Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/17/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Zlochu a sudkýň JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Danice Kočičkovej ako členiek senátu, v spore žalobcu: A. B. C., nar. X. XXXXXXXXX XXXX, bytom D. XXX/XX, XXX XX E. F. D., zastúpený JUDr. Františkom Sobekom, advokátom, so sídlom AK Hertník 10, 086 42 Hertník, proti žalovanej: B. G. C., nar. XX. XXXXXXX XXXX, bytom H. XXXX/XX, XXX XX I. I., zastúpenej JUDr. Ing. Gabrielou Vlkolinskou, advokátkou, so sídlom AK Československej armády 23, Banská Bystrica, o zaplatenie 832,33 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. -127 zo dňa 3. októbra 2023, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. p o t v r d z u j e.

II. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. o nároku na náhradu trov konania m e n í tak, že žalobca m á n á r o k na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100% proti žalovanej, ktoré mu je žalovaná p o v i n n á nahradiť v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o ich výške.

III. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% proti žalovanej, ktoré mu je žalovaná p o v i n n á nahradiť v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o ich výške.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom č.k. -127 zo dňa 3.októbra 2023 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“ alebo „napadnutý rozsudok“) žalovanú zaviazal povinnosťou zaplatiť žalobcovi 832,33 Eur spolu s 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 832,33 Eur od 31.03.2021 do zaplatenia, a to v lehote 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia (prvá výroková veta). O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal (druhá výroková veta).

1.1 Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca sa žalobou domáhal uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť mu sumu 832,33 Eur s príslušenstvom z titulu primeraných nákladov spojených s pohrebom poručiteľa. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že bol vnukom D. C., nar. XX.XX.XXXX, ktorá zomrela XX.X.XXXX, ktorá bola matkou žalovanej. Žalobca tvrdil, že D. C. od 16.3.2020 osobne opatroval až do jej smrti. Následne zabezpečil pohreb zosnulej, znášal v celom rozsahu náklady s tým spojené; za pohreb a služby s tým spojené zaplatil sumu 912,-Eur. Uvedené preukazoval faktúrou č. 011020 zo dňa 1.10.2020 a dokladom o zaplatení uvedenej sumy. Uplatnil nárok na príspevok na pohreb vo výške 76,62 Eur, ktorý mu bol vyplatený. Sumu 912,-Eur uplatnil do dedičského konania, avšak listom zo dňa 30.3.2021 mu bolo oznámené, že jediná zákonná dedička,

dcéra poručiteľky (žalovaná) pohľadávku neuznala s odôvodnením, že žalobca mal za života poručiteľky dostať finančné prostriedky na úhradu pohrebných výdavkov. Žalobca sa tak domáhal zaplatenia sumy 832,33 Eur v zmysle ustanovenia ; uplatnil aj nárok na úroky z omeškania.

1.2 Žalovaná s podanou žalobou nesúhlasila a žiadala ju zamietnuť. Tvrdila, že predžalobnú výzvu od žalobcu nedostala, nakoľko sa zdržiava na inej adrese. Poprela tvrdenia žalobcu, že by žalobca sám zabezpečoval a opatroval jej matku od 16.3.2020; zosnulá bola v mesiacoch február až 20.3.2020 hospitalizovaná v nemocničnom zariadení. Žalobca jej navyše nedal vedieť o smrti jej matky, dozvedela sa to až prostredníctvom svojej právnej zástupkyne z oznámenia súdu. Žalobca pritom od zosnulej získal pred jej hospitalizáciou väčší obnos peňazí, ktoré mali slúžiť na jej opateru, zabezpečenie starostlivosti v platenom pracovisku a v prípade úmrtia mal zabezpečiť jej pohreb. Žalovaná sama nemohla zabezpečiť pohreb zosnulej; bol to žalobca, ktorý disponoval jej občianskym preukazom a následne aj úmrtným listom po smrti poručiteľky. Uplatnený nárok považovala tiež za rozporný s dobrými mravmi, žalobca uplatňuje pohľadávku, ktorá mu mala byť zaplatená už za života poručiteľky a uplatňuje si ju 1,5 roka po dedičskom konaní.

1.3 Súd prvej inštancie aplikoval ustanovenie , vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, písomnými a ústnymi vyjadreniami strán sporu a listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu. Na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobca bol vnukom D. C., J. K., nar. XX.XX.XXXX a zomrelej 29.9.2020. Žalobca po úmrtí D. C. zabezpečil jej pohreb, znášal náklady spojené s pohrebom. Za pohreb zaplatil sumu 912,-Eur, pričom príspevok na pohreb vo výške 79,67 Eur od tejto sumy odčítal a uplatnil nárok na zaplatenie sumy 832,33 Eur. Nebolo sporné, že v dedičskom konaní vedenom na Okresnom súde Zvolen pod sp.zn. , nadobudla dedičstvo po nebohej D. C. žalovaná, čistá hodnota dedičstva predstavuje sumu 50.563,19 Eur.

1.4 S prihliadnutím na vyššie uvedené závery a skutočnosť, že okresný súd mal preukázané, že náklady spojené s pohrebom poručiteľky zabezpečil a zaplatil žalobca, okresný súd zdôraznil, že táto vec sa netýka obdobia a osoby, ktorá poskytovala starostlivosť poručiteľke v období posledných mesiacov života. Netýka sa spôsobu, množstva použitia finančných prostriedkov, ktoré za života patrili poručiteľkine. Predmetom sporu je prejednanie zodpovednosti dediča za poručiteľove dlhy, resp. náklady jej pohrebu, ktoré sú obmedzené výškou nadobudnutého dedičstva. V spore bolo zistené, že žalovaná je dedičkou po poručiteľke D. C.; je zrejmé, že čistá hodnota dedičstva je vyššia ako uplatnená pohľadávka.

1.5 Okresný súd uzavrel, že v spore nebolo preukázané, že by žalobca od poručiteľky alebo dedičky obdržal finančné prostriedky, z ktorých mal byť zabezpečený pohreb a hradené náklady spojené s pohrebom; na základe uvedeného nie je právny dôvod žalobe žalobcu nevyhovieť. Úlohou súdu bolo dať odpoveď na právne otázky súvisiace s aplikáciou a nie riešiť alebo poskytnúť odpovede na otázky vzájomných rodinných vzťahov strán sporu. Na základe uvedeného okresný súd uzavrel, že žaloba je dôvodná, nakoľko žalobca preukázal, že vynaložil náklady na pohreb poručiteľky; tieto finančné prostriedky boli jeho vlastné. Nebolo preukázané, že by žalobca mal k dispozícii finančné prostriedky od tretích osôb, ktoré by boli účelovo viazané na zabezpečenie pohrebu. Žalovaná ako jediná dedička zdedila po poručiteľke dedičstvo hodnoty vyššej ako je pohľadávka žalobcu.

1.6 Pokiaľ ide o priznaný úrok z omeškania okresný súd aplikoval Nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia (ďalej len „“) a ustanovenie . Mal za to, že žalovaná sa dostala do omeškania s plnením peňažného dlhu dňa 30.3.2021, kedy sa dozvedela o pohľadávke žalobcu, ktorá bola do dedičského konania riadne a včas prihlásená.

1.7 Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania okresný súd konštatoval, že tento nárok mal žalobca ako v spore v plnom rozsahu úspešný. Aplikoval však ustanovenie (ďalej len „“), náhradu trov konania nepriznal žiadnej zo strán sporu. Prihliadol na skutočnosť, že žalobca je sám povolaním advokát a náklady vynaložené na právne zastúpenie jeho osoby nebolo možné považovať za účelne vynaložené. Prihliadal tiež na vzájomný rodinný vzťah medzi stranami sporu, keď ide o spor syna a matky. Uvedené považoval za

dôvody hodné osobitného zreteľa, aby neúspešná strana v spore náhradu trov konania úspešnej strane sporu neplatila.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, jeho výroku II. o nároku na náhradu trov konania podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, v ktorom navrhol, aby odvolací súd postupom podľa ustanovenia napadnutý výrok rozsudku okresného súdu zmenil a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100%. Uplatnil odvolacie dôvody uvedené v a ; tvrdil tak, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

2.1 V konkrétnostiach tvrdil, že napadnutý rozsudok vo výroku o nároku na náhradu trov konania je nepreskúmateľný, nesúladný s ustanovením a . Vo vzťahu k nároku na náhradu trov konania rozsudok okresného súdu neobsahuje riadne odôvodnenie, resp. toto odôvodnenie je len minimalistické. Žalobca navyše zdôraznil, že všeobecné súdy opakovane rozhodovali v sporoch, ak bola fyzická osoba s právnickým vzdelaním zastúpená advokátom. V takýchto prípadoch strane sporu náhradu trov konania priznali; žalobca ako osoba s právnickým vzdelaním a vykonávajúca advokáciu má také isté právo na právnu pomoc a zastupovanie iným advokátom ako každý občan Slovenskej republiky. Je len na rozhodnutí takéhoto žalobcu, či právo zastúpenia využije alebo nie. Závery súdu prvej inštancie o neúčelne vynaložených nákladoch tak považoval žalobca za nesprávne. Zdôraznil, že navyše bol to žalobca, ktorý sa snažil sporu predísť tým, že si svoju pohľadávku riadne a včas prihlásil v dedičskom konaní. Taktiež pred podaním žaloby žalovanú vyzval prostredníctvom právneho zástupcu na zaplatenie; žalovaná na predžalobnú výzvu nereagovala. Za dôvod hodný osobitného zreteľa žalobca nepovažoval ani skutočnosť, že medzi stranami sporu ide o syna a matku. Všeobecné súdy bežne rozhodujú spory medzi rodinnými príslušníkmi a v takýchto sporoch bežne priznávajú úspešným stranám sporu náhradu trov konania, a to dokonca aj v sporoch medzi rovnakými účastníkmi ako v prejednávanej veci.

2.2 K podanému odvolaniu žalobca pripojil fotokópiu rozhodnutia Okresného súdu Zvolen, č.k. -333 zo dňa 16. augusta 2023 a č.k. -65 zo dňa 20.10.2023, vo vzťahu ku ktorým poukázal na priznanú náhradu trov konania v spore medzi ním a žalovanou.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie aj žalovaná, v ktorom navrhla, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uplatnila odvolacie dôvody uvedené v , a ; tvrdila tak, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

3.1 K odvolaciemu dôvodu v zmysle žalovaná uviedla, že už v písomnom vyjadrení k žalobe na podporu svojich tvrdení navrhla dôkazy; konkretizovala, že navrhla výsluch svedka L. J. C., ktorý sa mohol vyjadriť práve ku skutočnostiam tvrdeným žalovanou, a teda, že žalobca disponoval finančnými prostriedkami poručiteľky a za akým účelom. Uvedený návrh bol na pojednávaní zo strany súdu prvej inštancie nepovšimnutý a okresný súd nereagoval ani na návrh právnej zástupkyne žalovanej prednesený na hlavnom pojednávaní, aby bola vo veci vypočutá aj samotná žalovaná ku skutočnostiam tvrdeným žalobcom. Tento návrh nie je v zápisnici zachytený, avšak z pojednávania sa vyhotovoval aj záznam technickým zariadením určeným na zaznamenávanie zvuku. Žalovaná navyše tvrdila, že z napadnutého rozsudku nie je zrejmé ako sa okresný súd s návrhmi na výsluch žalovanej a svedka vysporiadal a či sa s nimi v spore vôbec zaoberal. Z toho dôvodu je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné.

3.2 Žalovaná v podanom odvolaní tvrdila, že z dôvodu, že okresný súd nemal zistené všetky skutočnosti pre rozhodnutie vo veci, vychádzal pri rozhodovaní z nesprávneho právneho posúdenia a nesprávne aplikoval ustanovenie . Okresný súd založil svoje rozhodnutie na konštatovaní, že v spore nebolo preukázané, že by žalobca od poručiteľky alebo dedičky obdržal finančné prostriedky, z ktorých mal byť zabezpečený pohreb a hradené náklady spojené s pohrebom. Žalovaná však v spore prekladala a navrhovala dôkazy na podporu svojich tvrdení a preukazovala, že žalobca už za života poručiteľky od nej obdržal finančné prostriedky, okrem iného aj na zabezpečenie

pohrebu. Okresný súd tieto dôkazy bez riadneho odôvodnenia nevykonal. V tomto smere napokon žalovaná tvrdila, že uplatnenie okresným súdom priznaného nároku zo strany žalobcu je v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko finančné prostriedky na daný účel mu boli vyplatené už za života poručiteľky. Z uvedeného dôvodu okresný súd vec aj nesprávne právne posúdil.

3.3 Pokiaľ žalovaná uplatnila odvolací dôvod uvedený v , zdôraznila, že okresný súd na hlavnom pojednávaní nevykonal výsluch svedka navrhovaného žalovanou, ale ani neumožnil žalovanej, aby sa vyjadrila k veci na hlavnom pojednávaní. Zo zápisnice je pritom zrejmý nepomer, v akom mal možnosť prezentovať svoje tvrdenia žalobca, hoci zastúpený právnym zástupcom a žalovanej súd vôbec neumožnil počas celého pojednávania napriek jej osobnej účasti a napriek návrhu právnej zástupkyne sa k veci vyjadriť. Žalobkyňa prostredníctvom právnej zástupkyne tvrdila, že počas celej jej advokátskej praxe sa nestalo, aby nebola niektorá strana aj napriek právnemu zastúpeniu v konaní a osobnej prítomnosti a návrhu na výsluch osobne vypočutá k veci. Ak mal okresný súd za to, že takéto vyjadrenie od žalovanej nepovažuje za nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci, mal to dostatočným spôsobom reflektovať v odôvodnení napadnutého rozsudku. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé ako sa okresný súd vysporiadal so všetkými pre rozhodnutie dôležitými okolnosťami a prečo nevykonal za týmto účelom navrhnuté dôkazy. Žalovaná tak považovala rozsudok okresného súdu za arbitrárny a nepreskúmateľný. Žalovaná tak mala za to, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom žalovanej znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

4. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovanej k jednotlivým odvolacím dôvodom argumentoval, že spôsob, akým žalovaná navrhla vykonanie dokazovania výsluchom žalovanej a svedka neumožňuje záver, že dôkazy boli navrhnuté spôsobom vyplývajúcim z ustanovenia . Nestačí totiž dôkazy len označiť, ale je potrebné aj uviesť, akých tvrdení sa tieto dôkazy týkajú. Ak to žalovaná uviesť nevedela, v podstate platí, akoby tieto dôkazy vôbec nenavrhla. Navyše v prípade, ak všeobecný súd nevykoná dôkaz navrhovaný stranou, ktorý nie je pre meritórne posúdenie žalobného nároku významný, neznemožňuje tým strane konania uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že by mohlo dôjsť k porušeniu práva na spravodlivý proces. Vo vzťahu k ostatnej argumentácii žalovanej žalobca zaujal stanovisko, že žalovaná iba opakovane tvrdí, že žalobca od poručiteľky obdržal finančné prostriedky; tieto tvrdenia sú neurčité a nepreskúmateľné. Žalovaná hovorí o väčšom obnose peňazí, avšak súd prvej inštancie mal preukázané, že poručiteľka žiadnym väčším obnosom finančných prostriedkov nielenže nedisponovala, ale vzhľadom na jej sociálne postavenie ani disponovať nemohla. K nevykonaniu žalovanou navrhovaného dokazovania žalobca uviedol, že zo zápisnice z pojednávania tieto tvrdenia žalovanej vôbec nevyplývajú a zároveň súd prvej inštancie pred skončením dokazovania sporné strany dotazoval, či majú návrh na doplnenie dokazovania; právna zástupkyňa žalovanej uviedla, že takéto návrhy nemajú.

5. Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu považovala výrok o náhrade trov konania za správny a dôvodný. Súhlasila so súdom prvej inštancie a ním formulovanými dôvodmi osobitného zreteľa pre aplikáciu ustanovenia . Žalobca je sám advokát, jeho vysokoškolské štúdium aj neskoršiu prípravu na povolanie a prax mu hradila samotná žalovaná ako jeho matka. V takom prípade by priznanie náhrady trov konania bolo v rozpore s dobrými mravmi; žalobca je schopný a spôsobilý zastúpiť sa sám, najmä v takejto banálnej veci. Napokon z podaní žalobcu je pre žalovanú zrejmé, že tieto písal sám žalobca a nie právny zástupcu, ktorý bol len sprostredkovateľom písomností súdu. Aj na pojednávaní dňa 3.10.2023 sa žalobca zastupoval sám, jeho právny zástupca sa dostavil prakticky až na záverečné zhrnutie veci. Právny zástupca bol nepripravený, s vecou neoboznámený a keď ho sudca vyzval na reakciu na prednes žalovanej, reagoval žalobca osobne.

5.1 Pokiaľ žalobca poukazoval na niektoré konania vedené na Okresnom súde Zvolen, nešlo o žaloby iniciované samotnou žalovanou, ale spoločenstvom žalobcov, ktorí nemajú vysokoškolské právnické vzdelanie. Žalovaným nebol žalobca ako fyzická osoba, ale ako advokát, ktorý neplnil svoje povinnosti a neustál čestnosť a dôstojnosť advokátskeho stavu. V týchto veciach išlo o skutkovo a právne náročné veci; ani v jednom z týchto prípadov si žalobca (v postavení žalovaného) nezvolil právneho zástupcu a zastupoval sa sám. Ani v jednom prípade nenavrhoval, aby trovy súd nepriznal z dôvodov príbuzenstva. Žalovaná poukázala na ďalšie konania, v ktorých žalobca vystupoval v postavení žalobcu alebo žalovaného; v týchto si však nezvolil právneho zástupcu na zastúpenie. Išlo o súdne konania, ktorých výsledok mohol mať závažný dopad na osobný život a kariérny vývoj žalobcu;

v týchto náročných životných obdobiach pri žalobcovi stála matka, v prejednávanej veci žalovaná. Za chrapúnstvo považovala žalovaná dotazovanie sa na príjem zo starobného a vdovského dôchodku a za absurdné, ak syn vypočítava, čo všetko vlastní jeho matka. Sám žalobca sa pritom nenachádza vo finančnej tiesni, má svoj príjem z výkonu advokátskeho povolania a vlastní niekoľko nehnuteľností.

6. Žalovaná v ďalšom písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedla, že už v prvotnom vyjadrení navrhovala dôkazy k žalobe žalobcu s ich označením a riadnym odôvodnením; tieto dôkazy navrhla vykonať aj na pojednávaní dňa 3.10.2023. Na návrh právnej zástupkyne sudca umožnil s posmešným úškľabkom nanajvýš výsluch žalobcu. Žalovaná mala za to, že aj z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie možno vyvodiť, že ak by okresný súd pripustil vykonanie dôkazov navrhnutých žalovanou, bolo možné očakávať iné rozhodnutie vo veci.

6.1 Pokiaľ žalobca v písomnom vyjadrení tvrdil, že okresný súd mal preukázané, že poručiteľka žiadnym väčším obnosom finančných prostriedkov nielenže nedisponovala, ale ani disponovať nemohla, žalovaná zdôraznila, že na hlavnom pojednávaní dňa 3.10.2023 predložila písomné dôkazy, že zosnulá disponovala finančnými prostriedkami nad rozsah jej vdovského dôchodku. Zosnulá vlastnila počas svojho života viacero nehnuteľností, pozemky v k.ú. E. F. D., ktoré boli v nájme spoločnosti AGRODATE, s.r.o. a v správe Pasienkovej spoločnosti Závadka nad Hronom. Taktiež bola spoluvlastníčkou nehnuteľností v k.ú. E. F. D., zapísané na LV č. XXX, z ktorých jej plynul príjem z nájmu až do jej smrti. Na hlavnom pojednávaní boli predložené fotokópie sporo knižiek na meno poručiteľky so zostatkovými sumami 159.996,30 Sk a 116.970,80 Sk, s ktorými disponoval žalobca. K uvedenému predložila zmluvu o nájme nebytových priestorov zo dňa 1.1.1993 medzi zosnulou ako prenajímateľkou a spoločnosťou Wigrokara, s.r.o. ako nájomcom nebytového priestoru na Námestí SNP 17/29, vo vlastníctve zosnulej. V uvedenom prípade ročná úhrada za užívanie bola dohodnutá v sume 334.500,-Sk. Následne bol tento priestor prenajatý spoločnosti PRESTIGE, s.r.o., kde bola dohodnutá polročná platba za nájom v sume 200.000,-Sk. Zosnulá tak v žiadnom prípade nebola žiadny sociálny prípad ako sa snaží vylíčiť žalobca. Jej bežné výdavky bez problémov dokázal pokryť jej dôchodok.

6.2 Žalovaná zotrvala na argumentácii, že dôkazy, na ktorých nevykonanie sa odvoláva, boli navrhnuté v písomných vyjadreniach a aj na hlavnom pojednávaní. Žiadny právny predpis neustanovuje povinnosť opakovane navrhovať tie isté dôkazy v tom istom konaní; súd má povinnosť sa so všetkými navrhnutými dôkazmi v konaní vysporiadať bez ohľadu na to, v ktorej fáze konania boli dôkazy navrhnuté.

6.3 Okresný súd napokon nijako nezohľadnil skutočnosti tvrdené a preukazované žalovanou, keď tvrdila, že sama mala záujem zabezpečiť pohreb svojej matky. Uvedené žalobca úmyselne znemožnil tým, že žalovanej včas neoznámil úmrtie matky a neposkytol potrebné doklady na vybavenie pohrebu.

6.4 S poukazom na ustanovenie , žalovaná tvrdila, že z toho, že zákon používa formuláciu dedič zodpovedá, možno usúdiť, že je povinný pohreb zabezpečiť a pre prípad ak tak neurobí, je povinný tejto osobe náklady na pohreb nahradiť. Uvedenú argumentáciu spojila s dikciou ustanovenia o bezdôvodnom obohatení a tvrdila, že ak sa o pohreb postaral žalobca, plnil to, čo mal podľa zákona plniť dedič sám. Túto právnu otázku uzavrela tvrdením, že nie je rozhodujúce, či bolo plnenie poskytnuté so súhlasom dlžníka, no nesmie ísť o situáciu, kedy by bolo plnené proti jeho vôli.

6.5 K odvolaniu pripojila Zmluvu o nájme nebytových priestorov uzatvorenú medzi D. C. a obchodnou spoločnosťou Wigrokara, spol. s r. o. zo dňa 1.1.1993 spolu s výpočtovým listom úhrady za užívanie nebytových priestorov z 24. septembra 1993 a výdavkovým pokladničným dokladom vystaveným spoločnosťou PRESTIGE, s.r.o. v prospech D. C. a sumu 200.000,-Sk.

7. Žalobca v ďalšom vyjadrení zdôraznil, že žalovaná odkazuje na skutočnosti, ktoré nastali takmer 30 rokov pred smrťou poručiteľky. Uviedol, že žalovaná opomenula súdu uviesť, že pokiaľ ide o nehnuteľnosť v k.ú. E., táto bola žalobkyni vydaná v zmysle o mimosúdnych rehabilitáciách a bola určitým spôsobom zdevastovaná. Zosnulá mala síce príjem, avšak musela vyplácať druhému podielovému spoluvlastníkovi podiel z nájomného, platila dane z príjmu a z nehnuteľnosti a platila tiež nevyhnutné opravy v nehnuteľnosti. Napokon uvedená nehnuteľnosť bola bezodplatne darovacou zmluvou z roku 2002 prevedená na žalovanú a jej deti. Od roku 2002 poručiteľka žiadny príjem z uvedenej nehnuteľnosti nemala. Napokon to bola poručiteľka, ktorá za právnu

zástupkyňu žalovanej vyplatila podielovému spoluvlastníkovi A. K. kúpnu cenu 450.000,-Sk, keďže právna zástupkyňa žalovanej vzhľadom na jej vek a zjavnú nemajetnosť finančnými prostriedkami na zaplatenie kúpnej ceny zjavne nedisponovala. Aj pokiaľ ide o pozemky v k.ú. E. F. D., tieto boli zosnulou ako darkyňou darovacou zmluvou zo dňa 20.6.2018 darované právnej zástupkyni žalovanej; súdny spor o neplatnosť darovacej zmluvy bol na Okresnom súde Brezno po úmrtí poručiteľky zastavený. Okresný súd uvedené vyjadrenie žalobcu doručoval právnej zástupkyni žalovanej; zásielka bola expedovaná dňa 22. februára 2024 a 23. februára 2024 bol spis predložený na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

8. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní, vec preskúmal v rozsahu určenom , bez nariadenia pojednávania v zmysle a rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej (výrok I.) postupom podľa ustanovenia , ako vecne správny potvrdil. Pokiaľ ide o rozhodnutie súdu prvej inštancie vo vzťahu k trovám konania, odvolací súd rozsudok okresného súdu vo výroku II. postupom podľa ustanovenia zmenil.

8.1 Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8.2 Podľa § 388 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

9. Pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci samej, odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalovanej ako aj predchádzajúce konanie spolu s napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie, dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré s prihliadnutím na obsah žaloby aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne právne posúdil. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či v konaní došlo k vadám, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ).

10. Z odvolania vyplýva, že odvolateľka uplatnila odvolacie dôvody uvedené v , a .

10.1 Odvolací dôvod podľa ustanovenie je naplnený vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci strane sporu realizáciu jej práv, dosiahne určitú intenzitu. Konkrétne pochybenie súdu musí byť hodnotené v kontexte celého konania.

10.2 Odvolacie námietky týkajúce sa vád v skutkových zisteniach súdu prvej inštancie sa môžu prejaviť v nevykonaní navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností ( ), alebo v nesprávnom hodnotení dôkazov, ktoré vyústilo do nesprávnych skutkových zistení ( ).

10.3 Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo dňa 26.2.2020); nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval (z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. ).

11. Odvolanie žalovanej v danom prípade nie je dôvodné. Rozsudok súdu prvej inštancie je riadne a v súlade so zákonom odôvodnený, je z neho zrejmé, akými úvahami a právnymi názormi sa súd prvej inštancie riadil pri svojom rozhodovaní, je v odvolacom konaní preskúmateľný a zrozumiteľný. Odvolací súd sa stotožnil v celom rozsahu s právnymi závermi

a argumentáciou súdu prvej inštancie tak ako sa premietla do napadnutého rozhodnutia; okresný súd rozhodol správne, pokiaľ žalobe vyhovel.

11.1 V prejednávanej veci sa žalobca domáhal nároku majúceho právny základ v ustanovení , podľa ktorého dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou; konkrétne sa domáhal zaplatenia sumy 832,33 Eur s príslušenstvom ako primeraných nákladov spojených s pohrebom poručiteľky D. C.. Žalobca tvrdil a preukazoval, že ako vnuk zomrelej D. C. obstaral jej pohreb, tvrdil a preukazoval, že uhradil primerané náklady s jej pohrebom; pasívnu vecnú legitimáciu vyvodil so skutočnosti, že žalovaná bola jedinou dedičkou poručiteľky ako zákonná dedička (dcéra), ktorá nadobudla dedičstvo po poručiteľke; hodnota dedičstva prevyšovala náklady spojené s pohrebom, vynaložené žalobcom.

11.2 Okresný súd po vykonanom dokazovaní považoval žalobou uplatnený nárok za dôvodný, keď mal za preukázané, že žalobca zabezpečil pohreb zosnulej; znášal náklady spojené s pohrebom vo výške 912,-Eur; žalovaná suma predstavuje rozdiel medzi týmito nákladmi a poskytnutým príspevkom na pohreb vo výške 79,67 Eur zo strany Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen. Okresný súd mal tiež za preukázané, že dedičstvo po nebohej nadobudla žalovaná; čistá hodnota dedičstva predstavuje sumu 50.563,19 Eur.

11.3 Zo všeobecných princípov dedičského práva a ustanovenia vyplýva, že s dedičstvom neprechádzajú na dediča len poručiteľove aktíva, ale aj pasíva, ktoré nezanikli smrťou poručiteľa. Môže ísť o záväzky poručiteľa, ktoré vznikli počas jeho života a náklady, ktoré vznikli až po smrti poručiteľa. Medzi tieto náklady patrí v prejednávanej veci uplatnený nárok; náklady spojené s pohrebom poručiteľa, iné náklady môžu predstavovať náklady spojené s konaním o dedičstve. Pokiaľ ide o náklady spojené s pohrebom poručiteľa, pri rozhodovaní o ich náhrade je potrebné prihliadnuť na skutočnosť, aby boli primerané (s ohľadom na osobu poručiteľa, prípadne s ohľadom na osobu, ktoré tieto náklady uhradila a na osobu, ktorá je poručiteľovým dedičom).

12. V konaní nebolo sporné, že osobou, ktorá hradila pohrebné náklady, bol žalobca; osobou, ktorá nadobudla dedičstvo, bola žalovaná. Nebol spor o tom, že žalobca náklady spojené s pohrebom uhradil a žalovaná v spore ani nenamietala, že by tieto náklady boli neprimerané.

13. Sporné bolo, že žalobca tvrdil, že náklady spojené s pohrebom uhradil zo svojich zdrojov; žalovaná tvrdila, že samotná poručiteľka poskytla žalobcovi finančné prostriedky výlučne určené na zabezpečenie pohrebu a primeraných nákladov spojených s pohrebom poručiteľky. Okresný súd rozhodnutie založil na konštatovaní, že toto tvrdenie žalovanej nebolo preukázané; žalovaná nepreukázala, že by žalobca mal k dispozícii finančné prostriedky od tretích osôb, ktoré by boli účelovo viazané na zabezpečenie pohrebu. V tomto smere je rozhodnutie súdu prvej inštancie vecne správne, nie je výsledkom nesprávneho hodnotenia vykonaného dokazovania a ani výsledkom nesprávneho právneho posúdenia.

14. Podstatnou odvolacou argumentáciou žalovanej bolo, že súd prvej inštancie jej znemožnil uplatňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočnosti.

14.1 Žalobkyňa tvrdila, že už v žalobe navrhla na podporu svojich tvrdení dôkaz – výsluch svedka L. J. C., ktorý sa mal vyjadriť k žalovanou tvrdeným skutočnostiam, že žalobca disponoval finančnými prostriedkami poručiteľky. Taktiež tvrdila, že jej právna zástupkyňa na pojednávaní predniesla návrh, aby bola vo veci vypočutá samotná žalobkyňa ku skutočnostiam tvrdeným žalobcom.

14.2 Odvolací súd overil tvrdenia žalovanej a zistil, že žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 17.1.2023 (v tom čase právne nezastúpená), navrhla vykonať dôkaz – výsluch svedkov L. J. C. a A. M. C.; zo štruktúry vyjadrenia vyplýva, že svedkovia mali vypovedať o skutočnostiach súvisiacich so starostlivosťou o poručiteľku od jej hospitalizácie do jej úmrtia a mali vyvrátiť tvrdenie žalobcu, že starostlivosť o poručiteľku vykonával iba on. Až v ďalšom texte žaloby sú tvrdenia o tom, že poručiteľka mala žalobcovi dať finančné prostriedky na zabezpečenie pohrebu; tieto tvrdenia mal žalobca predniesť priamo pred žalovanou. Z ďalšieho písomného vyjadrenia (zo dňa 28.4.2023) návrh na vykonanie dôkazu – výsluchu svedka L. J. C. nevyplýva. Pred pojednávaním nariadeným okresným súdom

na deň 3.10.2023 žalovaná splnomocnila na zastupovanie v konaní JUDr. Ing. Gabrielu Vlkolinskú; plnomocenstvo je datované na deň 16.1.2023.

14.3 Zo zápisnice z pojednávania nevyplýva, že by žalobkyňa, na pojednávaní osobne prítomná a zastúpená právnou zástupkyňou, navrhla výsluch svedka L. J. C. a výsluch žalovanej; na pojednávaní predložila listinné dôkazy, ktoré boli založené do súdneho spisu. Návrh na výsluch svedka L. J. C. a žalovanej zo zápisnice z pojednávania nevyplýva.

14.4 Zo zvukového záznamu z pojednávania vyplýva, že súd prvej inštancie konal v prítomnosti žalobcu, žalovanej a jej právnej zástupkyne; v priebehu pojednávania sa dostavil právny zástupca žalobcu; jeho vstup do pojednávacej miestnosti je v čase 17:50min. zvukového záznamu. Právna zástupkyňa žalovanej predniesla argumentáciu proti žalobe v čase od 4:30; v rámci prednesu uviedla, že žalobca obdržal peňažné prostriedky od zomrelej na zabezpečenie pohrebu. Na otázku sudcu (5:15 zvukového záznamu), či sú o tom nejaké dôkazy právna zástupkyňa uviedla, že predkladali sme listiny o vyjadreniach..., ...bude to vyplývať z výpovede žalovanej. Výsluch žalovanej právna zástupkyňa v tom čase nenavrhla. Žalobca toto tvrdenie právnej zástupkyne poprel (5:38 zvukového záznamu). V čase 23:55 sa sudca dotazoval, či strany sporu majú nejaké ďalšie návrhu na doplnenie dokazovania. Z vyjadrenia právnej zástupkyne vyplýva, že navrhla výsluch žalobcu, ktorý odôvodnila tým, aby uviedol, prečo zabezpečoval pohreb, ak nemal na to prostriedky od zomrelej a prečo neumožnil zorganizovať pohreb žalovanej; z prednesu nezreteľne vyplýva návrh na výsluch žalovanej, bez odôvodnenia. Následne bol vykonaný výsluch žalobcu. Konajúci sudca sa v čase 34:16 opýtal strán sporu, či sú ešte nejaké dôkazy, právna zástupkyňa žalovanej sa následne vyjadrovala k emailovej adrese žalobcu. V čase 35:10 sudca upozornil strany sporu, že má úmysel vyhlásiť dokazovanie za skončené a vyzval ich na záverečné prednesy; v týchto prednesoch ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania prednesené neboli; následne sudca ukončil dokazovanie a vyhlásil napadnutý rozsudok.

15. Podľa ustanovenia § 185 ods.1 C.s.p súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

15.1 Podľa ustanovenia na návrh môže súd nariadiť výsluch strany o tvrdených skutočnostiach, ktoré v konanie vyšli najavo, ak ich nemožno preukázať inak; ustanovenie tým nie je dotknuté.

15.2 Podľa ustanovenia , súd môže na návrh nariadiť výsluch svedka. Ak súd nariadi výsluch svedka podľa odseku 1, každá fyzická osoba je povinná dostaviť sa na predvolanie na súd a vypovedať ako svedok. Súd svedka poučí o jeho povinnosti vypovedať pravdu a nič nezamlčovať, o trestnoprávnych následkoch krivej výpovede a o jeho práve odoprieť výpoveď.

15.3 Podľa ustanovenia , ak strana navrhne výsluch svedka, zabezpečí jeho prítomnosť na pojednávaní, o tejto skutočnosti vopred upovedomí súd a protistranu. Ak nemožno postupovať podľa odseku 1, požiada strana súd o predvolanie svedka. V návrhu na výsluch svedka sa uvedie meno, priezvisko, prípadne dátum narodenia svedka, adresa, z ktorej možno svedka predvolať, a označenie skutočnosti, ktoré majú byť výsluchom svedka preukázané. Ak nie je adresa svedka strane známa, súd svedka predvolá z adresy evidovanej v registri obyvateľov Slovenskej republiky.

16. V písomnom vyjadrení zo dňa 17.1.2023 žalobkyňa, v tom čase v spore právne nezastúpená, navrhla, aby ako svedkovia boli vyslúchnutí A. L. M. C. a L. J. C..

16.1 K navrhovanej svedkyni A. L. M. C. odvolací súd uvádza, že rovnaká osoba bola žalobkyňou splnomocnená na zastupovanie v konaní, plnomocenstvo bolo udelené dňa 16.1.2023, účinné voči súdu až jeho doručením pred pojednávaním dňa 3.10.2023. K inkompatibilite súčasného postavenia právneho zástupcu a svedka sa vyjadril Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení sp.zn. zo dňa 19.1.2017, v ktorom konštatoval, že „osoba, ktorá je v konkrétnom súdnom konaní v postavení právneho zástupcu účastníka konania (tým viac, ak je týmto právnym zástupcom advokát), nemôže byť zároveň vypočúvaná ako svedok, pretože takáto konštelácia sa javí ako inkompatibilná. Výsluch právneho zástupcu účastníka konania ako svedka by prichádzal do úvahy len potom, čo by právny zástupca prestal účastníka konania zastupovať.“ Z uvedeného vyplýva, že výsluch A. L. M. C. po udelení plnomocenstva na zastupovanie v konaní neprichádzal do úvahy.

16.2 Pokiaľ ide o návrh na výsluch svedka L. J. C., ide o svedka navrhovaného stranou sporu. V prípade, že strana sporu navrhne výsluch svedka, má povinnosť zabezpečiť jeho prítomnosť na pojednávaní a o tejto skutočnosti súd a protistranu upovedomiť. Žalovaná (a to ani prostredníctvom právnej zástupkyne) takto nepostupovala, účasť svedka na pojednávaní nezabezpečila a ani nežiadala, aby prítomnosť svedka zabezpečil súd prostredníctvom predvolania. Návrh svedka v písomnom vyjadrení neobsahuje náležitosti takéhoto návrh v zmysle ustanovenia . Na pojednávaní konanom dňa 3.10.2023 napriek opakovaným dopytom sudcu ohľadne ďalších návrhov na doplnenie dokazovania žalovaná (a to ani prostredníctvom právnej zástupkyne) takýto návrh na doplnenie dokazovania (výsluch svedka L. J. C.) nepredniesla. Odvolací súd tak konštatuje, že návrh na výsluch svedka nemal relevantnú formu a obsah vo vzťahu k vykonaniu takéhoto dôkazu; žalovaná svoje povinnosti v súvislosti s dôkazným návrhom nesplnila. Prihliadanie na takto navrhnutý dôkaz bez splnenia povinnosti toho, kto dôkaz navrhol, by bolo v rozpore s prejednacím princípom a zásadou kontradiktórnosti konania.

17. Napokon žalovaná namietala, že súd prvej inštancie ju v spore nevyslúchol napriek skutočnosti, že to žalovaná prostredníctvom právnej zástupkyne navrhla.

17.1 Z ustanovení nevyplýva povinnosť súdu bez ďalšieho stranu sporu vyslúchnuť, takýto výsluch strany sporu môže súd nariadiť iba na návrh, a to o skutkočnostiach, ktoré vyšli v konaní najavo a ak ich nemožno preukázať inak.

17.2 Výsluch strany sporu je iba podporným dôkazom; výsluch strany sporu ako dôkaz je potrebné odlišovať od prednesu strany sporu.

17.3 Žalovaná už v písomných vyjadreniach osobne a na pojednávaní prostredníctvom právnej zástupkyne realizovala prostriedky procesnej obrany. V písomných vyjadreniach nenavrhla, aby bola vyslúchnutá ako strana sporu; ak bol takýto návrh nezreteľne prednesený na pojednávaní, pri takomto návrhu absentovala argumentácia, ku ktorým skutočnostiam mala byť žalovaná ako strana sporu vyslúchnutá (povinnosť tvrdenia) a absentuje aj tvrdenie, že tieto skutočnosti nemožno preukázať inak.

17.4 Žalovaná v rámci procesnej obrany iba tvrdila, že od žalobcu sa dozvedela (uviedol jej; mal pred ňou predniesť), že dostal finančné prostriedky na zabezpečenie pohrebu od poručiteľky; toto skutkové tvrdenie nepodporila žiadnym iným dôkazom; vykonanie výsluchu žalovanej ohľadne uvedeného by bolo iba zopakovaním už predneseného skutkového tvrdenia, a to bez ďalšieho relevantného dôkazu. Žalobca uvedené skutkové tvrdenie žalovanej poprel a keďže listinným dôkazom preukázal, že náklady na pohreb osobne uhradil, preukázanie opaku (že k úhrade pohrebu došlo z účelovo určených prostriedkov poručiteľky) bolo na žalovanej. Žalovaná mala v priebehu konania pred súdom prvej inštancie dostatok času a možností navrhnúť vykonanie iného dôkazu; či sú aj iné návrhy na doplnenie dokazovania súd prvej inštancie na pojednávaní opakovane zisťoval, a to aj pred ukončením dokazovania; takýto návrh žalovaná nepredniesla ako v záverečnej reči.

17.5 Nevykonanie výsluchu žalovanej tak nemá za následok zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie; takýto návrh, ako bol podaný, bol podaný nezreteľne, bez uvedenia toho, čo sa má takýmto dôkazom zistiť, k akým skutočnostiam, ktoré v konaní vyšli najavo a za absencie tvrdenia, že tieto skutočnosti nemožno preukázať inak.

18. Pokiaľ žalovaná v odvolaní tvrdila, že priznanie uplatneného nároku je v rozpore s dobrými mravmi z dôvodu, že finančné prostriedky na zabezpečenie pohrebu boli žalobcovi vyplatené už za života poručiteľky, táto námietka neobstojí. Na jednej strane žalovaná toto tvrdenie nepreukázala; v prípade preukázania tohto tvrdenia by nešlo o dôvod zamietnutia žaloby pre rozpor s dobrými mravmi, ale nenaplnenie zákonného predpokladu pre priznanie takéhoto nároku, a to skutočnosti, že žalobca primerané náklady spojené s pohrebom znášal zo svojho.

19. Žalovaná napokon tvrdila nepomer, akým mal žalobca možnosť vyjadrovať sa na pojednávaní vo vzťahu k možnosti žalovanej vyjadriť sa; v uvedenom postupe okresného súdu videla odvolací dôvod uvedený v ustanovení .

19.1 Ani táto argumentácia žalovanej neobstojí. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobca mal možnosť za neprítomnosti svojho právneho zástupcu predniesť žalobu; žalovaná mala možnosť sa k žalobe vyjadriť prostredníctvom právnej zástupkyne. Po vstupe právneho zástupcu žalobcu do pojednávacej miestnosti (protokolované v čase 19:50 zvukového záznamu) sa žalobca osobne vyjadroval v dôsledku návrhu právnej zástupkyne žalovanej na výsluch žalobcu (k tomu, prečo zabezpečoval pohreb, keď nemal na to prostriedky od zomrelej a prečo neumožnil žalovanej pohreb zorganizovať a následne vo vzťahu k mailovej adrese žalobcu). K možnému výsluchu sa odvolací súd vyjadril v bodoch 17.-17.5 tohto rozsudku.

19.2 K naplneniu odvolacieho dôvodu podľa ustanovenia z dôvodu tvrdeného nepomeru možnosti vyjadriť sa stranami sporu nedošlo.

19.3 Napokon odvolací súd uvádza, že pokiaľ žalobkyňa v odvolacom konaní (vyjadrení k odvolaniu žalobcu, resp. replike) argumentuje tým, že žalobca mal obstarať pohreb zosnulej proti vôli žalovanej ako dcéry a dedičky poručiteľky, táto argumentácia neobstojí a je v rozpore s obsahom spisu a obsahom dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie. Z vykonaného dokazovania (okrem iného aj emaliových správ) totiž vyplýva, že o tom, že žalobca obstaráva pohreb zosnulej matky, žalovaná vedela, obstaranie pohrebu nenamietla a prostredníctvom svojej dcéry (inak právnej zástupkyne žalovanej) sa len dopytovala, či treba s niečím pomôcť, zariadiť poslednú rozlúčku. Vo vzťahu k „svojvoľnosti“ žalobcu poukazuje odvolací súd na nasledujúce konštatovanie: „ak to zariaďuješ sám, poprosíme o včasnú informáciu o mieste a čase pohrebu“, vyplývajúce z emailovej správy. Tvrdenie žalovanej o svojvôli žalobcu je tak nepravdivé.

19.4 Odvolateľka v odvolacom konaní priznanie úroku z omeškania z priznaného nároku konkrétne nenamietala; odvolací súd tak správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie posúdil výlučne z odvolacích dôvodov.

20. Odvolanie žalobcu je dôvodné. Žalobca podal odvolanie proti výroku o nároku na náhradu trov konania, keď okresný súd aplikoval ustanovenie a žalobcovi ako strane v spore v plnom rozsahu úspešnej náhradu trov konania nepriznal. Dôvody pre aplikáciu citovaného ustanovenia videl okresný súd v tom, že žalobca je povolaním advokát, a tak trovy vynaložené na právne zastupovanie neboli vynaložené účelne; dôvod pre aplikáciu ustanovenia okresný súd vzhliadol aj v rodinnom pomere medzi stranami sporu (vzťah syn – matka).

20.1 Vo všeobecnosti k trovám konania odvolací súd uvádza, že pri rozhodovaní o trovách konania v sporovom konaní sa uplatňuje zásada úspechu; súd prizná náhradu trov strane, ktorá mala vo veci úspech, proti strane, ktorá v konaní úspech nemala. Táto je v doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie pri zastavení konania ( ). Ustanovenie predstavuje odchýlku od týchto zásad; umožňuje súdu výnimočne nepriznať náhradu trov konania, ak sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, umožňuje zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania a súdu dáva možnosť uplatniť moderačné oprávnenie; ide najmä o prípady, kedy by striktné aplikovanie zásady úspechu a zásady zodpovednosti za zavinenie bez zohľadnenia okolností konkrétneho prípadu viedlo k neprimeranej tvrdosti alebo by nebolo v súlade so zásadou spravodlivosti.

20.2 Zákonná dikcia ustanovenia vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok, a to, že musí ísť o dôvody hodné osobitného zreteľa a súčasne musí ísť o výnimočné okolnosti, ktoré odôvodňujú opodstatnenosť použitia tohto zákonného ustanovenia. Dôvody hodné osobitného zreteľa môžu spočívať v charaktere určitého druhu konania alebo môžu byť dané určitým správaním strán sporu, prípadne sa môžu týkať celkom špecifických skutkových či sociálnych aspektov strán sporu; aplikácia ustanovenia by mala mať charakter výnimočnosti a ojedinelosti.

20.3 Nepriznanie náhrady trov teda musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu, nemôže odporovať dobrým mravom alebo spôsobovať neprimeranú tvrdosť voči stranám sporu; významnými pri hodnotení sú aj okolnosti, ktoré viedli stranu sporu k uplatneniu práva na súde či jej podiel na vzniku sporu.

20.4 Konkrétne a komplexne sa k otázke aplikácie ustanovenia vyjadril aj Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze sp.zn. -38 zo dňa 2. mája 2018, jeho bode 28, čerpajúc zo záverov právnej vety premietnutej v komentári k (Števček, M.; Ficová, S.; Baricová, J.; Mesiarkinová, S.; Bajánková, J.; Tomašovič, M.; a kol. . Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016. s. 940 – 943).

20.5 Dôvody pomenované súdom prvej inštancie, reagujúc na argumentáciu žalovanej, nie sú dôvodmi hodnými osobitného zreteľa a ani výnimočnými okolnosťami. Predovšetkým platí, že každý si môže zvoliť právneho zástupcu, aby ho pri uplatnení alebo bránení práva zastupoval v súdnom konaní; toto právo nie je obmedzené v prípade fyzickej osoby jej postavením, povolaním a ani funkciou. Ak je aj žalobca advokátom zapísaným v zozname advokátov vedených Slovenskou advokátskou komorou, a teda osobou, ktorá dosiahla predpísané právnické vzdelanie a vykonala advokátske skúšky, nie je osobou, na ktorú by sa možnosť voľby právneho zástupcu nevzťahovala, resp. táto voľba by bola sankcionovaná nemožnosťou priznania trov právneho zastúpenia. Okresný súd pritom rozhodoval len o nároku na náhradu trov konania; o účelnosti jednotlivých úkonov spojených s právnym zastupovaním rozhodne súd prvej inštancie pri rozhodovaní o výške náhrady trov konania.

20.6 Dôvodom hodným osobitného zreteľa nie je ani rodinný vzťah medzi stranami sporu spočívajúci vo vzťahu syn – matka. Práve občianskoprávne spory medzi rodinnými príslušníkmi (rôzneho stupňa príbuzenstva) predstavujú významnú časť sporov prejednávaných súdmi Slovenskej republiky; uplatnenie a priznanie náhrady trov konania v takýchto veciach nie je vylúčené, ale bežné. Iba poukaz na rodinný vzťah tak neobstojí.

20.7 Významnejšou pre rozhodovanie o trovách konania je tak podľa názoru odvolacieho súdu skutočnosť, že žalobca primerané náklady spojené s pohrebom uplatnil už v dedičskom konaní po poručiteľke D. C. a tieto neboli zákonnou dedičkou (žalovanou) v dedičskom konaní uznané. Práve z uvedeného dôvodu jediným právnym prostriedkom žalobcu pre uplatnenie nároku ostalo jeho uplatnenie v sporovom konaní.

21. Iba pre úplnosť odvolací súd aj vo vzťahu k rozhodovaniu vo veci samej aj vo vzťahu k trovám konania pred súdom prvej inštancie uvádza, že pokiaľ strany sporu v odvolacom konaní predkladali ďalšie dôkazy, na tieto ako na neprípustné novoty ( ) prihliadať nemohol.

22. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd postupom podľa ustanovenia , napadnuté rozhodnutie okresného súdu vo výroku I. ako vecne správne potvrdil. Zároveň postupom podľa rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o nároku na náhradu trov konania zmenil, aplikoval ustanovenie a nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie priznal v spore v plnom rozsahu úspešnému žalobcovi proti žalovanej, ktorá vo veci samej úspech nemala.

23. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia v spojení s , z ktorého vyplýva: „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí“. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ustanovenia . V predmetnom prípade bol v odvolacom konaní úspešný žalobca, preto mu odvolací súd priznal proti neúspešnej žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. Dôvody hodné osobitného zreteľa pre aplikáciu ustanovenia odvolací súd nezistil. Iba pre úplnosť vo vzťahu k trovám konania odvolací súd zdôrazňuje, že nemá relevanciu skutočnosť, že v iných konaniach sa žalobca, povolaním advokát, zastupoval sám a právneho zástupcu si nezvolil a či a v akom rozsahu mu boli, resp. neboli v iných konaniach priznané trovy právneho zastúpenia; podstatný nie je ani charakter týchto iných konaní, či išlo o spor medzi synom a matkou, ako je to v prejednávanej veci, resp. o spor proti spoločenstvu účastníkov, medzi ktorých patrila aj žalovaná. Pri možnosti aplikácie ustanovenia súd prihliada na osobitosti prejednávanej veci a existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa; tieto dôvody odvolací súd aj s prihliadnutím na vyššie uvedenú argumentáciu (bod 20.-20.7 tohto rozsudku) nezistil.

24. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0 (, druhá veta ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( )

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. ( )

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania ( ).

Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci ( ). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Ak má dovolanie vady podľa a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.