Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4Cob-49-2020.pdf
PDF · 128.54 KB
Case nature
Area
Subarea
4Cob/49/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a sudcov JUDr. Natálie Štrkolcovej a JUDr. Lucie Baňackej PhD. v spore žalobcu: VEKTOR s.r.o., Bystrická 65, 040 11 Košice - mestská časť Pereš, IČO: 36 201 235, zastúpený: AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., Kmeťova č. 26, Košice, IČO: 47 237 406, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpený: JUDr. Felix Neupauer, advokát, Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, o zaplatenie 1 303,13 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I, č.k.: 26Cb/45/2019 - 183 zo dňa 22. novembra 2019, takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok Okresného súdu Košice I, č.k.: 26Cb/45/2019 -183 zo dňa 22. novembra 2019. II. Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1 303,13 EUR, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 79,26 EUR od 29.11.2018 do zaplatenia a zo sumy 1 223,87 EUR od 25.11.2018 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi priznal náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.
2. Rozhodol tak o nároku žalobcu uplatnenom žalobou zo dňa 05.02.2019, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.303,13 EUR, úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 79,26 EUR od 29.11.2018 do zaplatenia a zo sumy 1 223,87 EUR od 25.11.2018 do zaplatenia z titulu nevyplatenia kráteného poistného o žalovanú sumu, fakturovanú za opravy vozidiel poškodených z poistných udalostí.
3. Obrana žalovaného spočívala v tvrdení, že: -návrh žalobcu nespĺňa zákonné kritéria požadované ustanovením § 132 CSP. -namietal existenciu aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, keď tvrdil, že poškodení mali voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradených faktúrach, teda poškodení boli dlžníkom žalobcu (čoho dôkazom sú predložené faktúry). Z vyššie uvedeného podľa názoru žalovaného vyplýva, že keďže poškodení predstavovali dlžníka žalobcu, nemohli so žalobcom platne uzatvoriť zmluvy o postúpení pohľadávok a uzatvorením zmlúv o postúpení pohľadávok nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávok na žalobcu (nakoľko uvedené pohľadávky nikdy neuhradili a teda im nikdy ako pohľadávky nevznikli), ale došlo k postúpeniu záväzku poškodených, ktorý predstavuje pohľadávku žalobcu. Žalovaný teda argumentuje, že uvedeným postúpením došlo medzi poškodenými ako postupcami a žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávky žalobcu, čo je v rozpore s § 524 OZ -namietal, že zmluvy o postúpení pohľadávok sú absolútne neplatnými právnymi úkonmi pre neexistujúci predmet postúpenia a zároveň z dôvodu, že v nich absentuje konkrétny prejav vôle poškodených ako
postupcov týkajúci sa postúpenia samotnej pohľadávky a dôvodí, že samotný predmet postúpenia je v zmluvách určený rozporuplne, nejasne a nie je špecifikovaný,
- v konaní predložené žalovaný faktúry neeviduje,
- likvidácia poistných udalostí bola realizovaná plne v súlade so zákonom a zmluvnými dojednaniami.
4. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil tento skutkový stav: 4.1. Žalobca uviedol, že dňa 03.10.2018 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle RENAULT Megan, EČV: KS897CO, ktoré v čase dopravnej nehody patrilo poškodenému T. V., trvale bytom Na U. č. 5, XXX XX U., nar. XX.XX.XXXX (ďalej aj len ako „poškodený 1“). Škoda bola spôsobená vodičom iného motorového vozidla, ktoré bolo v čase škodovej udalosti poistené zmluvou o povinnom zmluvnom poistení motorového vozidla u žalovaného. Poškodený 1 hneď po škodovej udalosti túto udalosť nahlásil žalovanému, ktorý ju zaregistroval pod č. 9566397757. Poškodený 1 dal svoje motorové vozidlo opraviť v autoservise žalobcu. Náklady na opravu tohto motorového vozidla boli vo výške 560,39 EUR. Táto suma bola uplatnená u žalovaného faktúrou č. 20180686. Oznámením o poistnom plnení zo dňa 14.11.2018 bolo žalovaným oznámené, že dňa 13.11.2018 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti č. 9566397757. Suma priznaná a uhradená žalovaným bola iba vo výške 481,13 EUR. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 06.12.2018 postupca postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému vo výške 79,26 EUR (vrátane príslušenstva) na žalobcu. Táto suma predstavuje krátenú a nezaplatenú časť faktúry servisu č. 20180686, ktorá bola vystavená za opravu motorového vozidla, ktoré bolo poškodené v dôsledku poistnej udalosti č. 9566397757. Podľa čl. II. zmluvy postupca prehlasuje, že špecifikácia postupovanej pohľadávky je úplná a správna. V čl. III. bode 4. zmluvy účastníci prehlásili, že táto vyjadruje ich skutočnú, slobodnú a vážnu vôľu. 4.2. Dňa 14.09.2018 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle SUBARU FORESTER DIESEL COMFORT S, EČV: KE825LF, ktoré v čase dopravnej nehody patrilo poškodenému N. L., trvale bytom I. XXXX/X, XXX XX V., nar. XX.XX.XXXX (ďalej aj len ako „poškodený 2“). Poškodený 2 mal so žalovaným uzatvorenú Zmluvu o havarijnom poistení motorových vozidiel Auto komplet, č. poistnej zmluvy 6596115665. Poškodený 2 hneď po poistnej udalosti túto udalosť žalovanému riadne a včas nahlásil, pričom žalovaný ju zaregistroval pod č. poistnej udalosti 9527821922. Poškodený 2 si dal svoje motorové vozidlo opraviť v autoservise VEKTOR s.r.o.. Náklady na opravu tohto motorového vozidla boli vo výške 1 812,30 EUR. Táto suma bola následne uplatnená u žalovaného faktúrou č. 20180678. Oznámením o poistnom plnení zo dňa 12.11.2018 bolo žalovaným oznámené, že dňa 09.11.2018 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti č. 9527821922. Žalovaný nepriznal sumu, po odpočítaní spoluúčasti, vo výške 1 223,87 EUR, z dôvodu že nezodpovedá kalkulácii podľa programu Slovexperta. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 06.12.2018 postupca postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému vo výške 1 223,87 EUR (vrátane príslušenstva) na žalobcu. Táto suma predstavuje krátenú a nezaplatenú časť faktúry servisu č. 20180678, ktorá bola vystavená za opravu motorového vozidla, ktoré bolo poškodené v dôsledku poistnej udalosti č. 9527821922. Podľa čl. II. zmluvy postupca prehlasuje, že špecifikácia postupovanej pohľadávky je úplná a správna. V čl. III. bode 4. zmluvy účastníci prehlásili, že táto vyjadruje ich skutočnú, slobodnú a vážnu vôľu. 4.3. Súd prvej inštancie zistil, že cena autoopravárenských prác je v oboch prípadoch vzhľadom na typ vozidla primeraná alebo nižšia ako ceny iných autoservisov v regióne.
5. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 129 zákona 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (CSP), § 132 CSP, podľa § 4, § 11, § 15 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, podľa § 34 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), § 35 OZ, § 422 ods. 1 OZ, § 524 ods. 1, 2 OZ, , § 788 ods. 1 OZ, § 790 OZ, § 791 OZ, § 795 ods. 1 OZ , § 797 OZ, § 798 OZ, § 799 OZ, § 806 OZ, § 809 OZ, § 517 ods. 2 OZ a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.
6. Súd prvej inštancie k obrane žalovaného, že žaloba nemá všetky náležitosti návrhu na začatie konania v s poukazom na § 129 a § 132 CSP uviedol, že žalobca uviedol všetky rozhodujúce skutočnosti potrebné na preukázanie nároku, označil a predložil dôkazy na preukázanie svojich tvrdených skutočností a taktiež jasne špecifikoval svoj žalobný návrh.
7. Vo vzťahu k spornej otázke aktívnej legitimácie a platnosti zmlúv o postúpení pohľadávok súd prvej inštancie uviedol, že z obsahu predmetných zmlúv o postúpení pohľadávky (body 21. a 22. odôvodnenia tohto rozsudku) vyplýva, že majú všetky náležitosti stanovené právnymi predpismi, sú určité, zrozumiteľné a platné. Účastníci zmluvy sú riadne označení. Postúpené pohľadávky sú
jednoznačne identifikovateľné uvedením čísiel poistných udalosti a čísiel faktúr. Výšky postúpených pohľadávok sú v zmluve uvedené a dlžník je tiež riadne označený. Predmet zmluvy je riadne uvedený a určený - jedná sa o postúpenie pohľadávky. V článku II. predmetných zmlúv postupcovia jednoznačne prehlasujú, že špecifikácia postupovaných pohľadávok je úplná a správna. Z obsahu zmluvy jednoznačne vyplýva prejav vôle zmluvných strán. Predmetné zmluvy o postúpení pohľadávky, vzhľadom na vyššie uvedené spĺňajú a obsahujú všetky obligatórne náležitosti stanovené zákonom
- jasne špecifikovaných účastníkov zmluvy a predmet postúpenia, spolu s vyjadrením prejavu vôle postupcu s postúpením pohľadávky.
8. K tvrdeniam žalovaného, že uzatvorením predmetných zmlúv o postúpení pohľadávky nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky poškodených na žalobcu (nakoľko uvedenú pohľadávku nikdy neuhradili a teda im nikdy ako pohľadávka nevznikla), ale v uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzku poškodených, súd prvej inštancie uviedol, že samotná škoda vznikla poisteným momentom vzniku škodovej udalosti, pričom faktúry slúžili len na preukázanie výšky škody, nie však vzniku samotnej škody. Právo na poistné plnenie vzniká už samotným vznikom škody a nie až opravou poškodeného motorového vozidla. Poškodeným už vznikla škoda momentom vzniku škodovej udalosti. Zmluvami o postúpení pohľadávky postupcovia postúpili časť škody, ktorá vznikla poškodeným momentom vzniku škodovej udalosti, nešlo o postúpenie pohľadávok z faktúr č. 20180678 a č. 20180686, ako sa to nesprávne snaží interpretovať žalovaný.
9. Súd prvej inštancie neuveril tvrdeniam žalovaného, podľa ktorých neeviduje predmetné faktúry, nakoľko v oznámeniach o poistnom plnení z dní 12.11.2018 a 14.11.2018 ich sám uvádza a odvoláva sa na ne.
10. Pri posudzovaní nároku žalobcu vo vzťahu k poistnej udalosti č. 9566397757 súd prvej inštancie uviedol, že krátenie poistného nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Z faktúry č. 20180686 zo dňa 29.10.2018 vyhotovenej žalobcom vyplýva vyúčtovanie nákladov za opravu poškodeného motorového vozidla vo výške 560,39 EUR. Žalobca, resp. poškodený predložil relevantné dôkazy súvisiace s opravou daného motorového vozidla. Cena za práce účtovaná žalobcom vo výške 25 EUR bez DPH za normohodinu nie je neobvyklá v danom regióne, o čom svedčia aj žalobcom predložené cenníky servisov. Pri výpočte nákladov na prácu žalovaný nezohľadnil hodinovú sadzbu v danom regióne pre príslušný typ a značku. Žalobca, resp. jeho právny predchodca, splnil všetky povinnosti, preto žalovaný nebol oprávnený na krátenie poistného plnenia. Žalovaný nemôže svojvoľne určovať cenu za normohodinu práce pri oprave vozidla. Lakovacia konštanta 120% je primeraná technológii, pracovnému postupu a kvalite laku, ktorý použil žalobca pri oprave poškodeného motorového vozidla. Lakovacia konštanta tiež zahŕňa aj režijný materiál potrebný na lakovanie ako sú brúsne kotúče, lakovacie pištole. Pokiaľ mal žalovaný pochybnosti o účelnosti a primeranosti vyúčtovaných nákladov, mal predložiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (vo vzťahu k výške ceny za 1 Nh a vo vzťahu k výške lakovacej konštanty). Samotné predloženie kalkulácie ceny opravy vyhotovenej žalovaným, bez riadneho odôvodnenia použitia určitej ceny za normohodinu a bez riadneho odôvodnenia použitia určitej výšky lakovacej konštanty, nemôže byť relevantným dôkazom na preukázanie odôvodnenosti ich použitia v určitej konkrétnej výške. S poukazom na vyššie uvedené súd prvej inštancie uzavrel, že krátenie plnenia zo strany žalovaného za vykonané práce vo výške 79,26 EUR je nedôvodné. Pri posudzovaní nároku žalobcu na úroky z omeškania súd poukázal na § 11 ods. 7 zák. č. 381/2001 Z.z. (v platnom znení), z ktorého vyplýva nepochybne povinnosť poisťovateľa plniť v j lehote do 15 dní po skončení šetrenia škodovej udalosti. Uplynutím tejto lehoty sa poisťovateľ dostal do omeškania splniť povinnosť riadne a včas a keďže ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má poškodený právo požadovať od poisťovateľa popri plnení úroky z omeškania (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Pokiaľ však poisťovateľ oznámil v zákonnej lehote, že nebude plniť, prípadne že bude plniť len čiastočne nezbavuje ho to povinnosti - v prípade úspechu poškodeného v súdnom konaní, zaplatiť poškodenému aj úroky z omeškania, lebo svoju povinnosť riadne prešetriť škodovú udalosť a plniť v zákonnej lehote, t.j. v lehote 15 dní po skončení prešetrenia škodovej udalosti, nesplnil. Žalovaný ukončil šetrenie poistnej udalosti č. 9566397757 dňa 13.11.2018, preto sa do omeškania so zaplatením sumy 79,26 EUR dostal dňa 29.11.2019. Výška úroku z omeškania je v súlade s ust. § 517 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z..
11. Pri posudzovaní nárokov žalobcu z poistnej udalosti č. 9527821922 súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný nepostupoval v súlade s čl. IX bodom 1. a 2. zmluvných dojednaní. Pri výpočte nákladov
na prácu žalovaný nezohľadnil hodinovú sadzbu v danom regióne pre príslušný typ a značku. Z predložených cenníkov opravovní bolo zistené, že vo väčšine z nich je cena za jednu normohodinu týchto prác vyššia od cien žalobcu, pričom ich ceny sú vyššie ako cena priznaná žalovaným. Žalobca, resp. jeho právny predchodca, splnil všetky povinnosti poisteného, preto žalovaný nebol oprávnený na krátenie poistného plnenia. Samotné predloženie kalkulácie ceny opravy vyhotovenej žalovaným, bez riadneho odôvodnenia použitia určitej ceny za normohodinu a bez riadneho odôvodnenia krátenia poistného plnenia, nemôže byť relevantným dôkazom na preukázanie odôvodnenosti výšky poskytnutého poistného plnenia. Žalovaný nepreukázal súdu, že by v zmysle čl. IX bod 2 písm. c) zmluvných dojednaní písomne informoval poisteného o tom, aké náklady bude považovať za primerané náklady na opravu poškodeného vozidla po zdokladovaní rozsahu poškodenia vozidla. Žalovaný nepreukázal súdu vykonanie kontroly vozidla po jeho oprave. To znamená, že nepreukázal dôvodnosť krátenia poistného plnenia z dôvodu uvedeného v oznámení o poistnom plnení. Súd prvej inštancie porovnaním kalkulácií opravy vozidla Subaru Forester predložených žalobcom a žalovaným zistil, že v kalkulácii žalovaného na rozdiel od kalkulácie žalobcu nie je uvedená výmena dielov - predného ľavého blatníka, upevňovacej sady predného ľavého blatníka, predných ľavých dverí, krytu predných ľavých dverí, krytu ľavých zadných dverí a vonkajšej fólie ľavých zadných dverí, pričom podľa zápisu o poškodení motorového vozidla Subaru Forester, EČV: KE825LF zo dňa 18.09.2018 vyhotoveného technikom spoločnosti SLOVEXPERTA boli určené na výmenu aj predný ľavý blatník a predné ľavé dvere. S poukazom na vyššie uvedené krátenie poistného nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, ani v zmluvných dojednaniach. Právo na zníženie poistného plnenia v zmysle § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka vznikne poisťovni iba za predpokladu, že vedomé porušenie oznamovacej povinnosti uvedenej v odseku 2 tohto zákonného ustanovenia malo buď podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti, alebo na zväčšenie rozsahu jej následkov. Nakoľko žalovaný neuhradil poistné plnenie v lehote do 15 dní od ukončenia šetrenia poistnej udalosti č. 9527821922 (09.11.2018), dostal sa do omeškania (dňom 25.11.2018) so zaplatením sumy 1 223,87 EUR a je povinný zaplatiť úroky z omeškania. Výška úrokov z omeškania je v súlade s ustanoveniami § 517 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z..
12. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
13. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný v celom jeho rozsahu, z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (ustanovenie § 365 ods. 1 písm. f) CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (ustanovenie § 365 ods. 1 písm. h) CSP). Žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Košice I č. k. 26Cb/45/2019 - 183 zo dňa 22. novembra 2019 zrušil a vec vráti Okresnému súdu Košice I na ďalšie konanie.
14. Rozsudok prvoinštančného súdu považuje za nesprávny, nezákonný, arbitrárny a nepreskúmateľný.
15. Dôvodí, že súd prvej inštancie vyslovil právne závery, avšak nevysporiadal sa so skutočnosťami, zohľadnenie ktorých je nevyhnutné pre právne posúdenie veci a rozhodol na základe nepodloženej právnej konštrukcie, ktorú navyše nedostatočne odôvodnil a nevysporiadal sa s aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu. Opätovne zdôraznil, že podľa uzavretých zmlúv o postúpení pohľadávky poškodení mali postúpiť tzv. pohľadávky, ktoré mali voči žalovanému, ktoré však vyplývajú z ich záväzkov voči žalobcovi, čo v konečnom dôsledku znamená, že mali postúpiť pohľadávky, ktoré predstavujú ich záväzky a nie pohľadávky, čo je v rozpore s § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Poukázal aj na absenciu konkrétneho prejavu vôle poškodených ako postupcov týkajúceho sa postúpenia samotných pohľadávok, a na rozpornosť, nepresnosť predmetu postúpení, ktorá spočíva v skutočnosti, že z textu samotných postúpení vyplýva, že poškodení plánovali postúpiť svoje pohľadávky, pričom z obsahu ZoPP vyplýva, že tieto pohľadávky predstavujú záväzky poškodených vyplývajúce z faktúr, pričom uvedené skutočnosti zakladajú absolútnu neplatnosť predmetných právnych úkonov.
16. Za nesprávne považuje odvolateľ aj rozhodnutie súdu o úrokoch z omeškania tvrdiac, že boli priznané v rozpore s ustálenou judikatúrou, odvolávajúc sa na závery uvedené v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR zo dňa 22.11.2018, sp.zn. 3Cdo/145/2017.
17. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že nesúhlasí s názorom žalovaného, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je arbitrárne. Rozsudok súdu prvej inštancie obsahuje dostatok dôvodov, ako aj odkaz
na relevantné ustanovenia zákona. Žalobca poukázal ma judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva a ďalšiu judikatúru najvyšších súdnych autorít. Žalobca uviedol, že nie je nutné, aby na každú žalobnú námietku bola daná súdom podrobná odpoveď a rozsah povinnosti odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzovaný s ohľadom na okolností každého prípadu. Z napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie je zrejmé, že prvostupňový súd sa vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami žalovaného. Vo vzťahu ku namietanému predmetu zmlúv o postúpení pohľadávok žalobca uviedol, že plne zotrváva na argumentácii prezentovanej v prvostupňovom konaní. Poukázal pritom na § 797 ods. 2 OZ a § 4 ods. 2 písm. b) zákona o PZP. Nárok na náhradu škody, resp. poistného plnenia podľa žalobcu vzniká okamihom vzniku škody a neviaže sa na vykonanie opravy motorového vozidla a teda nie je ani rozhodujúce v prípade navrátenia veci do predošlého stavu kto a ako (tj. platobné miesto) uhradí škodu. Právna skutočnosť, ktorá podmieňuje vznik nároku je vznik škodovej udalosti. Tvrdenie žalovaného, že poškodený je dlžníkom žalobcu neobstojí. Poškodený má pohľadávku voči poisťovni - voči žalovanému, a to nárok na náhradu škody. Právo na plnenie škody ako poistného plnenia nie je podmienené žiadnou inou skutočnosťou, ako napríklad úhradou faktúry zo strany poškodeného. Žalobca tiež uviedol, že v aplikačnej praxi je nevyhnutné aplikovať aj princíp preferencie platnosti právnych úkonov. Právne úkony sa uskutočňujú s jednoznačným zámerom vyvolať riadne právne účinky, čo možno vyjadriť aj tým spôsobom, že za bežných okolností nikto nerobí právny úkon s úmyslom, aby bol tento úkon neplatný. Neplatnosť právneho úkonu je reštriktívnou výnimkou, ku ktorej možno interpretačne dospieť iba v prípade, ak konkrétny úkon za žiadnych okolností neobstojí ako platný. Žalobca poukázal na judikatúru najvyšších súdnych autorít. Zmluvy o postúpení pohľadávky obsahujú jasné označenie účastníkov zmluvy a tiež identifikáciu postupovanej pohľadávky. Postupovaná pohľadávka je v predmetnej zmluve špecifikovaná čo do výšky (presné vyčíslenie krátenej sumy), ale aj čo do dôvodu vzniku (nezaplatenie časti faktúry za opravu poškodeného motorového vozidla, ktorého potreba opravy vznikla z dôvodu vzniku poistnej udalosti). Postupcovia v uvedenom prípade vyjadrili svoju vôľu postúpiť pohľadávky na postupníka, a to vyjadrením súhlasu s výškou a špecifikáciou postupovanej pohľadávky. Podľa žalobcu nerešpektovanie dohody zmluvných strán, resp. prejavu ich vôle, ktorý nie je v rozpore so zákonom aj s poukazom na článok 2 odsek. 3 Ústavy SR, je zásah do ústavnej zásady autonómie zmluvných strán. K namietanému priznaniu úrokov z omeškania žalobca uviedol, že s odôvodnením súdu prvej inštancie sa plne stotožňuje. Závery v Rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/145/2017 z 22.11.2018 nemožno aplikovať na predmetný prípad aj z toho dôvodu, že žalobca si neuplatnil úrok z omeškania podľa špeciálnej právnej normy - zákona o PZP. Z citovanej právnej vety v rozsudku Najvyššieho súdu SR zároveň vyplýva, že Najvyšší súd SR sa v predmetnom rozsudku vôbec nezaoberal skutočnosťou, či žalobca má alebo nemá nárok na zaplatenie úrokov z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ, t.j. za nesplnenie peňažnej povinnosti, ale vo svojich úvahách sa venuje len úroku z omeškania podľa § 11 ods. 8 zákona o PZP. Najvyšší súd SR teda nevylúčil aplikáciu úrokov z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ v prípade omeškania s poskytnutím peňažného plnenia. Ak by sme pripustili závery Najvyššieho súdu SR v rozsudku sp. zn. 3Cdo/145/2017 z 22.11.2018 nastala by absurdná situácia, kedy by žalobcovia (poškodení) mali nárok na zaplatenie úroku z omeškania priamo od škodcov podľa § 517 ods. 2 OZ, t.j. za nesplnenie peňažnej povinnosti riadne a včas, ale voči poisťovateľovi by titulom uplatnenia nároku z PZP takýto nárok nemali. Žalobca v rámci svojej argumentácie poukázal na vybrané rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach.
18. Žalovaný odvolaciu repliku nepodal, výzva súdu prvej inštancie s vyjadrením k odvolaniu mu bola doručená dňa 10.03.2020.
19. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 C.s.p.. Odvolanie prejednal podľa § 379 - § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
20. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 C.s.p. odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 C.s.p. oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.
21. Žalovaný podanie odvolania odôvodnil dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p.. Odvolací súd zastáva názor, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.
22. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, posúdil, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na ti, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).
23. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Odvolací súd si osvojil odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu žalovaného a k podstatným tvrdeniam strán sporu v tomto odvolacom konaní, odvolací súd udáva:
24. Predmetom konania je:
- v časti 79,26 EUR nárok na náhradu škody na motorovom vozidle, ktorý vznikol z dôvodu vzniku škodovej udalosti pri prevádzke motorového vozidla, pri ktorej poistenec žalovaného (na základe zmluvy o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla) spôsobil škodu na vozidle poškodeného a
- v časti 1 223,87 EUR nárok na poistné plnenie zo zmluvy o havarijnom poistení.
25. Podľa ust. § 37 zákona 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ): (1) Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. (2) Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný. (3) Právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.
26. Podľa ust. § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
27. Podľa § 524 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
28. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
29. Podľa § 797 ods. 2 OZ právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).
30. Podľa ust. § 15 ods. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len zákona o PZP) náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
31. Podľa § 799 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoré boli dohodnuté alebo ktoré sú v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené.
32. Podľa § 799 ods. 2 Občianskeho zákonníka, kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti.
33. Podľa § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť. Poistiteľ nie je oprávnený počas trvania poistnej zmluvy plnenie z poistnej zmluvy znížiť z dôvodu, že poistné nebolo riadne a včas zaplatené.
34. Podľa § 151 ods. 1 a 2 C.s.p., skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
35. Žalovaný v konaní namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu z dôvodu, že zmluvy o postúpení pohľadávky na žalobcu sú neplatné. S týmto právnym názorom žalovaného nemožno súhlasiť, pretože nezodpovedá vykonanému dokazovaniu a ustálenej judikatúre súdov.
36. Odvolací súd podľa cit. zák. ustanovení uzavrel, že ku vzniku škody (poistnej udalosti) na motorovom vozidle poškodených dochádza už samotnou škodovou udalosťou, nie opravou motorového vozidla. Výšku škody a poistného plnenia nie je možné robiť závislou na tom, ako poškodený s vecou naloží, či ju niekomu daruje, predá alebo vymení a za akú cenu (protihodnotu), pretože tieto okolnosti sú náhodilé. Spôsob, akým naloží poškodený s poškodenou vecou je bez akejkoľvek súvislosti so vzniknutou škodou. Pre časť uplatneného nároku vo výške 79,26 EUR titulom nároku na náhradu škody podľa zákona o PZP platí, že poškodený z dopravnej nehody, ktorú nezavinil, má priamy zákonný nárok založený § 15 zákona o PZP voči poisťovni na poistné plnenie z titulu povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlom. Pre časť nároku na poistné plnenie zo zmluvy o havarijnom poistení vo výške 1 223,87 EUR platí § 797 ods. 2 OZ právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). Pre konanie je preto nepodstatné, či poškodený/poistený žalobcovi uhradil faktúru za opravu vozidla, pretože škoda nevznikla opravou motorového vozidla, ani okamihom úhrady faktúry. Ak by poškodený alebo poistený najskôr musel uhradiť faktúru za opravu vozidla, až následne si nárok uplatniť u žalovaného, došlo by tým k popretiu podstaty poistenia, ktorým je prenos negatívnych dôsledkov škodovej udalosti na tretí subjekt
- poisťovňu.
37. Odvolací súd za nesprávne považuje aj tvrdenie žalovaného, že by Zmluvy o postúpení pohľadávky boli neplatné, resp. že by odporovali ustanoveniu § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie správne vychádzal zo všetkých relevantných zákonných kritérií uplatňovaných pri výklade právnych úkonov, teda nielen z jazykového vyjadrenia, ale aj z vôle účastníkov zmluvy, úmyslu poškodeného alebo poisteného postúpiť svoju pohľadávku, okolností, ktoré predchádzali uzavretiu Zmluvy o postúpení pohľadávky a následného správania strán. Tieto skutočnosti z pohľadu odvolacieho súdu smerujú k jednoznačnému záveru o určitosti Zmlúv o postúpení pohľadávky, a teda ich platnosti, vychádzajúc z § 35 Občianskeho zákonníka.
38. S poukazom na nález ÚS SR z 3. júla 2008 sp.zn. I.ÚS 242/07, nález ÚS SR sp. zn. I. ÚS 640/2014 z 1. apríla 2015 a uznesenie NS SR, sp.zn. 4Cdo/132/2007, odvolací súd vo vzťahu k ďalším argumentom žalovaného o neplatnosti zmlúv o cesii konštatuje, že výklad žalovaného je prísne formalistický a nerešpektuje skutočnú vôľu zmluvných strán, zásadu pacta sunt servanta a zásadu preferencie platnosti právnych úkonov. Vôľa sporovej strany je vyjadrená zrozumiteľne, slobodne, vážne, súd nemá dôvod odoprieť právnemu úkonu zamýšľané právne účinky a vyhlásiť zmluvu o postúpení za neplatnú v rozpore s vôľou zmluvných strán.
39. Vo vzťahu k časti uplatnenej pohľadávky vo výške 79,26 EUR titulom nároku na náhradu škody podľa zákona o PZP, odvolací súd udáva, že ak má opravovňa zapísaný ako predmet podnikania opravu motorových vozidiel, čo v danom prípade u žalobcu je nesporné, neprináleží žalovanému členiť subjekty vykonávajúce po splnení zákonných predpokladov, opravy motorových vozidiel na autorizované, či neautorizované servisy. Podľa odvolacieho súdu neexistuje reálny rozdiel medzi kvalitou a kvantitou práce autorizovaných a neautorizovaných, resp. zmluvných a nezmluvných servisov. Samotná skutočnosť, že ide o autorizovaný alebo neautorizovaný servis, neovplyvňuje kvalitu vykonanej práce, a teda nepredstavuje ani dôvod na krátenie ceny práce. Žalovaný nie je oprávnený svojvoľne určiť cenu normohodiny práve, najmä ak žalobca v konaní preukázal, že ním účtovaná cena normohodiny práce je pre daný typ vozidla v danom regióne obvyklá. Odvolací súd zároveň udáva, že žalovaný nerozporoval skutkové tvrdenia žalobcu, ktorými zdôvodnil aplikovanie lakovacej konštanty vo výške 120 %. Pri konkrétnej oprave motorového vozidla s ohľadom na mieru a charakter jeho poškodenia musí žalovaný uviesť, prečo mal byť použitý iný lakovací koeficient, ako ten, ktorý použil žalobca. Z uvedených dôvodov odvolací súd konštatuje, že žalovaný neuniesol bremeno tvrdenia a nijakým spôsob nepreukázal oprávnenosť zníženia poistného plnenia.
40. Vo vzťahu k časti uplatnenej časti pohľadávky vo výške 1 223,87 EUR titulom nároku na poistné plnenie zo zmluvy o havarijnom poistení odvolací súd zdôrazňuje, že len za situácie, ak došlo k vedomému porušeniu povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 § 799 Občianskeho zákonníka, ktoré malo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť. Výsledky dokazovania preukázali, že poškodený si zabezpečil opravu motorového vozidla v servise žalobcu, ktorý mu za vykonanie opravy doložil vyúčtovanie vo forme faktúry. Dôvodom krátenia poistného plnenia bolo uznanie fakturácie iba do výšky kalkulácie vypočítanej technikom Slovexperty. Súd prvej inštancie správne poukázal na rozdiely v kalkulácii opravy, keď v kalkulácii žalovaného absentovala výmena určených náhradných dielov i skutočnosť, že žalovaný neuniesol bremeno tvrdenia a bremeno dokazovania o splnení svojich povinností vyplývajúcich zo zmluvných podmienok. Odvolací súd zdôrazňuje, že kalkulácia podľa programu Slovexperta nie je relevantným dôkazom o výške nákladov na opravu, podstatné pre výšku škody sú vždy skutočné materiálové náklady pri vykonaní konkrétnej opravy. Žalovaný v konaní neuniesol bremeno tvrdenia o dôvodnosti zníženia poistného plnenia.
41. Vo vzťahu k príslušenstvu pohľadávky na náhradu škody vo výške 79,26 EUR zo zákona o PZP odvolací súd poukazuje na § 11 ods. 7 ZoPZP, poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia. Z citovaného ustanovenia vyplýva nepochybne povinnosť poisťovateľa plniť v stanovenej lehote, teda do 15 dní po skončení vyšetrenia rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Uplynutím tejto lehoty sa poisťovateľ dostal do omeškania splniť povinnosť riadne a včas a keďže ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má poškodený právo požadovať od poisťovateľa popri plnení úroky z omeškania (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Odvolací súd zastáva názor, že pokiaľ poisťovateľ oznámil v zákonnej lehote, že nebude plniť, prípadne že bude plniť len čiastočne, nezbavuje ho to povinnosti - v prípade úspechu poškodeného v súdnom konaní, zaplatiť poškodenému aj úroky z omeškania, lebo svoju povinnosť riadne prešetriť škodovú udalosť a plniť v zákonnej lehote, t.j. v lehote 15 dní po skončení prešetrenia škodovej udalosti nesplnil. Nemožno tak súhlasiť s tvrdením žalovaného, že povinnosť platiť úroky z omeškania by mu vznikla až doručením právoplatného rozsudku vo veci, keďže v tomto prípade bol žalovaný stranou sporu, teda sa mu nedoručuje právoplatný rozsudok, ale rozsudok, proti ktorému má ako strana sporu právo odvolať sa, čo žalovaný aj využil. Doručenie právoplatného rozsudku žalovanému by prichádzalo do úvahy napríklad v prípade, ak by nebol stranou sporu, ani intervenientom a poistený - škodca by žalovanému ako poisťovateľovi predložil právoplatné rozhodnutie súdu o povinnosti plniť poškodenému.
42. Vo vzťahu k príslušenstvu pohľadávky na poistné plnenie z havarijného poistenia odvolací súd konštatuje, že argumentácia žalovaného rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/145/2017 z 22.11.2018 nie je namieste, nakoľko predmetom konania nie je nárok z povinného zmluvného poistenia, ale o nárok na poistné plnenie z havarijného poistenia. Pri posudzovaní úrokov z omeškania súd prvej inštancie správne aplikoval právnu úpravu omeškania pre občianskoprávne vzťahy obsiahnutú v Občianskom zákonníku a príslušnom vykonávacom predpise. Žalovaný bol povinný prešetriť poistnú udalosť a do 15 dní od skončenia prešetrovania poistnej udalosti žalobcovi poskytnúť poistné plnenie. Nakoľko žalovaný nepreukázal oprávnenosť krátenia poistného plnenia, súd prvej inštancie správne priznal úrok z omeškania od prvého dňa omeškania, nasledujúceho po uplynutí 15 dňovej lehoty.
43. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správny. Taktiež potvrdil výrok rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania ako vecne správny.
44. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý bol v tomto odvolacom konaní úspešný priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný žalovaný. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
45. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení § 419 C.s.p.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom podľa § 429 ods. 1 C.s.p.
V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
V Košiciach dňa 29. júla 2020