Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_27Sa-2-2021.pdf
PDF · 177.17 KB
Case nature
Area
Subarea
27Sa/2/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd v konaní pred sudkyňou JUDr. Alenou Antalovou v právnej veci žalobkyne: C.. U. G., nar. X. L. XXXX, bytom O.. Z. X. 7, XXX XX V. V., zastúpenej Advokátskou kanceláriou Patajová Pataj s.r.o., so sídlom J. Chalupku 8, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 867 519, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. k. 0323592102019 zo dňa 26. októbra 2020, takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a.
Žalobkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Administratívne konanie
1. Sociálna poisťovňa, pobočka Banská Bystrica Rozhodnutím č. 700-2111982413-GC04/13 zo dňa 17. júna 2013 (ďalej aj „Rozhodnutie zo dňa 17. júna 2013“) žalobkyni predpísala penále v sume 1 332,95 € vzhľadom na to, že žalobkyňa ako samostatne zárobkovo činná osoba (ďalej aj „SZČO“) bola povinná odvádzať poistné a príspevky, pričom neodviedla včas poistné a príspevky za mesiac január až december 2004, január až december 2005, január až december 2006, január až december 2007 a január až november 2008. Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava Rozhodnutím č. 42229-3/2013-BA zo dňa 22. novembra 2013 (ďalej aj „Rozhodnutie zo dňa 22. novembra 2013“) o podanom odvolaní žalobkyne proti prvostupňovému Rozhodnutiu zo dňa 17. júna 2013 rozhodla tak, že odvolanie žalobkyne zamietla a prvostupňové Rozhodnutie zo dňa 17. júna 2013 potvrdila s odôvodnením, že žalobkyňa sa omeškala so zaplatením príspevku na poistenie v nezamestnanosti za obdobie júl 2003 až december 2003 vo výške 17,16 €, ktorý jej bol predpísaný Rozhodnutím č. 700-2130181410-GC04/10 zo dňa 26. mája 2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 22. júla 2010, (ďalej aj „Rozhodnutie zo dňa 26. mája 2010“) a ktorý uhradila až dňa 26. septembra 2011, a teda podmienky na odpustenie povinnosti zaplatiť penále, resp. na nepredpísanie penále dané zákonom nesplnila. Rozhodnutie zo dňa 22. novembra 2013 nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 4. decembra 2013. Prvostupňový orgán verejnej správy Rozhodnutím č. 1100-2140027114-GC08/14 zo dňa 18. decembra 2014 o žiadosti žalobkyne o odpustenie povinnosti zaplatiť penále alebo o znížení penále rozhodol tak, že žiadosti čiastočne vyhovel a žalobkyni penále predpísané Rozhodnutím zo dňa 17. júna 2013 (v celkovej výške 1332,95 €) odpustil vo výške 546,47 €. Zostatok pohľadávky (neodpustené penále) tak predstavoval sumu 786,48 €.
2. Sociálna poisťovňa, pobočka Banská Bystrica (ďalej len „prvostupňový orgán verejnej správy“) Rozhodnutím č. 032359210219 zo dňa 11. apríla 2019 začala konanie vo veci vymáhania pohľadávok na základe vyššie uvedeného právoplatného a vykonateľného exekučného titulu (v spojení s Rozhodnutím o čiastočnom odpustení penále) vo výške
786,48 € a následne vydala Upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok č. 0323592102019 zo dňa 16. apríla 2019 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“ alebo „Upovedomenie“) podľa ust. § 178 ods. 1 písm. a) bod 19 a § 255h ods. 5, § 225j ods. 7 a § 225m ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 2/2017 Z.z. (ďalej len „Zákon o sociálnom poistení“ alebo „zákon č. 461/2003 Z.z.“) na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu: Rozhodnutie č. 2111982413 zo dňa 17. júna 2013 - sankcie (neprednostná) vo výške 786,48 €, ktorým žalobkyni uložila povinnosť zaplatiť pohľadávku spolu vo výške 786,48 €. Predmetným rozhodnutím (Upovedomením) prvostupňový orgán verejnej správy upovedomil žalobkyňu ako povinnú o začatí vymáhania pohľadávok. V predmetnom rozhodnutí bola žalobkyňa vyzvaná, aby v lehote do 8 dní od doručenia Upovedomenia zaplatila uvedenú pohľadávku na účet prvostupňového orgánu verejnej správy. Ďalej bola žalobkyňa upozornená, že ak pohľadávka nebude zaplatená v stanovenej lehote, po márnom uplynutí lehoty na podanie odvolania alebo po zamietnutí odvolania prvostupňový orgán verejnej správy pristúpi k vymáhaniu pohľadávky spôsobmi uvedenými v predmetnom rozhodnutí. Žalobkyňa bola v prvostupňovom rozhodnutí poučená o tom, že proti Upovedomeniu o začatí vymáhania predmetnej pohľadávky môže podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, pričom odvolanie má odkladný účinok.
3. Žalobkyňa podala proti Upovedomeniu o začatí vymáhania pohľadávok odvolanie, o ktorom rozhodla Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava (ďalej len „žalovaný“) Rozhodnutím č. 0323592102019 zo dňa 2. júla 2019 (ďalej len „Rozhodnutie žalovaného zo dňa 2. júla 2019“) tak, že prvostupňové rozhodnutie zmenila tak, že v časti označenia povinného vypustila text „C.. U. G., O. Ľ. X., X XXX XX V. V., RČ: XXXXXX/XXXX, IČO: XX XXX XXX“ a nahradila ho slovami „C.. U. G., O. Ľ. X. 7, XXX XX V. V., RČ: XXXXXX/XXXX“). V ostatnej časti zostalo Upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok zo dňa 16. apríla 2019 nezmenené. Žalobkyňa sa žalobou podanou na správnom súde domáhala preskúmania zákonnosti Rozhodnutia žalovaného zo dňa 2. júla 2019, o ktorej rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici Rozsudkom č. k. 27Sa/13/2019-80 zo dňa 6. augusta 2020 (ďalej aj „rozsudok správneho súdu“) tak, že Rozhodnutie žalovaného zo dňa 2. júla 2019 zrušil s poukazom na § 191 ods. 1 písm. d) a písm. f) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
4. Rozhodnutím č. 0323592102019 zo dňa 26. októbra 2020 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie žalovaného“) žalovaný opätovne rozhodol o odvolaní žalobkyne proti prvostupňovému rozhodnutiu orgánu verejnej správy zo dňa 16. apríla 2019 (Upovedomeniu) tak, že odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil. Žalovaný v predmetnom rozhodnutí uviedol, že na základe Rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 27Sa/13/2019-80 zo dňa 6. augusta 2020 vydal nové rozhodnutie, v odôvodnení ktorého poukázal na Rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy zo dňa 17. júna 2013, ktorým bolo žalobkyni (povinnej) ako samostatne zárobkovo činnej osobe predpísané penále vypočítané z dlžnej sumy poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, poistného na invalidné poistenie, poistného do rezervného fondu solidarity za obdobie január 2004 až august 2008, október 2008 až november 2008 v celkovej výške 1 332,95 €. Výška sumy vymáhanej v konaní č. 0323592102019 predstavovala 786,48 €, a to vzhľadom na čiastočné odpustenie penále na základe žiadosti žalobkyne Rozhodnutím č. 1100-21400277114-GC08/14 zo dňa 18. decembra 2014, ktorým bolo žalobkyni odpustené penále vo výške 546,47 € za obdobie do 31. decembra 2004. Žalovaný uviedol, že penále za obdobie r. 2005 až 2008 nebolo možné odpustiť, pretože od 1. januára 2005 v súvislosti s účinnosťou zákona č. 721/2007 Z.z. bol inštitút odpustenia penále zrušený. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ďalej uviedol, že povinná (žalobkyňa) predmetnú pohľadávku vzniknutú na základe Rozhodnutia zo dňa 17. júna 2013 neuhradila a voči tomuto rozhodnutiu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný Rozhodnutím zo dňa 22. novembra 2013 tak, že odvolanie zamietol a Rozhodnutie zo dňa 17. júna 2013 potvrdil. Predmetné Rozhodnutie zo dňa 22. novembra 2013 sa dňa 4. decembra 2013 stalo právoplatné a vykonateľné (ďalej aj „exekučný titul“). Žalobkyňa proti predmetnému rozhodnutiu nepodala správnu žalobu. Na základe uvedenej skutočnosti Sociálna poisťovňa ako oprávnená začala v súlade s § 225c Zákona o sociálnom poistení dňa 11. apríla 2019 konanie vo veci vymáhania pohľadávky v prospech Sociálnej poisťovne ako oprávnenej. Následne Sociálna poisťovňa ako oprávnená zaslala žalobkyni ako povinnej v súlade s ustanovením § 225i ods. 5, § 225j ods. 7 a § 225m ods. 3 Zákona o sociálnom poistení Upovedomenie o vymáhaní pohľadávok s výzvou, aby predmetnú pohľadávku zaplatila na účet oprávnenej do ôsmich dní od doručenia Upovedomenia. Povinná predmetnú pohľadávku nezaplatila a voči Upovedomeniu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom uviedla, že existujú okolnosti, pre ktoré je vymáhanie pohľadávky neprípustné a tieto okolnosti bránia vymáhateľnosti. V odvolaní namietala označenie povinnej v Upovedomení a v
exekučnom titule a tvrdila, že IČO je nesprávne a patrí inému subjektu. Uviedla, že uhradila sumu 17,17 €, keďže výška nedoplatku nebola vysoká, aj keď bola presvedčená o tom, že došlo k omylu. V roku 2013 jej oprávnená vyrubila obrovské penále, z čoho bola zničená. Na záver uviedla, že splnila podmienky stanovené v § 293bl Zákona o sociálnom poistení, keďže do 30. apríla 2010 uhradila dlžné čiastky, ktoré evidovala voči nej Sociálna poisťovňa. Žiadala o prešetrenie zámeny v označení povinného subjektu a zrušenie Upovedomenia vzhľadom na skutočnosť, že všetky svoje záväzky splnila do 30. apríla 2010, a teda splnila zákonom stanovené podmienky na odpustenie penále.
5. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia k podanému odvolaniu žalobkyne (v spojitosti s Rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 27Sa/13/2019-80 zo dňa 6. augusta 2020) uviedol, že v zmysle ustanovenia § 240 Zákona o sociálnom poistení fyzickým a právnickým osobám povinným odvádzať poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré neodviedli poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny mesiac včas alebo ich odviedli v nižšej sume, Sociálna poisťovňa predpíše penále vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného na príspevkov na starobné dôchodkové sporenie do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, zaplatená v hotovosti, zaplatená exekútorovi alebo do dňa začatia kontroly, ak tento zákon neustanovuje inak. Penále, ktoré boli žalobkyni ako povinnej predpísané Rozhodnutím zo dňa 17. júna 2013 vznikli predpísaním v roku 2013, a to z dôvodu neskorej úhrady poistného v rokoch 2004 až 2008. Poistné povinná uhradila oneskorene, po dátume splatnosti, a preto pri vykonávaní kontroly jej Sociálna poisťovňa (oprávnená) predmetným rozhodnutím predpísala penále. Nejde pritom o možnosť, ale o povinnosť oprávnenej penále predpísať. Povinná vo svojom odvolaní žiadala o zrušenie daného rozhodnutia vzhľadom na skutočnosť, že bola presvedčená, že splnila podmienky na odpustenie penále. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí k tejto odvolacej námietke žalobkyne uviedol, že posudzovanie otázok súvisiacich so samotným exekučným titulom, v predmetom prípade s predpisovaním penále vypočítaného z dlžnej sumy poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, poistného na invalidné poistenie a poistného do rezervného fondu solidarity fyzickým a právnickým osobám povinným odvádzať poistné na sociálne poistenie a otázok súvisiacich so samotnou existenciou predmetnej pohľadávky, nie je predmetom odvolacieho konania. K tvrdeniam povinnej o splnení podmienok „generálneho pardonu“, t. j. podmienok uvedených v § 293bl Zákona o sociálnom poistení, v zmysle ktorého Sociálna poisťovňa nepredpíše penále alebo odpustí povinnosť zaplatiť predpísané penále, ktoré sa viaže na dlžné poistné a dlžné príspevky na starobné dôchodkové sporenie za obdobie pred 1. januárom 2010 zaplatené najneskôr do 30. apríla 2010, žalovaný uviedol, že posudzovanie otázok splnenia podmienok tzv. generálneho pardonu, právne posúdenie prípadnej nezákonnosti prvostupňového rozhodnutia, resp. druhostupňového rozhodnutia, rovnako nie je predmetom konania vo veciach vymáhania pohľadávok podľa štvrtej časti Zákona o sociálnom poistení a vo vzťahu k samotnému konaniu sú skutkovo a právne irelevantné. Tieto otázky boli predmetom konania, výsledkom ktorého bolo Rozhodnutie zo dňa 17. júna 2013 a následne predmetom odvolacieho konania v predmetnej veci, ktoré bolo ukončené Rozhodnutím žalovaného zo dňa 22. novembra 2013, ktoré potvrdilo prvostupňové rozhodnutie s podrobným odôvodnením, v dôsledku čoho sa toto stalo právoplatným a vykonateľným exekučným titulom dňa 4. decembra 2013. Odvolací orgán sa týmito otázkami podrobne zaoberal a v daných veciach rozhodol. Zákonnosť týchto rozhodnutí bola preskúmateľná správnym súdom, pričom túto možnosť povinná (žalobkyňa) nevyužila. Právoplatný a vykonateľný exekučný titul je právne záväzný. Žalovaný ďalej uviedol, že šetrením u prvostupňového orgánu verejnej správy bolo zistené, že žalobkyni ako povinnej uvedené penále nemohli byť odpustené, a to z dôvodu, že neuhradila príspevok na poistenie v nezamestnanosti, ktorý jej bol predpísaný Rozhodnutím zo dňa 26. mája 2010, ktoré žalobkyňa osobne prevzala dňa 22. júna 2010, o čom svedčí aj doručenka potvrdzujúca jeho prevzatie. Voči uvedenému rozhodnutiu povinná nepodala v zákonom stanovenej 30-dňovej lehote odvolanie. Vydaným Potvrdením Sociálnej poisťovne zo dňa 28. októbra 2010 o neexistencii dlhu sa rovnako zaoberal odvolací orgán v rámci odvolacieho konania voči exekučnému titulu, kde konštatoval, že potvrdenie bolo vydané len za nedoplatky poistného na nemocenské a dôchodkové poistenie. Potvrdenie zo dňa 28. októbra 2010 neneguje Rozhodnutie zo dňa 26. mája 2010, ktorým bolo predpísané dlžné poistné na príspevku v nezamestnanosti za r. 2003. Žalovaný zároveň k dôkazom, ktoré povinná predložila (tlačové zostavy „saldokonta“ z r. 2009 a 2010), uviedol, že dokladujú, či a dokedy uhradila poistné na nemocenské poistenie a poistné na dôchodkové poistenie za obdobie január 2004 až december 2009. Tlačové zostavy nedokladujú, že povinná zaplatila poistné za celé obdobie jej registrácie, ktoré bolo aj pred 1. januárom 2004. Z tlačových zostáv je pritom zreteľné a zrejmé, že vydané zostavy uvádzajú zaplatenie poistného povinnou len od
r. 2004 do r. 2009 a nie obdobia júl 2003 až december 2003, t. j. obdobia, za ktoré nemala uhradený príspevok na poistenie v nezamestnanosti, z dôvodu ktorého nesplnila podmienky tzv. generálneho pardonu. Povinná uvedené doklady prevzala a nenamietala ich obsah. Tlačové zostavy saldokonta vydané povinnej v žiadnom prípade nie sú potvrdeniami, na základe ktorých mala povinná splniť podmienky „generálneho pardonu“, keďže sa netýkajú celého obdobia uhradenia dlžného poistného povinnou ako zákonnej podmienky splnenia tzv. „generálneho pardonu“. K tvrdeniam povinnej, že jej Sociálna poisťovňa neoznámila existenciu dlhu vo výške 17,16 €, a tým pádom jej znemožnila splniť podmienky generálneho pardonu, žalovaný ako odvolací orgán uviedol, že zákon účinný do 30. apríla 2010 neobsahoval povinnosť oznamovať dlžníkom existenciu dlhov, ktoré mali voči Sociálnej poisťovni. Napriek tejto skutočnosti oprávnená listom upozorňovala dlžníkov, že musia mať uhradené aj dlžné poistné, ktoré boli povinní platiť na príslušný úrad práce do 31. decembra 2003. Rozhodnutie zo dňa 26. mája 2010 povinná prevzala jednoznačne osobne, o čom svedčí aj jej podpis na vrátenej doručenke. Doručenka je verejnou listinou. K námietke povinnej, že oprávnená predpísala uvedený nedoplatok na príspevku na poistenie v nezamestnanosti až po možnosti splniť podmienky „generálneho pardonu“ žalovaný ako odvolací orgán uviedol, že Zákon o sociálnom poistení neukladal Sociálnej poisťovni povinnosť predpísať dlžné poistné a dlžné príspevky na starobné dôchodkové poistenie za obdobia pred 1. januárom 2010 tak, aby mal dlžník vedomosť o dlžných sumách na poistnom a mohol takto predpísané dlžné poistné a dlžné príspevky na starobné dôchodkové postenie uhradiť do 30. apríla 2010 v zmysle generálneho pardonu. Priamo § 293bl Zákona o sociálnom poistení hovorí o zaplatení dlžného poistného a dlžných príspevkov ako o dlžných sumách a nie o predpísaných pohľadávkach na poistnom Sociálnej poisťovne. Povinnosť platiť poistné včas (v lehote splatnosti) a v správnej sume vyplýva povinnej priamo zo Zákona o sociálnom poistení . Pohľadávka na poistnom vzniká priamo zo zákona jej nezaplatením do dňa splatnosti a nie jej predpísaním, ako je to v prípade penále. V Slovenskej republike platí právna domnienka „Ignorantia juris non excusat“, tzn. neznalosť zákona nikoho neospravedlňuje a nevyviňuje z právnej zodpovednosti za jeho porušenie. Ide o právnu fikciu, že každý je oboznámený s platnými a účinnými právnymi predpismi a tým si je vedomý svojich práv a povinností. Vzhľadom na uvedené boli podľa žalovaného podmienky na začatie konania vo veci vymáhania pohľadávok v súlade s § 225a ods.3 písm. a) Zákona o sociálnom poistení splnené. Oprávnená začala konanie vo veci vymáhania pohľadávok na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu vydaním Rozhodnutia o začatí konania vo veci vymáhania pohľadávok v zmysle § 225c Zákona o sociálnom poistení, ktoré sa nedoručuje. Proti tomuto rozhodnutiu nie sú prípustné opravné prostriedky a je právoplatné dňom jeho vydania. Žalovaný zároveň konštatoval, že Upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok obsahuje všetky náležitosti stanovené v § 225i ods. 5, § 225j ods. 7 a § 225m ods. 3 Zákona o sociálnom poistení.
6. Pokiaľ žalobkyňa ako povinná namietala, že Upovedomenie je adresované nesprávnemu subjektu, keďže povinná je označená zlým identifikačným údajom IČO: 31563970, ktoré nepatrí jej ako povinnej, ale firme, v ktorej bola konateľkou od 18. mája 1992 do 25. januára 1998, žalovaný uviedol, že odvolací orgán v rámci konania o odvolaní rozhodol tak, že Upovedomenie v časti označenia povinnej zmenil, keďže bol chybne uvedený identifikačný údaj z dôvodu zlyhania výpočtovej techniky. V nadväznosti na rozsudok správneho súdu, ktorý konštatoval, že chyba v označení identifikačného údaja sama o sebe nespôsobuje nezákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy, ak je možné účastníčku konania nesporne identifikovať, odvolací orgán potvrdil opravu označenia povinnej z „C.. U. G., O.. Ľ. X. 7, XXX XX V. V., RČ: XXXXXX/XXXX, IČO: XXXXXXXX“ na „C.. U. G., O.. Ľ. X. 7, XXX XX V. V., RČ: XXXXXX/ XXXX“ a v ostatnej časti zostalo Upovedomenie nezmenené. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí napokon uviedol, že v predmetnom prípade sa nepreukázal pri vymáhaní danej pohľadávky nesprávny postup ani dôvod, ktorý by umožňoval zmenu alebo zrušenie Upovedomenia. Z uvedených dôvodov žalovaný konštatoval, že konanie č. 0323592102019 začalo lege artis, tzn. v súlade s platnými právnym predpismi, na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia a nie je dôvod na zmenu alebo zrušenie Upovedomenia o začatí vymáhania pohľadávok.
Žaloba
7. Žalobkyňa sa žalobou podanou v zákonom stanovenej lehote domáhala preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím orgánu verejnej správy. V žalobe uviedla, že sa domáha ochrany svojich subjektívnych práv, ktoré boli porušené napadnutým rozhodnutím žalovaného o odvolaní proti Upovedomeniu. Podľa tvrdenia žalobkyne je napadnuté rozhodnutie žalovaného nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a skutkový stav,
ktorý zistil orgán verejnej správy nemá oporu v administratívnom spise. Zároveň žalobkyňa požiadala o preskúmanie zákonnosti Upovedomenia vzhľadom k tomu, že vykazuje obdobné vady a nezákonnosť.
8. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že sa z dôvodu nevymožiteľnosti svojich pohľadávok evidovaných voči tretím osobám dostala do omeškania s platením poistného žalovanému v období od r. 2004 až do r. 2008, avšak všetky svoje záväzky, ktoré mala voči žalovanému a o ktorých mala vedomosť na základe informácií opakovane jej poskytovaných žalovaným, uhradila ku koncu roka 2008. Žalovaný Rozhodnutím zo dňa 17. júna 2013 vyrubil žalobkyni penále vo výške 1 332,95 €, ktoré bolo Rozhodnutím zo dňa 22. novembra 2013 potvrdené (ďalej aj ako „exekučný titul“). V odôvodnení tohto rozhodnutia bolo uvedené, že zo strany žalobkyne došlo k omeškaniu so zaplatením príspevku na poistenie v nezamestnanosti za obdobie júl až december 2003 vo výške 17,16 €, ktorý jej bol predpísaný Rozhodnutím zo dňa 26. mája 2010 a ktorý uhradila až dňa 26. novembra 2011. Z uvedeného dôvodu podľa žalovaného žalobkyňa podmienky na odpustenie povinnosti zaplatiť penále, resp. na nepredpísanie penále dané zákonom nesplnila. Žalobkyňa ďalej v žalobe uviedla, že na základe čiastočného odpustenia penále bolo dňa 16. apríla 2019 vydané prvostupňové rozhodnutie (Upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok) a po odvolaní podanom žalobkyňou žalovaný vydal rozhodnutie, v ktorom konštatoval, že „...žalobkyňa ku dňu vydania potvrdení nemala nedoplatky na poistnom“. Žalovaný v danom rozhodnutí tiež uviedol, že „...vydané potvrdenia Sociálnej poisťovne o neexistencii dlhu len reflektovali skutočnosť, že v deň ich vydania nemala povinná dlh na poistnom.“ Napadnuté rozhodnutie žalovaného tak na jednej strane podľa žalobkyne konštatuje nenaplnenie podmienok tzv. generálneho pardonu a na strane druhej konštatuje, že zákonné podmienky určené ustanovením § 293bl ods. 1 Zákona o sociálnom poistení boli v čase, ktorý bol pre posúdenie nároku žalobkyne na odpustenie penále relevantný, naplnené. Žalobkyňa poukázala na to, že sa aktívne zaujímala o úhradu všetkých jej dlhov voči žalovanému a pri osobnej návšteve pobočiek žalovaného jej bolo niekoľkokrát opakovane ústne aj písomne potvrdené, že žalovaný voči nej neeviduje žiadne nedoplatky na sociálnom poistení a žalobkyni boli žalovaným v rôznych časoch opakovane vydané viaceré písomné potvrdenia o tom, že nemá žiadne nedoplatky na sociálnom poistení. Žalobkyňa si písomné potvrdenia o tom, že nemá žiadne nedoplatky na sociálnom poistení vyžiadala za účelom preukázania neexistencie záväzkov voči banke. Zo všetkých písomných dokladov vydaných žalovaným podľa žalobkyne jasne vyplýva, že žalobkyňa nemala ku dňu vystavenia predmetných potvrdení evidované žiadne nedoplatky na poistnom. Z obsahu napadnutého rozhodnutia žalovaného podľa žalobkyne vyplýva, že vydané potvrdenie o neexistencii dlhu žalobkyne zo dňa 28. októbra 2010 bolo podľa interpretácie žalovaného vydané údajne len za nedoplatky poistného na nemocenské a dôchodkové poistenie. Toto tvrdenie je však podľa názoru žalobkyne zavádzajúce a mätúce, nakoľko žalobkyňa vyslovene nežiadala iba potvrdenie jej prípadných nedoplatkov len za nemocenské a dôchodkové poistenie, ale žiadala o oznámenie všetkých jej prípadných nedoplatkov, ktoré v danom čase žalovaná voči nej evidovala. Na základe uvedených skutočností bola žalobkyňa presvedčená o tom, že sa na ňu vzťahuje tzv. generálny pardon, na základe ktorého v zmysle ustanovení § 293bl ods. 1 Zákona o sociálnom poistení žalovaný z úradnej povinnosti odpustí penále, ak dlžník zaplatí do 30. apríla 2010 svoj dlh na poistnom, ktorý dlhuje za obdobie pred 1. januárom 2010. Žalobkyňa v tejto súvislosti poukázala aj na Oznámenie zverejnené na internetovej stránke Sociálnej poisťovne zo dňa 1. marca 2010, ktoré sa týkalo splnenia podmienok tzv. generálneho pardonu, a v ktorom je uvedené: „Ak má dlžník - fyzická osoba alebo právnická osoba - pochybnosti, či pozná svoju správnu sumu poistného a príspevkov, ktoré dlhuje, Sociálna poisťovňa odporúča, aby sa v predstihu obrátil na jej miestne príslušnú pobočku.“ Žalobkyňa sa výslovne riadila odporúčaním samotného žalovaného a tak sa opakovane informovala o svojich prípadných nedoplatkoch na poistnom, pričom jej bolo zo strany žalovaného zakaždým oznámené, že žiadne nedoplatky nemá. Zo žiadneho z dokladov vystavených žalovaným nevyplývalo, že žalobkyňa má voči nemu akýkoľvek dlh a žalobkyňa sa oprávnene domnievala, že požadované informácie jej boli poskytnuté úplne a korektne. Žalobkyňa mala za to, že žalovaný neúplne poskytnutými informáciami zámerne zavádzal žalobkyňu tak, aby jej neumožnil riadne a včas splniť podmienky generálneho pardonu a následne od nej mohol požadovať finančné plnenie. Pri opakovanej návšteve pobočky žalovaného dňa 26. septembra 2011 bola žalobkyňa pracovníčkou žalovaného v rozpore so skôr poskytnutými potvrdeniami informovaná o jej dlhu vo výške 17,17 €. Tento dlh mal predstavovať neuhradené poistné na poistenie v nezamestnanosti, no o jeho existencii nemala žalobkyňa dovtedy žiadnu vedomosť. Žalobkyňa v snahe eliminovať akékoľvek ďalšie dlhy voči žalovanému obratom uhradila predmetnú sumu do pokladne žalovaného bez toho, aby bola oboznámená s rozhodnutím, ktorým sa jej táto dlžná suma predpisuje. Žalovaný sa pri svojom tvrdení o existencii nedoplatku vo výške 17,17 € žiadnym spôsobom nevysporiadal s vlastnými skôr vystavenými
písomnými potvrdeniami o neexistencii akéhokoľvek dlhu na poistnom na strane žalobkyne. Táto skutočnosť prispela k tomu, že došlo k podstatnému omylu žalobkyne vyvolanému priamo žalovaným. V rozhodnutí o odvolaní žalobkyne proti Upovedomeniu zo dňa 2. júla 2019 je uvedené, že žalobkyňa neskoro uhradila svoj dlh na poistnom vo výške 17,16 €. Žalobkyňa pritom uhradila dlh vo výške 17,17 €. Ide teda o nesprávny údaj v rozhodnutí žalovaného. Taktiež sa v predmetnom rozhodnutí uvádza, že zostatok záväzku žalobkyne bol po uhradení 786,48 €. Žalobkyňa však túto sumu neuhradila, ale bola jej odpustená prvostupňovým orgánom verejnej správy. Žalovaný v Rozhodnutí zo dňa 2. júla 2019 podľa žalobkyne potvrdil neexistenciu dlhu žalobkyne v čase vydania potvrdení samotného žalovaného, čiže dňa 27. mája 2009, 19. mája 2010 a 31. decembra 2010. Žalobkyňa vychádzala z tohto Stanoviska žalovaného a bola presvedčená o tom, že spĺňa zákonné podmienky tzv. generálneho pardonu. Napriek tomu však neskôr žalovaný znegoval svoje predchádzajúce písomné potvrdenia a žalobkyni predpísal dlžné poistné vo výške 17,17 €, a na základe jeho neskorého zaplatenia postupoval v konaní o vyrubení penále. Žalobkyňa tvrdila, že žalovaný ju uviedol do omylu o podstatnej skutočnosti naplnenia podmienok pre odpustenie penále. Pokiaľ by žalovaný v čase vydania potvrdení a zostáv žalobkyni uviedol, že má dlh vo výške 17,17 € na poistnom, žalobkyňa by daný dlh ešte v čase do 30. apríla 2010 uhradila a podmienky tzv. generálneho pardonu by boli z jej strany splnené. Konaním žalovaného tak došlo na strane žalobkyne k podstatnému omylu, ktorý bol vyvolaný neodbornosťou žalovaného a nedokonalosťou jeho informačných systémov, resp. neschopnosťou jeho zamestnancov poskytovať žalobkyni ako klientke relevantné informácie. Omyl žalobkyne ohľadom existencie jej nedoplatkov bol podľa jej názoru jednoznačne spôsobený uvedením nepravdivých a zavádzajúcich skutočností zo strany žalovaného.
9. Žalobkyňa poukázala v žalobe aj na to, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, „že penále vyrubené žalobkyni nemohli byť odpustené z dôvodu, že neuhradila príspevok predpísaný Rozhodnutím zo dňa 26. mája 2010, ktoré mala podľa tvrdenia žalovaného žalobkyňa osobne prevziať dňa 22. júla 2010. O prevzatí mala svedčiť aj doručenka podpísaná žalobkyňou a proti tomuto rozhodnutiu nemalo byť zo strany žalobkyne v zákonom stanovenej lehote podané odvolanie“. Žalobkyňa si nie je vedomá, že by dané rozhodnutie vôbec niekedy prevzala a podpis uvedený na doručenke, ak takáto skutočne existuje, nemusí patriť žalobkyni. Ak by žalobkyňa dané rozhodnutie skutočne prevzala, určite by voči nemu v stanovenej lehote podala odvolanie. Žalovaný existenciu danej doručenky dosiaľ nepreukázal. Žalobkyňa súčasne spochybnila pravosť podpisu na tejto doručenke, nakoľko je presvedčená o tom, že ju nikdy nepodpisovala. Žalobkyňa ďalej v žalobe namietala konštatovanie žalovaného, že podľa v danom čase platného zákona nebolo jeho povinnosťou oznámiť žalobkyni existenciu jej dlhu vo výške 17,16 €, a teda nemohol žalobkyni znemožniť splnenie podmienok tzv. generálneho pardonu. Takýto postoj žalovaného je v absolútnom protiklade s jeho Oznámením zo dňa 1. marca 2010 zverejnenom na jeho internetovom sídle, ktorým poistencov vyzýval, aby sa na jeho pobočkách informovali o výške svojich nedoplatkov. Podľa žalobkyne je neprípustné, aby sa žalovaný pri nesprávnosti ním poskytovaných informácií vyhováral na nedokonalosť vlastného informačného systému, resp. na neschopnosť vlastných zamestnancov. Od žalovaného žalobkyňa legitímne očakáva poskytovanie služieb v takej kvalite, ktorá jej umožní plnenie povinností uhradiť určené poistné bez akýchkoľvek obštrukcií zo strany žalovaného. Argumentácia žalovaného opomína fakt, že nie občan je služobníkom štátu, ale štát a ním vytvárané inštitúcie sú služobníkom občana. Príspevok na poistenie v nezamestnanosti bol žalobkyni predpísaný až Rozhodnutím zo dňa 26. mája 2010, čiže 26 dní po termíne, v ktorom mohla využiť tzv. generálny pardon. S uvedenou skutočnosťou sa však žalovaný nedostatočne vysporiadal a len konštatoval, že mu platná práva úprava neukladala povinnosť predpísať dlžné poistné a príspevky na starobné a dôchodkové poistenie za obdobia pred 1. januárom 2010 tak, aby mali dlžníci vedomosť o presných dlžných sumách na poistnom a mohli ich uhradiť do 30. apríla 2010 v zmysle tzv. generálneho pardonu. Žalovaný zámerne žalobkyni ani na základe je osobných opakovaných žiadostí neoznámil výšku jej dlhu z dôvodu, aby jej neskôr mohol predpísať penále, voči ktorým je výška dlhu zanedbateľná. Použitie zásady „neznalosť zákona nikoho neospravedlňuje“ považuje žalobkyňa za diskutabilné, nakoľko si bola vedomá svojej zákonnej povinnosti, mala vôľu uhradiť celé dlžné poistné a v rámci svojich možností podnikala všetky kroky smerujúce k úhrade dlžného poistného. O dlhu žalobkyne vo výške 17,16 € v čase, keď sa opakovane osobne informovala u žalovaného, dokonca nevedeli ani pracovníci žalovaného. Konanie žalovaného bolo podľa žalobkyne účelové s cieľom neoprávnene získať finančné prostriedky, ktoré niekoľkonásobne prevyšujú údajný dlh žalobkyne.
10. Žalobkyňa ďalej poukázala na Rozsudok správneho súdu sp. zn. 27Sa/13/2019-80 zo dňa 6. augusta 2020, podľa ktorého sa v administratívnom spise žalovaného nenachádzalo Rozhodnutie zo dňa 26. mája 2010, ktorým malo byť žalobkyni predpísané dlžné poistné vo výške 17,17 €, ani žiadny dôkaz o jeho doručení žalobkyni, v dôsledku čoho nebolo možné preskúmať splnenie, resp. nesplnenie podmienok tzv. generálneho pardonu v zmysle § 293bl Zákona o sociálnom poistení. Rovnako sa v administratívnom spise nenachádzali žiadne listinné dôkazy, ktoré by preukazovali existenciu dlhu žalobkyne, jeho výšku ani dátum splatnosti, v dôsledku čoho správny súd skonštatoval, že zistenie skutkového stavu tak, ako ho žalovaný použil pre základ napadnutého rozhodnutia, nemá oporu v administratívnom spise. Žalovaný sa podľa žalobkyne viackrát dopustil pochybenia ohľadom identifikácie žalobkyne ako dlžníka. Aj keď podľa správneho súdu je možné žalobkyňu nepochybne identifikovať na základe iných údajov ako je chybné uvedenie IČO, vzhľadom na uvedené pochybenia a viaceré nezrovnalosti spôsobené žalovaným sú na mieste pochybnosti o tom, či bolo neuhradené poistné s istotou vyrubené správnemu subjektu. Rovnako ostáva otázkou, komu vlastne bolo predmetné rozhodnutie doručované.
11. Žalobkyňa vzhľadom na skutočnosti uvedené v žalobe tvrdila, že nie je správne ani spravodlivé, keďže bola žalovaným uvedená do omylu, požadovať od nej úhradu penále. Podľa žalobkyne je napadnuté rozhodnutie zmätočné a nezrozumiteľné, čo spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP. Zároveň skutkový stav tak, ako ho žalovaný vzal za základ napadnutého rozhodnutia, nemá oporu v administratívnom spise podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP. Žalobkyňa preto navrhla, aby správny súd napadnuté Rozhodnutie žalovaného zo dňa 26. októbra 2020 aj Upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok zo dňa 16. apríla 2019 zrušil a navrhla, aby správny súd uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania.
Vyjadrenie žalovaného k žalobe
12. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe popísal priebeh administratívneho konania vrátane konania po zrušení Rozhodnutia žalovaného zo dňa 2. júla 2019 Rozsudkom správneho súdu sp. zn. 27Sa/13/2019-80 zo dňa 6. augusta 2020. K žalobným námietkam žalobkyne žalovaný uviedol, že Rozhodnutím zo dňa 17. júna 2013 boli žalobkyni predpísané penále, ktoré vznikli neuhradením poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie včas. Povinnosť platiť poistné včas a v správnej sume vyplýva povinnému priamo zo Zákona o sociálnom poistení. Pohľadávka na poistnom vzniká priamo zo zákona jej nezaplatením do dňa splatnosti a nie jej predpísaním, ako je to v prípade penále. Žalovaný ďalej uviedol, že posudzovanie otázok súvisiacich so samotným exekučným titulom a otázok súvisiacich so samotnou existenciou predmetnej pohľadávky nebolo predmetom odvolacieho konania. Žalovaný ako odvolací orgán posudzoval právny a skutkový stav v čase vydania Upovedomenia o začatí vymáhania pohľadávok a preskúmal odvolanie výlučne ako odvolanie voči Upovedomeniu na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu. K tvrdeniam žalobkyne o splnení podmienok „generálneho pardonu“, t.j. podmienok uvedených v § 293bl Zákona o sociálnom poistení žalovaný odkázal na odôvodnenie žalobou napadnutého rozhodnutia. Zákonnosť predmetných rozhodnutí bola preskúmateľná správnym súdom, pričom žalobkyňa ako povinná túto možnosť nevyužila. Rozhodnutie zo dňa 26. mája 2010 prevzala žalobkyňa osobne dňa 22. júna 2010, o čom svedčí aj doručenka o prevzatí. Podpis na nej sa zhoduje s podpisom na doručenke preukazujúcej prevzatie Rozhodnutia o odvolaní, či Upovedomenia o začatí vymáhania pohľadávok. Proti danému rozhodnutiu žalobkyňa ako povinná nepodala v zákonom stanovenej 30-dňovej lehote odvolanie. Žalovaný má za preukázané, že žalobkyňa prevzala rozhodnutie o nedoplatkoch na príspevku na poistenie v nezamestnanosti, a preto neobstoja tvrdenia, že o dlhu, ktorý mal za následok predpísanie penále a následne neuplatnenie generálneho pardonu, nevedela. Doručenka je verejnou listinou a kým sa nepreukáže opak, skutočnosti na nej uvedené sa považujú za pravdivé. Zároveň žalovaný uviedol, že pred 30. aprílom 2010, t. j. dátumom na splnenie si všetkých nedoplatkov voči Sociálnej poisťovni pre možnosť uplatnenia generálneho pardonu, posielala Sociálna poisťovňa, pobočka Banská Bystrica Oznámenie o podmienkach odpustenia penále z dlžného poistného, v ktorom žalobkyňu upozornila na to, že eviduje voči nej predpísanú pohľadávku na poistné, ktorú bola povinná zaplatiť úradu práce do 31. decembra 2003. Uvedené oznámenie bolo posielané obyčajnou listovou zásielkou z dôvodu veľkého počtu zásielok určených dlžníkom Sociálnej poisťovne. Z uvedeného vyplýva záujem žalovaného na
upozornení žalobkyne na nedoplatky, ktorých splnenie bolo podmienkou tzv. generálneho pardonu. Žalovaný preto výslovne odmietol akékoľvek obvinenia zo zámerného neoznámenia dlhu žalobkyne s cieľom neskoršieho predpísania penále. Sociálna poisťovňa je verejnoprávna inštitúcia, na ktorú štát preniesol svoje kompetencie vo veciach sociálneho poistenia. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky môže konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý určí zákon. Je predovšetkým povinnosťou samotného poistenca platiť poistné včas a v správnej sume a keďže došlo nie k jednému predpísaniu poistného, či penále, ktoré mali byť žalobkyni podľa jej tvrdení následne odpustené, znamená to, že túto povinnosť si žalobkyňa opakovane nesplnila. Žalobkyňa neuviedla žiadne nové námietky voči Upovedomeniu, ku ktorým by sa v Rozhodnutí o odvolaní zo dňa 2. júla 2019 alebo v Rozhodnutí o odvolaní zo dňa 26. októbra 2020 žalovaný nevyjadril. Žalovaný preto navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
13. K vyjadreniu žalovaného k žalobe sa žalobkyňa nevyjadrila a nevyužila svoje právo predloženia repliky.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov
14. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný podľa § 13 ods. 3 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie, vrátane postupu orgánov verejnej správy, ktorý vydaniu predmetných rozhodnutí predchádzal a to v celom rozsahu (§ 203 ods. 2 SSP), pričom dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Žaloba žalobkyne je osobitným druhom správnej žaloby a to žalobou v sociálnych veciach, ktorá je upravená v tretej časti Správneho súdneho poriadku. K správnym žalobám fyzických osôb v sociálnych veciach správne súdy pristupujú v zásade neformálne. Podľa § 134 ods. 1 SSP je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Výnimky z tohto všeobecného pravidla sú vymedzené v § 134 ods. 2 SSP, pričom medzi tieto výnimky patrí aj správna žaloba v sociálnych veciach podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP, ak je žalobcom fyzická osoba.
15. Správny súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 107 ods. 2 SSP, nakoľko nezistil žiadny z dôvodov v zmysle § 107 ods. 1 písm. a) až e), pre ktorý by bolo nutné pojednávanie nariadiť, žalobkyňa v žalobe nežiadala nariadiť pojednávanie a žalovaný sa vo vyjadrení k žalobe k nariadeniu pojednávania nevyjadril. V súlade s § 137 ods. 4 SSP správny súd oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke dňa 15. decembra 2022 a verejne vyhlásil rozsudok dňa 18. januára 2022.
16. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP (1) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
17. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.
18. Podľa § 134 ods. 1, 2 SSP (1) správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. (2) Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, c) ide o veci podľa § 192, d) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba, e) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d), f) vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.
19. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
20. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) a ods. 2, 3 SSP (1) sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie a) Sociálnej poisťovne. (2) V konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach. (3) Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
21. Podľa § 202 ods. 2 SSP správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je žalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a § 182 ods. 1.
22. Podľa § 203 ods. 2 SSP pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.
23. Podľa § 178 ods. 1 písm. a/ bod 19 zák. č. 461/2003 Z.z. v znení úč. k 01.12.2019 (ďalej len zák. č. 461/2003 Z. z.“) do pôsobnosti pobočky patrí rozhodovať v prvom stupni vo veciach vymáhania pohľadávok na dávkach podľa druhého bodu až piateho bodu, sociálnom dôchodku, poistnom, príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie, 1) pokute, penále a náhradách škody podľa § 238, ktorá vznikla Sociálnej poisťovni výplatou dávok podľa druhého bodu až piateho bodu.
24. Podľa § 210 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. organizačné zložky Sociálnej poisťovne vydávajú rozhodnutie vo veciach uvedených v § 178 ods. 1 písm. a) a v § 179 ods. 1 písm. a) a b).
25. Podľa § 218 ods. 1, 2 zák. č. 461/2003 Z.z. (1) Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. Ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni. (2) Ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.
26. Podľa § 225a ods. 1, 2 zák. č. 461/2003 Z.z. (1) Konaním vo veciach vymáhania pohľadávok podľa tohto zákona je konanie, ktorým Sociálna poisťovňa z úradnej moci vymáha pohľadávky. (2) Na konanie vo veciach vymáhania pohľadávok sa vzťahujú ustanovenia o nedávkovom konaní podľa tretej časti, ak v tejto časti nie je ustanovené inak. Ustanovenia § 221 až 223 sa nepoužijú.
27. Podľa § 225b zák. č. 461/2003 Z.z. exekučným titulom na účely tohto zákona je vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola uložená účastníkovi konania povinnosť plniť a účastník konania si túto povinnosť v určenej lehote dobrovoľne nesplnil.
28. Podľa § 225c ods. 1, 2, 3 zák. č. 461/2003 Z.z. (1) Konanie vo veciach vymáhania pohľadávok začína Sociálna poisťovňa na podklade exekučného titulu vydaním rozhodnutia o začatí konania vo veciach vymáhania pohľadávok. (2) Rozhodnutie o začatí konania vo veciach vymáhania pohľadávok obsahuje a) názov organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, ktorá rozhodnutie vydala, b) číslo a dátum vydania rozhodnutia, c) meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo sociálneho zabezpečenia účastníka konania, ktorým je fyzická osoba, alebo obchodné meno, sídlo, identifikačné číslo účastníka konania, ktorým je právnická osoba, d) označenie exekučného titulu, e) sumu pohľadávky, f) meno, priezvisko, funkciu, podpis oprávnenej osoby a odtlačok úradnej pečiatky alebo, ak sa rozhodnutie vyhotoví s použitím výpočtovej techniky, predtlačený odtlačok pečiatky Sociálnej poisťovne s uvedením mena, priezviska a funkcie oprávnenej osoby.
(3) Rozhodnutie o začatí konania vo veciach vymáhania pohľadávok sa nedoručuje. Proti rozhodnutiu o začatí konania vo veciach vymáhania pohľadávok nie sú prípustné opravné prostriedky. Rozhodnutie o začatí konania vo veciach vymáhania pohľadávok je právoplatné dňom jeho vydania.
29. Podľa § 225i ods. 1 a 2 zák. č. 461/2003 Z.z. (1) Príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne doručí do vlastných rúk platiteľovi mzdy príkaz na začatie vymáhania pohľadávok zrážkami zo mzdy a účastníkovi konania upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok zrážkami zo mzdy a zakáže účastníkovi konania nakladať s peňažnými prostriedkami, ktoré možno vymáhať spôsobmi podľa tohto zákona, a to až do sumy vymáhanej pohľadávky. Účastník konania stráca dňom, keď sa platiteľovi mzdy doručí príkaz na začatie vymáhania pohľadávok zrážkami zo mzdy, právo na vyplatenie tej časti mzdy, ktorá zodpovedá určenej výške zrážok. (2) Príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne prikáže platiteľovi mzdy, aby odo dňa doručenia príkazu podľa odseku 1 vykonával zo mzdy účastníka konania určené zrážky a nevyplácal mu zrazené sumy.
30. Podľa § 225n ods. 1, 2 zák. č. 461/2003 Z.z. (1) Účastník konania môže príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne, ktorá upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok vydala, do 15 dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí vymáhania pohľadávok podať odvolanie, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhanej pohľadávky alebo bránia jej vymáhateľnosti, alebo ak existujú iné okolnosti, pre ktoré je vymáhanie pohľadávok neprípustné. Odvolanie musí byť odôvodnené a na dodatočne uplatnené dôvody sa neprihliada. (2) Odvolanie podľa odseku 1 má odkladný účinok. Proti rozhodnutiu o odvolaní sa nemožno odvolať. Rozhodnutie o odvolaní obsahuje aj poučenie o možnosti jeho preskúmateľnosti súdom.
31. Predmetom preskúmavacieho konania je Rozhodnutie žalovaného zo dňa 26.10.2020, ktorým bolo potvrdené Rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy - Upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok zo dňa 16.apríla 2019, ako aj konanie, ktoré vydaniu týchto rozhodnutí predchádzalo. V rámci súdneho prieskumu sa správny súd oboznámil s podaniami účastníkov konania, s napadnutými rozhodnutiami a s obsahom pripojeného administratívneho spisu a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
32. Správny súd konštatuje, že žalobkyňa vo svojej žalobe napadla zákonnosť rozhodnutia žalovaného, ktorým potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy (Upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok), pričom v podanej žalobe uvádzala skutočnosti, ktoré smerovali aj proti Rozhodnutiu prvostupňového orgánu verejnej správy zo dňa 17.06.2013, ktorým bolo žalobkyni predpísané penále v sume 1.332,90 €, ktoré rozhodnutie na základe ňou podaného odvolania bolo preskúmané žalovaným, ktorý vydal Rozhodnutie zo dňa 22.11.2013, ktorým prvostupňové Rozhodnutie zo dňa 17.06.2013 potvrdil, pričom toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 04.12.2013 (v spojení s prvostupňovým Rozhodnutím zo dňa 17.06.2013), ktoré rozhodnutie je „exekučným titulom“ v zmysle § 225b zák. č. 461/2003 Z.z. Zároveň žalobkyňa uvádzala v žalobe skutočnosti týkajúce sa odôvodnenia Rozhodnutia žalovaného zo dňa 02.07.2019, (ktorým žalovaný rozhodol o prvom odvolaní žalobkyne proti Rozhodnutiu prvostupňového orgánu verejnej správy - Upovedomeniu zo dňa 16.04.2019), ktoré však vzhľadom na to, že bolo Rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 27Sa/13/2019-80 zo dňa 06.08.2020 zrušené, nemá žiadne právne účinky a nie je predmetom tohto preskúmavacieho konania (najmä nie v rozsahu, pokiaľ žalobkyňa v žalobe poukazovala na argumentáciu žalovaného uvedenú v odôvodnení tohto zrušeného Rozhodnutia žalovaného zo dňa 02.07.2019). Správny súd preto zdôrazňuje, že predmetom preskúmavacieho konania v tomto konaní pred správnym súdom vedeným pod č.k. 27Sa/2/2021 je výhradne zákonnosť napadnutého Rozhodnutia žalovaného zo dňa 26.10.2020, v spojení s Rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy - Upovedomením zo dňa 16.04.2019, tak ako je uvedené v bode 31 tohto rozsudku.
33. Základným predpokladom na vydanie Upovedomenia o začatí vymáhania pohľadávky príslušnou organizačnou zložkou Sociálnej poisťovne je existencia exekučného titulu, t.j. právoplatného rozhodnutia, ktorým bola poistencovi (v tomto prípade žalobkyni) uložená povinnosť uhradiť dlžnú sumu.
34. Z obsahu predloženého administratívneho spisu správny súd zistil, že žalobkyni bolo predpísané penále vo výške 1.332,95 € Rozhodnutím č. 700-2111982413-GC04/13 zo dňa 17.06.2013, proti ktorému podala odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný Rozhodnutím č. 700-2130181410-GC04/10 zo dňa
22.11.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 04.12.2013. Správny súd konštatuje, že správnosť a zákonnosť postupu orgánov verejnej správy v súvislosti s uvedenými rozhodnutiami (exekučný titul) v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia vydaného v konaní vo veci uloženia povinnosti zaplatiť sumu 786,48 € nemôžu byť predmetom súdneho prieskumu, pretože súdnemu prieskumu podlieha len také rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktoré po využití riadnych opravných prostriedkov v správnom konaní nadobudlo právoplatnosť a účastník konania podal voči nemu správnu žalobu v zákonom určenej lehote (do dvoch mesiacov od jeho oznámenia - doručenia). Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že žalobkyňa Rozhodnutie žalovaného zo dňa 22.11.2013 prevzala dňa 04.12.2013, pričom sa nedomáhala na správnom súde jeho preskúmania podaním správnej žaloby. Táto skutočnosť nebola medzi účastníkmi konania sporná. Z uvedeného dôvodu predmetné rozhodnutia (Rozhodnutie žalovaného zo dňa 22.11.2013 v spojení s Rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy zo dňa 17.06.2013), predstavujúce exekučný titul pre vymáhanie predpísaného penále, správny súd nie je oprávnený preskúmavať, t.j. nie je oprávnený preskúmavať ani ich zákonnosť, ani ich vecnú správnosť. Pre úplnosť správny súd uvádza, že bez ohľadu na uvedené aj v prípade, ak by bola žalobkyňa podala správnu žalobu voči uvedenému rozhodnutiu, táto skutočnosť by nezakladala do momentu zrušenia Rozhodnutia z 22.11.2013, (prípadne v spojení s rozhodnutím zo 17.06.2013), prekážku vymáhania predmetnej pohľadávky.
35. Predmetom súdneho prieskumu v tomto konaní je preto výlučne zákonnosť postupu orgánov verejnej správy v konaní podľa 4. časti zák. č. 461/2003 Z.z., upravujúcej konanie vo veci vymáhania pohľadávok, ktorého výsledkom bolo vydané Rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy zo dňa 16.04.2019 (Upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok č. 0323592102019) a Rozhodnutie žalovaného č. 0323592102019 zo dňa 26.10.2020, ktorým žalovaný potvrdil prvostupňové Rozhodnutie orgánu verejnej správy zo dňa 16.04.2019.
36. Správny súd zistil, že orgány verejnej správy postupovali v súlade so zákonom, keď potom, ako rozhodnutie o uložení povinnosti zaplatiť penále vo výške 1.332,95 € (Rozhodnutie č. 700-211982413- GC04/13 zo dňa 17.06.2013) v spojitosti s Rozhodnutím žalovaného č. 42229-3/2013-BA zo dňa 22.11.2013 nadobudlo právoplatnosť a potom, ako prvostupňový orgán verejnej správy na základe žiadosti žalobkyne o odpustenie/čiastočné odpustenie povinnosti zaplatiť penále vydal Rozhodnutie č. 1100-2140027114-GC08/14 zo dňa 18.12.2014, ktorým žiadosti žalobkyne čiastočne vyhovel a čiastočne jej odpustil penále vo výške 546,47 €, (v dôsledku čoho zostatok neuhradeného penále predpísaného vyššie uvedenými rozhodnutiami predstavoval sumu 786,46 €), vydal prvostupňový orgán verejnej správy Rozhodnutie č. 032359210219 zo dňa 11.04.2019 o začatí konania vo veci vymáhania pohľadávky, ktoré sa podľa § 225c ods. 3 zák. č. 461/2003 Z.z. nedoručuje a nie je voči nemu prípustný opravný prostriedok. Následne prvostupňový orgán verejnej správy v súlade s § 225i ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. vydal Upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok zo dňa 16.04.2019, ktoré doručil žalobkyni a ktoré obsahovalo všetky zákonom stanovené náležitosti (§ 225i ods. 5 cit. zákona). Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobkyňou podané odvolanie proti Upovedomeniu nekorešponduje s dôvodmi uvedenými v § 225n ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z., pretože neobsahuje popis okolností, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré by mali za následok zánik vymáhanej pohľadávky alebo by bránili jej vymáhateľnosti, alebo iné okolnosti, pre ktoré by bolo jej vymáhanie neprípustné. Žalobkyňa v podanom odvolaní namietala, že došlo k zámene povinného a popisovala dôvody, pre ktoré podľa nej nemala dlh na poistnom tvrdiac, že do 30.04.2010 uhradila všetky dlžné čiastky, čím splnila podmienky tzv. „generálneho pardonu“, pričom poukazovala na potvrdenia vydané Sociálnou poisťovňou a na zostavy vydané Sociálnou poisťovňou dňa 27.05.2009, 19.05.2010 a 31.12.2010, t.j. ktoré boli vyhotovené pred vydaním exekučného titulu.
37. Žalovaný žalobou napadnutým Rozhodnutím zo dňa 26.10.2020 o podanom odvolaní rozhodol v súlade so zákonom, keď odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy (Upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok) potvrdil s odôvodnením, že posudzovanie otázok súvisiacich so samotným exekučným titulom (ktorým bolo rozhodnuté o predpísaní penále) a otázok súvisiacich s existenciou predmetnej pohľadávky, nie je predmetom odvolacieho konania. Správny súd poukazuje na to, že žalovaný bol v preskúmavanom prípade v odvolacom konaní oprávnený posudzovať prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy len v intenciách ust. § 225n zák. č. 461/2003 Z.z., t.j. bol oprávnený skúmať len to, či žalobkyňou v odvolaní uplatnené námietky sú okolnosťami uvedenými v ust. § 225n cit. zákona a či tieto nastali po vzniku exekučného titulu. Pokiaľ žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatoval, že žalobkyňou uvedené skutočnosti sa týkajú
otázok smerujúcich ku dôvodnosti, resp. nedôvodnosti predpísania penále, t.j. k vydaniu samotného exekučného titulu, resp. k posudzovaniu otázok splnenia podmienok tzv. „generálneho pardonu“, t.j. k právnemu posúdeniu prípadnej nezákonnosti exekučného titulu (prvostupňového Rozhodnutia zo dňa 17.06.2013 v spojení s Rozhodnutím žalovaného zo dňa 22.11.2013), a tieto sú v konaní podľa 4. časti Zákona o sociálnom poistení skutkovo i právne irelevantné, správny súd konštatuje, že takýto záver žalovaného je výsledkom správneho právneho posúdenia veci, pričom žalovaný napadnuté rozhodnutie riadne odôvodnil reagujúc na všetky podstatné námietky žalobkyne uvedené v odvolaní. Skutočnosť, že obsahovo (čo do merita veci) žalovaný neskúmal dôvodnosť právoplatného rozhodnutia/rozhodnutí, ktoré boli exekučným titulom, zrozumiteľne vysvetlil, pričom správne poukázal aj na skutočnosť, že žalobkyňou v odvolaní namietané skutočnosti (otázka splnenia podmienok tzv. „generálneho pardonu“, existencia nezaplatenej pohľadávky na poistnom, /príspevok na poistenie v nezamestnanosti predpísaný žalobkyni Rozhodnutím č. 2130181410 zo dňa 26.05.2010/) boli predmetom konania, výsledkom ktorého bolo Rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy zo dňa 17.06.2013 (o vyrubení penále) a následného odvolacieho konania (ktorého výsledkom bolo Rozhodnutie žalovaného zo dňa 22.11.2013), ktoré nadobudli právoplatnosť dňa 04.12.2013 a ktoré sa nadobudnutím právoplatnosti a vykonateľnosti stali exekučným titulom a orgány verejnej správy sa v týchto rozhodnutiach otázkou existencie pohľadávky na dlžnom poistnom i podmienkami pre vyrubenie penále podrobne zaoberali. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalobkyňa nepodala správnu žalobu, ktorou by sa domáhala preskúmania zákonnosti týchto rozhodnutí správnym súdom.
38. Pokiaľ teda žalobkyňa v žalobe uviedla námietky smerujúce k vzniku exekučného titulu, k jeho zákonnosti, či vecnej správnosti a dôvodnosti, postupu orgánu verejnej správy pred vydaním exekučného titulu (poukazom na to, že sa zaujímala o úhradu svojich dlhov osobnou návštevou v Sociálnej poisťovni, kedy jej boli vydané potvrdenia a tlačové zostavy osvedčujúce, že nemá nedoplatky na poistnom a tvrdením o splnení podmienok tzv. „generálneho pardonu“), správny súd k týmto námietkam nemohol prihliadnuť, pretože predmetom tohto preskúmavacieho konania na správnom súde nemôže byť Rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy zo dňa 17.06.2013, ani Rozhodnutie žalovaného zo dňa 22.11.2013, t.j. predmetom tohto preskúmavacieho konania nemôže byť exekučný titul, ktorým bolo žalobkyni predpísané penále, pretože voči týmto rozhodnutiam bolo možné podať správnu žalobu v lehote dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti Rozhodnutia zo dňa 22.11.2013, čo v tomto prípade nebolo splnené. Súdnemu prieskumu podlieha len také rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktoré po využití riadnych opravných prostriedkov v administratívnom konaní nadobudlo právoplatnosť a účastník konania podal voči nemu správnu žalobu v zákonom určenej lehote v zmysle § 181 ods. 1 SSP. Rovnako predmetom súdneho prieskumu v tomto preskúmavacom konaní nemôže byť ani Rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy č. 2130181410 zo dňa 26.05.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 22.07.2010, ktorým bol žalobkyni predpísaný príspevok na poistenie v nezamestnanosti vo výške 17,16 €, keďže proti predmetnému rozhodnutiu žalobkyňa nepodala ani odvolanie, ani správnu žalobcu, a preto správny súd nemohol prihliadnuť ani na námietky žalobkyne týkajúce sa jeho doručovania, resp. namietanej pravosti podpisu na doručenke. Vyššie uvedené námietky preto nemohli mať žiadny vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného.
39. Pokiaľ žalobkyňa v žalobe (bod 9) tvrdila, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že „žalobkyňa ku dňu vydania potvrdení nemala nedoplatky na poistnom“ i to, že „vydané potvrdenia Sociálnej poisťovne o neexistencii dlhu len reflektovali skutočnosť, že v deň ich vydania nemala povinná dlh na poistnom, a teda žalovaný na jednej strane podľa žalobkyne konštatuje nenaplnenie podmienok tzv. generálneho pardonu a na druhej strane konštatuje, že podmienky podľa § 293bl ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. boli naplnené“, správny súd uvádza, že vyššie uvedené konštatovania nemajú oporu v odôvodnení napadnutého Rozhodnutia žalovaného zo dňa 26.10.2020 (ktoré je predmetom súdneho prieskumu), a preto tieto tvrdenia žalobkyne nemajú žiadny vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Žalovaný sa v odôvodnení napadnutého Rozhodnutia zo dňa 26.10.2020 vyjadril k tzv. „generálnemu pardonu“ len v súvislosti s vysporiadaním sa s odvolacou námietkou (tvrdením) žalobkyne o splnení podmienok tzv. „generálneho pardonu“, a to tak, že „táto otázka nie je predmetom posudzovania v konaní podľa 4. časti zák. č. 461/2003 Z.z.“ Pre úplnosť správny súd uvádza, že žalobkyňou označené konštatovania boli uvedené v Rozhodnutí žalovaného zo dňa 02.07.2019, ktoré však bolo zrušené Rozsudkom správneho súdu zo dňa 06.08.2020, nemá teda žiadne právne účinky a nie je ani predmetom tohto preskúmavacieho konania. Z rovnakého dôvodu je irelevantný aj poukaz žalobkyne uvedený v bode 18 žaloby na text predmetného Rozhodnutia zo dňa 02.07.2019. Obdobne aj námietka uplatnená v bode 17 žaloby, že „žalovaný nesprávne uviedol v rozhodnutí zo
dňa 02.07.2019, že žalobkyňa časť pohľadávky uhradila, hoci správne malo byť uvedené, že jej bola odpustená“, je irelevantná. Pokiaľ žalobkyňa v bode 11 žaloby namietala, že tvrdenie žalovaného v napadnutom rozhodnutí týkajúce sa potvrdení o neexistencii dlhu žalobkyne je zavádzajúce, správny súd uvádza, že žalovaný v tejto časti odôvodnenia len poukázal na konštatovanie odvolacieho orgánu uvedené v Rozhodnutí zo dňa 22.11.2013, ktoré bolo vydané v odvolacom konaní proti Rozhodnutiu prvostupňového orgánu verejnej správy zo dňa 17.06.2013 vo veci predpísania penále. Nič to však nemení na skutočnosti, že tieto námietky týkajúce sa potvrdení Sociálnej poisťovne nemôžu byť predmetom posudzovania v konaní vo veci vymáhania pohľadávok a tieto mohli byť uplatnené len v tzv. základnom konaní (t.j. v konaní vo veci predpísania penále).
40. Na zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného nemajú vplyv ani všetky námietky žalobkyne uplatnené v žalobe, v ktorých poukazuje na výsledky svojho zisťovania existencie dlhu voči Sociálnej poisťovni, na písomné potvrdenia o neexistencii dlhu, na vydané Rozhodnutie Sociálnej poisťovne zo dňa 26.05.2010, na splnenie podmienok tzv. „generálneho pardonu“, ako aj na postup prvostupňového orgánu verejnej správy, či žalovaného v období pred vydaním exekučného titulu, pretože tieto námietky mohla žalobkyňa uplatniť v tzv. základnom konaní, výsledkom ktorého je Rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy o predpísaní penále zo dňa 17.06.2013, v spojení s Rozhodnutím žalovaného zo dňa 22.11.2013. Tieto okolnosti nemožno považovať za okolnosti vzniknuté po vydaní exekučného titulu, ako to upravuje ust. § 225m zák. č. 461/2003 Z.z.
41. Vo vzťahu k námietkam žalobkyne týkajúcim sa neúplnosti administratívneho spisu (odvolávajúc sa na zistenia správneho súdu uvedené v Rozsudku zo dňa 06.08.2020) je potrebné uviesť, že žalovaný pred vydaním napadnutého Rozhodnutia zo dňa 26.10.2020 vyššie uvedený nedostatok odstránil a súčasťou administratívnej spisu bolo Rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy zo dňa 26.05.2010, ktorým bola žalobkyni predpísaná povinnosť zaplatiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti vo výške 17,16 € s vyznačenou právoplatnosťou a vykonateľnosťou dňom 22.07.2010, vrátane doručenky osvedčujúcej doručenie predmetného rozhodnutia žalobkyni dňa 26.06.2010.
42. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa v žalobe (rovnako, ako v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu orgánu verejnej správy - Upovedomeniu) neuviedla dôvody predpokladané ust. § 225m zák. č. 461/2003 Z.z. (uviedla len námietky smerujúce k exekučnému titulu), správny súd dospel k záveru, že pokiaľ žalovaný napadnutým rozhodnutím potvrdil prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy (Upovedomenie), postupoval v súlade so zákonom a námietku žalobkyne, že skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia, nemá oporu v administratívnom spise, nie je dôvodná.
43. Ako nedôvodnú vyhodnotil správny súd aj námietku žalobkyne o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného, pretože napadnuté rozhodnutie žalovaného obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti, je riadne odôvodnené a žalovaný sa dostatočným spôsobom vysporiadal aj s jednotlivými odvolacími námietkami žalobkyne (vrátane žalobkyňou označenými potvrdeniami a tlačovými zostavami vydanými Sociálnou poisťovňou pred vydaním exekučného titulu). Pokiaľ žalobkyňa namietala, že žalovaný pochybil, ak v Upovedomení i v napadnutom rozhodnutí žalovaného opakovane žalobkyňu označil zlým identifikačným číslom (IČO), správny súd túto námietku vyhodnotil ako nemajúcu vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného. Z ust. § 225i ods. 5 písm. c/ zák. č. 461/2003 Z.z. vyplýva, že Upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok (prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy) musí o.i. obsahovať meno, priezvisko, adresu a identifikačné číslo sociálneho zabezpečenia účastníka konania, ktorý je fyzickou osobou. Z ust. § 209 ods. 6 zák. č. 461/2003 Z.z. vyplýva, že v rozhodnutí sa o.i. uvedie meno a priezvisko účastníka konania. Z Upovedomenia o začatí vymáhaní pohľadávok je zrejmé, že žalobkyňa v ňom bola ako účastníka konania označená titulom, menom, priezviskom, bydliskom, rodným číslom a IČO-m (31563970). Skutočnosť, že v predmetnom Upovedomení prvostupňový orgán verejnej správy uviedol pri označení účastníčky konania namiesto jej identifikačného čísla sociálneho zabezpečenia nesprávne IČO (patriace inej právnickej osobe), avšak pokiaľ súčasne účastníčku konania označil titulom, menom, priezviskom a rodným číslom, táto chyba resp. zrejmá nesprávnosť v označení identifikačného údaja, resp. priradení nesprávneho IČO, sama o sebe nespôsobuje nezákonnosť prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy, keďže z ostatných v prvostupňovom rozhodnutí uvedených údajov označenia účastníčky konania - žalobkyne (ako povinnej osoby) je možné nesporne identifikovať žalobkyňu ako dlžníčku. Obdobne, pokiaľ žalovaný v napadnutom rozhodnutí v záhlaví opätovne uviedol v označení žalobkyne nesprávne IČO, táto skutočnosť nespôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného. Z ust. § 209 ods.
7 zák. č. 461/2003 Z.z. vyplýva, že chyby v písaní, v počtoch a iné zrejmé nesprávnosti v písomnom vyhotovení rozhodnutia môže organizačná zložka Sociálnej poisťovne kedykoľvek, aj bez návrhu opraviť a upovedomiť o tom účastníka konania. Z uvedených dôvodov nemožno zrejmú nesprávnosť v označení identifikačného údaja účastníčky konania (žalobkyne) považovať za takú vadu napadnutého rozhodnutia, ktorá by spôsobila jeho nezákonnosť, zmätočnosť alebo nezrozumiteľnosť.
44. Pre úplnosť správny súd uvádza, že pokiaľ žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že „odvolací orgán v rámci konania o odvolaní zmenil Upovedomenie, keďže bol chybne uvedený identifikačný údaj z dôvodu zlyhania výpočtovej techniky“, toto tvrdenie žalovaného sa týka výroku Rozhodnutia žalovaného zo dňa 02.07.2019 vydaného v odvolacom konaní po prvom odvolaní žalobkyne proti Upovedomeniu, ktoré rozhodnutie však bolo zrušené Rozsudkom správneho súdu zo dňa 06.08.2020, a teda nemá žiadne právne účinky. Napriek tomu, že žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že „potvrdzuje opravu označenia povinnej „C.. U. G., O.. Z. X. 7, XXX XX V. V., r.č. XXXXXX/XXXX, IČO: XXXXXXXX“ na „C.. U. G., O.. Z. X. 7, XXX XX V. V., r.č. XXXXXX/XXXX“, táto „oprava“ sa nepremietla do záhlavia napadnutého rozhodnutia žalovaného, kde sa opätovne uvádzajú nesprávne identifikačné údaje žalobkyne a to konkrétne IČO: 31563970. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na bod 43 tohto rozsudku. Vo vzťahu k tejto časti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného správny súd uvádza, že tento čiastkový nedostatok v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nespôsobuje jeho nepreskúmateľnosť.
45. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy a konania, ktoré vydaniu týchto rozhodnutí predchádzalo, dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto žalobu podľa § 190 SSP zamietol.
46. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario, podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania len v prípade, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Keďže žalobkyňa v konaní nebola úspešná, správny súd jej náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Sťažovať alebo opomenutý sťažovateľ v prípade konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ (správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 2 písm. b/ SSP).