Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Co-98-2021.pdf
PDF · 114.03 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/98/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a členov senátu Mgr. Zuzany Hartelovej a JUDr. Jozefa Turzu, v spore žalobcu: ŽIAREC, poľnohospodárske družstvo, so sídlom Tvrdošín, IČO : 00 191 175 právne zastúpený: JUDr. Jozef Polák, advokát so sídlom A. B., C. XXXX, proti žalovanému: Urbárski spolumajitelia, pozemkové spoločenstvo Tvrdošín, so sídlom Trojičné námestie 185/2, IČO : 17 057 302, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. 3C/11/2012-514 z 20. mája 2021, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.
Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že je v celosti vlastníkom nehnuteľnosti KNC parcely číslo 1479/22 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1000 m2 zapísanej na liste vlastníctva číslo XXXX pre katastrálne územie D. (výrok I. ) a žalovanému voči žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% ( výrok II.).
2. Vzhľadom na charakter podanej žaloby, okresný súd najskôr posudzoval, či má žalobca na žiadanom určení naliehavý právny záujem v zmysle § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku (ďalej iba „CSP“), teda, či podaný určovací návrh je vhodným procesným nástrojom ochrany jeho práva. Vychádzal zo zistenia, že ako výlučný vlastník spornej nehnuteľnosti, ku ktorej sa žalobca domáha určenia vlastníctva, je zapísaný žalovaný. Žalobca bez súdneho rozhodnutia nemôže dosiahnuť zmenu zápisu vlastníctva na svoju osobu, z ktorého dôvodu dospel k záveru, že naliehavý právny záujem žalobcu na žiadanom určení je daný.
3. Následne sa okresný súd zaoberal posúdením dôvodnosti uplatneného nároku žalobcu z hľadiska hmotného práva. Vychádzal z tvrdenia žalobcu, že vlastníctvo k spornej nehnuteľnosti pôvodne nadobudlo Jednotné roľnícke družstvo v Tvrdošíne, ktorému by mohlo svedčiť vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti ešte v jej pozemnoknižnom stave, z dôvodu jej nadobudnutia v zmysle zákona č. 81/1949 Zb. Následne vlastníctvo k spornej nehnuteľnosti z tohto subjektu malo prejsť na Poľnohospodárske družstvo so sídlom v Tvrdošíne, ktorého je žalobca od 19.03.1993 právnym nástupcom. Vzhľadom na uvedené tvrdenia žalobcu, okresný súd posudzoval, či žalobca preukázal, že jeho právnemu predchodcovi, Poľnohospodárskemu družstvu so sídlom v Tvrdošíne, svedčilo vlastníctvo spornej nehnuteľnosti, respektíve vlastníctvo k pozemnoknižnej parcele číslo 5669 ( z ktorej bola sporná nehnuteľnosť vytvorená) nachádzajúcej sa v katastrálnom území D..
4. Vychádzal zo zistenia, že žalobcom označený právny predchodca, Jednotné roľnícke družstvo v Tvrdošíne, zanikol rozdelením na dva samostatné subjekty, a to Poľnohospodárske družstvo so sídlom v Tvrdošíne a Poľnohospodárske družstvo so sídlom v Krásnej Hôrke pod Skalkou. Pokiaľ žalobca tvrdil, že sporná nehnuteľnosť z vlastníctva Jednotného roľníckeho družstva v Tvrdošíne prešla na Poľnohospodárske družstvo v Tvrdošíne, ako právneho nástupcu Jednotného poľnohospodárskeho družstva v Tvrdošíne, považoval okresný súd za rozhodné, aby svoje tvrdenia preukázal. Jednotné roľnícke družstvo v Tvrdošíne bolo rozdelené na dva subjekty, medzi ktoré bol rozdelený aj jeho majetok. Žalobca tak bol povinný preukázať, že pri delení majetku sporná nehnuteľnosť prešla práve na Poľnohospodárske družstvo v Tvrdošíne, čím by vylúčil jej zaradenie do majetku druhého z právnych nástupcov, a to Poľnohospodárskeho družstva so sídlom v Krásnej Hôrke pod Skalkou. Žalobca však uvedenú skutočnosť nepreukázal. Na základe tohto záveru okresný súd konštatoval, že iba v prípade preukázania tejto skutočnosti by sa mohol v ďalšom konaní zaoberať posúdením otázky, či právny predchodca/predchodcovia žalobcu nadobudli spornú nehnuteľnosť priamo zo zákona alebo iným spôsobom. Vykonávanie ďalšieho dokazovania v tom smere považoval za nadbytočné, pretože žalobca nepreukázal titul nadobudnutia spornej nehnuteľnosti jeho právnym predchodcom Poľnohospodárskym družstvom so sídlom v Tvrdošíne. Okresný súd preto žalobu pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku (ďalej „ CSP“). Žalovanému, ako strane v spore v celom rozsahu úspešnej, priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
5. Proti tomuto rozsudku okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca a žiadal, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie. V úvode odvolania, ako dôvody, pre ktoré pristúpil k podaniu odvolania citoval ustanovenia § 365 ods. 1 písm. a), b), d), f) , g) , h) CSP. Uviedol, že sa nestotožňuje s dôvodmi uvedenými okresným súdom, pre ktoré žalobe nevyhovel.
6. Namietal zmätočnosť napadnutého rozsudku, lebo na jednej strane uvádza ako dôvod zamietnutia žaloby nedostatok aktívnej vecnej legitimácie, na druhej strane však ako dôvod zamietnutia konštatuje neunesenie dôkazného bremena jeho osobou.
7. Ďalej namietal nesprávne právne posúdenie otázky jeho právneho nástupníctva a prílišný formalizmus súdu prvej inštancie pri posudzovaní žalobného nároku. Hoci súd prvej inštancie na pojednávaní 21.04.2021 vykonal dokazovanie oboznámením obsahu pripojených spisov tohto súdu a to sp. zn. 5C/290/04, 5C/87/2008, 6C/27/2009, v ktorých sa nachádzajú doklady preukazujúce vlastníctvo jeho právneho predchodcu k spornej nehnuteľnosti, tieto nezobral z nepochopiteľných príčin pri rozhodovaní do úvahy. Z kópie PK vložky č.X pre k.ú. D. vyplýva, že je na nej vedená PKN parcela č. 5669. Zároveň je zrejmé, že sporná parcela č. 1479/22 o výmere 1000 m2 bola vytvorená geometrickým plánom č. 45/2001 odčlenením z PKN parcely č. 5669 vedenej v pozemnoknižnom protokole č.1 pod A1 r. č. 157 v katastrálnom území D., ktorej výlučným vlastníkom bola jeho osoba. V časti A sa pod č. I nachádza zápis v maďarskom jazyku, ktorý v preklade znamená Spoločný majetok bývalých urbarialistov. Tento Spolok sa pretvoril na Jednotné roľnícke družstvo Tvrdošín, čo vyplynulo z kópie výmeru č. 193/1957 z 20.02.1957 vydaného Okresným národným výborom, poľnohospodársky odbor v Trstenej. Následne, tento orgán, rozhodnutím z 10.03.1958 prikázal Jednotnému roľníckemu družstvu Tvrdošín prevziať od Spolku bývalých urbarialistov v Tvrdošíne, dňom jeho utvorenia všetok spoločný majetok, lúky, pasienky, cesty, jarky - všetku poľnohospodársku pôdu uvedenú v katastrálnom území D., nachádzajúcu sa v zápisnici č. X, záp. č. XXX, XXX, atď. Z rozhodnutia Pozemkového úradu Dolný Kubín z 24.01.1995 vyplynulo, že podielnici Spoločnosti urbárskych spolumajiteľov Tvrdošín si uplatnili nárok na vydanie nehnuteľností, ktoré boli pôvodným vlastníkom odňaté podľa zákona číslo 81/1949 Zb. Z tohto rozhodnutia tiež vyplynulo, že oprávneným osobám sa nepriznalo vlastnícke právo k pozemkom, okrem iných, z protokolu č. 1, parcela PKN č. 5669 v k. ú. D.. Vychádzajúc z týchto skutočností žalobca uzavrel, že jeho vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti je zrejmé z ustanovení zákona č. 81/1949 Zb., nakoľko jeho právny predchodca nadobudol v súlade s týmto právnym predpisom vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti. Túto nehnuteľnosť nebolo možné v zmysle reštitučných zákonov vrátiť pôvodným vlastníkom - oprávneným osobám, nakoľko bola zastavaná stavbou . Oprávnenie jeho osoby nakladať s predmetnými nehnuteľnosťami je v kontexte s vyššie uvedeným zrejmé, nakoľko zostal vlastníkom tejto nehnuteľnosti z dôvodu, že nebola vydaná pôvodný vlastníkom. Predmetná parcela bola užívaná jeho predchodcom, a to dlhodobo, v sedemdesiatych rokoch bola zastavaná a aj v súčasnosti má charakter zastavanej plochy. Pokiaľ mal okresný súd akúkoľvek pochybnosť o existencii jeho vlastníckeho titulu,
tak mal na súdený prípad aplikovať právnu doktrínu vydržania vlastníckeho práva vzhľadom na nesporné užívanie tohto pozemku jeho osobou a osobou jeho právnych predchodcov.
8. Ďalej žalobca namietal, že okresný súd v konaní porušil zásadu rovnosti účastníkov vyplývajúcu z článku 6 ods. 1 CSP. Poukázal na výklad slova arbitrárny v zmysle judikatúry Ústavného súdu SR a konštatoval, že napadnutý rozsudok, spĺňa všetky pojmové znaky arbitrárnosti. Na zamietnutie žaloby neexistoval žiaden zákonný predpoklad, rozhodnutie okresného súdu nie je riadne odôvodnené a z toho titulu je nepreskúmateľné. Chýba v ňom logické vysvetlenie, k akým skutkovým zisteniam dospel, ktorú právnu normu a z akých dôvodov aplikoval a ako ju interpretoval, a to najmä pri otázke právneho posúdenia veci, keď arbitrárne rozhodol, že nie je na jeho strane aktívna vecná legitimácia, aj keď mu svedčí zápis vlastníckeho práva v PK vložke č. X pre katastrálne územie D.. Okresný súd uveril tvrdeniam žalovaného o tom, že zápis bol uskutočnený na základe reštitučných nárokov, avšak žalovaný v konaní neuniesol dôkazné bremeno o existencii akéhokoľvek nadobúdacieho titulu k vlastníctvu sporného pozemku. Žalobca opätovne v podrobnostiach poukazoval na genézu prechodu predmetu sporu z bývalého spoločenstva bývalých urbarialistov v Tvrdošíne na Jednotné roľnícke družstvo Tvrdošín a namietal, že okresný súd pri vyhodnocovaní dôkazov nepostupoval v súlade s ustanovením § 191 CSP a tieto vyhodnotil v prospech žalovaného neprípustným spôsobom.
9. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril písomným podaním z 23.06.2021 a žiadal, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny a priznal mu voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100% . Uviedol, že ani s jedným z odvolacích dôvodov žalobcu sa nemožno stotožniť. Žalobca zavádzajúco argumentuje skutočnosťami smerujúcimi iba k zákonu č. 81/1949 Zb. Zámerne opomína zákon č. 49/1959 Zb. o jednotných roľníckych družstvách, ktorým došlo k zrušeniu zákona č. 69/1949 Zb., pričom podľa § 24 ods. 1 citovaného zákona, vlastníctvo k pozemkom združeným k spoločnému družstevnému hospodáreniu zostáva zachované. Na tieto ustanovenia poukazoval aj Ústavný súd SR vo svojich nálezoch, ktoré boli vydané v obdobných konaniach vo vzťahu k urbáru Tvrdošín. Žalovaný citoval z nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 348/08 a III. ÚS 194/2012 a konštatoval, že tieto závery musia platiť aj na predmetné konanie, preto okresný súd správne rozhodol a dostatočne sa vysporiadal s otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Žalovaný v podrobnostiach rozoberal jednotlivé rozhodnutia bývalých štátnych orgánov vydaných vo vzťahu, k žalobcom označeným subjektom, od ktorých (ako jeho právnych predchodcov) odvíjal svoje vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti. Odkazujúc na závery rozhodnutí Ústavného súdu, ktoré označil v podanom vyjadrení, žalovaný namietal nezákonnosť, respektíve nulitnosť týchto rozhodnutí. V závere vyjadrenia uviedol, že vlastníctvo k spornej nehnuteľnosti žalobca nepreukázal ani v roku 1992 cez transformačný projekt. Na strane 5 tohto projektu sa jasne uvádza, že družstvo nevlastní žiadne pozemky a už vôbec nie žiadne pozemky urbáru, ktoré od 01.10.1959 zákonom č. 49/1959 Zb. prešli na fyzické osoby ako spoluvlastníctvo Urbáru Tvrdošín. V tomto transformačnom projekte sa uvádza, že pozemky vo vlastníctve družstva majú hodnotu „0“. Z uvedeného je jednoznačné, že žalobca nepredložil dôkazy, ktoré by relevantným spôsobom preukazovali jeho vlastníctvo k spornej nehnuteľnosti a nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby.
10. Ďalšie vyjadrenia strán sporu neboli odvolaciemu súdu predložené.
11. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov podaného odvolania (§ 379, § 380 CSP) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
12. Žalobca v úvode podaného odvolania uviedol, že podanie odvolania odôvodňuje dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. a), b), d), f) , g) , h) CSP. V konkrétnostiach prejednávanej veci, však žalobca neuviedol, žiadne relevantné námietky o naplnení odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. a) CSP, podľa ktorého odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky. Procesné podmienky definuje Civilný sporový poriadok (§ 161 ods. 1) ako podmienky, za ktorých môže súd konať a rozhodnúť. Žalobca v podanom odvolaní neuviedol, aké procesné podmienky mali byť podľa neho porušené. V odvolacom konaní je odvolací súd oprávnený v zásade prihliadať iba na odvolacie dôvody vymedzené v podanom odvolaní, v odvolacej lehote (§ 380 ods. 1 CSP), z úradnej povinnosti prihliada na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok (§ 380 ods. 2 CSP). Po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania súdu prvej inštancie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, však odvolací súd nesplnenie procesných podmienok nezistil.
13. Ako ďalší odvolací dôvod žalobca uviedol, že súd (okresný) mu nesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP). Vychádzajúc z obsahu podaného odvolania, odvolací súd pod tento odvolací dôvod, subsumoval odvolacie námietky žalobcu o zmätočnosti a nepreskúmateľnosti odôvodnenia napadnutého rozsudku, porušenia zásady rovnosti účastníkov sporového konania.
14. Zmätočnosť odôvodnenia napadnutého rozsudku žalobca videl v tom, že dôvodom zamietnutia žaloby mal byť nedostatok jeho aktívnej vecnej legitimácie, avšak okresný súd konštatoval, že neuniesol dôkazné bremeno. Nepreskúmateľnosť odôvodnenia napadnutého rozsudku spájal s jeho arbitrárnosťou, pretože okresný súd nedal riadne odpovede k akým skutkovým zisteniam dospel, ktorú právnu normu a z akých dôvodov aplikoval a ako ju interpretoval.
15. Odvolací súd námietky žalobcu o nepreskúmateľnosti a zmätočnosti napadnutého rozsudku nepovažoval za dôvodné. Okresný súd v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP, ktorý upravuje náležitosti písomného vyhotovenia rozsudku a jeho obsahovú štruktúru, v napadnutom rozsudku dostatočne podrobne uviedol, čoho sa žalobca podanou žalobou domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil a aké prostriedky procesného útoku použil, uviedol ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Okresný súd uviedol, ktoré dôkazy vo veci vykonal a aké skutočnosti z nich zistil a podrobne uviedol dôvody, pre ktoré nebolo možné žalobnému návrhu vyhovieť.
16. Okresný súd sa primárne zameral na vyhodnotenie tvrdení žalobcu, že vlastníctvo k spornej nehnuteľnosti mu svedčí z dôvodu, že už jeho právny predchodca Jednotné roľnícke družstvo Tvrdošín bol vlastníkom sporných nehnuteľností a toto vlastníctvo následne prešlo na žalobcu ako jeho právneho nástupcu. Konštatoval, že z uznesenia Okresného súdu v Banskej Bystrici sp. zn. Dr 775 - 17 z 10.06.1952 o povolení zmeny v obchodnom registri mal preukázané, že v obchodnom registri sa povolil zápis na základe uznesenia členskej schôdze z 14.12.1990, ktorá schválila rozdelenie Jednotného roľníckeho družstva Tvrdošín na novovzniknuté subjekty 1. Poľnohospodárske družstvo so sídlom v Tvrdošíne a 2. Poľnohospodárske družstvo so sídlom v Krásnej Hôrke Pod Skalkou (bod 8. odôvodnenia napadnutého rozsudku). Pri Poľnohospodárskom družstve so sídlom v Tvrdošíne bol uznesením Okresného súdu v Banskej Bystrici z 19.03.1993, sp. zn. Dr 51/S povolený zápis o zmene jeho obchodného mena na ŽIAREC, poľnohospodárske družstvo (bod 9. odôvodnenia napadnutého rozsudku). Ďalej uviedol, že ak by aj pripustil, že Jednotnému roľníckemu družstvu Tvrdošín mohlo svedčiť vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti ešte v jej pozemnoknižnom stave ako parcele číslo 5699 zapísanej v pozemnoknižnej vložke č. X vedenej pre katastrálne územie D., na základe zákona č. 81/1949 Zb., bolo potrebné, aby žalobca preukázal, že po jeho rozdelení na vyššie označené novovzniknuté subjekty, táto nehnuteľnosť v rámci delenia majetku Jednotného roľníckeho družstva Tvrdošín medzi novovzniknuté subjekty Poľnohospodárske družstvo so sídlom v Tvrdošíne a Poľnohospodárske družstvo so sídlom v Krásnej Hôrke Pod Skalkou, pripadla práve Poľnohospodárske družstvo so sídlom v Tvrdošíne (bod 16 odôvodnenia napadnutého rozsudku). Konštatoval, že žalobca túto skutočnosť nepreukázal, nevyplývala ani z vykonaného dokazovania. Sporná nehnuteľnosť nebola obsiahnutá ani v Transformačnom protokole Poľnohospodárskeho družstva Tvrdošín prerokovanom valným zhromaždením žalobcu 23.10.1992. Z časti I. bod 11. bolo zistené, že výmera poľnohospodárskej pôdy v užívaní družstva je celkom 2077,58 hektára. Ďalej sa v ňom konštatovalo, že od 01.01.1991 sa odčlenili od družstva Tvrdošín členovia z Krásnej Hôrky a časť členov z Medvedzia, ktorí zároveň založili Roľnícke družstvo v Krásnej Hôrke. Z účtovnej uzávierky k 30.06.1992, ktorá bola vykonaná ako mimoriadna v nadväznosti na účtovnú závierku za rok 1991 v časti - prehľad súpisov majetku poľnohospodárskeho družstva ku dňu 28.04.1992 bolo bode 1 uvedené "pozemky vo vlastníctve družstva 0 (hodnota majetku v Kčs)" ( bod 10. odôvodnenia napadnutého rozsudku). Okresný súd na základe týchto zistení ustálil, že žalobca nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu a žalobu zamietol. Možno prisvedčiť žalobcovi, že okresný súd poukazuje na neunesenie dôkazného bremena žalobcu a následne žalobu zamieta pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Avšak túto skutočnosť nemožno vyhodnotiť ako zmätočnosť odôvodnenia napadnutého rozsudku. Otázka vecnej legitimácie v konaní je síce primárne otázkou hmotnoprávnou, ale nachádza svoju reflexiu v mnohých procesných inštitútoch, medzi iným aj v otázke unesenia dôkazného bremena. Strana, ktorá tvrdí, že je nositeľom hmotného práva, ktoré si uplatňuje, má povinnosť svoje tvrdenia preukázať, t.j. označiť a predložiť o nich dôkazy. Ak nepreukáže, že je nositeľom hmotného práva, nepreukáže, že je aktívne vecne legitimovaná.
17. Ďalší dôvod porušenia práva na spravodlivý proces žalobca uviedol porušenie princípu rovnosti účastníkov sporového konania. Obsah princípu rovnosti sporových strán spočíva v procesnom postupe súdu, ktorým umožňuje každej zo sporových strán v rovnakej miere realizovať svoje procesné oprávnenia. To, či sporová strana svoje procesné oprávnenia aj reálne využije a v akej kvalite, už netvorí obsah princípu rovnosti sporových strán. Žalobca v odvolaní okrem všeobecného konštatovania porušenia tejto zásady neuviedol, akým konkrétnym procesným postupom okresného súdu bol tento princíp porušený, preto odvolací súd nepovažoval uvedenú námietku za dôvodnú.
18. Žalobca podanie odvolania odôvodňoval tvrdením, že konanie pred okresným súdom má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. ods. 1 písm. d) CSP). Tento odvolací dôvod dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumované pod ostatné odvolacie dôvody uvedené v paragrafe 365 ods. 1 CSP, avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Príkladom takejto vady môže byť pochybenie vo vykonanom dokazovaní, napríklad vykonanie nezákonne získaného dôkazu, vypočutie svedka bez poučenia o práve odoprieť výpoveď, posúdenie predbežnej otázky v rozpore s existujúcim rozhodnutím príslušného orgánu a podobne . Vychádzajúc z obsahu podaného odvolania, odvolací súd dospel k záveru, že žalobca napriek poukazovaniu na tento odvolací dôvod, v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by bolo možné pod tento odvolací dôvod zahrnúť.
19. Ďalšie odvolacie námietky žalobcu sa týkali skutkových vád rozsudku okresného súdu a nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1 písmeno f), g), h) CSP ). Žalobca namietal, že okresný súd vyhodnotil vykonané dokazovanie v rozpore s ustanovením § 191 ods. 1 CSP, jednostranne v prospech žalovaného. Hodnotením dôkazov sa rozumie myšlienková činnosť súdu, ktorou je vykonaným dôkazom prisudzovaná hodnota závažnosti (dôležitosti) pre rozhodnutie, hodnota zákonnosti, pravdivosti, prípadne vierohodnosti. Skutkové zistenie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní v prípade, ak výsledok hodnotenia dôkazov súdom nezodpovedá § 191 CSP, pretože súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán nevyplynuli alebo ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne opomenul rozhodné skutočnosti ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, respektíve vyšli v konaní najavo.
20. Žalobca v podanom odvolaní v podrobnostiach opísal, rovnako ako v konaní pred okresným súdom, skutočnosti, na základe ktorých malo prejsť vlastníctvo k spornej nehnuteľnosti ex lege na Jednotné roľnícke družstvo Tvrdošín. Ako už odvolací súd v tomto rozhodnutí uviedol (bod 20. odôvodnenia tohto rozsudku), okresný súd vychádzal zo záveru, že Jednotné roľnícke družstvo Tvrdošín zaniklo rozdelením na dva nové subjekty, a to Poľnohospodárske družstvo so sídlom Tvrdošíne a Poľnohospodárske družstvo so sídlom v Krásnej Hôrke Pod Skalkou, žalobca však nepreukázal, že sporná nehnuteľnosť po tomto rozdelení pripadla práve Poľnohospodárskemu družstvu so sídlom v Tvrdošíne.
21. Žalobca v podanom odvolaní úplne rezignoval na akúkoľvek argumentáciu vo vzťahu k týmto záverom okresného súdu. Obmedzil sa len na tvrdenia, že prechod vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti z jeho právneho predchodcu na jeho osobu vyplýval z dokumentov nachádzajúcich sa v pripojených spisoch, s ktorými sa okresný súd v rámci vykonaného dokazovania oboznámil. Nepriamo táto skutočnosť mala vyplývať aj zo stanoviska SPF sp. zn. 1203/1993 zo dňa 08.12.1993, v ktorom sa konštatuje, že nehnuteľnosti zapísané v PKN protokole č. 1, k. ú. D. pod E. XX na meno bývalého spolku urbarialistov v Tvrdošíne, sú vo vlastníctve Žiarec PD Tvrdošín v zmysle ustanovenia § 1 zákona č. 81/1949 Zb.. Uvedené tak nasvedčuje záveru o prechode vlastníckeho práva na základe tohto zákona na jeho právneho predchodcu, ide o skutočnosť verejnosti známu a akceptovanú aj inými verejnými inštitúciami. Okresný súd v napadnutom rozsudku uviedol, ktoré dôkazy z týchto pripojených spisov vykonal a aké skutočnosti z nich zistil a na základe toho uzavrel, že prechod vlastníctva k spornej nehnuteľnosti z právneho predchodcu žalobcu na žalobcu z nich nevyplýva. Pokiaľ žalobca namietal správnosť týchto skutkových zistení mal v konkrétnostiach uviesť, z ktorých dôkazov, podľa jeho názoru, tieto skutočnosti vyplývali. Žalobca poukazoval na stanovisko SPF, odvolací súd nezistil, že predmetný dôkaz žalobca navrhol vykonať konaní pred okresným súdom. Ak by sa malo jednať o ďalší prostriedok procesného útoku žalobcu, ktorý nebol doteraz v konaní uplatnený, jeho vykonanie v odvolacom konaní by bolo prípustné iba za splnenia zákonných podmienok vyplývajúcich z ustanovenia § 366 CSP. Žalobca však neuviedol žiadne dôvody, pre splnenie zákonných podmienok na vykonanie predmetného dôkazu v odvolacom konaní.
22. Žalobca ďalej namietal, že pokiaľ mal okresný súd pochybnosť o existencii jeho vlastníckeho titulu, mal na súdený prípad aplikovať právnu doktrínu vydržania vlastníckeho práva k spornému pozemku vzhľadom na nesporné užívanie tohto pozemku ním a jeho právnymi predchodcami.
23. V civilnom sporovom konaní je súd viazaný žalobou, a preto nemôže žalobcovi priznať viac než žiadal v žalobnom petite ( § 216 ods. 1 CSP) a žalovanému nemôže uložiť inú než žalobcom navrhovanú povinnosť alebo, aby žalobcovi priznal síce požadované plnenie, avšak z iného skutkového základu (skutku), než, ktorý bol predmetom konania. Prekročením návrhu však nie je, ak súd skutok, ktorý bol predmetom konania, posúdil po právnej stránke inak, než to urobil žalobca. Žalobca je tým subjektom v spore, ktorého zaťažuje povinnosť uviesť nielen pravdivé, ale aj podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia ( § 150 ods.1 CSP).
24. Vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníctva. V prípade splnenia zákonom určených podmienok dochádza k nemu priamo zo zákona, nevyžaduje sa k tomu rozhodnutie štátneho orgánu. K tomu, aby bolo možné nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním musia byť splnené zároveň tieto zákonné predpoklady : a/ nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci po celú vydržaciu dobu, b/ nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania počas zákonom ustanovenej doby, c/ spôsobilý predmet vydržania. Predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť posudzovaná aj z objektívneho hľadiska, t.j., či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol. Oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod, stačí ak tu bol i domnelý právny dôvod (titulus putativus), teda ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny titul svedčí.
25. Žalobca v žalobe neuvádzal skutkové tvrdenia, ktoré by bolo možné podradiť pod právny inštitút vydržania. Obmedzil sa na uvádzanie skutočností týkajúcich sa právneho titulu nadobudnutia jeho vlastníctva k spornej nehnuteľnosti. Celá jeho skutková argumentácia v žalobe, ako aj vo vyjadreniach pred okresným súdom bola zameraná na okolnosti nadobudnutia vlastníctva spornej nehnuteľnosti jeho právnym predchodcom Jednotným roľníckym družstvom Tvrdošín. Neuvádzal skutkové tvrdenia o tom, že bol oprávneným držiteľom spornej nehnuteľnosti počas vydržacej doby, že spornú nehnuteľnosť nerušene užíval, odkedy k jej užívaniu došlo. Jeho tvrdenia nesmerovali k užívaniu spornej nehnuteľnosti jeho právnym predchodcom a následne jeho osobou. Poukazoval síce na skutočnosť, že ako vlastník spornej nehnuteľnosti túto kúpnou zmluvou previedol na spoločnosť COOP JEDNOTA Trstená. V kontexte ďalších tvrdení žalobcu zameraných výlučne na vznik jeho vlastníctva k spornej nehnuteľnosti titulom právneho nástupníctva po vlastníkovi, ktorý mal nadobudnúť vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti na základe osobitného právneho predpisu zákona č. 81/1949 Zb. nemal okresný súd dôvod skutkové tvrdenia žalobcu právne posudzovať podľa ustanovení o nadobudnutí vlastníckeho práva vydržaním.
26. Odvolací súd, vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti považoval odvolanie žalobcu za nedôvodné a rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil.
27. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, žalovanému tak vznikol voči nemu nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu (100%).
28. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).