Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18C/50/2019

Potvrdené rozhodnutím 11Co/87/2020
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej v spore žalobcov: 1/ I. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. L. N. XXXX/ X, I. a 2/ I. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. L. N. XXXX/X, I., obaja právne zastúpení splnomocnencom: Advokátska kancelária TIMAR & partners, s.r.o., so sídlom P. Pázmaňa 2367/17A, Šaľa, IČO: 36 866 296, proti žalovanému: TOP REAL Šaľa, s.r.o., so sídlom Jánošíkova 2, Šaľa, IČO: 45 982 406, o vydanie bezdôvodného obohatenia 1.996,84 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 4. augusta 2020, č.k. 18C/50/2019-229, takto rozhodol: I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti a v závislom výroku o nároku na náhradu trov konania p o t v r d z u j e . II. Žalobcovia 1/ a 2/ majú voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, sudkyňou JUDr. Erikou Tischlerovou, v spore žalobcov: 1/ I. N., J.. XX.XX.XXXX, bytom A.. X.. N. XXXX/X, XXX XX Š., 2/ Š. N., J.. XX.XX.XXXX, bytom A.. X.. N. XXXX/X, XXX XX Š., právne zastúpených: Advokátska kancelária TIMAR & partners, s.r.o., so sídlom P. Pazmáňa 2367/17A, 927 01 Šaľa, IČO: 36 866 296, proti žalovanému: TOP REAL Šaľa, s.r.o., so sídlom Jánošíkova 2, 927 01 Šaľa, IČO: 45 982 406, o vydanie bezdôvodného obohatenia 1.996,84 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd návrh žalovaného na prerušenie konania zamieta.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom sumu 447,02 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.996,84 eura od 21.09.2018 do 28.04.2020 a zo sumy 447,02 eura od 29.04.2020 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 1.549,82 eura spolu s úrokom z omeškania od 29.04.2020 do zaplatenia zastavuje.

IV. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

V. Súd priznáva žalobcom nárok na plnú náhradu trov konania voči žalovanému.

odôvodnenie:

1. Žalobcovia sa návrhom na vydanie platobného rozkazu (žalobou) doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 29.07.2019 domáhali, aby súd zaviazal žalovaného vydať žalobcom bezdôvodné obohatenie 1.996,84 eura s príslušenstvom (úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 07.08.2018 do zaplatenia) a zaplatiť náhradu trov konania.

2. Žalobu odôvodnili tým, že žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi bytu č. XX v bytovom dome na ul. A.. X.. N. XXXX I. Š., zapísaný na LV č. XXXX pre k.ú. Š.. Správcom bytového domu bola spoločnosť Stavebné bytové družstvo Šaľa, IČO: 00 170 74. Žalovaný prevzal výkon správy bytového domu na základe skutočnosti, že na zhromaždení vlastníkov bytov konanom dňa 04.04.2013 malo dôjsť k ukončeniu zmluvy o výkone správy so spoločnosťou Stavebné bytové družstvo Šaľa, s účinnosťou ku dňu 31.07.2013, teda uplynutím výpovednej lehoty (3 mesiace). Žalobcovia pristúpili ako vlastníci bytu k novej zmluve o výkone správy, ktorú im predložil žalovaný, s účinnosťou od 01.07.2015 (kedy predmetný byt nadobudli do vlastníctva), pričom nemali žiadnu vedomosť o tom, že táto zmluva o výkone správy predložená im žalovaným, je absolútne neplatným právnym úkonom a prebieha spor medzi žalovaným a pôvodným správcom bytového domu. Žalobcovia až na základe rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 02.03.2017 č.k. XXCb/XX/XXXX v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo dňa 26.06.2018 č.k. XXCob/XX/XXXX-418, zistili, že žalovaný nie je a nemôže byť správcom bytového domu, nakoľko podľa rozhodnutia súdov je výpoveď daná pôvodnému správcovi Stavebné bytové družstvo Šaľa neplatná a je neplatná aj zmluva o výkone správy, ktorá mala byť uzavretá so žalovaným z dôvodu, že ju nepodpísal zákonom stanovený počet vlastníkov bytov. Rozsudok Okresného súdu Galanta zo dňa 02.03.2017 č.k. XXCb/XX/XXXX v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo dňa 26.06.2018 č.k. XXCob/XX/XXXX-418, nadobudol právoplatnosť dňom 06.08.2018. Napriek uvedenému, žalovaný vystavil žalobcom dňa 01.07.2015 prehlásenie, že žalobcovia pristupujú k zmluve o výkone správy so žalovaným zo dňa 16.09.2013 a od 01.07.2015 im predpisoval zálohové platby v sume 126,94 eura/mesačne. Žalobcovia predpísané zálohové platby riadne hradili od 01.07.2015 až do 30.06.2017, kedy zistili, že žalovaný nemusí byť legitímnym správcom bytového domu. Za obdobie od 01.07.2015 do 30.06.2017 uhradili spolu 24x 126,94 eura, t.j. spolu sumu 3.046,56 eura. Za rok 2015 žalovaný vrátil žalobcom preplatok v sume 310,60 eura, za 2016 preplatok v sume 499,60 eura; žalobcovia uhradili žalovanému po odpočítaní preplatkov spolu sumu 2.236,36 eura. Po zistení, že žalovaný nie je legitímnym správcom bytového domu, žalobcovia pristúpili dňa 01.08.2017 k zmluve o výkone správy so spoločnosťou Stavebné bytové družstvo Šaľa. Žalobcovia súčasne dodávajú, že nie sú jediní, ktorí doplatili na rozpory medzi žalovaným a spoločnosťou Stavebné bytové družstvo Šaľa a ocitli sa tak v situácií, kedy nebolo zrejmé, kto je legitímnym správcom bytového domu, ktorý je oprávnený predpisovať platby za správu bytového domu. Žalobcovia vyzvali žalovaného na vrátenie ním prijatých peňažných plnení listom zo dňa 19.09.2018, pričom žalovaný odmietol prijaté plnenia vrátiť. Žalobcovia tak museli uzavrieť dohodu o splácaní dlhu s pôvodným správcom Stavebné bytové družstvo Šaľa, ktorý od nich na základe vyššie uvedených rozsudkov žiadal doplatiť dlh na platbách za obdobie od 01.07.2015 do 30.06.2017, spolu v sume 2.260,04 eura za toto obdobie. Predmetom žaloby je tak nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 2.236,36 eura ako uhradené platby za obdobie od 01.07.2015 do 30.06.2017, od ktorej sumy si žalobcovia odpočítali ešte sumu 239,52 eura (nakoľko žalovaný za nich uhradil platby za TKR za obdobie od 01.07.2015 do 30.06.2017 v sume 9,98 eura/mesačne x 24 mesiacov, spolu 239,52 eura), teda žalobcovia žiadajú zaplatenie 1.996,84 eura spolu so zákonným úrokom z omeškania vo výške 5 % odo dňa 07.08.2018 (deň nasledujúci po právoplatnosti rozsudku súdu č.k. ) do zaplatenia. Za účelom preukázania svojich tvrdení k žalobe žalobcovia pripojili predpisy zálohových platieb, potvrdenia o úhrade zálohových platieb, rozsudok Krajského súdu v Trnave, č.k. XXCob/XX/XXXX-418, Vyúčtovania za rok 2015 a 2016, Výzvu na vrátenie záloh zo dňa 19.09.2018 a LV č. XXXX pre k.ú. Š..

3. Okresný súd Banská Bystrica vo veci vydal dňa 16.09.2019 platobný rozkaz sp. zn. XXUp/XXX/ XXXX, proti ktorému podal žalovaný odpor, o ktorej skutočnosti súd upovedomil žalobcov a zároveň ich vyzval, aby sa v lehote 15 dní odo dňa doručenia výzvy vyjadrili k odporu žalovaného a navrhli pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa . Žalobcovia v zákonnej lehote navrhli pokračovanie v konaní a Okresný súd Banská Bystrica prípisom zo dňa 04.10.2019 postúpil vec tunajšiemu súdu. Tunajšiemu súdu bola vec postúpená dňa 07.10.2019.

4. Žalovaný v podanom odpore vzniesol námietku pasívnej legitimácie, nakoľko prijaté peňažné plnenie, ktorého sa žalobcovia domáhajú, nie je jeho majetkom, ale je majetkom vlastníkov bytov v bytovom dome na ulici A.. X.. N. N..Č.. XXXX a žalovaný predmetný účet spravuje v zmysle zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Žalovaný tiež vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku, nakoľko žalobcovia sa domáhajú plnenia za obdobie od 01.07.2015 do 30.06.2017, a vzhľadom na plynutie premlčacích lehôt je nárok uplatnený na súde až v auguste 2019 v celom rozsahu premlčaný. K odôvodneniu žaloby uviedol, že citované rozhodnutia sa nezaoberali platnosťou a účinnosťou zmluvy o výkone správy uzavretej medzi účastníkmi konania, pričom rozhodnutie súdov bolo napadnuté dovolaním a spis je v súčasnosti vedený na NS SR, doposiaľ vo veci nebolo rozhodnuté. V prípade, že Stavebné bytové družstvo sa považuje za legitímneho správcu, malo sa v záujme ochrany vlastníkov bytov domáhať zaplatenia, k čomu ho oprávňuje aj zákon o vlastníctve bytov. Stavebné bytové družstvo však za vlastníkov nekoná, nedožaduje sa plnenia, ani za ostatných 5 rokov nevyvolalo žiadne zhromaždenie, kde by prezentovalo svoj postoj v uvedenej situácii. Poznamenal, že predložená dohoda o splátkach podľa jeho názoru nemôže byť platným úkonom pre jej nezrozumiteľnosť a neurčitosť, rovnako tak absentuje podpis druhého podielového spoluvlastníka. Žalovaný konal v dobrej viere a uzavrel zmluvu o výkone správy, ku ktorej pristúpili aj žalobcovia, vychádzal tak z predložených listín o konaní zhromaždenia a poskytnutých informáciách. Mal za to, že vlastníci prejavili svoju vôľu dostatočne jasne, a to tak na zhromaždení, ako aj v doručených výpovediach. Napadnuté rozhodnutia, o ktoré sa opierajú žalobcovia, považuje za nezákonné, z ktorého dôvodu boli napadnuté dovolaním. Pre úplnosť tiež uviedol, že časť žalovanej pohľadávky je uložená v depozite na notárskom úrade Z.. H., časť zo žalovanej sumy sa skonzumovala z fondu prevádzky v prospech bytového domu, ktoré listiny predloží súdu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal za to, že žalobný návrh neobstojí čo do výšky ani právneho titulu, a pre nedostatok pasívnej legitimácie a z dôvodu jeho premlčania ho navrhol zamietnuť.

5. Žalobcovia podaný odpor považovali za nedôvodný. Vo vzťahu k námietke nedostatku pasívnej legitimácie uviedli, že nárok z vydania bezdôvodného obohatenia je mimozáväzkových vzťahom a je daný tam, kde boli naplnené zákonné podmienky podľa ust. . Nie je teda podstatné, či je žalovaný správca, ale to, že žalovaný žiadal úhrady finančných plnení od žalobcov bez platného titulu. Žalovaný prevzal od žalobcov finančné plnenia v zmysle zmluvy o výkone správy, ktorá bola neplateným právnym úkonom, s tým, že išlo o neplatnosť absolútnu, čo zakladá pasívnu legitimáciu žalovaného pre konanie. Neobstojí tvrdenie žalovaného, že neplatnosť zmluvy nebola určená, nakoľko v konaní vedenom pred Okresným súdom Galanta pod sp. zn. XXCb/XX/XXXX bola platnosť zmluvy riešená ako prejudiciálna otázka, teda v zmysle R 17/1972, v konaní o plnenie sa prejudiciálne posudzuje platnosť právneho úkonu, ktorý je titulom na plnenie. Neobstojí ani námietka žalovaného, že nárok je premlčaný, nakoľko podľa ust. sa žalobcovia mohli o neplatnosti zmluvy o výkone správy dozvedieť najskôr v spojení s konaním sp. zn. XXCb/XX/XXXX, ktoré bolo právoplatne skončené dňom 06.08.2018 a súčasne je vznesenie námietky premlčania žalovaného nedôvodné s poukazom na ust. , kedy žalovaný vzniknutú situáciu zavinil sám. Nie je možné totiž spravodlivo požadovať od žalobcov duplicitné plnenie, ktoré bolo vykonané žalovanému a súčasne je žiadané aj pôvodným správcom bytového domu, ktorý plnenie od žalobcov rovnako vymáha, len preto, že pre stav vyvolaný žalovaným, plnili úhrady za užívanie bytu práve žalovanému.

6. Žalovaný vo vyjadrení doručenom súdu dňa 24.02.2020 zopakoval svoje tvrdenia z odporu a vo vzťahu k výške uplatneného nároku doplnil, že za rok 2015 bol žalobcom vyplatený preplatok vo výške 310,60 eura, za rok 2016 vo výške 499,60 eura a za rok 2017 mu nepredložili vyúčtovanie zálohových platieb od Stavebného bytového družstva, preto žalovaný nemohol vypracovať vyúčtovanie za rok 2017. Za uvedené obdobie žalovaný riadne vykonával správu bytového domu, čo dokumentuje správa o čerpaní fondu za roky 2015 - 2017, pričom s prihliadnutím na veľkosť podielu na žalobcov pripadá čiastka 158,72 eura a súčasne bolo za žalobcov z prijatých platieb uhradená suma 119,76 eura za dodávku TKR za rok 2016 a tiež za rok 2017. Bolo by taktiež bezdôvodným obohatením na strane žalobcov nárokovať si plnenie za správu vo výške 7 eur mesačne (168 eur za 24 mesiacov). Zároveň uviedol, že v depozite u notára Z.. H. H. I. Š. sa nachádza čiastka 15.468,45 eura, ktorú odsúhlasili vlastníci bytov na schôdzi v roku 2018, ktorá predstavuje úhradu za zálohové platby za služby spojené s užívaním bytov za rok 2015, pričom na žalobcov pripadá čiastka 299,78 eura. Žalovaný si tak v rámci obrany uplatnil na započítanie čiastku vo výške 866,02 eura. Navrhol tiež z dôvodu vhodnosti prerušenie konania do právoplatného skončenia konania vedeného na NS SR o veci podaného dovolania voči rozhodnutiu Okresného súdu Galanta sp. zn. XXCb/XX/XXXX.

7. Na pojednávanie sa nedostavili strany sporu, pričom žalovaný neúčasť písomne ospravedlnil a súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti. Dostavil sa právny zástupca žalobcov. Keďže neboli splnené podmienky pre odročenie pojednávania v zmysle , súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti strán sporu.

8. Podaním doručeným súdu dňa 27.05.2020 zobrali žalobcovia žalobu späť v časti o zaplatenie 1.549,82 eura a navrhli konania v tejto časti zastaviť s odôvodnením, že žalovaný im dňa 28.04.2020 v tejto sume dlh čiastočne uhradil.

9. V podaní doručenom súdu dňa 10.06.2020 žalovaný uviedol, že dňa 27.04.2020 bola žalovaným vyplatená suma vo výške 1.549,82 eura, pričom k uvedenému rozhodnutiu žalovaného došlo v dôsledku doručenia uznesenia NS SR sp. zn. X Q. XX/XXXX zo dňa 31.01.2020, doručené dňa 31.03.2020, a následne dňa 02.04.2020 bolo doručené písomné oznámenie v záujme minimalizovania ďalších škôd. K vyúčtovaniu predmetnej platby došlo po odpočítaní vyplatených preplatkov za služby spojené s užívaním bytu celkom vo výške 810,20 eura a úhrade TKR vo výške 243,06 eura, ktorú skutočnosť dokumentuje ústrižok šekovej zloženky. Z tvorby a čerpania fondu za roky 2015 až 2019 bola spotrebovaná podľa veľkosti podielu celkom čiastka vo výške 233,48 eura, čo bolo žalobcom oznámené písomne. Napriek doručenému vybaveniu dovolania sa žalovaný nestotožnil so závermi súdov v konaní vedenom pod sp. zn.XXCb/XX/XXXX, ako aj v odvolacom konaní a mal za to, že právna obrana žalovaného v konaní bola správna učinená v záujme vlastníkov bytov, ktorý rozhodnutím na zhromaždení vypovedali zmluvu voči Stavebnému bytovému družstvu, ktorú skutočnosť potvrdzuje iné uznesenie NS SR sp. zn. X U. XXX/XXXX zo dňa 23.04.2019, ktoré tu aj odcitoval. Poukázal tiež na odbornú literatúru vo veci pasívnej legitimácie v takýchto sporoch. S poukazom na uvedené podalo 12 vlastníkov bytov v bytovom dome na ulici A.. X.. N. XXXX voči rozsudku Krajského súdu Trnava v spojitosti s rozsudkom Okresného súdu Galanta sp. zn. XXCb/XX/XXXX ústavnú sťažnosť pre porušenie základných garantovaných práv na spravodlivý súdny proces, nakoľko sú obeťou napadnutých súdnych rozhodnutí. Žalovaný mal preto zato, že žaloba bola podaná predčasne, že žalovaný konal v súlade s poctivým obchodným stykom a dobrými mravmi, viazaný platnou a účinnou zmluvou o výkone správy, ku ktorej pristúpili aj žalobcovia, pričom žalovaný si plnil riadne svoje povinnosti správcu, zvolával schôdze, riešil prezentované potreby vlastníkov, ktorú skutočnosť dokumentuje predložené čerpanie fondu prevádzky údržby a opráv bytového domu, z ktorého dôvodu mu prináleží odmena za vykonanú činnosť vo forme mesačného poplatku za výkon správy, v opačnom prípade by došlo k bezdôvodnému obohateniu práve na strane žalobcov, ktorí toto plnenie dostali. Poznamenal tiež, že žalobcovia neuzavreli so Stavebným bytovým družstvom Šaľa žiadnu zmluvu o výkone správy, ktorá by ich zaväzovala na plnenie v rokoch 2015 až 2018 a predložená listina o uznaní dlhu zo Stavebného bytového družstva Šaľa je pre jej neurčitosť a nezrozumiteľnosť neplatným právnym úkonom, nie je dostatočne jasne a zrozumiteľne špecifikovaná ani obdobím ani čiastkou, ktorá má byť predmetom plnenia, nie je k nej priložené ani vyúčtovanie zálohových platieb za konkrétne roky, z obsahu ktorých by vyplynula odôvodnenosť nároku a správnosť účtovania zálohových platieb; určite obsahuje položky, ktoré vlastník bytu nie je povinný plniť. To, že žalobcovia takýto právny úkon podpísali, je ich zodpovednosťou, nie však dôvodom na znevažovanie práce žalovaného, ktorý si svoju činnosť plnil riadne a včas a do zmluvného vzťahu vstúpil s odstupom viac ako jedného roka od konania valného zhromaždenia vlastníkov vo veci vypovedania zmluvy Stavebnému bytovému družstvu Šaľa, pričom do uvedenej doby si Stavebné bytové družstvo ako vlastník vtedy 30 bytov v zákonnej 15 dňovej prekluzívnej lehote neuplatnil svoj nárok súdnou cestou, a preto s ohľadom na princíp právnej istoty a predvídateľnosť práva vstúpil žalovaný do nového záväzkového vzťahu, zmluvy o výkone správy, ktorá podpisom nadpolovičnej väčšiny nadobudla aj účinnosť. Považoval preto za nekorektné tvrdenie o vyvolaní neplatnosti právneho úkonu zo strany žalovaného, práve naopak právna argumentácia žalovaného na obranu vlastníkov s poukazom na vyššie citovaný s judikát NS SR bola správna, hoci obdobný záver neprijal v približne rovnakom čase iný senát NS SR vo veci dovolania, ktoré bolo odmietnuté pre nedostatok dôvodov bez meritórneho prejednania veci. Z týchto dôvodov navrhol, aby súd predmetnú žalobu zamietol a v prípade späťvzatia žaloby súhlasil so zastavením konania bez priznania nároku na náhradu trov z dôvodu predčasnosti a nedôvodnosti podania žaloby.

10. V podaní doručenom súdu dňa 11.06.2020 žalobcovia uviedli, že si v žalobe uplatnili úroky z omeškania počínajúc 07.08.2018, t.j. dňom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Galanta, č.k. XXCb/XX/XXXX-357 zo dňa 02.03.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 06.08.2018. Týmto dňom bol žalovaný v omeškaní s vydaním bezdôvodného obohatenia, o ktorom musel mať nepochybne ako strana sporu vedomosť práve ku dňu právoplatnosti tohto rozsudku. Vychádzajúc zo záverov súdu na pojednávaní dňa 09.06.2020 a s poukazom na ust. , žalobcovia uviedli, že výzva žalobcov zo dňa 19.09.2018 bola žalovanému doručená dňa 20.09.2018, čo vyplýva z elektronickej doručenky e-hárku Slovenskej pošty, a.s.. Žalovaný pomernú časť žalovanej istiny uhradil a vo vzťahu k zostávajúcej časti sa bráni tým, že poukazuje zmätočne na jednotlivé finančné sumy, ktoré mali byť spotrebované v predmete účelu správy bytového domu. V jednotlivých podaniach uvádza rozdielne sumy na jednotlivé položky správy a nie je možné z podaní žalovaného ustáliť presnú kauzalitu a účel ním tvrdených platieb na správu a súčasne tieto žalovaným tvrdené plnenia nie sú v žiadnom rozsahu preukázané žiadnym relevantným dôkazom. Vo vzťahu k notárskej úschove uviedli, že oprávneným z úschovy je SBD Šaľa, IČO: 00 170 747, a teda iný subjekt a nie žalobcovia, teda žalovaný sa nemôže brániť tým, že došlo vo vzťahu k žalobcom k plneniu dlhu podľa ust. . Rovnako tak nie je dôvodná ani kompenzačná námietka v podaní 28.02.2020 vznesená žalovaným, nakoľko nárok uplatnený na započítanie v sume 866,02 eura je nepreukázaný, nedôvodný a súčasne si žalovaný nárokuje plnenia z neplatnej zmluvy o výkone správy. Poplatky a náklady, ktoré si vyúčtoval žalovaný voči vlastníkom bytov neboli žalobcami odsúhlasené (pri súčte súm uvádzaných žalovaným v podaní zo dňa 28.02.2020 tieto ani numericky nie sú správne vyčíslené a sú vždy iné v každom podaní žalovaného). Táto kompenzačná námietka je tiež nedôvodná s poukazom na úhradu dlhu žalovaným v sume 1.549,82 eura, ktorú úhradu žalovaný vykonal počas vedeného sporového konania. Pokiaľ ide o úhradu tzv. TKR (televízny signál) za rok 2016 a 2017, ktorou žalovaný dôvodí, že tento poplatok uhradil za žalobcov, mali za to, že tento nárok nie je predmetom žaloby, pričom aj z podanej žaloby vyplýva, že žalobcovia tento nárok od pôvodnej výšky bezdôvodného obohatenia odpočítali (žalobcovia pri odpočítaní sumy TKR v sume 239,52 eura vychádzali z potvrdenia vystaveného SBD Šaľa, ktorý ako úhradu eviduje voči žalobcom práve sumu 239,52 eura). Vznesenú námietku premlčania považovali za nedôvodnú, pričom na základe čiastočnej úhrady dlhu žalovaným v sume 1.549,82 eura táto suma bola žalobcami podľa ust. započítaná, nakoľko žalovaný neurčil na čo sa má úhrada započítať, práve na najstaršie splatné pohľadávky. Predmet žaloby tak zostal nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za 01/2017 až 06/2017, ktorý nie je premlčaný s poukazom na ust. , keď žaloba bola podaná dňa 29.07.2019, teda v lehote 2 roky od vzniku nároku. K námietke žalovaného, že podal ústavnú sťažnosť v mene 12-tich vlastníkov bytov v bytovom dome a preto má za to, že predmetná žaloba je podaná predčasne, nakoľko vyššia súdna inštancia môže zvrátiť záver o neplatnosti zmluvy o výkone správy, žalobcovia uviedli, že nikdy nepoverili žalovaného, aby v ich mene podával akúkoľvek ústavnú sťažnosť, a teda nie sú účastníkmi konania o ústavnej sťažnosti ako sťažovatelia. Žalobcovia pri podanej žalobe vychádzali zo skutkového stavu, ktorý bol a je založený rozsudkom Okresného súdu Galanta, č.k. XXCb/ XX/XXXX-357 zo dňa 02.03.2017 v znení rozsudku Krajského súdu v Trnave, č.k. XXCob/XX/XXXX.

11. Právny zástupca žalobcov sa na pojednávaní pridržal písomne podanej žaloby a nasledujúcich vyjadrení. Nad rozsah písomných vyjadrení uviedol, že žalovaný v konaní opakovane uplatnil kompenzačné námietky, avšak prvýkrát tak učinil v podaní zo dňa 24.02.2020, doručené súdu dňa 28.02.2020 v sume 866,02 eura, a napriek tomu žalovaný dňa 28.04.2020 vykonal smerom k žalobcom čiastočnú úhradu dlhu v sume 1.549,82 eura. Následne žalovaný opakovane uplatňoval kompenzačné námietky v podaní zo dňa 06.06.2020, avšak znovu v iných sumách, a z týchto jej podaní nie je možné zistiť, ako dospel k ním tvrdenej pohľadávke voči žalobcom, čo do titulu a sumy pohľadávky v konaní viazanom zákonnou a súdnou koncentráciou relevantnými dôkazmi nepreukázal, a tak nie je možné verifikovať existenciu titulu a výšky. V zmysle ust. a 37 musí byť právny úkon určitý a zrozumiteľný, ktorým je aj samotná kompenzačná námietka. V zmysle ust. nie je možné započítať premlčané pohľadávky, pričom žalovaným uplatnené pohľadávky sú premlčané s poukazom na vyriešenú predbežnú otázku neplatnosti zmluvy o výkone správy, pričom akékoľvek prípadné nároky žalovaného môžu byť uplatnené výlučne titulom bezdôvodného obohatenia podľa , a to v skutkovej podstate plnenia z neplatného právneho úkonu. Z podania žalovaného zo dňa 24.02.2020 je zrejmé, že si uplatňuje takéto nároky za roky 2015, 2016 a 2017 bez bližšieho uvedenia obdobia, avšak nakoľko žalobcovia nárok uplatňujú za obdobie od 01.07.2015 do 30.06.2017 je zrejmé, že pre žalovaného uplynula premlčacia doba najneskôr ku dňu 30.06.2019, avšak kompenzačná námietka bola uplatnená prvýkrát až dňa 28.02.2020. Žalobcovia žalovanému súhlas na započítanie podľa nedali, a preto nie je možné na kompenzáciu prihliadať a to z dôvodu, že je čo do pohľadávky neurčitá, nezrozumiteľná a súčasne vo svojej podstate premlčaná, vo vzťahu ku ktorej vznášajú žalobcovia týmto námietku premlčania. Vo vzťahu k započítaciemu prejavu poukázali na rozhodovaciu prax NS SR a , ktoré riešia problematiku určitosti, zrozumiteľnosti a premlčania pri uplatnení v súdnom konaní.

12. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise, a to predpismi zálohových platieb, potvrdeniami o úhrade zálohových platieb, rozsudkom Okresného súdu Galanta č.k. XXCb/ XX/XXXX-357 zo dňa 02.03.2017, rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. XXCob/XX/XXXX-418 zo dňa26.06.2018, Vyúčtovaniami za rok 2015 a 2016, Výzvou na vrátenie záloh zo dňa 19.09.2018, LV č. XXXX pre k.ú. Š., notárkou zápisnicou ako aj ostatným obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav:

13. Z rozsudku Okresného súdu Galanta sp. zn. XXCb/XX/XXXX zo dňa 02.03.2017, právoplatného dňa 06.08.2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. XXCob/XX/XXXX-418 zo dňa 26.06.2018, vyplýva, že žalobca TOP REAL Šaľa, s.r.o., IČO: 45 982 406 (právne zastúpený Advokátska kancelária - Mgr. Šiagyová, s.r.o. v likvidácii, IČO: 36 868 817) sa v tomto konaní domáhal voči žalovanému Stavebné bytové družstvo, IČO: 00 170 747, zaplatenia sumy 3.603,57 eura s príslušenstvom, a to z dôvodu, že žalovaný ako vlastník XX bytov v bytovom dome súpisné č. XXXX neuhrádzal zálohové platby a platby na tvorbu fondu prevádzky údržby a opráv bytového domu, na základe zmluvy o výkone správy zo dňa 16.09.2013, ktorá nadobudla účinnosť 07.11.2014. Uzatvoreniu tejto zmluvy o výkone správy zo dňa 16.09.2013 predchádzala výpoveď správy žalovanému ako správcovi bytového domu súp. č. XXXX dňa 05.04.2013. Žalovaný v tomto konaní namietal neplatnosť zmluvy o výkone správy zo dňa 16.09.2013, pričom súd tu prejudiciálne vyhodnotil, že zmluva o výkone správy zo dňa 16.09.2013 nemôže byť platnou zmluvou z dôvodu, že nedošlo k platnému vypovedaniu zmluvy s dovtedajším správcom; platnosti zmluvy teda bráni zákonná prekážka spočívajúca v existencii inej zmluvy o výkone správy bytového domu, ktorá nebola vypovedaná zákonným spôsobom. Z týchto dôvodov súd žalobu zamietol s poukazom na to, že žalobca v prejednávanom spore nie je aktívne legitimovaný, pretože svoje právo na uplatnené finančné plnenie nemôže odvodzovať od platnej zmluvy o výkone správy.

14. Krajský súd v Trnave rozsudkom č.k. XXCob/XX/XXXX-418 zo dňa 26.06.2018 rozsudok Okresného súdu Galanta č.k. XXCb/XX/XXXX - 357 zo dňa 02.03.2017 potvrdil, nakoľko zistil, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel pri rozhodnutí o veci samej k správnym skutkovým zisteniam, vec správne právne posúdil a odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia. Uviedol pritom, že bolo jednoznačne zistené, že vypovedanie zmluvy o výkone správy so žalovaným nebolo v súlade s hmotným právom, kedy sa pre zánik vyžaduje schválenie nadpolovičnou väčšinou všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, vypovedať zmluvu možno len na základe rozhodnutia podľa § 14, hlasovanie vyžaduje schválenie vypovedania zmluvy o výkone správy nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, čo dodržané nebolo.

15. Z predpisu záloh a poplatkov vystaveného žalovaným (TOP REAL Šaľa, s.r.o.) žalobcovi 2/ platného od 01.07.2015 vyplýva, že mesačná záloha za plnenie /služby/ spojené s bývaním predstavovala 101,73 eura, poplatok do fondu údržby a opráv 18,21 eura a poplatok za správu 7 eur, t.j. celkový mesačný predpis predstavoval sumu 126,94 eura.

16. Z vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu za obdobie od 01.07.2015 do 31.12.2015 vyplýva, že žalobcovia mali preplatok (ako rozdiel medzi uhradenými zálohovými platbami a skutočnými nákladmi) vo výške 310,60 eura. Predmetné vyúčtovanie bolo zaslané spolu s prípisom zo dňa 29.06.2016.

17. Z vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu za obdobie od 01.01.2016 do 31.12.2016 vyplýva, že žalovaní mali preplatok (ako rozdiel medzi uhradenými zálohovými platbami a skutočnými nákladmi) vo výške 499,60 eura. Predmetné vyúčtovanie bolo zaslané spolu s prípisom zo dňa 29.06.2017.

18. Z potvrdení o zrealizovaní transakcií vyplýva, že žalobcovia uhradili žalovanému v období od 30.07.2015 do 26.06.2017 v zmysle mesačného predpisu platného od 01.07.2015, 24 platieb po 126,94 eura, t.j. celkovo čiastku 3.046,56 eura.

19. Z potvrdení o zrealizovaní transakcií vyplýva, že žalovaný uhradil žalobcom dňa 19.07.2016 čiastku 310,60 eura a dňa 25.07.2017 čiastku 499,60 eura.

20. Žiadosťou zo dňa 19.09.2018, doručenou žalovanému dňa 20.09.2018, požiadali žalobcovia žalovaného o vrátenie mesačných zálohových platieb uhradených v období od 01.07.2015 do 30.06.2017 v sume 2.236,36 eura, a to s poukazom na rozhodnutie súdu č.k. XXCob/XX/XXXX-418 zo dňa 26.06.2018, ktorý skonštatoval, že žalovaný nevykonáva svoju činnosť na základe platnej zmluvy o výkone správy. Prílohou žiadosti bol výpočet dlžnej sumy, podľa ktorého si žalobcovia od celkovej uhradenej sumy mesačných záloh a poplatkov 3.046,56 eura (24 x 126,94 eura) odrátali preplatky za roky 2015 a 2016 - 810,20 eura (310,60 eura + 499,60 eura).

21. Listom zo dňa 01.07.2015 žalobcovia ako podieloví spoluvlastníci bytu č. XX vo vchode č. X bytového domu s.č. XXXX na ul. A.. N. I. Š. prehlásili, že pristupujú k zmluve o výkone správy zo dňa 16.09.2013 a zobrali na vedomie, že správu bytového domu v zmysle citovanej zmluvy má vykonávať obchodná spoločnosť TOP REAL Šaľa, s.r.o..

22. Podľa výpisu z LV č. XXXX pre kat. územie Š., žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi v podiele 1. bytu č. XX vo vchode č. X na X. p. bytového domu súp. č. XXXX, a to titulom kúpnej zmluvy č. V XXXX/XX zo dňa 19.06.2015.

23. Zo Zmluvy o výkone správy bytov a nebytových priestorov na ul. A.. X.. N. N..Č.. XXXX I. Š. 16.09.2013 vyplýva, že jej predmetom bol záväzok správcu (žalovaného) zabezpečiť správu predmetnej nehnuteľnosti a záväzok záujemcov (vlastníkov bytov) zaplatiť správcovi dohodnutú výšku odmeny za vykonávanú správu - 7 eur mesačne za každý byt (čl. V. bod 1). Rozsah poskytovanej správy zahŕňal v ekonomickej oblasti o.i. vyhotovenie vyúčtovania zálohových platieb a úhrad za plnenia spojené s užívaním bytu za jednotlivé byty v lehote do 31.05. nasledujúceho kalendárneho roka (čl. IV. bod 2). Správca bol o.i. povinný predkladať najneskôr k 31.05. nasledujúceho roka správu o výkone správy bytového domu s vyúčtovaním peňažných prostriedkov vedených na účte prevádzky, opráv a údržby bytového domu (čl. VII.).

24. Zo zápisnice napísanej na Notárskom úrade Z.. H. H. I. Š. dňa 21.11.2018 pod č. J. XXX/XXXX vo veci prijatia peňazí do notárskej úschovy vyplýva, že notár prijal do notárskej úschovy peňažnú sumu vo výške 15.468,45 eura, ktorú žalovaný ako zložiteľ zložil za účelom splnenia záväzku z dôvodu, že veriteľ a príjemca Stavebné bytové družstvo, so sídlom Šaľa, Horná 926/1, IČO: 00170747, je v omeškaní s poukazom na ust. a . Veriteľ a príjemca SBD Šaľa odmietol plnenie zo záväzku, ktoré mu bolo poukázané na jeho účet z účtu zložiteľa dňa 19.10.2018 a dňa 25.10.2018 túto sumu vrátil zložiteľovi. Záväzok predstavuje úhradu za plnenia za služby spojené s užívaním bytov v bytovom dome s.č. XXXX na ulici A.. X.. N. I. Š. - I. za rok 2015 (TÚV, SV, teplo za kúrenie a elektrická energia na spoločných častiach, poistenie domu).

25. Z oznámenia o vykonaní úhrady zo dňa 05.11.2018 vyplýva, že žalovaný oznámil Stavebnému bytovému družstvu, so sídlom Šaľa, Horná 926/1, že dňa 05.11.2018 žalovaný uhradil na jeho účet čiastku vo výške 2.767,92 eura, ktorá predstavuje úhradu za TKR za rok 2017 za vlastníkov v bytovom dome s.č. XXXX na ulici A.. X.. N. podľa tam uvedeného menného zoznamu.

26. Z oznámenia o vykonaní úhrady zo dňa 26.10.2018 vyplýva, že žalovaný oznámil Stavebnému bytovému družstvu, so sídlom Šaľa, Horná 926/1, že dňa 26.10.2018 žalovaný uhradil na jeho účet čiastku vo výške 3.093,80 eura, ktorá predstavuje úhradu za TKR za rok 2016 za vlastníkov v bytovom dome s.č. XXXX na ulici A.. X.. N. podľa tam uvedeného menného zoznamu. Poznamenal, že za každého vlastníka bola uhradená čiastka 119,76 eura okrem p. H., za ktorého bola uhradená suma 99,80 eura.

27. Z oznámenia o vykonaní úhrady zo dňa 26.04.2020 vyplýva, že žalovaný oznámil žalobcom, že im zasiela úhradu vo výške 1.549,82 eura, pričom k tejto platbe dospel na základe vyúčtovania uhradených platieb za roky 2015-2017 vo výške 3.046,56 eura; za uvedené obdobie boli žalobcom vyplatené preplatky celkom 810,20 eura a za TKR 243,06 eura, za správu bolo uhradených 221 eur (účtovaných 30 mesiacov). Súčasne im oznámil, že podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu pripadá na byt žalobcov z čerpania fondu za rok 2015 čiastka 84,91 eura, za rok 2016 čiastka 129,82 eura a za rok 2017 čiastka 18,75 eura, teda celkom čiastka 233,48 eura spôsobilá na započítanie voči pohľadávke Stavebného bytového družstva Šaľa na tvorbu fondu za roky 2015 -2017, ktorú je nutné uplatniť písomne.

28. Z výpisu z čerpania fondu údržby a opráv gen. Svobodu vyplýva, že za rok 2015 bola čerpaná suma 5.575,69 eura, za rok 2016 suma 4.317,80 eura, za rok 2017 suma 1.986,06 eura, za rok 2018 suma 183,14 eura.

29. Z listiny označenej ako „Uznanie dlhu a splátkový kalendár“ zo dňa 18.01.2019 vyplýva, že žalobkyňa 1/ uznala dlh voči veriteľovi Stavebné bytové družstvo, so sídlom Šaľa, Horná 926/1, IČO: 00170747 na úhradách preddavkov na náklady bytu za obdobie od 01.07.2015 do 31.07.2017, ktorý vznikol v dôsledku neplatenia zálohových platieb spojených s užívaním bytu v celkovej výške 2.260,04 eura a zaviazala sa dlžnú čiastku splácať po dobu 3 rokov v mesačných splátkach po min. 63 eur od januára 2019 na účet bytového domu.

30. Z listiny označenej ako „Uznanie dlhu a splátkový kalendár“ zo dňa 18.01.2019 vyplýva, že žalobca 2/ uznal dlh voči veriteľovi Stavebné bytové družstvo, so sídlom Šaľa, Horná 926/1, IČO: 00170747 na úhradách preddavkov na náklady bytu za obdobie od 01.07.2015 do 31.07.2017, ktorý vznikol v dôsledku neplatenia zálohových platieb spojených s užívaním bytu v celkovej výške 2.260,04 eura a zaviazal sa dlžnú čiastku splácať po dobu 3 rokov v mesačných splátkach po min. 63 eur od januára 2019 na účet bytového domu.

31. Podľa , , kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

32. Podľa , predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

33. Podľa ust. sa musí vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením.

34. Podľa , právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

35. Podľa , , právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

36. Podľa , výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

37. Podľa veta prvá a druhá v znení od 01.07.2004 do 31.10.2018, správca je povinný najneskôr do 31. mája nasledujúceho roka predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti za predchádzajúci rok týkajúcej sa domu, najmä o finančnom hospodárení domu, o stave spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, ako aj o iných významných skutočnostiach, ktoré súvisia so správou domu. Zároveň je povinný vykonať vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv, úhrad za plnenia rozúčtované na jednotlivé byty a nebytové priestory v dome.

38. Podľa prvá veta od 01.10.2014 do 31.10.2018, ak správca nepredloží vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti za predchádzajúci rok týkajúcu sa domu, vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv a úhrad za plnenia v lehote podľa odseku 2, nemá až do ich predloženia nárok na platby za správu; nárok na platbu za správu nemá správca aj vtedy, ak nepredloží do 30. novembra bežného roka ročný plán opráv podľa na nasledujúci kalendárny rok.

39. Podľa od 01.07.2017 do 31.10.2018, pri správe domu je správca povinný vypracúvať ročný plán opráv, ktorý zohľadní najmä opotrebenie materiálu a stav spoločných častí domu a spoločných zariadení domu a navrhnúť výšku tvorby fondu prevádzky údržby a opráv domu na kalendárny rok.

40. Podľa , pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak.

41. Podľa , ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

42. Podľa veta prvá, , dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

43. Podľa Nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , v znení účinnom od 01.02.2013, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

44. Podľa , žalobca môže vziať žalobu späť.

45. Podľa , ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

46. Podľa , súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa alebo pojednávanie.

47. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobcovia zobrali žalobu v časti o zaplatenie istiny 1.549,82 eura s príslušenstvom čiastočne späť, súd konanie v tejto časti zastavil. Žalovaný nevyjadril nesúhlas s čiastočným späťvzatím, preto má súd za to, že vážne dôvody na nesúhlas s čiastočným zastavením konania u žalovaného dané nie sú, čo nepochybne vyplýva i zo samotného faktu čiastočnej úhrady žalovanej sumy po začatí konania. Predmetom sporu tak ostal nárok žalobcov na zaplatenie sumy 447,02 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.996,84 eura od 07.08.2018 do 28.04.2020 a zo sumy 447,02 eura od 29.04.2020 do zaplatenia.

48. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že žalobcovia prehlásením zo dňa 01.07.2015 pristúpili k Zmluve o výkone správy zo dňa 16.09.2013, ktorou niektorí vlastníci bytov poverili žalovaného zabezpečovaním správy bytového domu súp. č. XXXX zapísaného na LV č. XXXX pre kat. úz. Š., v ktorom sa nachádza i byt žalobcov. Bolo preukázané a súčasne medzi stranami nebolo sporné, že žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi (v podiele 1.) bytu č. XX vo vchode č. X bytového domu s.č. XXXX na ul. A.. X.. N. I. Š. a k tomu prislúchajúceho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve vo veľkosti XXXX/XXXXXX. Z obsahu rozhodnutí vo veci vedenej na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. XXCb/XX/XXXX vyplýva, že niektorí z vlastníkov bytov v predmetnom bytovom dome vypovedali dňa 05.04.2013 zmluvu o výkone správy uzatvorenú so správcom Stavebné bytové družstvo, so sídlom Šaľa, Horná 926/1, IČO: 00170747 (ďalej „SBD“) a uzatvorili zmluvu o výkone správy zo dňa 16.09.2013 so spoločnosťou TOP REAL Šaľa, s.r.o. (žalovaný v tomto spore). Nakoľko SBD ako vlastník bytov v predmetnom bytovom dome považoval zmluvu o výkone správy zo dňa 16.09.2013 za neplatnú, neplatil mesačné zálohové za užívanie bytov spoločnosti TOP REAL Šaľa, s.r.o.. Spoločnosť TOP REAL Šaľa tak iniciovala konanie vedené na tunajšom súde pod sp. zn. XXCb/XX/XXXX proti SBD o zaplatenie predmetných úhrad, v ktorom súd prejudiciálne vyhodnotil, že zmluva o výkone správy zo dňa 16.09.2013 je neplatná (nakoľko nebola platne vypovedaná zmluva o výkone správy s SBD), a preto žalobu zamietol. Odvolací súd rozhodnutie tunajšieho súdu potvrdil a rozsudok Okresného súdu Galanta č.k. XXCb/XX/XXXX-357 zo dňa 02.03.2017 tak nadobudol právoplatnosť dňa 16.08.2018. Predmetom sporu je vydanie bezdôvodného obohatenia, t.j. sumy, ktorú žalobcovia zaplatili žalovanému na základe neplatnej zmluvy o výkone správy za obdobie od 01.07.2015 do 30.06.2017. V konaní bolo preukázané a súčasne medzi stranami nebolo sporné, že žalobcovia uhradili žalovanému za obdobie od 01.07.2015 do 30.06.2017 sumu 3.046,56 eura, t.j. 24 zálohových platieb po 126,94 eura. Za roky 2015 a 2016 žalovaný vrátil žalobcom preplatky v celkovej výške 810,20 eura, ktorú sumu si žalobcovia odpočítali od žalovanej istiny a rovnako tak odpočítali i sumu 239,52 eura (platbu za TKR), ktorú za nich žalovaný v období od 01.07.2015 do 30.06.2017 uhradil. Pri podaní žaloby tak žalovaná istina predstavovala 1.996,84 eura, pričom v priebehu konania dňa 28.04.2020 uhradil žalovaný žalobcom sumu 1.549,82 eura. Spornou bola otázka pasívnej legitimácie žalovaného v konaní, premlčanie uplatneného nároku a kompenzačná námietka zo strany žalovaného.

49. Žalovaný navrhol prerušenie konania z dôvodu podaného dovolania voči rozhodnutiu Krajského súdu v Trnave č.k. XXCob/XX/XXXX-418 zo dňa 26.06.2018, avšak v priebehu tohto sporu už bolo konanie na dovolacom súde právoplatne skončené (na základe uznesenia NS SR sp. zn. XObdo/XX/XXXX zo dňa 31.01.2020, ktorým dovolací súd dovolanie žalobcu TOP REAL Šaľa, s.r.o. odmietol), čo oznámil súdu sám žalovaný. Z týchto dôvodov súd návrh na žalovaného na prerušenie konania zamietol, pričom súčasne súd uvádza, že podanie dovolania voči právoplatnému rozhodnutiu odvolacieho súdu v zásade nie je dôvodom fakultatívneho prerušenia konania v zmysle .

50. V prvom rade sa súd zaoberal otázkou vecnej legitimácie strán sporu, keďže táto bola zo strany žalovaného aj namietaná. Vecná legitimácia strany sporu, či už aktívna alebo pasívna, predstavuje hmotno-právny vzťah strany k prejednávanej veci. Strana sporu, ktorá je nositeľom tvrdeného hmotného práva má aktívnu vecnú legitimáciu a strana sporu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, ktorej uloženia sa žalobca žalobou domáha, má pasívnu vecnú legitimáciu. Keďže predmetom konania je vydanie bezdôvodného obohatenia, je potrebné uviesť, že zodpovednostný záväzkový vzťah z bezdôvodného obohatenia vzniká podľa zákona iba medzi tým, kto sa bezdôvodne obohatil a tým, na ktorého úkor bezdôvodné obohatenie vzniklo. Súd je toho názoru, že žalovaný má v súdenej veci pasívnu vecnú legitimáciu, nakoľko pre vznik bezdôvodného obohatenia podľa je rozhodujúce to, že došlo k obohateniu určitej osoby na úkor iného a pre toto obohatenie nebol právom uznaný dôvod, t. j. išlo o bezdôvodné obohatenie a nie je významné, či skutočnosť, na základe ktorej došlo k obohateniu, zavinil obohatený alebo nie. Keďže žalobcovia plnili žalovanému na základe neplatnej zmluvy o výkone správy, je práve žalovaný pasívne legitimovaným subjektom, a teda námietka žalovaného, že prijaté peňažné plnenie nie je jeho majetkom, ale majetkom vlastníkov bytov v bytovom dome a žalovaný len predmetný účet spravuje v zmysle zákona o vlastníctve bytov, bola právne bezvýznamná. Len pre úplnosť súd poznamenáva, že ak bola zmluva o výkone správy neplatná, potom nemohol žalovaný vykonávať správu bytového domu a ani spravovať účet (účty), na ktorom sa zhromažďovali zálohové platby a príspevky do fondu prevádzky, údržby a opráv v zmysle . Jediným subjektom, od ktorého sa žalobcovia môžu domáhať vydania bezdôvodného obohatenia je žalovaný, t.j. subjekt, ktorému plnili na základe neplatného právneho úkonu. Zároveň je potrebné skonštatovať, že na tejto námietke už žalovaný s poukazom na čiastočnú úhradu dlžnej sumy v priebehu konania, ako aj kompenzačnú námietku, zrejme ani netrval.

51. Žalovaný tiež v konaní uplatnil námietku premlčania žalobou uplatneného nároku, i keď z jeho ďalšieho procesného postupu (čiastočnej úhrady žalovanej pohľadávky) možno vyvodiť, že ani na tejto námietke už netrval. Pre úplnosť súd uvádza, že pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia sa vyžaduje skutočná (preukázaná) a nielen predpokladaná vedomosť oprávneného. K tej dochádza v okamihu, keď oprávnený zistí také skutkové okolnosti, ktoré mu umožnia uplatniť jeho právo žalobou na súde. V prípade bezdôvodného obohatenia získaného plnením z neplatnej zmluvy ( ) je potom rozhodujúci subjektívny moment, keď oprávnený zistí také okolnosti, z ktorých možno vyvodiť, že zmluva, z ktorej sa plnilo, je neplatná (porov. R 1/1979, s. 9 ods. 2 a 3). V súdenej veci žalobcovia sami uviedli, že o skutočnosti, že žalovaný nemusí byť legitímnym správcom bytového domu, sa dozvedeli dňa 30.06.2017, tzn. 2-ročná subjektívna premlčacia doba by uplynula dňa 30.06.2019, pričom žaloba bola podaná súd dňa 29.07.2019. Súd však v danej veci považoval vznesenie námietky premlčania zo strany žalovaného ako výkon práva v rozpore s dobrými mravmi. I keď postup súdu podľa má miesto len vo výnimočných prípadoch, súd je toho názoru, že s ohľadom na okolnosti prejednávanej veci je zrejmé, že výkon práva zo strany žalovaného vedie k neprijateľným dôsledkom prejavujúcim vo vzťahu medzi stranami a rovnako má súd za to, že táto námietka premlčania je iba prostriedkom umožňujúcim značne poškodiť žalobcov (napr. Ro NS ČR z 28. 11. 2001, sp. zn. , Ro NS ČR z 20. 4. 2004, sp. zn. ). Vznesenie námietky premlčania zásadne neodporuje dobrým mravom; môžu však nastať situácie, keď je jej uplatnenie výrazom zneužitia práva na úkor účastníka, ktorý nezavinil márne uplynutie premlčacej doby a voči ktorému by bol v takejto situácii zánik nároku v dôsledku uplynutia premlčacej doby neprimerane tvrdým postihom v porovnaní s rozsahom a povahou ním uplatňovaného práva a s dôvodmi, pre ktoré svoje právo včas neuplatnil. Žalobcovia totiž v dobrej viere riadne a včas uhrádzali zálohové platby žalovanému, ktorého považovali za legitímneho správcu bytového domu a až v súdnom konaní (právoplatne skončenom dňa 06.08.2018), ktorého neboli stranami sa zistilo, že zmluva o výkone správy uzatvorená so žalovaným ako správcom je neplatná. To isté plnenie, ktoré uhradili žalovanému, tak musia doplatiť predchádzajúcemu správcovi bytového domu (SDB), ktorému bola neplatne vypovedaná zmluva o výkone správy, pričom v zmysle ust. a (v znení účinnom do 31.10.2018), na správu v jednom dome môže byť uzavretá zmluva len s jedným správcom a ostatné zmluvy sú neplatné, teda správcom bytového domu ostalo naďalej SBD. Žalobcovia sa tak ocitli v situácií, kedy nebolo zrejmé, kto je oprávneným správcom bytového domu a i keď v žalobe uviedli, že o tom, že žalovaný nemusí byť legitímnym správcom sa dozvedeli 30.06.2017, konanie, v ktorom sa prejudiciálne vyriešila otázka neplatnosti zmluvy o výkone správy zo dňa 16.09.2013 bolo právoplatne skončené 06.08.2018. Z týchto dôvodov by bolo v rozpore s dobrými mravmi, ak by žalovaný žalobcom nevydal plnenia, ktoré mu žalobcovia v dobrej viere uhradili a súčasne by duplicitne toto plnenie mali uhradiť aj legitímnemu správcovi bytového domu.

52. Žalobcovia považovali vznesenú námietku premlčania za nedôvodnú s poukazom na a po čiastočnej úhrade dlhu žalovaným v sume 1.549,82 eura uviedli, že táto suma bola žalobcami podľa ust. započítaná práve na najstaršie splatné pohľadávky, nakoľko žalovaný neurčil na čo sa má úhrada započítať. Tvrdili, že predmetom žaloby tak zostal nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za 01/2017 až 06/2017, ktorý nie je premlčaný s poukazom na ust. , keď žaloba bola podaná dňa 29.07.2019, teda v lehote 2 roky od vzniku nároku. K tvrdeniu žalobcov o započítaní čiastočného plnenia dlhu na najstaršie splatné pohľadávky sa možno prikloniť. Ustanovenie výslovne rieši len situáciu, ak dlžník neurčil, ktorú časť dlhu chce vyrovnať, a vtedy sa jeho čiastočné plnenie podľa zákona započítava najprv na istinu a potom na úroky. Žalovaný v prejednávanej veci pri čiastočnej úhrade žalovanej pohľadávky neurčil, na ktorú časť dlhu (jeho príslušenstva) sa má čiastočné plnenie započítať. Podľa názoru súdnej praxe v rámci občianskoprávneho vzťahu platí, že ak dlžník neuvedie pri plnení dlhu, ktorý z viacerých dlhov u toho istého veriteľa chce plniť, uhradí sa tým dlh najskôr splatný (Uz NS ČR z 15. 6. 2005, sp. zn. ). Z rovnakých zásad vo vzťahu k peňažnému záväzku vychádza aj . Napriek tomu, že vyššie uvedenú úpravu nemá, nemožno z toho vyvodiť, že by otázka splnenia viacerých dlhov vzniknutých z občianskoprávnych vzťahov, ktoré má dlžník u toho istého veriteľa, nebola v práve riešená. Pri jej riešení nemožno - s ohľadom na ustanovenie - vychádzať priamo z ustanovenia . Ak zákon neobsahuje výslovnú úpravu, ako postupovať, a nemožno vychádzať ani z analógie ( ), je potrebné vychádzať zo základných princípoch právneho poriadku, ktorými sa riadi úprava občianskoprávnych vzťahov. V tejto súvislosti možno poukázať napr. na Ro NS ČR, sp. zn. , Ro NS ČR z 29. 3. 2006, sp. zn. , z ktorých vyplýva, že v prípade, že plnenie nestačí na úhradu všetkých dlhov u toho istého veriteľa a ak neurčí dlžník, ktorý z týchto viacerých dlhov uhrádza, je potrebné najprv uviesť, že právo určiť, ktorý dlh sa plní, neprechádza tým na veriteľa. Pri úvahe, ktorý z viacerých dlhov bude v danej situácii uhradený, možno vychádzať buď zo zásady priority (prednostného vyrovnania niektorého z dlhov, napr. s ohľadom na ich splatnosť), alebo zo zásady proporcionality (pomerného vyrovnania všetkých dlhov). Ak sa nemôže uplatniť zásada priority, pretože pravidlá stanovené pre prednostné vyrovnanie sa vzťahujú zároveň na viacej dlhov (ktoré nebudú všetky platbou vyrovnané), je potrebné postupovať podľa zásady proporcionality. V súdenej veci je potrebné aplikovať zásadu priority, a teda čiastočnou úhradou dlhu žalovaným boli uhradené práve najstaršie splatné pohľadávky žalobcov.

53. Vo vzťahu ku kompenzačnej námietke, v rámci ktorej si žalovaný v podaní zo dňa 24.02.2020 uplatnil na započítanie čiastku 866,02 eura, súd uvádza, že žalovaný žiadnym spôsobom nevysvetlil a nepreukázal ako k tejto sume dospel. Žalovaný v podaní zo dňa 24.02.2020 uviedol, že žalobcom bol za rok 2015 vyplatený preplatok 310,60 eura, za rok 2016 preplatok 499,60 eura (t.j. spolu 810,20 eura), ďalej na žalobcov pripadá čiastka 158,72 eura (čo by malo vyplývať z obsahu sumarizácie správ o čerpaní fondu za roky 2015-2017 a s prihliadnutím na veľkosť podielu žalobcov na spoločných častiach, zariadeniach a príslušenstve bytového domu 7857/442384), za žalobcov bola uhradená čiastka 119,76 eura za rok 2016 a 2017 (pozn. t.j. 239,52 eura), plnenie za správu 168 eur (7 eur/mesačne) a suma v depozite u notára ako úhrada za zálohové platby za služby spojené s užívaním bytov za rok 2015, pričom na žalobcov pripadá čiastka 299,78 eura. V ďalšom podaní doručenom súdu 07.06.2020 si žalovaný v rámci započítania uplatnil sumu 810,20 eura ako vrátené preplatky, úhradu TKR 243,06 eura a čiastku pripadajúcu na žalobcov z tvorby a čerpania fondu za roky 2015-2019 vo výške 233,48 eura. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že ani odpočítaním tejto sumy (1.286,74 eura) od celkových úhrad zaplatených žalobcami (3.046,56 eura) nie je možné dospieť k sume vyplatenej žalobcom v priebehu konania (t.j. 1.549,82 eura). Podľa prípisu žalovaného zo dňa 26.04.2020 zaslaného žalobcom, žalovaný si asi pravdepodobne ďalej započítal aj poplatky za správu 221 eur (za 30 mesiacov), avšak ani pri účtovaní 30 mesiacov, táto suma nie je správne vyčíslená, keďže poplatok za správu bol 7 eur mesačne, t.j. za 30 mesiacov by táto suma predstavovala 210 eur. Z uvedeného vyplýva, že kompenzačné námietky žalovaného sú zmätočné a aj nesprávne vyčíslené. Pokiaľ ide o sumy pripadajúce na žalobcov v rámci čerpania fondu údržby a opráv, nie je možné zistiť ako žalovaný k uvedeným sumám pripadajúcim na žalobcov dospel. Samotné výpisy čerpania fondu údržby a opráv nič nepreukazujú a je potrebné skonštatovať, že žalovaný vo vzťahu ku kompenzačnej námietke neuniesol dôkazné bremeno, keď žiadnym spôsobom nepreukázal existenciu plánov opráv za žalované obdobie, skutočnosť, či boli plány opráv vlastníkmi bytov schválené a ani to, či k takému čerpaniu z fondu opráv skutočne došlo.

54. Pokiaľ ide o čiastku zloženú v notárskej úschove (15.486,45 eura), ktorá by mala predstavovať úhradu za plnenia za služby spojené s užívaním bytov za rok 2015, kde na žalobcov by mala pripadať z tejto sumy čiastka 299,78 eura (vyjadrenie žalovaného z 24.02.2020), opätovne nie je zrejmé ako žalovaný dospel k čiastke pripadajúcej na žalobcov a nepreukázal ani ním tvrdenú skutočnosť, že tato čiastka bola odsúhlasená vlastníkmi bytov na schôdzi v októbri 2018. V poslednom podaní zo dňa 06.06.2020 túto sumu na započítanie ani neuvádzal, poukazoval len na to, že pri vyplatení sumy 1.549,82 eura žalobcom, odpočítal preplatky 810,20 eura (čo už žalobcovia pri podaní žaloby urobili), úhradu za TKR vo výške 243,06 eura a sumu 233,48 eura (keďže z tvorby a čerpania fondu za roky 2015 až 2019 bola spotrebovaná podľa veľkosti podielu táto čiastka). Vo vzťahu k platbám za TKR (televízny signál) súd uvádza, že žalobcovia pri podaní žaloby postupovali správne ak zo sumy zaplatených úhrad odpočítali sumu vo výške 239,52 eura (24 mesiacov x 9,98 eura). Platba za TKR vo výške 9,98 eura je uvedená v predpisoch zálohových platieb vystavených samotným žalovaným a tiež aj vo vyúčtovaniach práve v tejto sume a bez toho, aby bol na tejto úhrade akýkoľvek nedoplatok. Súdu preto nie je zrejmé ako žalovaný v rámci kompenzačnej námietky doručenej súdu dňa 07.06.2020 dospel k sume 243,06 eura a navyše opodstatnenosť platby v takejto výške za žalobcov ničím nepreukázal. Práve naopak súd poukazuje na to, že v podaní zo dňa 24.02.2020 uvádzal platby za TKR v rovnakej výške ako žalobcovia t.j. 239,52 eura (2x 119,76 eura).

55. Pokiaľ ide o nárok žalovaného na platby za správu 7 eur mesačne za byt (uplatnené vo výške 168 eur), žalovaný opätovne nepreukázal, že by mu právo na platby za správu vzniklo. V tejto súvislosti súd poukazuje na ust. , pričom z predložených listinných dôkazov vyplýva, že žalovaný si nesplnil v zákonnej lehote svoju povinnosť predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti za predchádzajúci rok týkajúcu sa domu, vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv a úhrad za plnenia v lehote do 31.5., keďže prípisy, s ktorými zasielal vyúčtovania za roky 2015 a 2016 boli vyhotovené až dňa 29.06.2016 a 29.06.2017. Zároveň je potrebné uviesť, že žalovaný nepreukázal ani to, že by predložil do 30. novembra bežného roka ročný plán opráv podľa na nasledujúci kalendárny rok, pričom zákon nepredloženie tohto plánu sankcionuje stratou nároku správcu na platby za správu. Súčasne je potrebné zdôrazniť, že ak je zmluvy o výkone správy zo dňa 16.09.2013 neplatná, potom nebol platne dojednaný ani poplatok za správu vo výške 7 eur/ mesačne. V tejto súvislosti súd uvádza, že ust. , ktoré určuje pre prípady bezdôvodného obohatenia spočívajúceho vo výkonoch povinnosť obohateného poskytnúť peňažnú náhradu, nemožno vykladať tak, že peňažná náhrada zodpovedá výške plnenia, ktoré by bol obohatený povinný poskytnúť v prípade platne uzatvorenej zmluvy, ale pre stanovenie výšky bezdôvodného obohatenia je potrebné vychádzať z obvyklej ceny vynakladanej v danom mieste a čase za plnenia toho istého druhu, pretože iba týmto spôsobom je plne rešpektovaný objektívny charakter bezdôvodného obohatenia smerujúci k odčerpaniu neoprávnene nadobudnutého prospechu na strane obohateného, nie poskytnutie plnohodnotnej náhrady plnenia predpokladaného neplatnou zmluvou tomu, na úkor koho došlo k obohateniu. Nemožno pritom samozrejme vylúčiť, že takto stanovená výška plnenia bude zodpovedať sume predpokladanej neplatnou zmluvou. Tento záver však možno urobiť iba vtedy, ak súd dospeje zodpovedajúcim hodnotením k záveru, že trhová hodnota poskytnutej služby, a teda aj výška získaného obohatenia zodpovedá aj dojednanej cene. Žalovaný v tomto smere neuviedol žiadne tvrdenia a nenavrhol ani žiadne dôkazy. Keďže žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal svoj nárok na platby za správu (a ani trhovú hodnotu ním poskytnutých služieb), čím neuniesol dôkazné bremeno, na tieto platby nárok nemá, a teda si ich ani nemôže započítavať voči nároku žalobcov na vydanie bezdôvodného obohatenia.

56. Súd sa stotožňuje so žalobcami v tom, že z podaní žalovaného, v rámci ktorých uplatnil kompenzačné námietky nie je možné zistiť, ako dospel k ním tvrdenej pohľadávke voči žalobcom, čo do titulu a výšky, svoje tvrdenia nepreukázal, a tak nie je možné verifikovať existenciu tejto pohľadávky. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že dôkazná povinnosť stíha vždy tú stranu sporu, v záujme ktorej je, aby ňou tvrdená určitá skutočnosť bola v konaní preukázaná. Dôkazná povinnosť preukázať existenciu započítania schopnej pohľadávky proti žalobcom uplatňovanej sume spočíva na žalovanom, ktorý zamietnutie žaloby z dôvodu zániku dlhu započítaním namieta (Ro VS v Prahe z 5. 3. 1998, sp. zn. Cmo 402/1996). Keďže prvoradým predpokladom kompenzabilnej pohľadávky je jej existencia, ktorú žalovaný nepreukázal, súd priznal žalobcom žalovanú istinu (po čiastočnom späťvzatí žaloby) v plnej výške 447,02 eura.

57. Ďalšie argumenty strán sporu súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nepodstatné, bez potreby sa s nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán sporu (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR , , a podobne).

58. Vzhľadom na to, že pre nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je splatnosť stanovená, je potrebné vychádzať z ; splatnosť podľa tohto ustanovenia nastáva nasledujúci deň po dni, keď bol dlžník vyzvaný na plnenie. Žalobcovia v konaní preukázali, že vyzvali žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia pred podaním žaloby (výzvu žalovaný prevzal dňa 20.09.2018), súd preto uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcom úrok z omeškania v zmysle v spojení s Nariadenia vlády č. v znení účinnom od 01.02.2013 vo výške 5 % ročne zo sumy zo sumy 1.996,84 eura od 21.09.2018 (t.j. odo dňa nasledujúceho po prevzatí výzvy) do 28.04.2020 (t.j. do dňa čiastočnej úhrady dlhu) a zo sumy 447,02 eura od 29.04.2020 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti úroku z omeškania, t.j. úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.996,84 eura od 07.08.2018 do 20.09.2018, súd žalobu zamietol.

59. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

60. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

61. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa tak, že žalobcom, ktorí mali v spore len nepatrný neúspech týkajúci sa príslušenstva pohľadávky, priznal nárok na plnú náhradu trov konania voči žalovanému. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný, v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Galanta. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa (Exekučný poriadok).