa ust. , účastníkmi konania o návrat maloletého sú: a) ten, kto tvrdí, že jeho opatrovnícke právo vykonávané podľa právneho poriadku štátu, v ktorom mal maloletý svoj obvyklý pobyt bezprostredne pred premiestnením alebo zadržaním, bolo porušené, b) ten, kto podľa tvrdenia účastníka podľa písmena a) porušuje opatrovnícke právo vykonávané podľa právneho poriadku štátu, v ktorom mal maloletý svoj obvyklý pobyt bezprostredne pred premiestnením alebo zadržaním, c) maloletý.

29. Podľa ust. , konanie o návrat maloletého sa začína len na návrh.

30. Podľa ust. , , návrh v konaní o návrat maloletého musí okrem všeobecných náležitostí návrhu obsahovať uvedenie všetkých skutočností a dôkazov, o ktoré navrhovateľ opiera svoju žiadosť o návrat maloletého, ako aj informáciu o tom, či sa uskutočnila mediácia, a ak sa neuskutočnila, aj dôvody, pre ktoré sa neuskutočnila. Ak navrhovateľ nie je zastúpený advokátom, musí uviesť adresu na doručovanie písomností v Slovenskej republike.

31. Podľa ust. ,, , súd v lehote troch dní od začatia konania uloží uznesením tomu, kto podľa navrhovateľa právo porušuje, aby sa v lehote siedmich dní od doručenia uznesenia k veci písomne vyjadril a aby v prípade, že s návrhom nesúhlasí, pripojil k vyjadreniu listinné dôkazy, ktorých sa dovoláva, alebo označil iné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a uviedol, či sa vzdáva práva účasti na pojednávaní. Uznesenie podľa odseku 1 sa doručuje do vlastných rúk. Ak sa ten, kto podľa navrhovateľa právo porušuje, bez vážneho dôvodu na výzvu súdu podľa odseku 1 v ustanovenej lehote nevyjadrí a ani v tejto lehote neoznámi súdu, aký závažný dôvod mu v tom bráni, má sa za to, že sa vzdáva práva účasti na pojednávaní a že proti návrhu nemá námietky; o tomto musí byť poučený.

Podľa ust. , , súd rozhoduje uznesením. Uznesenie podľa odseku 1 je vykonateľné nadobudnutím právoplatnosti.

32. Podľa ust. ,, , ak neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa, vydá súd rozhodnutie spravidla do šiestich týždňov od začatia konania; ak vydá súd rozhodnutie po uplynutí tejto lehoty, uvedie v odôvodnení rozhodnutia skutočnosti, pre ktoré nebolo možné lehotu dodržať.

33. Súd môže podmieniť návrat maloletého splnením primeraných záruk navrhovateľom alebo vydaním rozhodnutia alebo vykonaním iných opatrení orgánov štátu, do ktorého má byť maloletý vrátený. V rozhodnutí súd poučí účastníkov o možnosti výkonu rozhodnutia.

34. Podľa článku 1 ods. 2 SR Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorým je viazaná a svoje ďalšie medzinárodné záväzky.

35. Podľa článku 1, písm. a/ Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí je publikované oboznámením Ministerstvo zahraničných vecí SR pod č. prijatého Haagskou konferenciou medzinárodného práva súkromného 25.10.1980, ktorý pre Slovenskú republiku vstúpil v platnosť 1.2.2001 ( ďalej len Dohovor ). Predmetom tohto Dohovoru je zabezpečiť okamžitý návrat detí neoprávnene premiestnených alebo zadržiavaných v niektorom zmluvnom štáte.

36. Podľa článku 3 Dohovoru premiestnenie alebo zadržanie dieťaťa sa považuje za neoprávnené, ak: a/ je porušením opatrovníckeho práva, ktoré nadobudla osoba, inštitúcia alebo iná právnická osoba buď spoločne alebo samostatne podľa právneho poriadku štátu, na ktorého území malo dieťa svoj obvyklý pobyt bezprostredne pred premiestnením alebo zadržaním, b/ v čase jeho premiestnenia alebo zadržania sa toto právo aj skutočne vykonávalo buď spoločne, alebo samostatne, alebo by sa takto vykonávalo, ak by nedošlo k premiestneniu, či zadržaniu. Opatrovnícke právo uvedené v písmene a/ možno nadobudnúť najmä priamo zo zákona, alebo na základe rozhodnutia súdu, alebo právneho orgánu alebo na základe dohody platnej podľa právneho poriadku tohto štátu.

37. Podľa článku 13 Dohovoru bez ohľadu na ustanovenie predchádzajúceho článku justičný alebo správny orgán dožiadaného štátu nemusí nariadiť návrat dieťaťa ak osoba, inštitúcia alebo iná právnická osoba, ktorá nesúhlasí s jeho vrátením preukáže, že: a) osoba, inštitúcia alebo iná právnická osoba, ktorá mala dieťa v osobnej starostlivosti, v čase premiestnenia alebo zadržania opatrovnícke právo skutočne nevykonávala alebo že súhlasila, či následne sa zmierila s premiestnením alebo zadržaním, alebo b) existuje vážne nebezpečenstvo, že návrat by dieťa vystavil fyzickej alebo duševnej ujme alebo ho inak priviedol do neznesiteľnej situácie.

38. Pri hodnotení okolností uvedených v tomto článku justičné a správne orgány vezmú do úvahy informácie o sociálnom prostredí dieťaťa, ktoré poskytol ústredný orgán alebo iný príslušný orgán štátu obvyklého pobytu dieťaťa.

39. Podľa článku 17 Preambuly Nariadenia Rady ES č. 2201/2003 z 27.11.2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje Nariadenie (ES č. 1347/2000) v prípadoch neoprávneného premiestnenia dieťaťa sa má bez odkladu dosiahnuť návrat dieťaťa a na tento účel by sa mal naďalej uplatňovať Haagsky dohovor z 25.10.1980 doplnený ustanoveniami tohto nariadenia najmä článku 11.

40. Podľa článku 11 ods. 4 Nariadenia súd nemôže odmietnuť návrat dieťaťa podľa článku 13, písm. b/ Haagskeho dohovoru z roku 1980, ak sa preukáže, že sa vykonali primerané opatrenia na zabezpečenie ochrany dieťaťa po jeho návrate. Haagsky dohovor z 25. októbra 1980 o občiansko-právnych aspektoch, medzinárodných únosov detí ( ďalej len Haagsky dohovor ), ktorými sú viazané všetky členské štáty sa aj naďalej uplatňuje medzi členskými štátmi. Nariadenie dopĺňa Haagsky dohovor z roku 1980 o určité ustanovenia, ktoré sa uplatnia v prípadoch únosu dieťaťa medzi členskými štátmi. Pravidlá Nariadenia majú prednosť pred normami dohovoru vo vzťahoch medzi členskými štátmi vo veciach, na ktoré sa uplatňuje Nariadenie. Cieľom Nariadenia je zabrániť rodičovskému únosu dieťaťa medzi členskými štátmi a pokiaľ k tomu predsa len dôjde zabezpečiť okamžitý návrat dieťaťa do jeho členského štátu pôvodu. Na určení Nariadenia sa únos dieťaťa vzťahuje na neoprávnené premiestnenie aj na neoprávnené zadržiavanie ( čl. 2 ods. 11 ). Ak bolo dieťa unesené z jedného členského štátu do iného členského štátu, nariadenie zaručuje, že súdy členského štátu pôvodu si aj napriek únosu zachovávajú právomoc rozhodovať v otázke opatrovníckeho práva. Keď súd v dožiadanom členskom štáte dostane žiadosť o návrat dieťaťa postupuje podľa Haagskeho dohovoru z roku 1980 v znení ustanovení nariadenia. Ak súd dožiadaného členského štátu rozhodne, že dieťa sa nevráti, okamžite zašle vyhotovenie svojho rozhodnutia príslušnému súdu členského štátu pôvodu. Tento súd môže na návrh účastníka preskúmať otázku opatrovníckeho práva.

41. Predmetom tohto konania je návrh otca na navrátenie maloletých detí z dôvodu jeho neoprávneného premiestnenia z Veľkej Británie na územie Slovenskej republiky, preto súd právny

vzťah medzi účastníkmi konania posudzoval podľa Haagskeho dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí, ktorý bol prijatý dňa 25.10.1980, podpísaný v mene Českej a slovenskej federatívnej republiky dňa 28.12.1992 a Slovenská republika vyslovila súhlasným dohovorom dňa 15.6.2000. Z citovanej právnej úpravy týkajúci sa predmetu konania vyplýva základný cieľ predmetného dohovoru a to zaistenie bezodkladného návratu dieťaťa protiprávne premiestneného alebo zadržiavaného v niektorom zmluvnom štáte. Premiestnenie alebo zadržiavanie dieťaťa sa považuje za protiprávne vtedy ak k nim dôjde k porušeniu práva starostlivosti o dieťa, ktorá má osoba, inštitúcia alebo ktorýkoľvek iný orgán podľa právneho poriadku štátu, v ktorom malo dieťa svoj obvyklý pobyt bezprostredne pred premiestnením alebo zadržaním.

42. Podľa článku 13 písm. b) Dohovoru bez ohľadu na ustanovenie predchádzajúceho článku justičný alebo správny orgán dožiadaného štátu nemusí nariadiť návrat dieťaťa, ak osoba, inštitúcia alebo iná právnická osoba, ktorá nesúhlasí s jeho vrátením preukáže, že existuje vážne nebezpečenstvo, že návrat by dieťa vystavil fyzickej alebo duševnej ujme, alebo ho inak priviedol do neznesiteľnej situácie.

43. Podľa uvedeného článku súd nie je povinný nariadiť návrat, ak by bolo dieťa vystavené fyzickej alebo duševnej ujme alebo ak by sa dostalo do neznesiteľnej situácie. Nariadenie rozširuje povinnosť nariadiť návrat dieťaťa aj na prípady, kedy by dieťa mohlo byť vystavené takejto ujme, ale napriek tomu je preukázané, že orgány v členskom štáte pôvodu vykonali alebo sú pripravené vykonať primerané opatrenia na zabezpečenie ochrany dieťaťa po návrate. Súd musí tento aspekt posúdiť na základe okolnosti daného prípadu. Nestačí, že v členskom štáte pôvodu takýto postup na ochranu dieťaťa existuje, ale musí byť preukázané, že orgány v členskom štáte pôvodu prijali konkrétne opatrenia na ochranu daného dieťaťa.

44. Justičný alebo správny orgán môže odmietnuť nariadiť návrat dieťaťa aj vtedy, ak zistí, že dieťa nesúhlasí s návratom a ak dosiahlo vek a stupeň vyspelosti, v ktorom je vhodné zohľadniť jeho názory. Nariadenie posilňuje právo dieťaťa vyjadriť sa v konaní. Preto súd dá dieťaťu možnosť vyjadriť sa v konaní, ak to s ohľadom na vek alebo stupeň vyspelosti dieťaťa nepovažuje za nevhodné.

45. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že obvyklý pobyt maloletých detí bol na území Spojeného Kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska. Rodičia maloletých detí žili v partnerskom vzťahu. V spoločnej domácnosti žili rodičia maloletých detí od ich narodenia až do 19.9.2019 kedy matka spolu s maloletými deťmi opustila územie Veľkej Británie a vrátila sa na Slovensko spolu s maloletými deťmi. Vzhľadom k tomu, že medzi účastníkmi konania nedošlo k dohode ohľadne vycestovania maloletých detí mimo územia Veľkej Británie a dohoda rodičov nebola nahradená ani súhlasom súdu, je tunajší súd toho názoru, že matka neoprávnene premiestnila a zadržiava maloleté deti na území SR, maloleté deti patria pod jurisdikciu súdov na území Spojeného Kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska a žiadny súd na území SR nemá právomoc rozhodovať. Takéto premiestnenia alebo zadržiavanie dieťaťa, ktoré je porušením opatrovníckeho práva, podľa právneho poriadku členského štátu, v ktorom mali deti obvyklý pobyt pred únosom. Opatrovnícke právo sa vykonáva spoločne vtedy ak jeden z nositeľov rodičovských práv a povinnosti nemôže rozhodnúť o mieste pobytu dieťaťa bez súhlasu druhého nositeľa rodičovských práv a povinností. Z tohto vyplýva, že premiestnenie detí z jedného členského štátu do iného bez súhlasu dotknutej osoby je podľa nariadenia únosom dieťaťa. V danom prípade je súd toho názoru, že ide o otázku, o ktorej by mali rozhodnúť obaja rodičia dohodou a pokiaľ dohoda medzi rodičmi nebola možná, bolo potrebné rozhodnutie a súhlas príslušného súdu na území Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska. Uvedené vyplýva i z konania vedeného na Vyššom justičnom súde, divízia rodiny pod č. SQ20P00313, z ktorého vyplýva, že maloleté deti sú stále pod ochranou uvedeného súdu počas ich veku kedy sú maloleté alebo až do ďalšieho nariadenia. Uložil matke povinnosť vrátiť deti do tejto jurisdikcie ale v každom prípade najneskôr do polnoci dňa 20.7.2020. Otec mal povolenie predložiť toto nariadenie svojim právnikom na území Slovenska a súdu na území Slovenska. Súčasne uviedol, že po návrate budú žiť deti s otcom v bývalom rodinnom dome a z ich staršou nevlastnou sestrou až do pojednávania, ktoré malo byť 24.7.2020. Súčasne Vyšší justičný súd požiadal súdy na Slovensku, aby poskytli všetku možnú pomoc pri zabezpečení návratu detí Q. a Y. G. do jurisdikcie súdu v Anglicku a Walese. Napokon matka neoznámila otcovi, že opúšťa územie Veľkej Británie spolu s maloletými deťmi, otec sa o tejto skutočnosti dozvedel až po návrate z práce, pričom kontaktoval školské zariadenie maloletých detí, následne i políciu Centrom pre medzinárodno-právnu ochranu detí a domáhal sa návratu maloletých detí na územie obvyklého pobytu. Otec požiadal matku o navrátenie maloletých detí, snažil sa aj prostredníctvom mediátora, avšak matka pomoc odmietla.

46. Keďže otec podal svoj návrh v lehote jedného roka po premiestnení maloletých detí z územia Spojeného Kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska, bola splnená zákonná podmienka pri rozhodnutí súdu o navrátenie maloletých detí do miesta ich obvyklého pobytu. Súd uvádza, že maloleté deti boli neoprávnene premiestnené a zadržiavané na území Slovenskej republiky od 19.9.2019. Súhlas otca, t.j. dohoda rodičov s pobytom na územie SR nie je a takisto nebola nahradená ani súhlasom súdu. Ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach pri výkone rodičovskej zodpovednosti rozhodne súd. Z uvedeného nepochybne vyplýva, že o podstatných veciach týkajúcich sa maloletých detí, musia rodičia rozhodovať spoločne. Pokiaľ sa nedohodnú rozhodne súd. V danom prípade by mal teda rozhodovať príslušný súd na území Veľkej Británie, čo nakoniec aj prebieha a boli súdu predložené listinné dôkazy z konania na vyššom justičnom súde divízii rodiny. Matka maloletých detí sama nemohla rozhodnúť o tak podstatnej záležitosti ako je ich premiestenie z územia Veľkej Británie a potrebovala k tomu súhlas druhého rodiča. V konaní nebolo preukázané, že by otca so zmenou a vycestovaním detí súhlasil, ani že by matka požiadala príslušný súd o súhlas na území Veľkej Británie.

47. Matka v priebehu konania uviedla, že na územie Slovenskej republiky sa vrátila z dôvodu psychického a fyzického násilia zo strany otca, avšak na svoju obranu nepredložila žiadne listinné a iné dôkazy, ktoré by preukazovali, že k takémuto násiliu by zo strany otca dochádzalo. Matka psychické a fyzické násilie odvodzovala od správania otca a to, že musela zabezpečovať starostlivosť o maloleté deti a chod domácnosti. Nebolo však v konaní preukázané a sama matka neuviedla, že by otec ju fyzicky napadol alebo iným spôsobom jej fyzicky a psychicky ubližoval. Skutočnosti vo vzťahu k užívaniu alkoholu a marihuany takisto neboli preukázané. Napokon obaja rodičia uvádzali, že tak matka ako i otec na oslavách požívali alkoholické nápoje, prípadne marihuanu. Vo vzťahu k námietkam matky, že by maloleté deti boli vystavené fyzickej a duševnej ujme, prípadne by boli privedené do inej neznesiteľnej situácie súd uvádza, že je to práve matka, ktorá svojim konaním spôsobila takýto stav v živote maloletých detí. Matka bez súhlasu otca maloleté deti, ktoré žili na území Veľkej Británie od ich narodenia premiestnila na územie Slovenskej republiky bez primeraného vysvetlenia prečo tak urobila, prípadne z akého dôvodu. Preto jej námietky, že by deti budú vystavené ujme po návrate, súd považuje za nedôvodný, pretože je to matka, ktorá necitlivým spôsobom zasiahla do života maloletých detí. Napokon nebola preukázaná ani skutočnosť, že deti neovládajú dostatočne anglický jazyk, naopak z vysvedčenia za rok 2019 boli maloleté deti pochválené za pokroky vo výuke. Z tohto dôvodu súd neaplikoval článok 13 písm. d) Dohovoru, ktorý je tak reštriktívny a súdy by o jeho aplikácii mali uvažovať iba vo výnimočných prípadoch. V danom prípade rozhodnutím o návrate maloletých detí, tieto nebudú vystavené psychickej, duševnej ujme, prípadne by boli privedené do inej neznesiteľnej situácie. Matka si musela byť vedomá, že svojim konaním zasiahne do života nielen maloletých detí ale aj otca dieťaťa. Je pochopiteľné, že pokiaľ rodičia maloletých detí žijú v inej krajine, narazia na problémy a to hlavne kultúrne spoločenské a sociálne rozdiely, ktoré sa prejavia následne pri každodenných problémoch. Pokiaľ životné podmienky na území Veľkej Británie matke nevyhovovali, mala požiadať príslušný súd o udelenie súhlasu s vycestovaním. Matka mala dostatok času pokiaľ chcela uvedenú situáciu riešiť, prípadne požiadať Veľvyslanectvo Slovenskej republiky o pomoc ak uviedla, že nie je dostatočne znalá v komunikácii v anglickom jazyku s úradmi.

48. Záverom súd uvádza, že záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nie v už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálne starostlivosti súdnymi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Z rodičovstva vyplývajú nielen práva ale aj povinnosti. Rodič, ktorý neoprávnene premiestni dieťa z miesta jeho obvyklého pobytu zasiahne nielen do práv druhého rodiča, ale aj do práv samotného dieťaťa, najmä práva byť vychované obidvoma rodičmi (čl. 7 a čl. 18 Dohovoru o právach dieťaťa), práva na to, aby nebolo nezákonne premiestnené do zahraničia nevrátené späť (čl. 11 Dohovoru o právach dieťaťa), práva na nezasahovanie do jeho súkromného života, rodiny a domova (čl. 16 Dohovoru), ako aj práva nebyť dočasne alebo trvalo zbavené svojho rodinného prostredia (čl. 20 Dohovoru).

49. V konaní o nariadenie návratu maloletých detí do krajiny obvyklého pobytu podľa Haagskeho dohovoru ide o čo najrýchlejšie navrátenie dieťaťa tam, kde žilo v čase pred jeho medzinárodným únosom a kde môže byť v súlade s právom meritórne rozhodnuté o úprave pomerov k dieťaťu. Účelom konania o nariadenie návratu dieťaťa neoprávnene premiestneného z miesta jeho obvyklého pobytu je zabezpečiť, aby o deťoch rozhodovali súdy štátu ich obvyklého pobytu. Takéto konanie má zároveň pozbaviť únoscu výhod, ktoré získal neoprávneným premiestnením dieťaťa. Skutočnosť, že v cudzine

únosca nedosiahne vydané rozhodnutie v opatrovníckych právach dieťaťu a riskuje konanie o návrat by malo tiež preventívna pôsobiť a nabádať rodičov, aby sa nerozhodli uniesť dieťa a uprednostnili vyriešenie sporov v opatrovníckych právach v štáte obvyklého pobytu dieťaťa. Všeobecný súd v tomto konaní rozhoduje len o nariadení alebo nenariadení navrátenia dieťaťa do miesta jeho obvyklého pobytu (pod jurisdikciou tohto súdu); rozhodnutie súdu o navrátení dieťaťa do miesta jeho obvyklého pobytu nie je rozhodnutím o opatrovníckych právach, ani rozhodnutím o navrátení dieťaťa konkrétnej osobe, resp. rozhodnutím o oddelení dieťaťa od inej konkrétnej osoby. Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd zohľadnil najlepší záujem dieťaťa a nerozhodoval automaticky. Judikatúra ESĽP porušovaní práv o návratovom konaní subsumuje pod čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Povinnosti štátov Dohovoru podľa čl. 8 Dohovoru v oblasti medzinárodných únosov sa musia vykladať vo svetle požiadaviek Haagskeho dohovoru a Dohovoru o právach dieťaťa. Tento prístup si vyžaduje kombinovanú a harmonickú aplikáciu medzinárodných nástrojov s ohľadom na ich význam a dopad na ochranu práv detí a rodičov. Takýto prístup by nemal vyústiť do konfliktov a rozporov medzi rozličnými zmluvami za predpokladu, že súd je schopný plniť svoj účel, ktorým je zabezpečenie dodržiavania záväzkov vysokých zmluvných strán Dohovoru (rozsudok Veľkej komory ESĽP vo veci X proti Lotyšsku z 26.11.2013). Právo rozhodovať o opatrovníckych právach k dieťaťu má štát z obvyklého pobytu dieťaťa a nie štát, v ktorom je dieťa unesené alebo zadržiavané (rozsudok ESĽP vo veci R.S proti Poľsku z 21.5.2015). Eliminujúce dôvody návratu maloletého dieťaťa do štátu, na ktorého území malo svoj obvyklý pobyt bezprostredne pre premiestnením alebo zadržaním podľa čl. 13 písm. b) Haagskeho dohovoru musia byť vnútroštátnymi súdmi zistené a objasnené natoľko dostatočne, aby hrozba vážneho nebezpečenstva fyzickej alebo duševnej ujmy, prípadne neznesiteľná situácia z prikázania návratu boli čo najvyššou mierou pravdepodobnosti vylúčené. Existencia vážneho nebezpečenstva podľa čl. 13 písm. b) Haagskeho dohovoru, pritom nezahŕňa všetky nepríjemnosti spojené s nariadením návrhu, ale tie, ktoré nemožno požadovať od dieťaťa, aby ich rozumne znieslo (rozsudok ESĽP vo veci P.E. a R.F. proti Portugalsku z 5.2.2015, ako aj rozsudok ESĽP vo veci K.J. proti Poľsku z 1.3.2016, v ktorom ESĽP navyše uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že to bola matka maloletého dieťaťa, ktorá odmietla jeho návrat do krajiny obvyklého pobytu bolo na nej, aby preukázala tvrdenia o možných a konkrétnych rizikách (podľa čl. 13 písm. b) Haagskeho dohovoru). Výnimky na nariadenie návratu podľa Haagskeho dohovoru musia byť uplatňované striktne. Ujma, na ktorú poukazuje čl. 13 písm. b) Haagskeho dohovoru nemôže vzniknúť len z odlúčenia dieťaťa od rodiča, ktorý dieťa uniesol alebo ho neoprávnene zadržiava. Odlúčenie nech je pre dieťa akokoľvek zložité, automaticky nespĺňa test existencie vážneho nebezpečenstva (rozsudok ESĽP vo veci G. N. proti Poľsku z 19.7.2016).

50. „ Výnimky v zmysle čl. 13 písm. b) Haagskeho dohovoru treba vykladať reštriktívne (už len z toho dôvodu, že vo svojej podstate idú proti hlavným cieľom Haagskeho dohovoru). Mali by sa preto využívať len v skutočne odôvodnených prípadoch. Ujma, ktorá je relevantná ako dôvod pre nenariadenie navrátenie maloletého dieťaťa do miesta jeho obvyklého pobytu nemôže byť len bežná (teda taká, ku ktorej spravidla dochádza keď dieťa nútene mení miesto svojho pobytu a prostredie, s ktorým sa zžilo a cíti sa v ňom dobre), ale musí byť vážna a týkať sa podstatných okolností života dieťaťa. Podstatnou ujmou nie sú ale napríklad samotné negatívne dopady rodičovských nezhôd na dieťa. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie návratu dieťaťa do miesta jeho obvyklého pobytu treba zistené skutočnosti posudzovať vo vzťahu k dieťaťu a jeho záujmom, lebo ono je subjektom, na ktorý má byť v konaní kladený najväčší dôraz. Výnimka, ktorá spočíva v hrozbe vážnej ujmy v zmysle uvedeného článku Haagskeho dohovoru, neposkytuje súdu štátu, do ktorého bolo dieťa unesené, možno zvažovať možnosť zvažovať, kde bude dieťa spokojnejšie alebo šťastnejšie; rozhodnutie o tom je vyhradené konanie vo veci starostlivosti o dieťa pred súdom štátu, kde malo dieťa pobyt pred únosom. „ (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 27.4.2015).

51. Záverom súd poznamenáva, že matka by predovšetkým v záujme detí i svojom mala eliminovať negatívne dôsledky návratu detí do Veľkej Británie. V danom prípade je potrebné rešpektovať záujem maloletých detí o kontakt s otcom a jeho opatrovnícke práve nemožno negovať, teda ani ignorovať, ani popierať. Matka vo svojich vyjadreniach svoju obranu zamerala skôr na spochybňovanie spôsobilosti otca vo vzťahu k starostlivosti o maloleté deti. Ďalšie otázky, ktoré presahujú rámec konania o návrate, t.j. úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom budú predmetom konania na príslušnom súde vo Veľkej Británii.

52. Vzhľadom na okolnosti prípadu súd nepovažoval výsluch svedkov navrhovaných tak otcom ako i matkou za podstatné, nakoľko z predložených listinných dôkazov boli nepochybne preukázané základné podmienky na rozhodnutie vo veci. Výsluch maloletých detí takisto súd nepovažoval za potrebný, napokon ani jeden z rodičov nenavrhol a nepovažoval za vhodný výsluch maloletých detí. Navrhovaní svedkovia mali vedomosť o spolužití rodičov na území Veľkej Británie, avšak predmetom tohto konania je návrat maloletých detí na územie ich obvyklého pobytu, to znamená, že výsluch svedkov sa týkal preukázania vzťahu medzi rodičmi dieťaťa, čo nie je predmetom konania.

53. Zhrnúc stručne vyššie uvedené súd konštatuje, že vychádzajúc zo znenia dohovorov, doposiaľ vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že miesto obvyklého pobytu maloletých detí je územie Veľkej Británie. Otec v čase premiestnenia vykonával opatrovnícke práva a následne sa nezmieril s premiestnením maloletých detí na územie Slovenskej republiky a v lehote jedného roka podal návrh na navrátenie maloletých detí. Napokon z vykonaného dokazovania nebolo zistené, že existuje vážne nebezpečenstvo, že návrat by maloleté deti vystavil fyzickej alebo duševnej ujme alebo ich inak priviedol do neznesiteľnej situácie pretože tieto sa narodili a vyrastali do 19.9.2019 vo Veľkej Británii, navštevovali školské zariadenie, boli adaptované na systém výuky a pripravovali sa na ďalší stupeň školskej dochádzky. Argumenty matky vo vzťahu k vyššie uvedenému súd nepovažoval za dôvodné, keďže práve matka svojom necitlivým konaním zasiahla a spôsobila daný stav v živote maloletých detí neriešením problémov v partnerskom vzťahu. V ďalšom súd nemá pochybnosti, že záujem maloletých detí bude prvoradý i pre príslušný súd vo Veľkej Británii pod ktorého jurisdikciu patria, ktorá skutočnosť vyplýva i z konania vedeného na Vyššom justičnom súde, divízia rodiny pod č. SQ20P00313 a to, že maloleté deti sú stále pod jeho ochranou.

54. Súd uložil matke zabezpečiť navrátenie maloletých detí do 15 dní od právoplatnosti uznesenia z dôvodu, že Dohovor akcentuje čo najrýchlejšie odstránenie protiprávneho stavu. Zároveň neboli zistené žiadne okolnosti, pre ktoré by bolo potrebné zvýhodňovať matku maloletých detí ako osobu povinnú. Súčasne však súd určil dlhšiu lehotu ako tri dni ( ) a to lehotu 15 dní, aby mala matka možnosť maloletým deťom dôkladne všetko vysvetliť a pripraviť ich na návrat. V prípade, že matka nevráti maloleté deti na územie Veľkej Británie v stanovenej lehote, je povinná odovzdať maloleté deti otcovi po uplynutí lehoty.

55. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach ( , z. č. , ďalej iba ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba dôvodmi uvedenými v :

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany

alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( , z. č., ďalej iba ).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.