Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-2C/12/2020

Uznesenie

Okresný súd Skalica vo veci žalobcov: 1. F.. Y. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX/XXA, XXX XX V., 2. V. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom SN. XXX/XXA, XXX XX V. proti žalovaným: 1. K.. Y. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX, XXX XX J., 2. Y. R., nar. 28.XX.XXXX, bytom H. XXX, XXX XX J., rozhodujúc o návrhu žalobcov na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia podľa a neodkladného opatrenia podľa , takto

rozhodol:

I. Súd návrh na nariadenie zabezpečovania opatrenia z a m i e t a .

II. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

III. Žalovaným súd náhradu trov n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobcovia dňa 30.06.2020 podali na Okresný súd Žilina žalobu o splnenie zmluvnej povinnosti a návrh na nariadenie zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia podľa ustanovenia a nasl. v spojení s ustanovením 137 písm. a), a Okresný súd Žilina postúpil časť žaloby žalobcov dňa 10.07.2020 na tunajší súd, a to v časti týkajúcej sa nariadenia zabezpečovacieho opatrenia k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovaných nachádzajúci sa v kú J. - petity I. až III. navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia a eventuálneho neodkladného opatrenia v zmysle .

2. Žalobcovia sa v petitoch I. až III. žiadali, aby súd zriadil záložné právo v prospech žalobcov na zabezpečenie ich pohľadávky vyplývajúcej z kúpnej zmluvy zo dňa 09.12.2014 a to do najvyššej hodnoty istiny 60.000,00 eur a to na nehnuteľnosť vedenú na LV č. 1XXX okres: L.a, obec GF.y, kú. J., parcely registra „C“ evidovanú na katastrálnej mape pod parcelným číslom XXXX/X o výmere 507 m2 - zastavaná plocha a nádvorie a č. 2298/3 o výmere 254 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, stavby súpisné číslo 1XX na parcele č. XXXX/X, druh stavby 10 - rodinný dom, vlastník R. Y., K.., nar. XX.XX.XXXX a Y. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXX/X, J. v spoluvlastníckom podiele 1/1. Vo svojom II. petite žiadali, aby súd zaviazal katastrálny odbor Okresného úradu Skalica zapísať záložné právo na predmetnú nehnuteľnosť v prospech žalobcov a to až do úplného splnenia záväzku žalovanými alebo úplnou úhradou zmluvnej pokuty. Eventuálne žiadali, aby súd zaviazal žalovaných zložiť zábezpeku do úschovy súdu a to do 3 pracovných dní od právoplatnosti uznesenia a to vo výške 60.000,00 eur a to až do úplného splnenia záväzku žalovanými alebo úplnou úhradou zmluvnej pokuty.

3. Svoju žalobu odôvodnili tým, že žalobcovia dňa 09.12.2014 uzatvorili kúpnu zmluvu so žalovanými, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k pozemku parcely registra „C“, parcelný číslo XXXX/ XX - orná pôda o výmere 642 m2, kú a obec V.á. Podľa Zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 10.08.2015 sa oprávnenými z vecného bremena stali noví vlastníci parcely č. 1101/49 (parcela žalobcov) a parcely č. XXXX/XXX. Povinní z vecného bremena (žalovaní) boli bezpodielovými spoluvlastníkmi v celosti 1/1 parcely registra „C“ parcela č. XXXX/XX - ostatné plochy o výmere 744 m2. Tento pozemok

mal slúžiť ako prístupová cesta. Vecné bremeno zodpovedalo právu uloženia sieti, právo prechodu a prejazdu motorovými vozidlami a nemotorovými vozidlami cez uvedenú nehnuteľnosť v prospech žalobcov. Žalovaní sa v kúpnej zmluve zo dňa 09.12.2014 zaviazali žalobcom v čl. V. bode 3 KZ, že cestu a inžinierske siete a do vodovodné potrubie pre prívod obecnej vody a elektrické káble pre prívod elektriny budú realizovať a financovať majitelia. V termíne do 06/2015 budú zrealizované nasledovné práce: uloženie sietí a cesta upravená spevnená a najneskôr do konca 06/2018 bude cesta dobudovaná do zámkovej dlažby a rovnako bude dobudované verejné osvetlenie. Žalovaní síce začali s budovaním prístupovej cesty v 4/2018, avšak iba v rozsahu vyňatia pôvodného zemného lôžka a navezením asfaltovej štrkodrviny, týmto so stavebnými prácami skončili. Žalovaní boli vyzvaní na splnenie predmetnej povinnosti, pričom listom zo dňa 12.04.2019 reagovali s tým, že už nie sú vlastníkmi predmetných pozemkov a tak predmetný záväzok nie je možné splniť. Žalobcovia predložili stavebné povolenie č. XX/XXX/XXXX/ST/XX-Ja znejúce na stavebníkov Y. R. a K.. Y. R. na prístupovú komunikáciu k RD V. T..Č.. XXXX/XX, ktoré nebolo nikdy prevedené na tretiu osobu, na ktorú bola prevedená parcela žalovanými a z toho dôvodu majú za to, že povinnosť dokončiť prístupovú cestu patrí žalovaným. Povinnosť by zanikla iba splnením tak, ako bolo dohodnuté v kúpnej zmluve a ako to bolo špecifikované v stavebnom povolení a to do konca 6/2018. Žiadali preto vydanie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým by získali postavenie záložných veriteľov a budú môcť pristúpiť k výkonu záložného práva na uspokojenie judikovanej pohľadávky v exekučnom konaní v súlade s ods. Existencia peňažnej pohľadávky môže vzniknúť na základe právneho titulu vyjadreného v kúpnej zmluve a to konkrétne v čl. V bode 6: „v prípade, ak predávajúci (žalovaní) nedodržia všetky dohodnuté podmienky, tak ako sú uvedené v čl. V bod. 3 tejto zmluvy, a to realizáciu cesty a inžinierskych sietí, predávajúci sú povinní zaplatiť kupujúcim zmluvnú pokutu vo výške nákladov, ktoré by mali spojené s vybudovaním tejto cesty k predmetnému pozemku a sietí a to vodovodného potrubia pre prívod obecnej vody a elektrické káble pre prívod elektriny. Náklady spojené s vybudovaním sietí a cesty na základe predloženej faktúry za realizáciu uhradia predávajúci na účet kupujúcim najneskôr do 30 dní od predloženia faktúry.“ Majú za to, že podmienka preukázania peňažnej pohľadávky je splnená a rovnako aj preukázanie potreby zriadenia záložného práva na majetok žalovaných a to z dôvodu, že exekúcia by mohla byť ohrozená a to z dôvodu, že dokončenie prístupovej cesty je finančnej a odborne náročný úkon, ktorý nemožno vykonať svojpomocne a je potrebné uzatvoriť Zmluvu o dielo so špecializovaným zhotoviteľom a tomu zodpovedá aj cena za dielo. Rovnako je potrebné dokončiť prístupovú cestu v celosti. Potreba upraviť pomery môže byť bezodkladná a pretrvávať aj po určité dlhšie časové obdobie. Podľa názoru žalobcov súd preto nemôže danú podmienku považovať za nesplnenú iba z toho dôvodu, že sa ako žalobcovia nedomáhali ochrany prostredníctvom neodkladného opatrenia (zložiť peňažnú sumu do úschovy súdu) ihneď po reálnom vzniku potreby bezodkladne upraviť pomery. Rozhodujúce je výlučne kritérium splnenia uvedených podmienok v čase vydania uznesenia súdom. Neodkladné opatrenie je spravidla opodstatnené, ak žalobcom hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu ich práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie ich právnej pozície do takej miery, že sa im viac neoplatí uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu.

4. Z výpisu z lista vlastníctva č. 2XXX pre okres Ž., obec V., V. V. súd zistil, že vlastníkom parcely č. XXXX/XX, parcely č. XXXX/XXX a par. č. XXXX/XXX je žalobkyňa v 2. rade V. V.. Žalobca v 1. rade je spolu so žalobkyňou v 2. rade bezpodielovým spoluvlastníkom rodinného domu s.č. XX9, na pozemku p.č. XXXX/XXX (LV č. XXXX, kú a obec V.á). Zdroj: www.katasterportal.sk

5. Podľa , zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

6. Podľa , záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

7. Podľa , výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

8. Podľa , ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.

9. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10. Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde.

11. Podľa , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

12. Podľa , k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

13. Podľa , ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

14. Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

15. Podľa , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

16. Z preventívnej povahy zabezpečovacieho opatrenia vyplýva, že ide o prostriedok, ktorým možno zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Keďže rozhodnutie o nariadení zabezpečovacieho opatrenia nie je rozhodnutím meritórnym, súd pri rozhodovaní o ňom nevykonáva dokazovanie. Aj napriek tomu však skúma, či navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia osvedčil všetky skutočnosti, ktoré sú v zmysle predpokladom pre jeho nariadenie. Ide najmä o osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj skutočností odôvodňujúcich obavu, že exekúcia bude ohrozená. K návrhu musí navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

17. Obdobne ako pri neodkladnom opatrení je potrebné, aby žalobca osvedčil aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i to, že bez zabezpečovacieho opatrenia by bol prípadný budúci výkon rozhodnutia ohrozený, pričom nebezpečenstvo zmarenia výkonu musí byť reálne a musí hroziť bezprostredne. Existencia potenciálnej pohľadávky ešte sama osebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Dôvodom môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť zmarený. U dlžníka môže byť dôvodom jeho konanie, ktorého dôsledkom je zníženie majetku, ktorý je možné postihnúť pri výkone rozhodnutia, alebo ktoré inak podstatnou mierou negatívne ovplyvňuje jeho majetkové pomery.

18. Preskúmaním návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ako aj z predložených listinných dôkazov dospel súd k záveru, že návrh žalobcov na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je nedôvodný. Tak ako vyššie súd uviedol, predpokladom na nariadenie neodkladného opatrenia je, že zriadením zabezpečovacieho opatrenia sa má odvrátiť možnosť zmarenia uspokojenia peňažnej pohľadávky v exekučnom konaní. Súd však musí mať osvedčené, že existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Tieto skutočnosti musí preukázať navrhovateľ.

19. Súd z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, okres L., obec a kú J. zistil, že žalovaní sú vlastníkmi pozemku p. č. XXXX/2 o výmere 507 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, p.č. XXX/X o výmere 254 m2, zastavaná plocha a nádvorie a rodinného domu s.č. XXX postavený na pr.č. XXXX/X kú a obec J., pričom je zrejmé, že k dnešnému dňu nie je zaznamená žiadna plomba na predmetných nehnuteľnostiach, ktorá by svedčila o konaní žalovaných, ktorého cieľom je zníženie ich majetku. Taktiež

uvedená nehnuteľnosť nie je založená v prospech žiadneho záložného veriteľa, čo by malo dopad na prípadného nového záložného veriteľa. Súd ďalej z verejného zoznamu www.katasterportal.sk zistil, že žalovaný v 1. rade nescudzuje ani pozemky napr. na LV č. XXXX pre kú a obec V..

20. Súd tak nemá preukázaný predpoklad pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a to existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie, nakoľko navrhovatelia nepreukázali také konanie žalovaných, ktoré vedie k zníženiu majetku, ktorý možno postihnúť pri výkone rozhodnutia, alebo ktoré inak podstatnou mierou negatívne ovplyvňuje jeho majetkové pomery.

21. Žalobcovia ďalej žiadali eventuálne rozhodnúť tak, aby súd zaviazal žalovaných zložiť zábezpeku do úschovy súdu a to do 3 pracovných dní od právoplatnosti uznesenia vo výške 60.000,00 eur a to až do úplného splnenia záväzku žalovanými alebo úplnej úhrady zmluvnej pokuty.

22. Podstatou eventuálneho petitu je návrh na prisúdenie jedného nároku (napr. vydanie veci), a ak by toto vydanie nebolo možné (napr. preto, že vec sa zničila, stratila), návrh na relutárnu (peňažnú) náhradu (prisúdenie sumy peňazí, obvykle vo výške náhrady škody). Ak súd rozhoduje podľa druhého subsidiárneho petitu, prvý petit zamietne. Naopak, ak súd rozhodne podľa prvého (primárneho) petitu, o druhom petite už nerozhoduje. (citované z uznesenia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. ).

23. Aj v rozhodnutí sp. zn. NS SR vysvetľuje, čo je to eventuálny petit. Uvádza, že o taký petit ide v prípade, ak navrhovateľ žiada zaviazať odporcu na jeden druh plnenia a len ak objektívne nebude možné vyhovieť prvému petitu, žiada ho zaviazať „in eventum" na iné plnenie. Tak je to aj pri návrhu na vydanie veci, ktorý navrhovateľ formuluje tak, že pre prípad nemožnosti vydania veci (či už preto, lebo vec neexistuje, alebo ju odporca nemá), žiada od odporcu peňažnú náhradu. Treba zdôrazniť, že podstatou eventuálneho petitu je návrh na prisúdenie (iba) jedného nároku. Ak súd dospeje k záveru o existencií okolností opodstatňujúcich petit v jeho druhej eventualite, rozhoduje podľa nej a prvý petit návrhu zamietne. Naopak, ak súd rozhodne podľa prvej eventuality petitu, o druhej už nerozhoduje. Vzájomný vzťah oboch petitov je teda daný tým, že súd sa môže zaoberať a rozhodovať o druhom (eventuálnom) petite až potom, kedy je zistená a preukázaná neodôvodnenosť alebo neopodstatnenosť plnenia v zmysle prvého petitu.

24. Vzhľadom k tomu, že súdu nebola preukázaná dôvodnosť a opodstatnenosť plnenia v zmysle prvého petitu - nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, súd sa zaoberal druhým (eventuálnym) petitom, nariadením neodkladného opatrenia v zmysle

25. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie pred začatím konania, počas konania i po jeho skončení v prípade, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Pri oboch skupinách neodkladných opatrení je potrebné skúmať, či je nárok osvedčený a či je neodkladné opatrenie potrebné. Potreba bezodkladnej úpravy pomerov musí byť naliehavá a úprava pomerov sa nemôže vzťahovať na čas minulý. Z charakteru neodkladného opatrenia a požiadavky zákonodarcu na rýchlosť jeho vydania vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí a zvyčajne aj pre krátkosť času ani nemôže zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, ale rozhodujúce skutočnosti musia byť aspoň osvedčené. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd vychádza z jeho vymedzenia uvedeného v návrhu a skúma, či je dostatočne dôvodný a ďalej skúma skutkové okolnosti vzťahujúce sa na rozsah navrhovaného opatrenia. To však neznamená, že súd môže vydať neodkladné opatrenie len na základe tvrdení žalobcu bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, alebo prijať záver o osvedčení nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Toto ohrozenie osvedčeného nároku strany sporu musí byť konkrétne, reálne a musí hroziť bezprostredne, keď existencia nároku ešte sama o sebe nie je dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia. Je nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako i osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.

26. Súd pri preskúmaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v časti zloženia sumy vo výške 60.000,00 eur do úschovy súdu a doposiaľ zistených skutkových okolností dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný. Súd je toho názoru, že návrh na vydanie neodkladného opatrenia, tak ako žiadajú žalobcovia (ods. 1), nie je opodstatnený, nakoľko žalobcovia

nepreukázali hrozbu vzniku škody alebo rozširovanie už vzniknutej škody či inej ujmy a nie sú dané okolnosti, ktoré by odôvodňovali okamžitý zásah súdu formou nariadenia neodkladného opatrenia. Svoj návrh odôvodnili okrem iného tým, že exekúcia by mohla byť ohrozená a to z dôvodu, že dokončenie prístupovej cesty je finančne a odborne náročný úkon, ktorý nemožno vykonať svojpomocne a je potrebné uzatvoriť Zmluvu o dielo so špecializovaným zhotoviteľom a tomu zodpovedá aj cena za dielo. Súdu z uvedeného nevyplýva, že by žalobcom hrozila škoda alebo rozširovanie už vzniknutej škody, nakoľko zatiaľ Zmluvu o dielo neuzatvorili, prístupovú cestu na svoje vlastné náklady nebudujú tak, aby bola prípustná možnosť, že v príčinnej súvislosti s nekonaním žalovaných vznikla žalobcom škoda. Tento vznik škody nebol žalobcami preukázaný.

27. Výnimočnosť prípadu na nariadenie neodkladného opatrenia musí byť odôvodnená s tým, že bez okamžitej dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo žalobcov ohrozené, žalobcovia však neuviedli a nepreukázali žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali naliehavosť potreby nariadenia neodkladného opatrenia. Záverom súd zdôrazňuje, že na potvrdenie alebo vyvrátenie skutočnosti, či žaloba vo veci samej bola dôvodná, bude nevyhnutné vykonať dokazovanie a celú vec skutkovo a právne vyhodnotiť v rámci konania vo veci samej pred Okresným súdom Žilina.

28. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

29. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

30. O náhrade trov konania rozhodol súd v zmysle vyššie uvedených ustanovení, najmä s poukazom na ustanovenie , podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V danej veci plne úspešnou stranou v konaní boli žalovaní, ktorým tak vznikol nárok na náhradu trov konania. Nakoľko však v konaní žalovaným žiadne trovy nevznikli a žiadne im nevyplývali ani zo súdneho spisu, súd rozhodol tak ako je uvedené v treťom výroku daného uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať účastník, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.