Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25CoCsp/8/2020

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Malíkovej a členiek senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Sone Vackovej v právnej veci žalobcu: Consumer Finance Holding, a. s., so sídlom Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130, z obchodného registra vymazaná dňa 01.01.2018, proti žalovanej: Z. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. ulica XX/X, XXX XX Z., o obnovu konania, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Levice (ďalej „súd prvej inštancie") zo dňa 30. januára 2020 č.k. - 13 (ďalej „uznesenie súdu prvej inštancie"), takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdzuje.

Žalobca nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie odmietol žalobu na obnovu konania. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami , a , a (zákon číslo , ďalej len „CSP“) a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky. Uviedol, že dôvodom odmietnutia žaloby bola tá skutočnosť, že žalovaná žalobu na obnovu konania podala po uplynutí zákonnej trojmesačnej lehoty. Jej argumenty, že sa až odstupom času dozvedela o tom, že sú tu skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mohli privodiť pre ňu priaznivejšie rozhodnutie, alebo že možno vykonať dôkazy, ktoré sa predtým v pôvodnom konaní nemohli vykonať a ktoré nemohla bez svojej viny použiť v pôvodnom konaní, neobstoja. Všetky skutočnosti a dôkazy poznala žalovaná už v pôvodnom konaní, mohla ich v tom konaní použiť resp. navrhnúť. Nesporne mala k dispozícii spotrebiteľskú zmluvu, na základe ktorej jej žalobca poskytol finančný úver a bola oboznámená so zmluvnými podmienkami, na plnenie ktorých sa zaviazala uzavretím takejto zmluvy. Odmietol žalobu o obnovu konania s poukazom na zistený skutkový stav, na základe ktorého dospel k právnemu záveru, že žaloba bola podaná oneskorene, pretože uplynula subjektívna premlčacia doba.

2. Žalovaná podala odvolanie voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote. Citovala celé ustanovenia a . Namietala, že uznesením bolo porušené právo na spravodlivý proces. Poukázala na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky a čl. 47 Charty základných práv Európskej únie. Namietala, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania skutkovými a právnymi zisteniami došiel k extrémnemu nesúladu () a hodnotenie dôkazov nemá racionálny základ. Nezaoberal sa skutočnosťou, či zmluva medzi ňou a žalobcom je spotrebiteľská, v súlade so zákonom, či obsahuje alebo neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, či nároky žalobcu sú oprávnené. Súd prvej inštancie vydal platobný rozkaz v rozpore so zákonom. Uviedla, že z hľadiska hospodárnosti konania takýto postup súdu je svojvoľný a neakceptovateľný. Opätovne poukázala na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky. Namietala, že žaloba na obnovu konania bola podaná v trojročnej dobe od právoplatnosti platobnému rozkazu. Platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 05. 05. 2017 a žaloba na obnovu konania bola podaná dňa 21. 11. 2019 v zákonnej trojročnej dobe. Poukázala na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

3. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (, ), a zistení, že spĺňa náležitosti ustanovenia , viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (, ), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie ( ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), vec prejednal. Dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné, a preto napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa potvrdil.

4. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

5. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaná dňa 21. 11. 2019 navrhla obnovu konania vedeného na Okresnom súde Levice pod sp. zn. , v ktorom bola platobným rozkazom č. k. - 18 zaviazaná na zaplatenie žalovanej pohľadávky, hoci v zmysle súd nevydá platobný rozkaz v prípade, že sa uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy zo spotrebiteľského úveru a žalovaný je spotrebiteľom. K ďalšej chybe podľa žalovanej došlo v označení žalobcu, pretože v dôsledku postúpenia pohľadávky došlo k zmene na strane žalobcu a tak žalobcom mala byť spoločnosť Intrum Slovakia s právnym zastúpením advokátskou kanceláriou. Žalovaná tvrdila, že súd vydal platobný rozkaz bez preskúmania zmluvných podmienok spotrebiteľskej zmluvy napriek tomu, že spotrebiteľská zmluvy obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Bez svojej viny nemohla použiť v pôvodnom konaní dôkazy a skutočnosti, ktoré by mohli privodiť pre ňu priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Proti platobnému rozkazu nepodala v zákonnej lehote odpor, nakoľko v tej dobe jej neboli známe dôvody, ktorými by mohla argumentovať proti platobnému rozkazu.

6. Podľa proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania, ak a/ sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci, b/ možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre stranu priaznivejšie rozhodnutie vo veci,

7. Podľa žaloba na obnovu konania sa podáva v lehote troch mesiacov, odkedy sa ten, kto podal žalobu na obnovu konania, mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď ho mohol uplatniť.

8. Nezameniteľnosť a záväznosť rozhodnutia, ktoré nadobudlo právoplatnosť, je jednou zo záruk právnej istoty. Náprava rozhodnutia sa spravidla môže docieliť v riadnom dvojinštančnom postupe formou odvolania ako riadneho opravného prostriedku. Výnimkou z tohto pravidla sú mimoriadne opravné prostriedky, ktorými možno dosiahnuť nápravu právoplatných rozhodnutí, ak existuje niektorý z dôvodov, taxatívne uvedených v ust. (pozn. teraz ). Takýmito mimoriadnymi opravnými prostriedkami sú obnova konania a dovolanie. So zreteľom na mimoriadnosť týchto opravných prostriedkov platia pre ne určité obmedzenia v porovnaní s odvolaním. Podmienkami prípustnosti každého návrhu na obnovu konania sú: spôsobilý predmet, voči ktorému návrh smeruje, zákonný dôvod obnovy, o ktorý sa návrh musí opierať, lehoty, počas ktorých musí byť návrh na obnovu konania podaný, osoba spôsobilá k podaniu návrhu, osobitné náležitosti návrhu na obnovu konania a príslušnosť súdu k prejednaniu návrhu na obnovu konania. Splnenie, resp. nesplnenie týchto podmienok je súd povinný skúmať z úradnej moci (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 23.01.2010, sp.zn. ).

9. Rozhodovanie o návrhu na obnovu konania je dvojfázové: Najprv súd rozhodne o tom, či návrhu na obnovu konania vyhovie, t. j. či obnovu konania povolí alebo nie. V tomto štádiu súd skúma, či sú splnené podmienky pre obnovu konania z hľadiska až , t. j. či návrh bol podaný z dôvodov vyplývajúcich z , či smeruje proti takému rozhodnutiu, ohľadne ktorého je možné povoliť obnovu konania a či bol návrh podaný včas. Len v prípade, že sú splnené všetky zákonné podmienky obnovy konania, rozhodne súd tak, že obnovu konania povolí. V druhej fáze po právoplatnosti rozhodnutia o povolení obnovy konania potom už bez ďalšieho súd vec opätovne prejedná.

10. Napadnuté uznesenie je procesným rozhodnutím v prvej fáze konania o obnove, t.j. či sú splnené zákonné podmienky pre povolenie obnovy konania. Odvolací súd v tejto súvislosti preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj podané odvolanie. Dospel k záveru, že súd prvej inštancie uznesenie v dostatočnej miere po právnej aj skutkovej stránke odôvodnil, keď uviedol svoje úvahy, ktorými sa pri rozhodovaní riadil a danú vec správne právne posúdil. Súd prvej inštancie správne uviedol, že žalovaná doručila žalobu na obnovu konania po uplynutí zákonnej trojmesačnej subjektívnej lehoty a preto to bol dôvod pre odmietnutie žaloby. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením a preto na správnosť dôvodov uznesenia súdu prvej inštancie v napadnutej časti ďalej iba poukazuje ( ).

11. Odvolací súd poukazuje na to, že platobný rozkaz možno napadnúť návrhom na obnovu konania, ak možno dôvody obnovy konania vzťahovať na predpoklady, za ktorých bol vydaný. V skrátenom konaní podľa sa nevykonáva dokazovanie, a preto neprichádza do úvahy aplikácia dôvodu uvedeného v . Nové dôkazy sú spôsobilým dôvodom obnovy konania vtedy, ak je nimi možné preukázať právne spôsobilú skutočnosť, ktorá môže privodiť pre účastníka, ktorý návrh podal, priaznivejšie rozhodnutie vo veci, a ktorý napriek tomu, že v čase pôvodného konania objektívne existovali, bez svojej viny ich nemohol použiť v pôvodnom konaní, napr. preto, že o nich nevedel a ani inak z procesného hľadiska nezavinil nesplnenie povinnosti tvrdenia alebo dôkaznú povinnosť. Nová skutočnosť musí byť vždy spojená s novým dôkazom. Dôvodom obnovy konania môžu byť len tie skutočnosti, ktoré nastali do vyhlásenia rozhodnutia súdom. Tie skutočnosti ktoré nastali až po tom, nemôžu byť spôsobilým dôvodom obnovy konania, nakoľko k nim nemohol súd v čase vyhlásenia rozhodnutia prihliadať.

12. Nesprávne právne posúdenie veci nemožno subsumovať pod dôvody na povolenie obnovy konania. Nesprávne právne posúdenie veci je odvolacím dôvodom podľa 365 ods. 1 písm. h/ a tento dôvod bolo možné namietať iba v odpore proti platobnému rozkazu resp. v odvolaní proti rozsudku, ak by došlo k zrušeniu platobného rozkazu. Samotná skutočnosť, že súd mal ex offo skúmať pred vydaním platobného rozkazu neprijateľné zmluvné podmienky a takto nepostupoval, teda nie je dôvodom pre obnovu konania. Obnova konania totiž nie je prostriedkom nápravy prípadných pochybení pri právnom posúdení veci. Dôvody obnov konania sú v určené taxatívne a nie je prípustné ich rozširovať. Nesprávne právne posúdenie veci, t. j. chyba v aplikácii práva na zistený skutkový stav, nie je skutočnosťou (ani rozhodnutím alebo dôkazom), ktoré účastník nemohol bez svojej viny použiť v pôvodnom konaní s odôvodnením, že nepoznal obsah spotrebiteľského práva.

13. Odvolací súd, zhodne so súdom prvej inštancie považoval za potrebné skúmať dôvod obnovy konania aj z hľadiska dodržania subjektívnej a objektívnej premlčacej doby. Žalovaná v odvolaní namietala, že platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 05.05.2017 žaloba na obnovu konania podala dňa 21. 11. 2019 v zákonnej trojročnej dobe. V danom prípade odvolací súd súhlasí so žalovanou, že objektívna premlčacia doba je trojročná a plynie od právoplatnosti rozhodnutia. Avšak súd musí skúmať nielen objektívnu premlčaciu dobu ale aj subjektívnu, ktorá v rámci nej plynie, ktorá je trojmesačná a jej začiatok plynie od času, kedy sa ten, kto navrhuje obnovu konania, mohol dozvedieť o dôvode obnovy konania. Žalovaná v konaní uvádza, že o neprijateľných zmluvných podmienkach sa dozvedela až teraz a preto sa nebránila v základnom konaní. V tejto súvislosti odvolací súd upriamuje pozornosť na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29. 09. 2009, sp.zn. , podľa ktorého súd musí v konaní o návrhu na obnovu konania prihliadať aj na to, prečo účastník nesplnil v pôvodnom konaní povinnosť tvrdenia. Pokiaľ účastník zo svojej viny neuplatnil určitú skutočnosť v pôvodnom konaní, je vylúčený aj s dôkazmi, ktoré majú túto skutočnosť preukázať. Žalovaná mala možnosť po vydaní platobného rozkazu podať odpor, v ktorom neprijateľné zmluvné podmienky mohla namietať. Podľa právneho názoru odvolacieho súdu je v tomto smere rozhodujúca práve pasivita žalovanej. To, že žalovaná namieta, že sa o neprijateľných zmluvných podmienkach dozvedela až teraz, je subjektívne tvrdenie žalovanej, ktoré je ničím nepodložené a z uvedeného hľadiska je právne bezvýznamné. V tomto smere sa odvolací súd stotožnil so súdom prvej inštancie, ktorý správne poukázal na o Zbierke zákonov Slovenskej republiky, podľa ktorého platí nevyvrátiteľná domnienka, že neznalosť všeobecne záväzných právnych predpisov a z toho vyplývajúce nesprávne právne posúdenie právnych skutočností, resp. dôsledkov, neospravedlňuje. Ide o nevyvrátiteľnú domnienku znalosti všeobecne záväzných predpisov, ktorá je priamo v tomto ustanovení vyjadrená. Žalovaná pokiaľ nesúhlasila s platobným rozkazom a nebola si istá existenciou, resp. neexistenciou neprijateľných zmluvných podmienok, mohla vyhľadať pomoc advokáta alebo sa obrátiť na Centrum právnej pomoci, resp. mohla podať odpor s jednoduchým odôvodnením, pre ktorý nesúhlasí s platobným rozkazom.

14. K námietke žalovanej, že súd prvej inštancie vydal nezákonné rozhodnutie, pretože nemal vydať platobný rozkaz pokiaľ obsahoval neprijateľné zmluvné podmienky, odvolací súd uvádza, že je nedôvodná. V tomto smere opäť poukazuje na rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorého právny záver prijal za svoj a uvádza, že súd prvej inštancie správne uviedol, že súd vždy pred vydaním platobného rozkazu skúma, či sú splnené zákonné podmienky na rozhodnutie v skrátenom konaní a až potom rozhodne.

15. Odvolací súd záverom poukazuje na rozsudok Súdneho dvora EÚ C-234/04 zo dňa 16. 03. 2006 (.), podľa ktorého vo všeobecnosti nie je vnútroštátny súd povinný znova preskúmavať a zrušiť právoplatné súdne rozhodnutie, aj keby sa ukázalo, že je v rozpore s právom Spoločenstva. Týmto rozhodnutím Súdny dvor EÚ pripomenul dôležitosť zásady res iudicata. Na to, aby sa zabezpečila tak stabilita práva a právnych vzťahov, ako aj riadny výkon spravodlivosti, je dôležité, aby sa nemohli napadnúť súdne rozhodnutia, ktoré sa stali konečnými po vyčerpaní dostupných opravných prostriedkov alebo po uplynutí lehôt stanovených pre tieto opravné prostriedky. Toto rozhodnutie vydal Súdny dvor EÚ dávno potom, čo dňa 05. 04. 1993 nadobudla účinnosť Smernica Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

16. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na obnovu konania v predmetnej veci ako vecne správne potvrdil podľa .

17. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa a , avšak úspešnej strane sporu (Consumer Finance Holding, a.s.) nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu žiadne v konaní nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).