Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_9Co-34-2020.pdf
PDF · 94.84 KB
Case nature
Subarea
9Co/34/2020
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a členov senátu JUDr. Jany Burešovej a Mgr. Miloša Koleka v spore žalobkýň: 1) M.. K. Y., rod. V., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom B. 7, XXX XX C. - A. M., 2) T. O., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom B. XXXX/XX, XXX XX Z. nad E., 3) E. O., nar. 18.XX.XXXX, bydliskom B. XXXX/XX, XXX XX Z. nad E., proti žalovaným: 1) Y. spol. s r.o. Z. n/E., so sídlom M.R.Z. XXXX/XXXB, XXX XX Z. nad E., T.: XX XXX XXX, 2) M.. B. Z. st., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom O. XXX, XXX XX Z. nad E., obaja právne zastúpení JUDr. Jánom Uhlíkom, advokátom so sídlom Námestie slobody 1, 093 01 Vranov nad Topľou, o návrhu na zriadenie vecného bremena prechodu cez pozemok a o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia prechodu a prejazdu cez pozemok, o odvolaní žalovaného v 1. rade proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 10C/17/2020-12 zo dňa 16.04.2020 takto
rozhodol:
Potvrdzuje uznesenie vo výroku I.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“) prvým výrokom napadnutého uznesenia nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému v 1. rade FÉNIX spol. s r.o. Vranov nad Topľou, M.R.Štefánika 1181/210B, Vranov nad Topľou, IČO: 36 443 069, ako výlučnému vlastníkovi parc. č. XXXX/X v k.ú. Vranov nad Topľou, umožniť žalobkyniam v 1. - 3. rade, ako aj nimi oprávnenej osobe, T.. B. V., rod. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXXX/XA, Z. nad E., vstup, prechod a prejazd nákladných a osobných motorových vozidiel, týchto alebo nimi poverených osôb, cez cestu vedúcu po pozemku parc.č. XXXX/X v k.ú. Z. nad E. k pozemkom parc. č. XXXX/X a XXXX/X v k.ú. Z. nad E. a rodinnému domu súp. číslo XXXX, postavenému na parc.č. XXXX/X a súčasne mu uložil povinnosť odstrániť zátarasu prejazdu a prechodu po tejto ceste, osadenú vo forme reťaze, ako aj povinnosť zdržať sa akýchkoľvek úkonov spočívajúcich v bránení uloženého práva prechodu a prejazdu po tejto ceste na parcele č. XXXX/X v k.ú. Z. nad E., a to až do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp.zn. 10C/17/2020. Druhým výrokom návrh na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanému v 2. rade zamietol. Tretím výrokom vyslovil, že o trovách konania v súvislosti s vydaním tohto neodkladného opatrenia bude rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým sa ukončí konanie vo veci samej.
V odôvodnení svojho rozhodnutia okrem iného uviedol, že z pripojených listín návrhu, ako aj zo súdom si zabezpečených dôkazov z verejne dostupných databáz, mal súd za dostatočne osvedčenú potrebu nariadenia neodkladného opatrenia v zmysle návrhu. Žalobkyne osvedčili tú skutočnosť, že v rodinnom dome so súp. číslom XXXX je zriadené obydlie otca žalobkyne v 1. rade a starého otca žalobkýň v 2., 3. rade - T.. B. V.. Zároveň osvedčili, že na pozemku parc. č. XXXX/X, ktorý je vo vlastníctve žalovaného v 1. rade, majú žalobkyne, ako aj T.. B. V., zriadenú prístupovú cestu k pozemkom vo vlastníctve žalobkýň, resp. k predmetnému rodinnému domu súp. číslo XXXX. Žalobkyne osvedčili tú skutočnosť, že po zrejme dlhšie trvajúcom pokojnom stave žalovaný v 1. rade prostredníctvom svojho konateľa M.. B. Z., st. -
žalovaného 2., osadil zariadenie, ktorým bráni v prístupe T.. B. V., otcovi žalobkyne v 1. rade a starému otcovi žalobkýň v 2., 3. rade k nehnuteľnosti, v ktorej má zriadené obydlie a s ňou súvisiacim pozemkom. Uzavrel, že i keď podaný návrh zo strany žalobkýň bol pomerne zmätočný a neobsahoval zákonom vyžadované presné označenie sporových strán (pri označení žalovaného v 2. rade absentuje jeho dátum narodenia, pri označení žalovaného v 1. rade absentuje identifikačné číslo právnickej osoby, pričom z dostupných databáz súd zistil, že i sídlo spoločnosti je iné, ako bolo označené žalobkyňami), súd prihliadol na tú skutočnosť, že žalobu podávali právni laici, a podľa jej obsahu ju posúdil ako žalobu vo veci samej o zriadenie vecného bremena, práva prechodu a prejazdu po parc. č. XXXX/X z titulu vydržania, a aj ako návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle vyššie uvedeného výroku. Netrval preto na striktne formálnej perfektnosti návrhu, nakoľko z podaného návrhu bolo osvedčené, že hrozí bezprostredná škoda na živote a zdraví, jednak z dôvodu nemožnosti použitia osobného motorového vozidla otca žalobkyne v 1. rade, T.. V., ktoré z dôvodu konania žalovaného v 1., resp. v 2. rade zostalo prakticky „zablokované“ v nehnuteľnosti, ako aj z dôvodu súčasne prebiehajúcej pandémie vírusu COVID 19 na území SR a tým pádom nemožnosti prístupu záchranným zložkám k nehnuteľnostiam v spoluvlastníctve žalobkýň. Z uvedeného dôvodu preto súd netrval ani na striktnom označení žalovaných, pričom súd sám poopravil identifikačné údaje žalovaného v 1. rade, ako právnickej osoby. Ďalej uviedol, že pokiaľ však išlo o žalovaného v 2. rade, súd bez ingerencie žalobkýň k takejto jednoznačnej identifikácií žalovaného v 2. rade dospieť nemôže (z dôvodu ochrany osobných údajov - doplniť dátum narodenia žalovaného), ako aj je pravdepodobné, že i označenie bydliska žalovaného v 2. rade žalobkyňami v žalobe je nesprávne (v databáze www.orsr.sk pri výpise z obchodného registra spoločnosti FÉNIX spol. s r.o. je bydlisko žalovaného v 2. rade, ako konateľa tejto spoločnosti, uvedené iné, ako ho označili žalobkyne v žalobe). Zároveň poukázal na to, že zahrnúť žalovaného v 2. rade do okruhu povinných osôb nariadeného neodkladného opatrenia nie je nevyhnutné. Žalovaný v 2. rade, ako konateľ a spoločník žalovaného v 1. rade, spadá do okruhu fyzických osôb konajúcich, resp. spoluvlastniacich žalovaného v 1. rade, ako právnickú osobu. Ide teda o tie fyzické osoby, ktoré sú viazané týmto neodkladným opatrením, ktorým bola uložená povinnosť žalovanému v 1. rade, ako právnickej osobe. Preto súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu k žalovanému v 2. rade vo výroku II. zamietol. O trovách konania o nariadenie neodkladného opatrenia súd rozhodol v súlade s § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že o ňom bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí vo veci samej.
2. V zákonom stanovenej lehote podal proti uvedenému uzneseniu odvolanie žalovaný v 1. rade, v ktorom okrem iného uviedol, že je výlučným vlastníkom nielen parcely č. XXXX/X, ale aj ďalších nehnuteľností označených parc. číslami XXXX/X, XXXX/X, ktoré teraz tvoria jeden súvislý pozemok vo výmere okolo X árov vhodný na zástavbu. Prístup k nemu je možný z ulice P., I. a z ulice pozdĺž nemocničného areálu. Práve blízkosť zdravotníckeho zariadenia Svet zdravia, a.s. bola dôvodom, že sa žalovaná spoločnosť rozhodla pre investíciu do uvedených nehnuteľností s cieľom vybudovať vlastné priestory pre podnikanie v oblasti zdravotníctva. Zmienená investícia predstavovala rádovo 100 tisíc eur v nákladoch - sumu uviedol z toho dôvodu, že v danej veci ide o podstatnú okolnosť Ďalej uviedol, že pokiaľ ide o právnu stránku tohto sporu, žalobkyne sa v nej domáhajú, aby strpel prechod a prejazd cez svoj pozemok. V praxi by to potom znamenalo, že na jeho úkor by žalobkyne aktívne využívali úžitkovú hodnotu zaťaženej veci v rozpore s tým, že majú neobmedzený prístup k parcelám a domovým nehnuteľnostiam nielen z ulice I. - tak, ako desiatky iných vlastníkov z tejto ulice, alebo stovky iných vlastníkov v tomto meste z iných miestnych komunikácií, ale dokonca aj z opačnej strany domu majú zriadené vecné bremeno práva prechodu peši, autom cez pozemok p. č. XXXX/X, kat. úz. Z. nad E.. Ak by tomu nezodpovedala realita, stavebný úrad by výstavbu rodinného domu ich právnemu predchodcovi nepovolil. Zároveň poukázal aj na tú skutočnosť, že obsahom spomínaného požadovaného vecného bremena sú predovšetkým prípady, keď ide o uloženie, údržbu, opravy inžinierskych prípojok, úpravy fasád, opravy striech na domoch a pod, a to len na určitý nevyhnutný čas. Mal za to, že ak žalobkyniam nevyhovujú súčasné možnosti prístupu k ich nehnuteľnostiam z ulice I. (cez vlastnú nehnuteľnosť) a z ulice P.- pričom vedeli čo, a v akých pomeroch nadobúdajú, nič im nebráni upraviť prístup k svojim nehnuteľnostiam podľa ich vlastných predstáv, avšak na vlastný účet, a za 100-násobne lacnejšiu cenu než je tá, ktorú žalovaný zaplatil za svoj pozemok. Ďalej uviedol, že na predmetnej parcele totiž nie je vybudovaná žiadne cesta, pozemok je vedený v evidencii nehnuteľností ako ostatné plochy, plocha je zatrávnená, spôsobilá na výstavbu, a je vo výlučnom vlastníctve spoločnosti FÉNIX spol. s r.o. Vranov nad Topľou.
Podľa jeho názoru súd nesprávne procesne rozhodol, dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie teda vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Z tohto dôvodu preto žiadal, aby súd neodkladné opatrenie, ktoré nariadil, okamžite zrušil.
3. Žalobkyne vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného v 1. rade uviedli, že stavebné povolenie na výstavbu rodinného domu bolo vydané 14.08.2003, a v tom čase neboli zo strany žalovaného v 1. rade dané žiadne pripomienky k výstavbe rodinného domu, to znamená, že so stavbou súhlasili. Poznamenali, že odvolateľ síce uviedol, že majú zriadené bremeno na parcele č. XXXX/X (správne malo byť XXXX/X) peši a autom avšak to sa nezakladá na pravde. Skutočnosť je taká, že je povolený len prechod peši.
4. Žalovaný v 1. rade vo vyjadrení k vyjadreniu žalobkýň uviedol, že podľa geometrického plánu č. XXXXXXXX-XXX/XX vyhotoveného firmou W. G. A. 3, Z. nad E. je zriadené vecné bremeno práva prechodu peši, autom cez pozemok parc. č. XXXX/X vo vyznačenom rozsahu v prospech vlastníka pozemku č. XXXX/X, kat. úz. Z. nad E.. Na záver poznamenal, že k obsahu vyjadrenia žalobkýň na str. 3 - 11 sa nevyjadruje z dôvodu, že ide o vyjadrenia nezrozumiteľné, nelogické a s danou právnou vecou absolútne nesúvisia.
5. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“), príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario), súc viazaný odvolacími dôvodmi (§ 380 ods.1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného v 1. rade nie je dôvodné.
6. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).
7. Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť v dvoch prípadoch, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava z ohrozenia exekúcie, pričom tak môže učiniť pred začatím konania, počas konania a tiež po jeho skončení. Podmienkou je taktiež osvedčenie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Neodkladné opatrenie umožňuje rýchlo a pružne riešiť situáciu, keď je potrebný urýchlený zásah súdu, aby sa zabránilo ďalšiemu zhoršeniu postavenia strany sporu. Vzhľadom na charakter neodkladných opatrení pri ich nariadení nemusí súd dodržať formálny postup určený na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci samej. To však neznamená, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a bez osvedčenia potreby neodkladne upraviť pomery. Pred nariadením neodkladného opatrenia je postačujúce pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenia aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Navyše pojem potreba bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu je potrebné vykladať tak, že bez tejto úpravy vzťahov súdom by strane sporu hrozila ťažko napraviteľná ujma.
8. Odvolací súd poukazuje na to, že Ústavný súd SR už v náleze sp. zn. II. ÚS 866/2014-42 z 20.8.2015 judikoval, že v konaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia príslušný súd v zásade nevykonáva dokazovanie, vychádza len z tzv. osvedčených skutočností, ktoré vyplývajú z tvrdení strán v ich podaniach, príp. zo skutočností, ktoré možno osvedčiť z dôkazov, ktoré strany predložili v príslušnom štádiu konania o veci samej. V náleze sp. zn. III. ÚS 175/2017 zo 4. júla 2017 Ústavný súd SR uviedol, že citované závery sú relevantné aj v súčasnosti, keď rekodifikáciou civilného procesného práva došlo k zániku inštitútu predbežného opatrenia a Civilný sporový poriadok účinný od 01.07.2016 zaviedol inštitút neodkladného opatrenia a zabezpečovacieho opatrenia. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia tak prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. V dôsledku toho sa tu nezisťujú všetky tie skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia.
9. Z obsahu súdneho spisu nepochybne vyplýva, že žalobkyne návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnili tým, že dňa 20.03.2020 žalovaný v 2. rade ako konateľ spoločnosti, ktorá je žalovaným v 1. rade v predmetnom konaní telefonoval otcovi žalobkyne v 1. rade a starému otcovi
žalobkýň v 2., 3. rade, T. (nar. XX.XX.XXXX), ktorý býva v nehnuteľnosti - rodinnom dome, súp. č. XXXX, nachádzajúcom sa na parc. č. XXXX/X, pričom naňho vulgárne kričal a uviedol, že prechod cez pozemok na parc.č. XXXX/X, ktorý žalobkyne v 1.-3. rade a otec žalobkyne v 1. rade používali ako prístupovú cestu k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam, zatarasuje a s okamžitou platnosťou tam dáva reťaz, ktorú neskôr aj osadil. Nedovolil ani, aby si T.. B. V. vybral auto z garáže pred zatarasením prejazdu. Nutnosť nariadenia neodkladného opatrenia odôvodnili tým, že zamedzením prejazdu žalovaní zabránili prístupu okrem vlastných motorových vozidiel žalobkýň a T.. V. aj vozidlám záchranných zložiek - hasičom a záchranárom v súčasnej dobe trvajúcej pandémie vírusu COVID 19 na území SR.
10. V tomto konaní bolo preukázané podielové vlastníctvo žalobkýň v 1. až 3. rade k pozemkom parc. č. XXXX/X a XXXX/X a rodinnému domu so súp. číslom XXXX nachádzajúcemu sa na parcele č. XXXX/X, ktorý je zapísaný na LV č.XXXX pre k.ú. Z. nad E.. Taktiež bola osvedčená tá skutočnosť, že v predmetnej nehnuteľnosti je zriadené obydlie otca žalobkyne v 1. rade a starého otca žalobkýň v 2., 3. rade - T.. B. V. s právom doživotného bývania a užívania nehnuteľností, ako aj bezprostredné susedstvo týchto parciel s parcelou č. XXXX/X vo výlučnom vlastníctve žalovaného v 1. rade.
11. Zároveň bolo osvedčené, že na pozemku parc. č. XXXX/X, ktorý je vo vlastníctve žalovaného v 1. rade, majú žalobkyne zriadenú prístupovú cestu k ich pozemkom, resp. k predmetnému rodinnému domu, pričom po zrejme dlhšie trvajúcom pokojnom stave žalovaný v 1. rade prostredníctvom svojho konateľa osadil zariadenie, ktorým bráni žalobkyniam a T.. B. V. v prechode a prejazde po tejto ceste.
12. Podľa názoru odvolacieho súdu žalobkyne teda minimálne osvedčili existenciu svojho vlastníckeho práva, ktorému sa má požadovaným neodkladným opatrením poskytnúť zo strany súdu ochrana.
13. V konaní bolo tiež minimálne osvedčené, že v súvislosti s prechádzaním žalobkýň a T.. B. V. cez uvedený pozemok žalovaného v 1. rade, dochádza medzi stranami k sporom.
14. Odvolací súd sa domnieva, že za situácie, kedy žalobkyniam nesvedčí právo, ktoré by ich oprávňovalo k prechodu cez pozemok žalovaného v 1. rade a za situácie, kedy je plný výkon vlastníckeho práva žalobkýň k ich nehnuteľnostiam len na voľnom uvážení a dobrej vôli žalovaného v 1. rade, a navyše keď medzi stranami dochádza pri prechode žalobkýň na nehnuteľnosti žalovaného v 1. rade ku konfliktom, je dôvodné, aby pomery medzi stranami boli bezodkladne upravené neodkladným opatrením.
15. Žalovaný v 1. rade obmedzil žalobkyne vo výkone ich vlastníckych práv, a preto má odvolací súd v zhode s názorom súdu prvej inštancie za to, že opodstatnenosť potreby bezodkladnej úpravy pomerov je daná aj s poukazom na skutočnosť, že právny predchodca žalobkýň, ktorý má v rodinnom dome žalobkýň právo doživotného bývania, nerušene užíval predmetné nehnuteľnosti viac ako 17 rokov, pričom prístup k ním mu nebol nikým obmedzovaný.
16. Nariadením neodkladného opatrenia podľa názoru odvolacieho súdu došlo k obmedzeniu žalovaného v 1. rade len v takej miere, aby splnilo svoj účel a zároveň nedošlo k jeho neprimeranému obmedzeniu nad mieru potrebnú a primeranú veci. Navyše nariadené neodkladné opatrenie má dočasnú povahu a je obmedzené do právoplatného skončenia veci samej.
17. Nakoľko bola v danom prípade osvedčená bezprostredná hrozba ujmy na právach žalobkýň a ich právneho predchodcu, a tým potreba bezodkladnej úpravy pomerov, bol teda dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia.
18. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie vo výroku I., ktorým súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenia podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne. O nároku na náhradu trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia, vrátane odvolacích trov bude rozhodnuté v konaní vo veci samej.
19. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.