Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_17CoCsp-23-2020.pdf
PDF · 81.8 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoCsp/23/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho, sudkyne JUDr. Gabriely Janákovej a sudkyne Mgr. Zuzany Holúbkovej v spore žalobcu: T. F. L., a. s., so sídlom Q. XX, XXX XX A., IČO: XX XXX XXX, proti žalovanej: V.K., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom W. H., o zaplatenie 5.114,37 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 14.01.2020, č. k. 15Csp/41/2019-92, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie v časti napadnutého výroku II. o zamietnutí zvyšku žaloby a vo výroku o trovách konania m e n í tak, že žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi úrok 606,07 eur, do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
II. Vo zvyšnej časti napadnutý výrok II. o zamietnutí zvyšku žaloby p o t v r d z u j e .
III. Žalobca m á voči žalovanej n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodoval o nároku veriteľa predstavujúcom dlh z bankového úveru voči dlžníkovi pozostávajúci z nesplatenej istiny 5.114,37 eur, do splatnosti vyčísleného úroku 158,05 eur, do splatnosti vyčísleného úroku z omeškania 2,17 eur, úroku 8,90 % ročne z nesplatenej istiny 5.114,37 eur za obdobie od 02.04.2019 do zaplatenia, úroku z omeškania 5 % ročne z nesplatenej istiny 5.114,37 eur za obdobie od 02.04.2019 do zaplatenia, úroku z omeškania 5 % ročne z nezaplatených úrokov 158,05 eur za obdobie od 02.04.2019 do zaplatenia a z nezaplatených poplatkov za poistenie schopnosti splácať úver vo výške 4,- eur. Žalobe čiastočne vyhovel a žalovanú zaviazal k zaplateniu doposiaľ nesplatenej časti istiny, ktorej výšku zisti súd prvej inštancie v sume 5.114,37 eur, spolu s príslušným úrokom z omeškania a k zaplateniu vyčísleného úroku 158,05 eur, úrok z omeškania 2,17 eur a poistného 4,- eur (výrok I.). Vo zvyšku pripadajúcom na úroky po zosplatnení úveru (úrok 8,90 % ročne z nesplatenej istiny 5.114,37 eur za obdobie od 02.04.2019 do zaplatenia) a na úrok z omeškania z kapitalizovaných úrokov (úroku z omeškania 5 % ročne z nezaplatených úrokov 158,05 eur za obdobie od 02.04.2019 do zaplatenia) žalobu zamietol (výrok II.). K zamietnutiu žaloby v časti nároku na úrok z úveru požadovaný za obdobie po zosplatnení úveru, súd prvej inštancie uviedol, že veriteľ má nárok na zaplatenie dohodnutého úroku z úveru iba do dňa, kedy prehlásil úver za predčasne splatný s tým, že po tomto termíne žalobcovi nevzniká právo na zaplatenie dohodnutého úroku z úveru, ale iba úroku z omeškania, čo vyplýva aj z rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. IV.ÚS 476/2012. Ohľadom nároku na úrok z omeškania z úrokov súd prvej inštancie zamietol žalobu, pretože úroky z omeškania nie je možné priznať aj z úrokov, pretože by tak súd priznal príslušenstvo z príslušenstva, čo je v rozpore s § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, vychádzajúc z pomeru úspechu strán sporu vo veci.
2. Proti zamietavému výroku II. a súvisiacemu výroku III. o trovách konania podal v zákonnej lehote prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie žalobca, domáhajúc sa zmeny rozsudku tak, že súd žalobe aj v zamietnutej časti vyhovie. Žalobca nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie o neexistencii nároku na úrok z úveru po jeho zosplatnení. Argumentácia prvoinštančného súdu nezohľadňuje konštantnú rozhodovaciu prax súdov SR a ČR. Citáciou viacerých rozhodnutí všeobecných súdov Slovenskej republiky a Českej republiky, odborných článkov a odbornej literatúry žalobca dôrazne akcentoval, že v danom prípade nemožno akceptovať údajnú neprípustnosť paralelného úročenia istiny úverovej pohľadávky žalobcu po zosplatnení úveru zákonným úrokom z omeškania a súčasne riadnym zmluvným úrokom ako odplatou za úver. Opačným výkladom dochádza ad absurdum k neodôvodnenému zvýhodneniu žalovaného v neprospech žalobcu, keď namiesto povinnosti zaplatiť žalobcovi aj zmluvne dohodnuté úroky, popri úrokoch z omeškania (ako zákonom stanovenej sankcie), je žalovaný povinný zaplatiť iba zákonný úrok z omeškania vo výške nižšej ako pôvodný úrok z úveru. Na základe absurdného záveru súdu prvej inštancie by bolo postavenie dlžníka lepšie v prípade porušenia záväzku (nesplácania úveru), než v prípade riadneho plnenia povinností. Ak totiž dlžník počas celej doby úveru riadne svoj úver spláca, tento sa mu úročí dojednanou sadzbou vyššou ako sadzba úroku z omeškania. Pokiaľ však úver svojvoľne splácať prestane a banka v dôsledku toho zvyšok úveru zosplatní (strata výhody splátok), vznikne dlžníkovi bez ďalšieho iba povinnosť platiť zákonný úrok z omeškania, v danom prípade nižší ako pôvodne dojednaný úrok. Predčasným zosplatnením úveru v dôsledku porušenia povinností žalovaného tak paradoxne dochádza k jeho ekonomicky výhodnejšiemu postaveniu, keď namiesto povinnosti zaplatiť žalobcovi aj zmluvne dohodnuté úroky popri úrokoch z omeškania (ako zákonom stanovenej sankcie), je žalovaný povinný zaplatiť iba zákonný úrok z omeškania. Z uvedeného je názorne zrejmá neakceptovateľnosť právnych záverov súdu prvej inštancie, a to aj pokiaľ ide o ekonomickú podstatu úveru. Je neprijateľné, aby bol dlžník po zjavnom porušení povinnosti ekonomicky a právne zvýhodnený. Odkaz na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV.ÚS 476/2012 považoval v danej otázke za nenáležitý. Rozhodnutie Ústavného súdu SR daný problém vecne neriešilo, pretože konštatovalo odmietnutie ústavnej sťažnosti pre neexistenciu porušenia práva na súdnu ochranu. Žalobca ďalej namietal nesprávnosť záveru o nemožnosti úročiť úrokom z omeškania dlh na úroku, k čomu citoval rozsiahlu rozhodovaciu prax odvolacích súdov SR vrátane jedného rozhodnutia tunajšieho odvolacieho súdu.
3. Vyjadrenie k odvolaniu nebolo podané.
4. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v zmysle ust. § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v časti zamietavého výroku zmeniť podľa § 388 CSP pre nesprávnosť záveru týkajúceho sa nároku na úrok z úveru a vo zvyšku zamietavej časti ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.
5. Otázka nároku úverového veriteľa na úrok z úveru v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru bola dlhodobo rozhodovacou praxou súdov SR riešená rozdielne. K tejto otázke prijal Najvyšší súd SR záver až vo svojom rozhodnutí sp. zn. 5Cdo 42/2020 zo dňa 16.06.2020, v ktorom uviedol, že v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí. K tomuto záveru sa dovolací súd priklonil aj vo svojej ďalšej rozhodovacej praxi.
6. Odvolací súd stotožňujúc sa s uvedeným záverom preto napadnutý zamietavý výrok čiastočne zmenil. Vychádzal zo skutkových zistení súdu prvej inštancie, že žalovanej bola poskytnutá úverová istina 5.600,- eur a celkovo mala vrátiť 8.120,32 eur, z čoho po odpočítaní poplatkov pripadá na dohodnutý úrok celkom 2.240,32 eur. Úrok v tejto výške by žalovaná zaplatila žalobcovi ako cenu peňazí pri riadnom plnení zmluvy o úvere. Zo skutkových zistení súdu prvej inštancie ďalej vyplýva, že splácaním úveru zaplatila žalovaná na úroku 412,74 eur. Úrok 158,05 eur bol žalobcovi priznaný vyhovujúcim výrokom napadnutého rozsudku. V súlade s citovaným rozhodnutím NS SR by tak žalobcovi patril ešte úrok 1.669,53 eur (2.240,32 eur - 412,74eur - 158,05 eur).
7. Zamietnutý nárok na úrok z úveru uplatnil žalobca v žalobe ako úrok 8,90 % ročne z nesplatenej istiny 5.114,37 eur za obdobie od 02.04.2019 do zaplatenia, teda ako nárok na dávky, ktoré sa stanú zročnými len v budúcnosti (§ 154 CSP). Suma úroku, ktorá žalobcovi patrí v súlade s citovaným rozhodnutím NS SR sa však stala zročnou vyhlásením predčasnej splatnosti úveru, preto sa nejedná
o dávky, ktoré sa stanú zročné len v budúcnosti. Odvolací súd preto nemohol žalobcovi priznať úrok z úveru do budúcna, tak ako ho žalobca uplatnil žalobou, ale len vyčíslený ku dňu rozhodnutia odvolacieho súdu, teda ako 8,90 % ročne z nesplatenej istiny 5.114,37 eur za obdobie od 02.04.2019 do 30.07.2020, čo predstavuje 606,07 eur. V tejto časti preto napadnutý zamietavý výrok zmenil a uvedenú sumu žalobcovi priznal s tým, že žalovanej určil lehotu 15 dní od právoplatnosti na jej zaplatenie. Lehotu na plnenie v uvedenej dĺžke určil odvolací súd vzhľadom na to, že toto rozhodnutie sa stáva právoplatným doručením a zákonná trojdňová lehota na plnenie (§ 160 CSP) sa v tomto prípade javí krátka. Vo zvyšku pripadajúcom na úrok 8,90 % ročne z nesplatenej istiny 5.114,37 eur za obdobie od 01.08.2020 odvolací súd potvrdil zamietavý výrok napadnutého rozhodnutia, a to z vyššie uvedeného dôvodu nemožnosti priznať v tomto prípade plnenie dávok zročných v budúcnosti.
8. Čo sa týka záverov súdu prvej inštancie o nedôvodnosti nároku na úrok z omeškania z úroku, považuje ich odvolací súd za správne. Úroky ako odplata za poskytnutie peňazí sú podľa § 121 Občianskeho zákonníka <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/> príslušenstvom pohľadávky. Pritom § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1964/40/> priznáva nárok na úroky z omeškania iba z plnenia z hlavného peňažného záväzku. Z ust. § 121 OZ <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/>, ako aj zo samotnej povahy veci vyplýva, že požadovať príslušenstvo z príslušenstva nemožno a úročenie úrokov je teda neprípustné. Požadovať od dlžníka príslušenstvo z príslušenstva je neprípustné nielen pri dohodnutých úrokoch, ale aj pri úrokoch z omeškania. Tým, že dlžník včas nesplatí úroky z istiny, dostáva sa do omeškania s plnením príslušenstva, ale nie do omeškania s plnením vlastného dlhu. Ak sa dlžník dostane do omeškania s platením dohodnutých úrokov, nemožno od neho požadovať úroky z omeškania z dohodnutých úrokov (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6Obdo 4/1994 <http:// merit.slv.cz/6Obdo4/1994>). Dôvodom je predovšetkým skutočnosť, že právny predpis veriteľovi takúto možnosť nepriznáva. Aj ohľadom tohto nároku preto odvolací súd napadnuté zamietavé rozhodnutie vo zvyšku potvrdil.
9. O nároku na náhradu trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a 2 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 a 2 CSP. Neúspech žalobcu v časti nároku na úrok z omeškania z úroku predstavuje neúspech len v zanedbateľnej časti žaloby. Inak bol žalobca ku dňu rozhodnutia odvolacieho súdu úspešný, a preto mu odvolací súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
10. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é . Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).