Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_19C-94-2018.pdf
PDF · 146.45 KB
Case nature
Area
Subarea
19C/94/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Luciou Kuzmovou v spore žalobcu: Ing. Y. L., R.., nar. XX.X.XXXX, bytom G. Záhrady III/6, 821 05 Bratislava, proti žalovaným: 1. Slovenská republika, zast. Ministerstvom spravodlivosti SR, so sídlom Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, 2. T.. U. U., nar. X.X.XXXX, bytom E. 82, 949 01 Nitra, zast. Advokáti Heinrich s.r.o., IČO: 36 865 966, so sídlom Skautská 12, 949 01 Nitra, adresa pracoviska Lombardíniho 22B, 831 03 Bratislava 3, o náhradu škody, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovaná v 1. rade má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
III. Žalovaný v 2. rade má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Nitra dňa 24.9.2018 domáhal, aby súd vydal rozsudok, ktorým určí, že žalovaný v 2. rade v roku 2000 aktualizoval internetovú stránku spoločnosti BLOCK SLOVAKIA, spol. s r.o., IČO: 31 396 054, ktorej vlastníkom je Ing. Y. L., R.. tak, že ju prostredníctvom úkonov neznámych osôb nechal označiť ako internetovú stránku BLOCK SK, spol. s r.o., ICO: 36 537 560. Ďalej sa žalobca domáhal uloženia zákazu žalovanému v 2. rade, aby používal internetové logo spoločnosti BLOCK Slovakia, spol. s r.o. pre rok 2010. Pod bodom 3. petitu žaloby žalobca žiadal, aby súd Slovenskej republike uložil povinnosť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku žalobcovi odoslať list nasledovného znenia: „Sudkyňa M.. V. M. v konaní Okresného súdu Nitra č. k. 17C/105/2011 nepravdivo tvrdila, že dôkazy k pravdivosti určovacích výrokov 1. a 2. tohto rozsudku neboli vykonané. Slovenská republika sa žalobcovi za citovaný úkon svojej sudkyne ospravedlňuje“. V bode 4. žaloby žalobca žiadal, aby súd žalovaných zaviazal povinnosťou uhradiť mu nemajetkovú ujmu vo výške 10 000 eur s úrokom 9 % ročne od 6.9.2018 až do splatenia. V prípade, že k úhrade úroku nedôjde v danom kalendárnom roku, pripočíta sa nesplatený úrok k povinnosti žalovaných. Plnenie jedného zo žalovaných znižuje povinnosť plnenia druhého žalovaného o už uhradenú čiastku. Pod bodom 5. žaloby je žalobný návrh, v zmysle ktorého žalobca uvádza, že v prípade, že Slovenská republika nesplní svoju povinnosť podľa bodu 3. petitu žaloby, je žalobca oprávnený uverejniť text uvedený v úvodzovkách bodu 3. petitu žaloby v časopise Justičná revue formou platenej inzercie na náklady žalovaného v 1. rade. V podanej žalobe žalobca označil žalovaného v 1. rade Slovenskú republiku zastúpenú troma subjektmi, a to: 1. Ministerstvom spravodlivosti SR, 2. Okresným súdom Nitra a 3. M.. V. M..
2. Žalobca v žalobe poukázal na konanie vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 17C/105/2011, v ktorom súd rozsudkom zo dňa 20.11.2013 zamietol jeho návrh, ktorým sa domáhal zákazu zasahovania do autorského práva. Zamietnutie návrhu súd v uvedenom konaní odôvodnil nedostatkom pasívnej vecnej legitimácie žalovaných v predmetnom konaní a nedostatkom naliehavého právneho záujmu. Žalobca uviedol, že v danom spore na prvom pojednávaní konanom dňa 29.11.2017 žalobu rozšíril o ďalšie dva určovacie petity, ktoré súd nepripustil s odôvodnením, že by bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie. Podľa žalobcu sudkyňa v predmetnom konaní M.. V. M. klamala na jeho škodu a z jej klamstva o stave dokazovania profitoval žalovaný v 2. rade. Žalobca ďalej poukázal na údajný príbuzenský pomer sudkyne M.. V. M. a právneho zástupu žalovaného v danom konaní B.. P. I., pretože B.. P. I. je blízkou osobou manželov I.ových, sudcov Okresného súdu Nitra.
3. Žalovaná v 1. rade vo vyjadrení k žalobe žiadala žalobu zamietnuť a uplatnila si náhradu trov konania. Namietala nesprávne označenie subjektu žalovanej v 1. rade, keď žalobca, hoci správne označiac žalovanú v 1. rade Slovenskú republiku, nesprávne označil subjekt konajúci za štát. Žalovaná v 1. rade poukázala na všeobecné podmienky pre uplatnenie nároku na náhradu škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z., ktoré musí žalobca v konaní bezpečne preukázať pre úspešné uplatenenie jeho nároku. Žalovaná v 1. rade považuje nárok žalobcu na náhradu škody, ktorý si uplatňuje v súvislosti s nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Nitra, za absolútne neprijateľný a nedôvodný. Vydanie rozhodnutia Okresného súdu Nitra o nepripustení zmeny žaloby zo dňa 6.9.2018 nemožno považovať za nesprávny úradný postup. Za nesprávny úradný postup je možné považovať len taký postup orgánu verejnej moci, ktorý nenašiel svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí. V opačnom prípade nejde o nesprávny úradný postup a prípadné vady a nesprávnosti takéhoto postupu je možné odvrátiť, resp. napraviť len podaním riadnych či mimoriadnych opravných prostriedkov. Postup Okresného súdu Nitra pri skúmaní splnenia podmienky na pripustenie zmeny (rozšírenia) žaloby, ktorý sa plne prejavil vo vydaní uznesenia o nepripustení zmeny (rozšírenia) žaloby, nie je v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. spôsobilý predstavovať nesprávny úradný postup, ktorým by mohla byť žalobcovi spôsobená škoda (nemajetková ujma). V tomto prípade naviac nie je možné uvažovať ani o nezákonnom rozhodnutí, pretože uznesenie Okresného súdu Nitra o nepripustení zmeny (rozšírenia) žaloby zo dňa 6.9.2018, ako právoplatné rozhodnutie, nebolo doposiaľ zrušené ani zmenené pre jeho nezákonnosť. Pokiaľ mal žalobca pochybnosti o zaujatosti zákonnej sudkyne, mohol a mal vzniesť námietku zaujatosti zákonnej sudkyne, čo žalobca neurobil. Pokiaľ ide o nárok žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy, žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal vznik nemajetkovej ujmy, neuviedol žiadne skutočnosti vo vzťahu ku svojej osobe, ktoré by viedli k záveru, že žalobcovi nejaká nemajetková ujma vznikla ani skutočnosti preukazujúce, že nad rámec požadovaného ospravedlnenia by bolo potrebné pristúpiť aj k priznaniu náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Uplatňovaná výška náhrady nemajetkovej ujmy nebola nijakým spôsobom bližšie špecifikovaná. Pretože ani vznik škody (nemajetkovej ujmy) ani jej výška nie sú preukázané, priznanie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy žalobcovi neprichádza do úvahy. Žalovaná v 1. rade považuje za nedôvodný i nárok žalobcu na úroky z omeškania, k omeškaniu dochádza uplynutím doby, kedy sa malo plniť. Pri náhrade nemajetkovej ujmy v peniazoch závisí od posúdenia súdu, či a v akej výške prizná náhradu v peniazoch. Až rozsudok o priznaní náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch má konštitutívny charakter vo vzťahu k vzniku práva na ňu. Možnosť priznania úroku z omeškania pri peňažnom zadosťučinení neprichádza do úvahy, lebo právo na tento druh zadosťučinenia nie je majetkovou pohľadávkou zo záväzkového právneho vzťahu.
4. Rovnako žalovaný v 2. rade sa vo vyjadrení k žalobe dožadoval zamietnutia žaloby ako aj náhrady trov konania. Poukázal na nedostatok svojej pasívnej vecnej legitimácie v tomto konaní, pretože nie je zodpovednou osobou v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. Žalobca v podanej žalobe poukazuje na údajné pochybenia zákonnej sudkyne v konaní vedenom Okresným súdom Nitra pod sp. zn. 17C/105/2011. Súd pri výkone súdnej činnosti pôsobí ako orgán verejnej moci, preto je zrejmé, že žalobca môže pri uplatnení svojich nárokov postupovať len v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z., podľa ktorého pasívne legitimovaným subjektom môže byť len žalovaná v 1. rade. Žalovaný v 2. rade má za to, že nie je pasívne vecne legitimovaným subjektom ani v požadovaných petitoch 3. a 4. žaloby. Pokiaľ ide o namietané nepripustenie zmeny petitu žaloby v konaní pred Okresným súdom Nitra sp. zn. 17C/105/2011, žalovaný v 2. rade poukazuje na ust. § 143 CSP a uvádza, že dovtedy realizované dokazovanie v uvedenom konaní samé o sebe nemohlo postačovať k rozhodnutiu súdu o zmenej žalobe, požadovaný petit bol neurčitý a nevykonateľný, vyžadoval by si ďalšie dokazovanie, preto súd v uvedenom konaní postupoval správne, keď návrh na zmenu (rozšírenie) žaloby nepripustil. Žalovaný v 2. rade poukázal na skutočnosť, že konanie 17C/105/2011 nebolo právoplatne skončené, preto je predčasné posudzovať,
či súd v danom konaní pochybil, žaloba bola podaná predčasne. Žalovaný v 2. rade považuje za neurčitý a nevykonateľný petit č. 1 žaloby. Pokiaľ tu žalobca uvádza, že je vlastníkom internetovej stránky spoločnosti BLOCK SLOVAKIA s.r.o., svoje vlastnícke právo nepreukázal. Uvedený petit sa má týkať internetovej stránky spoločnosti BLOCK SLOVAKIA s.r.o., žalovaný v 2. rade nie je v časti výroku týkajúceho sa požadovaného petitu č. 1 pasívne vecne legitimovaný. Za neurčitý a nevykonateľný považuje žalovaný v 2. rade i požadovaný 2. petit žaloby, ktorý sa má týkať loga spoločnosti BLOCK SLOVAKIA, spol. s r.o., žalovaný v 2. rade nie je pasívne vecne legitimovaný ani v tejto časti žaloby a žalobca nemá aktívnu vecnú legitimáciu.
5. V replike doručenej súdu dňa 15.10.2019 sa žalobca vyjadril k vyjadreniam žalovaných v 1. a 2. rade. Zdôraznil, že nesprávnym úradným postupom je okolnosť, že M.. V. M. klamala vo výroku rozhodnutia, keďže v prípade, že potrebné dôkazy vykonané boli, nepripustiť zmenu žaloby nesmie. Žalobca poukázal na čl. 144 ods. 1 Ústavy SR, § 14 ods. 1 zák. č. 38/1993 Z. z., § 2 ods. 2 a § 40 ods. 1, 2 zák. č. 333/2002 a tiež na čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd č. 209/1992 Zb. Okolnosť, že túto žalobu bol nútený podať je ďalším dôkazom nemajetkovej ujmy, ktorá mu vznikla a ktorá sa odstať tak, ako to popisuje žalovaná v 1. rade, nikdy nemôže. Žalobca zotrval na nároku na priznanie úrokov z omeškania. Podľa žalobcu je výška nemajetkovej ujmy sporná a závisí od úvahy súdu, sporný však nie je okamih, kedy žalobca škodu utrpel, pričom malo ísť o okamih, kedy si žalobca vypočul klamstvo M.. M.. K vyjadreniu žalovaného v 2. rade, ktorý namietal nedostatok svojej pasívnej vecnej legitimácie vo vzťahu k petitom č. 3. a 4. žaloby žalobca uvádza, že žalovaný v 2. rade má pravdu. Žalobca zastáva názor, že aj v prípade, ak by bola pravda, že rozširovať žalobu možno len o výroky, ktoré už nie je potrebné dokazovať, jeho návrh by túto podmienku spĺňal. Žalobca považuje za nepochybné, že je vlastníkom diela podľa žaloby. K tvrdeniu žalovaného v 2. rade o predčasnosti žaloby žalobca uvádza, že právnu prax k tejto otázke preukázal, má za to, že žalovaný v 2. rade vo vyjadrení k žalobe potvrdil jeho osobnostné autorské práva. Žalobca nesúhlasí s tvrdeniami žalovaného v 2. rade o nedostatku jeho pasívnej vecnej legitimácie v tomto konaní, kde žalovaný v 2. rade uvádza, že pokiaľ stránka patrí spoločnosti BLOCK SLOVAKIA s.r.o., žalovaná v tomto konaní má byť táto spoločnosť. Žalobca opakovane poukazuje na príbuzenský pomer B.. P. I. k sudcom Okresného súdu Nitra.
6. V duplike zo dňa 28.10.2019 žalovaná v 1. rade zotrvala na doterajšej právnej argumentácii. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu o „klamaní vo výroku“, toto tvrdenie je absolútne nepravdivé. Vo výroku uznesenia súd len konštatoval, že zmenu petitu nepripúšťa, čo predstavuje rozhodnutie spôsobom predpokladaným CSP ako také a vylučuje akúkoľvek možnosť „klamstva“. Žalobca ním tvrdený nesprávny úradný postup žiadnym spôsobom nepreukázal, teda neuniesol svoje dôkazné bremeno, samotné označenie ustanovení zákona, ktoré mali byť podľa názoru žalobcu porušené, ešte porušenie predmetných ustanovení nepreukazuje. Žalovaná v 1. rade ďalej konštatuje, že nárok na priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch nevzniká automaticky. Žalobca, ktorý sa náhrady nemajetkovej ujmy domáha, musí uniesť jednak bremeno tvrdenia, ako aj dôkazné bremeno, že mu nemajetková ujma vznikla a že na jej uspokojenie nie je postačujúcim zadosťučinením len konštatovanie porušenia práva. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal vznik nemajetkovej ujmy, nešpecifikoval ani výšku náhrady nemajetkovej ujmy, nie preto je zrejmé, z akého dôvodu sa žalobca domáha náhrady nemajetkovej ujmy práve vo výške 10 000 eur.
7. Žalovaný v 2. rade v duplike zo dňa 19.11.2019 opakovane poukázal na ust. § 4 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona č. 514/2003 Z. z. Ďalej uviedol, že pokiaľ súd postupoval v zmysle ust. § 143 CSP a nepripustil zmenu žaloby, nemôže ísť o nesprávny úradný postup. Tiež nemožno hovoriť o nezákonnom rozhodnutí, keď rozhodnutie v konaní 17C/105/2011 nebolo doposiaľ zrušené, konanie 17C/105/2011 nebolo doposiaľ právoplatne ukončené. Žalobca voči rozhodnutiu v konaní 17C/105/2011 podal odvolanie, odvolacie konanie stále prebieha, čo znamená, že na základe riadneho opravného prostriedku sa rieši i otázka, či súd pochybil alebo nepochybil, pokiaľ zmenu petitu žalobe nepripustil. Pokiaľ má sudca nesprávny právny názor, nie je možné uvažovať o klamstve. Žalovaný v 2. rade zotrval na námietke nedostatku svojej pasívnej vecnej legitimácie vo vzťahu k petitu č. 2, 3. a 4. žaloby, rovnako zotrval na svojich tvrdeniach o neurčitosti a nevykonateľnosti žaloby v petite č. 1.
8. Uznesením č. k. 19C/84/2018-87 zo dňa 25.11.2019 súd ustálil, že na strane žalovaného v 1. rade, ktorým je Slovenská republika, koná s Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky.
9. Súd spor prejednal na pojednávaní za prítomnosti strán sporu a vykonal dokazovanie oboznámením sa s ich prednesmi ako aj s listinnými dôkazmi, ktoré sú obsahom súdneho spisu, a to žalobou, zápisnicou o pojednávaní v konaní pred Okresným súdom Nitra sp. zn. 17C/105/2011 zo dňa 6.9.2018, oznámením o výsledku predbežného prerokovania nároku o náhradu škody, vyjadrením žalovanej v 1. rade, vyjadrením žalovaného v 2. rade, vyjadrením žalobcu, dupliky žalovanej v 1. rade, dupliky žalovaného v 2. rade, vyjadrením žalobcu, vyjadrením žalovaného v 2. rade, rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 17C/105/2011-286, výročnej správy spoločnosti BLOCK SLOVAKIA s.r.o. za rok 2010.
10. Žalobca na pojednávaní poukázal na konanie vedené Okresným súdom Nitra pod sp. zn. 17C/105/2011, v ktorom navrhoval zmenu žaloby. Uviedol, že zmenu žaloby konajúca sudkyňa nepripustila, hoci bola povinná tak učiniť. Túto povinnosť jej kladie zákon, ktorý jej prikazuje, aby zmenu žaloby pripustila v prípade, že sú podmienky na túto zmenu splnené a tieto splnené sú, pretože vec je preukázaná a oba petity boli preukázané skôr, než ich navrhol dôkazmi založenými v spise. Klamstvo konajúcej sudkyne je nesprávny úradný postup a nič z toho, čo sa žalobca doposiaľ dozvedel, jeho názor nezmenil.
11. Zástupkyňa žalovanej v 1. rade na pojednávaní zotrvala na jej písomne predložených vyjadreniach. V predmetnom prípade nie je splnená ani jedna podmienka vzniku zodpovednosti štátu za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z. z. Čo sa týka žalobcom namietaného uznesenia o nepripustení rozšírenia žaloby zo dňa 6.9.2018, v tomto prípade nemožno hovoriť o nesprávnom úradnom postupe súdu, pretože tento našiel svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí. Zároveň nie je možné ani hovoriť o nezákonnom rozhodnutí, pretože žalobcom namietané uznesenie nebolo doposiaľ príslušným orgánom ani zrušené ani zmenené pre jeho nezákonnosť. Žalobca doposiaľ v konaní vznik škody žiadnym spôsobom nepreukázal a dokonca ani neuviedol žiadne skutočnosti vo vzťahu k svojej osobe, ktoré by odôvodňovali vznik nároku na náhradu škody. Vzhľadom k tomu, že žalobca nepreukázal ani neprávny úradný postup, ani vznik škody, nie je možné dospieť ani k existencii príčinnej súvislosti medzi predmetným právnym titulom a škodou. Vznik škody na strane žalobcu ani byť preukázaný nemôže, pretože predmetné uznesenie žalobca napadol v rámci odvolania podaného v konaní 17C/105/2011 a to je aktuálne predmetom odvolacieho konania. Ak by aj žalobca preukázal nesprávny úradný postup, čo však žalovaná odmieta, ním uplatnený nárok by bolo možné považovať za predčasný.
12. Právny zástupca žalovaného v 2. rade na pojednávaní poukázal na svoje písomné podania, ktoré súdu predložil. Zopakoval, že petit č. 3, 4 a 5 sa netýka žalovaného v 2. rade, v tomto smere žalovaný v 2. rade nie je pasívne legitimovaný. Pokiaľ ide o petity č. 1 a 2, tieto považuje ich za nedôvodné a neurčité. Žalobca nemá naliehavý právny záujem najmä na určení petitu č. 1, keďže nejde o okolnosť v zmysle § 137 písm. c) a pokiaľ by malo ísť o postup podľa § 137 písm. d) tak nevyplýva z osobitného predpisu. Prípadným výrokom súdu o petite č. 1 by nedošlo k žiadnemu vyriešeniu právnych vzťahov medzi účastníkmi. Žalovaný v 2. rade nie je pasívne legitimovaný, pretože ide o internetovú stránku resp. logo spoločnosti BLOCK SLOVAKIA s.r.o. a nie žalovaného v 2. rade. Právny zástupca žalovaného v 2. rade ďalej poukázal na rozhodnutia Okresného súdu Nitra sp. zn. 17C/105/2011 z 8.10.2018 a Krajského súdu v Nitre sp. zn. 8Co/314/2016. Žalobca nepreukázal vo vzťahu k petitom 1 a 2 žiadne skutkové okolnosti ani dôkazné prostriedky, ktoré by preukazovali jeho aktívnu legitimáciu, t. j. že by mal byť vlastníkom internetovej stránky alebo loga spoločnosti BLOCK SLOVAKIA s.r.o. z roku 2000, pričom vzhľadom k tomu, že je rok 2020, tieto sa dnes reálne ani nikým nepoužívajú. Žalobu navrhuje zamietnuť voči žalovanému v 2. rade v celom rozsahu a zaviazať žalobcu na náhradu trov konania.
13. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav:
14. Z rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 17C/105/2011-286 zo dňa 8.10.2011 súd zistil, že v tomto konaní sa žalobca voči spoločnosti BLOCK SK, s.r.o., so sídlom Mostná 72, Nitra ako žalovanej v 1. rade v danom konaní a voči Ing. Oldřichovi Ondrouškovi ako žalovanému v 2. rade (jedná sa o osobu totožnú so žalovaným v 2. rade v tomto konaní) domáhal, aby súd určil, že žalobca je spoluautorom internetovej stránky spoločnosti BLOCK SLOVAKIA spol. s r. o., ďalej, aby súd určil, že do autorských práv k internetovej stránke spoločnosti BLOCK SLOVAKIA spol. s r. o., na základe pokynu Ing. U. U., konateľa spoločnosti BLOCK SLOVAKIA spol. s r. o. neoprávnene zasiahla v spoločnosti BLOCK SK, spol. s r.o., IČO: 36 537 560 konkurujúca spoločnosť BLOCK SLOVAKIA spol. s r. o., spoločnosť BLOCK SK, spol. s r. o. bez súhlasu autorov internetovú stránku Ing. Y. L., R.., použila na svoju propagáciu a na parazitovanie na povesti spoločnosti BLOCK SLOVAKIA spol. s r. o. Tiež sa žalobca domáhal určenia,
že Ing. Oldřich U. získal prístup k autorskému dielu Ing. Y. L., R.., súčasným konaním v mene spoločnosti BLOCK SLOVAKIA spol. s r. o. a v spoločnosti BLOCK SK, spol. s r. o., čím porušil zákaz konkurencie podľa § 136 ods. d) zák.č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka. Žalobca tiež žiadal určiť, že spoločnosti BLOCK SK, spol. s r. o, IČO : 36 537 560 sa zakazuje zverejňovať akúkoľvek napodobeninu tejto stránky, Ing. U. Ondroušekovi sa zakazuje, aby poskytoval komukoľvek internetovú stránku spoločnosti K. SLOVAKIA spol. s r. o. Žalobca žiadal určiť, že Ing. Oldřich U. je povinný odstrániť všetky zásahy, ktoré dal vykonať v internetovej stránke spoločnosti BLOCK SLOVAKIA spol. s r. o. autora Ing. Y. L., R.. Žalobca ďalej žiadal určiť, že žalovaní v 1. a v 2. rade súd povinní spoločne a nerozdielne uhradiť žalobcovi náhradu škody spôsobenej porušením práva duševného vlastníctva k dielu, ktoré upravili a použili vo svoj prospech hoci k nemu nemali licenčnú zmluvu vo výške vo výške 55 000 eur s 17,6 % úrokom počnúc od 1.1.2001 až do zaplatenia. Žalobu žalobcu v konaní sp. zn. 17C/105/2011 súd zamietol v celom rozsahu a žalovaným v 1. a 2. rade priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania. Dôvodom zamietnutia žaloby bolo nepreukázaníe aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní ako aj nedostatok pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaných v 1. a v 2. rade.
15. Zo zápisnice o pojednávaní v konaní pred Okresným súdom Nitra sp. zn. 17C/105/2011 zo dňa 6.9.2018 súd zistil, že žalobca v uvedenom konaní navrhoval zmenu petitu žaloby, o ktorej súd rozhodol na tomto pojednávaní tak, že zmenu petitu žaloby nepripustil.
16. Z tvrdenia žalovaného v 2. rade, ktoré v konaní nebolo sporné, je zrejmé, že žalobca rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 17C/105/2011-286 zo dňa 8.10.2018 napadol odvolaním. V čase ukončenia dokazovania v tejto veci o odvolaní žalobcu v konaní sp. zn. 17C/105/2011 nebolo rozhodnuté. Rozsudok č. k. 17C/105/2011-286 zo dňa 8.10.2018 teda do ukončenia dokazovania v tomto konaní právoplatnosť nenadobudol.
17. Z návrhu žalobcu na predbežné prerokovanie nároku podľa § 3 ods. 1 písm. d) zák. č. 514/2003 Z. z. zo dňa 24.9.2018 súd zistil, že toto adresoval žalobca žalovanej v 1. rade v zmysle zák. č. 514/2003 Z. z. a v tejto žiadosti je uvedené, že dňa 24.9.2018 žalobca podal na Okresnom súde Nitra žalobu o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom podľa dôkazu uvedeného v prílohe, ktorým je Zápisnica o pojednávaní v konaní pred Okresným súdom Nitra, sp.zn. 17C/105/2011, 6.9.2018 a žalovanú 1. rade žalobca žiada o predbežné prerokovanie jeho nároku.
18. Listom zo dňa 13.3.2019 žalovaná v 1. rade reagovala na žiadosť žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody tak, že žiadosť posúdila ako nedôvodnú. Žalovaná v 1. rade tu uviedla, že pre vznik zodpovednosti štátu za škodu je v zmysle zák. č. 514/2003 Z. z. potrebné splnenie viacerých podmienok, a to nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou (nemajetkovou ujmou), pričom v prípade žalobcu ani jedna z uvedených podmienok nebola splnená. Skutočnosť, že o návrhu žalobcu nebolo rozhodnuté ním požadovaným spôsobom neznamená, že došlo k nesprávnemu úradnému postupu. Či uvedené procesné rozhodnutie súdu bolo správne, môže posúdiť výlučne odvolací súd.
19. Zistený skutkový stav súd posúdil v zmysle týchto ustanovení platných právnych predpisov:
20. Podľa § 137 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
21. Podľa čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom.
22. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v platnom znení (ďalej len zákon č. 514/2003 Z. z.) štát zodpovedá
za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.
23. Podľa § 4 ods. 1 písm. a bod 1 zákona č. 514/2003 Z. z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu.
24. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.
25. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.
26. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/> a d) Ústavy Slovenskej republiky <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/> a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/>.
27. Podľa § 9 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z. právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
28. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/20130101> a 11 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/20130101>.
29. Podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.
30. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
31. Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.
32. Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.
33. Žaloba žalobcu v tomto konaní obsahuje 5 žalobných petitov, ktorými sa súd zaoberal jednotlivo, a to vo vzťahu k obidvom žalovaným.
34. Prvým petitom žalobného návrhu žalobca žiadal, aby súd určil, že „Ing. U. U. v r. 2000 zaktualizoval internetovú stránku spoločnosti BLOCK SLOVAKIA, spol. s r.o., IČO: 31 396 054, ktorej vlastníkom je Ing. Y. L., R.. tak, že ju prostredníctvom úkonov neznámych osôb nechal označiť ako internetovú stránku BLOCK SK, spol. s r.o., ICO: 36 537 560“. Súd uvedený petit žaloby posúdil v zmysle ust. § 137 písm. d) CSP ako žalobu o určenie právnej skutočnosti. Z vyššie citovaného ustanovenia § 137 písm. d) CSP je zrejmé, že CSP podmieňuje prípustnosť určovacej žaloby o určenie právnej skutočnosti existenciou osobitného predpisu, predovšetkým z hmotného práva. Podľa názoru súdu zo žiadneho osobitného predpisu nevyplýva prípustnosť žaloby o určenie skutočností vymedzených v petite č. 1 žaloby, teda o určenie, že nejaká fyzická osoba (v tomto prípade žalovaný v 2. rade) mala zaktualizovať internetovú stránku inej (v tomto prípade právnickej) osoby. Určenie, ktoré žalobca požadoval v petite č. 1 žaloby rozhodnutím súdu v tomto konaní tak neprichádzalo do úvahy, a preto súd konanie o 1. petite žaloby zamietol.
35. Len pre úplnosť a prípadné vylúčenie ďalších pochybností o prípustnosti žalobného návrhu v zmysle petitu č. 1 žaloby podľa ust. § 137 písm. c) CSP súd uvádza, že pokiaľ by podanú žalobu posúdil podľa ust. § 137 písm. c) CSP, teda ako žalobu o určenie, či tu právo je alebo nie je, musel by žalobca preukázať existenciu naliehavého právneho záujmu na takomto určení. V zmysle judikatúry ide pri skúmaní naliehavého právneho záujmu o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (porov. už judikát R 17/1972), prípadne tam, kde sa určovacou žalobou predíde žalobe na plnenie (porov. judikát R 24/1995). Určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená vtedy, ak ňou požadované určenie má povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny vzťah alebo právo, teda najmä vtedy, ak vyriešenie predbežnej otázky ešte neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva (porov. rozsudok NS SR sp. zn. 3 Cdo 98/2004, 3 Cdo 112/2004,1 Cdo 91/2006, ako aj uznesenie NS SR sp. zn. 3 Cdo 56/2011). Súd v tomto prípade nemal preukázanú ani existenciu naliehavého právneho záujmu na určení požadovanom v petite č. 1 žaloby, keď nemal preukázané, že takéto určenie bude v prospech žalobcu a bude mať pre neho nejaký praktický význam.
36. Súd sa ďalej zaoberal návrhom žalobcu v zmysle petitu č. 2 žaloby, ktorým sa žalobca dožadoval, aby súd určil, že: „Ing. U. U. sa zakazuje, aby používal to internetové logo spoločnosti BLOCK SLOVAKIA, spol. s r.o., ktorého vlastníkom je žalobca a ktoré žalovaný použil dňa 16.5.2011 vo výročnej správe spoločnosti BLOCK SLOVAKIA, spol. s r.o. pre rok 2010“.
37. Posúdiac petit č. 2 žaloby v zmysle ust. § 137 písm. a) CSP súd dospel k záveru, že v tomto konaní je súd oprávnený rozhodnúť o uložení povinnosti (i zákazu niečo konať) vo vzťahu k žalovaným, avšak len za predpokladu, že žalobca tento nárok odôvodní a preukáže. Ďalej (a to v prvom rade) je nutné, aby medzi stranou, ktorá o uloženie povinnosti žiada (v tomto prípade žalobca) a stranou, ktorej má byť povinnosť uložená (v tomto prípade žalovaný v 2. rade) existoval určitý hmotnoprávny vzťah, na základe ktorého môže súd o uložení požadovanej povinnosti rozhodnúť. V terminológii procesného práva sa uvedené označuje ako vecná legitimácia strán sporu. K otázke vecnej legitimácie strán sporu súd uvádza, že existencia vecnej legitimácie strán (aktívnej na strane žalobcu a pasívnej na strane žalovaných) je jedným zo základných predpokladov úspešnosti žaloby ako takej.
Všeobecne možno uviesť, že vecnou legitimáciou treba rozumieť stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jedna strana civilného súdneho konania (žalobca) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne vecne legitimovaný) a strana na opačnej procesnej strane (žalovaný) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti (je pasívne vecne legitimovaný). Až samotné konanie ukáže, či procesnoprávna dvojica (žalobca a žalovaný) je totožná s dvojicou hmotnoprávnou, t. j. či žalobca a žalovaný sú v konaní vecne legitimovaní, a teda či sú účastníkmi hmotnoprávneho vzťahu, o ktorom súd v konaní rozhoduje.
38. Na to, aby sa niekto stal stranou sporu, nie je potrebné, aby účastníkom konkrétneho hmotno- právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide, bol, stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo je proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. O nedostatok aktívnej vecnej legitimácie ide vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (sám žalobca), nie je nositeľom tohto hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide. O nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide vtedy, ak osoba označená v žalobe ako žalovaný nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti. Inými slovami povedané, aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať, pasívnou legitimáciou sa rozumie hmotnoprávne postavenie, z ktorého žalovanému vyplýva určitá povinnosť. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu) alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán nenamieta.
39. Zo znenia petitu č. 2 žaloby je zrejmé, že tento sa týka loga spoločnosti BLOCK SLOVAKIA, spol. s r.o. Žalobca nepreukázal, že je vlastníkom uvedeného loga a v tomto smere nevyprodukoval nijaký dôkaz, z ktorého by mu svedčilo akékoľvek oprávnenie vo vzťahu k logu spoločnosti BLOCK SLOVAKIA, spol. s r.o. Vzhľadom na uvedené dospel súd k záveru, že žalobca vo vzťahu vynucovaniu si povinnosti, ktorej uloženia sa voči žalovanému v 2. rade domáha petitom č. 2 žalobného návrhu, nemá aktívnu vecnú legitimáciu. Pretože žalobu žalobcu v petite č. 2 súd pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu zamietol, ďalej sa dôvodnosťou žaloby podľa petitu č. 2 nezaoberal.
40. V zmysle petitu č. 3 žaloby žalobca žiadal, aby súd uložil Slovenskej republike povinnosť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku žalobcovi odoslať list nasledovného znenia: „Sudkyňa M.. V. M. v konaní Okresného súdu Nitra č. k. 17C/105/2011 nepravdivo tvrdila, že dôkazy k pravdivosti určovacích výrokov 1. a 2. tohto rozsudku neboli vykonané. Slovenská republika sa žalobcovi za citovaný úkon svojej sudkyne ospravedlňuje“.
41. Petitom č. 4 žaloby žalobca žiadal, aby „súd určil, že žalovaní sú povinní uhradiť nemajetkovú ujmu vo výške 10 000 eur s úrokom 9 % ročne od 6.9.2018 do splatenia. V prípade, že k úhrade úroku nedôjde v danom kalendárnom roku, pripočítava sa nesplatený úrok k povinnosti žalovaných. Plnenie jedného zo žalovaných znižuje povinnosť plnenia druhého žalovaného o už uhradenú čiastku“.
42. Žalobca ďalej žiada v petite č. 5 žaloby, aby súd rozhodol, že „v prípade, že Slovenská republika nesplní svoju povinnosť podľa bodu 3. tohto rozsudku, je žalobca oprávnený uverejniť text uvedený v úvodzovkách bodu 3. petitu žaloby v časopise Justičná revue formou platenej inzercie na náklady žalovaného v 1. rade“.
43. Nároky žalobcu požadované v petitoch č. 3, 4 a 5 žaloby súd voči žalovanej v 1. rade, ktorou je Slovenská republika, posúdil v zmysle ustanovení zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom od 1.1.2013. V zmysle uvedeného zákona je nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom špecifickým prípadom zodpovednosti štátu za škodu. Ustanovenie § 3 uvedeného zákona zakladá objektívnu zodpovednosť štátu, ktorá predpokladá súčasné splnenie základných podmienok vzniku zodpovednosti, a to nesprávny úradný postup, vznik škody ako majetkovej, resp. nemajetkovej ujmy, kauzálny nexus medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody, t. j. existencia príčinnej súvislosti a ďalej sa vyžaduje absencia okolností vylučujúcich zodpovednosť štátu.
44. Súd v tomto konaní posudzoval, či postup Okresného súdu Nitra, ktorý v konaní sp. zn. 17C/105/2011 na pojednávaní dňa 6.9.2018 nepripustil zmenu žaloby, je možné považovať za nesprávny úradný postup v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. Tu je potrebné uviesť, že zákon č. 514/2003 Z. z. pojem „nesprávny úradný postup“ nedefinuje. Z obsahu tohto pojmu vyplýva, že podľa konkrétnych okolností toho - ktorého prípadu môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomocí určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi pre konanie štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Pretože úradný postup nie je spravidla možné v právnom predpise upraviť do najmenších podrobností, treba správnosť úradného postupu posudzovať i z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého postup štátneho orgánu smeruje. K nesprávnemu úradnému postupu môže dôjsť v rámci rozhodovacej činnosti ale aj pri jednotlivých ďalších súvisiacich úkonoch v rámci činnosti, pri ktorej štátny orgán nerozhoduje.
45. Ustanovenie § 139 CSP umožňuje žalobcovi, aby modifikoval svoj návrh na začatie konania (žalobu) po jej podaní. Možnosť meniť žalobu však nie je absolútna a zákon ju obmedzuje najmä z dôvodov hospodárnosti a upravuje tak, aby nedochádzalo k jej zneužívaniu. Súd rozhoduje o zmene žaloby uznesením, a to tak, že zmenu buď pripustí, alebo nepripustí. Zo zápisnice o pojednávaní v konaní pred Okresným súdom Nitra sp. zn. 17C/105/2011 dňa 6.9.2018 súd zistil, že žalobca v tomto konaní navrhol pripustiť zmenu petitu žaloby, pričom súd jeho návrhu nevyhovel a uznesením vyhláseným na tomto pojednávaní rozhodol, že zmenu petitu žaloby nepripúšťa. Nepripustenie zmeny petitu žaloby súd odôvodnil na pojednávaní, ako aj v konečnom rozhodnutí vo veci samej (bod 6 odôvodnenia rozsudku č. k. 17C/105/2011-286 zo dňa 8.10.2018) poukazujúc na skutočnosť, že zmena žaloby by bola vo vzťahu k dovtedajšiemu konaniu nehospodárna a tiež z dôvodu, že zmena žaloby bola podaná v pokročilom štádiu konania, kedy už bolo v časti konania rozhodnuté.
46. Podľa názoru súdu uvedený postup súdu v konaní sp. zn. 17C/105/2011 bol plne v súlade s ust. § 143 CSP. V danom prípade rozhodnutie o nepripustení zmeny petitu žaloby záviselo od úvahy vec prejednávajúcej sudkyne, ktorá dospela k záveru o nehospodárnosti pripustenia zmeny petitu žaloby. V spornom konaní bol súdom prvej inštancie vydaný rozsudok, ktorý bol následne žalobcom napadnutý odvolaním a vec bola predložená odvolaciemu súdu. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca, ktorý sa zrejme cítil dotknutý na svojich právach a s rozhodnutím vo veci samej nesúhlasil, napadol predmetné rozhodnutie odvolaním, o ktorom koná odvolací súd. V tomto konaní nebolo súdu predložené odvolanie žalobcu a súdu nie je známe, z akých konkrétnych dôvodov žalobca rozsudok súdu prvej inštancie v konaní sp. zn. 17C/105/2011 odvolaním napadol. Už zo samotnej skutočnosti, že žalobca odvolanie voči rozsudku podal, je však zrejmé, že pokiaľ žalobcom tvrdený nesprávny postup súdu viedol k vydaniu rozhodnutia, s ktorým žalobca nesúhlasil, žalobca mal možnosť toto rozhodnutie napadnúť riadnym opravným prostriedkom a túto možnosť žalobca aj využil. Žalobca takto má možnosť (v prípade preukázania dôvodnosti jeho odvolania) docieliť zmenu namietaného rozhodnutia práve v odvolacom konaní. Preskúmavanie správnosti postupu sudkyne v prípade nepripustenia zmeny petitu v konaní sp. zn. 17C/105/2011 v inom konaní nie je podľa názoru súdu prípustné. Tiež je potrebné uviesť, že pokiaľ sudkyňa v konaní sp. zn. 17C/105/2011 zmenu petitu žaloby nepripustila, postupovala v zmysle zákona (§ 143 CSP), ktorý jej takýto postup umožňuje a toto jej konanie nie je možné považovať ani za „klamstvo“, ako to žalobca v podanej žalobe a následných vyjadreniach uvádzal. Za „klamstvo“ podľa názoru súdu nie je možné považovať ani súdom vyslovený právny názor, a to ani v prípade, ak by bol takýto právny názor nesprávny. Z uvedeného vyplýva, že žalobca existenciu nesprávneho úradného postupu nepreukázal.
47. Súd nemal preukázanú ani existenciu ďalšieho zákonného predpokladu zodpovednosti za škodu, ktorým je vznik škody (nemajetkovej ujmy). Žalobca žiadal priznať mu nemajetkovú ujmu vo výške 10 000 eur, svoj nárok však vôbec nevymedzil a neodôvodnil, neuviedol, prečo požaduje priznanie sumy nemajetkovej ujmy práve v uvedenej výške, jeho nárok nevyplýval ani z jednotlivých ním tvrdených skutočností. Vzhľadom na uvedené súd konštatuje, že žalobca vznik škody ako nemajetkovej ujmy na jeho strane nepreukázal.
48. Súd ďalej pristúpil k skúmaniu posledného, teda tretieho zákonného zodpovednostného predpokladu, ktorým je existencia príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou (nemajetkovou ujmou). O vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou ide vtedy, ak škoda vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu, t. j.
ak je medzi nimi vzťah príčiny a následku, pri ktorom platí, že ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, nevznikla by ani škoda. Skúmanie uvedené predpokladu bolo v tomto konaní bezpredmetné vzhľadom k tomu, že súd nemal preukázanú existenciu už prvých dvoch vyššie zmienených predpokladov zodpovednosti za škodu, a to existenciu nesprávneho úradného postupu a existenciu škody (nemajetkovej ujmy).
49. Pretože žalobca naplnie zákonných predpokladov zodpovednosti štátu za škodu v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. (a to ani jedného z nich) nepreukázal, súd žalobu v petite č. 4 žaloby vo vzťahu k žalovanej v 1. rade ako nedôvodnú zamietol. Pretože žalobcovi nie je možné priznať nárok na zaplatenie nemajetkovej ujmy, za tejto situácie bolo bezpredmetným rozhodnovať o jeho nároku na zaplatenie úrokov zo sumy požadovanej náhrady nemajetkovej ujmy.
50. Pre úplnosť súd uvádza, že sa zaoberal tiež skúmaním, či je možné podľa zákona č. 514/2003 Z. z. žalobcovi priznať nárok na náhradu škody titulom nezákonného rozhodnutia. Rozhodnutie o nepripustení zmeny petitu žaloby v konaní sp. zn. 17C/105/2011 však nie je možné považovať za nezákonné, pretože toto rozhodnutie nebolo ani zrušené ani zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom (§ 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.), podmienky pre takýto postup preto tiež nie sú dané.
51. S poukazom na už vyššie uvádzané skutočnosti o nepreukázaní nesprávnosti úradného postupu súdu v konaní sp. zn. 17C/105/2011 súd považoval za nedôvodný i návrh žalobcu uvedený pod bodmi 3 a 5 petitu žaloby, ktorými sa žalobca domáhal uloženia tam vymedzených povinností vo vzťahu k žalovanej v 1. rade. Žalobca nepreukázal ani údajné klamstvo zákonnej sudkyne v konaní sp. zn. 17C/105/2011 M.. V. M.. Žalobu v tejto časti voči žalovanej v 1. rade vzhľadom na jej nedôvodnosť preto súd rovnako zamietol.
52. Vo vzťahu k žalovanému v 2. rade súd nárok žalobcu na náhradu škody (nemajetkovej ujmy) požadovanej v petite č. 4 zamietol pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v 2. rade. Žalovaný v 2. rade ako fyzická osoba za škodu spôsobenú pri výkone orgánu verejnej moci, ktorým súd prejednávanúci spor v civilnom konaní nepochybne je, nezodpovedá. Žalovaný v 2. rade nie je pasívne vecne legitimovaný ani v časti žaloby podľa jej petitov č. 3 a 5.
53. Vzhľadom na vyššie uvádzané skutočnosti súd dospel k záveru, že žalobe žalobcu nie je možné vyhovieť, a to ani v jednej časti, preto súd žalobu zamietol v celom rozsahu.
54. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
55. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 a nárok na náhradu trov konania priznal žalovaným v 1. a 2. rade, ktorí boli v konaní úspešní voči žalobcovi, ktorý žiaden materiálne merateľný úspech nedosiahol.
56. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre. (§362 ods. 1 CSP)
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka tohto konania. (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( § 363 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.
.