Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17CoCsp/23/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho, sudkyne JUDr. Gabriely Janákovej a sudkyne Mgr. Zuzany Holúbkovej v spore žalobcu: T. F. L., a. s., so sídlom Q. XX, XXX XX A., IČO: XX XXX XXX, proti žalovanej: V.K., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom W. H., o zaplatenie 5.114,37 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 14.01.2020, č. k. -92, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v časti napadnutého výroku II. o zamietnutí zvyšku žaloby a vo výroku o trovách konania m e n í tak, že žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi úrok 606,07 eur, do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

II. Vo zvyšnej časti napadnutý výrok II. o zamietnutí zvyšku žaloby p o t v r d z u j e .

III. Žalobca m á voči žalovanej n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodoval o nároku veriteľa predstavujúcom dlh z bankového úveru voči dlžníkovi pozostávajúci z nesplatenej istiny 5.114,37 eur, do splatnosti vyčísleného úroku 158,05 eur, do splatnosti vyčísleného úroku z omeškania 2,17 eur, úroku 8,90 % ročne z nesplatenej istiny 5.114,37 eur za obdobie od 02.04.2019 do zaplatenia, úroku z omeškania 5 % ročne z nesplatenej istiny 5.114,37 eur za obdobie od 02.04.2019 do zaplatenia, úroku z omeškania 5 % ročne z nezaplatených úrokov 158,05 eur za obdobie od 02.04.2019 do zaplatenia a z nezaplatených poplatkov za poistenie schopnosti splácať úver vo výške 4,- eur. Žalobe čiastočne vyhovel a žalovanú zaviazal k zaplateniu doposiaľ nesplatenej časti istiny, ktorej výšku zisti súd prvej inštancie v sume 5.114,37 eur, spolu s príslušným úrokom z omeškania a k zaplateniu vyčísleného úroku 158,05 eur, úrok z omeškania 2,17 eur a poistného 4,- eur (výrok I.). Vo zvyšku pripadajúcom na úroky po zosplatnení úveru (úrok 8,90 % ročne z nesplatenej istiny 5.114,37 eur za obdobie od 02.04.2019 do zaplatenia) a na úrok z omeškania z kapitalizovaných úrokov (úroku z omeškania 5 % ročne z nezaplatených úrokov 158,05 eur za obdobie od 02.04.2019 do zaplatenia) žalobu zamietol (výrok II.). K zamietnutiu žaloby v časti nároku na úrok z úveru požadovaný za obdobie po zosplatnení úveru, súd prvej inštancie uviedol, že veriteľ má nárok na zaplatenie dohodnutého úroku z úveru iba do dňa, kedy prehlásil úver za predčasne splatný s tým, že po tomto termíne žalobcovi nevzniká právo na zaplatenie dohodnutého úroku z úveru, ale iba úroku z omeškania, čo vyplýva aj z rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. . Ohľadom nároku na úrok z omeškania z úrokov súd prvej inštancie zamietol žalobu, pretože úroky z omeškania nie je možné priznať aj z úrokov, pretože by tak súd priznal príslušenstvo z príslušenstva, čo je v rozpore s . O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa a , vychádzajúc z pomeru úspechu strán sporu vo veci.

2. Proti zamietavému výroku II. a súvisiacemu výroku III. o trovách konania podal v zákonnej lehote prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie žalobca, domáhajúc sa zmeny rozsudku tak, že súd žalobe aj v zamietnutej časti vyhovie. Žalobca nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie o neexistencii nároku na úrok z úveru po jeho zosplatnení. Argumentácia prvoinštančného súdu nezohľadňuje konštantnú rozhodovaciu prax súdov SR a ČR. Citáciou viacerých rozhodnutí všeobecných súdov Slovenskej republiky a Českej republiky, odborných článkov a odbornej literatúry žalobca dôrazne akcentoval, že v danom prípade nemožno akceptovať údajnú neprípustnosť paralelného úročenia istiny úverovej pohľadávky žalobcu po zosplatnení úveru zákonným úrokom z omeškania a súčasne riadnym zmluvným úrokom ako odplatou za úver. Opačným výkladom dochádza ad absurdum k neodôvodnenému zvýhodneniu žalovaného v neprospech žalobcu, keď namiesto povinnosti zaplatiť žalobcovi aj zmluvne dohodnuté úroky, popri úrokoch z omeškania (ako zákonom stanovenej sankcie), je žalovaný povinný zaplatiť iba zákonný úrok z omeškania vo výške nižšej ako pôvodný úrok z úveru. Na základe absurdného záveru súdu prvej inštancie by bolo postavenie dlžníka lepšie v prípade porušenia záväzku (nesplácania úveru), než v prípade riadneho plnenia povinností. Ak totiž dlžník počas celej doby úveru riadne svoj úver spláca, tento sa mu úročí dojednanou sadzbou vyššou ako sadzba úroku z omeškania. Pokiaľ však úver svojvoľne splácať prestane a banka v dôsledku toho zvyšok úveru zosplatní (strata výhody splátok), vznikne dlžníkovi bez ďalšieho iba povinnosť platiť zákonný úrok z omeškania, v danom prípade nižší ako pôvodne dojednaný úrok. Predčasným zosplatnením úveru v dôsledku porušenia povinností žalovaného tak paradoxne dochádza k jeho ekonomicky výhodnejšiemu postaveniu, keď namiesto povinnosti zaplatiť žalobcovi aj zmluvne dohodnuté úroky popri úrokoch z omeškania (ako zákonom stanovenej sankcie), je žalovaný povinný zaplatiť iba zákonný úrok z omeškania. Z uvedeného je názorne zrejmá neakceptovateľnosť právnych záverov súdu prvej inštancie, a to aj pokiaľ ide o ekonomickú podstatu úveru. Je neprijateľné, aby bol dlžník po zjavnom porušení povinnosti ekonomicky a právne zvýhodnený. Odkaz na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. považoval v danej otázke za nenáležitý. Rozhodnutie Ústavného súdu SR daný problém vecne neriešilo, pretože konštatovalo odmietnutie ústavnej sťažnosti pre neexistenciu porušenia práva na súdnu ochranu. Žalobca ďalej namietal nesprávnosť záveru o nemožnosti úročiť úrokom z omeškania dlh na úroku, k čomu citoval rozsiahlu rozhodovaciu prax odvolacích súdov SR vrátane jedného rozhodnutia tunajšieho odvolacieho súdu.

3. Vyjadrenie k odvolaniu nebolo podané.

4. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v zmysle ust. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v časti zamietavého výroku zmeniť podľa pre nesprávnosť záveru týkajúceho sa nároku na úrok z úveru a vo zvyšku zamietavej časti ako vecne správny potvrdiť podľa .

5. Otázka nároku úverového veriteľa na úrok z úveru v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru bola dlhodobo rozhodovacou praxou súdov SR riešená rozdielne. K tejto otázke prijal Najvyšší súd SR záver až vo svojom rozhodnutí sp. zn. zo dňa 16.06.2020, v ktorom uviedol, že v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí. K tomuto záveru sa dovolací súd priklonil aj vo svojej ďalšej rozhodovacej praxi.

6. Odvolací súd stotožňujúc sa s uvedeným záverom preto napadnutý zamietavý výrok čiastočne zmenil. Vychádzal zo skutkových zistení súdu prvej inštancie, že žalovanej bola poskytnutá úverová istina 5.600,- eur a celkovo mala vrátiť 8.120,32 eur, z čoho po odpočítaní poplatkov pripadá na dohodnutý úrok celkom 2.240,32 eur. Úrok v tejto výške by žalovaná zaplatila žalobcovi ako cenu peňazí pri riadnom plnení zmluvy o úvere. Zo skutkových zistení súdu prvej inštancie ďalej vyplýva, že splácaním úveru zaplatila žalovaná na úroku 412,74 eur. Úrok 158,05 eur bol žalobcovi priznaný vyhovujúcim výrokom napadnutého rozsudku. V súlade s citovaným rozhodnutím NS SR by tak žalobcovi patril ešte úrok 1.669,53 eur (2.240,32 eur - 412,74eur - 158,05 eur).

7. Zamietnutý nárok na úrok z úveru uplatnil žalobca v žalobe ako úrok 8,90 % ročne z nesplatenej istiny 5.114,37 eur za obdobie od 02.04.2019 do zaplatenia, teda ako nárok na dávky, ktoré sa stanú zročnými len v budúcnosti ( ). Suma úroku, ktorá žalobcovi patrí v súlade s citovaným rozhodnutím NS SR sa však stala zročnou vyhlásením predčasnej splatnosti úveru, preto sa nejedná

o dávky, ktoré sa stanú zročné len v budúcnosti. Odvolací súd preto nemohol žalobcovi priznať úrok z úveru do budúcna, tak ako ho žalobca uplatnil žalobou, ale len vyčíslený ku dňu rozhodnutia odvolacieho súdu, teda ako 8,90 % ročne z nesplatenej istiny 5.114,37 eur za obdobie od 02.04.2019 do 30.07.2020, čo predstavuje 606,07 eur. V tejto časti preto napadnutý zamietavý výrok zmenil a uvedenú sumu žalobcovi priznal s tým, že žalovanej určil lehotu 15 dní od právoplatnosti na jej zaplatenie. Lehotu na plnenie v uvedenej dĺžke určil odvolací súd vzhľadom na to, že toto rozhodnutie sa stáva právoplatným doručením a zákonná trojdňová lehota na plnenie ( ) sa v tomto prípade javí krátka. Vo zvyšku pripadajúcom na úrok 8,90 % ročne z nesplatenej istiny 5.114,37 eur za obdobie od 01.08.2020 odvolací súd potvrdil zamietavý výrok napadnutého rozhodnutia, a to z vyššie uvedeného dôvodu nemožnosti priznať v tomto prípade plnenie dávok zročných v budúcnosti.

8. Čo sa týka záverov súdu prvej inštancie o nedôvodnosti nároku na úrok z omeškania z úroku, považuje ich odvolací súd za správne. Úroky ako odplata za poskytnutie peňazí sú podľa <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/> príslušenstvom pohľadávky. Pritom <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1964/40/> priznáva nárok na úroky z omeškania iba z plnenia z hlavného peňažného záväzku. Z ust. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/>, ako aj zo samotnej povahy veci vyplýva, že požadovať príslušenstvo z príslušenstva nemožno a úročenie úrokov je teda neprípustné. Požadovať od dlžníka príslušenstvo z príslušenstva je neprípustné nielen pri dohodnutých úrokoch, ale aj pri úrokoch z omeškania. Tým, že dlžník včas nesplatí úroky z istiny, dostáva sa do omeškania s plnením príslušenstva, ale nie do omeškania s plnením vlastného dlhu. Ak sa dlžník dostane do omeškania s platením dohodnutých úrokov, nemožno od neho požadovať úroky z omeškania z dohodnutých úrokov (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. <http:// merit.slv.cz/6Obdo4/1994>). Dôvodom je predovšetkým skutočnosť, že právny predpis veriteľovi takúto možnosť nepriznáva. Aj ohľadom tohto nároku preto odvolací súd napadnuté zamietavé rozhodnutie vo zvyšku potvrdil.

9. O nároku na náhradu trov konania rozhodol odvolací súd podľa a v spojení s a a . Neúspech žalobcu v časti nároku na úrok z omeškania z úroku predstavuje neúspech len v zanedbateľnej časti žaloby. Inak bol žalobca ku dňu rozhodnutia odvolacieho súdu úspešný, a preto mu odvolací súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

10. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é . Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).