Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24CoCsp/3/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrea Dudášová a sudkýň: JUDr. Eva Behranová a JUDr. Ľuboslava Vanková, v právnej veci žalobkyne: A. D., nar. XX.X.XXXX, bytom H. XXXX/XX, C., proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO 35 792 752, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, zastúpený splnomocnencom: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO 47 233 516, o neplatnosť právnych úkonov, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta č.k. -137 zo dňa 26.9.2019, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalobkyni sa n e p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. -67 zo dňa 14.9.2017 výrokom I. určil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. 8500099384 uzatvorená medzi žalovaným a žalobkyňou ako dlžníčkou dňa 16.1.2015 je neplatná, výrokom II. určil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. 8500099387 uzatvorená medzi žalovaným a žalobkyňou ako dlžníčkou dňa 16.1.2015 je neplatná, výrokom III. Rozhodcovská zmluva č. 8500099384 uzatvorená medzi žalovaným ako veriteľom a žalobkyňou ako dlžníčkou dňa 16.1.2015 je neplatná, výrokom IV. určil, že Rozhodcovská zmluva č. 8500099384 uzatvorená medzi žalovaným ako veriteľom a žalobkyňou ako dlžníčkou dňa 16.1.2015 je neplatná, výrokom V. určil, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. 8500099384 uzatvorená medzi žalovaným ako veriteľom a žalobkyňou ako dlžníčkou dňa 16.1.2015 je bezúročná a bez poplatkov, výrokom VI. určil, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. 8500099387 uzatvorená medzi žalovaným ako veriteľom a žalobkyňou ako dlžníčkou dňa 16.1.2015 je bezúročná a bez poplatkov, výrokom VII. vo zvyšnej časti žalobu zamietol, výrokom VIII. súd žalobkyni nepriznal právo na náhradu trov konania.

2. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd rozsudkom č. k. -103 zo dňa 21.11.2018 v dôsledku podania odvolania žalovaným odvolanie žalovaného proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku VII. odmietol a rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I., II., V., VI. potvrdil, vo výrokoch III, IV., VIII. zrušil a vec mu v zrušenom rozsahu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd vytkol súdu prvej inštancie v zrušených výrokoch nedostatočné odôvodnenie rozsudku, keď vo vzťahu k určeniu neplatnosti rozhodcovských zmlúv v odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie absentovalo akékoľvek vyhodnotenie skutkových zistení v nadväznosti na závery vykonaného dokazovania, keďže obsahom odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie boli ničím nepodložené konštatovania o formulárovej podobe rozhodcovských zmlúv, o jednostrannom nastavení podmienok a o tom, že žalovaný nepoučil žalobcu o význame a priebehu rozhodcovského konania. Za týchto okolností nezostávalo odvolaciemu súdu len konštatovať, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie vo vzťahu k určeniu neplatnosti rozhodcovských

zmlúv neodôvodnil ústavne prijateľným spôsobom, čím odňal stranám možnosť konať pred súdom. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil vo výrokoch III, IV., VIII. a vec mu v zrušenom rozsahu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie ( a ) s tým, že povinnosťou súdu prvej inštancie bude opätovne posúdiť žalobou uplatnený nárok na určenie neplatnosti rozhodcovských zmlúv vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania, ktoré je nevyhnutné vyhodnotiť v súlade s ustanovením Civilného sporého poriadku, a to najmä so sústredením sa na sporné otázky, ako aj odvolacie argumenty odvolateľa, tieto posúdiť z hľadiska všetkých na vec vzťahujúcich sa zákonných ustanovení a potom vo veci znova rozhodnúť, pričom rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ustanovením Civilného sporého poriadku odôvodniť.

3. Súd prvej inštancie po zrušení a vrátení mu veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie odvolacím súdom opäť vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom tak, že výrokom I. určil, že Rozhodcovská zmluva č. 8500099384 zo dňa 16.1.2015 uzatvorená medzi žalovaným ako veriteľom a žalobkyňou ako dlžníčkou je neplatná, výrokom II. určil, že Rozhodcovská zmluva č. 8500099387 zo dňa 16.1.2015 uzatvorená žalovaným ako veriteľom a žalobkyňou ako dlžníčkou je neplatná a výrokom III. žalobkyni právo na náhradu trov konania nepriznal.

4. Napadnutý rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. , , , , o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, , , , , , o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, , , platného a účinného v čase uzatvorenia zmlúv zo dňa 16.1.2015, , .

5. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že na základe vykonaného dokazovania, mal súd za preukázané, že rozhodcovské zmluvy, ktoré strany sporu medzi sebou uzatvorili, sú neplatné, a to pre ich neprijateľnosť, ktorá spočíva v tom, že súd ich nepovažoval za individuálne dojednané. Žalovaný len žalobkyni predostrel na podpis pripravené formulárové znenie rozhodcovských zmlúv, v texte ktorých sa mení len spotrebiteľ a číslo spotrebiteľskej zmluvy, na ktorú sa vzťahujú. Rozhodcovské zmluvy vo formulárovej podobe vyhotovil žalovaný - dodávateľ služby, veriteľ, a teda jedná sa o jednostranné nastavenie podmienok riešenia sporov prostredníctvom rozhodcovských súdov, ktoré druhá - slabšia zmluvná strana, dlžník, spotrebiteľ (žalobkyňa) ani nemôže ovplyvniť. Predmetnými rozhodcovskými zmluvami reálne došlo k narušeniu rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa. Je možné konštatovať, že žalovaný od počiatku sledoval v súvislosti s koncipovaním rozhodcovských zmlúv to, aby v prípade vzniku sporov zo spotrebiteľských zmlúv, boli tieto vždy riešené na rozhodcovskom súde.

6. Súd prvej inštancie žalobcovi ako plne úspešnej strane sporu náhradu trov konania nepriznal, keďže jej žiadne trovy nevznikli, žiadne si neuplatnila a žiadne jej ani zo súdneho spisu nevyplývajú.

7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa ustanovenia , , , . V odvolaní uviedol, že napádaný rozsudok porušuje právo žalovaného na spravodlivý proces, ako aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia spôsobom, aký určuje zákon. Napriek skutočnosti, že žalovaný vo veci predložil vyjadrenie k podanej žalobe a tam uvádzaným tvrdeniam, súd sa pri stotožnení so žalobou žiadnym spôsobom nevyporiadal s vyjadrením žalovaného. Porušenie práva žalovaného na riadne rozhodnutie a jeho odôvodnenie zodpovedajúce ako tak minimálnym požiadavkám určeným dokumentuje napríklad to, že súd prvej inštancie neuviedol jediný argument a dôvod, pre ktorý pri posudzovaní predmetných rozhodcovský zmlúv nepoužil ustanovenia , súd prvej inštancie neuviedol ani jediný dôvod, pre ktorý odkazuje na rozhodnutia vydané vo vzťahu k odlišnej právnej úprave súvisiacej s rozhodcovskými zmluvami. Žalovaný napáda závery týkajúce sa určenia neplatnosti rozhodcovských zmlúv, pretože súd prvej inštancie sa pri rozhodovaní vôbec neriadil , ktorý bol účinný od 01.01.2015 a obe rozhodcovské zmluvy boli uzavreté v súlade s daným zákonom, súd prvej inštancie vyžaduje ako podmienku platnosti zmlúv také skutočnosti, ktoré neurčuje ani zákon. Do právomoci súdu nepatrí určovať iné podmienky platnosti právneho úkonu ako tie, ktoré sú dané zákonom. Z rozsudku nevyplýva jediná skutočnosť, ktorá by potvrdila, že vôľa žalobcu uzavrieť rozhodcovskú zmluvu nebola prejavená preukázateľne a nepochybne. o spotrebiteľskom rozhodcovskom

konaní ustanovuje podmienky pre spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu. Navrhuje, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a sám rozhodol tak, že žalobu zamietne.

8. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného proti rozsudku súdu prvej inštancie nevyjadrila.

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (, , , ), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( v spojení s ) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie ( ).

10. Predmetom konania na súde prvej inštancie je nárok žalobkyne voči žalovanému na určenie neplatnosti Rozhodcovskej zmluvy č. 8500099384 uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 16.1.2015 a Rozhodcovskej zmluvy č. 8500099387 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 16.1.2015. Vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania žalovaného je predmetom odvolacieho konania posúdiť, či v konaní pred súdom prvej inštancie nedošlo k porušeniu práva strán na spravodlivý súdny proces, či konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, či súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a či vec správne právne posúdil.

11. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobkyňou tvrdených nárokov, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, s poukazom na ustanovenie odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov súdu prvej inštancie odchýliť, a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné:

12. Odvolací súd na úvod uvádza, že súd prvej inštancie postupoval správne, pokiaľ predmetný právny vzťah uzavretý medzi dodávateľom (žalovaným) a spotrebiteľom (žalobkyňou) posúdil ako vzťah spotrebiteľský. Na uvedený vzťah správne aplikoval ustanovenia príslušných právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa, ktoré majú aplikačnú prednosť pred inými ustanoveniami vzťahujúcimi sa na predmetné vzťahy medzi veriteľom (dodávateľom) a dlžníkom (spotrebiteľom). Žalovaný v konečnom dôsledku ani spotrebiteľský vzťah nespochybnil.

13. V súvislosti s akoukoľvek rozhodcovskou zmluvou je potrebné uviesť, že jej cieľom je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc, pričom na tomto nič nemení technika predkladania - inkorporovania doložky do všeobecných zmluvných podmienok versus vyhotovenie štandardnej rozhodcovskej zmluvy na samostatnom liste (hárku) papiera. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je predsa len význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože pri vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak stane v súkromnom právnom procese, požiadavka na rešpektovanie princípov súkromného

práva rozhodcom, vrátane princípu dobrých mravov, je plne opodstatnená. Ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, obavy, že slabšia strana si svoj osud v tak závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležite naplánovať, sú plne namieste.

14. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie o neplatnosti rozhodcovských zmlúv ako neprijateľnej zmluvnej podmienke, pričom dôvod neprijateľnosti a tým aj neplatnosti vyvodil z toho, že neboli individuálne dojednané. Podstatné pritom bolo to, či uzavretie rozhodcovských zmlúv, ktoré formuloval dodávateľ, je alebo nie je výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán, či spotrebiteľ mal možnosť voľby prijať alebo odmietnuť návrh na riešenie sporov v rozhodcovskom konaní bez toho, aby tým zmaril uzavretie zmlúv o úvere. Ďalej bolo podstatné, či spotrebiteľovi boli vopred poskytnuté jasné a zrozumiteľné informácie o tom, čo znamená riešenie sporov v rozhodcovskom konaní. Posúdenie platnosti alebo neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, ktorú vopred formuloval žalovaný dodávateľ, vychádzalo z predpokladu, že spotrebiteľ bol informovaný o možnosti riešenia vzájomných sporov v rozhodcovskom konaní, ako aj o možnosti neprijať rozhodcovskú zmluvu. Formulárový obsah rozhodcovských zmlúv a zmlúv o úvere však dával spotrebiteľovi len formálnu možnosť neprijať rozhodcovské zmluvy, preto bolo dôkazné bremeno na strane žalovaného. V prípade nepreukázania opaku zo strany dodávateľa zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Rozhodcovské zmluvy boli uzatvorené na predtlačenom formulári v čase uzatvorenia zmlúv o úvere a žalovaný ničím nepreukázal individuálny charakter ich dojednaní.

15. Rozhodcovské zmluvy boli uzavreté v deň uzavretia zmlúv o úvere a prevzatia peňažných prostriedkov žalobkyňou. I z toho, že zmluvy o úvere a rozhodcovské zmluvy boli uzavreté popri sebe v rovnakom čase možno usudzovať, že poskytnutie úverov bolo podmienené uzavretím formulárových rozhodcovských zmlúv. Nebolo spochybnené, že obsah zmlúv o úvere a rozhodcovských zmlúv formuloval žalovaný. Na preukázanie individuálneho dojednania rozhodcovských zmlúv totiž nepostačuje existencia osobitnej listiny. Rozhodcovské zmluvy hoci uzatvorené na samostatnom tlačive, majú charakter štandardnej zmluvnej podmienky používanej žalovaným pri uzatváraní zmlúv o úvere so spotrebiteľmi.

16. Rozhodcovské zmluvy v predmetnej veci predstavujú notoricky používanú formu rozhodcovskej zmluvy, ide o rutinný postup zo strany dodávateľa. Takýmto postupom pri podpise hlavného kontraktu, ktorý je však výsledkom individuálneho dojednania, lebo vzniká na základe požiadavky spotrebiteľa, dodávateľ už bez aktivity a záujmu spotrebiteľa, jednostranne vnucuje spotrebiteľovi ďalší zmluvný vzťah. Predkladanie rozhodcovských doložiek spotrebiteľovi za stavu, keď nepozná pravidlá arbitráže (predmet rozhodcovských zmlúv) a prirodzene nevenuje dostatočnú pozornosť tomuto formuláru, sa zneužíva k záverom o individuálnom dojednaní zo strany spotrebiteľa. Technická samostatnosť listín

- zmlúv o úvere a rozhodcovských zmlúv v tomto prípade neznamená individuálnosť jej dojednania. Podpis spotrebiteľa na nej neverifikuje jej individuálne dojednanie v tom zmysle, v akom to zakotvuje ustanovenie . Je evidentné, že spotrebiteľ pristúpil na dodávateľom vopred pripravené, vzájomne nevyjednané a ním neovplyvnené podmienky.

17. Rozhodcovské zmluvy uzatvorené so spotrebiteľom, ak majú byť právom akceptovateľné ako prejav zmluvnej autonómie, musia byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Z uzatvorených rozhodcovských zmlúv žiadne podstatné informácie o rozdieloch medzi riešením sporu pred rozhodcovským súdom a všeobecným súdom nevyplývajú. Žalovaný ničím právne významným nepreukázal, že žalobkyni poskytol jasné a zrozumiteľné informácie o tom, čo znamená riešenie sporov v rozhodcovskom konaní.

18. Za tohto stavu neboli rozhodcovské zmluvy medzi stranami sporu platne dojednané. Rozhodcovské zmluvy tak napĺňajú znaky neprijateľnej podmienky spotrebiteľskej zmluvy podľa ustanovenia , ako správne konštatoval súd prvej inštancie.

19. Ďalej žalovaný v odvolaní namietal, že napadnutý rozsudok nevyhovuje zákonným požiadavkám na odôvodnenie súdneho rozhodnutia.

20. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie týkajúce sa žalovaným v odvolaní namietaných skutočností je správne skutkovo a právne zdôvodnené a zodpovedá

všetkým požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Samotný fakt, že sa žalovaný s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvej inštancie nestotožňuje ešte neznamená, že závery v ňom obsiahnuté nie sú správne. Súd prvej inštancie totiž zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré žalobe vyhovel.

21. Ďalej žalovaný namietal, že súd prvej inštancie sa pri svojom rozhodovaní neriadil Táto odvolacia námietka nie je náležitá súd prvej inštancie v danom prípade aplikoval príslušné ustanovenia o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (pozri odsek 16.- 21. rozsudku súdu prvej inštancie).

22. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie v prejednávanom spore správne zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností a na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a prejednávaný spor aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia preskúmavaného rozsudku vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami súdu pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi súdu prvej inštancie na strane druhej. Naproti tomu v priebehu odvolacieho konania žalovaný nepredostrel relevantný argument majúci súvis s prejednávanou vecou, ktorý by bol takej povahy, že by mohol pre neho privodiť priaznivejšie rozhodnutie.

23. Odvolacím dôvodom podľa ustanovenia možno napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, na ktorého nesprávnosť je možné usudzovať len zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu prvej inštancie v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi.

24. K odvolaciemu dôvodu podľa ustanovenia odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

25. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že odvolacie dôvody podľa ustanovenia , , uvádzané žalovaným nie sú naplnené.

26. Žalovaný použil aj odvolacie dôvody podľa ustanovenia . Žalovaný okrem paušálneho odkazu na uvedené ustanovenie bližšie nezdôvodnil tieto použité odvolacie dôvody a odvolací súd nevzhliadol v konaní vady, ktoré má na mysli toto ustanovenie.

27. Ďalšie odvolacie argumenty žalovaného odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR , , a podobne). Na ďalšiu irelevantnú odvolaciu argumentáciu, nespôsobilú privodiť úspech odvolaniu, preto odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

28. Vo vzťahu k výroku o náhrade trov konania žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne odvolacie dôvody. Nakoľko žalovaný žiadnym relevantným spôsobom správnosť výroku o náhrade trov konania v rozsudku súdu prvej inštancie vychádzajúceho z tzv. zásady úspechu nespochybnil, nie je jeho odvolacia námietka opodstatnená.

29. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia ako vecne správny potvrdil.

30. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovení v spojení s ustanovením a contrario tak, že plne úspešnej žalobkyni nepriznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa bola v odvolacom konaní pasívna, k odvolaniu sa nevyjadrila, náhradu trov odvolacieho konania si neuplatnila a podľa obsahu spisu jej ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. Odvolací súd vychádzal z Článku 17 Základných princípov zakotvujúceho procesnú ekonómiu, keďže rozhodovanie postupom podľa ustanovenia , v spojení s ustanovením najskôr o nároku na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania za situácie, že žalobkyni žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného sporového konania.

31. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).