Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BB-72S/11/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Michaely Kútikovej a JUDr. Lukáša Kolibába, v právnej veci žalobcu: AQUATHERMAL SENEC, a. s., Slnečné jazerá – sever, 903 01 Senec, IČO: 36 827 289, právne zastúpeného Mgr. et Mgr. Michalom Bezákom, advokátom, so sídlom Medveďovej 1566/20, 851 04 Bratislava, IČO 42 151 686, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102543441/2021 zo dňa 13.12.2021, takto

rozhodol:

I. Žaloba sa z a m i e t a.

II. Žalobcovi sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. U žalobcu bola Daňovým úradom Banská Bystrica (ďalej aj len „správca dane“) vykonaná kontrola na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj len „DPH“) za obdobie jún 2019. O výsledku daňovej kontroly bol vyhotovený protokol č. 101487731/2020 zo dňa 24.09.2020, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 12.10.2020. 2. V následnom vyrubovacom konaní správca dane rozhodnutím č. 101492703/2021 zo dňa 13.08.2021 určil žalobcovi podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2000 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „Daňový poriadok“) rozdiel v sume 33.936, 65 eur na DPH za zdaňovacie obdobie jún 2019, nepriznal nadmerný odpočet v sume 26.215,85 eur a vyrúbil daň v sume 7.720,80 eur. 3. Správca dane neuznal žalobcovi právo na odpočet DPH z faktúry vystavenej spoločnosťou Euro Consulting Group, s. r. o., Kutuzovova 256/25, 831 03 Bratislava, IČO: 35 893 851 (ďalej aj len „Euro Consulting Group, s. r. o.“, alebo „ECG“) predmetom ktorej bolo dodanie služby – online kampaň, s celkovou fakturovanou sumou 46.324,80 eur, základ dane 38.604 eur, 20 % DPH 7.720,80 eur. 4. Dôvodom pre neuznanie odpočítania dane bolo, že dodanie služby – sprostredkovanie mediálneho priestoru na OUTDOOR a INDOOR obrazovkách deklarovaným dodávateľom Euro Consulting Group, s. r. o., v zdaňovacom období jún 2019 nebolo preukázané. 5. Proti uvedenému rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný správnou žalobou napadnutým rozhodnutím č. 102543441/2021 zo dňa 13.12.2021 tak, že prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdzuje. Žalovaný sa stotožnil so závermi správcu dane, ktoré sú uvedené v odvolaním napadnutom rozhodnutí. Konštatoval, že správca dane mal dostatočne zistený skutkový stav potrebný na rozhodnutie vo veci. Žalovaný sa s rozhodnutím správcu stotožnil v celom rozsahu, považujúc posúdenie veci správcom dane za správne. Žalovaný uviedol, že správca dane už vo výzve zo dňa 14.04.2020 spochybnil údaj uvedený v daňovom priznaní za kontrolované zdaňovacie obdobie jún 2019 z dodávateľskej faktúry od dodávateľa daňového subjektu. Daňový

subjekt síce na tieto pochybnosti predložil správcovi dane fotodokumentáciu INDOOR a OUTDOOR obrazoviek, avšak správca dane oprávnene spochybnil vierohodnosť uvedených dôkazov a uvedenú fotodokumentáciu nepovažoval za taký dôkaz, ktorý by bez pochybností preukazoval, že mediálne plnenie – reklamná kampaň na INDOOR a OUTDOOR obrazovkách bola uskutočnená práve v zdaňovacom období jún 2019. Z vyjadrenia splnomocneného zástupcu spoločnosti Euro Consulting Group, s. r. o., A. B. A. vyplýva, že realizáciu online kampane spoločnosť Euro Consulting Group, s. r. o. neuskutočnila vo vlastnej réžií, ale bola realizovaná subdodávateľsky. A. B. A. identifikačné údaje subdodávateľa uviesť nevedel, napriek tomu, že v daňovacom období jún 2019 bol v spoločnosti Euro Consulting Group, s. r. o. konateľom. A. B. A. tiež potvrdil existenciu zmluvy, čo je v rozpore s tvrdením Mgr. Tomáša Hubera (bývalý výkonný riaditeľ kontrolovaného daňového subjektu), ktorý uviedol, že zmluva uzatvorená nebola a fakturácia bola na základe média plánov. Žalovaný uzavrel, že správca dane hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. K námietke daňového subjektu týkajúcej sa dokazovania, nevypočutia navrhovaného svedka pani C. D., správca dane uviedol, že pani C. D. pracovala v spoločnosti DIGITAL SCREEN MEDIA, s. r. o. a spoločnosti Digitalia, s. r. o., keďže navrhovaný svedok správcovi dane uviedol, že už nepracuje ani v jednej z uvedených spoločností a nemá prístup k listinným dôkazom, správca dane vykonal vlastné dokazovania a vypočul konateľa spoločnosti DIGITAL SCREEN MEDIA, s. r. o. a získal aj listinné dôkazy od spoločnosti Digitalia, s. r. o.. Vyhodnotením uvedených dôkazov dospel správca dane k záveru, že ani tieto jednoznačne nepreukazujú, že došlo k zdaniteľnému plneniu v zdaňovacom období jún 2019. 6. Správnou žalobou, podanou v zákonnej lehote, sa žalobca domáhal tak zrušenia rozhodnutia žalovaného ako aj rozhodnutia správcu dane. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania. 7. Žalobca sa nestotožňuje so skutkovými a právnymi závermi vyslovenými v napadnutom rozhodnutí. Namietal, že svedok E. F. G. uviedol, že v rozhodujúcom období bol výkonným riaditeľom žalobcu, dojednával obchody a uzatváral zmluvy a objednávky, pričom faktúry vystavovala pani H.. So spoločnosťou Euro Consulting Group, s. r. o. nadviazal spoluprácu na základe odporúčania, komunikoval s pánom A.. Nepreveroval si spoločnosť, nakoľko na ňu dostal referenciu. Spolupráca prebiehala v období jún, júl a august 2019. Predmetom spolupráce bolo umiestnenie mediálnej kampane na INDOOR a OUTDOOR obrazovkách, pričom spoločnosť Euro Consulting Group, s. r. o. sprostredkovala mediálny priestor u vlastníka týchto obrazoviek – spoločnosti DIGITAL SCREEN MEDIA, s. r. o.. Správca dane vykonal výsluch svedka A. B. A., ktorý potvrdil, že v preverovanom období vykonával konkrétnu obchodnú činnosť pre žalobcu. Svedok potvrdil vystavenie faktúry, ako aj jej evidenciu v účtovníctve Euro Consulting Group, s. r. o.. Svedok tiež potvrdil, že služby spočívajúce v premietaní reklamy žalobcu boli dodané, vyfakturované a zaplatené bankovým prevodom. Svedok A. C. G. potvrdil, že spoločnosť INFRANOVA, s. r. o. skutočne dodávala reklamné a marketingové služby H.M.B. Group, s. r. o. a Euro Consulting Group, s. r. o. (ktoré následne dodávali služby žalobcovi), pričom obdržal grafický návrh mediálnej kampane žalobcu od pána A. (Euro Consulting Group, s. r. o.) alebo pani I. (H.M.B. Group, s. r. o.) a tento následne odovzdal pani D. zo spoločnosti DIGITAL SCREEN MEDIA, s. r. o., ktorá vlastnila reklamné plochy, tiež potvrdil, že bolo reálne vykonané aj zobrazovanie reklamných banerov žalobcu na internetovom portáli detiamy.sk. V rozhodujúcom období došlo k reálnemu vysielaniu reklamných spotov žalobcu na digitálnych obrazovkách v rámci Bratislavy, pričom ich odvysielanie si objednala spoločnosť INFRANOVA, s. r. o.. 8. Žaloba tiež namietal, že bolo vykonaných niekoľko dôkazov, ktoré nielen preukazujú reálnosť plnenia, z ktorého si žalobca uplatnil odpočítanie DPH, ale zároveň aj samotný kontraktačný proces predchádzajúci tomuto zdaniteľnému plneniu. V ďalšom texte podanej správnej žaloby žalobca odcitoval § 3 ods. 2 Daňového poriadku, § 3 ods. 3 a § 24 ods. 2,4 Daňového poriadku. Žalobca tiež poukázal na rozhodnutia NS SR týkajúce sa dokazovania. Žalobca zastáva názor, že daňový subjekt nie je povinný kontrolovať stav obchodných reťazcov svojich obchodných partnerov, ani nie je povinný kontrolovať plnenie ich daňových povinností. Na uplatnenie nároku na odpočítanie DPH daňovému subjektu postačuje, aby prijal faktúru, ktorej predmetom je zdaniteľné plnenie (formálne preukázanie nároku) a aby zdaniteľné plnenie aj bolo reálne uskutočnené (vecné preukázanie nároku). Pokiaľ tieto podmienky sú splnené, teda plnenie bolo reálne poskytnuté a bola daňovému subjektu doručená aj faktúra, nie je možné na daňový subjekt prenášať daňové povinnosti tretích osôb, ktoré si tieto povinnosti neplnia. Z vykonaného dokazovania bolo podľa názoru žalobcu jednoznačne preukázané, že predmet z fakturácie vystavenej spoločnosťou Euro Consulting Group, s. r. o. bolo plnenie, ktoré bolo aj reálne poskytnuté, pričom poskytnutie tohto plnenia nepochybne deklarovali vypočutí svedkovia a vyplýva tiež z fotodokumentácie predloženej žalobcom. Zo žiadnych vykonaných dôkazov nevyplýva, že k plneniu, ktoré bolo predmetom fakturácie, nemalo dôjsť, ba dokonca z nich nevyplynuli ani

len pochybnosti o reálnosti plnenia. Napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie správcu dane je ako celok založené iba na nedôvodných pochybnostiach správcu dane ohľadom hodnovernosti dôkazov svedčiacich v prospech žalobcu, a to bez toho, aby tieto pochybnosti boli podložené akýmikoľvek relevantnými protichodnými dôkazmi. Žalobca navrhol výsluch svedkyne C. D., a to už vo svojom písomnom vyjadrení k protokolu o výsledku daňovej kontroly. Uvedená svedkyňa mohla priamo potvrdiť reálnosť uskutočneného obchodu a oprávnenosť odpočtu dane u žalobcu. Neobstojí záver správcu dane, ktorý bol následne v napadnutom rozhodnutí prevzatý žalovaným, podľa ktorého ak svedok nemá k dispozícií listinné dôkazy, ktoré sa týkajú jeho svedeckej výpovede, výpoveď je nadbytočná. Nevypočutie svedka, resp. nevykonanie dôkazu navrhovaného žalobcom, z ktorého by mohli vyplynúť okolnosti v prospech žalobcu a na druhej strane konštatovanie neunesenie dôkazného bremena v napadnutom rozhodnutí, predstavuje podľa názoru žalobcu exemplárny prípad popretia práv daňového subjektu, kedy od daňového subjektu na jednej strane bolo vyžadované unesenie absolútneho dôkazného bremena, a to i napriek zásade materiálnej pravdy v daňovom konaní, ale na druhej strane faktickým postupom a rozhodnutím správcu dane a napadnutým rozhodnutím žalovaného toto unesenie dôkazného bremena žalobcovi nebolo riadne umožnené. Žalobca má za to, že v rámci daňovej kontroly predložil resp. navrhol všetky dôkazy, ktoré mohol v rámci zachovania odbornej starostlivosti navrhnúť, pričom vykonaným dokazovaním bola preukázaná reálnosť plnenia, za ktoré si žalobca nárok na odpočítanie DPH. 9. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe navrhol žalobu zamietnuť. Uviedol, že daňový subjekt síce predložil faktúru, ktorá bola zaúčtovaná v účtovníctve a zaevidovaná v evidencii DHP za zdaňovacie obdobie jún 2019, čím deklaroval formálne splnenie podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane. Správca dane už vo výzve zo dňa 14.04.2020 spochybnil údaje uvedené v daňovom priznaní za kontrolované zdaňovacie obdobie jún 2019 z dodávateľskej faktúry od dodávateľa daňového subjektu. Z vyjadrenia splnomocneného zástupcu Euro Consulting Group, s. r. o. A. B. A. vyplýva, že realizáciu online kampane spoločnosť Euro Consulting Group, s. r. o. neuskutočnila vo vlastnej réžií, ale bola realizovaná subdodávateľsky. A. B. A. identifikačné údaje subdodávateľa uviesť nevedel, napriek tomu, že v zdaňovacom období jún 2019 bol v spoločnosti Euro Consulting Group, s. r. o. konateľom. A. B. A. tiež potvrdil existenciu zmluvy, čo je v rozpore s tvrdením Mgr. Tomáša Hubera (bývalý výkonný riaditeľ kontrolovaného daňového subjektu), ktorý uviedol, že zmluva uzatvorená nebola a fakturácia bola na základe média plánu. A. B. A. síce potvrdil spoluprácu a samotnú realizáciu reklamnej kampane, ale k svojmu tvrdeniu nepredložil žiadne dôkazy, čím nebolo možné overiť jeho tvrdenie a overiť stav formálny so skutočnou existenciou poskytnutých služieb. Dokazovanie bolo vykonané čo najúplnejšie a v dostatočnom rozsahu, skutkový stav popísaný v odôvodnení rozhodnutia je výsledkom kontrolných zistení a dokazovania vedeného správcom dane v priebehu vykonávanej daňovej kontroly a vyrubovacieho konania. V priebehu daňovej kontroly správca dane viedol dokazovanie, vyhodnocoval získané dôkazy jednotlivo a zároveň v ich vzájomnej súvislosti. Správca dane získal všetky dôkazy v súlade s ust. § 24 ods. 4 Daňového poriadku. Ani v žalobe daňový subjekt nepreukázal a žiadnymi dôkazmi nedoložil skutkový stav preverovaných plnení inak, ako ich v daňovej kontrole zistil a vo vyrubovacom konaní vyhodnotil správca dane. Žalovaný zotrval na svojom žalobou napadnutom rozhodnutí, ktorým potvrdil rozhodnutie správcov dane. 10. bol zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Podľa uvedeného zákona, výkon súdnictva prechádza od 01.06.2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. Vzhľadom na uvedené sa toto pôvodné konanie vedené na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. vedie na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. . 11. Na prejednanie veci správny súd nariadil pojednávanie podľa na deň 14.03.2024. Žaloba na pojednávaní pred správnym súdom zotrval na podanej správnej žalobe, pričom v podrobnostiach poukázal na jej obsah. Žalovaný sa na pojednávaní pridržal vyjadrenia k správnej žalobe. 12. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len ,,správny súd”) preskúmal zákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa a žalovaného, ako aj postup, ktorý predchádzal ich vydaniu podľa a nasl. . Konštatuje, že námietky obsiahnuté v žalobných bodoch dôvodné nie sú a v nadväznosti na to podľa rozhodol o zamietnutí žaloby. 13. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného č. 102543441/2021 zo dňa 13.12.2021, ktorým podľa Daňového poriadku potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 101492703/2021 zo dňa 13.08.2021, ktorým podľa Daňového poriadku určil

žalobcovi rozdiel v sume nadmerného odpočtu 7 720,80 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2019.

14. Podľa o dani z pridanej hodnoty (ďalej aj len „zákon o DPH“), daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby. 15. Podľa zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. 16. Podľa zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovaru a služieb, ktorú použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. 17. Podľa zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa . 18. Podľa Daňového poriadku, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pri tom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. 19. Podľa Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. 20. Podľa Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencie a záznamov, ktoré je povinný viesť. 21. Podľa Daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. 22. Podľa Daňového poriadku, ak vypovedá svedok, daňový subjekt alebo jeho zástupca má právo byť prítomný pri jeho vypočutí a klásť mu otázky. Správca dane je povinný o výsluchu svedka včas písomne vyrozumieť daňový subjekt alebo jeho zástupcu. 23. Právo zdaniteľných osôb odpočítať z dane, ktorú majú zaplatiť, daň splatnú alebo zaplatenú na vstupe z tovarov, ktoré nadobudli, alebo služieb, ktoré prijali, predstavuje podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ základnú zásadu spoločného európskeho systému dane z pridanej hodnoty (napr. C-409/99 Metropol a Stadler a C-324/11 Tóth). Toto právo - právo na odpočítanie dane je neoddeliteľnou súčasťou mechanizmu dane z pridanej hodnoty a v zásade nemôže byť obmedzené a toto právo sa osobitne uplatňuje bezprostredne na všetky dane zaťažujúce transakcie uskutočnené na vstupe (napr. C-110/98 až C-147/98 Gabalfrisa a i., C-465/03 Kretztechnik, C-438/09 Dankowski a C-285/11 Bonik). Cieľom sledovaným režimom odpočítania dane je úplne zbaviť zdaniteľné osoby bremena dane splatnej alebo zaplatenej v rámci všetkých ich hospodárskych činností. Spoločný systém dane z pridanej hodnoty zabezpečuje úplnú neutralitu daňového zaťaženia všetkých hospodárskych činností, bez ohľadu na ich účel alebo výsledky, za predpokladu, že sú samy predmetom dane (napr. C-285/11 Bonik). Z judikatúry Súdneho dvora EÚ taktiež vyplýva, že každá transakcia musí byť sama predmetom vyhodnotenia, nezávisle na dani splatnej za predchádzajúce alebo nasledujúce transakcie (napr. C-267/15 Gemeente Woerden). 24. Pokiaľ sa týka (hmotnoprávnych) podmienok na odpočítanie dane, predpokladom vzniku nároku na odpočítanie dane príjemcovi plnenie (v danom prípade žalobcovi ako osobe registrovanej pre daň z pridanej hodnoty) je súčasné/kumulatívne splnenie hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane. Tieto podmienky vyplývajú z čl. 168 a nasl. smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 347, 2006, s. 1) (ďalej „Smernica 2006/112/ ES“) a jej implementácie v právnom poriadku Slovenskej republiky. 25. Jednotlivými hmotnoprávnymi podmienkami na odpočítanie dane sú (1) že poskytovateľom plnenia (dodávateľom) je iná osoba registrovaná pre daň (t.j. status osoby dodávateľa), (2) že predmetné plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie (t.j. materiálna existencia plnenia), a (3) že prijaté plnenie je príjemcom použité v rámci jeho ekonomickej činnosti. V prípade, ak uvedené hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane nie sú splnené, pričom dôkazné bremeno je na osobe, ktorá si právo na odpočítanie dane uplatňuje, právo na odpočítanie dane môže byť odopreté. Uvedené hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane sú premietnuté do vnútroštátnej právnej úpravy, konkrétne zákona o DPH, podľa ktorého si platiteľ dane môže v zmysle zákona o DPH odpočítať daň dňom vzniku daňovej povinnosti

(§ 49 ods. 1 zákona o DPH), pričom daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru alebo služby (§ 19 ods. 1 a ods. 2 zákona o DPH), daň, ktorej odpočet si platiteľ dane uplatňuje, musí byť voči nemu uplatnená iným platiteľom dane z tovarov alebo služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané (§ 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH), zároveň musí disponovať faktúrou od platiteľa dane (§ 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH), čo je však formálnou a nie hmotnoprávnou podmienkou na odpočítanie dane. 26. V súvislosti s otázkou rozsahu dôkazného bremena, resp. jeho prenosu medzi daňovým subjektom a správcom dane je nutné vychádzať z ust. § 24 ods. 1 Daňového poriadku, ktoré je potrebné aj s poukazom na ľahkú zneužiteľnosť práva na odpočítanie dane vykladať tak, že dôkazné bremeno ohľadne preukázania splnenia vyššie popísaných hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane spočíva práve na daňovom subjekte, ktorý si toto právo uplatnil. Zároveň platí, že v súvislosti s obchodnými transakciami sa nemožno uspokojiť, resp. deklarovať ich len po stránke formálnej a to napr. vystavenou faktúrou, či zmluvou. Je preto nevyhnutné aby bola formálna stránka obchodnej transakcie bola podporená dôkazmi takého charakteru, ktoré odrážajú jej reálny základ. Dôkazné bremeno ohľadne týchto skutočnosti znáša v prípade vzniku pochybností daňový subjekt uplatňujúci si právo na odpočet dane. V prípade, ak daňový subjekt, ktorého v tomto smere zaťažuje dôkazné bremeno, ním uvádzané tvrdenia nepodporí relevantnými dôkazmi, resp. ich spoľahlivo nepreukáže, nárok na odpočet dane mu nemožno uznať. (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 11.6.2019). 27. Správny súd taktiež nespochybňuje, že dôkazné bremeno daňového subjektu nie je absolútne (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 3.9.2019). S otázkou dokazovania v daňovom konaní úzko súvis aj problematika prelievania/prenosu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, ktoré sa riadi určitými pravidlami. V tejto spojitosti je možné poukázať napr. na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 14.11.2018 a obdobne sp. zn. zo dňa 16.12.2009, v zmysle ktorých daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej. 28. K prenosu dôkazného bremena opäť na daňový subjekt pritom nedochádza z dôvodu existencie akejkoľvek pochybnosti správcu dane, týkajúcej sa či už hodnovernosti alebo pravdivosti predložených listinných dôkazov, ale musí ísť o pochybnosť dôvodnú, ktorá sa opiera v skutočnostiach zistených správcom dane a to takej kvality, ktorá má potenciál zakladať pochybnosti o splnení hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane. V nadväznosti na to, je potrebné poznamenať aj to, že i keď dokazovanie, resp. hodnotenie obstaraných dôkazov vykonáva správca dane a to v procese tzv. voľnej úvahy, pri ich hodnotení je povinný postupovať tak, že ich posudzuje v súlade s § 3 ods. 3 Daňového poriadku t. j. tak, že prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

29. V posudzovanej veci si žalobca uplatnil odpočítanie dane z faktúry vystavenej spoločnosťou Euro Consulting Group, s. r. o., predmetom ktorej bolo dodanie služby – online kampaň, s celkovou fakturovanou sumou 46.324,80 eur, základ dane 38.604 eur, 20 % DPH 7.720,80 eur. 30. Zo strany daňových orgánov nebola primárne spochybnená existencia materiálneho plnenia, ako jednej z hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane. Vykonaným dokazovaním však malo byť spochybnené dodanie služby – sprostredkovanie mediálneho priestoru na OUTDOOR a INDOOR obrazovkách deklarovaným dodávateľom žalobcom Euro Consulting Group, s. r. o.. V tejto súvislosti je však potrebné uviesť, že hmotnoprávnou podmienkou na odpočítanie dane nie je preukázanie konkrétnej osoby deklarovaného dodávateľa. Z rozsudku Súdneho dvora EU C-154/20 Kemwater ProChemie vyplýva, že hmotnoprávnou podmienkou na odpočítanie dane je preukázanie statusu osoby dodávateľa (t. j. poskytovateľom plnenia je iná osoba registrovaná pre DPH) a dôkazné bremeno ohľadom statusu osoby dodávateľa má spravidla osoba, ktorá si uplatňuje odpočítanie dane. 31. Súdny dvor EU vo veci C 154/20 Kemwater ProChemie rozhodol, že: Smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty sa má vykladať v tom zmysle, že

uplatnenie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty (DPH) zaplatenej na vstupe sa má nepriznať bez toho, aby daňový úrad musel preukázať, že zdaniteľná osoba sa dopustila podvodu na DPH alebo že vedela, alebo mala vedieť, že uvádzané plnenie, na ktorom sa zakladá právo na odpočítanie dane, bolo súčasťou takéhoto daňového podvodu, ak v prípade, že tento skutočný dodávateľ tovaru alebo poskytovateľ služieb nebol identifikovaný, táto zdaniteľná osoba nepredloží dôkaz o tom, že tento dodávateľ alebo poskytovateľ mal postavenie zdaniteľnej osoby, pokiaľ vzhľadom na skutkové okolnosti a napriek dôkazom poskytnutým touto zdaniteľnou osobou chýbajú údaje potrebné na overenie, či skutočný dodávateľ alebo poskytovateľ mal toto postavenie. Tieto dôkazy môžu okrem iného zahŕňať dokumenty, ktorými disponujú dodávatelia a poskytovatelia, od ktorých zdaniteľná osoba kúpila tovar alebo služby, za ktoré zaplatila DPH (Ferimet, C-281/20, bod 39; Kemwater ProChemie, C-154/20, bod 34). Nestačí, aby skutočnosti o dodávateľovi vyplývali iba z faktúry, ako formálnej podmienky, ale zásada neutrality DPH vyžaduje, aby sa odpočítanie DPH zaplatenej na vstupe priznalo len, ak sú splnené hmotnoprávne požiadavky. 32. Vnútroštátnu právnu úpravu - zákon o DPH je potrebné vykladať v súlade s európskou právnou úpravou - Smernicou. V tomto kontexte je relevantné, že materiálne/hmotnoprávne podmienky priznania práva na odpočítanie dane sú upravené v zásade v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona o DPH. Formálne podmienky sú upravené v § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH . Na unesenie dôkazného bremena tak nepostačuje ak daňový subjekt napr. v daňovom konaní predloží faktúry vzťahujúce sa k sporným obchodom a preukáže úhradu ceny tohto dodania. Dôkazné bremeno daňového subjektu sa totiž vzťahuje tak k splneniu materiálnych/hmotnoprávnych podmienok dane (podľa § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ zákona o DPH ) ako aj k splneniu formálnych podmienok (§ 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH ), pričom platí, že prípadné nedostatky na strane formálnych podmienok možno odpustiť vtedy, ak je v daňovom konaní riadne preukázané splnenie materiálnych/hmotnoprávnych podmienok predmetného daňového oprávnenia. Čo sa týka materiálnych podmienok, správny súd dáva do pozornosti, že z hľadiska dôkazného bremena daňového subjektu ich splnenie nestačí len formálne deklarovať predložením vystavenej faktúry, ale v prípade vznesenia dôvodných pochybností správcom dane, je tieto potrebné zo strany daňového subjektu aj preukázať. 33. Jednou z materiálnych/hmotnoprávnych podmienok priznania práva na odpočet dane podľa čl. 168 písm. a) Smernice je aj status dodávateľa ako zdaniteľnej osoby podľa čl. 9 ods. 1 Smernice. Daňový subjekt uplatňujúci právo na odpočet dane zo zdaniteľných obchodov podľa čl. 168 písm. a) Smernice, teda § 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona o DPH , musí byť schopný preukázať, že tovary/služby boli aj reálne dodané zdaniteľnou osobou - teda osobou podliehajúcou dani z pridanej hodnoty. 34. Právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH v spojení s čl. 168 písm. a) Smernice preto nemožno nepriznať v prípade, ak daňový subjekt (okrem iných materiálnych podmienok) preukáže (alebo zo správnom dane vykonaného dokazovania vyplynie), že skutočný dodávateľ tovarov a služieb bol platiteľom dane (osobou registrovanou na daň), alebo takéto postavenie nevyhnutne musel mať s ohľadom na znenie § 4 ods. 1 zákona o DPH . A to aj v prípade, ak identita skutočného dodávateľa tovaru/služby nebude rovnaká s identitou faktúrou deklarovaného dodávateľa tovaru alebo služby. To platí za situácie, že sa príslušným orgánom nepodarí preukázať daňový podvod, resp. vedomú (vedel alebo musel vedieť) účasť daňového subjektu na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom. 35. Správny súd poukazuje na to, že pokiaľ správca dane a žalovaný argumentovali, že žalobca nepreukázal, že mu boli služby dodané od deklarovaného dodávateľa - spoločnosti Euro Consulting Group, s. r. o. (resp. dodanie od deklarovaného dodávateľa bolo spochybnené), spochybnili práve splnenie materiálnej/hmotnoprávnej podmienky práva na odpočet - dodanie tovaru osobou so statusom zdaniteľnej osoby podľa čl. 168 písm. a) v spojení s čl. 287 Smernice, teda so statusom platiteľa dane podľa zákona o DPH (z materiálneho hľadiska). 36. V danej veci tak bola spochybnená osoba dodávateľa Euro Consulting Group, s. r. o., t. j. status osoby deklarovaného dodávateľa. V prípade tejto hmotnoprávnej podmienky na odpočítanie dane došlo, ako vyplýva z rozsudku Súdneho dvora EU C-154/20 Kemwater ProChemie v súvislosti s otázkou statusu dodávateľa k určitému posunu právneho náhľadu na túto otázku, keď zo záverov tohto rozhodnutia vyplýva, že a) uvedenie osoby deklarovaného dodávateľa na daňovom doklade nie je hmotnoprávnou podmienkou na odpočítanie dane, avšak status osoby dodávateľa (t .j. poskytovateľom plnenia je iná osoba registrovaná pre DPH) hmotnoprávnou podmienkou je a b) dôkazné bremeno ohľadom statusu osoby dodávateľa má spravidla osoba, ktorá si uplatňuje odpočítanie dane. Pokiaľ však existujú osobitné skutkové okolnosti, tak táto podmienka sa môže považovať za splnenú i bez jej preukázania zo strany osoby, ktorá si uplatňuje odpočítanie dane. V takom prípade nie je potrebné preukazovať podvodné konanie.

37. Aj s poukazom na vyššie uvedené preto správny súd vychádzal z toho, že v danej veci bol spochybnený žalobcom deklarovaný dodávateľ Euro Consulting Group, s. r. o., t. j. bola spochybnená hmotnoprávna podmienka na odpočítanie dane z pridanej hodnoty - status osoby dodávateľa. Dôkazné bremeno ohľadom statusu osoby dodávateľa má spravidla osoba, ktorá si uplatňuje odpočítanie dane - žalobca. Pokiaľ však existujú osobitné skutkové okolnosti, tak táto podmienka sa môže považovať za splnenú i bez jej preukázania zo strany osoby, ktorá si uplatňuje odpočítanie dane. V danom prípade osobitné skutkové okolnosti ohľadne statusu iných dodávateľov zistené neboli a ani žalobca ich netvrdil - trval na tom, že služba (sprostredkovanie mediálneho priestoru na OUTDOOR a INDOOR obrazovkách) mu mala byť dodaná spoločnosťou Euro Consulting Group, s. r. o. Keďže splnenie hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane preukazuje osoba, ktorá si odpočítanie dane uplatňuje (žalobca), bol žalobca následne povinný pochybnosti správcu dane vyvrátiť a preukázať, že hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane splnil. 38. V predmetnej veci vzniesli daňové orgány dôvodné pochybnosti o splnení už uvedenej hmotnoprávnej podmienky odpočítania dane zo sporného obchodu žalobcu. Zo zistení správcu dane viažucich sa k dodávateľovi Euro Consulting Group, s. r. o. vyplynulo, že dodanie predmetnej služby deklarovaným dodávateľom nebolo preukázané. Z vyjadrenia splnomocneného zástupcu spoločnosti Euro Consulting Group, s. r. o., A. B. A. vyplýva, že realizáciu online kampane spoločnosť Euro Consulting Group, s. r. o. neuskutočnila vo vlastnej réžií, ale bola realizovaná subdodávateľsky. A. B. A. identifikačné údaje subdodávateľa uviesť nevedel, napriek tomu, že v zdaňovacom období jún 2019 bol v spoločnosti Euro Consulting Group, s. r. o., konateľom. A. B. A. tiež potvrdil existenciu zmluvy, čo je v rozpore s tvrdením A. F. G. (bývalý výkonný riaditeľ kontrolovaného daňového subjektu), ktorý uviedol, že zmluva uzatvorená nebola a fakturácia bola na základe média plánov. A. B. A. nevedel konkretizovať uskutočnené zdaniteľné plnenie, zdôvodniť ekonomické opodstatnenie vystavenej faktúry ani označiť osobu subdodávateľa, ktorý by sa mal na uskutočnení dodávky pre žalobcu podieľať. Uviedol iba to, že služba mala byť zabezpečená subdodávateľsky, subdodávateľov však označiť už nevedel. Nemožno sa stotožniť preto so žalobcom, že by výpoveďou A. B. A. (v zdaňovacom období jún 2019 konateľa spoločnosti ECG) bolo preukázané dodanie služby spoločnosťou Euro Consulting Group, s. r. o.. 39. Vyššie zmienené skutočnosti (chýbajúce konkrétne informácie o zdaniteľných obchodoch na strane deklarovaného dodávateľa) predstavujú pochybnosti o uskutočnení zdaniteľných obchodov spoločnosťou Euro Consulting Group, s. r. o., ktoré spochybňujú hodnovernosť listinných dôkazov predkladaných žalobcom a prenášajú dôkazné bremeno (v záujme obnovenia hodnovernosti listinných dôkazov) opätovne na žalobcu. Zistené pochybnosti boli komunikované žalobcovi. Tento však tiež nemal dostatočné informácie o realizácii sporných obchodov - nemal k dispozícii žiadne relevantné informácie o dodávke plnenia od Euro Consulting Group, s. r. o. Žalobca pritom neoznačil žiadnu inú osobu, ktorá by mala predmetné služby dodať a ani z administratívneho spisu nevyplývajú také skutočnosti, z ktorých by bolo jednoznačne určiteľné, že skutočný dodávateľ/lia služieb a tovarov (ktorých identita nebola odhalená) by museli mať nevyhnutne postavenie zdaniteľných osôb, resp. platiteľov dane. Žalobca trval na tom, že službu mu dodal ním deklarovaný dodávateľ spoločnosť Euro Consulting Group, s. r. o.. 40. Daňové orgány tak svoje pochybnosti v zásade postavili na všeobecnej výpovedi konateľa spoločnosti Euro Consulting Group, s. r. o., v čase uskutočnených obchodov (bez konkrétnych informácií o uskutočnených zdaniteľných plneniach). Správca dane a žalovaný nepochybne vzniesli dôvodné pochybnosti o materiálnej podmienke práva na odpočítanie dane - dodanie tovaru osobou so statusom platiteľa dane. A to tým, že spochybnili identitu deklarovaného dodávateľa a z vykonaného dokazovania nevyplývali také skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že skutočný dodávateľ nevyhnutne musel byť osobou so statusom platiteľa dane. Za rozhodujúce pochybnosti v tomto smere správny súd považoval všeobecnosť a nedostatočnosť výpovede konateľa spoločnosti Euro Consulting Group, s. r. o. v čase uskutočnenia zdaniteľných obchodov, A. B. A.. A. B. A. potvrdil vystavenie faktúry, nemal však konkrétne informácie o subdodávateľoch, keď tvrdil, že služba bola zabezpečená subdodávateľsky. 41. Ani z iných zdrojov (z ďalších článkov obchodného reťazca) sa nepodarilo zistiť také skutočnosti, ktoré by, aj napriek dôkaznej núdzi a pasivite žalobcu, boli spôsobilé prispieť k obnoveniu hodnovernosti dôkazov ním predložených. Táto, ako už bolo uvedené, bola pritom spochybnená najmä výpoveďou bývalého konateľa spoločnosti Euro Consulting Group, s. r. o., a nedostatkom podstatných informácií a dôkazov na strane žalobcu. Správca dane a žalovaný v potrebnom rozsahu zistili a pomenovali pochybnosti týkajúce sa splnenia materiálnych/hmotnoprávnych podmienok práva na odpočítanie dane zo sporných obchodov žalobcu. Žalobca tieto dôvodné pochybnosti nevyvrátil, neoznačil žiadne ďalšie dôkazy, resp. návrhy na ich vykonanie, s potenciálom na ich vyvrátenie, a preto je dôvodný záver, že neuniesol v daňovom konaní svoje dôkazné bremeno. Dôvodné pochybnosti sa týkali len vzťahov a okolností medzi žalobcom a jeho deklarovaným dodávateľom Euro Consulting Group, s. r. o.. Išlo

teda o okolnosti a skutočnosti priamo v dispozičnej sfére žalobcu. V tomto rozsahu bolo od žalobcu potrebné pochybností správcu dane vyvrátiť. Od žalobcu možno spravodlivo požadovať, aby okrem faktúry preukázal alebo označil aj dôkazy na podporu svojich tvrdení. Správny súd sa preto nestotožnil s názorom žalobcu, že bol neprimerane zaťažený dôkazným bremenom. Žalobcom predložené dôkazy (faktúra, fotodokumentácia) nemožno považovať za dostatočné na účely preukázania ich reálnej dodávky dodávateľom, keď uvedené preukazuje nanajvýš iba existenciu takejto služby, ktorá však nie je spôsobilá preukázať naplnenie zákonných podmienok pre priznanie odpočtu DPH žalobcovi, pretože predmetom preverovania existencie resp. neexistencie práva žalobcu na odpočet DPH nie je samotná existencia dodanej služby, ale náležitosti zdaniteľného obchodu zachytené v došlej faktúre vrátane materiálnej podmienky - dodania služby dodávateľom uvedeným na faktúre. Pre úplnosť správny súd dodáva, že v predmetnej veci došlo k odmietnutiu priznania práva na odpočítane dane zo sporných obchodov z dôvodu, že žalobca nepreukázal hmotnoprávne/materiálne podmienky predmetného práva. Správny súd mal za to, že daňové orgány zistili skutkový stav veci v dostatočnom rozsahu, v odôvodnení svojich rozhodnutí zrozumiteľným spôsobom popísali skutočnosti, z ktorých pri formulovaní svojich záverov (o nesplnení hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane) vychádzali, resp. ako ich vyhodnotili, pričom ich rozhodnutia obsahovali náležitosti v zmysle § 63 ods. 5 Daňového poriadku.

42. Pokiaľ žalobca namietal, že výsluchom navrhovanej svedkyne pani C. D. mohlo byť preukázané dodanie predmetnej služby, správny súd poukazuje na to, že pani C. D. pracovala v spoločnosti DIGITAL SCREEN MEDIA, s. r. o. a spoločnosti Digitalia, s. r. o.. Pri telefonickom kontakte so správcom dane uviedla, že už nepracuje ani v jednej z uvedených spoločností a nemá prístup k listinným dôkazom. Správca dane vykonal vlastné dokazovania a vypočul konateľa spoločnosti DIGITAL SCREEN MEDIA, s. r. o. a získal aj listinné dôkazy od spoločnosti Digitalia, s. r. o.. Vyhodnotením uvedených dôkazov dospel správca dane k záveru, že ani tieto jednoznačne nepreukazujú, že došlo k zdaniteľnému plneniu v zdaňovacom období jún 2019 spoločnosťou Euro Consulting Group, s. r. o.. Naviac správny súd poznamenáva, že v danom prípade osobitné skutkové okolnosti ohľadne statusu iných dodávateľov zistené neboli a ani žalobca ich netvrdil - trval na tom, že služba (sprostredkovanie mediálneho priestoru na OUTDOOR a INDOOR obrazovkách) mu mala byť dodaná spoločnosťou Euro Consulting Group, s. r. o., teda nie je dôvodné sa domnievať, že službu - sprostredkovanie mediálneho priestoru na OUTDOOR a INDOOR obrazovkách by mala poskytnúť či už spoločnosť DIGITAL SCREEN MEDIA, s. r. o., alebo Digitalia, s. r. o.. Ani správnemu súdu preto nie je zrejmé, čo by mala navrhovaná svedkyňa pani C. D. k priamemu dodávateľovi služby Euro Consulting Group, s. r. o. ozrejmiť. 43. S poukazom na vyššie uvedené správny súd podľa žalobu ako nedôvodnú zamietol.

44. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa (a contrário), podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo s časti úspech. Keďže žalobca v konaní nebol úspešný, správny súd mu náhradu trov konania nepriznal.

45. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomeru hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech ( ). Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho súdu v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu ( ). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal ( ). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v prípade konania o správnej žalobe podľa (správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom ( ).