Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_27Sa-13-2019.pdf
PDF · 161.17 KB
Case nature
Area
Subarea
27Sa/13/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní pred sudkyňou JUDr. Alenou Antalovou v právnej veci žalobkyne: T.. M. L., nar. XX.XX.XXXX, G.. E. Z. X, XXX XX K. K., zastúpenej Advokátskou kanceláriou Patajová Pataj s.r.o., J. Chalupku 8, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 867 519, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.k. XXXXXXXXXXXXX zo dňa 2. júla 2019, takto
rozhodol:
Rozhodnutie žalovaného Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava č.k. XXXXXXXXXXXXX zo dňa 2. júla 2019 z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.
Žalovaný je povinný v plnom rozsahu nahradiť žalobkyni dôvodne vynaložené trovy konania a zaplatiť ich v lehote 20 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude určená ich výška. Výška trov konania bude určená samostatným rozhodnutím, ktoré po právoplatnosti tohto rozsudku vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
Administratívne konanie
1. Sociálna poisťovňa, pobočka Banská Bystrica Rozhodnutím č. XXX-XXXXXXXXXX-GCXX/XX zo dňa 17.06.2013 (ďalej aj „Rozhodnutie zo dňa 17.06.2013“) žalobkyni predpísala penále v sume 1 332,95 EUR vzhľadom na to, že žalobkyňa ako samostatne zárobkovo činná osoba (ďalej aj „SZČO“) povinná odvádzať poistné a príspevky neodviedla včas poistné a príspevky za mesiac január až december 2004, január až december 2005, január až december 2006, január až december 2007 a január až november 2008. Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava Rozhodnutím č. 42229-3/2013-BA zo dňa 22.11.2013 (ďalej aj „Rozhodnutie zo dňa 22.11.2013“) o podanom odvolaní žalobkyne proti prvostupňovému Rozhodnutiu zo dňa 17.06.2013 rozhodla tak, že odvolanie žalobkyne zamietla a prvostupňové Rozhodnutie zo dňa 17. júna 2013 potvrdila s odôvodnením, že žalobkyňa sa omeškala so zaplatením príspevku na poistenie v nezamestnanosti za obdobie júl 2003 až december 2003 vo výške 17,16 EUR, ktorý jej bol predpísaný Rozhodnutím č. XXX-XXXXXXXXXX-GCXX/XX zo dňa 26.05.2010 (ďalej aj „Rozhodnutie zo dňa 26.05.2010“) a ktorý uhradila až dňa 26. septembra 2011, a teda podmienky na odpustenie povinnosti zaplatiť penále, resp. na nepredpísanie penále dané zákonom nesplnila.
2. Sociálna poisťovňa, pobočka Banská Bystrica (ďalej len „prvostupňový orgán verejnej správy“) vydala Upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok č. 0323592102019 zo dňa 16.04.2019 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“ alebo „Upovedomenie“) podľa ust. § 178 ods. 1 písm. a) bod 19 a § 255h ods. 5, § 225j ods. 7 a § 225m ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 2/2017 Z.z. (ďalej len „Zákon o sociálnom poistení“ alebo „zákon č. 461/2003 Z.z.“) na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu: rozhodnutie č. XXXXXXXXXX zo dňa 17.06.2013 - sankcie (neprednostná) vo výške 786,48 EUR, ktorým žalobkyni uložila povinnosť zaplatiť pohľadávku spolu vo výške 786,48 EUR. Predmetným rozhodnutím (Upovedomením) prvostupňový orgán verejnej správy upovedomil žalobkyňu ako povinnú o začatí vymáhania pohľadávok. V predmetnom rozhodnutí bola žalobkyňa vyzvaná, aby v lehote do 8 dní od doručenia Upovedomenia zaplatila uvedenú pohľadávku na účet prvostupňového orgánu verejnej správy. Ďalej bola žalobkyňa upozornená, že ak pohľadávka nebude zaplatená v stanovenej lehote, po márnom uplynutí lehoty na podanie odvolania alebo po zamietnutí odvolania prvostupňový orgán verejnej správy pristúpi k vymáhaniu pohľadávky spôsobmi uvedenými v predmetnom rozhodnutí. Žalobkyňa bola v prvostupňovom rozhodnutím poučená o tom, že proti Upovedomeniu o začatí vymáhania predmetnej pohľadávky môže podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, pričom odvolanie má odkladný účinok.
3. Žalobkyňa podala proti Upovedomeniu o začatí vymáhania pohľadávok odvolanie, o ktorom rozhodla Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava (ďalej len „žalovaný“) Rozhodnutím č. XXXXXXXXXXXXX zo dňa 02.07.2019 ( ďalej len „rozhodnutie žalovaného“ alebo „napadnuté rozhodnutie“) tak, že prvostupňové rozhodnutie zmenila tak, že v časti označenia povinného vypustila text „T.. M. L., G. E. Z., X XXX XX K. K., RČ: XXXXXX/XXXX, T.: XX XXX XXX“ a nahradila ho slovami „T.. M. L., G. E. Z. X, XXX XX K. K., RČ: XXXXXX/XXXX“). V ostatnej časti zostalo Upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok zo dňa 16.04.2019 nezmenené. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobkyni bolo Rozhodnutím zo dňa 17.06.2013 predpísané penále vypočítané z dlžnej sumy poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, poistného na invalidné poistenie, poistného do rezervného fondu solidarity za obdobie január 2004 až august 2008. október 2008 až november 2008 v celkovej výške 1 332,95 EUR. Zostatok pohľadávky vymáhanej v konaní bol po úhrade 786,48 EUR. Žalobkyňa pohľadávku neuhradila, proti rozhodnutiu podala odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný tak, že odvolanie žalobkyne zamietol a Rozhodnutie zo 17.06.2013 potvrdil. Predmetné rozhodnutie sa stalo právoplatné a vykonateľné dňom 04.12.2013. Na základe uvedeného oprávnený (Sociálna poisťovňa) začal v súlade s § 225c Zákona o sociálnom poistení dňa 11. apríla 2019 konanie vo veci vymáhania pohľadávky v prospech oprávnenej. Následne oprávnená zaslala povinnej v súlade s § 225i ods. 5, § 225j ods. 7 a § 225m ods. 3 Zákona o sociálnom poistení Upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok (prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy) s výzvou na úhradu predmetnej pohľadávky. Povinná (žalobkyňa) pohľadávku nezaplatila a voči prvostupňovému rozhodnutiu orgánu verejnej správy podala odvolanie. Žalovaný následne odcitoval ust. § 225n Zákona o sociálnom poistení a uviedol, že žalobkyňa v odvolaní uviedla, že existujú okolnosti, pre ktoré je vymáhanie pohľadávok neprípustné a že tieto okolnosti bránia vymáhateľnosti. Ďalej žalovaný poukázal na dôvody uvedené žalobkyňou v odvolaní, v ktorom okrem iného tvrdila, že splnila podmienky stanovené v § 293bl Zákona o sociálnom poistení a do 30.04.2010 uhradila dlžné čiastky, ktoré evidovala voči nej oprávnená (Sociálna poisťovňa). Žalovaný svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom na § 293bl ods. 2 Zákona o sociálnom poistení s tým, že povinná (žalobkyňa) nesplnila podmienku na odpustenie povinnosti zaplatiť penále podľa § 293bl Zákona o sociálnom poistení vzhľadom na skutočnosť, že sa omeškala so zaplatením príspevku na poistenie v nezamestnanosti za obdobie júl 2003 až december 2003 vo výške 17,16 EUR. Uvedený nedoplatok uhradila až 26.09.2011, čo potvrdila aj samotná žalobkyňa v odvolaní. Z uvedeného žalovaný vyvodil, že žalobkyňa neuhradila všetky nedoplatky do zákonom stanoveného termínu a nesplnila podmienky na odpustenie povinnosti zaplatiť penále, resp. na nepredpísanie penále. K potvrdeniam predloženým povinnou (žalobkyňou) k odvolaniu žalovaný uviedol, že povinná ku dňu vydania týchto potvrdení nemala nedoplatky na poistnom, o čom svedčia aj predložené dôkazy. Rozhodnutie, ktoré je predmetom tohto konania, je rozhodnutie na penále. Žalovaný poukázal na ust. § 204cz Zákona o sociálnom poistení s tým, že penále, ktoré povinnej boli predpísané rozhodnutím, vznikli až ich predpísaním v roku 2013 a to z dôvodu neskorej úhrady poistného. Poistné povinná uhradila oneskorene, po dátume splatnosti, a preto pri vykonávaní kontroly oprávnená rozhodnutím predpísala penále. Nejde pritom o možnosť, ale o povinnosť oprávnenej penále predpísať. Žalovaný konštatoval, že pri dodržaní obvyklej miery opatrnosti, ktorú možno od každého požadovať, muselo byť povinnej zrejmé, že pri nezaplatení poistného bude zákonne postihnutá. Poistné uhradila oneskorene a vydané potvrdenia Sociálnej poisťovne o neexistencii dlhu len reflektovali skutočnosť, že v deň ich vydania nemala povinná dlh na poistnom. K vyjadreniam povinnej o zámene povinného žalovaný uviedol, že povinná namietala, že Upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok je adresované nesprávnemu subjektu, keďže je povinná označená zlým identifikačným údajom - IČO-m, ktoré nepatrí jej ako povinnej, ale firme, v ktorej bola konateľkou od 18.05.1992 do 25.01.1998. Žalovaný v rámci konania o odvolaní rozhodol tak, že Upovedomenie v časti označenia povinnej zmenil, keďže bol chybne uvedený identifikačný údaj v označení povinnej z dôvodu zlyhania výpočtovej techniky. Žalovaný ďalej uviedol, že dlh, ktorý oprávnená eviduje voči povinnej, však nevznikol z titulu účasti v spoločnosti ako sa domnieva povinná, ale nezaplatením poistného včas a riadne z titulu poistenia SŽČO za obdobie január 2004 až august 2008, október 2008 až november 2008. Žalovaný uzavrel, že konanie začalo lege artis a nie je dôvod na zmenu alebo zrušenie prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy.
Žaloba
4. Žalobkyňa sa žalobou podanou v zákonnej lehote domáhala preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím orgánu verejnej správy a tvrdila, že napadnuté rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov a skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutých rozhodnutí nemá oporu v administratívnom spise. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že z dôvodu nevymožiteľnosti svojich pohľadávok sa dostala do omeškania s platením poistného žalovanej v období rokov 2004 až 2008, pričom všetky svoje záväzky voči žalovanej uhradila ku koncu roka 2008. Zamestnanci žalovanej niekoľkokrát žalobkyni ústne potvrdili, že nemá nedoplatky na sociálnom poistení a 28.10.2010 jej bolo vydané písomné potvrdenie o tom, že nemá nedoplatky na sociálnom poistení. Žalovaný vydal žalobkyni zostavy datované 27.05.2009, 19.05.2010 a 31.12.2010, z ktorých vyplýva, že žalobkyňa nemala ku dňu vystavenia predmetných potvrdení evidované žiadne nedoplatky na poistnom. Na základe uvedeného bola žalobkyňa presvedčená, že sa na ňu vzťahuje tzv. generálny pardon, na základe ktorého v zmysle § 293bl ods. 1 Zákona o sociálnom poistení žalovaná z úradnej povinnosti mala odpustiť penále, ak dlžník zaplatí do 30.04.2010 svoj dlh na poistnom, ktorý dlhuje za obdobie pred 01.01.2010. Žalobkyňa bola pri osobnej návšteve Sociálnej poisťovne dňa 26.09.2011 pracovníčkou žalovanej informovaná o jej dlhu vo výške 17,17 EUR, ktorý dlh mal predstavovať neuhradené poistné na poistenie v nezamestnanosti. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že v snahe eliminovať akékoľvek ďalšie dlhy žalovanej obratom uhradila predmetnú sumu do pokladne žalovanej bez toho, aby bola oboznámená s rozhodnutím, ktorým sa jej táto dlžná suma predpísala. Žalovaná Rozhodnutím zo 17.06.2013 vyrubila žalobkyni penále vo výške 1 332,95 EUR, ktoré bolo Rozhodnutím zo dňa 22.11.2013 potvrdené. Žalobkyňa poukázala na to, že v odôvodnení Rozhodnutia žalovanej z 22.11.2013 sa uvádza, že „žalobkyňa sa omeškala so zaplatením príspevku na poistenie v nezamestnanosti za obdobie júl až december 2003 vo výške 17,16 EUR, ktorý jej bol predpísaný Rozhodnutím č. XXX-XXXXXXXXXX-GCXX/XX zo dňa 26.05.2010, a ktorý uhradila až 26.11.2011. Z uvedeného dôvodu podmienky na odpustenie povinnosti zaplatiť penále, resp. nepredpísanie penále dané zákonom nesplnila.“ Žalobkyňa ďalej uviedla, že na základe čiastočného odpustenia penále bolo dňa 16.04.2019 vydané napadnuté prvostupňové rozhodnutie, pričom po odvolaní žalobkyne žalovaná vydala napadnuté rozhodnutie, v ktorom konštatuje, že „K potvrdeniam predloženým povinnou odvolací orgán uvádza nasledovné: povinná ku dňu vydania týchto potvrdení nemala nedoplatky na poistnom, o čom svedčia aj predložené dôkazy“. Žalovaná taktiež v napadnutom rozhodnutí konštatuje, že „vydané potvrdenia Sociálnej poisťovne o neexistencii dlhu len reflektovali skutočnosť, že v deň ich vydania nemala povinná dlh na poistnom“. Napadnuté rozhodnutie žalovaného tak na jednej strane konštatuje nenaplnenie podmienok tzv. generálneho pardonu a na strane druhej konštatuje, že podmienky boli v danom čase, ktorý bol pre žalobkyňu relevantný, naplnené. Pokiaľ žalovaná v napadnutom rozhodnutí potvrdila neexistenciu dlhu žalobkyne v čase vydania potvrdení samotnej žalovanej (27.05.2009, 19.05.2010, 28.10.2010 a 31.12.2010), žalobkyňa vychádzala z tohto stanoviska žalovanej v predmetnom čase. Napriek tomu však neskôr žalovaná znegovala svoje predchádzajúce písomné potvrdenia a žalobkyni uviedla existujúci dlh vo výške 17,17 EUR a na základe jeho neskorého uhradenia postupovala v konaní o vyrubení penále. Žalobkyňa tvrdila, že žalovaná samotná žalobkyňu uviedla do omylu o podstatnej skutočnosti naplnenia podmienok pre odpustenie penále. Pokiaľ by žalovaná v čase vydania potvrdenia žalobkyni uviedla, že existuje jej dlh vo výške 17,17 EUR na poistnom, žalobkyňa by daný dlh v čase do 30.04.2010 uhradila a podmienky tzv. generálneho pardonu by boli splnené. Konaním žalovanej tak došlo na strane žalobkyne k omylu, tento omyl bol podstatný a bol vyvolaný žalovanou, bol spôsobený uvedením nepravdivých skutočností zo strany žalovanej, ktoré boli rozhodujúce pre utváranie vôle žalobkyne. Žalobkyňa v žalobe poukázala na ust. § 197 ods. 6 Zákona o sociálnom poistení, v zmysle ktorého organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Napadnuté rozhodnutie existenciu dôkazov konštatuje a potvrdzuje, avšak nijako ich nehodnotí, ani jednotlivo a ani vo vzájomnej súvislosti. Žalobkyňa ďalej poukázala v žalobe na to, že žalovaná sa niekoľkokrát dopustila pochybenia týkajúceho sa identifikácie dlžníčky, keď opakovane nesprávne uviedla IČO žalobkyne, ktoré patrí právnickej osobe a u žalobkyne evokuje možný omyl na strane žalovanej aj pokiaľ ide o správnu identifikáciu žalobkyne ako dlžníka. Spolu s niekoľkonásobným deklarovaním neexistencie záväzkov žalobkyne samotnou žalovanou je podľa žalobkyne namieste pochybnosť o správnosti označenia subjektu dlžníka v napadnutom rozhodnutí. Exekučný titul, ako aj napadnuté prvostupňové rozhodnutie, uvádza pri identifikácii povinného subjektu nesprávne IČO (XX XXX XXX), ktoré patrí inej právnickej osobe. Podľa žalobkyne nie je postačujúce, aby žalovaná bez ďalšieho vo výroku napadnutého rozhodnutia zmenila identifikáciu žalobkyne prostredníctvom IČO, ktoré bolo podľa vyjadrenia žalovanej chybne uvedené z dôvodu „zlyhania výpočtovej techniky“. Rovnako tak rozhodnutie o odvolaní žalobkyne voči exekučnému titulu zo dňa 22.11.2013, ako aj napadnuté rozhodnutie zhodne uvádzajú, že žalobkyňa neskoro uhradila svoj dlh na poistnom vo výške 17,16 EUR. Žalobkyňa pritom uhradila dlh vo výške 17,17 EUR. Jedná sa o opakujúci sa nesprávny údaj v rozhodnutiach žalovanej. V napadnutom rozhodnutí sa ďalej na strane 2 uvádza, že zostatok pohľadávky žalobkyne bol „po uhradení“ 786,48 EUR. Žalobkyňa však túto sumu neuhradila, bola jej odpustená prvostupňovým orgánom. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobkyňa namietala, že napadnuté rozhodnutia sú zmätočné a nezrozumiteľné, čo spôsobuje ich nepreskúmateľnosť podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP. Zároveň z nich vyplýva, že skutkový stav, ktorý vzala žalovaná ako orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, nemá oporu v administratívnom spise. Žalovaná sa žiadnym spôsobom nevysporiadala s vlastnými písomnými deklaráciami o neexistencii dlhu a následným opačným tvrdením o existencii dlhu žalobkyne vo výške 17,17 EUR, čo má podstatný vplyv na prebiehajúce konanie. Z uvedeného žalobkyňa vyvodila, že v predmetnom správnom konaní došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Navrhla, aby správny súd rozhodnutie žalovaného i prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy zrušil a uplatnila si náhradu trov konania.
Vyjadrenie žalovaného
5. Žalovaný v písomnom vyjadrení v žalobe popísal priebeh administratívneho konania, poukázal na Rozhodnutie zo dňa 17.06.2013, ktorým boli žalobkyni predpísané penále, ktoré vznikli neuhradením poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie včas. Poistné žalobkyňa uhradila oneskorene, po dátume splatnosti, a preto pri vykonávaní kontroly oprávnená rozhodnutím predpísala penále. Žalovaný poukázal na to, že žalobkyňa nepopiera skutočnosť, že poistné za uvedené obdobie zaplatila s omeškaním, ale bola v domnienke, že všetky dlžné sumy uhradila do 30.04.2010 a tým splnila zákonné podmienky na nepredpísanie penále. Žalovaný poukázal na ust. § 293bl ods. 1 Zákona o sociálnom poistení a tvrdil, že žalobkyňa nesplnila podmienku na odpustenie povinnosti zaplatiť penále podľa cit. ustanovenia vzhľadom na skutočnosť, že sa omeškala so zaplatením príspevku na poistenie v nezamestnanosti za obdobie júl 2003 až december 2003 vo výške 17,16 EUR, ktoré jej vzniklo z titulu samostatne zárobkovo činnej osoby. Žalovaný uviedol, že uvedený nedoplatok bol žalobkyni predpísaný Rozhodnutím č. XXX-XXXXXXXXXX-GCXX/XX zo dňa 26.05.2010, ktoré rozhodnutie prevzala žalobkyňa dňa 22.06.2010, nepodala voči nemu odvolanie a rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť 22.07.2010. Žalobkyňa tento nedoplatok uhradila až 26.09.2011 pri osobnej návšteve u oprávnenej, kde jej bolo oznámené, že takýto nedoplatok oprávnená eviduje. Z uvedeného podľa žalovaného vyplýva, že žalobkyňa neuhradila všetky nedoplatky do zákonom stanoveného termínu a nesplnila podmienky na odpustenie povinnosti zaplatiť penále, resp. na nepredpísanie penále. K námietke žalobkyne, že ju oprávnená uviedla do omylu, keď jej niekoľkokrát vystavila doklady, v ktorých potvrdila, že žalobkyňa nemá nedoplatky na sociálnom poistení žalovaný uviedol, že ku dňu vydania týchto potvrdení, ktoré boli vydané na žiadosť žalobkyne, žalobkyňa nemala evidované nedoplatky poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie, čo je deklarované na písomnom potvrdení vydanom oprávnenou 28.10.2010. Penále žalobkyni vznikli až predpísaním Rozhodnutia č. XXX- XXXXXXXXXX-GCXX/XX v roku 2013. Dlh, ktorý nebol uhradený a v dôsledku ktorého žalobkyňa nesplnila zákonom dané podmienky na uplatnenie § 293bl Zákona o sociálnom poistení bol predpísaný Rozhodnutím č. XXX-XXXXXXXXXX.-GCXX/XX zo dňa 26.05.2010, ktoré žalobkyňa osobne prevzala 22.06.2010. To znamená, že v čase vydania potvrdenia o neexistencii dlhu dňa 28.10.2010 musela mať žalobkyňa vedomosť, že dlh, ktorý jej bol predpísaný vyššie uvedeným rozhodnutím neuhradila. K námietke týkajúcej sa nesprávneho uvedenia čísla IČO žalobkyne žalovaná uviedla, že dlh žalobkyne vznikol nezaplatením poistného včas a riadne z titulu poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby. Žalovaný uviedol dôvody možného uvedenia nesprávneho IČO do rozhodnutí, avšak uvedenie zlého identifikačného údaja predstavuje len chybu výpočtovej techniky, ktorú nie je možné odstrániť. Žalovaný konštatoval, že je zrejmé, že nezaplatenie sumy 17,16 EUR predpísanej Rozhodnutím zo dňa 26.05.2010 malo za následok nesplnenie podmienok odpustenia predpísania penále Rozhodnutím č. XXX-XXXXXXXXXXX-GCXX/XX, avšak platí všeobecná právna domnienka, že neznalosť zákona neospravedlňuje a nevyviňuje z právnej zodpovednosti za jeho porušenie. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť.
Replika žalobcu
6. Žalobkyňa v replike z 23.04.2020 uviedla, že žalobkyňa bez vlastného zavinenia nemohla uhradiť dlžnú sumu v požadovanom termíne do 30.04.2010 a splniť tým podmienky odpustenia penále za oneskorene realizované platby poistného podľa tzv. generálneho pardonu, nakoľko žalobkyňa objektívne v rozhodnom čase nemala vedomosť a na základe písomných potvrdení opakovane vystavených žalovanou ani nemohla mať vedomosť o tom, že má voči žalovanej dlh, keďže tento dlh - nedoplatok neuhradeného príspevku na poistné v nezamestnanosti za obdobie júl až december 2003 vo výške 17,16 EUR jej bol predpísaný až Rozhodnutím zo dňa 26.05.2010, t.j. rozhodnutím vydaným až v čase po uplynutí lehoty na úhradu všetkých záväzkov vzniknutých pred 01.01.2010 stanovenou v § 293bl Zákona o sociálnom poistení. Vyjadrenia žalovanej o údajnej vedomosti žalobkyne o jej záväzku voči žalovanej k rozhodnému dňu (30.04.2010) sú podľa žalobkyne vo vzájomnom obsahovom protirečení, keď žalovaná najskôr potvrdzuje správnosť svojho potvrdenia z 28.10.2010 o tom, že žalobkyňa nemá voči žalovanej žiadne záväzky a na druhej strane uvádza, že žalobkyňa v čase vydania tohto potvrdenia z 28.10.2010 aj napriek jeho obsahu musela mať vedomosť o svojom nedoplatku na poistnom za obdobie júl 2003 až december 2003 vo výške 17,17 EUR, nakoľko 26.05.2010 jej bolo vystavené Rozhodnutie zo dňa 26.05.2010. Vedomosť o uvedenom dlhu podľa žalobkyne v čase vydania potvrdenia o neexistencii dlhu žalobkyne voči žalovanej nemohla mať ani žalovaná a v čase vydania potvrdenia neupozornila žalobkyňu na existenciu jej dlhu. Žalobkyňa zároveň namietala, že nemá vedomosť o tom, že by Rozhodnutie zo dňa 26.05.2010 osobne prevzala dňa 22.07.2010 a navrhla, aby žalovaná predložila doklad preukazujúci doručenie Rozhodnutia č. XXX-XXXXXXXXXX-GCXX/XX zo dňa 26.05.2010 žalobkyni. Žalobkyňa vyslovila názor, že z hľadiska posúdenia podmienok tzv. generálneho pardonu, ktoré sú uvedené v § 293bl Zákona o sociálnom poistení je rozhodujúci stav k 30.04.2010, a pre posúdenie splnenia podmienok tzv. generálneho pardonu je nerozhodné, že záväzok žalobkyne vznikol až v čase po 30.04.2010, pričom takýto záväzok nemôže byť prekážkou nepredpísania penále zo strany žalovanej. Zotrvala na svojej námietke vo vzťahu k nesprávnemu uvedeniu identifikačného čísla žalobkyne.
7. Žalovaný nevyužil právo predloženia dupliky.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právny argumentov
8. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) a miestne príslušný podľa § 13 ods. 3 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie, vrátane postupu orgánov verejnej správy, ktorý vydaniu predmetných rozhodnutí predchádzal a to v celom rozsahu (§ 203 ods. 2 SSP), pričom dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná. Žaloba žalobkyne je osobitným druhom správnej žaloby a to žalobou v sociálnych veciach, ktorá je upravená v tretej časti Správneho súdneho poriadku. K správnym žalobám fyzických osôb v sociálnych veciach správne súdy pristupujú v zásade neformálne. Podľa § 134 ods. 1 SSP je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Výnimky z tohto všeobecného pravidla sú vymedzené v § 134 ods. 2 SSP, pričom medzi tieto výnimky patrí aj správna žaloba v sociálnych veciach podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP, ak je žalobcom fyzická osoba.
9. Správny súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 107 ods. 2 SSP, nakoľko nezistil žiadny z dôvodov v zmysle § 107 ods. 1 písm. a) až e), pre ktorý by bolo nutné pojednávanie nariadiť, žalobkyňa v žalobe nežiadala nariadiť pojednávanie a žalovaný sa vo vyjadrení k žalobe k nariadeniu pojednávania nevyjadril. V súlade s § 137 ods. 4 SSP správny súd oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke dňa 17.07.2020 a verejne vyhlásil rozsudok dňa 06.08.2020.
10. Predmetom preskúmavacieho konania je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy - Upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok, ako aj konanie, ktoré vydaniu týchto rozhodnutí predchádzalo. V rámci súdneho prieskumu sa správny súd oboznámil s podaniami účastníkov konania, s napadnutými rozhodnutiami a s obsahom pripojeného administratívneho spisu a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.
11. Podľa § 142 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení poistné sa platí na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici za kalendárny mesiac pozadu, ak tento zákon neustanovuje inak. Zaplatením odplaty za postúpenie pohľadávky na poistnom postúpenej podľa § 149 sa podmienka zaplatenia poistného považuje na účely nároku na dávku za splnenú.
12. Podľa § 143 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení (1) Poistné je splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné. Poistné z vymeriavacieho základu zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 2 písm. c) a poistné z vymeriavacieho základu zamestnávateľa fyzickej osoby uvedenej v § 4 ods. 1 písm. d), ak jej bol po skončení pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 zúčtovaný na výplatu a zúčtovaním tohto príjmu táto osoba nenadobudla postavenie zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 2 písm. c), sú splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bol príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 zúčtovaný na výplatu po skončení pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru. Poistné z vymeriavacieho základu zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 2 prvej vete okrem fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, poistné z vymeriavacieho základu zamestnávateľa podľa § 138 ods. 8 písm. a), ak ide o príjem fyzickej osoby z právneho vzťahu na základe ňou určenej dohody podľa § 227a, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 a na základe tohto príjmu nenadobudla postavenie zamestnanca na účely dôchodkového poistenia a poistné z vymeriavacieho základu podľa § 139a, 139b ods. 1 a 2 a § 139c ods. 3 sú splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bol príjem vyplatený. Poistné z vymeriavacieho základu zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 2 prvej vete, ktorý je v právnom vzťahu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, a poistné z vymeriavacieho základu zamestnávateľa podľa § 138 ods. 8 písm. a), ak ide o príjem fyzickej osoby z právneho vzťahu na základe ňou určenej dohody podľa § 227a, ktorý jej zakladá právo na nepravidelný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, a na základe tohto príjmu nenadobudla postavenie zamestnanca na účely dôchodkového poistenia, sú splatné do ôsmeho dňa a) druhého kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom právny vzťah zanikol, alebo b) kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom sa príjem vyplatil, ak bol vyplatený po uplynutí lehoty splatnosti podľa písmena a).
13. Podľa § 144 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení sociálna poisťovňa predpíše poistné fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné, ak táto osoba neodviedla poistné vôbec alebo ak ho odviedla v nesprávnej sume. Ak suma dlžného poistného v úhrne je nižšia ako 5 eur, Sociálna poisťovňa dlžnú sumu nepredpíše.
14. Podľa § 172 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení na konanie vo veciach sociálneho poistenia sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje ani na konanie vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom.
15. Podľa § 209 ods. 1, 2, 3, 4, 6, 7 Zákona o sociálnom poistení (1) Rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. (2) Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu. (3) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Ak sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, organizačná zložka Sociálnej poisťovne určí pre ňu lehotu. (4) V odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.
(6) V rozhodnutí sa uvedie aj organizačná zložka Sociálnej poisťovne, ktorá rozhodnutie vydala, dátum vydania rozhodnutia, meno a priezvisko účastníkov konania. Na rozhodnutí musí byť odtlačok úradnej pečiatky a podpis s uvedením mena, priezviska a funkcie oprávnenej osoby. (7) Chyby v písaní, v počtoch a iné zrejmé nesprávnosti v písomnom vyhotovení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne kedykoľvek aj bez návrhu opraví a upovedomí o tom účastníkov konania.
16. Podľa § 218 ods. 1, 2 Zákona o sociálnom poistení (1) Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. Ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni. (2) Ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.
17. Podľa § 225b Zákona o sociálnom poistení exekučným titulom na účely tohto zákona je vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola uložená účastníkovi konania povinnosť plniť a účastník konania si túto povinnosť v určenej lehote dobrovoľne nesplnil.
18. Podľa § 225c ods. 1, 2, 3 Zákona o sociálnom poistení (1) Konanie vo veciach vymáhania pohľadávok začína Sociálna poisťovňa na podklade exekučného titulu vydaním rozhodnutia o začatí konania vo veciach vymáhania pohľadávok. (2) Rozhodnutie o začatí konania vo veciach vymáhania pohľadávok obsahuje a) názov organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, ktorá rozhodnutie vydala, b) číslo a dátum vydania rozhodnutia, c) meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo sociálneho zabezpečenia účastníka konania, ktorým je fyzická osoba, alebo obchodné meno, sídlo, identifikačné číslo účastníka konania, ktorým je právnická osoba, d) označenie exekučného titulu, e) sumu pohľadávky, f) meno, priezvisko, funkciu, podpis oprávnenej osoby a odtlačok úradnej pečiatky alebo, ak sa rozhodnutie vyhotoví s použitím výpočtovej techniky, predtlačený odtlačok pečiatky Sociálnej poisťovne s uvedením mena, priezviska a funkcie oprávnenej osoby. (3) Rozhodnutie o začatí konania vo veciach vymáhania pohľadávok sa nedoručuje. Proti rozhodnutiu o začatí konania vo veciach vymáhania pohľadávok nie sú prípustné opravné prostriedky. Rozhodnutie o začatí konania vo veciach vymáhania pohľadávok je právoplatné dňom jeho vydania.
19. Podľa § 225i ods. 1, 5 Zákona o sociálnom poistení (1) Príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne doručí do vlastných rúk platiteľovi mzdy príkaz na začatie vymáhania pohľadávok zrážkami zo mzdy a účastníkovi konania upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok zrážkami zo mzdy a zakáže účastníkovi konania nakladať s peňažnými prostriedkami, ktoré možno vymáhať spôsobmi podľa tohto zákona, a to až do sumy vymáhanej pohľadávky. Účastník konania stráca dňom, keď sa platiteľovi mzdy doručí príkaz na začatie vymáhania pohľadávok zrážkami zo mzdy, právo na vyplatenie tej časti mzdy, ktorá zodpovedá určenej výške zrážok. (5) Upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok zrážkami zo mzdy obsahuje a) názov a sídlo organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, ktorá upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok zrážkami zo mzdy vydala, b) označenie exekučného titulu, c) meno, priezvisko, adresu a identifikačné číslo sociálneho zabezpečenia účastníka konania, ktorý je fyzickou osobou, d) sumu pohľadávky, e) výzvu na zaplatenie pohľadávky do ôsmich dní od doručenia upovedomenia o začatí vymáhania pohľadávok zrážkami zo mzdy, f) upozornenie, že ak pohľadávka nebude zaplatená v lehote podľa písmena e), príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne pristúpi k vymáhaniu pohľadávok zrážkami zo mzdy na základe exekučného príkazu na vymáhanie pohľadávok zrážkami zo mzdy, g) informáciu, že upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok zrážkami zo mzdy zostáva v platnosti do úplného uspokojenia vymáhanej pohľadávky a vzťahuje sa aj na budúcich platiteľov mzdy, h) číslo účtu príslušnej organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, i) variabilný symbol a špecifický symbol,
j) poučenie o odvolaní proti upovedomeniu o začatí vymáhania pohľadávok zrážkami zo mzdy vrátane poučenia, či rozhodnutie možno preskúmať súdom, k) meno, priezvisko, funkciu, podpis oprávnenej osoby a odtlačok úradnej pečiatky alebo, ak sa upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok zrážkami zo mzdy vyhotoví s použitím výpočtovej techniky, predtlačený odtlačok pečiatky Sociálnej poisťovne s uvedením mena, priezviska a funkcie oprávnenej osoby.
20. Podľa § 225n ods. 1, 2 Zákona o sociálnom poistení (1) Účastník konania môže príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne, ktorá upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok vydala, do 15 dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí vymáhania pohľadávok podať odvolanie, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhanej pohľadávky alebo bránia jej vymáhateľnosti, alebo ak existujú iné okolnosti, pre ktoré je vymáhanie pohľadávok neprípustné. Odvolanie musí byť odôvodnené a na dodatočne uplatnené dôvody sa neprihliada. (2) Odvolanie podľa odseku 1 má odkladný účinok. Proti rozhodnutiu o odvolaní sa nemožno odvolať. Rozhodnutie o odvolaní obsahuje aj poučenie o možnosti jeho preskúmateľnosti súdom.
21. Podľa § 225m ods. 3 Zákona o sociálnom poistení (3) Upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok zrážkami z dávok obsahuje a) názov a sídlo organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, ktorá upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok zrážkami z dávok vydala, b) označenie exekučného titulu, c) označenie dávky, z ktorej sa vymáhanie pohľadávky uskutoční, d) meno, priezvisko a identifikačné číslo sociálneho zabezpečenia účastníka konania, ktorý je fyzickou osobou, e) sumu pohľadávky, f) výzvu na zaplatenie pohľadávky do ôsmich dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí vymáhania pohľadávok zrážkami z dávok, g) upozornenie, že ak pohľadávka nebude zaplatená v lehote podľa písmena f), príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne pristúpi k vymáhaniu pohľadávok zrážkami z dávok, h) informáciu, že upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok zrážkami z dávok zostáva v platnosti do úplného uspokojenia vymáhanej pohľadávky a vzťahuje sa aj na neskôr priznanú dávku, i) číslo účtu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, ktorá upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok zrážkami z dávok vydala, j) variabilný symbol a špecifický symbol, k) poučenie o odvolaní proti upovedomeniu o začatí vymáhania pohľadávok zrážkami z dávok vrátane poučenia, či rozhodnutie možno preskúmať súdom, l) meno, priezvisko, funkciu, podpis oprávnenej osoby a odtlačok úradnej pečiatky alebo, ak sa upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok zrážkami z dávok vyhotoví s použitím výpočtovej techniky, predtlačený odtlačok pečiatky Sociálnej poisťovne s uvedením mena, priezviska a funkcie oprávnenej osoby.
22. Podľa § 293ap Zákona o sociálnom poistení Sociálna poisťovňa odpustí povinnosť zaplatiť penále, ktoré sa viaže na dlžné poistné a dlžné príspevky na starobné dôchodkové sporenie podľa osobitného predpisu 1) za obdobie pred 1. januárom 2007, ak fyzická osoba alebo právnická osoba povinná odvádzať poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie toto dlžné poistné a tieto dlžné príspevky na starobné dôchodkové sporenie zaplatí najneskôr do 31. januára 2008.
23. Podľa § 293bl ods. 1, 2 Zákona o sociálnom poistení (1) Sociálna poisťovňa nepredpíše penále alebo odpustí povinnosť zaplatiť predpísané penále, ktoré sa viaže na dlžné poistné a dlžné príspevky na starobné dôchodkové sporenie podľa osobitného predpisu 1) za obdobie pred 1. januárom 2010 zaplatené najneskôr do 30. apríla 2010. (2) Pôsobnosť podľa odseku 1 patrí vecne príslušnej pobočke, ktorá rozhoduje o uložení penále podľa § 178 ods. 1 písm. a) deviateho bodu.
24. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
25. Podľa § 191 ods. 1 písm. d), f) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,
26. Podľa § 203 SSP (1) Rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu. (2) Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.
27. Žalobkyňa v žalobe namietala nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti pre jeho nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Z ust. § 209 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení vyplýva, že rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa § 209 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala. Žalovaný sa vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami neriadil a rozhodnutie žalovaného vyššie uvedené atribúty odôvodnenia nespĺňa. Aj keď sa v zmysle § 172 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení na konanie vo veciach sociálneho poistenia nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní (zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“), a teda sa neaplikuje ust. § 47 Správneho poriadku, ktoré podrobne upravuje náležitosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, zo samotného ust. § 209 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení je zrejmá požiadavka na náležitosti odôvodnenia rozhodnutia orgánu verejnej správy a takáto požiadavka na riadne odôvodnenie rozhodnutia vyplýva aj z čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktoré je možné subsumovať pod právo na spravodlivý súdny proces. Súčasťou práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru je v zmysle judikatúry Ústavného súdu SR i ESĽP aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Podľa konštantnej judikatúry ESĽP (napr. Garcia Ruiz vs. Španielsko, rozsudok z 21.01.1999) pre správne súdnictvo vyplýva záver, že na každý relevantný argument účastníka musí orgán verejnej správy primerane reagovať, tzn. vo svojom odôvodnení musí presvedčivým spôsobom ponúknuť účastníkovi konania odpoveď, či je jeho argument dôvodný a aký záver z toho pre konanie vyplýva. Rovnako aj na každý irelevantný argument musí orgán verejnej správy reagovať minimálnym spôsobom, tzn. stručne objasniť, prečo je argument nedôvodný. Problematikou týkajúcou sa povinnosti náležite odôvodniť rozhodnutie sa zaoberal vo svojej judikatúre aj Ústavný súd SR (napr. v nálezoch sp.zn. I. ÚS 243/07, I. ÚS 114/08, III. ÚS 36/2010), v ktorých ústavný súd okrem iného konštatoval, že „...jedným z princípov predstavujúcich súčasť práva na spravodlivý proces a vylučujúcich ľubovôľu pri rozhodovaní je povinnosť súdov ako orgánov verejnej správy svoje rozhodnutia odôvodniť v súlade so zákonnou úpravou. Z odôvodnenia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Povinnosť súdu ako aj orgánu verejnej správy je presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť, pričom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Orgán štátnej moci je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania. Nedostatky odôvodnenia zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia“. Obdobne Najvyšší súd SR prostredníctvom svojej judikatúry vytýčil nasledujúcu definíciu minimálnych kritérií odôvodnenia rozhodnutia orgánu verejnej správy: „...odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy... musí obsahovať logickú, právnu a presvedčivú argumentáciu o splnení formálnej a materiálnej podmienky v dostatočnom rozsahu, tzn., že predmetnému adresátovi je daná možnosť z jemu predloženého odôvodnenia pochopiť na základe akých skutočností (dôkazných prostriedkov) a v akom rozsahu bol zistený skutkový stav, správnosť právnych noriem aplikovaných na skutkový stav a právne závery nevybočujúce z logiky aplikácie práva vedúce k myšlienke obsiahnutej vo výrokovej časti“. Pokiaľ preskúmavané rozhodnutie orgánu verejnej správy nebude spĺňať uvedenú definíciu, potom je nepreskúmateľné, čo je dôvodom na zrušenie rozhodnutia orgánu verejnej správy. Nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov nie je len také rozhodnutie, ktorému úplne chýba odôvodnenie, ale aj také, ktorého odôvodnenie nie je dostatočné a v ktorom chýbajú skutkové dôvody a úvahy, ktorými sa orgán verejnej správy k skutkovým záverom dopracoval a úvahy, ktorými ich právne vyhodnotil. Povinnosťou orgánu verejnej správy je teda rozhodnutie odôvodniť tak, aby jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom bolo zrejmé, z akých podkladov orgán verejnej správy pri svojom rozhodovaní vychádzal, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie a z akých dôvodov, aby jasne a výstižne vysvetlil, akými úvahami sa riadil pri hodnotení skutkových a právnych okolností namietaných v konaní a aby odpovedal na najdôležitejšie otázky vo vzťahu k hmotno-právnemu nároku, ktorý bol predmetom príslušného administratívneho konania. Vzhľadom na vyššie uvedené má správny súd za to, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaného je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.
28. Žalobkyňa v žalobe dôvodne namietala protirečivosť a nezrozumiteľnosť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktorý reagujúc na odvolacie námietky uplatnené podľa § 225n ods. 1 Zákona o sociálnom poistení (v zmysle ktorého môže podať účastník konania do 15 dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí vymáhania pohľadávok odvolanie, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhanej pohľadávky, alebo bránia jej vymáhateľnosti alebo ak existujú okolnosti, pre ktoré je vymáhanie pohľadávok neprípustné). Za takéto okolnosti žalobkyňa v odvolaní označila okrem iného skutočnosť, že do 30.04.2010 uhradila všetky dlžné čiastky, ktoré Sociálna poisťovňa evidovala voči žalobkyni, pričom žiadny dlh z roku 2003 jej Sociálna poisťovňa neoznámila, ani si voči nej neuplatnila; naopak, žalobkyňa predložila zostavy (vystavené Sociálnou poisťovňou) a potvrdenie, z ktorých má vyplývať, že žiadne nedoplatky na poistnom (teda ani nedoplatok poistného za rok 2003) voči žalobkyni neeviduje. Ďalej žalobkyňa tvrdila, že splnila podmienky tzv. generálneho pardonu a zároveň žiadala vrátenie uhradenej čiastky 17,17 EUR, ktoré dňa 26.09.2011 uhradila osobne na pobočke Sociálnej poisťovne. Žalobkyňa v žalobe súčasne namietala, že žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia na jednej strane konštatuje nenaplnenie podmienok tzv. generálneho pardonu a na strane druhej konštatuje, že podmienky boli v danom čase, ktorý bol pre žalobkyňu relevantný, naplnené. Žalobkyňa argumentovala, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí na jednej strane potvrdil neexistenciu dlhu žalobkyne v čase vydania potvrdení Sociálnou poisťovňou (27.05.2009, 19.05.2010, 28.10.2010 a 31.12.2010), na druhej strane tieto potvrdenia znegoval oznámením existencie dlhu vo výške 17,17 EUR a na základe jeho neskorého uhradenia vyrubil žalobkyni penále. Žalobkyňa tvrdila, že neuvedenie existencie dlhu na poistnom vo výške 17,17 EUR v čase vydania vyššie uvedených potvrdení znemožnilo žalobkyni tento dlh uhradiť v relevantnom čase do 30.04.2010 a tým aj splniť podmienky tzv. generálneho pardonu. Žalobkyňa dôvodne namietala, že žalovaný nehodnotil dôkazy predložené žalobkyňou a to ani jednotlivo ani vo vzájomných súvislostiach. V replike žalobkyňa doplnila svoju argumentáciu tým, že nemohla uhradiť tvrdený dlh na poistnom za rok 2003 vo výške 17,17 EUR do 30.04.2010 a splniť tak podmienky tzv. generálneho pardonu, keďže podľa tvrdenia žalovaného bol predmetný nedoplatok žalobkyni predpísaný až Rozhodnutím č. XXX-XXXXXXXXXX-GCXX/XX zo dňa 24.05.2010, t. j. až po uplynutí lehoty na úhradu všetkých záväzkov vzniknutých pred 01.01.2010 stanovenej v § 293bl Zákona o sociálnom poistení. Súčasne namietala, že nemala vedomosť o existencii dlhu na poistnom za rok 2003 a táto skutočnosť nevyplývala ani z potvrdení vydaných samotnou Sociálnou poisťovňou. Žalobkyňa spochybnila, že by prevzala dňa 22.06.2010 Rozhodnutie zo dňa 26.05.2010, ktorým jej malo byť predpísané neodvedené poistné za obdobie júl až december 2003. Vyslovila názor, že na základe nesprávneho identifikačného čísla uvedeného na rozhodnutiach, ako aj na základe toho, že žalovaný eviduje žalobkyňu vo svojich informačných systémoch pod dvomi identifikačnými číslami, mohlo dôjsť k mylnému priradeniu nedoplatku k inému subjektu. Správny súd považuje odôvodnenie rozhodnutia žalovaného vo vzťahu k vyhodnoteniu odvolacích námietok žalobkyne, konkrétne k vyhodnoteniu existencie, resp. neexistencie iných okolností, pre ktoré môže byť vymáhanie pohľadávky voči žalobkyni neprípustné, za nezrozumiteľné a zmätočné, keď na jednej strane vyhodnotil žalobkyňou predložené dôkazy (potvrdenia o neexistencii nedoplatkov na poistnom vydané samotnou Sociálnou poisťovňou) so záverom, že povinná (žalobkyňa) nemala ku dňu vydania týchto potvrdení nedoplatky na poistnom, čo však na druhej strane nekorešponduje so záverom, že povinná nesplnila podmienku na odpustenie povinnosti zaplatiť penále podľa § 293bl Zákona o sociálnom poistení s odôvodnením, že žalobkyňa „sa omeškala so zaplatením príspevku na poistenie v nezamestnanosti za obdobie júl 2003 až december 2003 vo výške 17,16 EUR“. Takéto odôvodnenie je protirečivé a zmätočné a podľa názoru správneho súdu nie je dostačujúce z dôvodu, že z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného nie je zrejmé, z akých dôkazov žalovaný vychádzal pri konštatovaní existencie dlhu žalobkyne z titulu neuhradeného poistného (príspevku na poistenie v nezamestnanosti za obdobie júl až december 2003), v dôsledku čoho žalovaný konštatoval nesplnenie podmienok tzv. generálneho pardonu a to vo vzťahu preskúmania podmienok stanovených v § 225n ods. 1 Zákona o sociálnom poistení. Správny súd poukazuje v tejto súvislosti na skutočnosť, že v administratívnom spise sa nenachádzajú žiadne listinné dôkazy usvedčujúce existenciu predmetného dlhu, jeho výšku a dátum splatnosti, čo súčasne znamená, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, nemá oporu v administratívnom spise. Správny súd v tejto súvislosti uvádza, že samotné zaplatenie sumy 17,17 EUR žalobkyňou nemôže takýto dôkaz nahradiť. Správny súd zároveň zistil, že v administratívnom spise sa nenachádza ani Rozhodnutie žalovaného č. XXX-XXXXXXXXXX-GC-XX/XX zo dňa 26.05.2010, ktorým malo byť žalobkyni predpísané dlžné poistné vo výške 17,17 EUR (príspevok na poistné v nezamestnanosti za obdobie júl až december 2003), ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného i z Rozhodnutia žalovaného z 22.11.2013, ktorým bolo potvrdené Rozhodnutie zo dňa 17.06.2013 o vyrubení penále (exekučný titul). Z uvedeného dôvodu správny súd nemohol preskúmať napadnuté rozhodnutie žalovaného vo vzťahu k žalobkyňou uplatnenej námietke, že o existencii dlhu na poistnom titulom neuhradeného príspevku na poistenie v nezamestnanosti za obdobie júl 2003 až december 2003 vo výške 17,16 EUR nemala vedomosť, existenciu tohto dlhu (aj vzhľadom na vystavené potvrdenie Sociálnej poisťovne a zostavy osvedčujúce neexistenciu dlhu v relevantnom období) žalobkyňa spochybnila a spochybnila aj doručenie Rozhodnutia zo dňa 28.05.2010, pričom v administratívnom spise sa nenachádza žiadny dôkaz o doručení predmetného Rozhodnutia zo dňa 28.05.2010 žalobkyni. Z uvedeného dôvodu správny súd nemohol preskúmať napadnuté rozhodnutie ani z hľadiska uplatnenej námietky o splnení, resp. nesplnení podmienok tzv. generálneho pardonu v zmysle § 293bl Zákona o sociálnom poistení, ktorú skutočnosť označila žalobkyňa za takú okolnosť, pre ktorú je vymáhanie pohľadávky žalovaného neprípustné s poukazom na § 225n Zákona o sociálnom poistení. Správny súd preto za dôvodnú považoval aj námietku žalobkyne spočívajúcu v tvrdení, že skutkový stav, ktorý vzal žalovaný ako orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia nemá oporu v administratívnom spise. Rovnako za dôvodnú považoval správny súd námietku žalobkyne o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia z dôvodu jeho nezrozumiteľnosti a zmätočnosti, keďže žalovaný sa žiadnym spôsobom nevysporiadal so žalobkyňou namietaným rozporom vyplývajúcim z predložených dokladov osvedčujúcich neexistenciu dlhu žalobkyne (zostavy vystavené Sociálnou poisťovňou a potvrdenie o neexistencii dlhu) a tvrdením žalovaného o existencii dlhu žalobkyne vo výške 17,17 EUR.
29. Žalobkyňa v žalobe ďalej namietala, že žalovaný pochybil, ak v napadnutom rozhodnutí žalovaného (i v rozhodnutí prvostupňového orgánu verejnej správy - Upovedomení) uviedol nesprávne údaje týkajúce sa identifikácie žalobkyne, keď opakovane uviedol nesprávne IČO (ktoré patrí právnickej osobe), čo mohlo podľa žalobkyne vyvolať omyl u žalovaného, pokiaľ ide o správnu identifikáciu žalobkyne ako dlžníka. Zároveň namietala, že nie je postačujúce, aby žalovaný vo výroku zmenil identifikačné údaje žalobkyne a odôvodnil to „zlyhaním výpočtovej techniky“. Túto námietku správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Z ust. § 225i ods. 5 písm. c) Zákona o sociálnom poistení vyplýva, že Upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok (prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy) musí okrem iného obsahovať meno, priezvisko, adresu a identifikačné číslo sociálneho zabezpečenia účastníka konania, ktorý je fyzickou osobou. Z ust. § 209 ods. 6 Zákona o sociálnom poistení vyplýva, že v rozhodnutí sa okrem iného uvedie meno a priezvisko účastníka konania. Z Upovedomenia o začatí vymáhaní pohľadávok (prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy) je zrejmé, že žalobkyňa v ňom bola ako účastníčka konania označená titulom, menom, priezviskom, bydliskom, rodným číslom a IČO- m (XX XXX XXX). Skutočnosť, že v predmetnom Upovedomení prvostupňový orgán verejnej správy uviedol pri označení účastníčky konania namiesto jej identifikačného čísla sociálneho zabezpečenia nesprávne IČO (patriace inej právnickej osobe), avšak pokiaľ účastníčku konania označil titulom, menom, priezviskom a rodným číslom, táto chyba v označení identifikačného údaja, resp. priradení nesprávneho IČO, sama o sebe nespôsobuje nezákonnosť prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy, keďže z ostatných v prvostupňovom rozhodnutí uvedených údajov označenia účastníčky konania
- žalobkyne (ako povinnej osoby) je nesporne možné identifikovať žalobkyňu ako dlžníčku. Obdobne, pokiaľ žalovaný v napadnutom rozhodnutí v záhlaví uviedol v označení žalobkyne nesprávne IČO, hoci sám vo výroku, ktorým zmenil prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy v časti označenia povinného (žalobkyne) tak, že predmetný nesprávny údaj (IČO: XX XXX XXX) z textu vypustil, táto skutočnosť nespôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného. Z ust. § 218 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení vyplýva, že odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu, pričom zistené nedostatky odstráni. Žalovaný teda postupoval v súlade so zákonom, ak po zistení (aj na základe dôvodov uvedených žalobkyňou v odvolaní), že v prvostupňovom rozhodnutí orgánu verejnej správy bol uvedený nesprávny identifikačný údaj žalobkyne (IČO), zistený nedostatok odstránil. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na ust. § 209 ods. 7 Zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého chyby v písaní, v počtoch a iné zrejmé nesprávnosti v písomnom vyhotovení rozhodnutia môže organizačná zložka Sociálnej poisťovne kedykoľvek, aj bez návrhu opraviť a upovedomiť o tom účastníka konania. Z uvedených dôvodov nemožno zrejmú nesprávnosť v označení identifikačných údajov účastníčky konania (žalobkyne) považovať za podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré by mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, resp. rozhodnutí. Rovnako nepresnosť v číselne vyjadrenej výške „uhradeného poistného“ 17,16 EUR namiesto 17,17 EUR je možné považovať za zrejmú nesprávnosť, ktorá nie je spôsobilá privodiť nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného.
30. Žalobkyňa v žalobe poukázala na existenciu exekučného titulu (Rozhodnutie č. XXX-XXXXXXXXXX- GCXX/XX zo dňa 17.06.2013 v spojení s Rozhodnutím žalovaného č. XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa 22.11.2013, ktorým jej bolo vyrubené penále vo výške 1 332,95 EUR) s tým, že na základe čiastočného odpustenia penále bolo dňa 16.04.2019 vydané prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy - Upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávky vo výške 786,48 EUR. V tejto súvislosti správny súd uvádza, že vyššie uvedené Rozhodnutie žalovaného o vyrubení penále zo dňa 17.06.2013 v spojení s Rozhodnutím žalovaného zo dňa 22.11.2013 (exekučný titul) nie sú predmetom tohto preskúmavacieho konania, pretože tieto rozhodnutia nadobudli právoplatnosť a ich zákonnosť bola preskúmateľná správnym súdom v zmysle § 177 a nasl. SSP, ktorý prostriedok právnej ochrany žalobkyňa nevyužila. Správny súd ďalej poukazuje na skutočnosť, že nebola medzi účastníkmi konania sporná skutočnosť, že výška vymáhanej pohľadávky uvedená v Upovedomení o začatí exekučného konania predstavuje sumu 786,48 EUR, aj keď dôvody nevymáhania sumy 546,47 EUR (rozdiel sumy uvedenej v exekučnom titule vo výške 1 332,95 EUR a sumy uvedenej v Upovedomení o začatí vymáhania pohľadávky vo výške 786,48 EUR) uvádzajú účastníci konania odlišne (žalobkyňa uvádza, že došlo k čiastočnému odpusteniu penále a žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uvádza, že zvyšok sumy bol uhradený). Vzhľadom na to, že v administratívnom spise sa nenachádzajú žiadne listinné dôkazy osvedčujúce zánik, resp. čiastočný zánik predmetnej pohľadávky vo výške 546,47 EUR, správny súd nemohol preskúmať napadnuté rozhodnutie vo vzťahu k námietke žalobkyne, že žalovaný nesprávne uviedol na str. 2 napadnutého rozhodnutia, že zostatok pohľadávky žalobkyne predstavuje (po uhradení) sumu 786,48 EUR, hoci žalobkyňa tvrdí, že uvedenú sumu neuhradila a bola jej odpustená prvostupňovým orgánom.
31. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd dospel k záveru o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného a rozhodnutie žalovaného zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. d) a písm. f) SSP. Žalovaný v ďalšom konaní po zabezpečení kompletného administratívneho spisu, ktorý bude doplnený o listinné dôkazy osvedčujúce tvrdenie žalovaného o existencii dlhu titulom nezaplatenia poistného - príspevku na poistenie v nezamestnanosti za obdobie júl až december 2003 v lehote splatnosti, resp. v lehote do 30.04.2010, ako aj o samotné Rozhodnutie č. XXX-XXXXXXXXXX-GCXX/XX zo dňa 26.05.2010, ktorým malo byť predmetné poistené predpísané, vrátane originálu doručenky osvedčujúcej prevzatie predmetného rozhodnutia žalobkyňou a listinné dôkazy osvedčujúce výšku nezaplatenej pohľadávky vyplývajúcej z exekučného titulu, na základe ktorého bolo vydané prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy (Upovedomenie). Následne žalovaný opätovne vyhodnotí existenciu okolností upravených v § 225n ods. 1 Zákona o sociálnom poistení a teda vyhodnotí, či po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhanej pohľadávky alebo bránia jej vymáhateľnosti, resp. vyhodnotí existenciu iných okolností, pre ktoré je vymáhanie pohľadávok neprípustné. Následne rozhodnutie odôvodní tak, aby spĺňalo všetky zákonom stanovené náležitosti v zmysle § 209 Zákona o sociálnom poistení.
32. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a žalobkyni, ktorá bola v konaní úspešná, priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. Výška trov konania bude určená samostatným rozhodnutím, ktoré po právoplatnosti tohto rozsudku vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Sťažovať alebo opomenutý sťažovateľ v prípade konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ (správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 2 písm. b/ SSP).