Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

64Ek/525/2020

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: G.. T. P., A.: XX.X.XXXX, A. XX, XXX XX Ž. proti povinnému: S. M., A.: XX.X.XXXX, T. M. XXXX, XXX XX M. - M. o vymoženie 1.500,- EUR s príslušenstvom vedenej pred súdnym exekútorom: JUDr. Jana Debnárová, IČO: 45 029 164, sídlo exekútorského úradu T. Vansovej 2, 984 01 Lučenec, pod sp. zn. 337EX 234/20, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

rozhodol:

Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 12.03.2020 domáhal od povinného vymoženia sumy celkom 1.500,- EUR s prísl. na základe vykonateľného exekučného titulu

- rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom, sp.zn. zo dňa 24.08.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 19.10.2011 a vykonateľnosť dňom 24.11.2011 pre ods. II. a dňa 04.11.2011 pre ods. I.

2. Súd na základe vyššie uvedeného návrhu na vykonanie exekúcie vydal dňa 22.04.2020 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi - JUDr. Jana Debnárová, IČO: 45 029 164, sídlo exekútorského úradu T. Vansovej 2, 984 01 Lučenec, ktorý vedie exekúciu pod sp.zn. 337EX 234/20. Súdny exekútor zaslal povinnému upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 23.04.2020, ktoré si povinný prevzal do vlastných rúk dňa 04.05.2020.

3. Povinný doručil súdnemu exekútorovi písomné podanie označené ako „Žaloba/návrh na zastavenie exekúcie podľa účinného od 01.04.2017, Exekučný poriadok; č. 337 EX 234/20; Námietky proti exekučnému konaniu; Námietky proti trovám exekúcie a príslušenstva“ datované dňom 06.05.2020. V predmetnom písomnom podaní povinný z opatrnosti vzniesol námietku premlčania, uviedol, že nebol informovaný o vzniku exekučného titulu vydaného Okresným súdom ani o návrhu na vykonanie exekúcie ani o poverení na vykonanie exekúcie vydaného Okresným súdom. V ďalšom texte návrhu na zastavenie povinný poprel pohľadávku, ktorá bola podkladom pre vydanie exekučného titulu, namietal, že exekúcia sa vedie na základe nespôsobilého právneho titulu. Podľa tvrdenia povinného rozhodnutie súdu vychádza z neprávneho právneho posúdenia veci a účastníkovi konania boli porušené a odňaté ústavné práva, bola odňatá možnosť konať pred súdom, bolo porušené ústavné právo, aby sa vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v prítomnosti povinného a aby sa dalo vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. V závere svojho návrhu na zastavenie exekúcie povinný namietal trovy exekúcie a príslušenstva. Na základe uvedeného žiadal exekúciu zastaviť.

4. Spolu s návrhom na zastavenie exekúcie súdny exekútor predložil súdu aj vyjadrenie oprávneného, ktorý v ňom uvádza, že so zastavením exekúcie nesúhlasí. Podľa vyjadrenie oprávneného návrh na vykonanie exekúcie bol podaný podľa o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov ako opätovný návrh. V súvislosti s námietkou

premlčania oprávnený uviedol, že pohľadávka vymáhaná v starej exekúcii sa po ukončení exekučného konania nepremlčí skôr, ako uplynie jeden rok. Ostatné tvrdenia povinného oprávnený označil za nepravdivé a zavádzajúce a z toho dôvodu sa k nim odmietol vyjadriť.

5. Súdny exekútor sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie bližšie nevyjadril.

6. S poukazom na ust § 61k ods. 1 Exekučného poriadku: „Súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a. po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b. exekučný titul bol zrušený, c. je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods.2), d. sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.“

7. S poukazom na ust § 61k ods. 2 Exekučného poriadku: „Povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.“

8. S poukazom na ust § 61k ods. 5 Exekučného poriadku: „Návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.“

9. S poukazom na ust § 61l ods. 1 Exekučného poriadku: „O návrhoch na zastavenie exekúcie, ktoré majú odkladný účinok, rozhoduje súd prednostne.“

10. S poukazom na ust § 61l ods. 2 Exekučného poriadku: „Na prejednanie návrhu na zastavenie exekúcie nie je potrebné nariaďovať pojednávanie. Pred rozhodnutím môže súd nariadiť vypočutie určitej osoby.“

11. S poukazom na ust § 61l ods. 3 Exekučného poriadku: „Ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.“

12. S poukazom na ust. - : „Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.“

13. S poukazom na ust. - : „Ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.“

14. S poukazom na ust. - o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej v texte len ako „ZoUNEK“): „Pohľadávka vymáhaná v starej exekúcii sa po ukončení exekučného konania podľa tohto zákona nepremlčí skôr, ako uplynie jeden rok; to platí rovnako, ak osobitný predpis umožňuje nariadiť výkon rozhodnutia do určitej doby.“

15. Cieľom exekučného konania je uspokojenie nároku oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a

predpokladom vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, a ktorý povinný dobrovoľne sa nesplnil.

16. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného, ktorého účelom je zastavenie exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Prostredníctvom tohto procesného inštitútu zákon umožňuje povinnému brániť sa proti nedôvodne začatej a neprípustnej exekúcii a v prípade jeho uplatnenia vzniká povinnosť súdu preskúmať oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie s prihliadnutím na všetky skutočnosti uvádzané povinným, a s ktorými zákon spája zastavenie exekúcie. Z uvedeného dôvodu musí byť návrh na zastavenie exekúcie náležite odôvodnený. Dôkazné bremeno spadá na ťarchu povinného, ktorý okrem povinnosti tvrdenia je povinný súdu predložiť všetky dôkazy, ktoré by jeho tvrdenia potvrdili.

17. Z hľadiska času podania návrhu na zastavenie exekúcie rozlišujeme návrh na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom a bez odkladného účinku. Len odôvodnený návrh na zastavenie exekúcie podaný do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie má odkladný účinok. Argumentum a contrario neodôvodnený návrh, hoci podaný v lehote 15 dní, nemá odkladný účinok. Povinní musia uplatniť všetky skutočnosti, ktoré sú im známe. Neskôr podané návrhy môžu obsahovať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí 15-dňovej lehoty. Ďalšie podané návrhy musia obsahovať opäť len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu. Výnimku predstavujú skutočnosti, ktoré nemohli povinní bez vlastnej viny uplatniť skôr. Neskôr podaný návrh na zastavenie exekúcie už nemá odkladný účinok.

18. Po preskúmaní písomných podaní súdneho exekútora, povinného a oprávneného súd konštatuje, že povinný podal návrh na zastavenie v zákonom stanovenej lehote.

19. Súd uvádza, že exekučný súd v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ustanovenie §61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia byť v ňom uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.

20. Každý exekučný titul sa vyznačuje formálnou i materiálnou právoplatnosťou. Formálna právoplatnosť vykonávaného rozhodnutia znamená, že rozhodnutie už nie je preskúmateľné riadnymi opravnými prostriedkami, resp. že žiadne opravné prostriedky už nemajú odkladný účinok. Materiálna právoplatnosť rozhodnutia vyjadruje, že medzi účastníkmi na ktorých sa právoplatnosť vzťahuje, sa nastolil kvalitatívne nový právny vzťah v podobe judikovaného nároku o ktorom nemožno znova konať a ktorý je záväzný medzi účastníkmi a voči všetkým orgánom. Formálna právoplatnosť sa považuje za bezvýnimočnú, čo znamená, že rozhodnutie buď je alebo nie je napadnuteľné opravnými prostriedkami, materiálna právoplatnosť sa vyznačuje väčšou flexibilitou. Jediným exekučným titulom, ktorý môže exekučný súd preskúmať po hmotnoprávnej stránke, teda aj z materiálnej právoplatnosti, je rozhodcovský rozsudok. Ostatné exekučné tituly môže exekučný súd skúmať len z formálnej stránky.

21. Vo vykonávacom konaní musí súd vychádzať z vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom, pretože len vykonáva to, o čom už bolo rozhodnuté a nenahrádza súd v základnom konaní a v jeho rozhodovacej činnosti. Exekučný súd je viazaný rozhodnutím vo veci samej, ktoré je vykonávané, a ktoré zakladá oprávnenému právo na splnenie určenej povinnosti voči tam označenému subjektu, a preto exekučnému súdu neprislúcha čokoľvek meniť na tomto rozhodnutí, príp. ho akokoľvek vecne preskúmavať alebo rušiť.

22. „Exekučný súd nie je oprávnený skúmať vecnú stránku exekučného titulu, pretože je viazaný rozhodnutím súdu v základom konaní, to znamená, že rozhodnutie súdu v základnom konaní nemôže byť exekučným súdom posúdené ako rozporné so zákonom. V exekučnom konaní súd skúma len to, či

došlo k zániku práva vyplývajúceho z exekučného titulu po jeho vydaní.“ (Uznesenie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 30.05.2018, sp. zn. )

23. „Exekučné tituly môže exekučný súd skúmať len z formálnej stránky. V konaní o námietkach proti exekúcii súd skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie a námietky proti exekúcii sa posudzujú v čase začatia exekučného konania, t.j. v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie. Exekučný súd však nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu stránku exekučného titulu. Obsahom toto rozhodnutia je viazaný a musí z neho vychádzať, prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. Nerešpektovanie exekučného titulu by totiž znamenalo „neprípustnú nápravu“ vykonávaného rozhodnutia. Povinný sa mal uvedenými skutočnosťami brániť v základnom konaní (právo patrí bdelým - „vigilantibus iura scripta sunt“).“ (Uznesenie Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 24.05.2016, sp. zn. )

24. „Všeobecne platí, že exekučný súd je exekučným titulom, ktorým je rozsudok všeobecného súdu, viazaný a nemá oprávnenie tento exekučný titul vecne preskúmavať.“ (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 07.09.2016, sp. zn. ).

25. Podkladom na vykonanie exekúcie bol právoplatný a vykonateľný exekučný titul - rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom, sp.zn. zo dňa 24.08.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 19.10.2011 a vykonateľnosť dňom 24.11.2011 pre ods. II. a dňa 04.11.2011 pre ods. I..

26. K námietke povinného, že nemá vedomosť o vzniku exekučného titulu vydaného Okresným súdom Žiar nad Hronom, súd uvádza nasledovné: žiadosťou zo dňa 26.05.2020 bol dopytovaný Okresný súd Žiar nad Hronom, ktorý vydal exekučný titul, aby exekučnému súdu (Okresnému súdu Banská Bystrica) zaslal doručenku preukazujúcu doručenie exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom, sp.zn. zo dňa 24.08.2011 povinnému (v základnom konaní žalovanému). Dňa 17.07.2020 bola exekučnému súdu doručená odpoveď z Okresného súdu Žiar nad Hronom, ktorej prílohou bola aj fotokópia doručenky, ktorá preukázala, že povinný si exekučný titul prevzal do vlastných rúk dňa 03.10.2011. Pokiaľ povinný namieta nedostatok riadneho doručenia exekučného titulu, t.j. jeho formálnu nevykonateľnosť exekučný súd konštatuje, že potvrdenie (doložka) právoplatnosti a vykonateľnosti je verejná listina a na vyvrátenie pravdivosti skutočnosti v nej tvrdenej je potrebné dokázať opak. Preto len vyhlásenie, že exekučný titul nie je právoplatný a (formálne) vykonateľný je nedostačujúci. Pre úplnosť súd dodáva, že právny poriadok Slovenskej republiky vychádza zo zásady „vigilantibus iura scripta sunt", ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „práva patria len bdelým" (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod.. To platí obdobne aj o využívaní zákonných procesných ustanovení včítane využitia možnosti podania opravných prostriedkov (citované z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. ). Ako už bolo vyššie uvedené, konanie na exekučnom súde nie je opravným prostriedkom prostredníctvom, ktorého by exekučný súd mohol zrušiť právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu. Na to slúžia opravné prostriedky v základnom konaní o ktorých bol povinný správne poučený, nakoľko exekučný titul obsahuje poučenie o možnosti podania opravného prostriedku (str. 4 exekučného titulu). Vzhľadom na uvedené exekučný súd považuje námietku povinného o tom, že nemal vedomosť o vzniku exekučného titulu za právne irelevantnú a účelovú.

27. K námietke povinného, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a účastníkovi konania boli porušené a odňaté ústavné práva, bola odňatá možnosť konať pred súdom, bolo porušené ústavné právo, aby sa vec prerokovala bez zbytočných prieťahov a v prítomnosti povinného a aby sa dalo vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom súd uvádza, že v odôvodnení exekučného titulu sa Okresný súd Žiar nad Hronom vysporiadal, keď uviedol, že: „Na pojednávanie sa nedostavil ani odporca, doručenie mal riadne vykázané, neúčasť neospravedlnil ani nepožiadal o odročenie pojednávania, preto súd v zmysle konal v jeho neprítomnosti.“ Na základe uvedeného súd považuje aj túto námietku povinného za účelovú a právne irelevantnú.

28. K námietke povinného o tom, že nebol informovaný o podanom návrhu na vykonanie exekúcie, ani o poverení na vykonanie exekúcie vydaného Okresným súdom Banská Bystrica súd uvádza, že o doručení

návrhu na vykonanie exekúcie exekučný súd nie je povinný informovať povinného. Podľa ust. § 57 ods. 1 Exekučného poriadku sa vydané poverenie na vykonanie exekúcie odošle poverenému súdnemu exekútorovi spolu s rovnopisom návrhu na vykonanie exekúcie alebo spolu s údajmi z návrhu na vykonanie exekúcie. Doručením poverenie na vykonanie exekúcie sa začína exekúcia. Z uvedeného je zrejmé, že exekučný súd má povinnosť poverenie na vykonanie exekúcie doručiť poverenému súdnemu exekútorovi, nie účastníkovi konania - povinnému. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenie zákona exekučný súd považuje aj túto námietku povinného za účelovú a právne irelevantnú.

29. K vznesenej námietke premlčania súd uvádza, že exekučný súd musí exekúciu zastaviť, ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu (ust. § 61k ods. 1 písm. d/ Exekučného poriadku). Ide o generálne ustanovenie, ktoré exekučný súd aplikuje v prípadoch kedy exekúcia nemôže byť vedená pre určité dôvody, pričom však nejde o zánik práva priznaného exekučným titulom, zrušenie exekučného titulu alebo dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné. Ide najmä o dôvody, ktoré vyplývajú buď priamo z ustanovení Exekučného poriadku alebo iných právnych predpisov. Dôvodom na zastavenie exekúcie je napr. to, že rozhodnutie, na podklade ktorého sa vedie exekúcia nie je formálne alebo materiálne vykonateľné, pričom súd sa o tejto skutočnosti dozvedel až po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie. Okolnosťou, ktorá bráni vymáhateľnosti nároku, a teda je dôvodom na zastavenie exekúcie je taktiež premlčanie judikovaného práva, ak povinný vzniesol námietku premlčania. Ďalším dôvodom, ktorý bráni vymáhateľnosti nároku je neúčinnosť exekučného titulu. Ide o vlastnosť, ktorá nespôsobuje zrušenie exekučného titulu ale spôsobuje, že exekučný titul nemôže byť podkladom pre nútený výkon. Ide o skutočnosti, ktoré nastali až po vydaní exekučného titulu na základe zákona alebo rozhodnutia. Neúčinným sa môže rozhodnutie predložené ako exekučný titul stať napr. v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty, počas ktorej bolo možné takéto rozhodnutie vykonať. Dôvodom, ktorý bráni vymáhateľnosti nároku je aj rozpor Exekučného poriadku s verejným poriadkom. Vymáhateľnosť judikovanej pohľadávky (priznanej súdnym rozhodnutím) zaniká, ak je premlčaná a ak sa povinný premlčania dovolá (ak namietne premlčanie). Pohľadávka sa premlčí uplynutím premlčacej doby. Pre posúdenie otázky, či je vymáhaná pohľadávka premlčaná, je dôležité vyhodnotiť, či sa na právny vzťah aplikujú ustanovenia alebo . V režime rozlišujeme medzi premlčaním judikovanej a nejudikovanej pohľadávky. Ak je pohľadávka priznaná právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu (exekučným titulom), premlčacia doba je desaťročná a plynie odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť, resp. deň po lehote určenej na plnenie (tzv. paričnej lehote). Dĺžka pôvodnej premlčacej doby pritom nie je rozhodujúca. Od podania návrhu na vykonanie exekúcie premlčacia doba neplynie. V pôvodnom exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod sp.zn. bolo vydané poverenie doručené súdnemu exekútorovi dňa 03.02.2012, tzn. že od roku 2012 do zastavenia pôvodného exekučného konania (21.01.2020) neplynie premlčacia doba a teda k premlčaniu pohľadávky vymáhanej v konaní na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp.zn. nedošlo. Nad rámec uvedeného súd uvádza, že podľa ust. ZoUNEK by premlčacia doba neuplynula skôr ako jeden rok od ukončenia pôvodného exekučného konania. Pôvodné exekučné konanie bolo ukončené dňa 21.01.2020, tzn. že premlčacia doba v tomto konkrétnom prípade neuplynie skôr ako 21.01.2021. Návrh na vykonanie exekúcie bol podaný dňa 12.03.2020, teda bol podaný v lehote a k premlčaniu nedošlo. Vzhľadom na vyššie uvedené považuje exekučný súd vznesenú námietku povinného za právne irelevantnú.

30. K - , na ktorý povinný v návrhu na zastavenie poukazuje, súd uvádza, že už rímske právo zakotvovalo zásadu nemo turpitudinem suam allegare potest, čo znamená, že nikto nesmie mať prospech z vlastného nepoctivého správania. Pod nepoctivým správaním rozumieme také správanie sa subjektov práva, ktoré síce nachádza oporu v platnom práve, avšak tvrdé uplatňovanie takýchto práv nie je slušné vo vzťahu k ostatným adresátom a prijímateľom právnej úpravy. Zákaz zneužitia práva teda predstavuje istý materiálny korektív k príliš formalistickému výkladu zákonného textu, ktorý by v konečnom dôsledku poškodzoval práva (prípadne oprávnené záujmy) iných. Skutočnosť, že sa oprávnený v dôsledku nesplnenia povinnosti povinného uloženej mu právoplatným a vykonateľným exekučným titulom obrátil na exekučný súd a podal návrh na vykonanie exekúcie nie je možné charakterizovať ako zneužitie práva. Naopak práve výroky povinného na osobu právneho zástupcu oprávneného (ktorého v návrhu na zastavenie exekúcie označil za arogantného právnika), ako aj oprávneného samotného (ktorého v návrhu na zastavenie exekúcie označil za úžerníckeho veriteľa) môžu byť vnímané ako zneužitie práva, pretože sú v rozpore s princípom zachovávania úcty k právam iných, ktorý má byť rešpektovaný všetkými účastníkmi konania a z ktorého

vyplýva i požiadavka, aby účastníci konania rešpektovali ľudskú dôstojnosť, občiansku česť i osobnosť ďalších účastníkov konania, ale i samotného vo veci konajúceho súdu tak vo svojich písomných, ako i verbálnych prejavoch. (uznesenie Ústavného súdu Českej republiky, -7)

31. K - , na ktorý povinný v návrhu na zastavenie poukazuje, súd uvádza, že článok 6 normatívne pokrýva tú časť procesnoprávnych vzťahov, ktorá vzniká medzi dvoma sporovými stranami kontradiktórneho (sporového) konania. Obsahom každého právneho vzťahu sú práva a povinnosti, ktoré vznikajú pri realizácii oprávnení jednotlivých subjektov tohto právneho vzťahu. Z tohto aspektu sa prejavuje princíp rovnosti sporových strán ako tzv. rovnosť zbraní. Rovnosť zbraní sa prejavuje ako rovnaká miera možností uplatňovania prostriedkov procesného útoku, ale aj procesnej obrany v medziach stanovených . Civilné právo procesné tak nemôže fingovať skutočnú rovnosť subjektov (napr. jedna sporová strana sa dá zastúpiť advokátom a druhá sporová strana toto svoje procesné právo nevyužije a pod.). Obsah princípu rovnosti sporových strán v civilnom sporovom konaní sa tak prejavuje ako tzv. funkčná rovnosť, spočívajúca v takom procesnom postupe súdu, aby sa každej zo sporových strán umožnilo v rovnakej miere realizovať svoje procesné oprávnenia. To, či sporová strana svoje procesné oprávnenia aj reálne využije a v akej kvalite, už netvorí obsah princípu rovnosti sporových strán. Procesná rovnosť sa sústreďuje výlučne do zabezpečenia akejsi pomyselnej rovnakej štartovacej čiary pre obidve sporové strany.

32. K - , na ktorý povinný v návrhu na zastavenie poukazuje, súd uvádza, že dôkazná povinnosť rovnako predstavuje špecifickú procesnú povinnosť, ktorou je zaťažená sporová strana - nie je v tejto súvislosti správne uvažovať pri dôkaznej povinnosti len o žalobcovi/oprávnenom. Inak povedané, dôkazná povinnosť nestíha v kontradiktórnom spore len žalobcu/ oprávneného. Dokazovať je povinný každý, kto v spore niečo tvrdí. To znamená, že aj žalovaný/povinný v rámci svojej procesnej obrany znáša povinnosť tvrdenia, a tým pádom i dôkaznú povinnosť. Nedodržanie dôkaznej povinnosti a následne neunesenie dôkazného bremena vedie v prípade žalovaného/povinného k procesnej pasivite, ktorá je rovnako sankcionovaná stratou sporu. Vo všeobecnosti preto platí, že dôkaznú povinnosť a s ňou súvisiace dôkazné bremeno má v spore každý, kto dostojí svojej procesnej povinnosti tvrdiť. Dôkazné bremeno teda v kontradiktórnom spore rozhodne nesvedčí len žalobcovi/ oprávnenému. V tejto súvislosti sa dôkazné bremeno prirovnáva ku stromu, ktorého koruna sa podľa vývoja konkrétneho sporu nakláňa raz na stranu žalobcu/oprávneného a inokedy, naopak, na stranu žalovaného/povinného. Dôkazné bremeno v spore nepredstavuje statický prvok, ale nasleduje konkrétny priebeh kontradiktórneho sporu, pri ktorom procesné strany procesne útočia alebo sa procesne bránia. Vzhľadom na vyššie uvedené je aj táto námietka povinného právne irelevantná.

33. Povinný na záver návrhu na zastavenie exekúcie namietol aj výšku trov exekúcie a príslušenstva. Exekučný súd na tomto mieste odôvodnenia musí uviesť, že podľa právnej úpravy exekučného konania účinnej od 01.04.2017 už nie je možné namietať výšku trov exekúcie súdneho exekútora. Aj napriek tomu exekučný súd dáva povinnému do pozornosti tú skutočnosť, že výška trov súdneho exekútora v prípade nesplnenia vymáhanej povinnosti v lehote na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má odkladný účinok sa v súlade s ustanovením vyhlášky č. , ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov zvyšuje o jednu polovicu. Trovy súdneho exekútora sú ustanovené priamo právnym predpisom a preto súdny exekútor nie je povinný preukazovať ich výšku.

34. Súd má za to, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol ani relevantným spôsobom nepreukázal, že by mu v základnom konaní boli odňaté alebo porušené jeho ústavné práva, naopak povinný sám svojou pasivitou v základnom konaní spôsobil, že bol vydaný exekučný titul, že exekučný titul nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť (teda je materiálne a formálne vykonateľný), a nepreukázal ani iné okolnosti či skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé obsahovo naplniť niektorý z dôvodov, ktoré Exekučný poriadok v ust. § 61k vyžaduje ako predpoklad na zastavenie exekúcie súdom.

35. Vzhľadom na skutočnosť, že súd pri rozhodovaní o návrhu na zastavenie exekúcie nezistil žiadny z dôvodov na zastavenie exekúcie a teda exekúcia sa má vykonať na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, preto súd v súlade s § 61l ods. 3 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie povinného zamietol.

36. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku: „Trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.“

37. Podľa § 199b Exekučného poriadku: „Oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.“

38. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku: „Povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.“

39. Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil, a ktoré by pri riadnom priebehu konania. Pri návrhu na zastavenie exekúcie je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či a pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska mal úspech. Ustanovenie o náhrade trov konania, nie je obmedzené len na určité konania. Platí preto pre každé konanie. Keďže súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol, povinný nemá nárok na náhradu trov konania a oprávnený mal v konaní úspech vznikol mu nárok na náhradu nákladov spojených s jeho zastupovaním v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. Nakoľko oprávnený v exekučnom konaní právne zastúpený nebol a v súvislosti s vyjadrením k návrhu povinného na zastavenie exekúcie mu žiadne trovy nevznikli, súd ani o trovách oprávneného nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.

Ak ten, komu bola vykonateľným rozhodnutím uložená povinnosť, dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnená osoba podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.