Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 193/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. mája 2010

prerokoval sťažnosť I. K. K., B., vo veci namietaného porušenia a

Slovenskej republiky, jeho základného práva zaručeného Slovenskej

republiky a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Bardejov v konaní vedenom pod sp. zn. a

postupom Krajského súdu v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť I. K. K. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. februára

2010 doručená sťažnosť I. K. K., B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie

a (ďalej len „“), svojho základného práva

zaručeného (sťažovateľom uplatnenú námietku len odkazom na celý

ústavný súd špecifikoval doplnením zodpovedajúceho odseku 1 tohto článku)

a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bardejov (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom Krajského súdu v Prešove (ďalej len

„krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že okresným súdom bol sťažovateľovi

ustanovený právny zástupca z radov advokátov pre jeho zastupovanie v dovolacom konaní.

Uznesenie napadol odvolaním ustanovený advokát, ktorý poukázal na narušenie vzájomnej

dôvery medzi advokátom a sťažovateľom, ako aj na iné konanie prebiehajúce pred

okresným súdom, kde nemohol byť sťažovateľovi ako právny zástupca ustanovený

z rovnakého dôvodu. Uznesením sp. zn. z 24. augusta 2009 v rámci

autoremedúry okresný súd napadnuté uznesenie zrušil.

Proti predmetnému uzneseniu podal sťažovateľ odvolanie, ktorému však krajský súd

nevyhovel a uznesením sp. zn. z 25. novembra 2009 prvostupňové

rozhodnutie potvrdil odvolávajúc sa na ustanovenie

o advokácii a o zmene a doplnení o živnostenskom podnikaní

(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o advokácii“), podľa

ktorého je advokát oprávnený odstúpiť od zmluvy o poskytovaní právnych služieb len

zo závažných dôvodov, najmä ak sa narušila nevyhnutná dôvera medzi ním a klientom.

Krajský súd v odôvodnení uviedol, že „Z predchádzajúcich súdnych konaní je

nesporné, že už došlo k narušeniu dôvery medzi zastupujúcim advokátom a zastúpeným –

žalobcom, čo pripúšťa aj sám žalobca v podanom odvolaní. Potom nie je možné spravodlivo

od advokáta požadovať, aby zastupoval žalobcu, ak u advokáta je presvedčenie o tom,

že nemôže veriť zastúpenému, keď tu sú vzájomné výhrady takého charakteru, ktoré

nasvedčujú o určitej averzii jednej osoby k druhej, pričom pre úspech v spore je potrebné

mať jednoznačne dôveru v konaní jedného k druhému v prejednávanej veci.“.

Sťažovateľ sa v sťažnosti vyjadril, že krajský súd odôvodnil svoje rozhodnutie

„úplnou absurdnosťou, že advokát je oprávnený od zmluvy /?!/ o poskytovaní právnych

služieb odstúpiť, keď ja žiadnu zmluvu s týmto advokátom uzatvorenú nemám, keďže mi bol

ustanovený priamo súdom, a to bez možnos-ti, aby mohol od tejto kauzy len z vlastnej vôle

odísť! Už nehovoriac, že ja som s týmto advokátom nikdy žiaden konflikt nemal.“.

Podľa sťažovateľa „V danom prípade súdy postupovali zbabelo pred nimi určeným

advokátom, keď pred jeho fórami cúvli a kapitulovali, už nehovoriac, že to nebol

kvalifikovaný zákonný dôvod! A podľa mňa aj to je dôkaz o hlbokom úpadku nášho

súdnictva a jeho neschopnosti sa vysporiadať s banálnymi vecami!“.

Na základe uvedeného sťažovateľ žiadal ústavný súd o vydanie tohto nálezu:

„1./ Vyslovuje, že základné a ľudské práva I. K. K. podľa čl. 46 Ústa-vy SR a ods. 1/,

Dohovoru v kontexte s a 124 nesprávnym postupom a slabingerským

postojom Krajského súdu v Prešove a Okresného súdu v Bardejove v súdnom konaní

vedeného u neho pod č.k. o právnu pomoc advokátom, porušené boli.

2./ Priznáva I. K. K. spravodlivé finančné zadosťučinenie vo výške 2tis. EUR

/dvetisíceur/, ktoré sú mu povinne zaviazané zaplatiť spoločne a nerozdielne Krajský súd

v Prešove a Okresný súd v Bardejove do 2-och mesiacov od účinnosti tohto ústavného

nálezu.

3./ Ukladá Okresnému súdu v Bardejove a Krajskému súdu v Prešove spoločne

a nerozdielne uhradiť aj trovy tohto súdneho konania, a to do 15-tich dní od právoplatnosti

tohto ústavného nálezu.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanovených zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľa ústavný súd skúmal jej zákonom

predpísané náležitosti upravené v , ako aj prípadné

dôvody na jej odmietnutie podľa . Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené alebo podané

oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez

ústneho pojednávania.

Podanie sťažovateľa obsahuje urážlivé výroky na adresu okresného súdu

a krajského súdu („...súdy postupovali zbabelo pred nimi určeným advokátom, keď pred

jeho fórami cúvli a kapitulovali ...“), ktoré sú dehonestujúceho charakteru.

Ústavný súd vo vzťahu k predmetnému správaniu účastníka poukazuje na judikatúru

Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý už vyslovil, že „V zásade smie byť sťažnosť

odmietnutá ako neprijateľná podľa čl. 35 ods. 3 dohovoru, pokiaľ bola vedome založená

na nepravdivých faktoch, a rovnako ak používa útočný, resp. hrubo urážlivý jazyk (Řehák

v. Česká republika, No. 67208/01, rozhodnutie z 18. mája 2004)“.

Ústavný súd je toho názoru, že sťažovateľ v tomto prípade výrokmi obsiahnutými

v jeho podaniach prekročil hranicu normálnej kritiky a hrubo urážal druhého účastníka

konania (okresný a krajský súd), a to v rozpore s princípom zachovávania úcty k právam

iných, ktorý má byť v rámci občianskoprávneho konania v súlade s § 1 a § 2 zákona

č. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“)

rešpektovaný všetkými účastníkmi konania a z ktorého vyplýva i požiadavka, aby účastníci

konania rešpektovali ľudskú dôstojnosť, občiansku česť i osobnosť ďalších účastníkov

konania, ale i samotného vo veci konajúceho súdu tak vo svojich písomných, ako

i verbálnych prejavoch.

Správanie sťažovateľa, ktorého cieľom je uškodiť reputácii druhého účastníka

konania, teda podľa názoru ústavného súdu možno označiť za zneužitie práva na podanie

sťažnosti a je v rozpore s účelom takéhoto práva.

Ústavný súd sťažnosť sťažovateľa podľa

odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí, a z tohto dôvodu bolo už ďalej

bezpredmetné rozhodovať o sťažovateľovej žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu

v konaní pred ústavným súdom.

Súčasťou zákonom predpísaných náležitostí návrhu na začatie konania podaného

ústavnému súdu je aj primeraná slušnosť vo vyjadrovaní, na čo už bol sťažovateľ

rozhodnutiami ústavného súdu vo viacerých prípadoch upozornený, no napriek tomu

vo svojom podaní výroky urážlivého charakteru opätovne použil.

V prípade hrubo neslušného alebo urážlivého obsahu návrhu môže byť tento

odmietnutý pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí, pokiaľ záujmy ochrany

ústavnosti nevyžadujú iný postup.

Ústavný súd konštatuje, že záujmy ochrany ústavnosti iný postup nevyžadujú.

V prípade namietaného postupu okresného súdu vychádzajúc z princípu subsidiarity daného

, podľa ktorého ústavný súd rozhoduje o individuálnych sťažnostiach

fyzických osôb alebo právnických osôb vo veci porušenia základných práv alebo slobôd

v tých prípadoch, ak o ich ochrane nerozhoduje iný súd, je právomoc ústavného súdu

vylúčená vzhľadom na to, že ochranu sťažovateľovým právam bol v zmysle ustanovení

a nasledujúcich oprávnený a zároveň povinný poskytnúť krajský súd v rámci

odvolacieho konania, čo oprávňuje ústavný súd, aby v tejto časti odmietol sťažnosť aj

pre nedostatok svojej právomoci.

Námietku porušenia základného práva podľa a práva podľa

ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu ústavný súd kvalifikuje ako zjavne

neopodstatnenú. Konajúci súd síce na zistený skutkový stav použijúc analógiu legis

aplikoval právnu normu obsiahnutú v zákone o advokácii, napriek tomu, že mal k dispozícii

relevantnú právnu úpravu obsiahnutú priamo v ustanovení (súd zruší

uznesenie o ustanovení opatrovníka alebo advokáta, ak na ich strane existujú dôvody

nezlučiteľné s ich ustanovením), išlo však o aplikáciu právnej úpravy obsahujúcu prípad

analogický, teda nie o postup súdu zjavne svojvoľný. Odôvodnenie rozhodnutia krajského

súdu spĺňa kvalitu požadovanú a dohovoru, pretože sa opiera

o vyčerpávajúcu argumentáciu ozrejmujúcu právnu úvahu vychádzajúcu zo zisteného

skutkového stavu vedúcu k právnemu záveru krajského súdu. Takýto záver je dôvodom,

pre ktorý mohol ústavný súd odmietnuť sťažnosť v tejto časti aj ako zjavne neopodstatnenú.

Vzhľadom na tieto skutočnosti rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené

vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. mája 2010