Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11S/115/2018

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci žalobcu: M. - C., s.r.o., so sídlom L. XXXX/XX, XXX XX I., IČO: XX XXX XXX, právne zastúpený advokátkou Mgr. Barborou Hlavatou, so sídlom SNP 1445/41-9, 017 07 Považská Bystrica proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Špitálska ul. č. 8, 812 67 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXX/ XXXXXX Q./Q zo dňa 28. septembra 2018, takto

rozhodol:

Krajský súd sťažnosť právnej zástupkyne žalobcu z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Rozsudkom, č. k. -118 zo dňa 26.03.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22.05.2019 tunajší súd zrušil rozhodnutie Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava č. XXXX/ XXXXXX Q./Q zo dňa 28.09.2018 a rozhodnutie Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica č. Z zo dňa XX.XX.XXXX a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Zároveň žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi úplnú náhradu trov konania v zmysle a v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) z dôvodu, že žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný. Proti uvedenému rozsudku podal dňa 22.05.2019 žalovaný (prostredníctvom svojho zamestnanca s vysokoškolským právnickým vzdelaním druhého stupňa) kasačnú sťažnosť.

2. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom, sp. zn. zo dňa 29.01.2020, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19.03.2020 kasačnú sťažnosť proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne, č. k. -118 zo dňa 26.03.2019 zamietol a žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov kasačného konania.

3. Uznesením č. k. -202 zo dňa 24.06.2020 (vydaným vyšším súdnym úradníkom) krajský súd uložil žalovanému, aby v lehote 15 dní od právoplatnosti uvedeného uznesenia zaplatil žalobcovi (na účet jeho právnej zástupkyne) náhradu trov konania na krajskom súde vo výške 1.131,35 eur, a to titulom súdneho poplatku za podanie správnej žaloby vo výške 35 eur a titulom trov právneho zastúpenia vo výške 1.096,35 eur a náhradu trov konania na kasačnom súde vo výške 173,17 eur. Žalobcovi priznal trovy konania (právneho zastúpenia) na krajskom súde za prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom v roku 2018 v sume 153,50 eur, jedno písomné podanie na súd v roku 2018 v sume 153,50 eur, ďalšia porada so žalobcom dlhšia ako jedna hodina v roku 2018, jedno písomné podanie na súd v roku 2019 v sume 163,33 eur, ďalšia porada so žalobcom dlhšia ako jedna hodina v roku 2019 v sume 163,33 eur a účasť na konaní pred krajským súdom (pojednávanie v marci roku 2019 v sume 163,33 eur. Žalobcovi tiež priznal režijný paušál vo výške 57,03 eur (3 x 9,21 eur + 3 x 9,80 eur) a náhradu za stratu času v celkovej výške 62,23 eur za 4 začaté polhodiny a 16,33 eur. Žalobcovi ďalej priznal náhradu za cestovné výdavky súvisiace s účasťou právnej zástupkyne na pojednávaní na

krajskom súde dňa 26.03.2019, ktoré pozostávali z náhrady za spotrebované pohonné látky vo výške 4,83 eur (3,80 l/100 km x 102,6 km x 1,241 eur) a základnej náhrady za každý 1 km jazdy vo výške 18,77 eur (0,183 eur x 102,6 km) za cestu z Považskej Bystrice do Trenčína a späť. Žalobcovi boli priznané aj trovy konania (právneho zastúpenia) na kasačnom súde za písomné podanie na súd vo forme vyjadrenia ku kasačnej sťažnosti zo dňa 15.07.2019 vo výške 163,33 eur (úkon v roku 2019) a režijný paušál vo výške 9,80 eur.

4. Proti vyššie uvedenému uzneseniu podala právna zástupkyňa žalobcu v zákonnej lehote sťažnosť, v ktorej nesúhlasila s vyčíslením trov konania a žiadala priznať trovy konania aj za ďalšie právne služby, ktoré krajský súd neuznal a ktoré sa nachádzali vo vyčíslení trov konania doručenému súdu zo strany právnej zástupkyne žalobcu dňa 22.06.2020. Právna zástupkyňa žiadala priznať náhradu trov konania za úkony právnej služby s názvom „Doplnenie návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 13.12.2018“ a „Ďalšie doplnenie návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 11.01.2019“ s odôvodnením, že v zmysle nálezu Ústavného súdu SR z 18.09.2018, sp. zn. má rozhodnutie správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe podľa charakter úkonu vo veci samej a preto je nutné aj žiadosť či návrh na priznanie odkladného účinku a podania s tým spojené považovať za podania za podania vo veci samej, za ktoré patrí strane sporu náhrada trov konania vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny. Ďalej právna zástupkyňa žalobcu žiadala priznať trovy konania za úkon právnej služby s označením „Prevzatie a príprava právneho zastúpenia v konaní o kasačnej sťažnosti dňa 03.07.2019 vrátane porady s klientom konanej dňa 03.07.2019 v čase od 08:10 do 09:15“ s poukazom na komentár k vyhláške Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení účinnom v čase vykonania úkonov právnej služby (ďalej len „“) a s odôvodnením, že kasačné konanie je samostatným konaním, a to aj v prípade, že ide o toho istého advokáta (zástupcu), je nepochybné, že prevzatie a príprava zastúpenia v kasačnom konaní zahŕňa iné úkony advokáta vo vzťahu ku klientovi. Aj keď je advokát oboznámený s problematikou sporu, musí vykonať s klientom poradu (ktorá je zahrnutá do úkonu prevzatie a príprava zastúpenia), v ktorej musí klientovi objasniť podstatu kasačného konania, jeho špecifiká a ďalšie skutočnosti ako aj vznik ďalších trov konania. Úkon prevzatia a prípravy zastúpenia je teda nevyhnutné vnímať z hľadiska procesnej samostatnosti konania, v ktorom advokát klientovi poskytuje právne služby. Načrtnutý opozitný názor by ad absurdum spochybňoval aj dôvodnosť odmeny toho istého advokáta za prevzatie a prípravu zastupovania v dovolacom konaní, exekučnom konaní, v konaní pred Ústavným súdom SR a pod. Podľa právnej zástupkyne žalobcu krajský súd v napadnutom uznesení tiež opomenul skutočnosť, že dňa 03.07.2019 v čase od 08:10 do 09:15 sa uskutočnila porada s klientom ako legitímny úkon právnej služby, predmetom ktorého práve bolo informovanie klienta o podstate a obsahu prvostupňového rozhodnutia a vysvetlenie podstaty kasačného konania. Nie je zrejmé, z akého dôvodu súd v napadnutom rozhodnutí náhradu za tento úkon žalobcovi nepriznal, hoci náhradu za všetky predchádzajúce porady s klientom priznal. Ďalej žiadala právna zástupkyňa žalobcu, aby krajský súd priznal trovy konania aj za úkon právnej služby s označením „Oznámenie prevzatia zastupovania a žiadosť o predĺženie lehoty na vyjadrenie ku kasačnej sťažnosti žalovaného zo dňa 04.07.2019“. Právna zástupkyňa žalobcu je toho názoru, že vyššie uvedené právne úkony, ktorých náhradu krajský súd žalobcovi nepriznal, sú opodstatnené a ide o účelne bránenie práv a oprávnených záujmov žalobcu. Pokiaľ by aj súd bol toho názoru, že nejde o úkony právnej služby, za ktoré žalobcovi patrí náhrada vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny, potom je v zmysle povinnosťou súdu použiť ustanovenia alebo 3 vyhlášky, nie však konštatovať, že poskytnutie náhrady žalobcovi neprislúcha. Za vyššie uvedené úkony žiadala právna zástupkyňa žalobcu priznať žalobcovi náhradu trov konania titulom trov právneho zastúpenia na účet jeho právnej zástupkyne vrátane režijného paušálu.

5. Žalovaný sa k sťažnosti právnej zástupkyne žalobcu nevyjadril.

6. Podľa proti uzneseniu správneho súdu vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť, ak ju tento zákon nevylučuje.

7. Podľa a o sťažnosti rozhodne správny súd, ktorý napadnuté uznesenie vydal. Ak bolo napadnuté uznesenie vydané vo veci, v ktorej koná a rozhoduje senát správneho súdu, rozhodne o sťažnosti predseda senátu. Ak bolo napadnuté uznesenie vydané vo veci, v ktorej koná a rozhoduje sudca, rozhodne o sťažnosti sudca.

8. Podľa , ak nie je sťažnosť dôvodná, správny súd sťažnosť zamietne.

9. Krajský súd na základe sťažnosti podanej právnou zástupkyňou žalobcu proti uzneseniu vydanému vyšším súdnym úradníkom preskúmaval výšku súdom priznaných trov konania, pričom sporné bolo nepriznanie odmeny za úkony právnej služby („Doplnenie návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 13.12.2018“, „Ďalšie doplnenie návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 11.01.2019“, „Prevzatie a príprava právneho zastúpenia v konaní o kasačnej sťažnosti dňa 03.07.2019 vrátane porady s klientom konanej dňa 03.07.2019 v čase od 08:10 do 09:15“ a „Oznámenie prevzatia zastupovania a žiadosť o predĺženie lehoty na vyjadrenie ku kasačnej sťažnosti žalovaného zo dňa 04.07.2019“) a k týmto úkonom prináležiaci režijný paušál.

10. Podľa trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v súvislosti s uplatňovaním a bránením práva na správnom súde.

11. Pre priznanie trov konania (vymedzených ustanovením ) správnym súdom, sa na strane jednej vyžaduje ich preukázanie, odôvodnenosť a účelnosť, na strane druhej však musí ísť zároveň o trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s uplatňovaním a bránením práva v konaní pred správnym súdom, t. j. od podania žaloby až po jeho právoplatné skončenie. Pokiaľ nie sú v prípade konkrétneho výdavku súčasne splnené všetky uvedené zákonné kritériá (preukázateľnosť, odôvodnenosť, účelnosť, konanie pred správnym súdom), nemožno výdavok kvalifikovať ako súčasť trov konania. Správny súd preto každý výdavok posudzuje vždy individuálne a podľa okolností prejednávaného prípadu.

12. Preukázateľnosť sa týka predovšetkým hotových výdavkov, ktoré boli reálne vynaložené v súvislosti s prebiehajúcim súdnym konaním, pričom spôsob preukázania konkrétneho výdavku je determinovaný jeho povahou. Výdavky, ktorých vynaloženie nie je pravidelne spojené s vedením konania pred správnym súdom a ktoré nie sú paušálne predpokladané osobitným predpisom (napr. tarifná odmena a náhrada advokáta účastníka konania), musia byť relevantne preukázané.

13. Atribút odôvodnenosti výdavkov bezprostredne súvisí s ďalším zákonným kritériom, ktorým je účelnosť výdavkov. Výdavok možno vo všeobecnosti považovať za odôvodnený vtedy, ak bol zapríčinený nevyhnutnosťou alebo potrebou jeho vynaloženia pri dosahovaní legitímneho cieľa. Z procesnej pozície účastníkov konania (resp. ich zástupcov) je jediným legitímnym cieľom efektívne uplatnenie alebo bránenie subjektívneho práva v konaní.

14. Samotná požiadavka na účelnosť výdavkov v konaní bezprostredne súvisí s eliminovaním nadbytočných a neprimeraných trov konania. Účelnosť možno objektívne konštatovať v prípade, ak bol výdavok pri sledovaní legitímneho procesného cieľa vynaložený iba v nevyhnutnom a všeobecne akceptovateľnom rozsahu. Rozhodujúcim kritériom je teda efektívnosť výdavku vo vzťahu k jeho výške.

15. Krajský súd uvádza, že výpočet trov konania na krajskom súde vo výške 1.131,35 eur a trov konania na kasačnom súde vo výške 173,17 eur bol správny, pričom bolo riadne odôvodnené, na základe čoho súd priznal trovy konania za jednotlivé úkony právnej služby a taktiež bolo riadne a rozsiahle zdôvodnené, na základe čoho súd nepriznal žalobcovi trovy konania za sporné úkony právnej služby, pričom krajský súd sa plne stotožňuje s právnou argumentáciou uvedenou v napadnutom uznesení. Navyše krajský súd uvádza, že čo sa týka úkonov „Doplnenie návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 13.12.2018“ a „Ďalšie doplnenie návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 11.01.2019“, tak za tieto úkony nie je možné priznať náhradu trov konania, nakoľko nejde o účelne vynaložené trovy konania, ide len o doplnenie návrhu na priznanie odkladného účinku, ktorý bol už súčasťou podanej správnej žaloby. Je pravda, že v zmysle nálezu Ústavného súdu SR z 18.09.2018, sp. zn. má rozhodnutie správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe podľa charakter úkonu vo veci samej a preto by bolo možné priznať trovy konania za tento úkon právnej služby, avšak len v prípade, ak by bol návrh podaný samostatným podaním a nie ako súčasť správnej žaloby. V tomto prípade išlo len o doplnenia už pôvodného návrhu, pričom skutkový stav sa v priebehu konania nezmenil, a teda žalobca mohol informácie uvedené v doplneniach, uviesť už v pôvodnom návrhu na priznanie odkladného účinku. Správny súd ďalej uvádza, že ak by súdy priznávali trovy konania za právne služby, ktorými účastník konania len dopĺňal pôvodné podania

za nezmeneného skutkového stavu, tak by mohlo dochádzať k úmyselnému navyšovaniu trov konania. Navyše vyššie uvedený nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sa zaoberá rozhodnutím správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe vo vzťahu k zastaveniu konania podľa o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov a nerieši otázku ďalších doplnení návrhu na priznanie odkladného účinku ako úkonov právnych služieb, za ktoré by bolo potrebné priznať náhradu trov konania.

16. Čo sa týka úkonu „Prevzatie a príprava právneho zastúpenia v konaní o kasačnej sťažnosti dňa 03.07.2019 vrátane porady s klientom konanej dňa 03.07.2019 v čase od 08:10 do 09:15“, tak správny súd poukazuje na to, že právny názor uvedený v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20.12.2011 ešte nebol prekonaný a je povinnosťou krajského súdu v rámci princípu právnej istoty tento názor rešpektovať. V tejto súvislosti právna zástupkyňa žalobcu poukazuje na komentár k vyhláške č. (Beckova edícia komentované zákony, Fiačan, Kerecman, Baricová, Hellenbart, Sedlačko a kolektív, 2015), ktorých prevažná časť autorov je advokátov, čiže logicky budú tlačiť na to, aby súdy priznávali trovy konania za každý úkon právnej služby. Avšak komentár k uvádza, že: „Vo všeobecnosti nepovažuje súdna prax za účelne vynaloženú odmenu za prevzatie a prípravu zastúpenia v prípade zmeny advokáta počas konania, ktorá nebola vyvolaná objektívnymi okolnosťami (tzv. svojvoľná zmena advokáta). To primerane platí aj o prevzatí a príprave zastúpenia v kasačnom konaní advokátom, ktorý účastníka zastupoval počas predchádzajúceho, právoplatne skončeného konania.“ (, 1. vydanie, 2017, Baricová, Fečík, Števček, Filová a kol.) a komentár k uvádza obdobné riešenie ako komentár k , a to: „Vo všeobecnosti nepovažuje súdna prax za účelne vynaloženú odmenu za prevzatie a prípravu zastúpenia v prípade zmeny advokáta počas konania, ktorá nebola vyvolaná objektívnymi okolnosťami (tzv. svojvoľná zmena advokáta). To primerane platí aj o prevzatí a príprave zastúpenia v dovolacom konaní advokátom, ktorý stranu zastupoval počas predchádzajúceho, právoplatne skončeného konania.“ (, 1. vydanie 2017, Števček, Ficová, Baricová, Mesiarkinová, Bajánková, Tomašovič a kol.) Čo sa týka uskutočnenia porady pri úkone prípravy a prevzatia právneho zastúpenia v konaní o kasačnej sťažnosti, tak pri tomto úkone nie je uskutočnenie porady s klientom obligatórnou náležitosťou tohto úkonu, naopak v prípade, že by bola porada zrealizovaná nepovažuje sa za samostatný úkon a náhrada naň je subsumovaná pod tento úkon právnej pomoci. Porada s klientom je v tomto prípade naviazaná na úkon prípravy a prevzatia právneho zastúpenia, avšak ak náhrada trov konania nie je priznaná za úkon prípravy a prevzatia právneho zastúpenia, nie je možné priznať náhradu trov konania za samotnú poradu.

17. Správny súd ďalej uvádza, že čo sa týka úkonu právnej služby „Oznámenie prevzatia zastupovania a žiadosť o predĺženie lehoty na vyjadrenie ku kasačnej sťažnosti žalovaného zo dňa 04.07.2019“, tak za tento úkon nie je možné priznať trovy konania, nakoľko ide o úkon, ktorý nie je účelne vynaložený, pričom tento úkon ani nesmeruje k rozhodnutiu vo veci samej. Ide len o jednoduché podanie súvisiace s oznámením právneho zastúpenia a žiadosť o predĺženie lehoty na vyjadrenie.

18. S poukazom na citované ustanovenia a vyššie uvedené skutočnosti, krajský súd sťažnosť právnej zástupkyne žalobcu proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania zamietol, ako nedôvodnú.

19. O trovách konania rozhodol správny súd s poukazom na to, že žalobca nebol pri podanej sťažnosti úspešný a žalovanému žiadne trovy z podanej sťažnosti nevznikli, tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov nepriznal.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu o sťažnosti n i e j e p r í p u s t n ý opravný prostriedok.