Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4C-64-2019.pdf
PDF · 126.77 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/64/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava sudkyňou JUDr. Ivetou Farkašovskou, v spore žalobcu Ing. E. X., nar. XX.XX. XXXX, bytom B. XXX/XX, XXX XX Y., zast. Advokátska kancelária VICTORIA, s.r.o., Stránska 3155/7, 974 11 Banská Bystrica, proti žalovanej X. Ď., nar. XX.XX. XXXX, U. XXX, XXX XX V., zast. JUDr. Alexander Milko, Cyrila a Metoda 4, 048 01 Rožňava, o určenie vlastníctva, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. P r i z n á v a žalovanej náhradu trov konania proti žalobcovi v plnom rozsahu s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca pôvodne podal žalobu proti žalovanej 1/ X. Ď., nar. XX.XX. XXXX, U. XXX, XXX XX V., žalovanému 2/ L. M., nar. XX.XX. XXXX, E. XXX, XXX XX E. a žalovanému 3/ Poľnohospodárske družstvo v Rejdovej, IČO: 00202941, Rejdová 257, 049 26 Rejdová a žiadal, aby súd určil, že kúpna zmluva uzatvorená medzi žalovanou 1/ ako predávajúcou a žalovaným 3/ ako kupujúcim, prevedená Okresným úradom Rožňava, katastrálny odbor pod X.-XXXX/XX-XXX/XX v časti, ktorej predmetom je prevod podielového spoluvlastníctva na liste vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. E., v časti V. veľkosť podielu 5/192 , na liste vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. E., v časti V. X.eľkosť podielu 1/72 ,na liste vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. E., v časti V. veľkosť podielu 1/48, na liste vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. E., v časti V. veľkosť podielu 1/24 o veľkosti spoluvlastníckeho podielu žalovanej 1/, je neplatná a sú určil, že kúpna zmluva uzatvorená medzi žalovaným 2/ ako predávajúcim a žalovaným 3/ ako kupujúcim, prevedená Okresným úradom Rožňava, katastrálny odbor pod X.-XXXX/XX-XXXX/XX v časti, ktorej predmetom je prevod podielového spoluvlastníctva na liste vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. E. v časti V. veľkosť podielu 5/96 o veľkosti spoluvlastníckeho podielu žalovaného 2/, je neplatná a zaviazal žalovaných zaplatiť mu trovy konania. Žalobca je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, Č.. XXXX,Č.. XXXX a č. XXXX nachádzajúce sa v katastrálnom území obce E., katastrálne územie E., okres E.. Žalovaní uzatvorili kúpne zmluvy, na základe ktorých žalovaná 1/ ako predávajúca previedla okrem iných spoluvlastníckych podielov aj spoluvlastnícke podiely na liste vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. E. v časti V. veľkosť podielu 5/192 , na liste vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. E. v časti V. veľkosť podielu 1/72 , na liste vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. E. v časti V. veľkosť podielu 1/48, na liste vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. E. v časti B7 veľkosť podielu 1/24 uvedených nehnuteľnostiach. Žalovaný 2/ ako predávajúci previedol okrem iných spoluvlastníckych podielov aj spoluvlastnícke podiely na liste vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. E. v časti V. veľkosť podielu 5/96 uvedených nehnuteľnostiach. Žalovaný 3/ odkúpil spoluvlastnícke podiely od žalovanej 1/ a od žalovaného 2/ bez toho aby žalovaná 1/ a žalovaný 2/ ponúkli spoluvlastnícke podiely ostatným spoluvlastníkom. Prevod spoluvlastníckych podielov do katastra nehnuteľností u žalovanej 1/ bol urobený na základe kúpnej zmluvy a povolený pod č. X.-XXXX/XX - XXX/XX na Okresnom úrade Rožňava, katastrálny odbor. Prevod spoluvlastníckych podielov do katastra nehnuteľností u žalovaného 2/ bol urobený na základe kúpnej zmluvy a povolený pod č. X.-XXXX/XX - XXXX/XX na Okresnom úrade E., katastrálny odbor. Žalovaná 1/ bez toho, aby pred uzatvorením kúpnej zmluvy ponúkla spoluvlastnícky podiel k uvedeným nehnuteľnostiam na predaj žalobcovi z titulu jeho zákonného predkupného práva, tieto previedla na tretiu osobu - žalovaného 3/. Žalovaný 2/ bez toho, aby pred uzatvorením kúpnej zmluvy ponúkol spoluvlastnícky podiel k uvedeným nehnuteľnostiam na predaj žalobcovi z titulu jeho zákonného predkupného práva, tieto previedol na tretiu osobu - žalovaného 3/. Žalovaná 1/ a žalovaný 2/ z dôvodu, že pred predajom spoluvlastníckych podielov k nehnuteľnostiam tieto neponúkli žalobcovi ako podielovému spoluvlastníkovi za tých istých podmienok, za akých ich previedli žalovanému 3/, porušili zákonné predkupné právo podielového spoluvlastníka. Žalobca sa z tohto dôvodu dovoláva neplatnosti právneho úkonu - kúpnych zmlúv v časti, v ktorej žalovaná 1/ a žalovaný 2/ previedli na žalovaného 3/ označené spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach. Podľa ustanovenia § 140 zákona č. 40/1964 Z. z. Občiansky zákonník ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe (§ 116,117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov. Podľa prvej vety ustanovenia § 40a Občianskeho zákonníka ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Vzhľadom na opísanie rozhodujúcich skutočností o označené dôkazy, keďže žalovaní považujú označený prevod za platný, hoci žalobcu neupovedomili o zamýšľanom predaji spoluvlastníckych podielov na nehnuteľnostiach a neponúkli mu využiť zákonné predkupné právo v súlade s § 140 Občianskeho zákonníka, má žalobca naliehavý právny záujem na určení neplatnosti časti kúpnej zmluvy, ktorej prevodom je dotknutý.
2. Uznesením č.k. 1C/64/2018 - 40 zo dňa 22.08. 2018 súd konanie voči žalovanému 2. rade zastavil, pretože zomrel pred podaním žaloby na súd.
3. Žalobca bol súdom poučený, že podľa § 138 vety prvej zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ak zo skutočností tvrdených v žalobe je po predbežnom právnom posúdení zrejmé, že žaloba je zjavne nedôvodná, súd vyzve žalobcu na späťvzatie žaloby. Žalobca sa predmetnou žalobou domáha určenia neplatnosti časti kúpnej zmluvy, t.j. domáha sa určenia právnej skutočnosti a nie určenia, či tu právo je alebo nie je. Právny úkon (v danom prípade zmluva, ako viacstranný právny úkon) je právnou skutočnosťou, s ktorou objektívne právo spája vznik, zmenu a zánik (rovnako aj zrušenie) práv a povinností. Z tohto vyplýva, že pre účely ustanovenia § 137 CSP je potrebné vnímať žalobu o určenie platnosti / neplatnosti právneho úkonu ako žalobu o určenie právnej skutočnosti. Vychádzajúc zo znenia ust. § 137 písm. c/ a d/ CSP s prihliadnutím na obsah osobitnej časti dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu je možné vyvodiť, že CSP zásadne nepripúšťa určovacie žaloby o určenie právnej skutočnosti s výnimkou žalôb o určenie právnej skutočnosti za podmienky, že to vyplýva z osobitného právneho predpisu. Takýmto právnym predpisom je napr. zák. č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (žaloba o neplatnosť skončenia pracovného pomeru podľa ust. § 77), zák. č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona SNR č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (žaloba o neplatnosť dražby podľa ust. § 21 ods. 2). Za takýto právny predpis, právnu normu, však nemožno považovať ust. § 40a Občianskeho zákonníka. Určenie existencie právnej skutočnosti (napríklad, že právny úkon je neplatný) odporuje vo svojej podstate zásade, že súd má určiť aktuálny právny stav. Pri určení právnej skutočnosti hovorí rozsudok o tom, čo bolo v minulosti, nie však nevyhnutne o tom, čo je v prítomnosti. Preto napr. výrok rozsudku, že kúpna zmluva je neplatná, nemá výpovednú hodnotu, či je v čase jeho vyhlásenia vlastníkom veci žalobca alebo niekto iný. Z opísaných dôvodov nová právna úprava CSP pripúšťa žalobu na určenie právnej skutočnosti iba za predpokladu, že tak vyplýva z právneho predpisu (najmä z hmotného práva).
4. Žalobca uviedol, že sa podanou žalobou domáha určenia neplatnosti časti právneho úkonu (kúpnej zmluvy) z titulu porušenia zákonného predkupného práva. Tento nárok žalobcu vyplýva z hmotného práva, konkrétne z ustanovenia § 40a v spojení s ustanovením § 140 Občianskeho zákonníka. Ustálená rozhodovacia prax najvyšších súdnych autorít judikovala, že v prípade porušenia zákonného predkupného práva má žalobca na výber tri možnosti: a) môže sa domáhať buď vyslovenia relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode podielu zo spoluvlastníctva na tretiu osobu alebo b) môže sa voči nadobúdateľovi (tretej osobe) domáhať, aby mu predaný spoluvlastnícky podiel ponúkol za rovnakých podmienok, za ktorých ich kúpil od povinnej osoby. Ak tak nadobúdateľ dobrovoľne neurobí, môže sa domáhať na súde vydania rozhodnutia, ktorým sa pri kúpe nahradí prejav vôle nadobúdateľa (§ 161 ods. 3 O.s.p.), c) treťou možnosťou je, že si ponechá predkupné právo, ktoré však začne pôsobiť až voči nadobúdateľovi (Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 Cdo 48/2009, zo dňa 30. júna 2010). Hmotné právo teda na základe uvedenej judikatúry priznáva oprávnenému z predkupného práva využiť ktorúkoľvek možnosť a žalobca využil možnosť uvedenú pod písmenom a). Podľa žalobcu na tom nemôže nič zmeniť skutočnosť, že zákonodarca prijal nový procesný kódex - Civilný sporový poriadok. Názor súdu vo výzve, že danú žalobu nemožno subsumovať pod ustanovenie písmena c) alebo d), považuje žalobca za nesprávny. Pokiaľ žalovaní porušili zákonné predkupné právo a žalobca sa domáha svojho nároku z tohto titulu súdnou cestou, má naliehavý právny záujem na určení neplatnosti právneho úkonu (Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.05.2014, sp. zn. 7Cdo 46/2013). Ustanovenie § 137 Civilného sporového poriadku uvádza druhy žalôb len príkladmo (slovo "najmä"), t. z. aj keby súd nevedel podradiť žalobu pod niektoré ustanovenie z písmen a) až d), pokiaľ vec patrí do právomoci súdu, musí ju prejednať. Zákonodarca nezmenil hmotnoprávnu úpravu predkupného práva, ani ustanovenie § 40a Občianskeho zákonníka, preto súd nemôže žalobcovi upierať právo domáhať sa nároku vyplývajúceho z hmotného práva. Ak by súd zastavil konanie alebo zamietol nárok len z tohto dôvodu, podľa názoru žalobcu by išlo o odmietnutie spravodlivosti. Žalobca má tiež za to, že posudzovanie právnej povahy nároku nespadá do štádia konania súdu podľa § 138 Civilného sporového poriadku, ale až pri rozhodovaní vo veci samej. Poukázal na komentár k Civilnému sporovému poriadku, ktorý uvádza, že o zjavne bezdôvodnú žalobu ide vtedy, ak zo skutkových tvrdení žalobcu je nepochybné, že žalobe nemožno vyhovieť. Súd teda pri aplikovaní ustanovenia § 138 CSP má posudzovať skutkovú stránku (napríklad keby sa žalobca domáhal nemožného, neuskutočniteľného alebo nejakého imaginárneho nároku), vtedy ho môže aplikovať. Posudzovať právnu povahu nároku (žaloby) súdom v tomto štádiu konania považuje za nesprávne.
5. Pôvodne žalovaný 3/ ( Poľnohospodárske družstvo v Rejdovej) sa vyjadril tak, že navrhuje žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietnuť. Žalobu považuje za nesprávnu, zmätočnú a neurčitú. Okrem toho takáto žaloba je podľa jeho názoru neprípustná. Pokiaľ ide o určovacie žaloby, CSP rozlišuje medzi žalobami o určenie, že tu právo je alebo nie je; a žalobami o určenie právnej skutočnosti (§137 písm. c, d, CSP). Cieľom zákonodarcu pri zavedení tohto rozlišovania (na rozdiel od OSP, ktorý takéto delenie výslovne nepoznal) je vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti/platnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu žaloby určovacej. Na to aby sa mohol prijať záver, či žaloba oprávneného spoluvlastníka o určenie neplatnosti právneho úkonu, ktorým bol prevedený spoluvlastnícky podiel bez toho aby bol ponúknutý ostatným spoluvlastníkom, je prípustná v zmysle § 137 písm. d/ CSP, je potrebná interpretácia §40a OZ, a teda, či § 40a OZ je priamo tou normou, ktorá umožňuje žalovať o neplatnosť. V §40a OZ nemáme výslovne uvedené, že osoba sa môže na súde domáhať relatívnej neplatnosti v určených prípadoch. V § 40a OZ je stanovené, v ktorých prípadoch sa považuje právny úkon za relatívne neplatný, pričom zároveň (vo všeobecnosti ) uvádza, že tejto neplatnosti sa treba dovolávať. V § 40a OZ je medzi prípadmi relatívnej neplatnosti zaradený aj prípad neplatnosti právneho úkonu pre omyl, toto vedie k výkladu ad absurdum, aby v prípadoch omylu boli prípustné žaloby o určenie neplatnosti právneho úkonu, napr. v prípade neplatnosti právneho úkonu pre nedostatok slobody vôle by takáto žaloba nebola prípustná a bolo by nevyhnutné žalovať na finálny stav. V tomto smere je potrebné podporne poukázať na § 228 ods .2 CSP ktorý na rozdiel od § 159a OSP už nehovorí o výroku právoplatného rozsudku o neplatnosti právneho úkonu ale uvádza len výrok o určení vecného práva k nehnuteľnosti. Ak by zákonodarca predpokladal, že § 40a OZ je takou normou, z ktorej priamo vyplýva možnosť žalovať o určenie právnej skutočnosti, pravdepodobne by v § 228 CSP pre prípady porušenia predkupného práva a jeho dôsledku v podobe relatívnej neplatnosti ponechal aj zmienku o rozsudkoch o neplatnosti právneho úkonu, ktorým sa nakladalo s nehnuteľnosťou. Z vyššie uvedených dôvodov má žalovaný za to, že § 40 a OZ nie je tou osobitnou normou ktorú má na mysli § 137 písm. d/ CSP a teda predmetná žaloba je neprípustná. Podľa ustálenej súdnej praxe prípustný je iný druh žaloby nie žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu.
6. Žalobca sa vyjadril tak, že žalovaný P. Y. X. E., vo svojom vyjadrení nepopiera skutkové tvrdenia žalobcu, že došlo k porušeniu predkupného práva. Žalovaný považuje žalobu za nesprávnu vzhľadom na ustanovenie § 137 Civilného sporového poriadku a navrhuje ju v celom rozsahu zamietnuť. Žalobca nevidí dôvody na zamietnutie žaloby, pričom poukazuje na komentár k Civilnému sporovému poriadku: „Tolerovanú prax pred 1. júlom 2016 (pred účinnosťou Civilného sporového poriadku) môžeme demonštrovať na tomto príklade: Zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na kupujúceho bol vykonaný na základe neplatnej zmluvy. Predávajúci mohol žalovať kupujúceho, že je vlastníkom nehnuteľnosti (žaloba na určenie práva). Prax však pripúšťala aj žalobu, že kúpna zmluva je neplatná (žaloba na určenie právnej skutočnosti). Zmluvy a iné právne úkony, ich existencia, platnosť či neplatnosť sú právnymi skutočnosťami (§ 2 ods. 1 OZ). Určenie existencie právnej skutočnosti (napr. že právny úkon je neplatný) odporuje vo svojej podstate zásade, že súd má určiť aktuálny právny stav. Pri určení právnej skutočnosti hovorí rozsudok o tom, čo bolo v minulosti, nie však nevyhnutne o tom, čo je v prítomnosti. Preto napr. výrok rozsudku, že kúpna zmluva je neplatná, nemá výpovednú hodnotu, či je v čase jeho vyhlásenia vlastníkom veci žalobca, alebo niekto iný. Z opísaných dôvodov nová právna úprava Civilného sporového poriadku pripúšťa žalobu na určenie právnej skutočnosti iba za predpokladu, že tak vyplýva z právneho predpisu (najmä z hmotného práva). Na už uvedenom prípade môžeme demonštrovať právny stav de lege lata. Ak bol zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na kupujúceho vykonaný na základe neplatnej zmluvy, predávajúci môže žalovať kupujúceho, že je vlastníkom nehnuteľnosti (žaloba na určenie práva). Predávajúci nemá k dispozícii žalobu o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy (takáto žaloba z osobitného právneho predpisu nevyplýva). Žalobný návrh znejúci na určenie právnej skutočnosti, ktorý z osobitného predpisu nevyplýva, je potrebné považovať za vadný. Pokiaľ vady žaloby nie sú odstránené, súd žalobu odmietne (§ 129), ibaže pre tento nedostatok možno v konaní pokračovať. Súd napriek nesprávnej formulácii petitu môže v konaní pokračovať, ak je z obsahu žaloby zrejmé, čoho sa týka a čo sleduje. Súd je totiž viazaný obsahom žalobného petitu, nie jeho formuláciou. Napr. v okolnostiach konkrétneho prípadu je možný taký postup, že súd na základe žalobného návrhu na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy rozhodne, že žalobca je vlastníkom veci, ak je zo žaloby dostatočne zrejmé, že žalobca sleduje, aby bol zapísaný ako vlastník vo verejnom registri.“ (Števček, M.,Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck., 2016, s. 505). Rovnako tak aj v tomto prípade môže súd pokračovať v konaní a rozhodnúť vo veci, nakoľko zo žaloby a jeho obsahu je zrejmé, že žalobca chce dosiahnuť stav vo verejnom registri pred porušením zákonného predkupného práva, ktorého sa žalovaní dopustili, t. j. právny stav pred zápisom spoluvlastníckych podielov v katastri nehnuteľností na žalovaného Poľnohospodárske družstvo v Rejdovej.
7. Podaním zo dňa 27.08. 2019 žalobca zmenil návrh a žiadal konanie zastaviť proti žalovanému pôvodne v 3/ rade (po zastavení konania proti žalovanému 2, v 2/ rade, P. Y. X. E.). Žiadal, aby súd určil, že žalovaná 1/ X. Ď., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom U. XXX, XXX XX V. je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností vedených ako: • parcela registra „E“ Č..XXX/X, druh pozemku trvalé trávnaté porasty, o výmere XXX m2, zapísaná na liste vlastníctva č.XXXX v k. ú. E., spoluvlastnícky podiel 5/192 v časti B19, • parcela registra „E“ č.XXX, druh pozemku orná pôda , o výmere XXXX m2, zapísaná na liste vlastníctva č.XXXX v k. ú. E., spoluvlastnícky podiel 5/192 v časti V., • parcela registra „E“ č.XXXX/X, druh pozemku orná pôda , o výmere XXXX m2, zapísaná na liste vlastníctva č.XXXX v k. ú. E., spoluvlastnícky podiel 5/192 v časti V., • parcela registra „E“ č.XXXX, druh pozemku trvalé trávnaté porasty, o výmere 14773 m2, zapísaná na liste vlastníctva č.XXXX v k. ú. E., spoluvlastnícky podiel X/ XXX v časti V., • parcela registra „E“ č.XXXX, druh pozemku orná pôda , o výmere 2275 m2, zapísaná na liste vlastníctva č.XXXX v k. ú. E., spoluvlastnícky podiel 5/192 v časti V., • parcela registra „E“ č.XXXX/ XX, druh pozemku trvalé trávnaté porasty, o výmere 1865 m2, zapísaná na liste vlastníctva č.XXXX v k. ú. Rejdová, spoluvlastnícky podiel X/XXX v časti V., • parcela registra „E“ č.XXXX/XX, druh pozemku trvalé trávnaté porasty, o výmere 728 m2, zapísaná na liste vlastníctva č.XXXX v k. ú. Rejdová, spoluvlastnícky podiel X/XXX v časti V., • parcela registra „E“ č.XXXX, druh pozemku orná pôda , o výmere 1436 m2, zapísaná na liste vlastníctva č.XXXX v k. ú. E., spoluvlastnícky podiel X/XXX v časti V., • parcela registra „E“ č.XXXX/X, druh pozemku orná pôda , o výmere 876 m2, zapísaná na liste vlastníctva č.XXXX v k. ú. E., spoluvlastnícky podiel X/XXX v časti V., • parcela registra „E“ č.XXXX/X, druh pozemku orná pôda , o výmere 701 m2, zapísaná na liste vlastníctva č.XXXX v k. ú. E., spoluvlastnícky podiel X/XXX v časti V., • parcela registra „E“ č.XXXX, druh pozemku orná pôda , o výmere 671 m2, zapísaná na liste vlastníctva č.XXXX v k. ú. E., spoluvlastnícky podiel 5/192 v časti V., • parcela registra „E“ č.XXXX, druh pozemku trvalé trávnaté porasty, o výmere 641 m2, zapísaná na liste vlastníctva č.XXXX v k. ú. E., spoluvlastnícky podiel 5/192 v časti V., • parcela registra „E“ č. XXXX, druh pozemku orná pôda, o výmere 1155 m2, zapísaná na liste vlastníctva č.XXXX v k. ú. E., spoluvlastnícky podiel 5/192 v časti V., • parcela registra „E“ č.XXXX, druh pozemku orná pôda, o výmere 2895 m2, zapísaná na liste vlastníctva č.XXXX v k. ú. E., spoluvlastnícky podiel 5/192 v časti V., • parcela registra „E“ č.XXXX/X, druh pozemku trvalé trávnaté porasty, o výmere 5038 m2, zapísaná na liste vlastníctva č.XXXX v k. ú. E., spoluvlastnícky podiel 5/192 v časti V., • parcela registra „E“ č.XXXX/X, druh pozemku trvalé trávnaté porasty, o výmere 3587m2, zapísaná na liste vlastníctva č.XXXX v k. ú. E., spoluvlastnícky podiel 5/192 v časti V., • parcela registra „E“ č.XXXX/ X, druh pozemku trvalé trávnaté porasty, o výmere 918 m2, zapísaná na liste vlastníctva č.XXXX v k. ú.
E., spoluvlastnícky podiel 5/192 v časti V., • parcela registra „E“ č.XXXX, druh pozemku trvalé trávnaté porasty, o výmere 10414 m2, zapísaná na liste vlastníctva č.XXXX v k. ú. E., spoluvlastnícky podiel 5/192 v časti V., • parcela registra „E“ č.XXXX/X, druh pozemku trvalé trávnaté porasty, o výmere 2088 m2, zapísaná na liste vlastníctva č.XXXX v k. ú. E., spoluvlastnícky podiel 5/192 v časti B19, • parcela registra „E“ č.XXXX/X, druh pozemku trvalé trávnaté porasty, o výmere 8555 m2, zapísaná na liste vlastníctva č.XXXX v k. ú. E., spoluvlastnícky podiel 5/192 v časti B19, • parcela registra „E“ č.XXXX, druh pozemku trvalé trávnaté porasty, o výmere 14867 m2, zapísaná na liste vlastníctva č.XXXX v k. ú. E., spoluvlastnícky podiel 5/192 v časti V., • parcela registra „E“ č.XXXX druh pozemku trvalé trávnaté porasty, o výmere 6007 m2, zapísaná na liste vlastníctva č.XXXX v k. ú. E., spoluvlastnícky podiel 5/192 v časti V.,• parcela registra „E“ č.XXXX druh pozemku trvalé trávnaté porasty, o výmere 1442 m2, zapísaná na liste vlastníctva č.XXXX v k. ú. E., spoluvlastnícky podiel 5/192 v časti V., • parcela registra „E“ č.XXXX druh pozemku trvalé trávnaté porasty, o výmere 4285 m2, zapísaná na liste vlastníctva č.XXXX v k. ú. E., spoluvlastnícky podiel 5/192 v časti V., • parcela registra „E“ č.XXX/X druh pozemku trvalé trávnaté porasty, o výmere 1856 m2, zapísaná na liste vlastníctva č.2207 v k. ú. E., spoluvlastnícky podiel 1/72 v časti V., • parcela registra „E“ č.XXXX/X druh pozemku trvalé trávnaté porasty, o výmere 1410 m2, zapísaná na liste vlastníctva č.1836 v k. ú. E., spoluvlastnícky podiel 1/48 v časti V., • parcela registra „E“ č.XXXX/X druh pozemku trvalé trávnaté porasty, o výmere 14158 m2, zapísaná na liste vlastníctva č.XXXX v k. ú. E., spoluvlastnícky podiel 1/48 v časti V., • parcela registra „E“ č.XXXX/X druh pozemku trvalé trávnaté porasty, o výmere 6571 m2, zapísaná na liste vlastníctva č.XXXX v k. ú. E., spoluvlastnícky podiel 1/24 v časti V., • parcela registra „E“ č.XXXX/X druh pozemku trvalé trávnaté porasty, o výmere 2781 m2, zapísaná na liste vlastníctva č.XXXX v k. ú. E., spoluvlastnícky podiel 1/24 v časti V..
8. Uznesením č.k. 1C/64/2019 - 189 zo dňa 25.09. 2019 súd zastavil konanie voči žalovanému 2/ (P.O. Y. E.), žalobu voči žalovanej 1/ vylúčil na samostatné konanie.
9. Súd pokračoval v konaní pod sp.zn. 4C/64/2019.
10. Žalovaná navrhla žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietnuť, navrhla, aby súd nepripustil zmenu žaloby, pretože výsledky doterajšieho konania nemôžu byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe. Okrem toho, navrhla žalobu zamietnuť z dôvodu, že účastníkmi konania nie sú zákonnom predpokladané osoby, ktoré pri určení vlastníckeho práva tvoria nerozlučné spoločenstvo.
11. Žalobca sa k vyjadreniu žalovanej vyjadril tak, že žalovaná vo vyjadrení žiada, aby súd nepripustil zmenu žaloby, pretože výsledky doterajšieho konania nemôžu byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe, bližšie tento dôvod nerozvádza. S uvedeným tvrdením žalovanej sa žalobca nestotožňuje. Pôvodným žalobným návrhom, ako aj zmeneným žalobným návrhom, sa žalobca domáha dosiahnutia právneho stavu, aký bol pred porušením zákonného predkupného práva, t.j. určenia vlastníctva podielov v prospech žalovanej. Výsledky doterajšieho súdneho konania nijako nebránia súdu ďalej pokračovať v konaní so zmenenou žalobou. Žalovaná ďalej vo vyjadrení uvádza, že navrhuje žalobu zamietnuť z dôvodu, že účastníkmi konania nie sú zákonom predpokladané osoby, ktoré pri určení vlastníckeho práva tvoria nerozlučné spoločenstvo. S uvedeným tvrdením žalovanej sa žalobca nestotožňuje. Žalobca sa zmenenou žalobou domáha určenia vlastníctva v prospech pôvodnej vlastníčky spoluvlastníckych podielov - žalovanej. Žalovaná pred prevodom spoluvlastníckych podielov na inú osobu opomenula ponúknuť tieto podiely žalobcovi, čím porušila zákonné predkupné právo. Navrhol, aby súd pripustil zmenu žaloby a po vykonanom dokazovaní určil, že žalovaná je vlastníčkou označených spoluvlastníckych podielov.
12. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 09.07. 2020 zotrval na svojom stanovisku. Vo vzťahu k naliehavému právnemu záujmu poukázal na uznesenie NS SR zo dňa 14.05. 2014 sp.zn. 7Cdo/46/2013, kde sa hovorí, že porušením predkupného práva má spoluvlastník vždy naliehavý právny záujem na domáhanie sa v tom čase neplatnosti právneho úkonu, po prijatí CSP na určenie právnej skutočnosti, teda určenia spoluvlastníctva pôvodného spoluvlastníka, ktorý porušil právo. Čo sa týka okruhu žalovaných, nemôže byť účastníkom konania nadobúdateľ spoluvlastníckeho podielu, pretože žalobou sa domáhajú určenia spoluvlastníctva pôvodnej žalovanej, ktorá porušila predkupné právo, vo vzťahu k určovaciemu nároku na určenie vlastníckeho práva, by vo vzťahu k nadobúdateľovi nebol naliehavý právny záujem, pretože tento nie je podielovým spoluvlastníkom po dovolaní sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu. Považuje za nesprávny názor právneho zástupcu žalovaného, že sa nemožno dovolať relatívnej neplatnosti právneho úkonu doručením žaloby osobe, voči ktorej sa tejto relatívnej neplatnosti spoluvlastník má domáhať. Čo sa týka troch spôsobov uplatňovania nárokov, tieto nerozporuje, žalobca chce dosiahnuť právny stav, ktorý bol pred porušením predkupného práva, to znamená pokiaľ by bolo určené spoluvlastníctvo žalovanej k označeným spoluvlastníckym podielom, chce mať žalobca ponechanú možnosť, že v prípade, že bude mať žalovaná záujem prevádzať svoje podiely, aby tieto pred prevodom ponúkla za rovnakých podmienok, za akých by ich chcela previesť tretej osobe. Čo sa týka námietky právneho zástupcu žalovanej, že v tomto konaní nie je preukázané, aký je názor ostatných spoluvlastníkov vo vzťahu k porušeniu predkupného práva, takáto podmienka nevyplýva zo žiadneho ustanovenia zákona, ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov si môže uplatňovať nároky, pokiaľ by sa rozhodli viacerí spoluvlastníci alebo všetci domáhať nároku porušenia predkupného práva, takáto možnosť je daná v zmysle OZ v 3 ročnej premlčacej lehote. Čo sa týka nadobúdateľa, ten si v prípade, že súd určí pôvodné spoluvlastníctvo, môže voči žalovanej uplatňovať svoj nárok z kúpnej zmluvy späť z titulu nároku na náhradu škody, nie je dôvodné, aby v tomto konaní vystupoval nadobúdateľ spoluvlastníckeho podielu, nakoľko sa žalobca domáha určenia spoluvlastníctva pôvodného spoluvlastníka, ktorý porušil predkupné právo, len takýto výrok o určenie vlastníctva pôvodného spoluvlastnícky je spôsobilý privodiť zmenu právneho stavu aj v katastri nehnuteľností.
13. Právny zástupca žalovanej tvrdil, že stranami sporu majú byť všetci spoluvlastníci vrátane terajšieho vlastníka nehnuteľností zapísaných na LV. Naliehavý právny záujem vidí v tom, že sa dovolal relatívnej neplatnosti a teda má naliehavý právny záujem na tom, aby žalovaná bola podielovou spoluvlastníčkou. V žiadnom prípade naliehavý právny záujem na žalobe tak, ako bola zmenená, nie je daný. Podľa ustálenej súdnej praxe naliehavý právny záujem na určení je daný tam, kde sa odstraňuje právna neistota. Určením tak, ako je to požadované zo strany žalobcu, sa právna neistota neodstráni. Poukázal na to, že práve relatívna neplatnosť, nie je účinná voči druhému účastníkovi kúpnej zmluvy, pretože žalobu voči nemu žalobca zobral späť. Iný úkon vo vzťahu k žalovanému kupujúcemu z kúpnej zmluvy zo strany žalobcu nebol. Čo je podstatné, ustálená súdna prax vychádza z toho, že pri porušení predkupného práva má dotknutý spoluvlastník tri možnosti riešenia, sú to : dovolanie sa relatívnej neplatnosti, nahradenie prejavu vôle od nadobúdateľa za tých istých podmienok, ako ich nadobudol a ponechanie si predkupného práva. Dovolanie sa relatívnej neplatnosti znamená, že zmluva sa považuje za neplatnú a teda je namieste zo strany žalobcu domáhať sa iného nároku, ktorý pripúšťa OZ aj v zmysle § 603 ods. 3 OZ a nie určenie vlastníckeho práva pôvodného vlastníka, ktorým by sa pôvodný stav obnovil, teda určením, tak ako sa domáha žalobca, sa neodstráni právna neistota, nie je tu daný naliehavý právny záujem. Nie je zrejmé z podanej žaloby a doterajšieho konania, či ostatní spoluvlastníci sa dovolali relatívnej neplatnosti, resp. ak nie, či majú záujem riešiť neplatnosť, pretože nie je namieste, pokiaľ nemáme zistené, či ďalší spoluvlastníci sa dovolali relatívnej neplatnosti, domáhať sa žalobou o určenie tak, ako to urobil žalobca. Poukázal na rozhodnutie NS SR 2Cdo/28/2009, kde sú uvedené všetky možnosti na základe ktorých môže dotknutý spoluvlastník uplatňovať svoje nároky. Dal do pozornosti právnemu zástupcovi a súdu skutočnosť : „jediná situácia, kedy by žaloba na určenie mohla mať úspech je vtedy, pokiaľ by ostatní spoluvlastníci, ktorých predkupné právo bolo dotknuté, nemali záujem nadobudnúť prevádzaný spol. podiel a súčasne by mali za cieľ zabrániť tretej osobe vo vstupe do spoluvlastníckeho vzťahu. V takom prípade žalobca znáša dôkazné bremeno ohľadne preukázania naliehavého právneho záujmu, rovnako ako dôkazné bremeno preukázania naliehavého právneho záujmu, z akého dôvodu chcú zabrániť novému nadobúdateľovi získať spoluvlastnícky podiel, pokiaľ oprávnení spoluvlastníci neponúknu alternatívne riešenie, kto by mal na miesto pôvodného nastúpiť, nemožno s najväčšou pravdepodobnosťou vyhovieť návrhu na rozhodnutie súdu určovacím výrokom. 14. Podľa § 140 Občianskeho zákonníka ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe (§ 116, 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov. 15. Podľa § 137 CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
16. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a to vyžiadal kompletný spis od Okresného úradu Rožňava, Katastrálneho odboru, z ktorého okrem iného vyplýva, že kúpna zmluva uzavretá medzi X.
Ď., rod. Š., nar. XX.XX. XXXX, trvale bytom V. U. XXX a P. Y. X. E., F. F.Y. E. XXX bola uzavretá dňa 21.01. 2016.
17. Pri určovacej žalobe znie žalobný návrh na určenie či tu právo je ( pozitívna určovacia žaloba), alebo či tu právo nie je (negatívna určovacia žaloba). Keď žalobca v určovacej žalobe tvrdí existenciu alebo neexistenciu určitého práva znamená to, že vyhovujúci rozsudok vydaný na jej základe bude mať deklaratórne účinky. Predpokladom na procesnú legitimáciu žalobcu pri pozitívnej určovacej žalobe nie je to, či žalobcovi tvrdené právo patrí. Žalobca môže žiadať o určenie práva žalovaného (ktoré existuje voči žalobcovi alebo voči inému ďalšiemu žalovanému), samozrejme za predpokladu, že má na určení naliehavý právny záujem. Formuláciu petitu na určenie, či tu právo je alebo nie je, je potrebné vykonať tak, aby bolo zrejmé, že súd má určiť aktuálny právny stav (v prítomnom čase). Nie je prípustné určovať práva v minulosti, ak tieto už zanikli. Platí, že rozsudok určuje (ne) existenciu práva ku dňu jeho vyhlásenia (§ 217 CSP).
18. Medzi stranami sporu nie je sporná skutočnosť, že žalovaná (predávajúca), podielovému spoluvlastníkovi (žalobcovi) nedala pred uzavretím kúpnej zmluvy kvalifikovanú ponuku.
19. Žalobca pôvodne žiadal, aby súd vyslovil neplatnosť predmetných kúpnych zmlúv uzavretých pôvodne medzi žalovaným 3/ a žalovanými 1/ a 2/.
20. Spolu so späťvzatím žaloby voči nadobúdateľovi predmetných nehnuteľností (Poľnohospodárske družstvo v Rejdovej ) žiadal, aby súd určil, že pôvodná predávajúca, žalovaná je vlastníčkou predmetných nehnuteľností.
21. Súd uznesením pripustil zmenu žaloby tak, ako žiadal žalobca v podaní zo dňa 27.08. 2019 (odsek 7. rozsudku).
22. Žaloby vymedzené v ustanovení § 126 ods. 1/ ako vlastnícke žaloby predstavujú osobitné prostriedky ochrany vlastníckeho práva. Určovacia žaloba nie je vo svojej podstate vlastníckou žalobou. Podstatou tohto druhu žaloby je vo všeobecnosti poskytnutie ochrany právnemu postaveniu žalobcu zvyčajne predtým, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva. Primárnym účelom určovacej žaloby je eleminovať stav ohrozenia právneho postavenia žalobcu a vniesť do neistých právnych vzťahov istotu za predpokladu, že k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť iným spôsobom. Jej miesto je aj tam, kde sa prostredníctvom tejto žaloby vytvorí pevný základ právnych vzťahov, ktorý bude slúžiť na odvrátenie možných prípustných budúcich sporov účastníkov konania. Predmetom určenia a teda aj z hľadiska určenia vlastníckeho práva môže byť určená len existencia práva, prípadne právneho vzťahu ku dňu vyhlásenia rozsudku a teda obsahom žaloby nemôže byť určenie práva za dobu minulú ani do budúcnosti. V zásade sa nepripúšťa negatívny výrok o tom, že niekto nie je vlastníkom konkrétnej nehnuteľnosti, nakoľko takýto výrok nemôže zlepšiť postavenie osoby, ktorá sa domáha takéhoto negatívneho určenia, najmä pokiaľ jej nesvedčí žiaden nadobúdací titul. Aktívne legitimovaným na podanie určovacej žaloby je v zásade účastník právneho vzťahu alebo práva, o ktoré v konaní ide. V prípade žaloby o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti musí žaloba smerovať voči všetkým, ktorí sú ako vlastníci zapísaní v katastri nehnuteľností (rozhodnutie NS SR sp.zn. 5MCdo/1/2010). Druhou podmienkou je preukázanie existencie naliehavého právneho záujmu na určení.
23. Z odôvodnenia uznesenia NS SR sp.zn. 5MCdo/1/2010 zo dňa 31.01. 2011 vyplýva, že vecnú legitimáciu v konaní o určenie , či tu právny vzťah alebo či tu právo je alebo nie je má predovšetkým ten, kto je zúčastnený právneho vzťahu alebo práva, o ktoré v konaní ide. Nepreukázaná existencia naliehavého právneho záujmu v čase rozhodovania súdu vedie k zamietnutiu určovacieho návrhu. Naliehavý právny záujem súd preto skúma v každom štádiu konania a to z úradnej povinnosti. Bez doloženej existencie takého záujmu musí súd návrh podľa § 80 písm. c/ OSP (teraz § 137 písm. c/ CSP) zamietnuť ako neprípustný. Ide o samostatný a prvoradý dôvod pre zamietnutie návrhu; preto súd po zaujatí záveru, že určovací návrh podľa § 80 písm. c/ OSP nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení procesne prípustným nástrojom na ochranu práva, zamietne takýto návrh bez toho, aby sa zaoberal meritom veci. O splnení podmienky naliehavého právneho záujmu je možné však uvažovať iba v prípade, ak bude výrok súdneho rozhodnutia spôsobilý vystihnúť úplný obsah hmotným právo vymedzeného vzťahu, čo logicky predpokladá, že bude záväzný pre všetky jeho subjekty. Tak tomu môže byť zásadne iba vtedy, ak všetky tieto subjekty budú aj účastníkmi príslušníkmi súdneho konania, keďže výrok právoplatného rozsudku, ak nejde o rozsudok o osobnom stave, je záväzný podľa § 159 ods. 2/ OSP (teraz § 228 ods. 1 / CSP) iba pre účastníkov konania. Z toho vyplýva, že žaloba o určenie vlastníctva, ktorá smeruje naopak proti subjektu, ktorý v katastri nehnuteľností ako vlastník zapísaný nie je, z týchto záverov úspešný argument na preukázanie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení čerpať nemôže. Vecné legitimácie účastníka (aktívna alebo pasívna) predstavuje hmotnoprávny vzťah účastníka v prejednávanej veci. Vecné legitimácie v konaní o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, má predovšetkým ten, kto je zúčastnený právneho vzťahu alebo práva, o ktoré v konaní ide.
24. Súd žalobu musel zamietnuť z dôvodu, že účastníkom tohto konania (stranou sporu) nebol aktuálny vlastník predmetných nehnuteľností zapísaný v evidencii nehnuteľností, ktorého v tomto prípade by rozsudok, ktorým by súd žalobe vyhovel, nezaväzoval. Ide o podstatnú náležitosť takejto žaloby, v zmysle vyššie uvedeného rozhodnutia NS SR.
25. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaná mala v konaní plný úspech, súd jej priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.
26. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník, v zmysle § 262 ods. 2/ CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia rozsudku, ktoré sa podáva na Okresnom súd Rožňava a o odvolaní rozhodne Krajský súd v Košiciach.
Podľa ustanovenia § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odseku 2 citovaného § odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa odseku 3 citovaného § odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 125 ods. 1,2,3 C. s. p. podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. (2) Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. (3) Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (č. 233/1995 Z. z. - Exekučného poriadku).