Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/40/2020

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov Mgr. Patricie Skotnickej a JUDr. Alexandry Hanusovej v spore žalobkyne: G. U., U. X, Y., zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Almáši Gabriel, spol. s r. o., IČO: 36 856 592, Šumavská 3, Bratislava, proti žalovanému: J. D., U. X, Y., zastúpenému advokátom Mgr. Martinom Paškalom, Záhradnícka 27, Bratislava, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V zo dňa 11.12.2019, č.k. -300, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e.

Žalobkyni priznáva proti žalovanému plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 11.12.2019, č.k. -300, schválil súdny zmier, v rámci ktorého vo výroku I. zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie E., Y. - m.č. E., evidovanú v registri „C“ katastrálnej mapy, bytu č. X, na ulici U. X J. Y., X. poschodie bytového domu so súpisným č. XXXX, postaveného na pozemkoch, parcela č. XXXX, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 366 m2, parcela č. XXXX, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 366 m2, k podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu prislúchajúcich k bytu, o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 6997/447562 a podielu k pozemku, na ktorom je postavený bytový dom parcela. č. XXXX, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 366 m2, parcela č. XXXX, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 366 m2, o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 6997/447562, (ďalej aj ako „byt“ alebo „nehnuteľnosť“) tak, že nehnuteľnosť prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného a konštatoval záväzok žalovaného vyplatiť žalobkyni náhradu za prikázanie jej spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti do jeho vlastníctva v sume 61.900 eur, do 90 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Súd prvej inštancie uložil učtárni súdu vyplatiť žalobkyni z preddavku zloženého na účet súdu sumu 12,78 eura (výrok II.) a žalovanému z preddavku zloženého na účet súdu sumu 12,78 eura, všetko do troch dní od právoplatnosti uznesenia (výrok III.) a žalobkyni priznal náhradu trov konania v rozsahu 100% (výrok IV.).

2. V odôvodnení uznesenia uviedol, že žalobkyňa sa žalobou doručenou konajúcemu súdu dňa 26.08.2013 domáhala zrušenia podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti a jej prikázania do výlučného vlastníctva pôvodného žalovaného G. D., s tým, že ho konajúci súd zaviaže zaplatiť jej náhradu za prikázanie nehnuteľnosti do jeho vlastníctva v sume 50.000 eur. Po prevode spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1 k nehnuteľnosti z pôvodného žalovaného na jeho syna J., na základe darovacej zmluvy zo dňa 24.02.2015, žalobkyňa podaním zo dňa 06.05.2015 navrhla pripustiť zmenu strany sporu na strane žalovaného, ktorý sa stal podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti, ako aj zmenu petitu žaloby.

3. Vzhľadom na to, že strany sporu na pojednávaní súdu dňa 11.12.2019 uviedli, že sa dohodli a za týmto účelom navrhli schváliť súdny zmier v znení podľa výroku I. uznesenia, súd prvej inštancie s poukazom na (ďalej len „“) a a (ďalej len „“) schválil stranami sporu dohodnutý súdny zmier, ktorým vyporiadal podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnosti.

4. Zistiac, že každá zo strán sporu zložila na účet súdu preddavok v sume 100 eur za účelom znaleckého dokazovania, pričom náklady na vypracovanie znaleckého posudku predstavovali sumu 174,44 eura, súd prvej inštancie uložil učtárni súdu povinnosť vyplatiť žalobkyni a žalovanému časť zo zloženého a nespotrebovaného preddavku v sume 12,78 eura každému (200 - 174,44 = 25,56 / 2 = 12,78 eura).

5. Vzhľadom na skutočnosť, že strany sporu sa v rámci zmieru nedohodli na spôsobe vyporiadania trov konania, rozhodol o náhrade trov konania súd prvej inštancie. Mal za to, že zo správania žalovaného nebol zrejmý jeho záujem o uzavretie zmieru, nakoľko so zrušením podielového spoluvlastníctva k bytu nesúhlasil a s jeho zrušením súhlasil až na základe predbežného právneho posúdenia súdom, z dôvodu ktorého súd prvej inštancie priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu žalobkyni.

6. Proti výroku uznesenia súdu prvej inštancie o náhrade trov konania podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný a navrhol ho zmeniť tak, že súd žiadnej zo strán neprizná nárok na náhradu trov konania, z dôvodu podľa Žalovaný mal s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SSR č. R 31/1972 za to, že v danej veci existovali dôvody na postup súdu podľa , keďže žalobkyňa sa pred a ani po podaní návrhu na zmenu strany sporu nepokúsila uzavrieť s ním mimosúdnu dohodu, za týmto účelom ho nekontaktovala a žiadny návrh na zmier mu nedoručila. Naopak, vďaka procesným prieťahom žalobkyne spôsobených návrhom na prerušenie konania až do skončenia konania o neúčinnosť darovacej zmluvy medzi ním a jeho otcom (pôvodným žalovaným), ktoré bolo neskôr z dôvodu pasivity žalobkyne zastavené, sa prvé pojednávanie vo veci konalo až dňa 09.05.2019; žalobkyňa ani na tomto prvom pojednávaní nenavrhla možnosť mimosúdneho riešenia veci, ale z titulu vyporiadania podielového spoluvlastníctva požadovala od neho o 22.500 eur viac ako v pôvodnej žalobe. Žalovaný považoval preto za logické, že vzhľadom na postoj žalobkyne sa v konaní bránil a chcel poznať i predbežný právny názor konajúceho súdu, keďže žalobkyňa zmierne vyriešenie sporu nenavrhla. Zdôraznil, že to bol práve on, kto zabezpečil znalecký posudok, ktorý akceptovala i žalobkyňa a na základe ktorého sa dosiahol zmier v otázke vyporiadania podielového spoluvlastníctva k bytu a výplaty náhrady za spoluvlastnícky podiel žalobkyne v sume 61.900 eur. S ohľadom na priebeh konania a súvisiace skutkové okolnosti bolo podľa mienky žalovaného spravodlivé, aby žalobkyni nebola priznaná náhrada trov konania.

7. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že napadnutý výrok uznesenia súdu prvej inštancie považuje za zákonný a správny. Poznamenala, že ešte pred podaním žaloby sa pokúšala o mimosúdne riešenie sporu, čo vyplýva i z textu žaloby s prílohou „výzva na vyporiadanie spoluvlastníctva k bytu zo dňa 29.06.2012“, pričom snahu o mimosúdne riešenie sporu potvrdil aj pôvodný žalovaný na pojednávaní dňa 02.04.2014; pôvodný žalovaný pritom súhlasil so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, avšak ňou požadovanú cenu spoluvlastníckeho podielu (50.000 eur) považoval za privysokú. Táto bola podľa mienky žalobkyne podhodnotená, nakoľko podľa znaleckého posudku zo dňa 24.11.2014, vypracovaného v priebehu konania, predstavovala cena vyporiadavaného podielu sumu 58.000 eur. Žalobkyňa zotrvala na požadovanej náhrade za spoluvlastnícky podiel v sume 50.000 eur, ktorú žalovaný po vstupe do konania na miesto pôvodného žalovaného neakceptoval, považujúc celú žalobu za nedôvodnú, domnievajúc sa, že je výlučným vlastníkom bytu, resp. neskôr pre existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa; tieto však z obsahu súdneho spisu nevyplývali.

8. Podľa mienky žalobkyne žalovaný bol oboznámený s ňou požadovanou výškou náhrady za spoluvlastnícky podiel k bytu, ktorý bol i vzhľadom na vývoj cien bytov pre neho výhodný a mohol kedykoľvek oznámiť svoje súhlasné stanovisko. Z jeho konania, poznačeného pasivitou, keď sa k žalobe nevyjadril a nezúčastnil sa súdneho pojednávania dňa 06.05.2019, nevyplývala až do dňa 02.12.2019 vôľa ani len zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnosti, z čoho žalobkyňa vyvodila logicky i jeho nevôľu uzavrieť zmier. Žalobkyňa zdôraznila, že jej postoj sa od podania žaloby nezmenil, keďže mala stále záujem zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo k bytu, za podhodnotenú náhradu. Žalovaný v priebehu konania menil svoje postoje, podal na súd absurdnú žalobu o určenie

vlastníckeho práva k bytu, pričom i s ohľadnom na to, že bol právne zastúpený, mu muselo byť zrejmé, že neexistujú dôvody pre nezrušenie podielového spoluvlastníctva. V dôsledku uvedeného žalobkyňa navrhla uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o náhrade trov konania ako vecne správne potvrdiť a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania.

9. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (, ), preskúmal napadnutý výrok uznesenia súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

10. V danej veci z obsahu spisu vyplýva, že strany sporu uzavreli o predmete konania zmier, ktorý následne konajúci súd schválil, avšak nedohodli sa na náhrade trov konania. V zásade platí, že v uznesení o schválení zmieru by mala byť riešená i otázka trov konania, avšak, ak zmier sporových strán neobsahuje aj vyriešenie tejto otázky, súd rozhodne o trovách konania analogicky (článok 4 ods. 1) podľa zásady procesného úspechu, vyjadrenej v

11. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

12. Podľa výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

13. Zásada úspechu v spore, charakteristická pre sporové konania, je premietnutá do ustanovenia Táto zásada sa uplatní tak, že neúspešnej strane sporu vznikne povinnosť nahradiť v spore úspešnej strane trovy konania, ktoré jej v konaní vznikli. Procesný úspech sa určuje vo vzťahu k predmetu sporu úspechom, t.j. víťazstvom v spore. Plný úspech v spore sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku, ktorým sa rozhodlo vo veci samej; žalobca má teda plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje s požadovaným žalobným petitom. Zásada úspechu sa vzťahuje aj na konania, kde súd rozhoduje o spôsobe vyporiadania, akým je i konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. ).

14. počíta i s takou situáciou, že nie vždy musí byť vzhľadom na všetky okolnosti prípadu spravodlivé, aby neúspešná strana sporu uhrádzala druhej strane sporu (všetky) náklady, ktoré jej v súvislosti s vedením konania vznikli. Výrazom takejto výnimky je ustanovenie , ktoré súdu vo výnimočných prípadoch umožňuje zvážiť všetky okolnosti jednotlivého prípadu, zobrať do úvahy dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočne nepriznať nárok na náhradu trov súdneho konania tej strane sporu, ktorá by inak na náhradu takýchto trov konania mala v zmysle príslušných zákonných ustanovení právny nárok. Predmetné procesné ustanovenie preto predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok.

15. Vychádzajúc z doslovného znenia ustanovenia zákon dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti, neuvádza ani exemplifikatívne. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnej praxi, ktorá uvádza príkladmo ako dôvody hodné osobitného zreteľa neprimeranú tvrdosť, podiel oboch strán na vzniku a priebehu sporu, povahu a okolnosti sporu, zložitosť doposiaľ neriešenej právnej problematiky, osobné, majetkové a sociálne pomery strany sporu. V tomto smere treba uviesť, že ustanovenie nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ).

16. Súd prvej inštancie odôvodnil rozhodnutie o náhrade trov konania, ktorým žalobkyni priznal plnú náhradu trov konania tým, že zo správania žalovaného nebol zrejmý záujem na uzavretí zmieru, nakoľko žalovaný so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti nesúhlasil a pristúpil k zmieru až po oboznámení sa s predbežným právnym posúdením veci zo strany konajúceho súdu. S týmto názorom konajúceho súdu sa možno v zásade stotožniť.

17. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania postupoval správne a zistiac, že strany sporu sa v uzavretom zmieri nedohodli aj ohľadne trov konania, sám rozhodol o náhrade trov konania,

aplikujúc pritom zásadu úspechu v spore. Je pritom nepochybné, že konajúci súd prihliadal i na správanie strán sporu, resp. najmä na negatívny postoj žalovaného k otázke zrušenia a následného vyporiadania podielového spoluvlastníctva k bytu. Pokiaľ žalovaný v odvolaní súdu prvej inštancie vytýkal, že nezohľadnil i konanie žalobkyne, ktorá ho pred a ani po jeho vstupe do konania neoslovila s návrhom na uzavretie zmieru, podaním návrhu na prerušenie konania spôsobila prieťahy v konaní, pričom z titulu vyporiadania podielového spoluvlastníctva od neho žiadala o 22.500 eur viac ako v pôvodnej žalobe, odvolací súd udáva, že z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobkyňa už v žalobe zo dňa 19.08.2013 poukazovala na snahu o mimosúdne vyriešenie veci s pôvodným žalovaným, ktorú mala osvedčovať výzva na vyporiadanie spoluvlastníctva k bytu zo dňa 29.06.2012 (č.l. 12). I keď obsahom tejto výzvy bol návrh na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti odplatným prevodom podielu patriaceho žalobkyni v presne neurčenej hodnote, adresovaný pôvodnému žalovanému, pôvodný žalovaný na pojednávaní súdu dňa 02.04.2014 (č.l. 37 a nasl.) potvrdil, že žalobkyňa ho v rámci pokusu o mimosúdne vyriešenie veci viackrát oslovila a navrhla, aby jej vyplatil náhradu za jej spoluvlastnícky podiel v sume 400.000,- Sk (13.277,57 eura), potom 800.000,- Sk (26.555,14 eura), až napokon 50.000 eur, s ktorou výškou náhrady nesúhlasil. Je teda zrejmé, že žalobkyňa pred podaním žaloby vo veci samej urobila voči v tom čase druhému podielovému spoluvlastníkovi bytu návrh na zrušenie ich podielového spoluvlastníctva a na jeho vyporiadanie prikázaním do vlastníctva pôvodnému žalovanému, oproti jeho povinnosti zaplatiť jej finančnú náhradu, t.j. spôsobom, ktorý neskôr uplatnila i v samotnej žalobe; pôvodný žalovaný pritom súhlasil s navrhovaným spôsobom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva a navrhol, aby výška náhrady za spoluvlastnícky podiel pripadajúci na žalobkyňu bola určená znaleckým dokazovaním. Žalovaný, vstupom do konania, prijal v súlade s ustanovením stav konania ku dňu jeho vstupu, t.j. taký, aký tu bol, vrátane procesných úkonov, ktoré dovtedy v konaní urobil jeho právny predchodca. Žalobkyňa v priebehu celého konania, t.j. i po vykonaní znaleckého dokazovania, na základe ktorého bola ustálená všeobecná cena bytu sumou 116.000 eur (potom podiel pripadajúci na žalobkyňu v hodnote 58.000 eur), zotrvala na dôvodnosti podanej žaloby, pričom na pojednávaní súdu dňa 06.05.2019 (č.l. 171 a nasl.) ozrejmila, že vzhľadom na zmenu cien obdobných nehnuteľností na trhu (cca 140.000 až 150.000 eur) by do úvahy prichádzalo vypracovanie nového znaleckého posudku. V snahe vyhnúť sa ďalšiemu znaleckému dokazovaniu žalobkyňa predostrela návrh, v zmysle ktorého, pokiaľ by žalovaný súhlasil s vyporiadaním bytu za trhovú hodnotu 145.000 eur a výplatou sumy 72.500 eur v jej prospech, ďalšie dokazovanie vo veci by nebolo potrebné. Predmetné vyjadrenie žalobkyne, resp. jej právneho zástupcu nemožno vnímať ako návrh na zmenu žalobného petitu v časti požadovanej náhrady za spoluvlastnícky podiel žalobkyne, ale ako prejav snahy žalobkyne dohodnúť sa so žalovaným. Žalovaný, ktorý prevzal i zápisnicu zo súdneho pojednávania zo dňa 06.05.2019 (viď č.l. 182), s jej návrhom nesúhlasil, považujúc žalobu v celom rozsahu za neoprávnenú z dôvodu, že je výlučným vlastníkom celej nehnuteľnosti (viď vyjadrenie k žalobe na č.l. 193). V priebehu konania žalovaný svoj názor pozmenil a žiadal o zamietnutie žaloby z dôvodov hodných osobitného zreteľa (viď jeho vyjadrenie zo dňa 30.07.2019 na č.l. 207-208, ako aj zo dňa 30.09.2019 na č.l. 253, a zo dňa 06.11.2019 na č.l. 289 a nasl.); svoj negatívny postoj k žalobe zmenil až po pojednávaní súdu dňa 06.11.2019, na ktorom konajúci súd v rámci predbežného právneho posúdenia veci strany sporu oboznámil s tým, že pristúpi k autoritatívnemu zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, nakoľko dôvody uvádzané žalovaným nepovažoval za hodné osobitného zreteľa pre jeho nezrušenie.

18. Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu, zohľadniac okolnosti prípadu, ako aj správanie a postoj k prejednávanej veci na oboch procesných stranách nemožno súdu prvej inštancie vytknúť, že priznal žalobkyni plný nárok na náhradu trov konania. Žalovaným uvádzané skutočnosti nemali charakter dôvodov hodných osobitného zreteľa, na ktoré mal konajúci súd prihliadať v zmysle , prelomiac tak ním správne aplikovanú zásadu procesného úspechu v spore zakotvenú v Takým dôvodom nemôže byť ani návrh žalobkyne na prerušenie konania až do právoplatného skončenia konania o určenie neúčinnosti darovacej zmluvy uzavretej medzi žalovaným a jeho právnym predchodcom dňa 24.02.2015; žalobkyňa totiž len využila svoje právo a zákonom prípustným spôsobom namietala právny úkon pôvodného žalovaného na súde, majúc za to, že jeho účelom bolo zmariť vymoženie jej nárokov voči nemu. V danej veci došlo medzi stranami sporu k uzavretiu zmieru, ktorého obsahom bola dohoda strán sporu o zrušení podielového spoluvlastníctva k bytu a jeho prikázaní do výlučného vlastníctva žalovaného, ktorý sa zaviazal vyplatiť žalobkyni náhradu v sume 61.900 eur; konajúci súd stranami sporu uzavretý zmier v súlade s ustanovením schválil. Je pritom nepochybné, že sporové strany sa dohodli na takom spôsobe ukončenia veci, ktorý bol žalobkyňou

navrhovaný v žalobe, a preto možno konštatovať, že žalobkyňa bola v spore plne úspešná; súd prvej inštancie jej preto oprávnene priznal proti žalovanému plný nárok na náhradu trov konania.

19. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd uzatvára, že žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktorými by spochybnil správnosť napadnutého výroku uznesenia súdu prvej inštancie o náhrade trov konania. Odvolací súd preto uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o náhrade trov konania v zmysle potvrdil ako vecne správny.

20. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania podľa v spojení s a tak, že žalobkyni, ktorá mala z procesného hľadiska v odvolacom konaní úspech, priznal proti žalovanému, ktorý úspech nemal, plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).