Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16Ek-550-2018.pdf
PDF · 89.19 KB
Case nature
Subarea
16Ek/550/2018
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: UNILEASING s.r.o. so sídlom Bezručova č. 1191/3, Trenčín, IČO: 43 869 190, proti povinnému v 1. rade: Street fashion s.r.o. so sídlom Coboriho č. 1, Nitra, IČO: 47 576 502 a proti povinnej v 2. rade: A. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. R. nad W. č. XXX, právne zastúpeného: Mgr. Peter Miklóssy, advokát so sídlom Hlavná 1221, 952 01 Vráble, pre vymoženie pohľadávky vo výške 7.763 eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom: Mgr. Stanislav Polák, Exekútorský úrad so sídlom Moyzesova 5, 949 01 Nitra, pod sp. zn. XXXEX XXX/ XX, rozhodujúc o sťažnosti povinnej v 2. rade proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Ek/550/2018 zo dňa 30. januára 2020, takto
rozhodol:
I. Súd sťažnosť povinnej v 2. rade proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Ek/550/2018 zo dňa 30. januára 2020 z a m i e t a.
II. Povinnej v 2. rade sa nárok na náhradu trov konania o sťažnosti proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Ek/550/2018 zo dňa 30. januára 2020 n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 14.03.2018 domáhal od povinných v 1. a 2. rade vymoženia pohľadávky vo výške 7.763 eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu - platobného rozkazu Okresného súdu Nitra č.k. 23Cb/73/2017-32 zo dňa 13.09.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť a stal sa vykonateľným dňa 9.10.2017. Dňa 28.03.2018 poveril súd vykonaním exekúcie súdneho exekútora.
2. Vyšší súdny úradník uznesením sp. zn. 16Ek/550/2018 zo dňa 17.12.2018 zamietol prvý návrh povinnej v 2. rade na zastavenie exekúcie. Sťažnosť povinnej v 2. rade proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 16Ek/550/2018 zo dňa 17.12.2018 bola uznesením sudkyne zo dňa 09.04.2019 zamietnutá. Povinná v 2. rade poukázala na zánik pohľadávky, ktorý mal nastať ešte pred vyhlásením konkurzu na jej majetok, t.j. ešte pred vydaním exekučného titulu, avšak exekučný súd vyhodnotil, že v exekučnom konaní nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť rozhodnutia, na základe ktorého prebieha exekúcia, pričom z podaného návrhu na zastavenie exekúcie žiadne skutočnosti vzniknuté po 13.09.2017, ktoré by spôsobovali zánik vymáhaného nároku, resp. iné okolnosti, ktoré by spôsobovali neprípustnosť exekúcie. Skutočnosť, že pohľadávka mala zaniknúť ešte pred vyhlásením konkurzu, bol oprávnený riešiť jedine súd v základnom konaní, kedy si povinná v 2. rade mala podať odpor proti platobnému rozkazu a následne v rámci ďalšieho konania predniesť svoje argumenty a predložiť s tým súvisiace dôkazy. Súd vyhodnotil, že v súčasnosti neexistujú žiadne pochybnosti o formálnej a materiálnej vykonateľnosti posudzovaného exekučného titulu, čím exekúcia prebieha v súlade so zákonom.
3. Povinná v 2. rade doručila súdnemu exekútorovi dňa 19.05.2019 ďalší návrh na zastavenie exekúcie. Vyšší súdny úradník o ďalšom návrhu povinnej v 2. rade na zastavenie exekúcie rozhodol uznesením
sp. zn. 16Ek/550/2018 zo dňa 30.1.2020 tak, že tento návrh povinnej v 2. rade na zastavenie exekúcie v zmysle § 61l ods. 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení od 1.4.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“) zamietol a povinnej v 2. rade nárok na náhradu trov exekučného konania nepriznal. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ust. § 61k ods. 1-4, § 61l ods. 3, § 200, § 199a ods. 2, § 199d ods. 2, § 199e Exekučného poriadku, na ust. § 226, § 237 ods. 1, § 238 ods. 1, § 234 ods. 2, § 228 ods. 1, § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) a vecne tým, že povinná v 2. rade nepreukázala súdu dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, teda okolnosť, ktorá by nastala po vzniku exekučného titulu s prihliadnutím na § 61k ods. 3 Exekučného poriadku po podaní predchádzajúceho návrhu.
4. Povinná v 2. rade svoj druhý návrh na zastavenie exekúcie odôvodnila tým, že sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu v zmysle § 61 k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku a to, že exekučným titulom boli povinní zaviazaní k úhrade pohľadávky oprávneného, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol uznesením Okresného súdu Nitra sp. zn. 31OdK/3/2017 zo dňa 07.06.2017 vyhlásený konkurz na majetok povinnej v 2. rade, v čoho dôsledku predstavuje pohľadávku, ktorá mohla byť uspokojená len v konkurze vedenom proti povinnej v 2. rade, tak ako to predpokladá § 166a ods. 1 písm. a) zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o konkurze a reštrukturalizácií“). Povinná v 2. rade bola uznesením zverejneným v Obchodnom vestníku pod č. 114/2017, K013473 dňa 15.06.2017 oddlžená, čím ju súd zbavil všetkých dlhov, ktoré mohli byť uspokojené iba v konkurze v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze a dlhov, ktoré sú vylúčené z uspokojenia. Povinná v 2. rade sa preto domnievala, že pohľadávka oprávneného proti nej vymáhaná v tomto exekučnom konaní, bez ohľadu na to, či bola alebo nebola prihlásená do konkurzu, sa proti nej stala vyhlásením konkurzu nevymáhateľnou v celom rozsahu (§ 166e ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácií).
5. Oprávnený s návrhom povinnej v 2. rade na zastavenie exekúcie nesúhlasil z dôvodu, že povinná v 2. rade opätovne požiadala o zastavenie exekúcie z rovnakého dôvodu a to pre vyhlásenie konkurzu na majetok povinnej v 2. rade, pričom o tejto skutočnosti už Okresný súd Banská Bystrica rozhodol uznesením zo dňa 17.12.2018 tak, že návrh povinnej v 2. rade na zastavenie exekúcie zamietol a uznesením zo dňa 09.04.2019 zamietol aj jej sťažnosť proti uvedenému rozhodnutiu, čo oprávnený považoval za prekážku rozhodnutej veci.
6. Súd v napádanom rozhodnutí konajúc vyšším súdnym úradníkom vyhodnotil, že v zmysle koncentračnej zásady konania o návrhu na zastavenie exekúcie mohla povinná v ďalšom návrhu na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku namietať len tie skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku a zároveň po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Súd preskúmaním návrhu povinnej v 2. rade na zastavenie exekúcie zo dňa 17.05.2019 považoval za preukázané, že povinná v 2. rade odôvodnila tento návrh identickým dôvodom ako bol odôvodnený jej návrh na zastavenie exekúcie zo dňa 12.11.2018, a to vyhlásením konkurzu, ktorý nastal pred vznikom exekučného titulu, a s tým spojeného dôvodu oddlženia povinnej v 2. rade vo vzťahu k vymáhanej pohľadávke podľa exekučného titulu. Povinná v 2. rade tak právne relevantným spôsobom nenamietla nové skutočnosti podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, keďže namietala rovnaký dôvod ako vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 12.11.2018. S prihliadnutím na striktnú koncentračnú zásadu stanovenú v § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, ako aj na skutočnosť, že o vyššie namietanom dôvode na zastavenie exekúcie Okresný súd Banská Bystrica právoplatne rozhodol uznesením zo dňa 17.12.2018 v spojení s uznesením zo dňa 09.04.2019, súd preto konštatoval, že predmetný argument na zastavenie exekúcie nie je dôvodný, čím nezakladá zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 ods. d) Exekučného poriadku. Dodal, že momentom nadobudnutia právoplatnosti, nadobudli predmetné uznesenia vlastnosť súdneho rozhodnutia spočívajúceho v záväznosti a zásadnej nezmeniteľnosti týchto súdnych rozhodnutí tak ako to predpokladá Civilný sporový poriadok, ktorými je súd v zmysle § 237 ods. 1 Civilného sporového poriadku viazaný. Opätovne uviedol, že tvrdené skutočnosti mala povinná v 2. rade namietať v základnom konaní, kedy mohla voči exekučnému titulu podať opravný prostriedok, čo však nevykonala, v dôsledku čoho nadobudol exekučný titul právoplatnosť a vykonateľnosť, pričom predmetom skúmania exekučného súdu nie sú okolnosti, ktoré predchádzali vydaniu exekučného titulu, naopak súd skúma, či po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná a exekučný súd nie je
oprávnený preskúmať vecnú správnosť exekučného titulu, teda zaoberať sa správnosťou skutkových a právnych záverov všeobecného súdu, ktorý ho vydal a preto prípadné nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie irelevantné. Exekučný súd nie je oprávnený zrušiť, či zmeniť právoplatné a vykonateľné rozhodnutie všeobecného súdu, pričom účelom exekučného konania je už nútený výkon práva, ktoré bolo účastníkovi s konečnou platnosťou priznané. V prípade, ak mala povinná v 2. rade už v čase základného konania vedomosť, že je oddlžená, mala túto skutočnosť namietať v základnom konaní.
7. Proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka podala povinná v 2. rade v zákonom stanovenej lehote dňa 08.02.2020 sťažnosť, ktorou žiadala, aby sudca napádané uznesenie zrušil alebo zmenil tak, že exekúciu v celom rozsahu zastaví a prizná povinnej v 2. rade nárok na náhradu trov exekučného konania. Sťažnosť odôvodnila tým, že napádané rozhodnutie je nesprávne, keď exekúcia proti povinnej v 2. rade je vedená v rozpore so zákonom a to s ust. § 166e ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii a s ust. § 61k ods. 1 ods. d) Exekučného poriadku, pričom verejný záujem na dodržaní zákona by mal prevážiť aj pri vedení exekučného konania, kedy exekučné konanie nemôže byť vedené spôsobom odporujúcim zákonu. Podľa nej, ak insolvenčné právo zakotvuje zákaz exekúcie z dôvodu oddlženia dlžníka, jediným zákonným postupom je zastavenie exekúcie, pričom ak súd exekúciu nezastaví, bolo by oddlženie povinnej v 2. rade exekučným súdom nielen ignorované, ale bolo by súčasne popreté a pre povinnú v 2. rade by sa jednalo o odopretie spravodlivosti. Podľa nej pred koncentráciou konania má v tomto prípade prednosť úradná povinnosť exekučného súdu zastaviť exekúciu z dôvodu vyplývajúceho z isolvenčného práva, na ktorý mal súd prihliadať z úradnej povinnosti. Poukázala n komentár k Exekučnému poriadku, 3. vydanie, C.H. Beck, 2018 od autorov Števček, M., Kotrecová, A., Tomašovič, M., Molnár, P. a kol. týkajúci a výkladu § 61k ods. 1 písm. d) k dôvodom vyplývajúcim z insolvenčného práva.
8. Oprávnený sa k sťažnosti povinnej v 2. rade nevyjadril.
9. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
10. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
11. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
12. Podľa § 239 ods. 1, 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
13. Podľa § 245 CSP v sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.
14. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
15. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
16. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
17. Súd po zistení, že sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané, proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná, po skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti, preskúmal napadnuté uznesenie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že sťažnosť povinnej v 2. rade nie je dôvodná. V danom prípade vyšší súdny úradník v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver, ktorý zároveň aj dostatočným spôsobom právne odôvodnil. Takýto postup súdu má oporu v právnych predpisoch a bol odôvodnený do tej miery, ktorá postačuje na záver o ústavnej konformite napadnutého uznesenia. Súd sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vyššieho
súdneho úradníka a v podrobnostiach naň odkazuje. Napriek zneniu ustanovenia zákona citovaného v bode 7 odôvodnenia tohto rozhodnutia, s poukazom na nesúhlas a argumentáciu povinnej v 2. rade prezentovaný v sťažnosti a k zvýrazneniu správnosti napádaného rozhodnutia, sa súd nad rámec zákona (§ 202 ods. 2 Exekučného poriadku) vyporiadaval s najdôležitejšími dôvodmi uvádzanými v sťažnosti.
18. Povinná v 2. rade postavila svoju sťažnosť smerujúcu k zastaveniu exekúcie na dôvodoch, o ktorých už bolo rozhodnuté právoplatným rozhodnutím predchádzajúceho zákonného sudcu. Vo svojej sťažnosti povinná v 2. rade neuviedla žiadne nové dôvody, ktoré by mali byť skutočnosťou podmieňujúcou zastavenie exekúcie. Vyšší súdny úradník správne vyhodnotil, že povinná v 2. rade oba návrhy na zastavenie exekúcie zo dňa 12.11.2018 (v spojení so sťažnosťou zo dňa 08.01.2019) a zo dňa 17.05.2019 odôvodnila identickým dôvodom a to vyhlásením konkurzu na majetok povinnej, ktorý nastal pred vznikom exekučného titulu, a s tým spojeného oddlženia povinnej v 2. rade vo vzťahu k vymáhanej pohľadávke oprávneného podľa exekučného titulu, ktorá vznikla pred oddĺžením povinnej, kedy oprávnený ako veriteľ nevyužil svoje právo v konkurznom konaní prihlásiť si svoju pohľadávku, čím vymáhateľnosť jeho pohľadávky voči povinnej v 2. rade zanikla. Keďže povinná v 2. rade v poradí druhom návrhu na zastavenie exekúcie namietala rovnaký dôvod na zastavenie exekúcie ako vo svojom prvom návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 12.11.2018 v spojení s jej sťažnosťou zo dňa 08.01.2019, s prihliadnutím na skutočnosť, že o vyššie namietanom dôvode na zastavenie exekúcie už Okresný súd Banská Bystrica uznesením zo dňa 17.12.2018 v spojení s uznesením zo dňa 09.04.2019 právoplatne rozhodol, súd v sťažnostnom konaní preto konštatuje, že predmetný argument na zastavenie exekúcie a to oddlženie povinnej v 2. rade a zánik vymáhateľnosti pohľadávky oprávneného voči nej, v tomto štádiu exekučného konania, kedy už o ňom bolo skôr právoplatne rozhodnuté, nie je dôvodný, a preto nezakladá v danej situácii povinnosť súdu zastaviť exekúciu podľa § 61k ods. 1 ods. d) Exekučného poriadku. Sudca dáva za pravdu povinnej v 2. rade v tom smere, že insolvenčné právo zakotvuje zákaz exekúcie z dôvodu oddlženia dlžníka, a tiež aj v tom smere, že úradná povinnosť zastaviť exekúciu v odôvodnených prípadoch má prednosť pred zásadou koncentrácie konania, avšak v danom prípade sa už sudca nemôže opätovne zaoberať rovnakým dôvodom na zastavenie exekúcie, o ktorom už bolo právoplatným rozhodnutím súdu skôr rozhodnuté, prípadne prehodnocovať právne závery predchádzajúceho zákonného sudcu, ani polemizovať o tom, či bolo alebo nebolo z jeho strany rozhodnuté správne. V danom prípade tak bolo možné len vysloviť, že o namietaných skutočnostiach zo strany povinnej v 2. rade už bolo právoplatne rozhodnuté, pričom uvedené rozhodnutie následne nebolo zrušené Ústavným súdom Slovenskej republiky.
19. Povinná v 2. rade v sťažnosti uvádzala, že táto exekúcia je vedená v rozpore so zákonom, predovšetkým v rozpore s ust. § 166e ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii a s ust. § 61k ods. 1 ods. d) Exekučného poriadku, pričom verejný záujem na dodržaní zákona by mal prevážiť aj pri vedení exekučného konania, kedy exekučné konanie nemôže byť vedené spôsobom odporujúcim zákonu. Sudca v sťažnostnom konaní k tomuto uvádza, že Exekučný poriadok pripúšťa situácie, kedy nie je vylúčené, že v exekúcii dôjde k vymoženiu pohľadávky, ktorá zanikla už skôr z iného právneho dôvodu. Z procesného hľadiska ide o neželanú situáciu, keď exekúcia mala byť zastavená, avšak zastavená nebola. V takom prípade platí, že povinnému vzniká voči oprávnenému právo na vydanie bezdôvodného obohatenia. Môže preto nastať situácia, s ktorou procesný predpis počíta, keď exekučné konanie nezohľadňuje skutočný právny stav veci, pretože sa vymáha pohľadávka, ktorá už podľa povinného neexistuje. Ak následne oprávnený vymôže v exekučnom konaní pohľadávku, ktorá v rovine hmotného práva už zanikla, môže sa povinný v sporovom konaní domáhať vydania bezdôvodného obohatenia, ak sa podľa hmotného práva oprávnený obohatil (tzv. žaloba z lepšieho práva).
20. V súvislosti s prejavom nespokojnosti povinnej v 2. rade s napadnutým rozhodnutím vyššieho súdneho úradníka zo dňa 30.1.2020, súd v sťažnostnom konaní poukazuje na to, že obsahom základného práva na súdnu a inú právnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, I. ÚS 204/2010) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok.
21. Súd má za to, že vyšší súdny úradník postupoval správne a v súlade so zákonom, keď v danej veci zamietol v poradí druhý návrh povinnej v 2. rade na zastavenie exekúcie z dôvodu, že o dôvodoch
povinnej v 2. rade na zastavenie exekúcie už bolo právoplatne rozhodnuté. S poukazom na uvedené súd preto sťažnosť povinnej v 2. rade proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Ek/550/2018 zo dňa 30.1.2020 ako nedôvodnú zamietol.
22. Podľa § 255 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
23. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.
24. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.
25. Trovy sťažnostného konania si uplatnila len povinná v 2. rade, preto súd o trovách sťažnostného konania rozhodol tak, že ich náhrada sa povinnej v 2. rade nepriznáva, keďže nebola so svojou sťažnosťou úspešná a tak jej podľa zásady pomeru úspechu vo veci v zmysle § 255 CSP nebolo možné priznať trovy sťažnostného konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie.