Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K3-10Csp/189/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice, sudkyňou Mgr. Janou Trnečkovou, v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Prievozská 2, Bratislava - mestská časť Ružinov, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou Remedium Legal, s.r.o., IČO: 53 255 739, so sídlom Prievozská 2, Bratislava - mestská časť Ružinov, proti žalovanej A. B., narodenej XX. XXXXXXXX XXXX, trvale bytom C. D. XXX/ XX, E. F. A., v konaní o zaplatenie 1 316,01 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalobu zamieta.

II. Žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznáva a žalobca nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Košice - okolie dňa 30. marca 2022 sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu vo výške 1 316,01 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 1 104,02 eur od 23. júna 2021 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok z 22. júna 2021 bola naňho zo spoločnosti Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO: 00 151 653, so sídlom Tomášikova 48, Bratislava (ďalej v rozhodnutí aj len "postupca," respektíve "právny predchodca žalobcu," prípadne "banka") postúpená pohľadávka vyplývajúca zo Zmluvy č. XXXXXXXXXX, uzavretej medzi postupcom a žalovanou dňa 6. februára 2019 (ďalej v rozhodnutí aj len "Zmluva"), na základe ktorej postupca poskytol žalovanej peňažné prostriedky. Vo vzťahu k podmienkam čerpania peňažných prostriedkov, podmienkam splácania peňažných prostriedkov, podmienkam pri neplnení zmluvných povinností a ďalším náležitostiam žalobca odkázal na ich úpravu v Zmluve a vo Všeobecných obchodných podmienkach postupcu v znení ich dodatkov. Žalovaná napriek opakovaným výzvam postupcu neplnila v stanovených termínoch splátky, čím porušila svoju povinnosť podľa Zmluvy, následkom čoho postupca vyhlásil k 3. marcu 2021 mimoriadnu splatnosť úveru a zároveň vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy. Pohľadávka z vyššie špecifikovanej Zmluvy v súlade s prílohou k Zmluve o postúpení pohľadávok, v ktorej postupca deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky, predstavovala ku dňu postúpenia sumu vo výške 1 316,01 eur, pričom pozostávala z istiny vo výške 1 104,02 eur, z riadneho úroku vo výške 161,22 eur, z úroku z omeškania vo výške 26,77 eur a z poplatkov vo výške 24,00 eur. Žalovaná po postúpení pohľadávky do podania žaloby nevykonala žiadne úhrady. Dlžná suma tak ku dňu podania žaloby predstavuje sumu vo výške 1 316,01 eur, pričom pozostáva z neuhradenej istiny úveru vo výške 1 104,02 eur, z neuhradeného riadneho úroku vo výške 161,22 eur, z neuhradeného úroku z omeškania vo výške 26,77 eur a z neuhradených poplatkov vo výške

24,00 eur. Žalobca si uplatnil aj úrok z omeškania podľa ustanovenia počnúc dňom 23. júna 2021, t.j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia.

Žalobca pripojil k žalobe Špecifikáciu postúpenej pohľadávky s prehľadom žalovanou uskutočnených úhrad splátok, z ktorej vyplýva, že žalovaná čerpala úver vo výške 1 500,00 eur, pričom uhradila sumu vo výške 575,97 eur.

3. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca predložil Zmluvu o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/XX z 22. júna 2021 s Prílohou, Potvrdenie o uzatvorení zmluvy, vystavené dňa 6. februára 2019, Splátkový kalendár, Všeobecné obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne, a.s. účinné od 1. januára 2015, Produktové obchodné podmienky pre hypotekárne a splátkové úvery Slovenskej sporiteľne, a.s. účinné od 1. januára 2015, Sadzobník Slovenskej sporiteľne, a.s., Časť A) – Fyzické osoby nepodnikatelia, účinný od 1. júla 2018, Výzvu z 30. januára 2021, Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo 4. marca 2021 s fotokópiou doručenky, Výzvu z 18. marca 2021, Prehľad transakcií na účte č. XXXXXXXXXX od 6. februára 2019 do 15. júna 2021, Výpis z úveru č. XXXXXXXXXX za účtovné obdobie od 6. februára 2019 do 12. júla 2021, Oznámenie o postúpení pohľadávky z 29. júna 2021 a Pokus o zmier z 12. novembra 2021 s Podacím hárkom č. G..

4. V reakcii na výzvu súdu z 25. apríla 2022 k platnosti zosplatnenia a postúpenia žalobou uplatňovanej pohľadávky a predovšetkým na predloženie žalovanou podpísaného vyhotovenia Zmluvy č. XXXXXXXXXX, obsahujúceho všetky ustanovením o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov vyžadované náležitosti, a na preukázanie žalobného tvrdenia, že došlo (elektronicky) k uzavretiu naposledy označenej zmluvy, žalobca dňa 17. mája 2022 predložil súdu (nad rámec listín pripojených k žalobe) Podací hárok č. G. z 2. februára 2021 spolu s výpisom zo sledovania zásielky z webovej stránky Slovenskej pošty, a.s., preukazujúce odoslanie a doručenie Výzvy z 30. januára 2021, ako aj Podací hárok č. G. z 22. marca 2021 spolu s výpisom zo sledovania zásielky z webovej stránky Slovenskej pošty, a.s., preukazujúce odoslanie a doručenie Výzvy z 18. marca 2021.

V pripojenom vyjadrení zo 16. mája 2022 žalobca k otázke platnosti zosplatnenia úveru zdôraznil, že jeho právny predchodca si možnosť vyhlásiť mimoriadnu splatnosť dohodol so žalovanou v Zmluve o úvere v čl. I. ods. 5 písm. b), výzvou zo 4. februára 2019 (pozn. súdu: taká výzva súdu nebola predložená; žalobca mal zrejme na mysli výzvu z 30. januára 2021) vyzval žalovanú na úhradu omeškaných splátok a upozornil ju na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, pričom z platobnej histórie je zrejmé, že žalovaná sa dostala do omeškania už v októbri 2019 a v čase odoslania výzvy z 30. januára 2021 bola v omeškaní s plnením splátok. Konštatoval, že výzva z 31. januára 2021 (pozn. súdu: taká výzva súdu nebola predložená; žalobca mal zrejme na mysli výzvu z 30. januára 2021) bola v zmysle podacieho hárku a potvrdenia Slovenskej pošty žalovanej doručená 4. februára 2021. Keďže žalovaná omeškané splátky neuhradila, podaním zo 4. marca 2021 vyhlásil jeho právny predchodca mimoriadnu splatnosť úveru. Žalobca poukázal na to, že v danom prípade bola zachovaná aj 15-dňová lehota na plnenie omeškaných splátok v zmysle , ktorá začala plynúť doručením výzvy z 31. januára 2021 (pozn. súdu: taká výzva súdu nebola predložená; žalobca mal zrejme na mysli výzvu z 30. januára 2021), teda 4. februára 2021, a uplynula 19. februára 2021. Vychádzajúc z uvedeného, žalobca zastával názor, že v danom prípade došlo k riadnemu vyhláseniu mimoriadnej splatnosti.

Vo vzťahu k platnosti postúpenia žalovanej pohľadávky mal žalobca taktiež za to, že jeho právny predchodca dodržal všetky podmienky ustanovené o bankách. Poukázal na to, že žalovaná bola v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní. Zároveň považoval za preukázané, že žalovaná bola jeho právnym predchodcom opakovane vyzvaná na úhradu omeškaných splátok, a to Oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo 4. marca 2021 a Výzvou z 18. marca 2021. Z citovaných rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (z 28. marca 2018, sp. zn. , a 24. apríla 2018, sp. zn. ) žalobca vyvodzoval, že podmienkami pre platné postúpenie pohľadávky v zmysle zákona o bankách je preukázateľná písomná výzva banky dlžníka na splnenie pohľadávky a nepretržité, viac než 90-dňové omeškanie dlžníka s plnením svojho záväzku po odoslaní tejto výzvy na úhradu, majúc za to, že uvedené podmienky boli v danom prípade splnené.

Napokon, v súvislosti s požiadavkou súdu na preukázanie tvrdenia, že došlo (elektronicky) k uzavretiu Zmluvy č. XXXXXXXXXX, t.j. na predloženie žalovanou (akýmkoľvek spôsobom) podpísanej Zmluvy, žalobca uviedol, že v danom prípade je potrebné vychádzať z úpravy o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len " "), ktorý v predpokladá možnosť uzavretia zmluvy na diaľku. Žalobca tvrdil, že žalovaná prostredníctvom služby Internetbanking navrhla jeho právnemu predchodcovi uzatvorenie zmluvy o splátkovom úvere, pričom jeho právny predchodca tento návrh žalovanej v znení, v akom mu bol doručený, dňa 6. februára 2019 akceptoval listom s názvom Potvrdenie o uzavretí zmluvy. Mal za to, že na základe týchto právnych skutočností bola medzi žalovanou a jeho právnym predchodcom uzatvorená Zmluva o splátkovom úvere č. 5154524336 prostredníctvom diaľkovej komunikácie – teda prostredníctvom služby internetbanking. V zmysle danej Zmluvy bol žalovanej poskytnutý úver v celkovej výške 1 500,00 eur s fixnou úrokovou sadzbou 11,90 % ročne a s výškou splátky 38,60 eur v počte splátok 48, splatných od 20. marca 2019 do 20. februára 2023. Žalobca trval na tom, že predložením Potvrdenia o uzatvorení zmluvy zo dňa 20. marca 2018 (pozn. súdu: taká listina súdu nebola predložená; žalobca mal zrejme na mysli Potvrdenie o uzatvorení zmluvy zo 6. februára 2019) vyhovel výzve súdu na doloženie požadovaného listinného dôkazu, majúc za to, že v zmysle pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu, čo sa v súdenom prípade podľa jeho názoru skutočne stalo. Žalobca súčasne poukázal na ustanovenie o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy o splátkovom úvere č. 5154524336, podľa ktorého je zmluva o spotrebiteľskom úvere v prípade absencie písomnej formy bezúročná a bez poplatkov, a nie neplatná. Vzhľadom na uvedené konštatoval, že aj v prípade, ak by mal súd za to, že zmluva nebola uzavretá písomne, stále má nárok na rozdiel medzi poskytnutými finančnými prostriedkami a úhradami žalovanej.

5. Žalovaná nevyužila svoje právo a k žalobe ani jej prílohám, ktoré jej vrátane podania žalobcu zo 16. mája 2022 boli doručené postupom podľa (ďalej len " ") spolu s poučením o procesných právach a povinnostiach i výzvou v zmysle na vyjadrenie sa k podanej žalobe do vlastných rúk dňa 13. júna 2022, sa v súdom určenej lehote ani po jej uplynutí nevyjadrila a v spore nepoužila ani žiadne prostriedky procesnej obrany.

6. Okresný súd Košice - okolie vo veci pôvodne rozhodol rozsudkom č. k. -98 z 5. septembra 2022, ktorým žalobu zamietol (výrok I.) a žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal (výrok II.).

Vychádzajúc z toho, že z dôvodu, že žalobca ako listinný dôkaz, ktorým malo byť uzavretie Zmluvy č. XXXXXXXXXX preukázané, predložil iba Potvrdenie o uzatvorení zmluvy zo 6. februára 2019, podpísané len zo strany banky, súd nemal za preukázané žalobné tvrdenie, že medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. a žalovanou bola platne uzatvorená Zmluva č. 5154524336 ako zmluva o spotrebiteľskom úvere, túto vyhodnotil v zmysle v znení účinnom v čase vystavenia Potvrdenia o uzatvorení zmluvy zo 6. februára 2019, t.j. do 30. novembra 2019 (ďalej len " "), v spojení s a o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase vystavenia Potvrdenia o uzatvorení zmluvy zo 6. februára 2019, t.j. do 31. decembra 2019 (ďalej len " "), ako absolútne neplatnú pre nedostatok písomnej formy. Poukázal pritom na to, že žalobca (a to aj napriek výslovnej výzve súdu) nepredložil nielenže písomné vyhotovenie samotnej Zmluvy, ale ani len písomný návrh žalovanej na uzavretie Zmluvy, ktorý by žalovaná preukázateľne, či už vlastnoručne alebo elektronicky, podpísala, a ktorý by tak v spojení s predloženým Potvrdením o uzatvorení zmluvy zo 6. februára 2019 mohol v zmysle postačovať pre naplnenie zákonom vyžadovanej podmienky platnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spočívajúcej v jej písomnej forme. Vzhľadom na tieto závery súd usúdil, že v danom prípade by prichádzalo do úvahy posúdenie žalobou uplatneného nároku ako bezdôvodného obohatenia, právo na vydanie ktorého sa však ku dňu podania žaloby už premlčalo.

7. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote (včas) odvolanie, uplatniac odvolacie dôvody podľa , a . Žalobca sa predovšetkým nestotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie, v zmysle ktorého ak žalobca v konaní nepreukázal písomnú formu zmluvy, je zmluva neplatne uzatvorená. Citujúc ustanovenia , a , , a , považoval za nepochybné, že sankciou za nedodržanie písomnej formy zmluvy o spotrebiteľskom úvere je bezúročnosť a bezpoplatkovosť, a nie absolútne neplatnosť. V nadväznosti na uvedené sa žalobca nestotožnil ani s právnym posúdením premlčania, pričom za nesprávne považoval aj ustálenie začiatku plynutia subjektívnej dvojročnej premlčacej doby momentom poskytnutia úveru žalovanej. Zároveň zotrval na tvrdení, že Zmluva bola uzatvorená.

8. Žalovaná sa nevyjadrila ani k odvolaniu žalobcu a v konaní ostala i naďalej nečinná.

9. Krajský súd v Košiciach v odvolacom konaní prejednal odvolanie žalobcu proti napadnutému rozsudku a keďže dospel k záveru o jeho dôvodnosti, uznesením č. k. -136 z 31. októbra 2023 rozhodol tak, že odvolaním napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Súdu prvej inštancie vyčítal, že vec nesprávne právne posúdil tým, že ustanovenia, ktoré použil, nesprávne vyložil a nesprávne ich aplikoval na vzťahy medzi žalobcom a žalovanou, zároveň nepoužil všetky ustanovenia právnych predpisov, ktoré na daný prípad dopadajú, konkrétne nepoužil ustanovenie o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase vystavenia Potvrdenia o uzatvorení zmluvy zo 6. februára 2019 (ďalej len " "), ustanovenie a ustanovenie , pričom tieto ustanovenia sú pre rozhodnutie vo veci rozhodujúce, a v nadväznosti na uvedené použil pri posúdení premlčania ustanovenie , ktoré nemalo byť použité. Vychádzajúc z uvedeného, odvolací súd konštatoval, že súd prvej inštancie v dôsledku nesprávnej aplikácie zákonných ustanovení nezameral dokazovanie na zistenie relevantných skutočností, a teda jeho rozhodnutie je predčasné, a súčasne, z vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým a právnym záverom, čím došlo k naplneniu dôvodov pre zrušenie rozsudku v zmysle a . Poukázal na to, že súdna prax dlhodobo vychádza z úvahy, že pokiaľ ide o dodržanie písomnej formy právneho úkonu v zmysle , treba v prípade zmluvy uzatvorenej na diaľku ako lex specialis aplikovať v spojení s ustanovením , v zmysle ktorých sa nevyžaduje, aby zmluva mala charakter listiny opatrenej vlastnoručnými podpismi oboch zmluvných strán, ale stačí, ak je zmluva uzatvorená elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá úkon urobila. Konštatujúc, že v prejednávanom prípade sa jedná o zmluvu uzatvorenú na diaľku (t.j. uzatvorenú výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie), nepovažoval odvolací súd za správne, ak súd vyžadoval predloženie písomného návrhu žalovanej na uzavretie zmluvy, ktorý by žalovaná podpísala. Mal za to, že pokiaľ právny predchodca žalobcu poskytuje spotrebiteľom možnosť uzavrieť zmluvu o spotrebiteľskom úvere prostredníctvom jeho internetbankingu, teda vyplnením a odoslaním ním pripravených a tam sprístupnených elektronických formulárových žiadostí a ich následnou akceptáciou vo forme ním vyhotovovaných potvrdení o uzatvorení takýchto zmlúv, nie je zrejmé, prečo súd nepovažoval za dostatočný dôkaz žalobcom predložené Potvrdenie o uzatvorení zmluvy zo 6. februára 2019, vytýkajúc, že nie je podpísané žalovanou. Z tohto dôvodu dospel k záveru, že v odôvodnení rozsudku absentuje vyhodnotenie uzavretia zmluvy z pohľadu, či boli dodržané podmienky ustanovené v spojení s ustanovením . Ako dôvodnú vyhodnotil aj námietku žalobcu o nesprávnom posúdení následkov nedostatku písomnej formy zmluvy o spotrebiteľskom úvere, keďže súd prvej inštancie neposudzoval túto otázku podľa , upravujúceho následok nedostatku písomnej formy zmluvy o spotrebiteľskom úvere ako lex specialis vo vzťahu k úprave obsiahnutej v .

Vzhľadom na uvedené odvolací súd uložil súdu prvej inštancie opakovane posúdiť platnosť uzatvorenej zmluvy a následky nedostatku písomnej formy a prípadne, opakovane posúdiť aj včasnosť podanej žaloby.

10. Strany sporu na rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré im bolo doručené, žiadnym spôsobom nereagovali.

11. Súd vo veci nariadil pojednávanie na 13. marca 2024. Žalobca sa na pojednávanie nedostavil, pričom svoju neúčasť vopred ospravedlnil a súhlasil s tým, aby súd konal a rozhodol v jeho neprítomnosti. Súčasne uviedol, že nárok uplatnený podanou žalobou preukázal predloženými dôkazmi v celom rozsahu, pričom medzi stranami nie sú sporné ani žiadne skutkové tvrdenia, v dôsledku čoho je potrebné všetky žalobcom tvrdené skutočnosti považovať v súlade s za nesporné. Osobitne zdôraznil, že žalovaná bola pred postúpením pohľadávky zo strany jeho právneho predchodcu v nepretržitom omeškaní so splácaním čo i len časti záväzku po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní a pohľadávka bola ku dňu jej postúpenia v celom rozsahu splatná. Súčasne uviedol, že jeho právny predchodca v súlade s právnymi predpismi pred poskytnutím úveru s odbornou starostlivosťou preskúmal schopnosť spotrebiteľky splácať poskytnutý úver. S ohľadom na to navrhol, aby súd podanej žalobe vyhovel v celom rozsahu. Dodal, že súd v priebehu konania neprezentoval pred stranami sporu žiadnu skutočnosť ako spornú ani nevyzval žalobcu na preukázanie skutočností, ktoré by vnímal ako sporné, v dôsledku čoho nadobudol objektívne očakávanie, že súd považuje žalobou uplatnený nárok za dôvodný v celom jeho rozsahu, a nemá preto ani dôvod produkovať ďalšie dôkazy. Zdôraznil, že iné rozhodnutie ako vyhovenie žalobe v celom rozsahu by za uvedeného stavu predstavovalo prekvapivé rozhodnutie, ktorým by bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces. Preto pokiaľ súd nepovažuje uplatnený nárok za preukázaný v celom jeho rozsahu, respektíve požaduje na preukázanie žalobcom uplatneného nároku a tvrdených skutočností ďalšie dôkazy, prípadne objasnenie doterajších tvrdení, žalobca žiadal o písomné vyzvanie na preukázanie uvedených skutočností a aj o odročenie pojednávania, keďže doposiaľ nemal vedomosť o prípadnom vnímaní akýchkoľvek skutočností ako sporných zo strany súdu. Pojednávania sa nezúčastnila ani žalovaná. S ohľadom na uvedené, súd, vychádzajúc z ustanovenia , vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti strán sporu.

12. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby a písomných vyjadrení žalobcu, posúdil jeho podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty, vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise a na základe vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav:

13. Z Potvrdenia o uzatvorení zmluvy zo 6. februára 2019, vydaného a podpísaného Slovenskou sporiteľňou, a.s. (ďalej v rozhodnutí aj len "Potvrdenie") (č. l. 16 spisu), vyplýva, že právny predchodca žalobcu potvrdil žalovanej, že dňa 6. februára 2019 akceptáciou návrhu klienta (žalovanej) došlo k uzatvoreniu zmluvy, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý Splátkový úver číslo 5154524336. Právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej spotrebný úver na čokoľvek vo výške 1 500,00 eur s jednorazovým poskytnutím, a to s fixnou úrokovou sadzbou do splatnosti vo výške 11,90 % ročne v deň uzatvorenia Zmluvy a po zohľadnení zľavy z úrokovej sadzby poskytnutej bankou vo výške 10,40 % ročne v deň uzatvorenia Zmluvy. Výška splátky bola určená sumou 38,60 eur mesačne so splatnosťou 20. deň v kalendárnom mesiaci a poznámkou, že výška poslednej splátky je uvedená v Splátkovom kalendári, pričom mesačne, ku dňu splatnosti splátky bola dohodnutá aj splatnosť úrokov. Z Prílohy – Splátkového kalendára vyplýva, že výška poslednej splátky splatnej 20. februára 2023 mala byť 37,64 eur (č. l. 17 spisu). Počet splátok bol 48 s tým, že prvá splátka bola splatná 20. marca 2019 a konečná splatnosť úveru bola určená dňom 20. februára 2023. V Potvrdení bola ďalej uvedená ročná percentuálna miera nákladov (ďalej aj len "RPMN") vo výške 11,06 %, vrátane predpokladov použitých na výpočet RPMN a tiež údaj o celkovej čiastke spojenej s úverom vo výške 1 851,84 eur; informácia o tom, že bankou požadované ručenie alebo poistenie sa nevyžaduje, že spracovateľský poplatok predstavuje 0,00 eur. Ako účet pre splácanie bol určený účet zhodný s účtom pre poskytnutie úveru, t.j. účet č.: H. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Spôsob splácania bol vymedzený odpísaním z účtu pre splácanie, ak je vedený v banke a jeho majiteľom je žalovaná, inak príkazom na úhradu. V záverečnej časti Potvrdenia bolo uvedené, že Potvrdenie zahŕňa iba základné podmienky úveru, pričom ostatné práva a povinnosti sú dohodnuté v Zmluve.

14. Žalobca v spore tvrdil, že k 3. marcu 2021 pôvodný veriteľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, na dôkaz čoho predložil súdu Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo 4. marca 2021 spolu s fotokópiou doručenky (č. l. 18 spisu). V Oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti pôvodný veriteľ žalovanej oznamoval, že z dôvodu uvedeného v bode 8.1 písm. a) Produktových obchodných podmienok pre hypotekárne a splátkové úvery Slovenskej sporiteľne, a.s. s účinnosťou od 1. januára 2015 (ďalej len "POP"), t.j. z dôvodu jej omeškania so splácaním pohľadávky o viac ako tri mesiace, vyhlásil k 3. marcu

2021 mimoriadnu splatnosť pohľadávky zo Zmluvy, a žalovanú zároveň vyzval na úhradu pohľadávky zo Zmluvy vo výške 1 291,33 eur do 15 dní. Z pripojenej fotokópie poštovej doručenky vyplýva, že zásielku obsahujúcu predmetné Oznámenie žalovaná prevzala dňa 10. marca 2021.

15. Žalobca predložil aj Výzvu z 30. januára 2021 (č. l. 48 spisu) adresovanú žalovanej, ktorou banka vyzvala žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 391,43 eur a zároveň ju upovedomila, že ak dlžnú sumu neuhradí v lehote 15 dní od doručenia predmetnej Výzvy, bude oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa tento stane splatným v celom rozsahu, žalovaná stratí výhodu splátok a pohľadávku bude potrebné uhradiť v celku. Zo žalobcom dodatočne predloženého poštového Podacieho hárku č. EPH227182214 z 2. februára 2021 (č. l. 78 spisu) a výpisu zo sledovania zásielky z webovej stránky Slovenskej pošty, a.s. (č. l. 81 spisu) vyplýva, že zásielka obsahujúca predmetnú Výzvu bola žalovanej odoslaná 2. februára 2021 a dňa 4. februára 2021 jej bola doručená.

16. Žalobca v spore tvrdil, že pohľadávku zo Zmluvy voči žalovanej nadobudol na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0471/2021/CE z 22. júna 2021, uzavretej medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, ktorú súdu predložil spolu s jej Prílohou obsahujúcou údaje týkajúce sa pohľadávky zo Zmluvy voči žalovanej. Zo Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0471/2021/CE z 22. júna 2021 a jej Prílohy vyplýva, že spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s. postúpila svoju pohľadávku, vyčíslenú ku dňu postúpenia vo výške 1 316,01 eur, z tzv. Úveru na Čokoľvek cez Internetbanking zo 6. februára 2019, č. účtu 5154524336, poskytnutého vo výške 1 500,00 eur a splatného 20. februára 2023, voči žalovanej na žalobcu. Z Prílohy k Zmluve o postúpení pohľadávok zároveň vyplýva, že poslednú úhradu uskutočnila žalovaná 14. mája 2021 vo výške 3,20 eur (č. l. 6-15 spisu).

17. Žalobca zároveň predložil Výzvu z 18. marca 2021 (č. l. 47 spisu), adresovanú žalovanej, ktorou banka oznámila žalovanej, že je viac ako tri mesiace v omeškaní so splácaním pohľadávky zo Zmluvy, ktorá je splatná v celom rozsahu a ktorá ku dňu spísania tejto výzvy predstavuje sumu 1 290,90 eur. Opätovne ju vyzvala k jej úhrade a zároveň ju upozornila, že v prípade, ak dlžnú sumu neuhradí, je oprávnená postúpiť pohľadávku tretej osobe. Zo žalobcom dodatočne predloženého poštového Podacieho hárku č. EPH233300048 z 22. marca 2021 (č. l. 79 spisu) a výpisu zo sledovania zásielky z webovej stránky Slovenskej pošty, a.s. (č. l. 80 spisu) vyplýva, že zásielka obsahujúca predmetnú Výzvu bola žalovanej odoslaná 22. marca 2021 a dňa 24. marca 2021 jej bola doručená.

18. Listom z 29. júna 2021 postupca oznámil žalovanej postúpenie pohľadávky zo Zmluvy č. 5154524336 na žalobcu (č. l. 56 spisu).

19. Pokusom o zmier z 12. novembra 2021 žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyzval žalovanú, aby mu najneskôr do 22. novembra 2021 uhradila dlžnú sumu vo výške 1 508,54 eur, pozostávajúcu z neuhradeného úveru, zákonného / zmluvného úroku, riadneho úroku, úroku z omeškania, zmluvného úroku, poplatkov a nákladov právneho zastúpenia, upozorniac ju, že v prípade, ak v uvedenej lehote dlh neuhradí, bude nútený pristúpiť k uplatneniu predmetnej pohľadávky na príslušnom súde. V zmysle priloženého poštového Podacieho hárku č. EPH258442705 bol pokus o zmier doručovaný žalovanej poštou doporučenou zásielkou druhej triedy (č. l. 57 spisu).

20. Z platobnej histórie – prehľadu transakcií na účte č. 5154524336 (č. l. 49-53 spisu) súd v zhode so žalobcom predloženým prehľadom úhrad žalovanej (č. l. 58 p. v. spisu) zistil, že žalovaná od 20. marca 2019 do 14. mája 2021 uhradila celkom sumu 575,97 eur, ktorá bola vo výške 395,98 eur započítaná na úhradu istiny, vo výške 171,99 eur na úhradu riadnych úrokov a vo výške 8,00 eur na úhradu poplatku za upomienku, pričom jej bolo poskytnutých 1 500,00 eur.

21. Z Výpisu z úveru č. 5154524336, vyhotoveného dňa 12. júla 2021 za účtovné obdobie od 6. februára 2019 do 12. júla 2021 (č. l. 54-55 spisu), vyplýva, že dňa 6. februára 2019 bola na účet žalovanej č. H. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX poskytnutá suma 1 500,00 eur. Následne boli z účtu žalovanej platené mesačné splátky úveru od 20. marca 2019 do 14. mája 2021, pričom tieto boli hradené pravidelne v deň, ktorý bol uvedený v Potvrdení ako deň splatnosti splátky, t.j. 20. deň v mesiaci, len v prvých mesiacoch, následne boli hradené omeškane, a nie vždy v určenej výške 38,60 eur. Po dátume 14. mája 2021 nebola zo strany žalovanej evidovaná žiadna platba splátky úveru.

22. Zistený skutkový stav súd podriadil pod tieto zákonné ustanovenia:

23. Podľa v znení účinnom v čase vystavenia Potvrdenia, t.j. do 30. júna 2019 (ďalej len " "), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí ( ), zmluvy o úvere ( ), zmluvy o kontrolnej činnosti ( ), zasielateľskej zmluvy ( ), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku ( ), zmluvy o tichom spoločenstve ( ), zmluvy o otvorení akreditívu ( ), zmluvy o inkase ( ), zmluvy o bankovom uložení veci ( ), zmluvy o bežnom účte ( ) a zmluvy o vkladovom účte ( ).

24. Podľa zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

25. Podľa až 4 spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia , aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

26. Podľa spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len " "). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

27. Podľa , a za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

28. Podľa , zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

29. Podľa tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru, podmienky na udelenie povolenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov, podmienky na výkon činnosti veriteľa a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

30. Podľa spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi

oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu, niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.

31. Podľa a sa na účely tohto zákona rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, a veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

32. Podľa sa na účely tohto zákona rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

33. Podľa veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

34. Podľa spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.

35. Podľa veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať.

36. Podľa vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa , banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky, posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa , ktorí sú zverejnení v zozname veriteľov podľa , banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

37. Podľa veriteľ je povinný v záujme odbornej starostlivosti pri poskytovaní spotrebiteľských úverov vytvoriť a udržiavať systém posúdenia schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a postupovať v súlade s týmto systémom a vytvoriť a udržiavať systém poskytovania spotrebiteľských úverov.

38. Podľa veriteľ podľa , banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní určiť, dodržiavať a pravidelne prehodnocovať limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a limit na podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu.

39. Podľa veriteľ podľa , banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní na účely podľa odseku 19 použiť dostatočné, primerané a aktuálne informácie o príjmoch, nákladoch na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, peňažných záväzkoch spotrebiteľa, výške celkovej zadlženosti a ďalšie informácie o finančnej a ekonomickej situácii spotrebiteľa. Informácie o príjme podľa prvej vety je potrebné overovať preukázateľným spôsobom prostredníctvom interných

zdrojov alebo externých zdrojov, ktoré sú nezávislé od spotrebiteľa. Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní bez súhlasu spotrebiteľa, len na splnenie účelu posúdenia schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a na účely podľa odseku 19, ak odsek 43 neustanovuje inak, elektronicky overiť informácie súvisiace s príjmom spotrebiteľa v Sociálnej poisťovni, a to prostredníctvom prevádzkovateľa registra. Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky overujú len informácie súvisiace s príjmom spotrebiteľa, ktoré vopred získali od spotrebiteľa, u ktorého sa posudzuje schopnosť splácať spotrebiteľský úver. Náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, je nevyhnutné posudzovať s ohľadom na životné minimum ustanovené osobitným predpisom a na príjem spotrebiteľa.

40. Podľa zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí byť v záhlaví zreteľne označená názvom zmluvy, ktorý obsahuje slová "spotrebiteľský úver" v príslušnom gramatickom tvare.

41. Podľa poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa .

42. Podľa ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa , nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa sa považuje aj porušenie ustanovení až 42.

43. Podľa právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

44. Podľa neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

45. Podľa ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

46. Podľa písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.

47. Podľa písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Písomná forma je zachovaná vždy, ak právny úkon urobený elektronickými prostriedkami je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom alebo zaručenou elektronickou pečaťou.

48. Podľa prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je na uzavretie zmluvy (ďalej len " "), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

49. Podľa včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím .

50. Podľa zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie .

51. Podľa prijatie , ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím a považuje sa za nový . Prijatím je však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy.

52. Podľa písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.

53. Podľa pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia byť prejavy účastníkov na tej istej listine.

54. Podľa o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase vystavenia Potvrdenia (ďalej len " ") tento zákon sa nevzťahuje na zmluvy, ktorých predmetom je poskytovanie finančných služieb.

55. Podľa tento zákon upravuje ochranu spotrebiteľa pri finančných službách poskytovaných dodávateľom prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie na základe zmluvy na diaľku a uzavieranie zmluvy na diaľku.

56. Podľa na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou na diaľku zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie.

57. Podľa . na účely tohto zákona sa rozumie finančnou službou služba poskytovaná bankou, zahraničnou bankou, pobočkou zahraničnej banky.

58. Podľa dodávateľom osoba, ktorá je v rámci svojho podnikania zmluvným poskytovateľom finančných služieb prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie na základe zmluvy na diaľku.

59. Podľa spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej sa výlučne na osobnú spotrebu poskytujú finančné služby na základe zmluvy na diaľku a ktorá pri jej uzavieraní a plnení nekoná v rámci svojho zamestnania, povolania alebo podnikania.

60. Podľa povinnosťami dodávateľov a spotrebiteľov podľa tohto zákona pri poskytovaní finančných služieb na diaľku nie sú dotknuté povinnosti dodávateľov a spotrebiteľov podľa osobitných predpisov.

61. Podľa ak tento zákon neustanovuje inak, na zmluvy na diaľku a na právne vzťahy, ktoré z nich vzniknú, sa vzťahujú osobitné predpisy.

62. Podľa ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

63. Podľa ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

64. Podľa a veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

65. Podľa a postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

66. Podľa ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

67. Podľa práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa , banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky, a prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

68. Podľa práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a b) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver na blízku osobu spotrebiteľa, a to na základe písomnej žiadosti spotrebiteľa.

69. Podľa o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase vystavenia Potvrdenia, t.j. do 28. februára 2019 (ďalej len "zákon o bankách"), ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

70. Súd dospel k nasledujúcemu právnemu záveru:

71. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení a vykonaného dokazovania, bolo v konaní nepochybné a žalobca to ani nepopieral, že pri uzatváraní Zmluvy, na základe ktorej si žalobca uplatňuje v konaní nárok voči žalovanej, a následnom poskytnutí peňažných prostriedkov v sume 1 500,00 eur postupoval jeho právny predchodca v rámci svojej podnikateľskej činnosti, zatiaľ čo žalovaná nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej či inej podnikateľskej činnosti, ale ako fyzická osoba uspokojujúca svoje potreby, teda ako spotrebiteľka, čo je zrejmé aj z jej označenia v Potvrdení menom, priezviskom, rodným číslom, adresou trvalého pobytu. V prejednávanej veci ide preto o spotrebiteľský vzťah, ktorý bolo potrebné posúdiť podľa ustanovení upravujúcich spotrebiteľské zmluvy, t.j.

podľa ustanovenia a nasledujúcich , ako aj podľa relevantných ustanovení

72. Žalobca v konaní tvrdil, že medzi jeho právnym predchodcom – spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s. – a žalovanou bola dňa 6. februára 2019 uzatvorená na diaľku Zmluva č. 5154524336, a to formou internetbankingu. K tomu súd primárne uvádza, že hoci žalobca v súvislosti so spôsobom uzatvorenia Zmluvy tvrdil, že v tomto smere je potrebné vychádzať z úpravy obsiahnutej v , z jeho vyššie citovaného ustanovenia je zrejmé, že Zmluva, z ktorej žalobca odvodzuje svoj nárok, je z pôsobnosti uvedeného , a napokon, i zo samotného znenia citovaných ustanovení a vyplýva, že Zmluva, ktorá bola medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou uzavretá, spadá pod režim naposledy označeného zákona.

73. Žalobca teda žalobou uplatnený nárok založil na platnom uzatvorení Zmluvy č. 5154524336 medzi jeho právnym predchodcom a žalovanou, trvajúc na tom, že keďže právny predchodca žalobcu akceptoval žalovanej na uzavretie zmluvy o splátkovom úvere, uskutočnený prostredníctvom internetbankingu, došlo k platnému uzavretiu Zmluvy. V tejto súvislosti súd poukazuje predovšetkým na to, že v zmysle v spojení s musí byť zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá v písomnej forme, pričom, ako to uviedol odvolací súd, ktorého názorom je súd prvej inštancie viazaný, v prípade, že nie je dodržaná písomná forma, nenastáva následok v zmysle , podľa ktorého súd ex offo prihliada na absolútnu neplatnosť takejto zmluvy, ale následok predvídaný , a teda poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Vychádzajúc z uvedeného, súd dospel k záveru, že hoci Zmluva je platná, veriteľ (právny predchodca žalobcu) nemal nárok na úroky a poplatky z (na jej základe poskytnutého) spotrebiteľského úveru. V tomto kontexte neobstojí námietka žalobcu, že uzavretie Zmluvy sa považuje za nespornú skutočnosť a súd sa ňou nemá zaoberať. Samotné uzavretie Zmluvy žalovaná nespochybnila, avšak predmetom preskúmania súdu bolo, či spotrebiteľská zmluva bola uzavretá v predpísanej písomnej forme. Žalobca počas celého konania trval na tom, že k uzavretiu Zmluvy došlo v súlade so , t.j. tzv. na diaľku, keď žalovaná prostredníctvom služby internetbanking zaslala banke na uzavretie zmluvy o splátkovom úvere. Žalobca však tento súdu nepredložil. Na preukázanie uzavretia Zmluvy žalobca predložil súdu iba Potvrdenie o uzatvorení zmluvy zo 6. februára 2019, podpísané len zo strany banky. V Potvrdení boli uvedené základné parametre zmluvy o spotrebiteľskom úvere a súčasne aj odkaz na samotnú Zmluvu, kde mali byť dohodnuté všetky ostatné práva a povinnosti. Samotná Zmluva však súdu taktiež (rovnako ako žalovanej) predložená nebola. Súd nespochybňuje, že v zmysle právny predchodca žalobcu a žalovaná mali možnosť uzavrieť takúto zmluvu, t.j. zmluvu o splátkovom úvere ako druhu spotrebiteľského úveru, aj v takejto forme, t.j. prostredníctvom internetbankingu právneho predchodcu žalobcu, avšak to zároveň nemôže znamenať (a s ohľadom na znenie ustanovenia to ani neznamená), že na diaľku uzavretá zmluva nemusí spĺňať aj (iným) zákonom vyžadované náležitosti pre daný typ zmluvy. Práve naopak, s ohľadom na formu a spôsob uzavretia takejto zmluvy možno od veriteľa, ktorý v takom vzťahu vystupuje ako profesionál, dôvodne o to skôr očakávať, že v rámci konania s odbornou starostlivosťou bude o to viac dbať na potrebu a možnosť jednak overenia a preukázania totožnosti druhej zmluvnej strany a jednak preukázania, že k uzavretiu zmluvy došlo spôsobom súladným s (kogentnými) zákonnými ustanoveniami. Je pritom nepopierateľné, že aj pri uzatváraní zmlúv na diaľku majú veritelia, a to obzvlášť banky, pomerne široké možnosti ako zabezpečiť spoľahlivú identifikáciu druhej zmluvnej strany i autentifikáciu jej podpisu, a to či už formou SMS kľúča, Grid kartou, elektronickým osobným kľúčom, prípadne inými bezpečnostnými predmetmi. Súd taktiež nepopiera, že pri finančných službách je uzatváranie zmlúv na diaľku v súčasnej dobe bežným a obvyklým spôsobom, a preto, majúc na zreteli ustanovenie , z ktorého (ako to v odôvodnení svojho rozhodnutia zdôraznil i odvolací súd) vyplýva, že sa nevyžaduje, aby zmluva mala charakter listiny opatrenej vlastnoručnými podpismi oboch zmluvných strán, pokiaľ elektronické prostriedky, prostredníctvom ktorých bola uzatvorená, umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá úkon urobila, od žalobcu v skutočnosti ani nežiadal predloženie vyhotovenia Zmluvy či žalovanej v listinnej forme, ale len preukázanie dodržania písomnej formy na uzavretie danej Zmluvy, a to práve s ohľadom na následky, s ktorými zákon [v ] nedodržanie zákonom (v ) predpísanej formy zmluvy o spotrebiteľskom úvere spája. Navyše, ustanovenie Z. z

ukladá, aby každá zmluvná strana obdržala najmenej jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Súd považuje za potrebné opätovne zdôrazniť, že žalobcu nevyzval na doloženie konkrétne listinnej podoby Zmluvy; bolo na ňom, ako preukáže písomnosť Zmluvy. totiž ani pri zmluvách uzatvorených na diaľku nijako nemodifikuje, ani neupúšťa od povinnosti písomnej formy zmluvy o spotrebiteľskom úvere, len upravuje právny rámec poskytovania finančných služieb takouto formou s dôrazom na ochranu práv spotrebiteľa. Súd poznamenáva, že pre dodržanie písomnej formy právneho úkonu sa v zmysle vyžaduje podpis konajúcou osobou. v ustanovení reaguje v ods. 4, následne aj v ods. 5 na úpravu písomnej formy právneho úkonu, ktorý je urobený elektronickými prostriedkami, tak, ako to bolo aj v prejednávanom prípade. Žalobca teda mohol a mal preukázať písomnú formu Zmluvy tak, aby súd mohol posúdiť obsah právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Keďže však žalobca žiaden takýto dôkaz súdu neposkytol, súd, majúc za ustálené, že došlo k platnému uzavretiu Zmluvy, musel súčasne konštatovať, že žalobca nepreukázal dodržanie písomnej formy zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle , a teda prihliadnuť na ustanovením určený následok a na základe Zmluvy poskytnutý úver považovať za bezúročný a bez poplatkov.

74. Záverom k uvedenému považuje súd, aj s ohľadom na obsah písomného ospravedlnenia neúčasti žalobcu na pojednávaní, za žiaduce poznamenať, že bolo na žalobcovi, aby preukázal dodržanie zákonom požadovanej formy právneho úkonu – Zmluvy, z ktorého pre seba vyvodzoval priaznivé dôsledky spočívajúce v zaplatení sumy 1 316,01 eur s príslušenstvom. Navrhovanie dôkazov v prísne kontradiktórnom civilnom sporovom konaní (so zákonnými výnimkami v prípade sporov s ochranou slabšej strany) má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia ( , ). Cieľom povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane konania. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností zaťažuje tú stranu konania, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu konania, ktorá tiež existenciu takýchto skutočností tvrdí. Len pre úplnosť súd aj na tomto mieste opakovane poznamenáva, že v konaní nebolo možné vychádzať z toho, že uzavretie Zmluvy nebolo žalovanou namietané, pretože v spotrebiteľskom spore môže súd v zmysle vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Takým dôkazom, ktorý súd (v rozpore s tvrdením žalobcu v ospravedlnení jeho neúčasti na pojednávaní) úplne jednoznačne vyžadoval, bol dôkaz o uzavretí Zmluvy v písomnej forme.

75. V nadväznosti na ustálenie záveru o platnom uzavretí Zmluvy sa základnou otázkou pre rozhodnutie, ktorú bolo (ex offo) nevyhnutné vyriešiť skôr, než by súd pristúpil k samotnému posúdeniu výšky nároku a jeho súdnej vymáhateľnosti, stala, a to s ohľadom na skutočnosť, že veriteľom, s ktorým žalovaná uzavrela úverovú zmluvu, na základe ktorej mala vzniknúť žalovaná pohľadávka, nebol žalobca, ale banka – Slovenská sporiteľňa, a.s. – a tvrdenie žalobcu, že pohľadávka voči žalovanej mu bola postúpená, otázka aktívnej vecnej legitimácie žalobcu (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. októbra 2021, sp. zn. , zverejnený v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 2/2022 pod č. 6 ako R 6/2022).

76. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého subjektu – žalobcovi vyplýva ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez a aj v prípade, že ju žiadna sporová strana nenamieta (porovnaj napríklad rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. júna 2010, sp. zn. ).

77. V prejednávanej veci súd dospel k záveru, že žalobcom predloženými dôkazmi nebola preukázaná jeho aktívna vecná legitimácia, teda platné postúpenie pohľadávky voči žalovanej na žalobcu.

78. Zákonná úprava postúpenia pohľadávky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere bankou alebo pobočkou zahraničnej banky je obsiahnutá v zákone o bankách, ale aj v a vo vzťahu k úprave postúpenia pohľadávky obsiahnutej v a nasl. predstavuje osobitnú úpravu (lex specialis). Postúpenie pohľadávky (cesia), všeobecne upravené v , spočíva v tom, že do existujúceho záväzku vstúpi namiesto doterajšieho

veriteľa (postupcu) nový veriteľ (postupník) na základe medzi nimi uzavretej zmluvy. Postúpením pohľadávky teda dochádza k zmene v osobe veriteľa tak, že novým veriteľom sa stáva postupník, ktorý tak nadobúda pohľadávku s príslušenstvom a právami s ňou spojenými.

79. Zákonné predpoklady pre platné postúpenie pohľadávky banky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú vymedzené vo vyššie citovanom a zákona o bankách, z ktorých vyplýva, že pre platné postúpenie takejto pohľadávky banky musia byť kumulatívne splnené všetky tam upravené podmienky, pričom predovšetkým a najmä pohľadávka zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo jej časť môže byť postúpená bankou len vtedy, ak je splatná (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 15. decembra 2020, sp. zn. , zverejnený v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 4/2021), a až po predchádzajúcej písomnej výzve banky, a ak je klient napriek nej nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku. Uvedené podmienky sú zákonnými predpokladmi pre platné postúpenie pohľadávky banky a musia byť splnené v čase jej postúpenia. Postúpenie pohľadávky v rozpore s uvedeným má za následok absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení podľa . V tejto súvislosti súd poukazuje na právny názor vyslovený Najvyšším súdom Slovenskej republiky v rozsudku z 24. apríla 2018, sp. zn. , zverejnený v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 60/2018, ktorý nadväzuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. marca 2018, sp. zn. , v zmysle ktorého nerešpektovanie zákonnej úpravy zákona o bankách má za následok neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky pre rozpor so zákonom a spôsobuje nedostatok aktívnej vecnej legitimácie s tým, že na absolútnu neplatnosť postúpenia musí súd prihliadnuť aj bez námietky.

80. Na vysvetlenie súd dopĺňa, že postúpenie pohľadávky banky zo spotrebiteľského úveru inej osobe má väzbu nielen na spotrebiteľskú zmluvu, ale aj na osobitné právne predpisy ( v spojení s zákona o bankách), v dôsledku ktorej skutočnosti sa mení aj obsah právneho vzťahu medzi (novým) veriteľom (postupníkom) a dlžníkom v porovnaní so vzťahom medzi (pôvodným) veriteľom (postupcom - bankou) a dlžníkom. V takomto prípade sa prípadná neplatnosť postúpenia pohľadávky prejaví nielen medzi stranami zmluvy o postúpení, ale aj navonok, voči dlžníkovi (spotrebiteľovi). Kým teda v iných prípadoch neplatnosti zmluvy o postúpení (napríklad kvôli nedostatočnej identifikácii pohľadávky) sa účinky tejto neplatnosti prejavia len medzi postupcom a postupníkom, no voči dlžníkovi je takéto postúpenie podľa účinné, ak mu ho oznámi postupca, v prípadoch uvedených v ani prípadné oznámenie postupcu v zmysle nemá voči dlžníkovi žiadne účinky. Dlžník teda nie je povinný plniť postupníkovi bez toho, aby bola preukázaná platná zmluva o postúpení pohľadávky banky (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. júna 2022, sp. zn. ).

81. Z uvedeného a z označených zákonných ustanovení je zrejmé, že nielen v zmysle zákona o bankách, ale aj podľa môže byť spôsobilým predmetom postúpenia iba taká pohľadávka banky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo jej časť, ktorá je už splatná, a to za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy nasledujúcej po tom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. To znamená, že predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky je konečná splatnosť alebo účinné zosplatnenie pohľadávky a zároveň kvalifikovaná výzva dlžníkovi upozorňujúca ho na nesplnenie jeho zmluvných povinností s možnosťou okamžitého zosplatnenia pohľadávky a jej postúpenia na iný subjekt.

82. Dôkazné bremeno preukázania splnenia podmienok podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách pred postúpením pohľadávky zaťažuje veriteľa, a to aj v prípade, že spotrebiteľ nepoprel s tým súvisiace skutkové tvrdenia veriteľa. V sporoch s ochranou slabšej strany súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez obstará alebo zabezpečí taký dôkaz ( ). Zároveň je potrebné v individuálnych spotrebiteľských sporoch dôsledne aplikovať aj ustanovenie , lebo nemôže byť na ťarchu spotrebiteľa, ak žalobca v žalobe iba označí, ale nepripojí všetky dôkazy na podporu svojich tvrdení. V dôsledku informačného deficitu, ktorý je pre spotrebiteľa v spotrebiteľských sporoch obvyklý, musí dôkaznú povinnosť za spotrebiteľa suplovať súd, a to aj v prípade, ak spotrebiteľ nepredložil alebo nemôže predložiť dôkazy vlastnou vinou. Z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie (C-40/08, C-618/10, C-243/08) vyplýva, že v

spotrebiteľských sporoch je relativizovaná nielen dôkazná povinnosť spotrebiteľa, ale aj jeho povinnosť tvrdenia (porovnaj R 6/2022).

83. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, prvou z podmienok postúpenia pohľadávky (banky) zo spotrebiteľského úveru je, že sa postupuje pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, t.j. taká, pri ktorej bola vyhlásená predčasná splatnosť úveru podľa v spojení s . Žalobca v konaní preukazoval účinné zosplatnenie pohľadávky listinnými dôkazmi, a to Výzvou z 30. januára 2021 a Oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo 4. marca 2021. V zmysle v spojení s môže veriteľ pristúpiť k zosplatneniu úveru za predpokladu, že takéto oprávnenie veriteľa bolo zmluvnými stranami dohodnuté, že spotrebiteľ bol na uplatnenie tohto práva upozornený v lehote nie kratšej ako 15 dní a že od omeškania so zaplatením splátky uplynuli tri mesiace. K uvedeným podmienkam pre zosplatnenie úveru zo spotrebiteľskej zmluvy pristupuje v prejednávanom prípade požiadavka, osobitne vyplývajúca pre pohľadávky zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere z a contrario v spojení s a spočívajúca v hodnovernom preukázaní [ ], že veriteľ vynaložil odbornú starostlivosť pri posudzovaní schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver [ ] v rozsahu a kvalite predpísanej ustanovením

84. Prvým a základným predpokladom pre zosplatnenie úveru je v zmysle dohoda strán o práve veriteľa žiadať zaplatenie celej pohľadávky pre neplnenie splátok. Vo vyjadrení zo 16. mája 2022 žalobca v reakcii na výzvu súdu k platnosti zosplatnenia úveru uviedol, že jeho právny predchodca si možnosť vyhlásiť mimoriadnu splatnosť dohodol so žalovanou v Zmluve o úvere v čl. I. ods. 5 písm. b). Ako už súd konštatoval vyššie, žalobca Zmluvu, na ktorú aj v tejto súvislosti odkazoval, v konaní súdu nepredložil, trvajúc na tom, že na preukázanie uzatvorenia Zmluvy postačuje predloženie Potvrdenia. V Potvrdení sa však ustanovenie, ktoré by (či už označením alebo obsahom) zodpovedalo skutkovému tvrdeniu žalobcu o dohode na možnosti vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, nenachádza. Hoci to žalobca v tejto súvislosti (v rozpore s ) neuviedol, súd z vykonaného dokazovania zistil, že Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo 4. marca 2021 odkazuje na ustanovenie POP, obsahom ktorého je dojednanie oprávnenia banky (pôvodného veriteľa) v prípade omeškania dlžníka so splácaním pohľadávky banky o viac ako tri mesiace vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky banky a požadovať splatenie pohľadávky banky v lehote, ktorú banka oznámi v Oznámení o mimoriadnej splatnosti. Avšak súd mal za to, že jediný odkaz na POP, obsiahnutý v Potvrdení a ustanovujúci, že zmeny údajov uvedených v Základných podmienkach Zmluvy sa riadia Zmluvou, POP a VOP, nemožno, obzvlášť v situácii, keď v konaní nebol preukázaný obsah žalovanej na uzavretie Zmluvy, a teda ani jej vôľa byť viazaná aj POP a VOP, t.j. účinná inkorporácia POP a VOP do Zmluvy ako do zmluvy o spotrebiteľskom úvere, považovať, a to so zreteľom nielen na nedostatok formy, ale aj nejasnosť jeho obsahu, za dohodu na oprávnení veriteľa požadovať zaplatenie celej pohľadávky tak, ako ju má na mysli .

85. Navyše, žalobca, hoci v ospravedlnení svojej neúčasti na pojednávaní také skutkové tvrdenie predniesol, v konaní nepreukázal ani, že jeho právny predchodca disponoval týmto oprávnením aj v zmysle Z ustanovenia , prvej vety a contrario totiž vyplýva, že veriteľ je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru len za predpokladu, že konal s odbornou starostlivosťou podľa uvedeného zákona, ktorou sa vo vzťahu k pôvodnému veriteľovi ako banke rozumie v zmysle označeného zákona posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje získané z jedného alebo viacerých zákonom určených registrov, a to spôsobom vyplývajúcim z citovaného zákona.

86. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že právny predchodca žalobcu nekonal s odbornou starostlivosťou, a teda pri uzatváraní predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere nedodržal zákonom predpokladaný postup. Žalobca totiž v konaní, a to ani v reakcii na výzvu súdu, smerujúcu k platnosti zosplatnenia a následného postúpenia pohľadávky, nepreukázal, že by jeho právny predchodca konal v súlade s naposledy označenými zákonnými ustanoveniami. Pritom v zmysle platí, že ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa citovaného zákona, nielenže nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie

spotrebiteľského úveru, ale v prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 citovaného zákona sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov s tým, že za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 citovaného zákona sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, ako aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42 uvedeného zákona. Z toho vyplýva, že schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver posudzuje veriteľ predovšetkým na základe údajov o príjmoch a výdavkoch. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti klienta je teda kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi po vynaložení bežných výdavkov zostane mesačne taká čiastka, z ktorej bude schopný úver splácať. Zo pritom, a to obzvlášť vo vzťahu k pôvodnému veriteľovi ako banke, vyplýva, že informácie pre rozhodnutie veriteľa o tom, či zmluvu so spotrebiteľom uzavrie, si má veriteľ zabezpečiť sám, a to v spolupráci so žiadateľom o úver, ako aj vyžiadaním údajov z príslušných databáz. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie vyhodnotiť a overovať, pričom za dostatočné možno považovať iba také informácie, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Pokiaľ potom veriteľ uvedeným spôsobom nepostupuje, dopúšťa sa v zmysle zákona ( ) hrubého porušenia povinnosti definovanej v uvedeného zákona, ktoré v ustanovení sankcionuje bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou takýmto veriteľom poskytnutého úveru.

87. V prejednávanej veci žalobca v konaní nepredložil žiadnu listinu preukazujúcu, že by jeho právny predchodca akýmkoľvek spôsobom posúdil schopnosť žalovanej splatiť poskytnutý spotrebiteľský úver. Rovnako, ani z Potvrdenia a ostatných priložených listín, ktorými žalobca v spore preukazoval svoj nárok, nevyplýva, že by jeho právny predchodca ako veriteľ akýmkoľvek spôsobom (žiadosťou v zmysle nevynímajúc) zisťoval a posudzoval bonitu žalovanej. Žalobca síce v podaní zo 7. marca 2024 tvrdil, že jeho právny predchodca pred poskytnutím úveru s odbornou starostlivosťou preskúmal schopnosť žalovanej splácať poskytnutý úver, avšak na podporu svojho tvrdenia nepredložil ani neoznačil žiaden dôkaz. S ohľadom na to musel potom súd konštatovať, že uvedené zistenia je nevyhnutné vyhodnotiť ako hrubé porušenie povinnosti právneho predchodcu žalobcu konať s odbornou starostlivosťou. Vykonané dokazovanie neumožnilo súdu dospieť k inému záveru než k tomu, že k posúdeniu bonity žalovanej vôbec nedošlo, a to napriek žalobcom dodatočne (v podaní zo 7. marca 2024) doplneného tvrdenia o opaku, ktoré súd bez jeho náležitého preukázania nemohol vyhodnotiť inak ako účelové.

88. Vychádzajúc z uvedeného, dospel súd k záveru, že z dôvodu, že žalobca nepreukázal, že by jeho právny predchodca náležite skúmal a vyhodnotil schopnosť žalovanej splácať spotrebiteľský úver v zmysle ustanovenia druhej vety v kontexte s ustanovením uvedeného zákona, považuje sa poskytnutý úver (aj z tohto dôvodu) za bezúročný a bez poplatkov. Konštatované zároveň (argumentum a maiori ad minus) znamená, že žalobca nebol v zmysle prvej vety oprávnený vyžadovať od žalovanej ani jednorazové splatenie predmetného spotrebiteľského úveru. To znamená, že nemohlo dôjsť k účinnému zosplatneniu úveru.

89. V zmysle Potvrdenia konečná splatnosť úveru mala nastať 20. februára 2023, a teda v prejednávanej veci ku dňu postúpenia pohľadávky (k 22. júnu 2021) ešte nenastal konečný termín splatnosti spotrebiteľského úveru. Vychádzajúc zo súdom konštatovanej neúčinnosti zosplatnenia úveru, to potom znamená, že podmienka splatnosti pohľadávky banky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, vyžadovaná zákona o bankách i pre platné postúpenie takejto pohľadávky, teda nebola naplnená, respektíve že žalobca nepreukázal, že pohľadávka voči žalovanej bola v čase jej postúpenia na žalobcu spôsobilá na postúpenie v zmysle ustanovenia a ustanovenia zákona o bankách. Pohľadávku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere totiž možno až na výnimky postúpiť až vtedy, keď je v celom rozsahu splatná, t.j. po vyhlásení mimoriadnej (predčasnej) splatnosti úveru bankou. Postúpenie pohľadávky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá sa doposiaľ nestala splatnou v celom rozsahu, má preto za následok absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení podľa v spojení s .

90. V kontexte daného prípadu to potom znamená, že žalobca v spore nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu z dôvodu nepreukázania splnenia podmienok pred postúpením pohľadávky bankou na nebankový subjekt (žalobcu) podľa ustanovenia a ustanovenia

zákona o bankách, bez splnenia ktorých je postúpenie pohľadávky v zmysle vylúčené, a teda následné postúpenie pohľadávky banky, ku ktorému došlo v rozpore s týmto ustanovením, je neplatným právnym úkonom v zmysle . Na absolútnu neplatnosť postúpenia pohľadávky musí súd prihliadnuť aj bez námietky (z úradnej povinnosti). Zároveň aj vecnú legitimáciu súd skúma z úradnej povinnosti, ktorej nedostatok má za následok zamietnutie žaloby bez vecného prejednania.

91. Vzhľadom na uvedené súd žalobu z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní, spôsobeného neplatnosťou zosplatnenia úveru a z tohto dôvodu i neplatnosťou následného postúpenia pohľadávky, keďže pohľadávka, ktorá bola predmetom postúpenia, nebola podľa zákona o bankách a spôsobilá na postúpenie, zamietol.

92. K tomu sa žiada dodať, že žalobcovi nebolo možné priznať nárok ani len na sumu zodpovedajúcu tým splátkam, ktoré už boli splatné pred postúpením pohľadávky. Zo znenia totiž vyplýva, že zákon vyžaduje pre platné postúpenie pohľadávky, aby pohľadávka ako celok bola po konečnom termíne splatnosti alebo sa stala splatnou pred konečným termínom splatnosti. Podstatným pre naplnenie tejto podmienky je teda skúmanie, kedy došlo alebo malo dôjsť k termínu konečnej splatnosti poskytnutého úveru ako celku, nielen jeho jednotlivých splátok.

93. Nad rámec uvedeného považuje konajúci súd za potrebné vyjadriť sa k písomnému podaniu žalobcu zo 7. marca 2024, v ktorom žalobca v rozpore so skutočnosťou opätovne uviedol, že súd v priebehu konania neprezentoval pred stranami sporu žiadnu skutočnosť ako spornú ani ho nevyzval na preukázanie skutočností, ktoré by vnímal ako sporné. Súčasne, pre prípad, že by súd nepovažoval uplatnený nárok za preukázaný v celom jeho rozsahu, respektíve by na preukázanie žalobcom uplatneného nároku a tvrdených skutočností požadoval ďalšie dôkazy, prípadne objasnenie doterajších tvrdení, žalobca žiadal o písomné vyzvanie na preukázanie uvedených skutočností a aj o odročenie pojednávania, keďže doposiaľ nemal vedomosť o prípadnom vnímaní akýchkoľvek skutočností ako sporných zo strany súdu. Súd k tomu uvádza, že uvedené tvrdenie (zrejme z dôvodu, že je súčasťou formulárového podania predkladaného žalobcom paušálne v takmer každom súdnom konaní) nezodpovedá skutočnosti, keďže žalobcu, ako už bolo opakovane uvedené, súd explicitne vyzval (okrem iného aj) na predloženie písomnej (nie nevyhnutne listinnej) Zmluvy či preukázanie platnosti zosplatnenia a postúpenia pohľadávky. Odhliadnuc od uvedeného, žiada sa poznamenať, že zo strany žalobcu (respektíve jeho právneho zástupcu) ide (okrem celkom očividného zavádzania) aj a najmä o nepochopenie základných procesných povinností žalobcu ako sporovej strany, ako aj nepochopenie úlohy súdu v civilnom sporovom konaní. Sporové konanie je kontradiktórnym konaním, v ktorom sa priorizuje procesná aktivita a procesná diligencia strán sporu. Žalobca je povinný v žalobe opísať všetky rozhodujúce skutočnosti dôležité pre rozhodnutie vo veci a tieto je povinný aj náležite preukázať. Žalobca je povinný tvrdiť tie skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného práva spôsobilé privodiť jeho úspech v spore. Bremeno tvrdenia je pritom v korelácii s bremenom popretia tvrdení protistrany. To však neznamená, že pasivita žalovanej môže mať za následok (aplikáciou , ) povinnosť súdu priznať akýkoľvek uplatnený nárok. Súd nemôže vyvodzovať právne účinky zo zanedbania procesnej povinnosti žalovanej poprieť tvrdenia žalobcu, ak žalobca samotný zanedbal svoju povinnosť tvrdenia (porovnaj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 11. júna 2019, sp. zn. ). Nie je ani na mieste, aby súd suploval procesnú nedbalosť (neaktivitu) žalobcu; takýto postup by bol porušením princípu rovnosti zbraní, vyjadreného v . Uvedené platí o to viac, ak ide o spotrebiteľský spor, v ktorom je povinnosťou súdu poskytnúť zvýšenú ochranu spotrebiteľovi (v tomto prípade žalovanej) ako slabšej sporovej strane. Naopak, žalobca ako silnejšia sporová strana bol zastúpený advokátom, ktorý bol povinný konať s náležitou starostlivosťou prislúchajúcou jeho profesijnej odbornosti (porovnaj ). Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré sa však žalobca ani jeho právny zástupca nedostavili. Pokiaľ by sa pojednávania zúčastnili, vypočuli by si v zmysle zo strany súdu, ktoré skutkové tvrdenia považuje medzi stranami za sporné a ktoré za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré nevykoná a aké je jeho predbežné právne posúdenie veci. Žalobca tak mal zachovanú možnosť reagovať na predbežné právne posúdenie veci zo strany súdu; v žiadnom prípade preto nie je možné hovoriť o prekvapivom súdnom rozhodnutí, a to v prejednávanej veci o to menej, že o názore súdu, že v danom prípade neuniesol bremeno tvrdenia ani dôkazné bremeno, žalobca mohol a musel vedieť z výzvy súdu. Tým, že žalobca sa na pojednávanie nedostavil, vzdal sa možnosti reagovať na uvedené predbežné právne posúdenie veci a predkladať súdu prípadne ďalšie dôkazy. Súd nebol povinný pojednávanie odročiť a o uvedenom žalobcu upovedomiť písomne,

keďže postup v zmysle sa realizuje práve na pojednávaní. Skutočnosť, že sa žalobca ani jeho právny zástupca pojednávania nezúčastnili, preto musí ísť na ťarchu žalobcu. Nebol preto daný dôvod na postup podľa , teda požiadať žalobcu o ďalšie skutkové tvrdenia, keďže takýto postup by bol v kontexte prejednávanej veci v rozpore s princípom rovnosti zbraní. Navyše, súd žalobu zamietol z dôvodu nepreukázania aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní (t.j. z dôvodu neunesenia dôkazného bremena), nie z dôvodu neuvedenia rozhodujúcich skutkových tvrdení.

94. Vychádzajúc z uvedeného, musel súd konštatovať, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia o jeho aktívnej vecnej legitimácii na podanie žaloby v posudzovanej veci, ktorou otázkou bol súd ex offo povinný sa zaoberať, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

95. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

96. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

97. Podľa ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

98. Keďže v danom prípade súd rozhodol rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, bol povinný rozhodnúť aj o nároku na náhradu trov konania. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa s poukazom na . Kým žalobca nedosiahol v konaní žiadny materiálne merateľný úspech, žalovaná bola v konaní v celom rozsahu úspešná, a teda má voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného, ako aj odvolacieho konania, avšak vzhľadom na skutočnosť, že v tomto konaní jej doposiaľ žiadne trovy nevznikli, a zároveň si žiadne trovy (prvoinštančného ani odvolacieho) konania ani neuplatnila, súd, postupujúc v súlade s princípom uvedeným v základných princípov , zakotvujúcim procesnú ekonómiu, nevyhradil rozhodnutie o výške trov konania samostatnému uzneseniu v zmysle , ale priamo rozhodol tak, že žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal a žalobca ako neúspešná strana sporu nemá na náhradu trov konania právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch vyhotoveniach na Mestský Košice ( ).

Podľa v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací ).

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).