Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_2C-21-2018.pdf
PDF · 80.93 KB
Case nature
Subarea
2C/21/2018
Uznesenie
Okresný súd Stará Ľubovňa v súkromnoprávnom spore žalobkýň: 1/Q. O., rod. H., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom S. J. K. č. XXX, XXX XX S. J. K., 2/ D. Z., rod. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. X, K. Y., XXX XXX K. zastúpené: JUDr. Marta Konkoľová, advokátka, Advokátska kancelária so sídlom Jarmočná č. 79, 064 01 Stará Ľubovňa, proti žalovaným: 1/ Z. H., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom H. č. XXX, XXX XX S. J. K., 2/ S.. L. H., rod. I., nar. X.X.XXXX, trvale bytom ul. I. XX/XXXX, XXX XX N. Y., 3/ I. L., rod. I., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom ul. Z. XXX, XXX XX N. Y., 4/ S. I., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom ul. X. S. X/XXX, XXX XX N. Y., 5/ S. S., rod. H., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom XXX XX H. č. XXX, zastúpení: JUDr.Viera Komanová, advokátka, Advokátska kancelária so sídlom 17. novembra 31, 064 01 Stará Ľubovňa, v konaní o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, o späťvzatí žaloby, takto
rozhodol:
I. Súd konanie z a s t a v u j e.
II. Žalovaný v 1. rade, žalovaná v 2. rade, žalovaná v 3. rade, žalovaný v 4. rade a žalovaná v 5. rade m a j ú proti žalobkyniam v 1. a 2. rade n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobkyne žalobou doručenou súdu dňa 18.4.2018 žiadali aby súd určil, že nehnuteľností špecifikované v žalobnom návrhu zapísané na listoch vlastníctva k.ú. S. J. K. číslo XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX a na listoch vlastníctva k.ú. Z. číslo XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXX patria do dedičstva po zomrelom H. S., nar. XX.X.XXXX, vyhlásený za mŕtveho dňa XX.XX.XXXX.
2. Podaním zo dňa 3.8.2020 právna zástupkyňa žalobkýň zobrala žalobu v celom rozsahu späť, pričom späťvzatie žaloby odôvodnila veľmi vysokým vekom a neustálym zhoršovaním ich zdravotného stavu, súčasne navrhla nepriznať žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania s prihliadnutím na ustanovenie § 257 zákona č. 160/2015 Z.z.
3. Právna zástupkyňa žalovaných pred súdom dňa 4.8.2020 uviedla, že rešpektuje rozhodnutie žalobkýň zobrať žalobu späť.
4. Podľa § 144 C.s.p. žalobca môže vziať žalobu späť.
5. Podľa § 145 ods. 1 C.s.p. ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
6. Podľa § 146 ods. 1 C.s.p. súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
7. Žalobkyne vzali svoju žalobu v celom rozsahu späť ešte pred začatím predbežného prejednania sporu alebo pojednávania, naviac žalovaní voči späťvztiu nemali výhrady, súd preto konanie postupom podľa § 145 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 146 ods. 1 C.s.p. zastavil.
Trovy konania
8. Žalobkyne o trovách konania navrhli rozhodnúť v zmysle § 257 C.s.p.
9. Právna zástupkyňa žalovaných s návrhom žalobkýň na rozhodnutie o trovách konania v zmysle § 257 C.s.p. nesúhlasila, poukázala na skutočnosť, že už v čase podania žaloby žalobkyne neboli aktívne legitimované na podanie žaloby, nakoľko zrejeme svoje právne nástupníctvo odvodzujú od dedičského konania, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 27.7.2018 pod sp. zn. 6D/17/2018, pričom žaloba bola podaná cirka 3 mesiace skôr. Zároveň právna zástupkyňa žalovaných má za to, že skutočnosti tvrdené v žalobe sa nezakladajú na pravde, pretože žaloba bola podaná skôr ako sa žalobkyne stali dedičkami po S. H.. Nedostatok aktívnej legitimácie právna zástupkyňa žalovaných vidí aj v tom, že žalobkyne nemohli dediť po S. H., tak ako to uvádzali v žalobe, pretože S. H. ako vyplýva z predložených dokladov zomrel v ten istý deň ako F. H., od ktorého odvodzujú svoje právne nástupníctvo obe žalobkyne. K 9.11.1964 žalobkyne ako netere nemohli dediť po svojom strýkovi, pretože tretia dedičská skupina bola rozšírená až zákonom 509/1991 Zb. ktorá nadobudla účinnosť od 1.1.1992. Poručiteľ zomrel X.XX.XXXX, resp. bol vyhlásený za mŕtveho s tým, že neprežil deň X.XX.XXXX. Právna zástupkyňa žalovaných má za to, že žaloba by bola zamietnutá pokiaľ by nebolo došlo k späťvzatiu. Ďalej uviedla, že je síce pravda, že fyzický vek oboch žalobkýň je vysoký, ale poukazujme na skutočnosť, že plná moc na začatie sporu resp. na právne zastupovanie pani JUDr. Konkoľovou bola podpísaná 26.11.2015, žaloba bola podaná na súd 18.4.2018. Viac ako 2 roky po uplynutí podpisu plnej moci. Už v čase udelenia plnej moci si žalobkyne museli byť vedomé toho, že sú dôchodkyne, že ich fyzický vek je pomerne vysoký napriek tomu, plnú moc na zastupovanie a dá sa povedať aj na vyvolanie sporu podpísali, teda museli tento úkon realizovať s vedomým, že budú mať s touto vecou spojené určite náklady. Zdôraznila, že je na mieste, aby za zbytočné vyvolanie sporu, za podanie neodvodnenej žaloby dá sa povedať, za šikovanie žalovaných, žalobkyne znášali trovy právneho zastupovania. Preto navrhla aby súd priznal všetkým žalovaným proti žalobkyniam nárok na náhradu trov konania v 100 % výške.
10. Podľa § 251 C.s.p. trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
11. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
12. Podľa § 257 C.s.p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
13. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
14. Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu, ktorú dopĺňa zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie, kde náhradu v prípade zavinených trov konania sa prisudzuje bez ohľadu na meritórny výsledok sporu.
15. O trovách konania súd rozhodol v zmysle citovaného ustanovenia § 256 ods. 1 C.s.p. Z procesného hľadiska zavinili zastavenie konania žalobkyne späťvzatím žaloby. Žalobkyne späťvzatie žaloby odôvodnili svojím vysokým vekom a zhoršujúcim sa zdravotným stavom. Z uvedeného vyplýva, že k späťvzatiu žaloby nedošlo pre správanie sa žalovaných po začatí konania. Súdna prax ustálila, že strana sporu späťvzatím žaloby (ak nejde o späťvzatie pre správanie druhej strany) a následným zastavením konania zavinila zastavenie konania. Vychádzajúc z tohto názoru žalobkyne zavinili zastavenie konania, teda sú povinné nahradiť žalovaným ich trovy.
16. Súd sa zaoberal aj možnosťou aplikácie ustanovenie § 257 C.s.p., ktoré predstavuje výnimku, k použitiu ktorej možno pristúpiť len vo výnimočných prípadoch.
17. Účelom ustanovenia § 257 C.s.p. je zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Zákon ustanovuje všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť k inému záveru, než by plynul z dispozície právnej normy. Podľa ustálenej súdnej praxe nemožno nepriznať náhradu trov podľa hore uvedeného výnimočného ustanovenia len na základe všeobecného záveru hodnotiaceho dopad rozhodnutia o určitom druhu nárokov. Jeho použitie musí zodpovedať osobitným okolnostiach konkrétneho prípadu a musí mať výnimočný charakter. Vo všeobecnosti možno vymedziť tri možné okruhy prípadov, v ktorých môže dôjsť k uplatneniu zmierňovacieho práva súdu.
18. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým konaniam alebo určitej procesnej situácii a tento dôvod je daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie.
19. Druhá oblasť sa týka sociálnych aspektov, dochádza k nej vtedy, ak v priebehu konania výrazne vystupuje do popredia, že povinná strana sporu môže uhradiť náhradu trov z dôvodov, ktoré sama nezavinila alebo ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami. Treba však zvýrazniť, že pri posudzovaní okolnosti hodných osobitného zreteľa je potrebné prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých strán sporu, teda nielen tej, ktorá by podľa všeobecných ustanovení postihovala povinnosť nahradiť trovy konania, ale aj tej, ktorej majetková sféra by bola použitím výnimočného ustanovenia dotknutá.
20. Napokon treba si všímať tiež také okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nárokov, prihliadať na postoj strán sporu.
21. Súd má za to, že v prejednávanej veci neexistuje ani jeden z aspektov výnimočného ustanovenia § 257 C.s.p., na základe ktorého by súd výnimočne žalovaným, ako účastníkom ktorí nezavinili zastavenie konania, nárok na náhradu trov konania nepriznal od žalobkýň, ktoré zavinili jeho zastavenie.
22. Žalobkyne už v čase podania žaloby (v roku 2018) boli osobami vo vyššom dôchodkovom veku. Vyšší dôchodkový vek, či zdravotný stav sám o sebe, bez uvedenia, resp. preukázania iných okolnosti, nie je dôvodom pre aplikáciu ustanovenia § 257 C.s.p. Súd musel prihliadnuť na okolnosti, ktoré viedli žalobkyne k podaniu žaloby. Žalobkyne sa svojho práva domáhali prostredníctvom kvalifikovaného zastúpenia právnym zástupcom, aj napriek tomu, pokiaľ by súd pristúpil k meritórnemu prejednaniu veci, dospel by k záveru, že žalobkyne nie sú v spore aktívne legitimované, keďže nemali dedičskú spôsobilosť, t.j. nemali spôsobilosť na dedičské práva a povinnosti v okamihu smrti poručiteľa, S. H., ku dňu jeho smrti, t.j. k X.XX.XXXX. V zmysle platných právnych predpisov v čase smrti poručiteľa žalobkyne ako netere poručiteľa nepatrili medzi zákonných dedičov (nepatrili do žiadnej z dedičských skupín). Aktívnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobkyniam nimi uplatnené právo (nárok) respektíve im vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu) alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou súdneho konania (viď rozsudok NS SR sp. Zn. 2Cdo 205/2009). Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd návrhu vyhovie len vtedy, ak žalobca preukáže, že má subjektívne právo na plnenie od žalovaného uplatnené v konaní. V opačnom prípade súd návrh zamietne so záverom o nedostatku aktívne legitimácie žalobcu.
23. Pokiaľ ide o sociálny aspekt súd akceptuje, že majetkové pomery žalobkýň, ktoré sú v dôchodkovom veku sú veľmi obmedzené na druhej strane sociálny aspekt žalobkýň neprevyšujú okolnosti, ktoré viedli samotné žalobkyne k súdnemu uplatneniu nárokov, a ich postoj v konaní. Žalobkyne už v čase podania žaloby si museli byť vedomé dôsledkov a následkov uplatnenia nároku na súde a to aj v podobe znášania trov konania protistrán pre prípad neúspechu, resp. zapríčinenia zastavenia konania.
24. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, keďže žalovaní, ktorí procesne nezavinili zastavenie konania si nárok na náhradu trov konania uplatnil, súd nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by výnimočne aplikoval ustanovenie § 257 C.s.p., preto o trovách konania rozhodol podľa § 256 ods. 1 C.s.p., tak, že žalovaným priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, t.j. v rozsahu 100 % od strany, ktorá zastavenie konania zapríčinila, t.j. od žalobkýň. Výšku trov konania žalovaných určí vyšší súdny úradník tunajšieho súdu po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie (§ 357 písm. a) Cs.p.). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.