Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_29Cb-107-2019.pdf
PDF · 131.75 KB
Case nature
Area
Subarea
29Cb/107/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Ladislavom Gáborom v spore žalobcu: Dušan Vykoukal, nar. 5.7.1961, Ludvíkov dvor 801, 040 15 Košice-Šaca, IČO: 10 818 839, zast. JUDr. Klaudiou Azariovou, advokátkou, konateľkou AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., Kmeťova 26, 040 01 Košice, IČO: 47 237 406, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zast. JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom, Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, o zaplatenie 487,71 eur s prísl. takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 487,71 eur s 5,00% úrokom z omeškania ročne odo dňa 23.3.2019 až do zaplatenia, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobcovi priznáva plnú náhradu trov konania voči žalovanému.
III. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu 487,71 eur s prísl. z titulu nevyplatenia poistného plnenia.
2. Fakturovaná suma za opravu motorového vozidla poškodeného v dôsledku poistnej udalosti Č.. XXXXXXXXXX predstavuje sumu vo výške 1 487,90 eur. Suma priznaná a uhradená žalovaným však bola iba do výšky 1 000,19 eur. Celková nepriznaná suma je vo výške 487,71 eur. Táto neuznaná suma vo výške 487,71 eur bola následne postúpená na žalobcu Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 5.6.2019.
3. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní rozhodol dňa 23.8.2019 platobným rozkazom sp.zn. 31Up/988/2019, v ktorom žalovanému KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, uložil, aby do 15 dní od doručenia platobného rozkazu zaplatil žalobcovi Y. X. sumu 487,71 eur s prísl., alebo aby v tej istej lehote podal odpor, ktorý sa musí vecne odôvodniť.
4. Proti vydanému platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonnej lehote odpor s odôvodnením.
5. V odpore uviedol, že návrh žalobcu nespĺňa zákonné kritériá požadované ustanovením § 132 Civilného sporového poriadku, nakoľko podľa ods. 1 tohto ustanovenia sa v žalobe „okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočnosti, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.“ Zároveň podľa ods. 2 „Opísanie rozhodujúcich skutočnosti nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.“
6. V tomto smere žalovaný má za to, že žalobca mal v žalobnom návrhu v časti opisu skutočností, z ktorých vyplýva uplatňovaný peňažný nárok, označiť a presne špecifikovať skutočnosti a dôkazy, o ktoré svoj návrh opiera. Žalobca pritom nešpecifikoval základné údaje - napr. ani len o priebehu škodovej udalosti a ďalších realizovaných úkonoch týkajúcich sa škodovej udalosti zo strany poškodeného. Žalobca údaje o týchto podstatných náležitostiach neuviedol, niektoré síce vyplývajú z príloh, čo však absolútne nie je, vzhľadom na znenie ustanovenia § 132 ods. 2 Civilného sporového poriadku, postačujúce.
7. V zmysle Rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) sp. zn. 3 Cdo 192/2004: ,,Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide. .,
8. Z uvádzaného rozhodnutia NS SR vyplýva. kedy ide o nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Aplikáciou uvádzaného judikátu na predmetné súdne konanie žalovaný je toho právneho názoru, že v predmetnom konaní, žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný, a to z nasledovných dôvodov.
9. Vzhľadom na uvádzaný skutkový stav (ktorý vychádza a súčasne potvrdzujú aj dôkazy predkladané žalobcom) vyplýva, že poškodený mal voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre. Z uvedeného potom vyplýva, že poškodený predstavoval subjekt, ktorý bol dlžníkom žalobcu. Uvedené pritom potvrdzuje a preukazuje práve žalobcom predložená (v rámci predmetného súdneho konania) faktúra, v zmysle ktorej subjektom zaviazaným na plnenie bol práve poškodený.
10. V zmysle ustanovenia § 524 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v aktuálnom znení (ďalej len .. OZ -) „Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.“
11. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, ako aj na znenie ustanovenia § 524 OZ vyplýva. že nakoľko poškodený predstavoval dlžníka žalobcu, nemohol so žalobcom platne uzatvoriť ZoPP. Uzatvorením predmetnej ZoPP nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky poškodeného na žalobou (nakoľko uvedenú pohľadávku nikdy neuhradil a teda mu nikdy ako pohľadávka nevznikla), ale v uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzku poškodeného, ktorý v zmysle vystavenej faktúry predstavuje práve pohľadávku žalobcu. Inak povedané, uvedeným postúpením došlo medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávky žalobcu, čo je v rozpore s vyššie citovaným zákonným ust. 524 OZ.
12. Z uvedeného potom vyplýva, že žalobca nemôže predstavovať aktívne vecne legitimovaný subjekt na strane žalobcu v predmetnom súdnom konaní.
13. V zmysle Rozsudku NS SR sp. zn . 4Obo 20/2007 zo dňa 29. januára 2008 : „Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. Absolútne neplatný právny úkon, je právny úkon, ktorý nie je dovolený. O takúto nedovolenosť a teda absolútnu neplatnosť právneho úkonu ide vtedy, ak svojim obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo zákon obchádza. Obchádzanie zákona obsahom alebo účelom urobeného právneho úkonu spravidla znamená, že právny úkon neodporuje síce výslovnému zneniu ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol.“
14. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu viažucu sa k uzatvoreniu ZoPP medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, týkajúcej sa nemožnosti uzatvorenia takéhoto zmluvného vzťahu, a to z dôvodu, že predmetom ZoPP bolo postúpenie pohľadávky zo strany poškodeného, ktorú žalobca ako veriteľ eviduje voči poškodenému ako dlžníkovi (t. j. neexistujúci predmet postúpenia), považuje žalovaný takýto právny úkon podľa ustanovenia 39 OZ za absolútne neplatný.
15. Zároveň vo vzťahu k uzatvorenej ZoPP dal do pozornosti žalovaný aj skutočnosť, že okrem nemožnosti uzatvorenia takéhoto zmluvného typu z vyššie uvedených dôvodov, súčasne v predmetnej Zmluve absolútnym spôsobom absentuje konkrétny prejav vôle poškodeného ako postupcu, týkajúci sa postúpenia samotnej pohľadávky.
16. V predloženej ZoPP je pritom zmluvnými stranami uvedená len špecifikácia (nimi určenej a vymedzenej, podľa právneho názoru žalovaného neexistujúcej) pohľadávky, ktorá následne je premietnutá v predmete samotnej Zmluvy, avšak absentuje tu plnenie samotného cieľu Zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorým je prejav vôle postupcu postúpiť pohľadávku.
17. Súčasne si dovolil poukázať žalovaný na skutočnosť, že samotný predmet ZoPP je potrebné považovať za rozporuplný, nejasný a v konečnom dôsledku za presne nešpecifikovaný.
18. Vo vzťahu k výške a odôvodnenosti poskytnutého plnenia poukazuje žalovaný na skutočnosti uvedené v Oznámení 2 (do likvidácia), v ktorom sa uvádza, že boli priznané náklady na opravu motorového vozidla v súlade s obhliadkou po oprave.
19. Vzhľadom k doposiaľ uvedenému potom žalovaný má za to, že uplatnené nároky žalobcu sú nepreukázané, neoprávnené a nedôvodné.
20. Právny zástupca žalovaného podaním zo dňa 29.7.2020, ktoré bolo prevzaté 29.7.2020 požiadal o ospravedlnenie jeho neúčasti na pojednávaní dňa 30.7.2020 vzhľadom na neodkladné pracovné povinnosti a pracovnú vyťaženosť v tomto termíne, ako aj z dôvodu hospodárnosti konania. Ďalej uviedol, že nemajú ďalšie návrhy na dokazovanie a navrhujú, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Súhlasia s prejednaním a rozhodnutím veci v neprítomnosti.
21. Súd pojednával v neprítomnosti žalovaného resp. právneho zástupcu žalovaného.
22. Vykonaným dokazovaním bol zistený tento skutkový stav:
23. Dňa 3.12.2018 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle PEUGEOT 3008, W.: M. XXX Y., rok výroby 2013, ktoré v čase dopravnej nehody patrilo poškodenému C.. E. O., B. XXX, XXX XX E., (ďalej aj ako poškodený). Táto škodová udalosť bola riadne ohlásená žalovanému tj. poisťovni KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, u ktorého má poistený uzatvorené havarijné poistenie. Žalovaný uvedenú škodovú udalosť zaregistroval ako poistnú udalosť Č.. XXXXXXXXXX.
24. Vzhľadom na vzniknutú situáciu si poistený tj. C.. E. O. dal svoje poškodené motorové vozidlo PEUGEOT 3008, W.: M. XXX Y., rok výroby 2013 opraviť v autoservise Y.Š. X., IČO: 10 818 839 tj. u žalobcu. Náklady na opravu tohto poškodeného motorového vozidla boli vo výške 1 487,90 eur. Táto suma bola následne uplatnená u žalovaného faktúrou č. 2018061.
25. Poistenému bolo Oznámením o poistnom plnení zo dňa 8.1.2019 oznámené, že bolo dňa 7.1.2019 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti Č.. XXXXXXXXXX a bol mu predložený výpočet výšky poistného plnenia.
26. Poistenému bolo Oznámením o poistnom plnení zo dňa 8.3.2019 oznámené, že bolo dňa 7.3.2019 bolo ukončené došetrenie poistnej udalosti Č.. XXXXXXXXXX a bol mu predložený výpočet výšky poistného plnenia.
27. Žalobca Y. X. vyfakturoval opravu motorového vozidla PEUGEOT 3008, W.: M. XXX Y., rok výroby 2013 faktúrou č. 2018061 zo dňa 13.12.2018 na sumu 1 487,90 eur so splatnosťou 18.12.2018.
28. Suma priznaná a uhradená žalovaným však bola iba vo výške 1 000,19 eur. Celková nepriznaná suma je vo výške 487,71 eur.
29. Táto neuznaná suma vo výške 487,71 eur bola vlastníkom motorového vozidla PEUGEOT 3008, W.: M. XXX Y., rok výroby 2013, ktorým je poistený tj. C.. E. O. postúpená na žalobcu Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 5.6.2019.
30. Poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné (ust. § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
31. Podľa ust. § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
32. Podľa ust. § 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka, škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
33. Podľa ust. § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka, právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).
34. Podľa ust. § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka, plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.
35. Podľa ust. § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť. Poistiteľ nie je oprávnený počas trvania poistnej zmluvy plnenie z poistnej zmluvy znížiť z dôvodu, že poistné nebolo riadne a včas zaplatené.
36. Žalovaný v podanom odpore namieta, že zo strany žalobcu neboli dodržané ust. § 132 CSP, kedy podľa názoru žalovaného „Žalobca pritom nešpecifikoval základné údaje - napr. ani len o priebehu Škodovej udalosti, a ďalších realizovaných úkonoch týkajúcich sa Škodovej udalosti zo strany Poškodeného. Žalobca údaje o týchto podstatných náležitostiach neuviedol, niektoré síce vyplývajú z príloh, čo však absolútne nie je, vzhľadom na znenie ustanovenia § 132 ods. 2 Civilného sporového poriadku, postačujúce.“
37. Je potrebné poukázať, že v návrhu na vydanie platobného rozkazu v uvedenej veci žalobca jasne uvádza: 1) že po vzniku škodovej udalosti bola predmetná škodová udalosť poškodeným, resp. poisteným riadne u žalovaného nahlásená - uvedené aj pod akým číslom poistnej udalosti žalovaný poistnú udalosť zaregistroval, 2) že poškodený, resp. poistený si dal v dôsledku vzniknutej situácie - škodovej udalosti opraviť svoje poškodené motorové vozidlo u žalobcu, 3) vyčíslenie nákladov na opravu vo faktúre, ktorá bola navyše ako dôkaz predložená, 4) doručenie oznámenia žalovaného o likvidácii predmetnej poistnej udalosti s presným opisom a vymedzením, koľko žalovaný poškodenému, resp. poistenému plnil a koľko nie, aké dôvody uviedol pri krátení poistných plnení, pričom toto oznámenie žalovaného bolo ako dôkaz v konaní predložené, 5) informácia o tom, že pohľadávka poškodeného, resp. poisteného bola postúpená na žalobcu, pričom ako dôkaz bola predložená Zmluva o postúpení pohľadávky, ktorá obsahuje všetky zákonné náležitosti.
38. Vzhľadom na vyššie uvedené je možné konštatovať, že žalobca do žaloby uviedol všetky podstatné náležitosti a taktiež označil a predložil dôkazy na preukázanie ním tvrdených skutočností a taktiež jasne špecifikoval svoj žalobný návrh.
39. Ak žaloba neobsahuje zákonom stanovené náležitosti alebo má vady, súd sa pokúsi o ich odstránenie. Na základe podanej žaloby, súd vydal platobný rozkaz, pričom však nepovažoval za potrebné vyzývať právneho zástupcu žalobcu na doplnenie skutočností, ktorých absenciu žalovaný namieta.
40. Pravdivé a úplne opísanie rozhodujúcich skutočností predstavuje samotný základ žaloby. Žalobca zrozumiteľne a určito opísal okolnosti, ktoré viedli k podaniu žaloby, teda skutkový stav. Tvrdenia, z ktorých má vyplynúť oprávnenosť uplatneného nároku -nároku na náhradu škody, sú jednoznačné a konkrétne, pričom nie je možné, aby došlo k zámene s iným skutkom.
41. Podľa komentára k CSP C.H. Beck, 2016, str. 486: „Judikatúra za rozhodujúce skutočnosti považuje údaje, ktoré sú nevyhnutné na to, aby bolo jasné, o čom a na akom podklade má súd rozhodnúť. Žalobca musí v žalobe uviesť také skutočnosti, ktorými opíše skutok, na základe ktorého uplatňuje svoj nárok, a to v takom rozsahu, ktorý umožňuje jeho jednoznačnú individualizáciu, teda vymedziť predmet konania po skutkovej stránke. Ak neuvedie žalobca v žalobe všetky potrebné tvrdenia, nejde o vadu žaloby, ak v nej opísal aspoň také rozhodujúce skutočnosti, ktorými bol vymedzený predmet konania po skutkovej stránke.“
42. Žalovaný namieta aj aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v spore poukazujúc na ust. § 524 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Žalovaný ďalej uvádza, že poškodený postúpil tzv. pohľadávky, ktoré mal voči žalovanému, ktoré však vyplývajú z ich záväzkov voči žalobcovi, čo v konečnom dôsledku znamená, že postúpil pohľadávky, ktoré predstavujú ich záväzky a nie pohľadávky, čo v konečnom dôsledku je práve v rozpore s ustanovením § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného podľa názoru žalovaného vyplýva, že žalobca nemôže predstavovať aktívne vecne legitimovaný subjekt na strane žalobcu v predmetnom súdnom konaní.
43. Pohľadávka, ktorej zaplatenie je predmetom sporu medzi žalobcom a žalovaným, predstavuje krátenú časť poistného plnenia, ktoré si uplatnil poškodený z poistenia vinníkov škodových udalostí.
44. Ku škode na motorovom vozidle poškodeného (a k majetkovému úbytku na jeho strane) došlo už samotnou škodovou udalosťou, nie opravou vozidla a následným predložením faktúry za vykonanú opravu vozidla.
45. Faktúra slúži len na preukázanie výšky škody, nie však vzniku samotnej škody, na reparáciu ktorej má žalobca nárok. Vzhľadom k uvedenému je preto irelevantné či poškodený uhradil žalobcovi (servisu vykonávajúcemu opravu) faktúru za opravu vozidla. Poškodený (ako veriteľ) má pohľadávku na náhradu škody voči žalovanému (ako dlžníkovi) a túto vo výške predloženej faktúry servisu postúpil na žalobcu (tretiu osobu).
46. Tvrdenie žalovaného, že poškodený v danom prípade je dlžníkom servisu a nemá žiadnu pohľadávku voči žalovanému, ktorú by mohol postúpiť na tretiu osobu, je preto neopodstatnené, nemá oporu v zákone ako aj judikatúre súdov. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že v zmysle ustálenej judikatúry (NŠ ČR, sp.zn.: 25Cdo347/2000, 25Cdo2575/2000, 5Cdo89/2008 a pod.) nie je podstatné, či poškodený vec skutočne opravil alebo nie, pretože výšku škody nie je možné robiť závislú na tom ako poškodený s vecou naloží, teda napr. či ju niekomu daruje, predá alebo vymení a za akú cenu (protihodnotu), pretože tieto okolnosti sú náhodilé a bez súvislosti s príčinou vzniku škody.
47. Výška škody na veci nemusí byť preukázaná len vyúčtovaním jej opravy (viď faktúra servisu s podrobným rozpisom prác a materiálu). Je možné vychádzať z ceny veci, ktorú mala v dobe poškodenia a z rozsahu, v akom bola poškodená zásahom škodcu.
48. Už samotnou škodovou udalosťou dochádza ku vzniku škody a k majetkovému úbytku na strane poškodeného, a to bez ohľadu na to, či si poškodený dá alebo nedá svoje poškodené motorové vozidlo opraviť.
49. Pohľadávka, ktorej zaplatenie je predmetom sporu medzi žalobcom a žalovaným, a ktorá bola postúpená, predstavuje nárok na poistné plnenie. Nárok uplatnený v tomto konaní vznikol krátením časti nároku na poistné plnenie, ktoré si uplatnil poškodený, resp. žalobca, voči žalovanému v zmysle Poistnej zmluvy.
50. V zmysle § 797 odsek 2 OZ. „Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).“
51. Autori publikácie s názvom Poistné zmluvy, C.. U.. P., R. U.. Š. na str. 1 tejto publikácie uvádzajú: „podstatou poistenia je prenos finančných dopadov rizika z jeho nositeľa na iný subjekt (poisťovňu).“
52. „Úlohou poistenia je najmä prostredníctvom poistného plnenia zabezpečiť finančné prostriedky, ktoré slúžia na zmiernenie dopadov vzniknutej poistnej udalosti.“
53. Z podstaty poistenia teda nevyplýva, že by poškodený poistnou udalosťou mal najprv znášať finančné dopady rizika, ktoré si pre daný prípad poistil, preukázať tieto finančné dopady poisťovni a až tak ich preniesť na poisťovňu. Poistenie práve naopak slúži na to, aby subjekt odlišný od poisteného (poisťovňa) znášal tieto finančné dopady rizika, ktoré si poistil poistený a za ktoré v pravidelnom intervale uhrádza poisťovni poistné. Požiadavka žalovaného sa teda prieči samotnému princípu poistenia.
54. Z vyššie uvedeného ustanovenia zákona teda nevyplýva, že by právo na náhradu škody alebo na poistné plnenie vzniklo až vtedy, keď poškodení preukážu poisťovateľovi finančné dopady rizika, t.j. doklad o úhrade nákladov vynaložených na uvedenie veci do stavu pred poistnou udalosťou. Pokiaľ by tomu tak bolo, zákonodarca by vyslovene takúto požiadavku precizoval v základnom hmotnoprávnom predpise súkromného práva - Občianskom zákonníku. Ak by poistení alebo poškodení z poistných udalostí museli najprv uhradiť náklady a tak žiadať preplatenie, poprel by sa základný význam a účel samotného poistenia. Dané vyplýva nie len z Občianskeho zákonníka, ale z celospoločenského záujmu a aj z logického, či systematického výkladu.
55. Skutočnosť, že v zásade nie je potrebné preukazovať vynaloženie nákladov na uvedenie veci do stavu pred poistnou udalosťou ako predpoklad priznania plnenia poisťovne vyplýva aj z iných ustanovení Občianskeho zákonníka.
56. Napr. v ustanovení § 810 OZ sa uvádza: „Poistený má právo na náhradu nákladov účelne vynaložených na odvrátenie poistnej udalosti, ktorá poistenému majetku bezprostredne hrozila. Takisto má právo na náhradu nákladov, ktoré účelne vynaložil, aby zmiernil následky poistnej udalosti.”
57. Taktiež napr. aj v ustanovení § 449 odsek 3 OZ sa vyslovene uvádza, že: „Náklady liečenia a náklady pohrebu sa uhradzujú tomu, kto ich vynaložil.“
58. Pokiaľ by teda mal zákonodarca v úmysle ako predpoklad priznania poistného plnenia splnenie povinnosti poisteného predložiť doklad o tom, že náklady na uvedenie veci do stavu pred poistnou udalosťou poistený vynaložil, výslovne by túto požiadavku uviedol v zákone, obdobne ako v prípade vyššie uvedeného ustanovenia § 449 odsek 3 OZ a § 810 OZ.
59. Je potrebné uviesť, že doposiaľ ani z praxe samotnej poisťovne nevyplýva, že by k likvidácii poistnej udalosti od svojich klientov - poistených alebo poškodených vyžadovala predkladanie dokladov o úhrade faktúry za opravu vozidla. Žalovaný sám veľmi dobre vie, že takáto požiadavka nemá oporu v zákone, a preto predkladanie takýchto dokladov ani nevyžaduje od svojich klientov - poistených pri likvidácii poistných udalostí. Taktiež žalovaný už v predmetnom prípade čiastočne plnil, a to na základe Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 30.5.2018, pričom nevyžadoval doklad o úhrade faktúry za opravu.
60. Z vyššie uvedeného je teda zrejmé, že výklad, ktorým žalovaný dospel k záveru, že poistený je dlžníkom žalobcu, je nesprávny, bez opory v zákone, dokonca je to taký právny názor, ktorý popiera logický, spravodlivý výklad právnych predpisov a aj samotnú prax poisťovní v obdobných konaniach. Poistený, ako veriteľ, postúpil nárok na krátené poistné plnenie, ktoré mal voči žalovanému, ako dlžníkovi, pričom faktúra žalobcu predstavovala iba vyčíslenie, nepostúpili svoj dlh voči žalobcovi, ako to nesprávne a účelovo prezentuje žalovaný.
61. Existencia záväzkovo-právneho vzťahu medzi poškodeným a žalovaným v čase uzavretia Zmluvy o postúpení pohľadávky je vzhľadom na vyššie citované zákonné ustanovenie nesporná. V nadväznosti na uvedené je teda nesporný aj následný vznik záväzkovo-právneho vzťahu medzi žalobcom (postupníkom), na ktorého riadne a v súlade so zákonom prešli práva poškodeného (postupcu) ako veriteľa v záväzkovo-právnom vzťahu vyplývajúcom zmluvného poistenia, voči žalovanému ako dlžníkovi, resp. povinnému z tohto právneho vzťahu.
62. Poškodený je oprávnený svoj priamy zákonný nárok, ktorý má voči žalovanému, aj postúpiť, tak ako to bolo v predmetnom prípade, kedy poškodený postúpil svoj priamy zákonný nárok voči žalovanému na žalobcu a žalobca bol následne oprávnený žiadať tento postúpený nárok od žalovaného a preto mu patrí aktívna vecná legitimácia v tomto konaní.
63. V zmysle vyššie uvedenej argumentácie či judikatúry, ako aj doteraz prezentovaného, postupovaná pohľadávka poškodeného voči žalovanému existovala a postúpením pohľadávky na žalobcu bola založená jeho aktívna vecná legitimácia v tomto spore voči žalovanému.
64. Ustanovenie § 524 umožňuje veriteľovi postúpiť svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka inému /okrem pohľadávok, ktorých postúpenie vylučuje zákon-§ 525 OZ/. O formálnych náležitostiach písomných právnych úkonov platí ust. § 40 a nasl. OZ. Písomný právny úkon je platný ak je podpísaný konajúcou osobou. Nedodržanie zákonom stanovenej písomnej formy /ktorá je pri zmluve o postúpení pohľadávky vyžadovaná/ má za následok jej absolútnu neplatnosť.
65. Písomný právny úkon je platný /t.j. spĺňa požiadavku písomností/ ak je podpísaný konajúcou osobou. Z uvedeného je zrejmé, že písomná forma právneho úkonu predpokladá existenciu dvoch náležitostí a to písomnosti, ktorá spočíva v tom, že obsah právneho úkonu je zachytený v samotnom texte listiny a z podpisu konajúcej osoby, ktorým podpisujúci potvrdzuje, že obsah listiny zodpovedá prejavu jeho vôle. Pokiaľ ide o podpis právnickej osoby táto vyjadruje svoju vôľu prostredníctvom štatutárnych orgánov.
66. Žalovaný v odpore poukazuje na to, že v samotnej Zmluve o postúpení pohľadávky absentuje konkrétny prejav vôle poškodeného ako postupcu, týkajúce sa postúpenia samotnej pohľadávky žalobcu.
67. Žalovaný poukazujúc na skôr uvedené skutočnosti tiež uvádza, že samotný predmet Zmluvy o postúpení pohľadávky je potrebné považovať za rozporuplný, nejasný a v konečnom dôsledku za presne nešpecifikovaný.
68. V Zmluve o postúpení pohľadávky je zrozumiteľne, určito a jednoznačne vyjadrené čo je ich predmetom, kto je v danom prípade dlžníkom, veriteľom a právny titul vzniku postupovanej pohľadávky
- nárok na poistné plnenie, ktoré sa odvíja od výšky vzniknutej škody. V Zmluve o postúpení pohľadávky je jasne vyjadrené akú výšku pohľadávky má postupca voči dlžníkovi - KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, je jednoznačne vyjadrené, že táto suma predstavuje krátenú a nezaplatenú časť faktúry servisu, ktorá bola vystavená za opravu motorového vozidla poškodeného v dôsledku poistnej udalosti.
69. V Zmluve je jednoznačne uvedené, že predmetom postúpenia je pohľadávka dlžníka voči veriteľovi, ktorá predstavuje rozdiel medzi reálnou škodou podľa faktúry servisu a škodou reálne zaplatenou dlžníkom (poisťovňou). Pokiaľ žalovaný namieta, že v Zmluve nie je konkrétny prejav vôle poškodeného k tomuto je potrebné uviesť, že daná argumentácia je irelevantná a nemá vplyv na platnosť Zmluvy o postúpení pohľadávky. Poškodený bol uzrozumený s obsahom Zmluvy o postúpení pohľadávky, svoju vôľu previesť v Zmluve bližšie špecifikovanú pohľadávku na žalobcu vyjadril podpisom Zmluvy, dané je navyše vyjadrené aj znením čl. III. odsek 3, cit.: „Táto Zmluva bola uzatvorená slobodne a vážne, bez právneho a skutkového omylu, nie v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok.“
70. V Zmluve je jasne uvedené, že pohľadávka predstavuje nezaplatenú časť faktúry za opravu vozidla v dôsledku poistnej udalosti, pričom je uvedené aj číslo faktúry, a tak neexistujú pochybnosti o akú pohľadávku a z akého právneho titulu ide. Zároveň je potrebné uviesť, že výška nároku na poskytnutie poistného plnenia sa odvíja od výšky vzniknutej škody, nákladov nevyhnutných na uvedenie veci do stavu pred poistnou udalosťou. Vzhľadom k uvedenému predmet Zmluvy je jasne a určito špecifikovaný a preto neobstojí argumentácia žalovaného o rozporuplnosti, nejasnosti predmetu Zmluvy o postúpení pohľadávky.
71. V zmysle § 524 Občianskeho zákonníka: „(1) Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. (2) S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.“
72. Účelom postúpenia pohľadávky je, aby došlo k zmene veriteľa, nie aby nastala zmena v obsahu postúpenej pohľadávky, čo by mohlo zhoršiť právne postavenie dlžníka. Ustanovenie § 525 ods. 1 taxatívne vymedzuje pohľadávky, ktoré nemožno postúpiť, pričom nárok na poistné plnenie, ktoré majú povahu peňažnej pohľadávky, tam uvedený nie je, tj. je možné ho platne postúpiť.
73. Obsahom pohľadávky na peňažné plnenie je totiž povinnosť dlžníka plniť v peniazoch a právo veriteľa požadovať peňažné plnenie. Postúpením peňažnej pohľadávky sa postavenie dlžníka nezhoršuje. Zmena veriteľa peňažnej pohľadávky teda nemá vplyv na obsah pohľadávky. Postúpením (cesiou) na základe písomnej zmluvy prechádza pohľadávka z doterajšieho veriteľa (postupcu) na nového veriteľa (postupníka) v tom stave, v akom v okamihu postúpenia existovala, a to spolu s jej príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými. Samotné postúpenie nespočíva len v jednoduchom prevode pohľadávky, ale práve v zmene záväzku spôsobujúcej zámenu v osobe oprávneného (veriteľa). Pri tejto zmene totiž postupník ako nový veriteľ nadobúda spolu s postúpenou pohľadávkou aj legitimáciu na jej uplatnenie a vymoženie cestou súdu. Postúpenie pohľadávky je vlastne osobitným prípadom právneho nástupníctva (sukcesie), pri ktorom právny nástupca - postupník (nový veriteľ), nadobúda od právneho predchodcu - postupcu (pôvodného veriteľa), všetky prevádzané práva.
74. V predmetnom prípade poistený z jasne špecifikovanej poistnej udalosti, tj. veriteľ, postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému, ktorá mu mala byť vyplatená žalovaným z titulu nároku na poistné plnenie, na postupníka, tj. žalobcu, aby priamo žalobca mohol vymáhať žalovaným neuhradenú pohľadávku od žalovaného. Odmena za postúpenie bola predmetom osobitnej dohody. Takýto postup je v právnej praxi bežný.
75. Zároveň na postúpenie je spôsobilá aj pohľadávka, ktorej existencia je sporná alebo pohľadávka, ktorej vznik je viazaný na splnenie podmienky (§ 36 OZ). Na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky sa nevyžaduje súhlas dlžníka, tj. žalovaného, keďže zmena v osobe veriteľa sa netýka jeho oprávnení a povinností vyplývajúcich pre neho zo záväzku.
76. V aplikačnej praxi je nevyhnutné aplikovať aj princíp preferencie platnosti právnych úkonov. Právne úkony sa uskutočňujú s jednoznačným zámerom vyvolať riadne právne účinky, čo možno vyjadriť aj tým spôsobom, že za bežných okolností nikto nerobí právny úkon s úmyslom, aby bol tento úkon neplatný. Neplatnosť právneho úkonu je reštriktívnou výnimkou, ku ktorej možno interpretačne dospieť iba v prípade, ak konkrétny úkon za žiadnych okolností neobstojí ako platný.
77. Predložená Zmluva o postúpení pohľadávky je platná a účinná, pričom riadne zakladá aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v spore.
78. Keďže Zmluva o postúpení pohľadávky má zákonom stanovené náležitosti, žalobca je aktívne vecne legitimovaný na uplatnenie práva proti žalovanému. Námietka žalovaného o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu nie je preto dôvodná.
79. Je len samozrejmé, že vlastník vozidla nemusel uhradiť faktúru za opravu, pretože jej úhrada mala byť zabezpečená práve poistným plnením žalovaného.
80. Žalovaný síce predložil kalkulácie nákladov na opravu, ale z nej nevyplýva dôvodnosť krátenia nároku žalobcu, tj., ako dospel k cene dielov a cene práce, ceny sú len jednostranne určené bez akéhokoľvek vysvetlenia.
81. Náklady na prácu sa vypočítajú len s priznaním hodinovej sadzby účtovanej autoservisom, ktorá neprevyšuje sumu obvyklú v danom regióne opravcu pre konkrétnu značku a typ vozidla. V prípade, že bude hodinová sadzba účtovaná opravcom vyššia, potom poisťovňa hradí maximálnu hodinovú sadzbu obvyklú v danom regióne pre konkrétnu značku a typ vozidla. MV PEUGEOTU 3008 patrí podľa kategorizácie MV do kategórie C - nižšie stredná trieda.
82. Pre porovnanie je potrebné uviesť cenníky mechanických a lakovacích prác vybraných servisov v danom regióne:
- Moris Slovakia s.r.o. - Alejová 4, Košice -Mechanické práce: 36,05 eur bez DPH, Klampiar/lakovňa: 48,40 eur bez DPH
- PK AUTO s.r.o. - Duklianska 23 Prešov- Mechanické práce: 36,00 eur s DPH, Klampiarske a lakovacie práce: 45,00 eur s DPH
- Auto Gábriel, s.r.o. Košice - Osloboditeľov č.70, Košice- Mechanické práce: 41,00 eur bez DPH, Klampiarske a lakovacie práce: 52,00 eur bez DPH.
83. Žalobca si účtoval pri motorovom vozidle PEUGEOTU 3008 normohodinu 30,00 eur bez DPH, čo je v porovnaní s ostatnými servismi v danom regióne porovnateľná, resp. výhodnejšia a nižšia cena, a preto je možné považovať za nedôvodné, že cena práce nebola uznaná v plnej výške.
84. Z kalkulácie nákladov na opravu vyplýva, že žalovaný rozlišuje medzi zmluvnými a nezmluvnými autoservismi, čo je v rozpore s platnou právnou úpravou a taktiež európskou legislatívou. Podľa platnej slovenskej právnej úpravy nie je stanovené, že poškodený si musí dať opraviť svoje poškodené motorové vozidlo v zmluvnom servise. Práve naopak, poškodený je oprávnený rozhodnúť sa, v akom autoservise si nechá svoje poškodené motorové vozidlo opraviť. Uvedené je v absolútnom súlade s legislatívou Európskej únie a to konkrétne s nariadeniami komisie EÚ, ktoré sú priamo aplikovateľné a právne záväzné aj v právnom poriadku Slovenskej republiky, v zmysle ktorých je stanovená „bloková výnimka“, ktorá má zaručiť, že všetky servisy majú rovnaké postavenie a nie je možné zvýhodňovať alebo nezvýhodňovať, či preferovať niektoré z nich.
85. Nie je možné akceptovať takýto postup, v zmysle ktorého by bol poškodený nútený poisťovňou (žalovaným), opraviť si svoje poškodené motorové vozidlo a navyše v servise, ktorý určí poisťovňa, resp. žalovaný a de facto si tak určí, že uhradí poškodenému náklady na opravu v plnej výške iba ak bude poškodené motorové vozidlo opravené v tom servise, ktorý poisťovňa, resp. žalovaný subjektívne určí. Poisťovňa, resp. žalovaný takýmto postupom zmluvou zaväzuje poškodeného k vykonaniu opravy v určenom autoservise, čím obmedzuje princíp autonómie v súkromno-právnych vzťahoch proti vôli poškodeného. Takýmto konaním dochádza k narušeniu princípu slobodnej hospodárskej súťaže a nemôže požívať právnu ochranu.
86. Žalovaný v podanom odpore v závere uvádza, „uplatnené nároky žalobcu sú nepreukázané, neoprávnené a nedôvodné.“, avšak bez akéhokoľvek bližšieho zdôvodnenia alebo poskytnutia dôkazu o správnosti postupu žalovaného. Svoje tvrdenia žalovaný neoprel o žiadnu relevantnú obranu či použitie prostriedkov aktívnej procesnej obrany čo do podstaty krátenia nároku žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu.
87. Žalobca dôvodnosť svojej žaloby riadne preukázal listinnými dôkazmi, ktoré boli prílohou žalobného návrhu a žalovaný neuniesol dôkazne bremeno, nakoľko neuviedol žiadny (právny) dôvod, pre ktorý by žalobca nemal právo na uplatnený nárok.
88. Žalovaný v podanom odpore teda nijak nevyvrátil žalobcom uplatnený nárok na poistné plnenie uvedený v návrhu na vydanie platobného rozkazu.
89. Ak žalovaný tvrdí, že krátenie bolo dôvodné, resp. ak neakceptuje predložené faktúry, a aj vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný je subjektom, ktorý má zo zákona vykonávať šetrenie, musí svoje tvrdenia relevantne preukázať a zdôvodniť. Obrana žalovaného je iba v teoretickej a nepodloženej rovine tvrdenia a žalovaný v tomto ohľade neuniesol dôkazné bremeno. Žalovaný nie je oprávnený krátiť nárok žalobcu iba s poukazom na svoj subjektívny názor, že krátenie je dôvodné.
90. Z obsahu spisového materiálu súd zistil, že poistený si splnil všetky povinnosti ustanovené mu zákonom resp. poistnými podmienkami, preto krátenie poistného plnenia z dôvodu, ktoré uviedol žalovaný nemá oporu v zákone resp. v poistných podmienkach.
91. Poistnou Zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie ak nastane náhodná udalosť v Zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.
92. Pri rozhodovaní vo veci súd musí nielen rešpektovať právo, ale výklad práva musí smerovať k spravodlivému dôsledku.
93. V konaní bolo ďalej preukázané, že žalovaný je v omeškaní s platbou poistného plnenia a sadzba úrokov z omeškania nie je dohodnutá.
94. Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
95. Súd pri posudzovaní príslušenstva - úrokov z omeškania vychádzal z tej skutočnosti, že žalobca mal možnosť v zmysle platného Občianskeho zákonníka požadovať od žalovaného zaplatenie úrokov z omeškania vzhľadom k tomu, že žalovaný sa dostal do omeškania s platením poistného plnenia.
96. V danom prípade súd priznal úroky z omeškania v súlade s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
97. Z vyššie uvedených dôvodov s poukázaním na citované zákonné ustanovenia súd vyhovel žalobe v celom rozsahu a žalovanému uložil zaplatiť žalobcovi sumu 487,71 eur s 5,00% úrokom z omeškania ročne odo dňa 23.3.2019 až do zaplatenia.
98. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
99. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (ust. § 362 ods. 1 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)( ust. § 363 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (ust. § 365 ods. 1 CSP).