Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_52C-437-2015.pdf
PDF · 183.18 KB
Case nature
Area
Subarea
52C/437/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave, v konaní pred sudkyňou JUDr. Alenou Roštárovou v sporovej veci žalobcov: 1. Z. X., X.. XX.XX.XXXX, V. L. E. XX, L., 2. J. X., X.. XX.XX.XXXX, V. L. R. XXX, Y. F., obaja zastúpení spoločnosťou Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s. r. o., Hlavná 31, Trnava, IČO : 37 927 841, proti žalovanej: Univerzitná nemocnica Bratislava, Pažítková 4, Bratislava, IČO: 31 813 861, o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni v 1. rade nemajetkovú ujmu vo výške 15.000 eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi v 2. rade nemajetkovú ujmu vo výške 7 500 eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.
III. V časti o náhradu nemajetkovej ujmy majú žalobcovia v 1. a 2.rade voči žalovanej n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100%. IV. V časti o povinnosti žalovaného ospravedlniť sa žalobcom majú žalobcovia v 1. a 2.rade voči žalovanej n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100%. V. V časti nároku žalobcov na zverejnenie všetkých výrokov právoplatného rozhodnutia súdu v tlači s bratislavskou pôsobnosťou na náklady žalovaného v rozsahu maximálne 800 eur v časti inzercie v rámčeku a uloženia povinnosti zaplatiť žalovanému zaplatiť žalobcom preddavok 800 eur, súd žalovanej voči žalobcom v 1. a 2. rade právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia v 1. a 2. rade sa žalobou podanou na tunajší súd dňa 16.11.2015 domáhali vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanej povinnosť ospravedlniť sa žalobcom do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia za neoprávnený zásah do ich práva na súkromie, a to spôsobom, že na adresu žalobcov zašle doporučene list podpísaný štatutárnym zástupcom žalovanej, a to v znení uvedenom v žalobnom petite. Zároveň sa domáhali aj zaplatenia nemajetkovej ujmy vo výške 20.000,- eur žalobkyni v 1. rade, 10.000,- eur žalobcovi v 2. rade. Taktiež sa domáhali toho, aby im súd priznal právo zverejniť všetky výroky právoplatného rozhodnutia súdu v tlači s bratislavskou pôsobnosťou na náklady žalovanej v rozsahu maximálne 800,- eur v časti inzercia v rámčeku, a aby súd žalovanej uložil povinnosť toto právo strpieť a zaplatiť žalobcom preddavok 800,- eur do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia a náhrady trov konania. 2. Svoju žalobu odôvodnili tým, že dňa 25.12.2014 bola žalobkyňa v 1. rade prijatá na D.-J. F. Z. na indukciu potratu. Nakoľko žalobcovia mali informáciu o úmrtí ich dieťaťa už v čase pred
vykonaním tohto zákroku, mali záujem svoje dieťa riadne pochovať. O tejto skutočnosti upovedomili zdravotnícky personál žalovanej, pričom lekári im potvrdili, že zabezpečenie tela ich dieťaťa na účel pochovania nie je problém. Žalobcovia svoju požiadavku opakovane vyjadrili aj bezprostredne po pôrode. Personál žalovanej však nevykonal žiadne administratívne úkony za účelom zabezpečenia tela ich dieťaťa. Deň po pôrode žalobcovia zisťovali, akým spôsobom im budú pozostatky dieťaťa vydané. Personál žalovanej zistil, že neboli zabezpečené žiadne úkony potrebné pre zabezpečenie odovzdania pozostatkov dieťaťa žalobcom a pozostatky ich dieťaťa sú v spaľovni a nie je možné im pozostatky vydať. Žalobcovia podali voči nekonaniu personálu žalovanej sťažnosť. Žalovaná vo svojej odpovedi priznala svoje pochybenie ohľadom nezabezpečenia potrebných úkonov na vydanie pozostatkov dieťaťa. Na základe uvedeného žalobcovia vyzvali žalovanú na poskytnutie primeraného zadosťučinenia vo forme ospravedlnenia a náhrady utrpenej nemajetkovej ujmy z dôvodu zásahu do ich súkromia. Pre žalobcov bolo nenarodenie ich dieťaťa nečakanou stratou, s ktorou sa v dôsledku odňatia možnosti pochovať ho, vyrovnávajú mimoriadne ťažko, taktiež s ohľadom na to, že telo ich mŕtveho dieťaťa skončilo v spaľovni spolu s biologickým odpadom. Nesprávnym postupom personálu žalovanej boli žalobcovia ukrátení o moment rozlúčky s ich vytúženým dieťaťom, ktorý je nevyhnutný v procese vnútorného uzdravenia z tejto bolestnej skúsenosti. Žalobkyňa v 1. rade v dôsledku tejto skutočnosti trpí ťažkou psychickou traumou, ktorá si vyžaduje ambulantné liečenie v starostlivosti psychológa a psychiatra, pričom obaja žalobcovia prežívajú pocity úzkosti, smútku a skľúčenosti. Uviedli, že postupom žalovanej došlo navždy k ochudobneniu ich životov o možnosť zájsť za svojím dieťaťom na cintorín. Nevykonanie úkonov na zabezpečenie možnosti žalobcov pochovať svoje dieťa žalovanou spôsobilo neoprávnený zásah do práva na rešpektovanie ich súkromia, vrátane práva rozhodnúť o osude pozostatkov ich potomka. 3. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe poukázala na to, že žalobkyňa v 1. rade bola dňa 25.12.2014 prijatá na A.. D.-J.M. F. Z. N. a UNB v X. R.. M. C. H., čo je jedno z pracovísk žalovanej. Personál žalovanej poučil žalobkyňu v 1. rade o nutnej indukcií potratu a nutnosti hospitalizácie. Dňa 29.12.2014 bol vykonaný potrat. Dňa 30.12.2014 bola ukončená hospitalizácia a žalobkyňa v 1. rade bola prepustená z nemocnice. Dňa 05.08.2015 bola žalovanej doručená výzva na mimosúdne vyrovnanie, v ktorej si žalobcovia uplatnili nárok na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 20 000,- eur, t.j. o 10 000,- eur menej, než si uplatňujú v žalobe. Žalovaná si vyžiadala dokumentáciu žalobkyne v 1. rade z dôvodu jej sťažnosti od svojho Odboru kontroly, sťažností a v súčinnosti s Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorý sťažnosť žalobkyne v 1. rade vybavoval. Zistil, že v spise s dokumentáciou žalobkyne v 1. rade sa nenachádzali všetky vyjadrenia lekárov uvedených žalobkyňou v 1. rade v predmetnej sťažnosti, ani sociálnej sestry, ale len vyjadrenie lekárky H.. H. G. zo dňa 23.03.2015, ktorá prišla do styku so žalobkyňou v 1. rade dňa 30.12.2014, teda deň po potrate. Žalovaná uviedla, že odpoveď na sťažnosť žalobkyne v 1. rade vybavenou vedúcou odboru kontroly žalovanej vychádzala z nedostatočne zistených informácií, z nesprávneho posúdenia celej záležitosti, a teda z nesprávneho skutkového stavu. Uvedené vyplýva z vyjadrení dotknutých lekárov, sociálnej sestry, zdravotnej dokumentácie žalobkyne v 1. rade a zo skutočnosti, že patologické oddelenie, ktoré vykonáva vydávanie telesných pozostatkov, spadá pod iný subjekt - t.j. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Bolo vykonané opakované šetrenie sťažnosti žalobkyne v 1. rade, na základe ktorého sa dospelo k odlišným zisteniam. Zo strany odboru kontroly žalovanej bola žalobkyni poslaná Odpoveď na sťažnosť - Oprava zo dňa 22.02.2016. Žalovaná ďalej uviedla, že v zdravotnej dokumentácii žalobkyne v 1. rade sa nenachádza písomná žiadosť o pochovanie plodu. H.. G. zistila, že žalobkyňa v 1. rade nepodala písomnú žiadosť o pochovanie plodu. Preto kontaktovala oddelenie patologickej anatómie a súdneho lekárstva, oddelenie histopatológie a ústav súdneho lekárstva ÚDZS, kde ju informovali, že plod sa tam nenachádza, je už v spaľovni, a preto ho nie je možné vydať. Podľa neskoršieho zistenia bola táto informácia nesprávna. Uvedená skutočnosť bola oznámená žalobkyni v 1. rade a aj sociálnej sestre H.. F., ktorá o tom vykonala zápis vo forme sociálneho konzília dňa 30.12.2014. Žalobkyni v 1. rade bolo odporučené, aby sa po odovzdaní prepúšťacej správy predsa len išla opýtať na stav plodu na oddelenie anatomickej patológie, pričom žalobcovia tak neurobili. Žalovaná má za to, že zavinenie celej situácie spôsobilo pracovisko ÚDZS poskytnutím nesprávnych informácií. Žalovaná nezmarila vydanie pozostatkov plodu, nakoľko ho nemala ani k dispozícií, takže ho nemohla ani vydať. V prípade, že by žalobcovia išli na ÚDZS ešte dňa 30.12.2015, t.j. dňa kedy bola žalobkyňa v 1. rade prepustená z nemocnice, pravdepodobne by im bol plod vydaný, nakoľko z pitevného protokolu, ktorý bol žalobcom vydaný ÚDZS vyplýva, že pitva bola vykonaná dňa 31.12.2015. Žalovaná poskytuje zdravotnú starostlivosť pacientom, t.j. živým bytostiam/plodom a ÚDZS vykonáva pitvy, výkony prehliadok mŕtvych, laboratórno-vyšetrovacie metódy, čiže má na starosti telá/plody po úmrtí. Žalovaná namietla svoju pasívnu legitimáciu a žiadala konanie zastaviť. K nemajetkovej ujme žalovaná uviedla, že pre zodpovednosť žalovanej za vzniknutú nemajetkovú ujmu musia byť splnené
tri základné zodpovednostné predpoklady, a to protiprávne konanie škodcu, vznik nemajetkovej ujmy a príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a nemajetkovou ujmou. Na základe vyššie uvedených skutočností má žalovaná za to, že nezavinila, že plod žalobkyne v 1. rade nebol pochovaný, preto nemôže za to niesť zodpovednosť.
4. Súd vykonal dokazovanie prednesom právneho zástupcu žalobcov, výpoveďami strán sporu, výsluchom svedkov H.. K. R.F., J.., H.. C. F., H.. B. F., H.. H. G., U. F., G.. J.. H. Y., J.., H., H., H.. F. A., O. R. a oboznámil sa s listinami nachádzajúcimi sa v spise, a to s Výzvou žalobcov na mimosúdne vyrovnanie zo dňa 04.08.2015, Odpoveďou na sťažnosť žalobkyne v 1. rade zo dňa 25.05.2015, Odpoveďou na sťažnosť žalobkyne v 1. rade - OPRAVA zo dňa 22.02.2016, Vyjadrením H.. H. G. zo dňa 23.03.2015 k sťažnosti žalobkyne v 1. rade, Vyjadrením H.. K. R., J.. zo dňa 07.09.2015 k sťažnosti žalobkyne v 1. rade, Vyjadrením H.. C. F., J.. zo dňa 07.09.2015 k sťažnosti žalobkyne, Vyjadrením H.. B. F., zo dňa 07.09.2015 k sťažnosti žalobkyne v 1. rade, Odpoveďou na žiadosť vo veci žalobkyne v 1. rade - nepochovanie dieťaťa zo dňa 29.09.2015, Odpoveďou zo dňa 10.08.2015 na výzvu žalobcov na mimosúdne vyrovnanie, Sťažnosťou žalobkyne v 1. rade zo dňa 09.03.2015, lekárskym potvrdením
- psychologickým a psychiatrickým nálezom žalobkyne v 1. rade, lekárskou správou žalobcu v 2. rade - neurologické vyšetrenie, listom Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky označeným ako Pochovanie plodu - novelizácia právnej úpravy - zaslanie stanoviska zo dňa 13.12.2016, ako aj s ďalšími listinami obsiahnutými v spise a zistil nasledovný skutkový stav : 5. Z Výzvy na mimosúdne vyrovnanie zo dňa 04.08.2015 adresovanej žalovanej vyplýva, že žalobcovia na základe vyjadrenia žalovanej k svojej sťažnosti zo dňa 09.03.2015, žiadali žalovanú, aby na adresu žalobcov zaslala list s ospravedlnením, ako aj uhradila žalobcom náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 20 000,- eur. 6. Z odpovede žalovanej zo dňa 25.05.2015 na sťažnosť vyplýva, že v dôsledku nesprávneho postupu zamestnancov UNB došlo k zabráneniu v práve na pochovanie mŕtvo narodeného dieťaťa žalobcov. Posudzujúc okolnosti prípadu dospela žalovaná k názoru, že k pochybeniu došlo na jej strane. 7. Z Odpovede žalovanej na sťažnosť - OPRAVA zo dňa 22.02.2016 vyplýva, že bolo zistené, že pri šetrení sťažnosti žalobkyne v 1. rade neboli žalovanou zohľadnené všetky okolnosti prípadu, čo malo za následok nesprávne konštatovanie záverov šetrenej sťažnosti. Žalovaná konštatovala, že nebolo preukázané podanie žiadosti žalobcov o pochovanie plodu vo forme písomnej tak, ako to vyžaduje ustanovenie zákona č. 131/2010 Z.z. o pohrebníctve a teda nedošlo k administratívnemu pochybeniu zdravotníckeho personálu žalovanej. Z uvedeného dôvodu sťažnosť žalobkyne v 1. rade hodnotila v celom rozsahu ako neopodstatnenú. 8. Z písomného vyjadrenia H.. H. G. zo dňa 23.3.2015 k sťažnosti žalobkyne v 1. rade vyplýva, že do kontaktu so žalobkyňou v 1. rade prišla po prvýkrát na rannej vizite dňa 30.12.2014, kde žalobkyňa v 1. rade vyslovila požiadavku, že chce plod pochovať, a dopytovala sa na postup jeho získania pre pohrebnú službu. V zdravotnej dokumentácii žalobkyne v 1. rade nebola jej písomná žiadosť, preto kontaktovala sociálnu sestru, ktorá jej priniesla tlačivo k žiadosti na pochovanie plodu. Telefonicky dopytovala patologicko - anatomické oddelenie na C. XX v L., kde jej oznámili, že plod bol už v spaľovni, pričom túto informáciu podala žalobkyni v 1. rade a taktiež jej poradila, aby sa na uvedené oddelenie išla osobne informovať o stave plodu, čo neurobila. Po dvoch mesiacoch ju žalobcovia vyhľadali a oznámili jej, že z pitevnej správy ich mŕtveho dieťaťa vyplýva, že pitva bola vykonaná až 31.12.2014 a teda im poskytla nepravdivú informáciu o stave plodu. Má za to, že ak by sa žalobkyňa v 1. rade osobne dopytovala na oddelení patologicko - anatomickom, tak, ako jej radila, neprišlo by k tejto situácii. Osobne nemala dôvod znemožniť žalobkyni v 1. rade pochovať plod. 9. Z písomného vyjadrenia H.. K. R., J.. zo dňa 07.09.2015 k sťažnosti žalobkyne v 1. rade vyplýva, že dňa 25.12.2014 bol ako pohotovostný lekár privolaný H.. C. F., J.. k príjmu žalobkyne v 1. rade ohľadne potvrdenia diagnózy mŕtveho plodu a určenia indukcie potratu. Počas celého jeho kontaktu so žalobkyňou v 1. rade nebola vyslovená požiadavka na pochovanie plodu po jeho potratení. Anamnéza pacientky sa podrobne zaznamenáva, a v prípade, že by táto požiadavka pri prijatí bola vyslovená, nebol by problém požiadavku zdokumentovať, preto považuje tvrdenie žalobkyne v 1. rade o tom, že požiadala pochovať potratený plod po ukončení tehotenstva v čase príjmu za nepravdivé. 10. Z písomného vyjadrenia H.. C. F. zo dňa 07.09.2015 k sťažnosti žalobkyne v 1. rade vyplýva, že žalobkyňu v 1. rade prvýkrát vyšetrila počas ústavnej pohotovostnej služby dňa 25.12.2014. Pri ultrazvukovom vyšetrení bolo diagnostikované intrauterinné odumretie plodu. Následne bol privolaný pohotovostný lekár služby H.. K. R., J.. k potvrdeniu diagnózy. Pacientka bola poučená o nutnosti hospitalizácie. Počas príjmu a komunikácie s pacientkou, pacientka žiadosť na pochovanie plodu nespomínala. Celá anamnéza a žiadosti pacientok sa podrobne zapisujú do dokumentácie. Keby ju
žalobkyňa v 1. rade informovala o žiadosti pochovať plod, nevidela by problém so zápisom danej skutočnosti do zdravotnej dokumentácie. Preto tvrdenie žalobkyne v 1. rade o tom, že počas príjmu žiadala pochovanie plodu po indukcii potratu je nepravdivé, ako to vyplýva aj z dokumentácie. 11. Z písomného vyjadrenia H.. B. F. zo dňa 07.09.2015 k sťažnosti žalobkyne v 1. rade vyplýva, že so žalobkyňou v 1. rade prišla do kontaktu pri službe dňa 29.12.2014. Pohotovostným a atestovaným lekárom bol G.. H.. H. F., M.., ktorý bol privolaný na pôrodnú sálu a bol prítomný počas celého potratu ako atestovaný lekár. Počas potratu prebiehala diskusia medzi žalobcami o tom, že by chceli plod pochovať, avšak jednoznačná požiadavka nebola vyslovená, ako predložená písomná žiadosť o pochovanie potrateného plodu podľa zákona o pohrebníctve č. 131/2010 Z.z.. V rámci diskusie žalobcov informovala o pomerne vysokých nákladoch súvisiacich so zabezpečením pohrebu. Keď sa definitívne rozhodnú o pochovaní plodu, nech sa podrobne informujú na Súdnolekárskom pracovisku ÚDZS a patologickej anatómii, na C. XX v L., kde sa však nedostavili. 12. Z písomnej odpovede H.. U. F. zo dňa 29.09.2015 na žiadosť žalobkyne v 1. rade vyplýva, že u žalobkyne v 1. rade bolo dňa 30.12.2014 zadané sociálne konzílium H.. G., kde bolo uvedené, že pacientka žiada pochovať plod, ktorý bol potratený dňa 29.12.2014. V jej prítomnosti uvedená lekárka telefonicky kontaktovala patologicko-anatomické oddelenie, kde jej poskytli informáciu, že potratený plod je spálený. Táto skutočnosť bola oznámená žalobcom. Na základe sociálneho riešenia sa u žalobkyne v 1. rade informovala, či bola z jej strany podaná žiadosť o pochovanie potrateného plodu na gynekologicko - pôrodníckom oddelení, pričom táto uviedla, že daná žiadosť z jej strany nebola podaná. 13. Zo sťažnosti žalobkyne v 1. rade zo dňa 09.03.2015 vyplýva, že dňa 25.12.2014 bola prijatá do nemocnice na oddelenie gynekológie, kde po štyroch dňoch od prijatia prebehol samotný potrat, t.j. dňa 29.12.2014. Dňa 30.12.2014 sa pri prepúšťaní z nemocnice informovala u H.. G. ako si pohrebná služba vypýta pozostatky dieťaťa, ktorá následne privolala sociálnu sestru a informovala žalobcov, že je potrebné spísať žiadosť, avšak v tomto prípade to nie je možné, nakoľko dieťa už bolo v spaľovni. H.. F. sa ospravedlňovala, že nevedela, že má nemocnica žalobcom dať tlačivá na vyplnenie žiadosti. Po dvoch mesiacoch z výsledkov pitvy zistili, že pitva prebehla dňa 31.12.2014, deň na to, čo sa na dieťa informovali a ešte cca 7 dní bolo v chladiacom boxe. H.. G. jej podala zlú informáciu, čím ju uviedla do omylu a pri osobnom konfrontovaní si chybu nepriznala. Na základe uvedeného žiadala o prešetrenie, kto žalobcov teda uviedol do omylu, keďže H.. G. sa odvolávala na oddelenie patológie. 14. Z výpovede svedka H.. K. R., J.. vyplýva, že nebol informovaný o skutočnosti, že žalobkyňa v 1. rade chce pochovať svoje dieťa, ani o jej žiadosti. V prípade, že je takáto žiadosť zo strany pacienta lekárovi daná, táto skutočnosť sa zapíše do zdravotnej dokumentácie pacienta a vypíše sa formulárové tlačivo, ktoré je k dispozícií na oddelení. Jedna kópia tlačiva ostáva na oddelení, jedna sa vydá žiadateľovi a ďalšie ide s ostatkami na patológiu. Keď sa presúvajú pozostatky mŕtveho plodu na patológiu postupuje sa nasledovne: Vypíše sa tzv. histológia alebo žiadanka o histologické vyšetrenie, ktorú vyplní lekár, podpíše a opečiatkuje, a ak je požiadavka na pochovanie, je dobré ju do tejto histológie uviesť, pričom na to neexistuje žiadny predpis na oddelení. Pri vznesení tejto požiadavky je najlepšie formulár vyplniť hneď, pričom všetky údaje vie pacient vypísať sám. Táto žiadosť musí mať písomnú formu. Podľa jeho názoru plod na pochovanie vydáva patológia, pričom zo strany rodiča je potrebná písomná žiadosť, o čom je pacient poučený. 15. Z výpovede svedkyne H.. C. F. vyplýva, že dňa 25.12.2014 prijímala žalobkyňu v 1. rade, pričom nebola informovaná, žeby žalobkyňa v 1. rade vzniesla požiadavku o pochovanie plodu. Bola iba na ambulancii, pri diagnostikovaní a počas príjmu. Uviedla, že v prípade, že pacient vznesie ústnu žiadosť o pochovanie plodu, na oddelení poučia pacienta o tom, že musí podať písomnú žiadosť, ktorá je verejne dostupná. Na oddelení však dostupná nie je, preto je nutné zavolať sociálnu sestru. Táto ústna požiadavka pacienta o pochovanie plodu sa samozrejme poznamenáva do zdravotnej dokumentácie pacienta. Do zdravotnej dokumentácie môže zapisovať údaje pacienta lekár a sestra. 16. Z výpovede svedkyne H.. B. F. vyplýva, že bola prítomná počas pôrodu plodu žalobcov, ktorí sa nezáväzne rozprávali o možnosti pochovania plodu. Jednoznačnú, definitívnu požiadavku podľa jej názoru nevzniesli. Aj napriek tejto skutočnosti ich poučila o tom, že keď sa rozhodnú, majú to ísť riešiť na patológiu. V prípade, keby ústnu požiadavku na pochovanie plodu vzniesla žalobkyňa v 1. rade na oddelení, poučili by ju o tom, že je potrebné dať písomnú žiadosť a zaznamenala by sa táto skutočnosť v zdravotnej dokumentácií pacientky. Nie je pravdou tvrdenie žalobcov, že dňa 29.12.2014 vzniesli ústnu požiadavku na pochovanie dieťaťa. Nikdy žalobcom neuviedla, ani sa im neospravedlnila za to, že nemala vedomosť o povinnosti dať žalobcom niečo vypísať, podpísať a zavolať sociálnu sestru. Jej rozhovor so žalobcami o možnosti pochovania dieťaťa, považovala za nezáväzný a preto nebol zaznamenaný do zdravotnej dokumentácie. Uviedla, že je pravdou, že bola privolaná na druhý deň k pacientke za účelom ozrejmenia situácie, kedy už bola zrejmá a jednoznačná požiadavka žalobkyne v
1. rade na pochovanie ostatkov plodu. Nepoučila ju o možnosti podania písomnej žiadosti, nakoľko situácia bola už vyhrotená. V prípade, že pacientka vznesie túto požiadavku a nemá vyplnenú písomnú žiadosť, lekár, ktorý buď vedie pôrod, alebo je ošetrujúcim lekárom alebo je prítomný pri vznesení tejto žiadosti pomôže pacientke vyplniť žiadosť. V danom prípade písomná žiadosť nebola súčasťou dokumentácie, pričom keby bola podaná, bola by súčasťou dokumentácie. 17. Z výpovede svedkyne H.. H. G. vyplýva, že žalobkyňa v 1. rade bola jej pacientka. Po vizite jej pacientka predložila požiadavku, že chce plod pochovať. Po rozhodnutí vedúceho oddelenia H.. E. zadala sociálne konzílium, nakoľko je to štandardný postup. Po príchode sociálnej sestry, poučili pacientku o potrebe písomnej žiadosti, pričom uviedla, že spolu s ňou jej ju pomôžu vyplniť. Sociálna sestra ju však poučila, že je potrebné predovšetkým zistiť, kde sú pozostatky plodu. Preto sa kontaktovala s patológiou a upovedomila pacientku, že telo nie je možné vydať, na základe čoho ona odmietla vypísať žiadosť o pochovanie plodu. Tieto informácie nezaznamenala do zdravotnej dokumentácie, pretože informovala vedúceho oddelenia a aj preto, že to bolo v sociálnom konzíliu. Ďalej uviedla, že pri odovzdávaní plodu na patológiu, sa spraví žiadosť o histopatologické vyšetrenie. V prípade, že je vypísaná žiadosť o pochovanie plodu, je povinný lekár ju tam pripojiť. Písomná žiadosť sa podáva 4x v zmysle vestníka a pripája sa na patológiu. Nemajú žiadnu povinnosť poučovať pacienta o tom, že jedine oni ako oddelenie môžu túto žiadosť pripojiť k telu, keď ho odosielajú na patológiu. Nikdy nebola prítomná pritom, žeby sa H.. F. ospravedlnila žalobkyni v 1. rade, alebo sa vyjadrila v tom zmysle, že nevedela, že jej má dať nejakú žiadosť. Opakovane volala na patológiu, kde jej bolo povedané, že ak sa plod v evidencií nenachádza, bol pravdepodobne spálený. Túto informáciu spolu s tým, že sa má ísť informovať na patológiu podala pacientke. O dva mesiace prišli žalobcovia do nemocnice, pričom sa bezprostredne po pôrode neboli informovať na patológii o stave tela ich dieťaťa, nakoľko boli v citovom rozpoložení. Podľa jej názoru, keby šla pacientka na patológiu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, bol by jej vydaný plod 30.12.2014. 18. Z výpovede svedkyne U. F. vyplýva, že k žiadosti o sociálne konzílium bolo uvedené, že rodička žiadala sociálne poradenstvo ohľadne pochovania potrateného plodu dňa 29.12.2014. Predmetné zadanie lekára je súčasťou sociálneho konzília. Výsledok sociálneho konzília je písomný a zakladá sa do chorobopisu. Zadanie na sociálne konzílium sa nezakladá do zdravotnej dokumentácie. Keď prišla na oddelenie, bola sama s H.. G. a spýtala sa jej kde sa nachádza plod. Doktorka uviedla, že plod nie je možné pochovať, nakoľko bol spálený. Na základe uvedeného prišla k záveru, že nie je potrebne vypisovať písomnú žiadosť o pochovanie a táto žiadosť nebola vypísaná. Keď prišla na izbu, pýtala sa pacientky, či má vypísanú žiadosť. Uviedli, že nevedeli, že majú mať vypísanú písomnú žiadosť. Na základe vyžiadania ju poskytujú pacientom, ale tu už to nebolo potrebné na základe informácie, že telo nie je možné vydať. 19. Z výpovede svedkyne doc. J.. H. Y., J.., H., H., vyplýva, že pokiaľ ide o prvú odpoveď na sťažnosť žalobcov písomnú odpoveď vypracovala p. K., pričom ona ju iba podpisovala z pozície štatutárneho zástupcu. V tom čase žiadne šetrenia nerobila. Pokiaľ ide o písomnú odpoveď na sťažnosť s názvom "oprava," jej text pripravovala sama a aj ju podpísala. Trvá na tom, čo uviedla v tejto odpovedi. Pri prvom šetrení doktorka K. vychádzala len z jedného vyjadrenia lekára, teda neboli zohľadnené všetky vyjadrenia. 20. Z výpovede svedkyne H.. F. A. vyplýva, že pozná žalobcov krátko. Žalobkyňa v 1. rade bola jej spolupacientka, keď boli v nemocnici, jej manžela videla len keď prišiel po ňu. Spolu so žalobkyňou v 1. rade ležali na izbe dňa 30.12.2014. Žalobkyňa v 1. rade jej vravela, že si chce dieťatko pochovať. Následne prišla nejaká pani doktorka, ktorej sa žalobkyňa v 1. rade pýtala, kde je bábätko, nakoľko ho chce pochovať. Bola jej bola poskytnutá informácia, že je to biologický materiál a išlo do spaľovne. Na to žalobkyňa v 1. rade uviedla, že aj pri pôrode vravela, že si ho chce pochovať. Na základe uvedeného sa jej doktorka ospravedlňovala, že jej je ľúto, čo sa stalo. Pani doktorka povedala, že na pochovanie plodu je potrebné vyplniť žiadosť. Žalobkyňa v 1. rade uviedla, že nevedela o povinnosti vyplniť nejaké papiere. 21. Z výpovede svedka O. R., otca žalobkyne v 1. rade a svokra žalobcu v 2. rade vyplýva, že bol navštíviť svoju dcéru v nemocnici po jej prijatí, ktorá mu povedala, že už vie, že dieťatko je mŕtve a vyvolajú jej pôrod. Pôrod mali vyvolať až o 4 dni. Bola z toho samozrejme veľmi smutná, pričom ho informovala o tom, že chcú s manželom dieťatko pochovať, a túto skutočnosť oznámili lekárke, ktorá mala službu a je to vybavené. Následne už v nemocnici nebol, a preto mu všetko referoval žalobca v 2. rade. Dozvedel sa o nemožnosti pochovania, nakoľko nemocnica dala telo spopolniť. 22. Žalobkyňa v 1. rade v priebehu konania uviedla, že dňa 25.12.2014 prišla do nemocnice na C., pretože doma nepočula srdcové ozvy plodu, kde ju prijali H.. R. a H.. F., ktorí urobili sono plodu a potvrdili úmrtie. H.. R. odišiel a H.. F. spísala prijímaciu správu, pričom jej povedala, že chce dieťatko po odrodení pochovať, načo H.. F. povedala, že sa to dorieši potom. Dňa 29.12.2014 porodila, kde pri
pôrode bola H.. F., a aj H.. F.. H.. F., ktorej zopakovala, že chce dať dieťa pochovať, uviedla, že to nebude problém. Na druhý deň povedala H.. G., že žiadali pochovať plod a opýtala sa aký je postup pri zabezpečení pohrebnej služby. H.. G. privolala sociálnu sestru, ktorá doniesla žiadosť, ktorú bolo treba vypísať. Avšak informovali ju o tom, že medzitým volali na patológiu, kde uviedli, že telo tam už nie je a nachádza sa v spaľovni a je zbytočné vypisovať žiadosť. Uvedené už riešila s H.. F., ktorá bola privolaná a ospravedlnila sa jej, že nevedela, že bolo potrebné vypísať žiadosť. Na patológii sa osobne žalobcovia stretli s patológom, ktorý vykonal pitvu ich dieťaťa a zistili, že k nej došlo v termíne kedy boli pracovníkmi žalovanej informovaní, že telo ich dieťaťa je v spaľovni. Patológ im odporučil, že môžu podať sťažnosť na nemocnicu alebo na úrad. Nakoľko žalobkyňa v 1. rade komunikovala s nemocnicou, podala sťažnosť na nemocnicu. 23. Žalobca v 2. rade priebehu konania uviedol, že dňa 25.12.2014 bola žalobkyňa v 1.rade (jeho manželka) prijatá na oddelení H.. F. a H.. R., J.., ktorý tam už potom nebol. S H.. F. sa rozprávali čo sa stalo a už vtedy jej tlmočili žiadosť, že chcú svoje dieťa pochovať. Uviedla im, že to nie je žiadny problém. Po štyroch dňoch, dňa 29.12.2014 sa uskutočnil pôrod ich dieťaťa, pri ktorom bola celý čas prítomná H.. F., bol tam aj ďalší lekár, ale nebol tam celý čas. Opätovne žalobcovia poznamenali, že chcú dieťa pochovať. Po potrate sa rozprával s H.. F., že chcú ich dieťa pochovať, ktorá spomenula, že budú nejaké zvýšené náklady v tejto súvislosti, pričom poznamenala, že to zariadi. Dňa 30.12.2014 prepustili žalobkyňu v 1. rade z nemocnice. H.. G., ktorej sa žalobcovia pýtali ako si pohrebná služba vyžiada telíčko ich dieťaťa si zavolala sociálnu sestru a oznámila im, že dieťa je už v spaľovni. Následne bola zavolaná H.. F., ktorá sa žalobcom aj pred H.. G. a sociálnou sestrou ospravedlnila, že nevedela, že im má dať žiadosť a podobne. Neskôr vysvitlo, že dňa 29.12.2014, tam ani sociálna sestra nebola, nemal by danú situáciu kto riešiť ani im dať predmetnú žiadosť a papiere. Boli radi, že idú preč z nemocnice, nie že ešte mali ísť na pitevňu. Navyše dostali informáciu, že telíčko je v spaľovni. Zo strany pracovníkov žalovanej túto informáciu nijako neriešili, ani neoverovali, či je telíčko spálené, alebo nie. Po dvoch mesiacoch sa žalobcovia dopátrali od doktora na patológií, že až dňa 30.12.2014 bola vykonaná pitva a následne bolo telo spálené. Po týchto udalostiach sa zhoršil jeho zdravotný stav, hoci nevyhľadal psychiatrickú pomoc.
24. Právny zástupca žalobcov v 1. a 2. rade v priebehu konania uviedol, že má za to, že došlo konaním žalovanej k zásahu do rodinného života žalobcov a integrity rodinných vzťahov. Poukázal na to, že bolo porušené právo žalobcov na súkromie, ktorého obsahom je aj stránka rodinného života človeka, ktorú nemožno od neho oddeliť, pričom pochovanie rodinného príslušníka je súčasťou našej kultúry. Postup žalovanej, ktorý znemožnil sériou úkonov pochovanie rodinného príslušníka žalobcov, zasiahol do práv žalobcov. K námietke žalovanej, že nemá pasívnu vecnú legitimáciu uviedol, že vo vzťahu k žalovanej sa domáhajú žalobcovia svojho nároku za nezabezpečenie administratívneho postupu, ktorý mal zabezpečiť a umožniť pochovanie plodu a nie toho, že žalovaná mala tento plod vydať. Pasívnu vecnú legitimáciu žalovanej preukazuje aj to, že žalovaná je štátna príspevková organizácia a jej zriaďovateľom je Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, ktorý vydal odborné usmernenie č. XXXXX/X/XXXX-S. z 27.03.2006 publikované vo vestníku Ministerstva zdravotníctva 01.02.2006, ročník XX, v čiastke XX - XX. V tomto usmernení zriaďovateľ uvádza podrobný postup pracovísk Ministerstva pri zabezpečení nároku na pochovanie plodu, ktoré je uvedené v článku 2 odborného usmernenia. Žalovaná v zmysle tohto usmernenia nepostupovala. Odpoveď na sťažnosť - Oprava zo dňa 22.02.2016 považuje za účelový krok žalovanej s cieľom sťažiť žalobcom preukazovanie ich nároku voči žalovanej. Táto oprava bola urobená až potom, čo žalobcovia podali žalobu na súd. Poukázal na vyjadrenie H.. G., ktorá uviedla, že plod je spálený, čo potvrdila aj sociálna sestra. Po tomto oznámení neboli žalobcovia v psychickom stave, v ktorom by mohli zisťovať na patológii a overovať si správnosť resp. nesprávnosť poskytnutej informácie zo strany H.. G.. Ďalej uviedol, že napriek vedomosti pracovníkov žalovanej o potrebe poskytnúť súčinnosť pri spísaní žiadosti žalobcom, títo súčinnosť neposkytli, čím zmarili ich právo na pochovanie plodu. Povinnosť vyplniť na základe ústnej žiadosti rodiča príslušný formulár, ktorý zabezpečí, aby mohlo dôjsť k pochovaniu potrateného alebo predčasne odňatého ľudského plodu má v zmysle výkladu § 3 ods. 8 zákona č. 131/2010 Z.z. gynekologicko-pôrodnícke pracovisko (jeho pracovníci), a to v spolupráci s rodičom, a to aj po vykonaní pitvy (ak plod už nie je u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti). Iný výklad uvedeného ustanovenia by bezdôvodne zasiahol do ústavou garantovaných práv žalobcov. Je zrejmé, že písomný formulár je potrebný pre administratívne potreby interného vybavenia záležitosti v rámci interných procesov pri nakladaní s ľudskými pozostatkami u poskytovateľa a nie je podmienkou (povinnosťou - obmedzením) pre uplatnenie práva na pochovanie ako súčasti práva na súkromie a rodinný život žalobcov. Ďalej uviedla, že zákon priznáva povinnosť zaznamenávať do zdravotnej
dokumentácie pacienta údaje týkajúce sa rozsahu poskytnutia zdravotnej starostlivosti, resp. služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti výlučne poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti. Žalobkyňa v 1. rade ako prijímateľ zdravotnej starostlivosti nemá absolútne žiadne právo ani možnosť do svojej zdravotnej dokumentácie zapisovať akékoľvek údaje (vrátane údajov súvisiacich so žiadosťou o pochovanie plodu svojho dieťaťa). Zo záverečnej reči právneho zástupcu žalobcov vyplýva, že majú za to, že vykonaným dokazovaním v spore preukázali, že žalovaná svojim postupom porušila ustanovenia zákona o pohrebníctve, ako aj odborné usmernenie o manipulácii MZ SR s telesnými pozostatkami. V konaní preukázali, že žalobcovia opakovane ústne žiadali pracovníkov žalovanú o pochovanie plodu, napriek tomu nebola táto žiadosť riadne zaznamenaná v zdravotnej dokumentácii žalobkyne v 1. rade a zo strany pracovníkov žalovanej nebol zabezpečený žiadny ďalší nevyhnutný administratívny postup za účelom vybavenia tejto žiadosti, pričom považujú ústnu žiadosť, ktorá bola nepochybne vznesená plne postačujúcu na zabezpečenie riadneho postupu smerujúceho k pochovaniu plodu. Z výpovedi svedkov, ako aj z celého postupu žalovanej vyplýva, že jej pracovníci nemali žiadnu vedomosť o tom, ako majú v danom prípade postupovať, preto ich postup bol úplne rozporný. Taktiež poukázal na postup a výpoveď sociálnej sestry, ktorá neposkytla potrebnú súčinnosť pacientke, ale lekárovi. Pacientku nepoučila o tom, že je potrebné podať písomnú žiadosť a možno ju podať na oddelení, nakoľko to ako sama uviedla, nepovažovala za potrebné z dôvodu spálenia plodu. Nejednotný postup pracovníkov žalovanej sa prejavil aj v tom, že až po tomto prípade boli zabezpečené školenia na usmernenie pracovníkov. Má za to, že postupom žalovanej jednoznačne došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv žalobcov a to práva na rodinný život a súkromie, a v dôsledku neumožnenia pochovania mŕtveho plodu tento zásah podľa jeho názoru je takej intenzity, že okrem ospravedlnenia je adekvátne finančného zadosťučinenia v žalovanej výške, preto žiadal žalobe vyhovieť v plnom rozsahu.
25. Žalovaná v priebehu konania uviedla, že nemá pasívnu vecnú legitimáciu v spore. Poukázala na sťažnosť žalobkyne v 1. rade zo dňa 09.03.2015, ktorej obsahom je skutočnosť, že bola uvedená do omylu a žiada prešetriť, kto ju uviedol do omylu. Poukázala na ustanovenie § 3 Zákona o pohrebníctve kde žiadateľ o vydanie tela môže písomne požiadať o toto vydanie. Písomná forma je v zmysle uvedeného ustanovenia obligatórna. a písomná žiadosť mala byť smerovaná žalovanej. Žalobkyňa v 1. rade nebola uvedená do omylu žalovanou. Omyl a poskytnutie nesprávnej informácie spôsobil odlišný subjekt od žalovanej ( informácia z patológie), ktorý spadá pod ÚDZS. Uviedla, že keďže žalobcovia (rodičia) písomne nepožiadali o pochovanie plodu, nesplnili si zákonný predpoklad na zabezpečenie pochovania plodu, čo nemôže byť na škodu žalovanej. Žalovaná uviedla, že opakovanú ústnu žiadosť žalobcov nepovažovala za postačujúcu na spustenie informačného procesu vedúceho k zabezpečeniu práva žalobcov pochovať predčasne odňatý alebo potratený ľudský plod. Zo záverečnej reči povereného zástupcu žalovanej vyplýva, že žiada, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Z dôvodu, aby mohla byť určená zodpovednosť žalovanej za vzniknutú nemajetkovú ujmu v predmetnom konaní, a teda aj jeho povinnosť nahradiť žalobcom nemajetkovú ujmu v peniazoch, musia byť splnené tri základné zodpovednostné predpoklady, a to protiprávne konanie škodcu, vznik nemajetkovej ujmy a príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a nemajetkovou ujmou. Žalovaná namieta existenciu jej protiprávneho konania, ako aj existenciu príčinnej súvislosti medzi konaním žalovanej a vzniknutou nemajetkovou ujmou žalobcu. Žalovaná tvrdila, že pre vznik zodpovednosti žalovanej neboli naplnené dve podmienky, a to neoprávnenosť zásahu do práva na ochranu osobnosti a príčinná súvislosť medzi neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti a nemajetkovou ujmou na osobnosti. Žalovaná neporušila žiadne právne povinnosti. Personál žalovanej nemá povinnosť poúčať alebo edukovať rodičov ( žalobcov) o možnosti pochovať potratený plod, pričom je to výlučne v gescií a v zodpovednosti rodičov, ako ich výhradné právo - v tomto prípade žalobcov. Nesplnenie zákonnej povinnosti žalobcov nemôže byť na ťarchu žalovanej. Žalobcovia písomne nepožiadali o pochovanie plodu a personálu jednoznačne nevyslovili do dňa vykonania potratu, t.j. do 29.12.2014 ani ústnu požiadavku, že chcú plod pochovať. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že ústna požiadavka žalobkyne v 1. rade o pochovanie plodu bola vyslovená až dňa 30.12.2014, t.j. deň po potrate, pričom v tom čase sa plod nachádzal na úplne odlišnom právnom subjekte a to na ÚDZS na patologickom oddelení. Žalovaná nezmarila vydanie pozostatkov plodu, nakoľko ho nemala ani k dispozícií, takže ho nemohla ani vydať. Ak by sa žalobcovia išli informovať priamo na ÚDZS, ako im to odporučila H.. G., bolo by im umožnené zo strany ÚDZS vydanie plodu za účelom pochovania, ale žalobcovia sa neboli ani len informovať. Trvala na námietke ohľadne jej pasívnej vecnej legitimácie. Včasná žiadosť o pochovanie plodu (ani písomná, ani ústna) nebola zo strany žalobcov preukázaná. Namieta aj výšku uplatnenej nemajetkovej ujmy, keďže pri výzve na mimosúdne vyriešenie prípadu si najskôr uplatňovali
sumu vo výške 20 000,- eur, ktorú s podaním žaloby zvýšili na 30 000,- eur. Podľa názoru žalovanej, nemajetková ujma pre žalobcov vznikla najmä z faktu potratu, teda tým, že prišli o svoje dieťa vo vyššej fáze tehotenstva, a nie tým, že nemajú pochovaný plod. 26. Vo veci samej rozhodol tunajší súd rozsudkom zo dňa 24.03.2017, č. k. 52C/437/2015-171, ktorým žalovanému uložil povinnosť ospravedlniť sa žalobcom v 1. a 2.rade, ďalej súd rozhodol že, žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni v 1.rade nemajetkovú ujmu vo výške 10.000 eur, vo zvyšnej časti žalobu zamietol, ďalej žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi v 2.rade nemajetkovú ujmu vo výške 5.000 eur vo zvyšnej časti žalobu zamietol a žalobcom v 1. a v 2.rade priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.
27. O odvolaní strán sporu rozhodol Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 30.01.2019, č. k. 4Co/263/2017-223, ktorým potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu povinnosti žalovaného ospravedlniť sa žalobcom, v rozsahu zamietnutia žaloby v časti týkajúcej sa nároku žalobcov na zverejnenie všetkých výrokov právoplatného rozhodnutia súdu v tlači s bratislavskou pôsobnosťou na náklady žalovaného v rozsahu maximálne 800 eur v časti inzercie v rámčeku a uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcom preddavok 800 eur. Vo zvyšnej časti t.j. pokiaľ ide o nárok žalobcov na náhradu nemajetkovej ujmy napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec v tomto rozsahu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, taktiež zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách konania. Odvolací súd k zrušenej časti rozsudku súdu prvej inštancie pokiaľ ide o priznanie nemajetkovej ujmy uviedol, že súd prvej inštancie v danom prípade vyhodnotil ujmu žalobcov za značnú s ohľadom na jednoznačný záver, že trvanie dôsledku neoprávneného zásahu žalovaného je doživotné, s ktorým právnym posúdením nároku sa odvolací súd stotožňuje, avšak v odôvodnení napadnutého rozhodnutia v tomto smere neuviedol svoje ďalšie právne posúdenie veci ohľadom konkrétnej výšky priznanej náhrady a nevyhodnotil všetky výsledky vykonaného dokazovania. Žiadnym spôsobom nevyhodnotil dokazovaním zistenú skutočnosť a jej prípadný vplyv na rozhodnutie, že žalobkyňa v 1.rade v minulosti podstúpila interupčný zákrok, kedy o vydanie plodu za účelom jeho pochovania nežiadala. Súd prvej inštancie tiež nevyhodnotil listinné dôkazy, lekársku správu J.. F. - klinického psychológa a H.. R. - psychiatra, podľa ktorých je v žalobkyňa v 1.rade v ich starostlivosti z dôvodu straty dieťaťa, resp. odumretia plodu a z dôvodu nemožnosti ho pochovať, t. j. ide o kumuláciu zdravotných dôvodov, keď dokazovaním sa nezameral na zistenie miery jej frustrácie z dôvodu nemožnosti potratené dieťa pochovať a na cintoríne ho v ďalšom svojom živote navštevovať a mieru frustrácie z dôvodu samotnej straty očakávaného dieťaťa. Odvolací súd rovnako prisvedčil i odvolacím námietka žalobcov proti zamietajúcej časti preskúmavaného rozsudku vzťahujúcej sa k čiastočnému zamietnutiu ich nároku na retulárnu náhradu nemajetkovej ujmy, a to argumentácii ohľadom opravy odpovede žalovanej na ich sťažnosť realizovanú už po začatí súdneho konania, ktorý prejav žalovanej odvolací súd vyhodnotil za prejav nárok na náhradu nemajetkovej ujmy umocňujúci a jej výšku ovplyvňujúci, ktoré taktiež súd prvej inštancie nevyhodnotil. Pokiaľ ide o nárok na náhradu trov konania odvolací súd uviedol, že žalobcovia neboli úspešní v rozsahu 100%, keďže od úvahy súdu závisela len výška ním priznanej náhrady nemajetkovej ujmy za predpokladu preukázania základu tohto nároku, pričom žaloba bola tiež zamietnutá aj v časti o priznanie nároku na uverejnenie súdneho rozhodnutia v tlači, v rozsahu ktorej boli žalobcovia neúspešní. Nemožno prijať záver, že i rozhodnutie v tejto časti záviselo od úvahy konajúceho súdu, keď kritériom pre rozhodnutie o tejto časti žaloby je unesenie dôkazného bremena. V zrušenej časti nároku na nemajetkovú ujmu bude úlohou súdu prvej inštancie bude vyhodnotiť výsledky vykonaného dokazovania vo vzťahu k nárokom žalobcov na peňažnú náhradu nemajetkovej ujmy, prípadne dokazovanie v tejto časti doplniť.
28. Po zrušení rozhodnutia súd doplnil dokazovanie na základe procesnej aktivity strán a zistil nasledovné:
29. Zo znaleckého posudku zo dňa 27.02.2020 vypracovaného znalcom J.. F. F., J.. ustanovenom v konaní vyplýva, že pokiaľ ide o otázku ustálenia mieri frustrácie žalobkyne v 1.rade z dôvodu nemožnosti pochovať dieťa znalec uviedol, že hlavná emócia pri strate, ktorá už nastala a je nevratná, je smútok. Smútok je proces, ktorý má svoj začiatok a koniec. Žalobkyni v 1.rade po pôrode mŕtveho plodu nebol umožnený klasický spôsob smútenia a to tým, že ho nemohla pochovať. Nebola jej zo strany žalovanej poskytnutá psychologická alebo psychiatrická intervencia alebo pomoc. Samotná udalosť pôrodu mŕtveho plodu nebola pre žalobkyňu v 1.rade takou traumou ako oznámenie, že mŕtvy plod bol daný do biologického odpadu a nebude ho môcť pochovať. Obdobie od 24.12. do
30.12.2015 zo psychologického hľadiska prežívala tak, že sa snažila prijať stratu ako skutočnosť, pričom zažívala bolesť smútenia. Snažila sa prispôsobiť situácii a prostrediu, že plod je mŕtvy. Išlo o tichý žiaľ nad stratou. Mŕtvy plod mala v sebe 6 dní, no zo zdravotnej dokumentácie nevypláva, že sa u nej vyskytli psychické problémy. Psychická dekompenzácia nebola pozorovaná podľa zdravotnej dokumentácie ani pri pôrode mŕtveho plodu. Zákrok vyňatia mŕtveho plodu bol vykonaný až dňa 30.12.2015. S mŕtvym plodom bola hospitalizovaná takmer týždeň a v zdravotnej dokumentácii nie je záznam, že by jej bola poskytnutá psychologická pomoc. Ak by žalobkyňa mala možnosť dodržať bežný spôsob pochovávania, pravdepodobne by celú situáciu zvládla štandardným spôsobom a k sťažnosti by nedošlo. U žalobkyni v 1.rade došlo k šoku nie z dôvodu, že sa jej narodilo mŕtve dieťa, to spracovala pravdepodobne počas 6 dní, keď mala mŕtvy plod v sebe, ale z dôvodu, že mŕtvy plod nemohla pochovať pre administratívnu chybu personálu nemocnice. Na otázku ustálenia miery frustrácie žalobkyne v 1.rade z dôvodu samostatnej straty očakávaného dieťaťa uviedol, že po oznámení o úmrtí plodu pociťovala telesné ťažkosti stiahnuté hrdlo, zvieranie pri srdci, únava, pocit prázdnoty, strata chuti do jedla, tráviace problémy, nedostatok svalovej sily, problémy s dychom, precitlivenosť na zvuk a iné zmyslové precitlivenosti, nechcela zo začiatku uveriť, že strata je skutočnosť. Mala pocit viny, že niečo zanedbala. Nepociťovala pocit nepriateľstva voči nikomu. Ten sa objavil až potom čo jej nemocničný personál neempaticky oznámil, že nemôže svoj plod pochovať. Telesné príznaky smútenia vrátane identifikačných bolestí však v danom prípade nemôžu byť označené za chorobu. Situácia po zistení, že plod nebude môcť pochovať menovanú zatrogenizoval a keďže smútenie nebolo ukončené pochovaním mŕtveho plodu vyvinula sa pravdepodobne patologická reakcia pri smútení. Keď smútok trvá príliš dlho, je odložený alebo nadmerný, či skrytý a prejavuje sa skôr poruchami telesného zdravia alebo poruchami správania. Na otázku uvedenia iných odborných zistení znalec uviedol, že miera frustrácie žalobkyne v 1.rade bola po oboznámení, že plod je mŕtvy síce s emočnými prejavmi ako je plač a vzlykanie, ale neobsahovala dekompenzovanú reakciu. Žalobkyňa v 1.rade absolvovala už jeden potrat a pravdepodobne psychické prejavy potláčala do svojho vnútra depresívnymi prejavmi. Reakcia na mŕtvy plod bola z psychologického hľadiska omnoho slabšia ako reakcia na oznam, že mŕtvy plod nemôže pochovať.
30. Znalec J.. F. F., J.. na otázky strán sporu uviedol, že smútenie je proces, ktorý má svoj začiatok a koniec. V tomto prípade nebolo dokončené, nakoľko nebol vykonaný pohreb plodu, preto reakcia na nemožnosť pochovania bola silnejšia. Nevie sa vyjadriť k psychickému stavu žalobkyne, nakoľko ju vyšetril niekoľko rokov po udalosti. Pokiaľ ide o epizódu agresívneho správania žalobcu v 2.rade, tento nebol súčasťou psychologického vyšetrenia. Táto epizóda v správaní sa vyskytla ojedinele a s ohľadom na okolnosti nie je výnimočná. Podľa znalca prišlo k vysporiadaniu sa žalobkyne v 1.rade so skutočnosťou odumretia plodu. O tejto skutočnosti vedela 6 dní. Dochádzalo k procesu lúčenia aj keď verila na zázrak, že pri pôrode sa táto skutočnosť nepotvrdí a dieťa sa narodí živé, ale vysporiadala sa s tým.
31. Žalobkyňa v 1.rade uviedla, že interrupciu podstúpila v roku 2004 vo veku 22 rokov asi v 6-8 týždni. Dôvodom bol nevhodný partner, ktorý bol psychicky chorý a psychicky a fyzicky ju týral. Preto ho opustila a potom zistila, že je tehotná. Bola mladá neskúsená, v 12 rokoch jej zomrela matka, nevedela čo má robiť, preto išla na interrupciu. Pokiaľ ide o pochovanie plodu, bolo jej povedané, že sa to nedalo.
32. Právny zástupca žalobcov ďalej uviedol, že súd má všetky podklady na posúdenie nemajetkovej ujmy. Žalobkyňa v 1.rade dostatočným spôsobom vysvetlila skutočnosti, ktoré považoval odvolací súd za potrebné v rámci určenia výšky retulárnej náhrady. Žalobkyňa v 1.rade dostatočne vysvetlila prečo podstúpila interupciu a nepožiadala o vydanie plodu, keďže išlo o ranné štádium tehotenstva a plod nemal dostatočnú veľkosť pre jeho vydanie. Žalobkyňa v 1.rade mala záujem plod pochovať, trauma, ktorú pociťuje žalobkyňa v 1.rade v súvislosti s tým, že nemohla pochovať svoje dieťa je natoľko závažná, že nie je inej možnosti ako sanovať tento zásah do osobnostných práv. Žalobcovia jednoznačne preukázali aký vplyv a dopad má skutočnosť, že nemohli dieťa pochovať v dôsledku konania žalovanej. Je ťažké sa vysporiadať s touto traumou. Uviedol, že zo znaleckého posudku je jednoznačné, že ak by mala žalobkyňa v 1.rade možnosť pochovať svoje mŕtve dieťatko, jej pocity a prežívanie tejto smutnej udalosti by boli oveľa lepšie, resp. by mali bežný priebeh, pričom práve tým, že by mala možnosť svojmu mŕtvemu dieťaťu pripraviť pohreb by prišlo k faktickému rozlúčeniu s dieťatkom a žalobkyňa by sa mohla posunúť v živote ďalej. Neprofesionálnym prístupom žalovaného sa tak nestalo, čo malo za následok ťažké depresie žalobkyne v 1.rade. Zo znaleckého posudku možno vyvodiť záver, že žalobkyňa v dôsledku nemožnosti pochovať mŕtve dieťa pociťuje do dnešného dňa smútok, ktorý ovplyvňuje jej
fyzické ako aj psychické zdravie. Tento fakt umocňuje fakt, že mŕtve dieťatko bolo odstránené spolu s ostatným biologickým odpadom. Znalec určil, že miera frustrácie so straty dieťaťa je v porovnaní s mierov frustrácie nemožnosti pochovať potratené dieťa zanedbateľné. Je evidentné, že nemajetková ujma pramení z toho, že nemohla pochovať mŕtve dieťa.
33. Žalovaná uviedla, že v predloženom potvrdení J.. U. F. zo dňa 15.03.2016 sa konštatuje, že prognóza terapie zameranej na podporu hojivého priebehu procesov smútenia je priaznivá. Žalobcami uplatnená ujma je v slede všetkých súvislostí účelová, neadekvátna, nadhodnotená. K znaleckému posudku vykonanému v spore uviedla, že v ňom chýbajú závery o tom, aký vplyv na žalobkyňu v 1.rade malo agresívne správanie žalobcu v 2.rade. Znalec sa nijakým spôsobom nevyjadril ku skutočnostiam, či agresívne správanie žalobcu v 2.rade neovplyvnilo psychický stav a intenzívnejšie prežívanie traumy žalobkyne v 1.rade. V znaleckom posudku bolo uvedené, že žalobkyňa v 1.rade trpí miernym pesimizmom a má zvýšenú tendenciu k celkovej neurotickej anxiete, k pasivite, nervozite, úzkostným postojom a vykazuje celkovo zvýšenú mieru ustráchanosti a nízky prach strachu. Znalec usudzuje, že u žalobkyne sa môžu prejavovať osobnostné problémy a nevyrovnanosť a taktiež sa u nej môžu manifestovať neurotické príznaky, psychický zmätok. Tieto faktory sú znalcom uvádzané ako rizikové faktory pri úmrtí blízkej osoby. V znaleckom posudku, ale absentujú závery o tom, či žalobkyňa v 1.rade nemala uvedené vlastnosti už predtým, ako došlo k úmrtiu dieťaťa. Znalec nevyhodnotil premorbídnu osobnosť žalobkyne v 1.rade. V znaleckom posudku je uvedené, že žalobkyňa mala psychické problémy aj pred úmrtím dieťaťa, ale so znaleckého posudku nie je zrejmá miera ich udávaného zhoršenia. Znalec sa nezaoberá psychologickou interpretáciou, že išlo o potlačenú reakciu zo straty plodu, ktorá sa mohla transformovať do hnevu kvôli nemožnosti pochovať plod. Podľa žalovaného nedošlo nekonaním zamestnancom žalovaného k zásahu do osobnostných práv žalobkyne v 1.rade. Žalovaná žiada súd o uplatnenie moderačného pravidla a uplatnenú náhradu výšky nemajetkovej ujmy primerane upraviť. Poukazuje na rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorý uviedol, že nemožno na tento prípad aplikovať rozhodnutie, na ktoré súd prvej inštancie poukázal vzhľadom na odlišnosť resp. rozdielnosť a rozsah prípadu a rozsah zásahu. Zásah spočíval iba v nesúčinnosti pri administratívnom zabezpečení pohrebu resp. pochovaniu plodu.
34. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
35. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy .
36. Podľa § 13 ods. 1 Obč. zák., fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.
37. Podľa § 13 ods. 2 Obč. zák., pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
38. Podľa § 13 ods. 3 Obč. zák., výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.
39. Podľa § 1 zákona č. 131/2010 Z.z. o pohrebníctve ( v znení účinnom k 29.12.2014), tento zákon upravuje pôsobnosť orgánov štátnej správy a obcí, práva a povinnosti fyzických osôb, fyzických osôb - podnikateľov a právnických osôb v súvislosti so zaobchádzaním s ľudskými pozostatkami a s ľudskými ostatkami, s prevádzkovaním pohrebnej služby, krematória, pohrebiska, s prevádzkovaním balzamovania a konzervácie ľudských pozostatkov.
40. Podľa § 3 ods. 8 cit. zákona, rodič potrateného alebo predčasne odňatého ľudského plodu môže písomne požiadať poskytovateľa zdravotnej starostlivosti o jeho vydanie na pochovanie.
41. Podľa § 4 ods. 1 písm. f) cit. zákona, pri zaobchádzaní s ľudskými pozostatkami a s ľudskými ostatkami je zakázané zaobchádzať s ľudskými pozostatkami alebo s ľudskými ostatkami spôsobom, ktorý sa dotýka dôstojnosti mŕtveho, etického cítenia pozostalých alebo verejnosti.
42. Podľa § 5 ods. 2 písm. f) cit. zákona, poskytovateľ zdravotnej starostlivosti je ďalej povinný vydať bezodkladne na požiadanie potratený alebo predčasne odňatý ľudský plod rodičovi, ktorý o jeho vydanie požiada, alebo ním poverenej pohrebnej službe na pochovanie.
43. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, vedenie zdravotnej dokumentácie (účinnom v znení ku dňa 19.12.2014) je získavanie, zhromažďovanie a zaznamenávanie údajov podľa odseku 2.
44. Podľa § 19 ods. 2 cit. zákona , zdravotná dokumentácia obsahuje a) osobné údaje osoby, ktorej sa poskytuje zdravotná starostlivosť, v rozsahu meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, adresa bydliska a zdravotné údaje potrebné na zistenie anamnézy, b) údaje o poučení a informovanom súhlase (§ 6), c) údaje o chorobe osoby, o priebehu a výsledkoch vyšetrení, liečby a ďalších významných okolnostiach súvisiacich so zdravotným stavom osoby a s postupom pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, d) údaje o rozsahu poskytnutej zdravotnej starostlivosti, e) údaje o službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, f) údaje o dočasnej pracovnej neschopnosti, údaje o liečebnom režime a skutočnosti dôležité na posúdenie zdravotnej spôsobilosti na výkon práce, g) epidemiologicky závažné skutočnosti, h) identifikačné údaje príslušnej zdravotnej poisťovne, i) identifikačné údaje poskytovateľa.
45. Podľa § 19 ods. 2 ods. 3 cit. zákona , zdravotnú dokumentáciu vedie ako celok všeobecný lekár. Iný ošetrujúci zdravotnícky pracovník vedie zdravotnú dokumentáciu v rozsahu ním poskytovanej zdravotnej starostlivosti.
46. Podľa § 45 ods. 1 písm. b/ cit. zákona, ministerstvo zdravotníctva v rámci svojej pôsobnosti: b)odborne usmerňuje poskytovanie zdravotnej starostlivosti.
47. Podľa čl. 2 odborného usmernenia o manipulácii s ľudskými pozostatkami č.05101-4/2006- OZS zo dňa 27.3.2006, ktoré vydalo Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky podľa § 45 ods. 1 zákona č. 576/2004Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 350/2005 Z. z. (ďalej iba ako "Odborné usmernenie"),: (1) Gynekologicko-pôrodnícke pracovisko, ak rodič potrateného alebo predčasne odňatého ľudského plodu požiada o jeho pochovanie, umožní jeho pochovanie i po vykonaní pitvy na pracoviskách úradu. Gynekologicko-pôrodnícke pracovisko za týmto účelom vyplní v spolupráci s rodičom žiadosť o pochovanie, ktorej vzor je uvedený v prílohe. (2) Žiadosť podľa odseku 1 sa skladá z prvopisu a troch kópií. Rovnopis ostáva na gynekologicko- pôrodníckom pracovisku ako doklad o manipulácii s inými ľudskými pozostatkami a tvorí súčasť zdravotnej dokumentácie. Tri kópie sú odoslané spolu s inými ľudskými pozostatkami na príslušné pracovisko úradu; jedna kópia zostáva pracovisku úradu, druhá kópia je určená pre pohrebnú službu a tretia kópia ostáva pre rodiča. (3) Pracovisko úradu vydá iné ľudské pozostatky po vykonaní pitvy k pochovaniu, ak a) je k dokumentácii príslušných pozostatkov doložená žiadosť podľa odseku 1, b) sú splnené všetky podmienky podľa osobitného predpisu. c) pohrebná služba predloží doklad o obstarávaní pohrebu týchto ľudských pozostatkov. (4) Pracovisko úradu výdaj iných ľudských pozostatkov pohrebnej službe zaeviduje do príslušnej dokumentácie pracoviska.
48. Podľa ods. 1 a 2 čl. 2 CSP ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.
Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.
49. Podľa § 470 ods. 1 a 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
50. Na základe citovaných ustanovení zákona a vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba žalobcov v 1. a 2. rade v časti nich nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je čiastočne dôvodná.
51. Občiansky zákonník v citovaných ustanoveniach § 11 a nasl. poskytuje ochranu osobnosti subjektom, proti ktorým smeroval zásah znižujúci ich vážnosť, dôstojnosť a česť a ohrozujúci ich postavenie a uplatnenie v spoločnosti. Podmienkou pre úspešné uplatnenie práva na ochranu osobnosti je preukázanie, že došlo k neoprávnenému zásahu a že tento zásah bol objektívne spôsobilý porušiť alebo aspoň ohroziť fyzickú alebo mravnú integritu osobnosti oprávneného. Obe tieto podmienky musia byť splnené, aby vznikol právny vzťah, ktorého obsahom je právo dotknutej osoby domáhať sa ochrany a povinnosti subjektu zásahu znášať sankcie.
52. Súd v tejto súvislosti poukazuje nato, že v prejednávanej veci je nevyhnutne potrebné akcentovať základné etické a morálne hodnoty spoločnosti, subsumované pod zákonom chránené právo na ochranu osobnosti vyjadrené v § 11 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka.
53. Súd prvej inštancie uvádza, že na základe skutkového stavu zisteného z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v priamej príčinnej súvislosti s neposkytnutím nevyhnutnej súčinnosti žalovanou, na ktorú táto bola riadne vybavená, o potrebe jej poskytnutia a jej administrácii mala dostatočné vedomosti a vzhľadom na zdravotné a duševné rozpoloženie žalobcov 1. a 2. rade ako aj Odborné usmernenie vydané práve pre postup žalovanej, nebolo možné pochybovať o dôvodnosti poskytnutia tejto súčinnosti, došlo k zásahu do osobnostného práva žalobcov 1. a 2.rade spočívajúceho v práve na dôstojné pochovanie pozostatkov mŕtveho dieťaťa, čo potvrdil svojím rozhodnutím aj odvolací súd.
54. Súd prvej inštancie poukazuje na rozhodnutie odvolacieho súdu, kde odvolací súd k nemajetkovej ujme uviedol, že nemajetková ujma vyjadruje najmä náhradu za utrpené pocity frustrácie, šoku, stresu, smútku, straty zo spoločenstva s blízkou osobou a pod. K vzniku nemajetkovej ujmy na osobnosti fyzickej osoby môže dôjsť vzhľadom na odlišnú povahu jednotlivých hodnôt osobnosti tvoriacich ich fyzickú a morálnu jednotu rôznym spôsobom. Ustanovenia § 11 až 16 OZ upravujú právo na ochranu osobnosti ako jednotné právo rešpektujúce všestranný slobodný rozvoj osobnosti človeka, keď rodinné vzťahy patria medzi vzťahy najintímnejšie a najsúkromnejšie, v ich rámci sú vzťahy medzi manželmi, prípadne medzi rodičmi a deťmi. Integrálnou súčasťou práva na ochranu osobnosti je právo na súkromie zahŕňajúce širokú oblasť súkromia fyzickej osoby, najmä jej súkromného života, intímnej a rodinnej sféry, vnútorného myšlienkového a citového života. Patrí sem i právo na uchovanie pamiatky po rodinnom príslušníkovi, keď je nepochybné, že v danom prípade stratili žalobcovia a celá ich rodina možnosť realizácie týchto súkromných práv vo vzťahu k vytúženému, avšak nenarodenému dieťaťu a zostali tak ochudobnení o takýto citový vzťah k rodinnému (hoci nenarodenému) príslušníkovi. Nečakanými, šokujúcimi udalosťami súvisiacimi s ich žiadaním o vydanie potrateného plodu došlo k závažnému zásahu do práva na ochranu osobnosti žalobcov ako rodičov, pričom žiadna z morálnych foriem zadosťučinenia nemôže byť podľa odvolacieho súdu postačujúcou, pretože porušenie práva na súkromie sa odlišuje od prípadov neoprávneného zásahu do práva na česť, dôstojnosť a vážnosť v spoločnosti, kedy musí dôjsť k ich zníženiu v značnej miere, pričom pri zásahu do práva na súkromie difamačný následok podmienkou nie je a v tomto prípade nevzniká procesná povinnosť preukazovať, že neoprávnený zásah pôsobil difamačne a mal za následok zníženie vážnosti a dôstojnosti fyzickej osoby v spoločnosti. Podmienkou priznania a aj výšky náhrady nemajetkovej ujmy je i podľa odvolacieho súdu existencia závažnej ujmy vzhľadom na okolnosti, za ktorých k zásahu došlo, na intenzitu zásahu, jeho
trvanie a dopad a dôsledky, a to nie pre subjektívne pocity fyzickej osoby, ale na základe objektívneho hľadiska, ktorým je, že predmetnú ujmu by v danom čase a mieste tak vnímala každá fyzická osoba. Súd prvej inštancie v danom prípade ujmu žalobcov vyhodnotil za značnú s ohľadom na jednoznačný záver, že trvanie dôsledku neoprávneného zásahu žalovaného je doživotné, s ktorým právnym posúdením nároku sa odvolací súd stotožnil.
55. Po zvážení intenzity zásahu, jeho závažnosti, všetkých okolností, ktoré k nemu viedli ako aj všetkých ostatných relevantných skutočností má súd zato, že samotné morálne zadosťučinenie v podobe písomného ospravedlnenia je v prejednávanom prípade nepostačujúce, nakoľko niet pochýb o tom, že zásah žalovanej do osobnostných práv žalobcov vyvolal vo sfére ich osobného života vážne následky a ešte znásobil ich primárnu traumu z narodenia mŕtveho plodu. Hoci súd nespochybňuje, že v porovnaní s narodením mŕtveho plodu ide o menšiu hodnotu, menšiu stratu, avšak napriek tomu ide taktiež o zásah vážny a najmä nenapraviteľný a preto je odôvodnené priznanie nemajetkovej ujmy žalobcom.
56. Súd konštatuje, že rozhodnutie o prípadnom priznaní, či výške nemajetkovej ujmy je plne v jeho decíznej právomoci avšak podotýka, že v tomto smere pri určovaní jej výšky zohľadnil skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania, z rozhodnutia odvolacieho súdu, ako i pôvodnú výšku nemajetkovej ujmy, ktorú si žalobcovia i od žalovanej uplatniť mimosúdne.
57. Pokiaľ ide o námietku žalovanej ohľadne interrupčného zákroku, ktorý žalobkyňa v 1.rade podstúpila pred cca XX rokmi a kedy o pochovanie nežiadala tak súd uvádza, že túto vyhodnotil ako nedôvodnú, nemajúci žiadny vplyv na priznanie výšky nemajetkovej ujmy. Súd zdôrazňuje, že uvedený zákrok žalobkyňa podstúpila v roku XXXX ako XX ročná v počiatočnej fáze tehotenstva, niekedy medzi X až X týždňom. V danej dobe nemala vybudované zázemie v partnerovi, s ktorým dieťa čakala, naopak tento bol nevhodný, rozišla sa s ním a až potom zistila, že čaká dieťa. Súd nemohol nevziať do úvahy aj skutočnosť, že žalobkyňa v XX rokoch stratila matku ako významnú oporu v živote, s ktorou by sa mohla poradiť a to najmä v období dospievania a prvých vzťahov. K okolnostiam interrupcie sa žalobkyňa vyjadrila aj pri rozhovore so znalcom. Zo všetkých relevantných skutočností je zrejmé, že v danej dobe bola v inej životnej situácií, ktorá nie je porovnateľná so situáciou, ktorá je predmetom posúdenia. K počatiu dieťatka a jeho plánovanému narodeniu došlo v stabilnom manželskom zväzku a v zrelom veku žalobkyne. Preto skutočnosť, že v roku XXXX podstúpila žalobkyňa interrupciu v rannom štádiu tehotenstva nemá žiadny dopad na nemožnosť pochovanie plodu, nakoľko v tejto fáze tehotenstva vydanie plodu a jeho následne pochovanie ani nebolo možné.
58. Pokiaľ ide o námietku žalovanej týkajúcu sa miery frustrácie zo straty dieťaťa a frustrácie z nemožnosti dieťa pochovať, súd má z vykonaného dokazovania za preukázané, že miera frustrácie so straty dieťaťa je oveľa ( neporovnateľne) nižšia ako miera frustrácie z nemožnosti dieťa pochovať. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukazuje na znalecký posudok č. X/XXXX zo dňa 27.02.2020 vypracovaný znalcom ustanoveným v konaní J.. F. F., ktoré dokazovanie navrhla vykonať žalovaná. Znalec v predmetnom znaleckom posudku aj pri svojom výsluchu uviedol, že pokiaľ ide o stratu dieťaťa žalobkyňa mala čas sa vyrovnať zo stratou dieťaťa počas 6 dní, keď bola hospitalizovaná v nemocnici, vedela o úmrtí plodu a čakala na zákrok, ktorým jej mali plod z tela vyňať. Preto prišlo k vysporiadaniu sa žalobkyne so skutočnosťou odumretia plodu. V zdravotnej dokumentácii nezistil, žeby sa v danej dobe hospitalizácie vyskytli psychické problémy žalobkyne. Tieto problémy sa nevyskytli ani po pôrode mŕtveho plodu. Súd preto uzavrel, že u žalobkyne v 1.rade samotná strata dieťaťa nevyvolala psychické problémy, ani nezvýšila mieru frustrácie, ale vyvolala logicky prirodzený pocit smútku, ako proces ktorý má začiatok a koniec. Skutočnosť, že žalobkyňa nemala možnosť pochovať svoje nenarodené dieťa jej neumožnilo zvládnuť proces smútenia klasickým spôsobom a ukončiť ho pochovaním t.j. fyzickou rozlúčkou a nastal u nej šok z dôvodu, že mŕtvy plod (svoje dieťa) nemohla pochovať z dôvodu pochybenia personálu nemocnice žalovanej. V konaní nebolo preukázané, ani že epizóda v správaní žalobcu (manžela), ktorá sa vyskytla ojedinele a ktorá s ohľadom na okolnosti v ktorých sa nachádzal, nie je výnimočná, mala vplyv na psychický stav a intenzívnejšie prežívanie traumy žalobkyne. Nebolo ani preukázané, žeby žalobkyňa mala znalcom zistené symptómy už predtým, ako došlo k strate dieťaťa.
59. Súd prvej inštancie sa pri stanovení výšky nemajetkovej ujmy žalobcov riadil aj právnym názorom odvolacieho súdu vzťahujúcej sa k čiastočnému zamietnutiu nároku žalobcov na relutárnu náhradu nemajetkovej ujmy a vyjadrenom v bode 54 rozsudku odvolacieho súdu, kde odvolací súd uviedol
ohľadom opravy odpovede žalovaného na sťažnosť žalobcov realizovanú už po začatí súdneho konania že tento prejav žalovaného odvolací súd vyhodnotil za prejav nárok na náhradu nemajetkovej ujmy umocňujúci a jej výšku ovplyvňujúci.
60.Súd teda s poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, ako aj s poukazom na judikatúru súdov SR týkajúce sa výšky priznania nemajetkovej ujmy za zásah do osobnostných práv žalobcov a to konkrétne do rodinného života, k čomu jednoznačne došlo aj v prejednávanej veci v tomto smere podľa svojho uváženia ustálil, že na dosiahnutie spravodlivého usporiadania pomerov medzi sporovými stranami je nevyhnutné žalobkyni v 1. rade priznať peňažnú náhradu za nemajetkovú ujmu vo výške 15. 000 eur a žalobcovi v 2. rade priznať peňažnú náhradu za nemajetkovú ujmu vo výške 7. 500 eur. Súd sa rozhodol znížiť výšku priznanej náhrady nemajetkovej ujmy oproti žalobcami požadovanej výške náhrady nemajetkovej ujmy, nakoľko aj v predmetnej judikatúre ( napr. KS Banská Bystrica z 30. 07. 2015 12Co 465/2014 za úmrtie dieťaťa priznal 33.500 eur, KS Trnava z 13.11.2013 24 Co 479/2012 za úmrtie syna priznal náhradu 25.000 eur NS SR z 27.10.2010 1Cdo 77/2009 za úmrtie syna priznal sumu 6.638 eur NS SR z 30.01.2018 7 Cdo 170/2016 priznaná suma za úmrtie dieťaťa 40.000 eur a pod. ) je priznanie nimi požadovanej výšky náhrady viazané na skutočnosť úmrtia dieťaťa spôsobenú zásahom do osobnostných práv ( rodinného života), pričom v prejednávanej veci má súd zato, že ujma, ktorú utrpeli žalobcovia v tomto konaní z dôvodu nemožnosti svoje dieťa pochovať je nižšia, nakoľko ich dieťa sa narodilo mŕtve bez akéhokoľvek zavinenia žalovanej. Vo zvyšnej časti preto nárok žalobcov na náhradu nemajetkovej ujmy súd zamietol.
61. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných právnych predpisov súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku
62. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
63. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
64. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 C.s.p. podľa ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V konaní si žalobcovia uplatňovali tri nároky. Žalobcovia mali v časti žaloby o náhradu nemajetkovej ujmy plný úspech vo veci, a preto im v tejto časti súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Žalobcovia taktiež mali v časti povinnosti ospravedlnenia plný úspech vo veci, a preto im v tejto časti súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. V časti nároku žalobcov na zverejnenie všetkých výrokov právoplatného rozhodnutia súdu v tlači s bratislavskou pôsobnosťou na náklady žalovaného v rozsahu maximálne 800 eur v časti inzercie v rámčeku a uloženia povinnosti zaplatiť žalovanému zaplatiť žalobcom preddavok 800 eur mala v konaní plný úspech žalovaná a preto by mala právo na náhradu trov konania voči neúspešným žalobcom. Nakoľko však žalovanej žiadne trovy v tejto časti nároku žalobcov zo spisu nevyplývajú, súd jej právo na náhradu trov konania voči žalobcom v súlade so zásadou racionality nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný v stanovenej lehote dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na exekúciu.