Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_30Cb-54-2019.pdf
PDF · 161.2 KB
Case nature
Area
Subarea
30Cb/54/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I samosudcom JUDr. Pavlom Vargom v právnej veci žalobcu: T.. Z. K. - TECHNOUNION, miesto podnikania Ovručská 8, Košice - Dargovských hrdinov, IČO: 10 692 304, zast.
- AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., Kmeťova 26, Košice, IČO: 47 237 406, proti žalovanému : KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, zast. advokátom - JUDr. Felix Neupauer, Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava, v konaní o zaplatenie 220,66 € s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 220,66 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5, 00 % ročne a to zo sumy 165,58 € od 7.6.2018 do zaplatenia, vo výške 5,00 % ročne zo sumy 55,08 € ročne od 8.6.2018 do zaplatenia a to všetko do 3- dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku
II. Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania v plnej výške 100%, ktoré je povinný nahradiť žalovaný.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa návrhom, doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 04.04.2019 domáhal zaplatenia sumy vo výške 220,66 EUR s príslušenstvom a náhrady trov konania.
2. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 21.3.2018 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle R. R., N.: C., ktoré v čase dopravnej nehody patrilo poškodenému: B. A., K.: K. X, XXX XX C., narodený: 13.02.1980 (ďalej aj len ako „poškodený“). Škoda bola spôsobená vodičom iného motorového vozidla, ktoré bolo v čase škodovej udalosti povinne zmluvne poistené za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného. Predmetná škodová udalosť bola žalovanému riadne ohlásená, a ten ju zaregistroval ako poistnú udalosť č. 9565589140 Vzhľadom na poškodenie motorového vozidla R. R., N.: C., Z. dôsledku poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX, si poškodený dal svoje motorové vozidlo opraviť v autoservise T.. Z. K. - E., miesto podnikania: Ovručská 8, 040 22 Košice, IČO: 10 692 304, zapísaná v živnostenskom registri Okresného úradu Košice, číslo živnostenskej registrácie: 804-2341, t.j. u žalobcu. Náklady na opravu tohto motorového vozidla boli vo výške 1 270,35 EUR. Táto suma bola následne uplatnená u žalovaného faktúrou č. 1801013. Žalobcovi bolo Oznámením o poistnom plnení zo dňa 23.5.2018 žalovaným oznámené, že dňa 22.5.2018 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti č. 9565589140 a bol mu predložený výpočet výšky poistného plnenia. Fakturovaná suma za opravu vozidla poškodeného z poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX predstavuje sumu 1 270,35 EUR. Suma priznaná a uhradená žalovaným však bola iba vo výške 1 104,77 €. Podľa vyjadrenia likvidátora k osobitostiam likvidácie poistnej udalosti: „Výpočet poistného plnenia na základe kalkulácie nákladov na opravu pre neautorizovaný servis vypracovanej podľa zápisu z obhliadky. Vo faktúre účtovaná vyššia suma za vykonané práce, max. možno priznať do výšky 16,67€ bez DPH.“
3. V dôsledku vzniknutej situácie si poškodený prenajal náhradné motorové vozidlo v autoservise u žalobcu. Žalovaný túto udalosť zaregistroval pod č. 9527366077. Doba nájmu, ktorého predmetom bolo náhradné motorové vozidlo R. R., N.: C., bola v trvaní od 21.3.2018 do 3.4.2018. Náklady za použitie náhradného vozidla boli vo výške 360,00 EUR. Táto suma bola následne uplatnená u žalovaného faktúrou č. 1801014. Žalobcovi bolo Oznámením o poistnom plnení zo dňa 28.5.2018 oznámené, že dňa 23.5.2018 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti č. 9527366077 a bol mu predložený výpočet výšky poistného plnenia. Podľa vyjadrenia likvidátora k osobitostiam likvidácie poistnej udalosti: „Fakturovaná doba za zapožičanie náhradného vozidla od 21.3.2018 do 3.4.2018 t.j. 12 dní, denná sadzba za prenájom 38,-€ s DPH. Priznaná sadzba za nájom MV 26,40€ s DPH. Priznaná sadzba za nájom MV 26,40€ s DPH, na základe porovnateľných ponúk autopožičovní v regióne (napr. AVIS) a kategórie zapožičaného MV. Počet najazdených km: 596. Zníženie o opotrebovanie spočívajúce v rozdiele technických hodnôt pred a po pripočítaní najazdených km a paušálne zníženie 0,01€ za 1 km.“ Fakturovaná suma za prenájom náhradného motorového vozidla predstavovala sumu vo výške 360 €. Suma priznaná a uhradená žalovaným však bola iba vo výške 304,92 EUR. Celková nepriznaná suma je vo výške 55,08 EUR. Celková nepriznaná suma z poistných udalostí č. 9565589140 a č. 9527366077 predstavuje čiastku 220,66 €. Táto nepriznaná suma bola poškodeným postúpená na žalobcu Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 5.10.2018.
4. Žalobca ďalej uviedol, že skutočnosti, ktoré žalovaný v oznámení o poistnom plnení uviedol, nemajú zákonný ani zmluvný podklad, ich cieľom je iba účelovo sa vyhnúť vyplateniu celého poistného plnenia, na ktoré má žalobca nárok. Poškodený z dopravnej nehody, ktorú nezavinil, resp. žalobca ako jeho právny nástupca, má priamy zákonný nárok voči poisťovni na poistné plnenie z titulu povinného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlom. Skutočnou škodou v zmysle ustanovenia § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka je majetková ujma reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré je nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do pôvodného stavu, poprípade aby boli v peniazoch vyvážené dôsledky toho, že navrátenie do pôvodného stavu nebolo možné alebo účelné zabezpečiť hneď. Zmyslom a účelom § 442 ods.1 Občianskeho zákonníka je zaistiť, aby bola poškodenému v plnej miere vykompenzovaná majetková ujma. Rešpektovanie tohto zmyslu a účelu je nevyhnutné pre správny výklad a aplikáciu tejto právnej normy a teda pre dosiahnutie spravodlivého výsledku.
5. Žalovaný je povinný uhradiť skutočnú škodu, ktorá vznikla poškodením motorového vozidla. Skutočná škoda má byť priznaná vo výške nákladov za reálne vykonané opravy, ktoré boli nevyhnutné v dôsledku škodovej udalosti. Pri poistnej udalosti č. 9565589140 krátil žalovaný poistné plnenie z dôvodu neprimeraných nákladov na cenu práce za normohodinu pre neautorizovaný servis. Uvádzame, že žalobca si fakturoval za 1NH práce cenu 25,00 EUR bez DPH. Takto žalobcom určenú sumu označil žalovaný za neprimeranú. Avšak takto určená suma žalobcom je v porovnaní s inými servismi v regióne výhodnejšia resp. porovnateľná. Preto považujeme za nedôvodné, že žalovaný priznal cenu za 1 NH prác vo výške len 16,67 EUR s DPH. Pre porovnanie uvádzame ceny lakovacích a mechanických prác pre rovnaké alebo obdobné motorové vozidlá vybraných servisov v danom regióne: Podľa kategorizácie vozidiel- R. R. B. M., ktoré patrí do skupiny B - malé vozidlá. Do rovnakej kategórie patrí aj motorové vozidlo Q. Q.. Q. W., A..P..U.. C., Osloboditeľov č. 70, 040 17 Košice - 40 EUR bez DPH - mecha-nické práce, 49 EUR bez DPH - klampiarske a lakovacie práce, M. A. A..P..U.., Q. X, XXX XX C. - X9 EUR bez DPH - mechanické práce, 49 EUR bez DPH - karosárske a lakovacie práce.
6. Žalovaný rozlišuje servisy na autorizované a neautorizované, avšak všetky tieto servisy podnikajú riadne a legálne, pričom v súlade s nariadením komisie (EÚ) č. 330/2010 z 20.4.2010 o uplatňovaní článku 101 ods. 3 Zmluvy o fungovaní európskej únie na kategórie vertikálnych dohôd a zosúladených postupov (tzv. všeobecná bloková výnimka) a v nariadení komisie (EÚ) č. 461/2010 z 27.5.2010 o uplatňovaní článku 101 ods. 3 Zmluvy o fungovaní európskej únie na kategórie vertikálnych dohôd a zosúladených postupov v sektore motorových vozidiel, ktoré sa vzťahuje najmä k po predajnému trhu - skrátene nazývané "bloková výnimka" majú všetky servisy rovnaké postavenie a nie je možné zvýhodňovať alebo nezvýhodňovať, či preferovať niektoré z nich. Preferovanie a zvýhodňovanie len určitých servisov je v rozpore s ochranou hospodárskej súťaže a v rozpore s európskou legislatívou a jej zárukami. Máme za to, že rozlišovanie autoservisov na autorizované a neautorizované, zmluvné a nezmluvné nemá v oporu v zákone ani v európskej legislatíve. Ak má servis oprávnenie vykonávať opravárenskú činnosť, potom poskytuje rovnako kvalitné služby ako servis „značkový“ a jeho návšteva nesmie viesť ku zníženiu poistného plnenia zo strany poisťovní. Pri poistnej udalosti č. 9527366077 krátil žalovaný poistné plnenie tým, že namiesto fakturovanej sadzby za prenájom náhradného vozidla
ktorá predstavovala sumu 36 € s DPH priznal dennú sadzbu za prenájom náhradného vozidla iba vo výške 26,40 € s DPH. Žalovaný zároveň poistné plnenie krátil o opotrebovanie spočívajúce v rozdiele technických hodnôt ako aj o paušálne zníženie 0,01 € za 1 km.
7. Skutočnou škodou v zmysle ustanovenia § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka je majetková ujma reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do pôvodného stavu, poprípade aby boli v peniazoch vyvážené dôsledky toho, že navrátenie do pôvodného stavu nebolo možné alebo účelné zabezpečiť hneď. Uvádzame, že žalobca si fakturoval za 1 deň prenájmu MV sumu 36,00 EUR bez DPH. Takto žalobcom určenú sumu označil žalovaný za neprimeranú. Avšak takto určená suma žalobcom je v porovnaní s inými auto požičovňami v regióne výhodnejšia resp. porovnateľná. Preto považujeme za nedôvodné, že žalovaný priznal cenu za prenájom MV vo výške len 26,40 EUR s DPH. Pre porovnanie uvádzame ceny za prenájom MV pre rovnaké alebo obdobné motorové vozidlá vybraných auto požičovní v danom regióne: Podľa kategorizácie vozidiel- Citroen C3 je MV, ktoré patrí do skupiny B - malé vozidlá. Do rovnakej kategórie patrí aj motorové vozidlo VW Polo alebo Škoda Fabia. Autopožičovňa Š. R., M. XX, XXX XX C. - 36 EUR s DPH, Q.U. Q., L. XX, XXX XX C. - 62,85 EUR s DPH.
8. Žalovaný neuznal žalobcovi prevádzkové náklady počas doby prenájmu vozidla, ako aj vyplýva z oznámenia o poistnom plnení zo dňa 28.5.2018. Poukazujeme na to, že v zmysle nájomnej zmluvy do nájmu patrí len nájom za náhradné motorové vozidlo. Pevné náklady, kam patria aj pohonné hmoty, mazadlá a náklady na údržbu a bežné opravy, si nájomca platí sám, resp. nie sú súčasťou nájmu. S ohľadom na túto skutočnosť je dôvod krátenia nedôvodný a nezákonný. Tým, že žalovaný poškodenému nepriznal plnú sumu za nájom náhradného vozidla R. R., N.: C., porušil aj princíp spravodlivosti, a teda, aby poškodený, ktorý nespôsobil vznik škody, na túto skutočnosť doplácal, tým, že mu nebude preplatená náhrada škody v celom rozsahu, resp. všetky účelne vynaložené náklady, kam patrí aj nájom za náhradné motorové vozidlo. Ak by k škodovej udalosti nedošlo, poškodený mohol naďalej používať svoje motorové vozidlo, vznikom škody to bolo znemožnené. Žalovaný je povinný uhradiť skutočnú škodu, ktorá vznikla poškodením motorového vozidla. Skutočná škoda má byť priznaná vo výške nákladov, ktoré musel poškodený vynaložiť v súvislosti s poškodením jeho motorového vozidla. Tieto náklady tvoria náklady na opravu poškodeného motorového vozidla a zároveň aj náklady za prenájom náhradného motorového vozidla po dobu opráv na predmetnom poškodenom motorovom vozidle. K ďalším dôvodom krátenia poistného plnenia ktorými sú zníženie o opotrebenie spočívajúce v rozdiele technických hodnôt a paušálne zníženie 0,01 € za 1 km je potrebné uviesť, že tieto dôvody uvádzané žalovaným sú nezrozumiteľné a nejasné. Nie je možné určiť čo tým poisťovňa myslela ale na druhej strane je podstatné, že takúto možnosť neumožňuje ani zákon ani VPP čím sú nedôvodné a nezákonné.
9. Na základe vyššie uvedeného si žalobca týmto návrhom na vydanie platobného rozkazu uplatňuje nárok na poistné plnenie z poistnej udalosti č. 9565589140 vo výške 165,58 € a poistnej udalosti č. 9527366077 vo výške 55,08 €, ktoré bolo neoprávnene krátené, a to v celkovej výške 220,66 € s príslušenstvom spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00% úrok ročne zo sumy 165,58 € od 7.6.2018 do zaplatenia, 5,00% úrok z omeškania ročne zo sumy 55,08 € od 8.6.2018 do zaplatenia , a to na účet, č. ú.: IBAN: SK94 1100 0000 0029 1196 5099, vedený v Tatra banka, a.s., alebo v tej iste lehote podať odpor s odôvodnením vo veci samej na tomto súde.
10. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal dňa 25.04.2019 platobný rozkaz, sp. zn.: 9Up/421/2019 - 35, ktorým zaviazal žalovaného do 15 dní odo dňa doručenia tohto platobného rozkazu na zaplatenie istina 220,66 €, úroku z omeškania 5,00% ročne zo sumy 165,58 € od 07.06.2018 do zaplatenia, úroku z omeškania 5,00% ročne zo sumy 55,08 € od 08.06.2018 do zaplatenia alebo v tej istej lehote podať odpor. Zároveň uložil žalovanému povinnosť do 15 dní odo dňa doručenia tohto platobného rozkazu zaplatiť náhradu trov konania vo výške 87,82 € a to žalobcovi prostredníctvom jeho zástupcu v konaní.
11. Žalovaný voči vydanému platobnému rozkazu podal odpor. V odpore podanom žalovaný uviedol, že uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva a považuje ho za nedôvodný. Žalovaný uvádza, že žalobca odôvodňuje svoj uplatňovaný nárok skutočnosťou, že dňa 21.03.2018 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle R. R., N.: C. (ďalej len „MV“), ktoré v čase dopravnej nehody patrilo poškodenému: B. A., bytom: K. X, XXX XX C. (ďalej len „Poškodený“). Škoda mala byť
spôsobená vodičom iného motorového vozidla, ktoré bolo v čase škodovej udalosti povinne zmluvne poistené za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u Žalovaného. Predmetná škodová udalosť mala byť ohlásená u Žalovaného, a ten ju mal zaregistrovať ako poistnú udalosť č. 9565589140 (ďalej len „Škodová udalosť 1“). Vzhľadom na vzniknutú situáciu si mal dať Poškodený opraviť MV u Žalobcu, za čo mu Žalobca vystavil faktúru č. 1801013 vo výške 1.270,35 EUR (ďalej len „Faktúra 1“). Prostredníctvom Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 23.05.2018 vyhotovenom Žalovaným, bolo oznámené ukončenie šetrenia Škodovej udalosti 1 a súčasne výpočet výšky plnenia v sume 1.104,77 EUR (ďalej len „Oznámenie o poistnom plnení 1“). Žalobca ďalej odôvodňuje svoj uplatňovaný nárok skutočnosťou, že v dôsledku vzniknutej situácie si Poškodený zároveň prenajal náhradné motorové vozidlo u Žalobcu. Žalovaný mal túto udalosť zaregistrovať pod č. 9527366077 (ďalej len „Škodová udalosť 2“). Náklady na použitie náhradného vozidla mali byť na základe Žalobcom vystavenej faktúry č. 1801014 vo výške 360,- EUR (ďalej len „Faktúra 2“). Prostredníctvom Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 28.05.2018 vyhotovenom Žalovaným, bolo oznámené ukončenie šetrenia Škodovej udalosti 2 a súčasne výpočet výšky plnenia v sume 304,92 EUR (ďalej len „Oznámenie o poistnom plnení 2“). Dňa 05.10.2018 malo dôjsť medzi Poškodeným ako postupcom a Žalobcom ako postupníkom k uzatvoreniu Zmluvy o postúpení pohľadávky, v zmysle ktorej malo dôjsť k postúpeniu pohľadávky vo výške 220,66 EUR s prísl., ktorá mala predstavovať časť pohľadávok Poškodeného voči Žalovanému, predstavujúcich krátenú a nezaplatenú Faktúru 1 a Faktúru 2 vystavené Žalobcom (ďalej len „ZoPP“). Návrh Žalobcu nespĺňa zákonné kritériá požadované ustanovením § 132 Civilného sporového poriadku, nakoľko podľa ods. 1 tohto ustanovenia sa v žalobe ,,okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.“. Zároveň podľa ods. 2: ,, Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.“. V tomto smere máme za to, že Žalobca mal v žalobnom návrhu v časti Opisu skutočností, z ktorých vyplýva uplatňovaný peňažný nárok, označiť a presne špecifikovať skutočnosti a dôkazy, o ktoré svoj návrh opiera. Žalobca pritom nešpecifikoval základné údaje - napr. ani len o priebehu Škodovej udalosti 1 a Škodovej udalosti 2, a ďalších realizovaných úkonoch týkajúcich sa Škodovej udalosti 1 a Škodovej udalosti 2 zo strany Poškodeného. Žalobca údaje o týchto podstatných náležitostiach neuviedol, niektoré síce vyplývajú z príloh, čo však absolútne nie je, vzhľadom na znenie ustanovenia § 132 ods. 2 Civilného sporového poriadku, postačujúce.
12. Žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) sp. zn. 3 Cdo 192/2004: „Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno- právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide.“ Z uvádzaného rozhodnutia NS SR vyplýva, kedy ide o nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Aplikáciou uvádzaného judikátu na predmetné súdne konanie sme toho právneho názoru, že v predmetnom konaní, Žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný, a to z nasledovných dôvodov. Vzhľadom na uvedené skutkové stavy (ktoré vychádzajú a súčasne potvrdzujú aj dôkazy predkladané Žalobcom) vyplýva, že Poškodení mali voči Žalobcovi záväzky, ktoré spočívali v neuhradenej Faktúre 1 a Faktúre 2. Z uvedeného potom vyplýva, že Poškodený predstavoval subjekt, ktorý bol dlžníkom Žalobcu. Uvedené pritom potvrdzuje a preukazuje práve Žalobcom predložené (v rámci predmetného súdneho konania) Faktúra 1 a Faktúra 2, v zmysle ktorej subjektom zaviazaným na plnenie boli práve Poškodený. V zmysle ustanovenia § 524 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v aktuálnom znení (ďalej len „OZ“) „Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.“ S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, ako aj na znenie ustanovenia § 524 OZ vyplýva, že nakoľko Poškodený predstavoval dlžníka Žalobcu, nemohol so Žalobcom platne uzatvoriť ZoPP. Uzatvorením predmetnej ZoPP nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávok Poškodeného na Žalobcu (nakoľko uvedené pohľadávky nikdy neuhradil a teda mu nikdy ako pohľadávky nevznikli), ale v uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzkov Poškodených, ktoré v zmysle vystavených Faktúr predstavujú práve pohľadávky Žalobcu. Ináč povedané, uvedenými postúpeniami došlo medzi Poškodeným ako postupcom a Žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávok Žalobcu, čo je v rozpore s vyššie citovaným zákonným ust. § 524 OZ. Z uvedeného potom vyplýva, že Žalobca nemôže predstavovať aktívne vecne legitimovaný subjekt na strane žalobcu v predmetnom súdnom konaní.
13. Žalovaný ďalej poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 4Obo 20/2007 zo dňa 29. januára 2008: „Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. Absolútne neplatný právny úkon, je právny úkon, ktorý nie je dovolený. O takúto nedovolenosť a teda absolútnu neplatnosť právneho úkonu ide vtedy, ak svojím obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo zákon obchádza. Obchádzanie zákona obsahom alebo účelom urobeného právneho úkonu spravidla znamená, že právny úkon neodporuje síce výslovnému zneniu ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol.“ S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu viažucu sa k uzatvoreniu ZoPP medzi Poškodeným ako postupcom a Žalobcom ako postupníkom, ktoré Žalobca ako veriteľ eviduje voči Poškodenému ako voči dlžníkovi (t. j. neexistujúci predmet postúpenia), považujeme takýto právne úkony podľa ustanovenia § 39 OZ za absolútne neplatné. Zároveň vo vzťahu k uzatvoreným ZoPP si dovoľujeme dať konajúcemu súdu do pozornosti aj skutočnosť, že okrem nemožnosti uzatvorenia takéhoto zmluvného typu z vyššie uvedených dôvodov, súčasne v predmetných zmluvách absolútnym spôsobom absentuje konkrétny prejav vôle Poškodeného ako postupcu týkajúci sa postúpenia samotných pohľadávok. V predložených ZoPP je pritom zo strany zmluvných strán uvedená len špecifikácia (nimi určenej a vymedzenej, podľa nášho právneho názoru neexistujúcej) pohľadávok, ktorá následne je premietnutá v predmete samotnej zmluvy, avšak absentuje tu naplnenie samotného cieľa zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorým je prejav vôle postupcu postúpiť pohľadávky. Súčasne si dovoľujeme poukázať na skutočnosť, že samotné predmety ZoPP je potrebné považovať za rozporuplný, nejasný a v konečnom dôsledku za presne nešpecifikovaný.
14. Žalovaný poukázal na Oznámenie o poistnom plnení 1, resp. Oznámenie o poistnom plnení 2 predložené zo strany Žalobcu, v zmysle ktorého bolo zo strany Žalovaného, bez ohľadu na vyššie uvedené skutočnosti, v dôsledku Škodovej udalosti 1, resp. Škodovej udalosti 2 zaplatené poistné plnenie v sume 1.104,77 EUR, resp. v sume 304,92 EUR (čo potvrdil aj samotný Žalobca). Zároveň máme za to, že Žalobcom uplatnený nárok je nedôvodný aj v časti uplatňovaných úrokov z omeškania. V tejto súvislosti poukazuje na závery uvedené v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22.11.2018, sp. zn.3Cdo/145/2017, ktorý sa ako dovolací súd stotožnil so záverom odvolacieho súdu, podľa ktorého povinnosť zaplatiť úroky z omeškania vzniká až doručením právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody, a žalovaný by sa do omeškania mohol dostať až v prípade nesplnenia si povinnosti, ktorá bola uložená právoplatným rozhodnutím, zaplatiť žalobcovi súdom priznanú náhradu škody. Dovolací súd zároveň v rozhodnutí uviedol, že peňažná sankcia v podobe úrokov z omeškania upravená v § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o PZP“) je viazaná na nesplnenie nepeňažnej povinnosti vyjadrenej v § 11 ods. 6 písm. a/ alebo b/ zákona o PZP, účelom ktorej je ochrana poškodeného, aby poisťovňa pod následkom tejto sankcie nezostala nečinná, aby bola nútená oznámiť v lehote 3 mesiacov poškodenému spôsob vybavenia jeho poistnej udalosti. Z vyššie uvádzaných skutočností a dôvodov máme za to, že uplatnené nároky Žalobcu sú nepreukázané, neoprávnené a nedôvodné.
15. Žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol, že Žalovaný v podanom odpore namieta tú skutočnosť, zo strany žalobcu neboli dodržané ust. § 132 CSP, kedy podľa názoru žalovaného „žalobca pritom že nešpecifikoval základné údaje - napr. ani len o priebehu Škodovej udalosti 1 a Škodovej udalosti 2, a ďalších realizovaných úkonoch týkajúcich sa Škodovej udalosti 1 a Škodovej udalosti 2 zo strany Poškodeného. Žalobca údaje o týchto podstatných náležitostiach neuviedol, niektoré síce vyplývajú z príloh, čo však absolútne nie je, vzhľadom na znenie ustanovenia § 132 ods. 2 Civilného sporového poriadku, postačujúce.“ Ak žaloba neobsahuje zákonom stanovené náležitosti alebo má vady, súd sa pokúsi o ich odstránenie. Na základe podanej žaloby, súd vydal platobný rozkaz, pričom však nepovažoval za potrebné vyzývať nás ako zástupcu žalobcu na doplnenie skutočností, ktorých absenciu žalovaný namieta. Pravdivé a úplne opísanie rozhodujúcich skutočností predstavuje samotný základ žaloby. Žalobca zrozumiteľne a určito opísal okolnosti, ktoré viedli k podaniu žaloby, teda skutkový stav. Tvrdenia, z ktorých má vyplynúť oprávnenosť uplatneného nároku - nároku na náhradu škody, sú jednoznačné a konkrétne, pričom nie je možné, aby došlo k zámene s iným skutkom. Žalobca je presvedčený, že zákonom stanovenú povinnosť o náležitosti žaloby podľa § 132 CSP sme si splnili. Poistné udalosti sú v žalobe špecifikované dostatočne jasne, zrozumiteľne a bez možnosti omylu s inými poistnými udalosťami, kedy je v žalobe uvedené, kedy došlo k poistným udalostiam, aké motorové vozidlo bolo v ich dôsledku poškodené aj pod akým číslom dané poistné udalosti žalovaný zaregistroval.
16. K námietke aktívnej vecnej legitimácie žalobca uviedol, že žalovaný vo svojom odpore namieta aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, a to z dôvodu neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, nakoľko podľa právneho názoru žalovaného je poškodený, ako poškodený z poistnej udalosti, dlžníkom žalobcu. Žalovaný v podanom odpore prezentuje poškodeného ako dlžníka žalobcu, čo odôvodňuje tým, že poškodený neuhradil pohľadávku (faktúru za opravu poškodeného motorového vozidla), ktorú v žalovaným neuhradenej a krátenej časti postúpil zmluvou o postúpení pohľadávky na žalobcu, k čomu uvádzame nasledovné: Pohľadávky, ktorých zaplatenie je predmetom sporu medzi žalobcom a žalovaným, a ktoré boli postúpené, predstavujú nárok na náhradu škody. Nárok uplatnený v tomto konaní vznikol krátením časti nároku na náhradu škody, ktorú si uplatnili poškodení, resp. žalobca, voči žalovanému v zmysle §15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Žalovaný sa svojimi tvrdeniami opakovane pokúša odpútať pozornosť od základu nároku žalobcu, ktorý je jasný a preukázaný, napriek tomu zasielame stručnú argumentáciu podporujúcu naše tvrdenia: Autori publikácie s názvom Poistné zmluvy, T.. M.. O., Q. M.. Š. na str. 1 tejto publikácie uvádzajú: „podstatou poistenia je prenos finančných dopadov rizika z jeho nositeľa na iný subjekt (poisťovňu).“ „Úlohou poistenia je najmä prostredníctvom poistného plnenia zabezpečiť finančné prostriedky, ktoré slúžia na zmiernenie dopadov vzniknutej poistnej udalosti.“ Z podstaty poistenia teda nevyplýva, že by poškodený poistnou udalosťou mal najprv znášať finančné dopady rizika, ktoré si pre daný prípad poistil, preukázať tieto finančné dopady poisťovni a až tak ich preniesť na poisťovňu. Poistenie práve naopak slúži na to, aby subjekt odlišný od poisteného (poisťovňa) znášal tieto finančné dopady rizika, ktoré si poistil poistený a za ktoré v pravidelnom intervale uhrádza poisťovni poistné. Požiadavka žalovaného sa teda prieči samotnému princípu poistenia. Nárok na náhradu škody, vzniká okamihom vzniku škody a neviaže sa na vykonanie opravy motorového vozidla a teda nie je ani rozhodujúce v prípade navrátenia veci do predošlého stavu kto a ako (tj. platobné miesto) uhradí škodu. Právna skutočnosť, ktorá podmieňuje vznik nároku je vznik škodovej udalosti. Z vyššie uvedeného ustanovenia zákona teda nevyplýva, že by právo na náhradu škody alebo na poistné plnenie vzniklo až vtedy, keď poškodení preukážu poisťovateľovi finančné dopady rizika, t.j. doklad o úhrade nákladov vynaložených na uvedenie veci do stavu pred poistnou udalosťou. Sme toho názoru, že pokiaľ by tomu tak bolo, zákonodarca by vyslovene takúto požiadavku precizoval v základnom hmotnoprávnom predpise súkromného práva - Občianskom zákonníku. Ak by poistení alebo poškodení z poistných udalostí museli najprv uhradiť náklady a tak žiadať preplatenie, poprel by sa základný význam a účel samotného poistenia. Dané vyplýva nie len z Občianskeho zákonníka, ale z celospoločenského záujmu a aj z logického, či systematického výkladu. Žalovaný je povinný uhradiť skutočnú škodu, ktorá vznikla poškodením motorových vozidiel. Skutočná škoda má byť priznaná vo výške nákladov za reálne vykonané opravy, ktoré boli nevyhnutné v dôsledku škodových udalostí už samotným vznikom škody a nie až opravou poškodených motorových vozidiel (§ 797 ods.2 Občianskeho zákonníka). Výška nároku na poskytnutie poistného plnenia sa odvíja od výšky vzniknutej škody. Žalobca žiada iba zaplatiť za vykonané a fakturované opravy. Na podporu našej argumentácie tiež uvádzame, že v zmysle ustálenej judikatúry (NŠ ČR, sp.zn.:25Cdo347/2000, 25Cdo2575/2000, 5Cdo89/2008 a pod.) nie je podstatné, či poškodený vec skutočne opravil alebo nie, pretože výšku škody nie je možné robiť závislú na tom ako poškodený s vecou naloží, teda napr. či ju niekomu daruje, predá alebo vymení a za akú cenu (protihodnotu), pretože tieto okolnosti sú náhodilé a bez súvislosti s príčinou vzniku škody. Výška škody na veci nemusí byť preukázaná len vyúčtovaním jej opravy (viď faktúry servisu s podrobným rozpisom prác a materiálu). Je možné vychádzať z ceny veci, ktorú mala v dobe poškodenia a z rozsahu, v akom bola poškodená zásahom škodcu. Konanie a tvrdenie žalovaného je v rozpore s podstatou a zmyslom povinného zmluvného poistenia, ktoré má chrániť poškodených. Poškodený nemôže doplácať na to, resp. byť sankcionovaný za to, že mu niekto iný spôsobil škodu. Rozsah náhrady škody poskytnutý žalobcovi by mal zohľadňovať všetky účelne vynaložené prostriedky použité na navrátenie poškodeného motorového vozidla do predošlého stavu. Nie je daný dôvod, aby náklady neuhradené žalovaným musel znášať žalobca, resp. poškodený, ktorý nezavinil dopravnú nehodu a predmetnou opravou motorového vozidla sa len domáhal uvedenia motorového vozidla do stavu pred nehodou. Skutočnosť, že v zásade nie je potrebné preukazovať vynaloženie nákladov na uvedenie veci do stavu pred poistnou udalosťou ako predpoklad priznania plnenia poisťovne vyplýva aj z iných ustanovení Občianskeho zákonníka. Pokiaľ by teda mal zákonodarca v úmysle ako predpoklad priznania poistného plnenia splnenie povinnosti poisteného predložiť doklad o tom, že náklady na uvedenie veci do stavu pred poistnou udalosťou poistený vynaložil, výslovne by túto požiadavku uviedol v zákone, obdobne ako v prípade vyššie uvedeného ustanovenia § 449 odsek 3 OZ a § 810 OZ. Uvádzame, že doposiaľ ani z praxe samotnej poisťovne nevyplýva, že by k likvidácii poistnej udalosti od svojich klientov - poistených alebo poškodených vyžadovala predkladanie
dokladov o úhrade faktúry za opravu vozidla. Žalovaný sám veľmi dobre vie, že takáto požiadavka nemá oporu v zákone, a preto predkladanie takýchto dokladov ani nevyžaduje od poškodených pri likvidácii poistných udalostí. Taktiež žalovaný už v predmetnom prípade čiastočne plnil, čo je zrejmé z oznámení o poistnom plnení, pričom nevyžadoval doklady o úhrade faktúr za opravu, preto považujeme námietku žalovaného bez právneho alebo skutkového významu. Z vyššie uvedeného je teda zrejmé, že výklad, ktorým žalovaný dospel k záveru, že poškodený je dlžníkom žalobcu, je nesprávny, bez opory v zákone, dokonca je to taký právny názor, ktorý popiera logicky, spravodlivý výklad právnych predpisov a aj samotnú prax poisťovní v obdobných konaniach. Poškodený, ako veriteľ, postúpil krátené nároky na náhradu škody, ktoré mal voči žalovanému, ako dlžníkovi, pričom faktúra žalobcu predstavovala iba vyčíslenie, nepostúpil svoj dlh voči žalobcovi, ako to nesprávne a účelovo prezentuje žalovaný. Žalovaný v podanom odpore ďalej namieta predloženú zmluvu o postúpení pohľadávky a považuje ju za absolútne neplatnú, z dôvodu nejasnosti a neexistencie pohľadávky (podľa žalovaného predmetom postúpenia môže byť len pohľadávka veriteľa a nie záväzok dlžníka, čo považuje v rozpore v § 524 OZ).
17. Ku postúpeniu pohľadávok žalobca uviedol, že Postupca postúpil na žalobcu nárok na náhradu škody z poistných udalostí. Ako sme už vyššie uviedli, nárok na poistné plnenie vzniká okamihom škodovej/ poistnej udalosti. Účelom postúpenia pohľadávky je, aby došlo k zmene veriteľa, nie aby nastala zmena v obsahu postúpenej pohľadávky, čo by mohlo zhoršiť právne postavenie dlžníka. Ustanovenie § 525 ods. 1 taxatívne vymedzuje pohľadávky, ktoré nemožno postúpiť, pričom nárok na náhradu škody, ktorý má povahu peňažnej pohľadávky, tam uvedený nie je, tj. je možné ho platne postúpiť. Obsahom pohľadávky na peňažné plnenie je totiž povinnosť dlžníka plniť v peniazoch a právo veriteľa požadovať peňažné plnenie. Postúpením peňažnej pohľadávky sa postavenie dlžníka nezhoršuje. Zmena veriteľa peňažnej pohľadávky teda nemá vplyv na obsah pohľadávky. Postúpením (cesiou) na základe písomnej zmluvy prechádza pohľadávka z doterajšieho veriteľa (postupcu) na nového veriteľa (postupníka) v tom stave, v akom v okamihu postúpenia existovala, a to spolu s jej príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými. Samotné postúpenie nespočíva len v jednoduchom prevode pohľadávky, ale práve v zmene záväzku spôsobujúcej zámenu v osobe oprávneného (veriteľa). Pri tejto zmene totiž postupník ako nový veriteľ nadobúda spolu s postúpenou pohľadávkou aj legitimáciu na jej uplatnenie a vymoženie cestou súdu. Postúpenie pohľadávky je vlastne osobitným prípadom právneho nástupníctva (sukcesie), pri ktorom právny nástupca - postupník (nový veriteľ), nadobúda od právneho predchodcu - postupcu (pôvodného veriteľa), všetky prevádzané práva (creditor posterior in prioris creditoris locum succedit). V predmetnom prípade poškodený z jasne špecifikovaných poistných udalostí, tj. veriteľ, postúpil svoje pohľadávky voči žalovanému, ktoré mu mali byť vyplatené žalovaným z titulu nároku na náhradu škody, na postupníka, tj. žalobcu, aby priamo žalobca mohol vymáhať žalovaným neuhradené pohľadávky od žalovaného. Odmena za postúpenie bola predmetom osobitnej dohody. Takýto postup je v právnej praxi bežný a súdmi akceptovateľný. Zároveň na postúpenie je spôsobilá aj pohľadávka, ktorej existencia je sporná alebo pohľadávka, ktorej vznik je viazaný na splnenie podmienky (§ 36 OZ). Na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky sa nevyžaduje súhlas dlžníka, tj. žalovaného, keďže zmena v osobe veriteľa sa netýka jeho oprávnení a povinností vyplývajúcich pre neho zo záväzku. Poukazujeme aj na skutočnosť, že v aplikačnej praxi je nevyhnutné aplikovať aj princíp preferencie platnosti právnych úkonov. Právne úkony sa uskutočňujú s jednoznačným zámerom vyvolať riadne právne účinky, čo možno vyjadriť aj tým spôsobom, že za bežných okolností nikto nerobí právny úkon s úmyslom, aby bol tento úkon neplatný. Neplatnosť právneho úkonu je reštriktívnou výnimkou, ku ktorej možno interpretačne dospieť iba v prípade, ak konkrétny úkon za žiadnych okolností neobstojí ako platný. Žalovaný ďalej uvádza, že v zmluve o postúpení pohľadávky absentuje konkrétny prejav vôle poškodeného ako postupcu, týkajúce sa postúpenia samotnej pohľadávky. S uvedeným však v žiadnom prípade nemôžeme súhlasiť. Podstatnými náležitosťami zmluvy o postúpení pohľadávky sú v zmysle §524 OZ: 1) označenie účastníkov zmluvy, t.j. postupcu a postupníka, 2) identifikácia pohľadávky tak, aby nebola zameniteľná s inou pohľadávkou postupcu proti rovnakému dlžníkovi, aby medzi zmluvnými stranami nevznikali pochybnosti o tom, aká pohľadávka, ako a kedy bola postúpená. V zmysle uvedeného, zmluva o postúpení pohľadávky medzi postupcom B. A. ako poškodeným a postupníkom (žalobcom) zo dňa 05.10.2018, obsahuje jasné označenie účastníkov zmlúv a tiež identifikáciu postupovaných pohľadávok. Postupované pohľadávky sú v predmetnej zmluve špecifikované čo do výšky (presné vyčíslenie krátenej sumy), ale aj čo do dôvodu vzniku (nezaplatenie časti faktúry za opravu poškodeného motorového vozidla, ktorého potreba opravy vznikla z dôvodu vzniku poistnej udalosti). V článku II. predmetných zmlúv postupca jednoznačne prehlasuje, že špecifikácia postupovanej pohľadávky je úplná a správna. Logickým výkladom, ak postupca prehlasuje, že špecifikácia postupovanej pohľadávky je úplná a správna, musí mať vedomosť o tom, že táto pohľadávka je predmetom postúpenia a teda aj
takto prejavuje svoju vôľu pohľadávku v konkrétnej výške, vzniknutú z konkrétneho dôvodu, postúpiť. Zmluva o postúpení pohľadávky z hľadiska platnosti ako právneho úkonu musí obsahovať generálne základné prvky, ktoré sú nevyhnutné pre platnosť každého právneho úkonu, v zmysle §34 a nasl. OZ v platnom znení. Samotný prejav vôle z hľadiska jeho náležitostí tak môže byť vyjadrený ako výslovne, tak aj konkludentne. Máme za to, že postupca v uvedenom prípade vyjadril svoju vôľu postúpiť pohľadávky na postupníka, a to vyjadrením súhlasu s výškou a špecifikáciou postupovanej pohľadávky. Taktiež v článku III predmetnej zmluvy v bode 4 zmluvné strany (teda postupca a postupník) vyhlasujú, že zmluva predstavuje ich skutočnú, slobodnú a vážnu vôľu a na znak súhlasu ju podpisujú. Aj na základe uvedeného možno jednoznačne konštatovať, že postupcovia prejavili svoju vôľu pohľadávky postúpiť. Na základe uvedeného, považujeme predmetné tvrdenia žalovaného, ako aj námietku aktívnej legitimácie žalobcu, za irelevantné.
18. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný v podanom odpore len poukázal na odôvodnenie krátenia uvedené v Oznámení o poistnom plnení zo dňa 23.05.2018 a v Oznámení zo dňa 28.05.2018, že: „akékoľvek ďalšie nároky Žalobcu sú nepreukázané, neoprávnené a nedôvodné.“, avšak bez akéhokoľvek bližšieho zdôvodnenia alebo poskytnutia dôkazu o správnosti postupu žalovaného. Svoje tvrdenia neoprel o žiadnu relevantnú obranu či použitie prostriedkov aktívnej procesnej obrany čo do podstaty krátenia nároku žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu. Žalobca má za to, že žalovaný vo svojom odpore nijako nereagoval na skutočnosti uvedené žalobcom v návrhu na vydanie platobného rozkazu a neuviedol skutočnosti, ktoré by spochybnili žalobcom uplatnený nárok čo do základu aj výšky. Žalovaný takisto neuviedol žiadny relevantný dôvod, pre ktorý by žalobca nemal právo na uplatnený nárok a ani neuplatnil prostriedky procesnej obrany včas. Koncentrácia konania predstavuje efektný a funkčný nástroj zrýchlenia sporového konania, ktorého cieľom je, aby jednotlivé strany využili všetky svoje prostriedky procesnej obrany, resp. procesného útoku čo najskôr, aby nedošlo k zdĺhavým a neefektívnym súdnym konaniam. Povinnosťou účastníka, ktorý tvrdí určité skutočnosti v sporovom konaní je, aby danú skutočnosť preukázal, a to znamená uniesol dôkazné bremeno. Existencia tvrdenej skutočnosti podmieňuje existenciu dôkaznej povinnosti a platí pre každého účastníka sporu. Ide o zodpovednosť účastníka preukázať tvrdené, avšak je potrebné brať ohľad aj na hospodárnosť, efektívnosť a dĺžku konania. Žalobca dôvodnosť svojej žaloby riadne preukázal listinnými dôkazmi, ktoré boli prílohou žalobného návrhu a žalovaný neuniesol dôkazne bremeno, nakoľko neuviedol žiadny (právny) dôvod, pre ktorý by žalobca nemal právo na uplatnený nárok. Žalovaný v podanom odpore teda nijak nevyvrátil žalobcom uplatnený nárok na náhradu škody uvedený v návrhu na vydanie platobného rozkazu. Ak žalovaný tvrdí, že krátenie bolo dôvodne, resp. ak neakceptuje predložené faktúry, a aj vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný je subjektom, ktorý má zo zákona vykonávať šetrenie, musí svoje tvrdenia relevantne preukázať a zdôvodniť. Obrana žalovaného je iba v teoretickej a nepodloženej rovine tvrdenia a žalovaný v tomto ohľade neuniesol dôkazne bremeno. Žalovaný nie je oprávnený krátiť nárok žalobcu iba s poukazom na svoj subjektívny názor, že krátenie je dôvodne.
19. Žalobca zároveň navrhol aby bolo predmetné konania prejednané na Okresnom súde Košice I. Následne Okresný súd Banská Bystrica postúpil vec Okresnému súdu Košice I.
20. Na pojednávaní konanom dňa 12.08.2020 sa zúčastnil právny zástupca žalobcu, právny zástupca žalovaného dňa 11.08.2020 ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní.
21. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými žalobcom, žalovaným, a zistil tento skutkový stav veci:
22. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že dňa 21.03.2018 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle R. R., N.: C., ktoré v čase dopravnej nehody patrilo poškodenému: B. A., bytom: K. X, XXX XX C., narodený: XX.XX.XXXX , pričom túto škodovú udalosť spôsobil vodič iného motorového vozidla , ktoré bolo v čase škodovej udalosti povinne zmluvne poistené za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného. Predmetná škodová udalosť bola žalovanému riadne ohlásená dňa a ten ju zaregistroval pod číslom poistnej udalosti 9565589140.
23. Poškodený si dal opraviť vozidlo v autoservise T.. Z. K. - TECHNOUNION, miesto podnikania: Ovručská 8, 040 22 Košice, IČO: 10 692 304. Náklady na opravu tohto poškodeného motorového vozidla predstavovali sumu vo výške 1270,35 Eur. Poškodenému bolo oznámením o poistnom plnení zo
dňa 23.05.2018 oznámené, že dňa 22.05.2018 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti, pričom výška poistného plnenia bola 1104,77 Eur.
24. Poškodený si v dôsledku škodovej udalosti prenajal náhradné vozidlo u žalobcu. Žalobca ako prenajímateľ a poškodený ako nájomca uzavreli Zmluvu o nájme č. 2018/9565589140 zo dňa 21.03.2018, ktorej súčasťou bol aj preberací protokol. Predmetom nájmu bolo motorové vozidlo R. R., N.: C., doba nájmu bola určená od 21.03.2018 do ukončenia opravy (viď Článok II, bod 1 Zmluvy) a výška nájomného bola dohodnutá v sume 30 Eur na 1 deň (viď Článok III, bod 1 Zmluvy). Celková cena nájmu bola vo výške 360,- Eur a to za nájom náhradného vozidla od 21.03.2018 - 03.04.2018 (12 dní). Žalobca vystavil poškodenému faktúru č. 1801014 zo dňa 19.04.2018 na sumu 360,- Eur. Poškodenému bolo oznámením o poistnom plnení zo dňa 28.05.2018 oznámené, že dňa 23.05.2018 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti, pričom výška poistného plnenia bola 304,92 Eur. Žalovaný krátil výšku poistného plnenia tak, že za nájom za 1 deň náhradného vozidla priznal vo výške 26,40 Eur s DPH na základe porovnateľných ponúk a z dôvodu zníženia o opotrebenie spočívajúceho v rozdiele technických hodnôt pred a po pripočítaní najazdených km a paušálne zníženie 0,01€ za 1 km.
25. Poškodený, Jozef Slivka, postúpil na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 05.10.2018 svoju pohľadávku vo výške 220,66 Eur voči žalovanému titulom rozdielu medzi fakturovanou škodou a škodou reálne zaplatenou žalovaným a jej príslušenstvom na žalobcu.
26. Žalobca doložil v konaní do spisu faktúru č. 1801013, faktúru č. 1801014 zo dňa 19.04.2018 , oznámenie o poistnom plnení zo dňa 23.05.2018, oznámenie o poistnom plnení zo dňa 28.05.2018, cenníky autoservisov, zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 05.10.2018, zmluvu o nájme č. 2018/9565589140 zo dňa 21.03.2018, preberací a odovzdávací protokol , cenu nájmu za prenájom auta v autopožičovni Š. R., Matičná 59, 040 17 Košice a cenu nájmu za prenájom auta v autopožičovni Q..
27. Podľa § 15 ods.1 z. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
28. Podľa § 4 ods.4 z.č.381/2001 Z. z., o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.
29. Podľa § 422 ods.1 z. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (OZ), uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo.
30. Podľa ust. §797 ods.3 OZ, plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.
31. Podľa ust. § 517 ods. 1 OZ, Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
32. Podľa § 517ods.2 OZ, Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
33. Podľa ust. § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, Výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
34. Obrana žalovaného v konaní nebola úspešná, táto pohľadávka vychádza zo základu nevyplateného poistného plnenia podľa ust.§ 15 ods.1 z.č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a § 442 Občianskeho zákonníka. Nárok na vznik poistného plnenia vzniká okamihom škody a neviaže sa na vykonanie opravy motorového vozidla. Právna skutočnosť, ktorá podmieňuje vznik nároku, je vznik škodovej udalosti.
35. Obrana žalovaného, ktorá spočívala v poukázaní na nesplnenie kritérií všeobecných náležitostí podania v zmysle ust. § 132 CSP nebola v konaní úspešná. Žalobca v konaní opísal skutkový stav všetkých škodových udalostí a následných uplatnených nárokov dostatočne pričom zároveň o tvrdených skutočnostiach predložil aj dôkazy a to o poistnej udalosti č. faktúru č. 1801013, faktúru č. 1801014, oznámenie o poistnom plnení zo dňa 23.05.2018, oznámenie o poistnom plnení zo dňa 28.05.2018, Zmluvu o nájme č. 2018/9565589140 zo dňa 21.03.2018. Súd taktiež poukazuje na ust. § 129 CSP, ktoré súdu umožňujú vyzvať stranu v konaní, resp. toho kto podanie urobil na doplnenie podania v prípade ak z podania nie je zrejmé čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné. Súd však v konaní nemal pochybnosť o opise rozhodujúcich skutočností z ktorých vyplýva uplatňovaný nárok, podanie malo všetky náležitosti v zmysle ustanovení CSP o náležitostiach žaloby (§ 132 CSP a nasl.) a žalovaný zároveň v konaní nepredložil žiadne dôkazy resp. nepoužil prostriedky procesnej obrany a procesného útoku, ktorými by bolo možné uplatňovaný nárok inak identifikovať. Žalobca v žalobnom návrhu uviedol kedy došlo ku škodovej udalosti, presne identifikoval poškodené motorové vozidlo ako aj čísla poistných udalostí pod ktorými žalovaná poistné udalosti zaregistrovala a o tvrdených skutočnostiach predložil listinné dôkazy.
36. Súd má za to, že žalobcom doložené zmluvy o postúpení pohľadávok majú zákonom stanovené náležitosti a žalobca je aktívne vecne legitimovaný na uplatnenie práva proti žalovanému. Súd poukazuje na to, že zmluvy o postúpení pohľadávky sú v písomnej forme a nepochybne z nich vyplýva, kto komu postupuje pohľadávku v akej výške s uvedením právneho dôvodu vzniku pohľadávky. Podľa § 524 ods.1 a 2 Občianskeho zákonníka; Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému; S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Z citovaného ustanovenia a judikatúry súdov vyplýva, že pre platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky sa vyžaduje písomná forma a obligatórne náležitosti zmluvy, a to označenie účastníkov zmluvy, t.j. postupcu a postupníka a identifikácia pohľadávky tak, aby nebola zameniteľná s inou pohľadávkou postupcu proti rovnakému dlžníkovi, aby medzi zmluvnými stranami nevznikali pochybnosti o tom, aká pohľadávka ako a kedy bola postúpená.
37. Žalobca bol aktívne legitimovaný na podanie žaloby z dôvodu, že bola uzavretá zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 05.10.2018 medzi postupcom Jozef Slivka (poškodeným) a postupníkom - žalobcom, kde je presne špecifikovaný predmet zmluvy - a to pohľadávka vo výške 220,66 Eur a prísl. , čo predstavuje rozdiel medzi fakturovanou škodou a škodou už zaplatenou žalovaným z poistnej udalosti č. 9565589140 a z poistnej udalosti č. 9527366077.
38. Súd má za to, že náklady na prácu sa vypočítajú s priznaním hodinovej sadzby účtovanej autoservisom, ktorá neprevyšuje obvyklú cenu v danom regióne opravcu pre konkrétnu značku a typ vozidla, pričom žalobca - servis v prípade poškodeného motorového vozidla si fakturoval za 1NH práce cenu 25,00 EUR. Podľa predložených cenníkov autoservisov, žalobcom účtovaná suma za normohodinu pri oprave poškodených motorových vozidiel je v porovnaní s ostatnými autoservismi približne rovnaká alebo výhodnejšia a nižšia (podľa priložených cenníkov autoservisov Moris Slovakia s.r.o. - 49 Eur bez DPH karosárske a lakovacie práce, 39 Eur bez DPH mechanické práce, Auto Gábriel, s.r.o. Košice - 49,- Eur bez DPH klampiarske a lakovacie práce, 40,- Eur bez DPH mechanické práce). Preto neuznané náklady na množstvo práce v plnej výške neboli uznané žalovaným dôvodne, nakoľko žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal, že výška normohodiny ( NH ) účtovaná žalobcom je nadhodnotená resp. je neobvyklá v danom regióne opravcom pre konkrétnu značku a typ vozidla. Žalobca predložil cenníky, ktoré monitorujú ceny normohodín obvyklé v košickom regióne.
39. Všetky servisy bez ohľadu na to, či sú žalovaným kvalifikované ako zmluvné, nezmluvné, autorizované alebo neautorizované podnikajú legálne a preferovanie a zvýhodňovanie len určitých
servisov je v rozpore s ochranou hospodárskej súťaže a s európskou legislatívou ( čl. 101 ods.3 zmluvy o fungovaní EU). Samotná skutočnosť, že oprava bola vykonaná neautorizovaným servisom nepredstavuje dôvod na krátenie ceny práce, ak to neovplyvňuje kvalitu vykonanej práce. Nie je možné zvýhodňovať alebo znevýhodňovať niektorý zo servisov, keďže podnikajú v súlade s nariadením komisie EÚ č.330/2010 z 20.4.2010 o uplatňovaní čl.101 ods.3 Zmluvy o fungovaní európskej únie a nariadení komisie EÚ č.461/2010 z 27.5.2010. Ak servis má určitú sumu za normohodinu, ktorú si určí v súlade s právom podnikať a dôjde k poistnej udalosti, aby túto znížil len preto, že poisťovňa prepláca len do určitej výšky normohodinu. Samotná skutočnosť, že oprava bola vykonaná neautorizovaným servisom nepredstavuje dôvod na krátenie ceny práce, ak to neovplyvňuje kvalitu vykonanej práce, preto ani krátenie poistného plnenia z dôvodu opravy v neautorizovanom servise neobstojí.
40. V prípade poistnej udalosti č.9527366077 si žalobca uplatnil nárok za nájom náhradného motorového vozidla na čas opravy poškodeného motorového vozidla. Výška uplatneného nároku bola 55,08 Eur a to z dôvodu, že žalovaný krátil výšku poistného plnenia tak, že za nájom za 1 deň náhradného vozidla priznal vo výške 26,40 Eur s DPH na základe porovnateľných ponúk a z dôvodu zníženia o opotrebenie spočívajúceho v rozdiele technických hodnôt pred a po pripočítaní najazdených km a paušálne zníženie 0,01€ za 1 km.
41. Vo vzťahu k vyššie spomenutému uplatnenému nároku súd nezistil neprimeranosť odplaty za nájom vozidla. Výška nájmu bola dohodnutá a upravená v Zmluve o nájme č. 2018/9565589140 zo dňa 21.03.2018, v Článku III, bod 1, predmetnej zmluvy vo výške 30 Eur na jeden deň. Žalovaný v Oznámení o poistnom plnení uviedol, že priznaná sadzba za nájom motorového vozidla je 26,40 Eur na základe porovnateľných ponúk. K uvedenému postupu žalovaný nepredložil žiadne dôkazy. Naopak, žalobca doložil cenu za 1 deň prenájmu v rovnakom období a pri porovnateľnom motorovom vozidle, pričom táto bola 36,- Eur s DPH v autopožičovni Š. car, resp. 61,96 Eur a 62,85 Eur v prípade vypožičania motorového vozidla z požičovne Q., a teda vyššia ako cena ktorú účtoval žalobca. Preto má súd za to, že cena nájmu účtovaná žalobcom je primeraná a obvyklá vzhľadom na ceny prenájmu iných obdobných vozidiel v konkrétnom regióne a v rovnakom časovom období. Cena určená žalovaným sa preto javí ako svojvoľné krátenie poistného plnenia. Na základe uvedeného súd posúdil nárok žalobcu za opodstatnený a náklady nájomného posúdil za nutne a účelne vynaložené náklady a v primeranej výške v porovnaní s nájomným obdobných vozidiel. Od poškodeného zároveň nemožno očakávať aby zisťoval ponuky najnižšej ceny nájomného v rôznych autopožičovniach a bolo jeho právom si zabezpečiť iné vozidlo.
42. Zároveň súd dodáva, že neobstojí ani krátenie poistného plnenia z dôvodu zníženia o opotrebenie spočívajúce v rozdiele technických hodnôt pred a po pripočítaní najazdených kilometrov a paušálne zníženie 0,01 Eur za 1km, pretože jednou zo zložiek škody, ktorú si žalobca uplatnil bola aj náhrada za použitie náhradného vozidla na nevyhnutný čas počas vykonávania opráv poškodeného motorového vozidla a uvedené opotrebenie je opotrebenie je súčasťou nákladov, ktoré tvoria skutočnú škodu.
43. Žalobca riadne preukázal dôvodnosť a opodstatnenosť svojho nároku, predložil v konaní cenníky prác jednotlivých autoservisov v regióne, ktoré preukazujú, že suma účtovaná žalobcom nebola neprimeraná a rovnako predložil aj cenové ponuky k nájmom porovnateľných motorových vozidiel. Žalovaný nijako spôsobom nepreukázal svoje tvrdenia, či stanovenie ceny a je primerané.
44. Súd zaviazal žalovaného na zaplatenie žalobcovi sumu 220,66 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne z dlžnej sumy 165,58 € od 07.06.2018 do zaplatenia, zo sumy 55,08 € od 08.06.2018 do zaplatenia, podľa ust. § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Z dôvodu, že súd má za to, že poškodení vykonali všetky potrebné úkony smerujúce k poskytnutiu plnenia za opravu poškodeného vozidla, a to nahlásením škodových udalostí, predložením faktúry č. 1801013 a faktúry č. 1801014. Ak žalovaný ukončil šetrenie poistnej udalosti v zmysle §797 Občianskeho zákonníka je poistné splatné do 15 dní, len čo poistiteľ skončil šetrenie poistnej udalosti.
45. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Z dôvodu, že žalobca mal vo veci plný úspech, priznal mu súd náhradu účelne vynaložených trov konania vo výške 100 %.
46. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
47. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
48. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I do 15 dní odo dňa jeho doručenia v 3 písomných vyhotoveniach.
Podľa ust. § 363 CSP, V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach ( § 127 CSP) podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 zákona č. 161/2015 Civilný mimosporový poriadok).