Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-5Csp/47/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok sudcom Mgr. Tomášom Sarakom v spore žalobcu : BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, proti žalovanému : V. G., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. XXX XX E. XXX, právne zastúpenému JUDr. Slavomírom Firmentom, advokátom, so sídlom ul.17 novembra 14, 064 01 Stará Ľubovňa, o zaplatenie 5.649,59 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Konanie v časti o zaplatenie istiny 780 eur z a s t a v u j e .

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.988,86 eur a úrok z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 3.968,86 eur od 05.07.2014 do 11.02.2015, zo sumy 3.168,86 eur od 12.02.2015 do 02.03.2015, zo sumy 3.128,86 eur od 03.03.2015 do 01.04.2015, zo sumy 3.088,86 eur od 02.04.2015 do 07.05.2015, zo sumy 3.058,86 eur od 08.05.2015 do 08.06.2015, zo sumy 3.038,86 eur od 09.06.2015 do 06.07.2015, zo sumy 3.018,86 eur od 07.07.2015 do 07.08.2015, zo sumy 2.998,86 eur od 08.08.2015 do 07.09.2015, zo sumy 2.978,86 eur od 08.09.2015 do 06.10.2015, zo sumy 2.958,86 eur od 07.10.2015 do 04.01.2016, zo sumy 2.878,86 eur od 05.01.2016 do 04.03.2016, zo sumy 2.838,86 eur od 05.03.2016 do 04.04.2016, zo sumy 2.803,86 eur od 05.04.2016 do 04.05.2016, zo sumy 2.768,86 eur od 05.05.2016 do 04.08.2016, zo sumy 2.758,86 eur od 05.08.2016 do 05.09.2016, zo sumy 2.728,86 eur od 06.09.2016 do 06.10.2016, zo sumy 2.698,86 eur od 07.10.2016 do 04.11.2016, zo sumy 2.668,86 eur od 05.11.2016 do 05.12.2016, zo sumy 2.633,86 eur od 06.12.2016 do 04.01.2017, zo sumy 2.603,86 eur od 05.01.2017 do 03.02.2017, zo sumy 2.573,86 eur od 04.02.2017 do 03.03.2017, zo sumy 2.543,86 eur od 04.03.2017 do 04.04.2017, zo sumy 2.513,86 eur od 05.04.2017 do 05.05.2017, zo sumy 2.493,86 eur od 06.05.2017 do 05.06.2017, zo sumy 2.463,86 eur od 06.06.2017 do 17.08.2017, zo sumy 2.423,86 eur od 18.08.2017 do 20.09.2017, zo sumy 2.383,86 eur od 21.09.2017 do 17.10.2017, zo sumy 2.343,86 eur od 18.10.2017 do 16.11.2017, zo sumy 2.303,86 eur od 17.11.2017 do 15.12.2017, zo sumy 2.263,86 eur od 16.12.2017 do 16.01.2018, zo sumy 2.223,86 eur od 17.01.2018 do 07.02.2018, zo sumy 2.183,86 eur od 08.02.2018 do 07.03.2018, zo sumy 2.143,86 eur od 08.03.2018 do 09.05.2018, zo sumy 2.113,86 eur od 10.05.2018 do 07.06.2018, zo sumy 2.103,86 eur od 08.06.2018 do 12.07.2018, zo sumy 2.093,86 eur od 13.07.2018 do 08.08.2018, zo sumy 2.083,86 eur od 09.08.2018 do 10.09.2018, zo sumy 2.073,86 eur od 11.09.2018 do 09.10.2018, zo sumy 2.063,86 eur od 10.10.2018 do 08.11.2018, zo sumy 2.023,86 eur od 09.11.2018 do 06.12.2018, zo sumy 2.008,86 eur od 07.12.2018 do 06.02.2019, zo sumy 1.998,86 eur od 07.02.2019 do 06.03.2019 a zo sumy 1.988,86 eur od 07.03.2019 do zaplatenia, a to v mesačných splátkach po 15,- eur, pričom prvá splátka sa stane splatnou 10. deň mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku a ďalšie splátky vždy do 10. dňa toho ktorého nasledujúceho mesiaca až do úplného vyrovnania s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

III. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

IV. Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 46,92 % o výške ktorých rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 08.08.2016 sa žalobca, ktorým pôvodne bola spoločnosť Poštová banka, a.s. domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 5.649,59 eur, úroky vo výške 2508,18 eur, úroky z omeškania vo výške 97,59 eur, úroky zo sumy 5.649,59 eur vo výške 19 % ročne od 01.05.2016 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 5.649,59 eur od 01.05.2016 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.

2. Žalobu odôvodňoval tým, že žalovaný uzatvoril dňa 14.03.2012 s Poštovou bankou, a.s. zmluvu o úvere číslo XXXXXXXXXX súčasťou ktorej sú Všeobecné obchodné podmienky a Obchodné podmienky pre úver, na základe ktorej táto banka poskytla žalovanému úver vo výške 6.400,-eur. V žalobe tvrdil, že žalovaný sa zaviazal vrátiť poskytnuté prostriedky v splátkach, pričom svoj záväzok splatil len čiastočne tak ako je to uvedené v listine „Aktuálny stav úveru“, preto veriteľ využil právo požadovať predčasné splatenie úveru, čím sa celý úver vrátane príslušenstva stal predčasne splatným, no žalovaný ani po zaslanej výzve dlžnú pohľadávku nezaplatil. Poukazujúc na Obchodné podmienky žalobca v žalobe tvrdil, že aj po predčasnej splatnosti úveru bol veriteľ ďalej oprávnený úročiť nesplatenú istinu úveru úrokom dojednaným v zmluve, pričom uplatňuje si aj zákonné úroky z omeškania. V žalobe uviedol, že žalovaný svoj dlh nevyrovnal, keď vykonal len čiastočné úhrady v období od 02.03.2015 do 04.05.2016 vo výške spolu 400,-eur, ktoré boli v celom rozsahu započítané na úhradu úrokov, preto žiada, aby ho k úhrade dlhu zaviazal súd.

3. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobca v žalobe označil Zmluvu o úvere číslo XXXXXXXXXX, Obchodné podmienky pre úver a Všeobecné obchodné podmienky, listinu „Aktuálny stav úveru“, Výzvu na úhradu dlžnej sumy s doručenkou a Sadzobník poplatkov. Žalobca v spore ako dôkaz predložil tiež Upozornenie pred zosplatnením s podacím hárkom a po výzve súdu tiež listinu - Predpis splátok k zmluve o úvere č.XXXXXXXXXX.

4. Uznesením zo dňa 04.03.2019 č.k.5Csp/47/2016-70 súd vyhovel návrhu žalobcu na zmenu strany sporu na strane žalobcu z dôvodu postúpenia pohľadávky, ktorá je predmetom sporu z pôvodného žalobcu na obchodnú spoločnosť BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO:47 967 692 a pripustil aby vstúpila do konania na miesto žalobcu. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 27.03.2019 a súd tak ako so žalobcom ďalej konal s obchodnou spoločnosťou BENCONT COLLECTION, a.s. (ďalej len „žalobca“).

5. Žalovaný vo svojom vyjadrení sa k žalobe zo dňa 11.03.2019 uviedol, že je si vedomý záväzku voči žalobcovi, avšak jeho uplatňovaná výška sa mu zdá vyššia než by v skutočnosti mala byť, preto sa obrátil na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o ustanovenie mu advokáta. Tvrdil, že v čase uzavretia zmluvy bol zamestnaný, splátky vtedy hradil včas a v riadnej výške, potom sa ale jeho situácia zmenila, pribudlo mu zranenie, 12 mesiacov musel čakať na uznanie invalidného dôchodku, čo viedlo k nedodržaniu splátkového kalendára, keďže v tom čase poberal len sociálnu dávku a nemocenské. Po uznaní invalidného dôchodku hneď uhradil jednorázovo na úver 800,-eur, pričom oslovil žalobcu s návrhom na dohodu, no neúspešne. Žalovaný špecifikoval svoje pomery a výdavky a uviedol, že jeho jediným príjmom je len invalidný dôchodok.

6. Žalobca v replike zo dňa 04.11.2019 uviedol, že navrhuje uzavretie zmieru v zmysle ktorého by mu žalovaný uhradil istinu úveru vo výške 5.649,59 eur, úroky z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 5.649,59 eur od 16.06.2014 do zaplatenia a trovy konania.

7. Žalovaný v duplike zo dňa 12.05.2020 uviedol, že s návrhom žalobcu na uzavretie zmieru v ním predloženom rozsahu nesúhlasí. Poukázal na to, že jedná sa v danom prípade o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorá nespĺňa náležitosti podľa o spotrebiteľských úveroch, lebo neobsahuje rozčlenenie splátok podľa zákona, tiež je tam nesprávne uvedená RPMN a celkovo splatná suma, nakoľko pri výške splátky 163,50 eur a počte mesačných splátok 72 je skutočná celkovo splatná suma 11.772,-eur, teda o 1.000,71 eur vyššia ako uvádza zmluva. Jedná sa preto podľa žalovaného o bezúročný a bezpoplatkový úver. Žalovaný namietol tiež postup veriteľa, keď ten splátky započítaval najskôr na úroky a nie na istinu, vyjadril pochybnosti aj nad tým,

či banka postupovala s odbornou starostlivosťou pri skúmaní bonity žalovaného, keďže v zmluve nie je uvedený jeho príjem. Poukázal na to, že celkovo z poskytnutého úveru uhradil za obdobie od 15.04.2012 do 04.04.2016 sumu 3.596,14 eur a ďalších 815,-eur uhradil od 04.05.2016 do 04.03.2019, teda celkovo zaplatil najmenej 4.411,14 eur. Uviedol, že vzhľadom na jeho aktuálnu zárobkovú a majetkovú situáciu je schopný zostatok svojho dlhu na istine uhradiť len v splátkach vo výške 15,-eur mesačne.

8. Na prejednanie sporu súd nariadil pojednávanie na deň 14.08.2020. Spolu s predvolaním na pojednávanie súd žalobcu vyzval na doplnenie rozhodujúcich skutočností a skutkových tvrdení tak, že uvedie, akú sumu žalovaný uhradil po dni 04.05.2016 na tu žalovaný nárok a zároveň vyjadriť sa k otázke posudzovania bonity žalovaného - schopnosti splácať spotrebiteľský úver a označiť a predložiť dôkazy, že k tomu došlo. Súčasne žalobcu vyzval uviesť, aký je žalobný návrh.

9. Žalobca na uvedené reagoval písomne dňa 30.06.2020 tak, že opätovne navrhol uzavretie zmieru žalovanému s povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu 4.869,59 eur v mesačných splátkach po 15,-eur a úroky z omeškania 5,25 % ročne zo sumy 4.869,59 eur od 16.06.2014 do zaplatenia pod následkom straty výhody splátok s tým, že žiadnej strane by nebola priznaná náhrada trov konania. Zároveň uviedol, že po dni 04.05.2016 žalovaný uskutočnil úhrady vo výške spolu 780,-eur, preto v tejto časti berie žalobu späť s tým, že ak nebude uzavretý ním navrhovaný zmier, navrhuje rozsudkom žalovanému uložiť povinnosť zaplatiť mu sumu 4.869,59 eur, úroky vo výške 6.118,96 eur, úroky zo sumy 4.869,59 eur vo výške 19 % ročne od 07.03.2019 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 4.869,59 eur od 07.03.2019 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. V následnom vyjadrení zo dňa 20.07.2020 uviedol, že bonita žalovaného bola riadne preverená, keď príjem bol overený dopytom do Sociálnej poisťovne, overené boli aj výdavky žalovaného dopytom do úverového registra, preverený bol aj rodinný stav, na dôkaz čoho označil a predložil report zo spoločného registra bankových informácií, report od spoločnosti EOS KSI a zo Sociálnej poisťovne.

10. K žiadosti žalobcu o doručenie mu dupliky žalovaného zo dňa 12.05.2020 súd uvádza, že z ust. ani z iného zákonného ustanovenia nevyplýva povinnosť doručenia dupliky, oboznámiť sa s jej obsahom žalobca mohol na pojednávaní, na ktoré bol riadne predvolaný a na ktorom bol jej obsah súdom riadne oboznámený, pričom súd vzhľadom na obsah dupliky žalovaného a námietku žalovaného v nej o nedostatočnom posúdení bonity ešte pred pojednávaním vyzval žalobcu na preukázanie posúdenia bonity žalovaného, na čo žalobca aj reagoval a skúmanie bonity žalovaného preukázal, preto nebolo povinnosťou súdu osobitne doručovať toto vyjadrenie, keďže bolo celé oboznámené na následnom pojednávaní.

11. Na pojednávanie sa žalobca napriek riadnemu a včasnému predvolaniu nedostavil. Žalobca neúčasť na pojednávaní ospravedlnil, nežiadal o odročenie pojednávania, súhlasil aby sa konalo a rozhodlo v jeho neprítomnosti. V súlade s ust. preto súd rozhodol, že pojednávanie vykoná v neprítomnosti žalobcu, nakoľko nebol daný návrh ani dôvody odročenia pojednávania v zmysle a .

12. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že považuje úver pre nesprávne uvedenú RPMN a celkovo splatnú sumu ako aj pre chýbajúce rozčlenenie splátok v zmluve na istinu, úroky, poplatky za bezúročný a bez poplatkov, preto s návrhom žalobcu na uzavretie zmieru nesúhlasí, nie je ochotný s ním takýto zmier uzavrieť. Vzhľadom na žalobcom predložené doklady k posúdeniu bonity žalovaného uviedol, že na tejto námietke ďalej netrvá a potvrdzuje aj vyplatenie mu úveru vo výške 6.400,-eur. Uviedol, že nezaplatenú istinu úveru je ochotný doplatiť, ale môže tak urobiť len v splátkach po 15,-eur mesačne, o ktorých povolenie súd požiadal.

13. Pri svojom výsluchu na pojednávaní žalovaný uviedol, že po zaplatení všetkých výdavkov mu na život ostáva mesačne suma len 60,-eur, pričom spláca aj iný záväzok zo zmluvy s Poštovou bankou, kde hradí po 40,-eur mesačne, preto prosí o splátky. Uviedol, že zmluva bola uzavretá na pošte s jedným pánom ktorý tam pracoval, nebolo to v jeden deň, najskôr on podpísal tlačivo a potom mu volali, že to poslali a že má prísť. Potvrdil, že chodili mu výzvy na plnenie, po marci 2019 žalobcovi nehradil nič a to preto, lebo neustále ho kontaktovali, no on nevedel prečo započítavajú jeho platby len na úroky, potom úroky na úroky, pričom vec bola na súde tak povedal im nech o jeho dlhu rozhodne súd a čakal na rozhodnutie.

14. Keďže žalobca po doručení žaloby žalovanému pred prvým pojednávaním vzal žalobu v časti späť, súd sa musel najskôr vysporiadať s týmto jeho dispozičným úkonom a pristúpil k rozhodnutiu o tomto čiastočnom späťvzatí žaloby ( a ).

15. Postup súdu nasledujúci v prípade, ak žalobca svoju žalobu vezme v priebehu konania sčasti späť upravuje .

16. Podľa ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

17. Podľa súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa alebo pojednávanie.

18. Vzhľadom k tomu, že žalobca svoju žalobu vzal sčasti späť skôr, než sa začalo pojednávanie, postupujúc podľa a súd v prvom výroku rozsudku konanie v rozsahu späťvzatia žaloby žalobcom bez ďalšieho zastavil.

19. Predmetom posúdenia tak po čiastočnom späťvzatí žaloby žalobcom ostal nárok žalobcu na zaplatenie sumy 4.869,59 eur a príslušenstva (úroky vo výške 6.118,96 eur a pokračujúce úroky a úroky z omeškania špecifikované vo vyjadrení žalobcu zo dňa 30.06.2020). K opakovanému návrhu žalobcu na uzavretie zmieru súd uvádza, že nakoľko k uzavretiu zmieru stranami v priebehu konania nedošlo, keďže žalovaný odmietol uzavrieť zmier na žalobcom žiadanú sumu a teda súdu na schválenie nebol predložený žiaden stranami uzavretý zmier, ktorý by z dôvodov rozporu časti nároku so všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako bude zrejmé z ďalšej časti tohto odôvodnenia ani nemohol byť súdom schválený ( ), pristúpil súd k meritórnemu posúdeniu a rozhodnutiu o nároku žalobcu týmto rozsudkom.

20. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby a všetkých písomných vyjadrení strán, vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného na návrh jeho právneho zástupcu, oboznámením sa s obsahom všetkých listinných dôkazov predložených žalobcom a žalovaným, keďže vykonanie žiadneho z nich nebolo namietané ani súdom vyhodnotené ako nedôvodné či neúčelné a zistil tento skutkový stav:

21. Žalobca ako dôkaz na svoje tvrdenie o uzavretí zmluvy o úvere predložil súdu tlačivo označené ako „Zmluva o úvere konsolidácia“ (čl. 6 spisu). V ňom sú v článku 1. ako zmluvné strany označení Poštová banka a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO:31 340 890 a ako dlžník je tam označený žalovaný. Pod týmto označením zmluvných strán je článok 2. zmluvy označený ako žiadosť o poskytnutie úveru kde je uvedené, že maximálna požadovaná výška úveru že je 6.400,-eur, ako doba splácania úveru je tam uvedená doba 6 rokov s tým, že žiada sa o poistenie schopnosti splácať úver prostredníctvom komplexného súboru poistenia. Ďalej nasleduje článok 3 zmluvy označený ako „Zmluva o úvere a záverečné ustanovenia“ a v ňom je uvedené, že výška úveru je 6.400,- eur, úroková sadzba je 19 % ročne, dátum prvej splátky je 15.04.2012, dátum každej ďalšej splátky je k 15.dňu v mesiaci, výška mesačnej splátky je 163,50 eur, počet mesačných splátok úveru je 72. Ako dátum konečnej splatnosti úveru je tam uvedený dátum 15.03.2018. Ďalej je tam uvedené, že RPMN je 20,74 %, priemerná hodnota RPMN na trhu že je 18,77 % a celková výška nákladov že je 4.371,29 eur s tým, že podľa ďalej nasledujúceho textu „celkovú čiastku úveru predstavuje súčet výšky úveru a celkových nákladov spojených s úverom“. Pri mieste určenom na podpis zmluvy sú uvedené podpisy s dodatkom, že žalovaný zmluvu podpísal v H. dňa 12.03.2012 a banka dňa 14.03.2012.

22. Žalobca predložil so zmluvou aj Obchodné podmienky pre úver dostupná pôžička a tiež Všeobecné obchodné podmienky a Sadzobník poplatkov účinný od 01.01.2011.

23. Z listiny „Aktuálny stav úveru ku dňu 30.04.2016“ predloženej žalobcom súd zistil, že žalovaný dňa 14.03.2012 vyčerpal sumu 6.400,-eur (1.460,49 eur + 916,89 eur + 4.022,62 eur ). Ďalej sú tam zaznamenané dátumy a výška úhrad splátok úveru žalovaným ako aj spôsob ich započítania z ktorých vyplýva, že žalovaný uhradil v splátkach platených odo dňa 15.04.2012 do 04.04.2016 na úver sumu spolu 3.596,14 eur z čoho na úhradu istiny úveru bola započítaná suma 750,41 eur, všetko ostatné bolo započítané na úhradu úrokov a poplatkov. Z tvrdenia žalobcu v žalobe

vyplýva, že okrem toho dňa 04.05.2016 žalovaný uhradil mu sumu 35,-eur. Z tvrdení žalovaného, z ním predložených poštových peňažných poukazov a z písomného vyjadrenia žalobcu zo dňa 30.06.2020 vyplýva, že po dni 04.05.2016 žalovaný ešte uhradil sumu spolu 780,-eur. Celkovo tak žalovaný zaplatil žalobcovi sumu 4.411,14 eur (3.596,14 eur + 35,-eur + 780 eur).

24. Listom označeným ako „Upozornenie- výzva na splatenie dlžnej časti úveru“ zo dňa 28.05.2014 pôvodný veriteľ Poštová banka, a.s. žalovaného upozornil na omeškanie v splácaní a možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru a listom - Výzva na úhradu dlžnej sumy zo dňa 16.06.2014 mu oznámil, že úverová pohľadávka sa ku dňu 16.06.2014 stala predčasne splatnou, pričom ho súčasne vyzval na úhradu dlžnej sumy v celkovej výške 6.843,83 eur v lehote do 10 kalendárnych dní od doručenia tejto výzvy. Obidve písomnosti boli vychádzajúc z predložených poštových dokladov žalovanému doručované (viď poštový podací hárok zo dňa 28.05.2014 na čl.53 spisu a doručenku na čl.5 spisu). Výzva na úhradu dlžnej sumy bola vychádzajúc z predloženej doručenky žalovanému doručená dňa 24.06.2014.

25. Žalobou uplatnený nárok žalobca v žalobe právne odôvodnil tak, že jedná sa o nárok na vrátenie úveru. Keďže pôvodný veriteľ s ktorým žalovaný uzatvoril úverovú zmluvu je bankou, obchodnou spoločnosťou, ktorej jedným z predmetov podnikania (činnosti) zapísaným v obchodnom registri je poskytovanie úverov, pričom zo zmluvy je zrejmé, že sa jednalo o spotrebiteľský úver (žalovaný v zmluve bol označený ako fyzická osoba ), pričom v zmluve nie je vyznačený účel úveru, ktorý by ho vylučoval z režimu zákona o spotrebiteľských úveroch a aj v listine „Aktuálny stav úveru ku dňu 30.04.2016“ je ako druh úveru uvedené „spotrebný“, súd pri právnom posúdení uvedenej zmluvy a z nej uplatnených nárokov vychádzal z ustanovení o spotrebiteľských úveroch účinného v čase, keď došlo k uzavretiu zmluvy ako aj zo všeobecnej úpravy spotrebiteľských zmlúv v ( a nasl.). Keďže žalobca tvrdil, že uplatňovanú pohľadávku nadobudol od pôvodného veriteľa- Poštová banka, a.s. postúpením, bolo potrebné aplikovať tiež príslušné zákonné ustanovenia o postúpení pohľadávky.

26. Podľa o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „“) v znení účinnom ku dňu 14.03.2012 spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

27. Podľa ZoSÚ ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia ani osobitných predpisov (napr. o ochrane spotrebiteľa).

28. Podľa § 9 ods. 1 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

29. Podľa ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa musí obsahovať tieto náležitosti: j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

30. Podľa § 11 ods.1 zákona ZoSÚ v znení účinnom ku dňu 14.03.2012 poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20111201> a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20111201>, r) <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20111201> a y) <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2010/129/20111201> a § 10 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ >,

b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

31. Podľa , veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

32. Podľa postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení. / ./

33. Podľa o bankách ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „“), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu87ac) <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/483/20170201> ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu.87ad) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ > Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

34. Podľa a o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu 13.6.2017 ( deň uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok z ktorej žalobca vyvodzuje svoju aktívnu vecnú legitimáciu) práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu18b) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ > na veriteľa podľa <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2010/129/20170601>, banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky, a b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. (2) Práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a b) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver na blízku osobu21aa) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20170601> spotrebiteľa, a to na základe písomnej žiadosti spotrebiteľa.

35. Žalobca predložením písomného vyhotovenia úverovej zmluvy zo dňa 14.03.2012 a predložením listiny „Aktuálny stav úveru ku dňu 30.04.2016“, v ktorej je zaznamenané vyplatenie úveru žalovanému s potvrdením o prijatých splátkach preukázal, že poskytol na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 6.400,-eur a preukázal, že žalovaný na úhradu nárokov z tejto zmluvy doposiaľ zaplatil mu len sumu 4.411,14 eur. Žalobca tvrdí, že tým, že žalovaný nerealizoval

svoju zmluvnú povinnosť v celom rozsahu, neuspokojené ostali nároky špecifikované v žalobe. Súd preskúmal, či uplatnenie týchto nárokov čo do základu a výšky má oporu v zákone o spotrebiteľských úveroch, ako aj opodstatnenosť týchto uplatnených nárokov z hľadiska ich súladu s ustanoveniami o ochrane spotrebiteľa a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná len v časti. V danom prípade totiž na rozdiel od žalobcu súd je toho názoru, že spotrebiteľský úver, ktorý bol žalovanému poskytnutý je z dôvodov rozvedených v ďalšej časti tohto odôvodnenia bezúročný a bez poplatkov. Žalovanému preto v danom prípade vznikla povinnosť vrátiť veriteľovi len to čo od neho dostal, a nakoľko poskytnutá mu bola suma 6.400,-eur a preukázané bolo, že žalovaným doposiaľ bola vrátená len suma 4.411,14 eur, súd žalobu v časti zaplatenia nevrátenej sumy vo výške 1.988,86 eur a úrokov z omeškania z nevrátenej sumy považoval za dôvodnú. V prevyšujúcom rozsahu ju považoval za nedôvodnú a to z nasledujúcich dôvodov.

36. Z ustanovení o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (14.03.2012), ktoré súd citoval vyššie vyplýva, že každá zmluva o spotrebiteľskom úvere musí okrem všeobecných náležitostí podľa povinne obsahovať aj osobitné náležitosti podľa ZoSÚ. O aké náležitosti ide a či ich zmluva obsahuje je pritom potrebné a možné posudzovať výlučne podľa právnej úpravy účinnej v čase jej uzavretia. Zákon absenciu niektorých náležitostí vymedzených v citovanom zákonnom ustanovení síce nespája s následkom neplatnosti právneho úkonu (úverovej zmluvy), poskytuje však spotrebiteľovi ochranu v takej forme, že úver pri ktorého dojednaní neboli tieto náležitosti splnené je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Medzi takéto náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere patrí v zmysle už citovaného tiež uvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov a celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere a v zmysle aj uvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

37. Vychádzajúc z obsahu žalobcom predloženého tlačiva zmluvy o úvere číslo XXXXXXXXXX a obsahu ďalších dôkazov preložených žalobcom na preukázanie svojho nároku súd konštatuje, že uvedená zmluva o spotrebiteľskom úvere tieto náležitosti neobsahuje. V zmluve síce je uvedený údaj o RPMN a celkovej čiastke úveru, avšak nakoľko tie nie sú uvedené v správnej, požiadavke zákona zodpovedajúcej výške, nemožno na ne prihliadnuť a hľadí sa na ne ako keby tam neboli uvedené vôbec ( k tomu podporne pozri napr. aktuálny rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 13.12.2017 sp.zn.10Co/27/2017, najmä body 36 a 37 jeho odôvodnenia, pričom ten sa týkal rovnako zmluvy o úvere veriteľa Poštová banka, a.s.). Paragraf 9 zákona o spotrebiteľských úveroch je uvedený pod názvom- informácie a práva týkajúce sa zmlúv o spotrebiteľskom úvere. Jeho účelom teda je spotrebiteľa pravdivo informovať o reálnych, skutočnosti zodpovedajúcich parametroch úveru a jeho právach. To že tam nestačí uviesť akýkoľvek údaj, aby požiadavka zákona bola formálne naplnená, ale korektný, pravdivý údaj je zrejmé aj z toho, že zákon jednotlivé údaje jasne a konkrétne špecifikuje a definuje v § 2 - vymedzenie pojmov, pričom aj z § 4 zákona - poskytovanie informácií pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že aby účel a požiadavka zákona bola naplnená, musí ísť o pravdivé a úplné informovanie spotrebiteľa. Koniec koncov, úplne jasne a výslovne to potvrdzuje priamo zákon, nakoľko v zmysle § 11 ods.1 písm.b) zákona o spotrebiteľských úveroch je úver bezúročný a bez poplatkov ak je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. Po preskúmaní obsahových náležitostí zmluvy súd zistil, že zmluva neobsahuje zákonným spôsobom a správne uvedený údaj o RPMN a o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítanej na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Vychádzajúc zo žalobcom predloženého „predpisu splátok k zmluve o úvere“ ( čl.128 spisu) je tiež zrejmé, že ani údaj o výške splátok uvedený v zmluve nie je správny. Ide pritom o základné, veľmi podstatné náležitosti zmluvy majúce vplyv na možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Úver poskytnutý žalovanému je preto bezúročný a bez poplatkov.

38. Ak zákon o spotrebiteľských úveroch ako podstatnú náležitosť zmluvy predpisoval vyššie uvedené údaje tak je zrejmé, že tieto museli byť jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom uvedené priamo v takejto zmluve, teda v čase, keď sa spotrebiteľ rozhoduje či na dané jej podmienky pristúpi alebo sa rozhodne prípadne pre iný úver od iného poskytovateľa, preto ich všetky musí poznať v tomto čase a nemohli byť nahradené dodatočným „doinformovaním“ spotrebiteľa o podmienkach úverovej zmluvy. Žalobcom predložená zmluva o spotrebiteľskom úvere má pritom podobu predtlačeného formulárového

tlačiva, pripraveného bankou na jej hlavičkovom papieri. Je teda zrejmé, že aj nedodržanie zákonných náležitostí zmluvy tu ide najmä na vrub veriteľa, ktorý ako profesionál daný formulár pripravil a de facto sám zvolil spôsob, akým sa bude snažiť naplniť náležitosti zmluvy predpísané zákonom. To sa ale v súdenej veci nepodarilo, lebo časť tam uvedených zákonom predpísaných náležitostí je uvedená nesprávne ( RPMN a údaj o celkovej čiastke ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť ako aj údaj o výške splátok).

39. Veriteľ v zmluve neposkytol pravdivý údaj o RPMN a všetkých predpokladoch použitých na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, lebo parametrom úveru uvedeným v článku 3 zmluvy o úvere (t.j. výške úveru 6.400,-eur, dobe splácania 72 mesiacov a výške mesačnej splátky 163,50 eur) zodpovedá RPMN 24,66 %, teda podstatne vyššia RPMN ako je uvedená v zmluve. Niet tak pochýb, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, čo v zmysle § 11 ods.1 písm.b) zákona o spotrebiteľských úveroch samo osebe je dôvodom bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Je pritom podľa názoru súdu irelevantné, či zmluva obsahuje vyššiu alebo nižšiu nesprávne uvedenú RPMN, lebo cieľom uvedených ustanovení zákona (§ 9 ods.2 a § 11 ods.1 písm.b) je pravdivo informovať spotrebiteľa, čo sa v danom prípade nestalo ( aj k tomu rovnako rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 13.12.2017 sp.zn.10Co/27/2017).

40. K zákonom vyžadovaným náležitostiam zmluvy (výška splátok, RPMN a celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť vrátane uvedenia všetkých predpokladov použitých na výpočet RPMN ) je navyše treba uviesť, že priamo v zmluve je jasne uvedené, že mesačných splátok je 72 a výška mesačnej splátky je 163,50 eur. Uvedené priemerný spotrebiteľ nemôže chápať inak ako tak, že úver má splatiť 72-oma splátkami po 163,50 eur a že z týchto predpokladov potom bude vychádzať aj výpočet RPMN a celkovo splatnej čiastky. Aj podľa predložených Obchodných podmienok Poštovej banky, a.s. (článok 5 bod 5.3 veta druhá) „klient platí splátku v zmluvne dohodnutej výške“. Zo zmluvy samotnej pritom nijako nevyplýva, žeby výška niektorej zo 72 dohodnutých splátok mala byť iná ako 163,50 eur. Ak by tomu tak bolo, muselo by to v zmluve byť výslovne uvedené, čo nie je. Preto ak žalobca ako dôkaz predložil tzv. „predpis splátok k zmluve o úvere číslo XXXXXXXXXX“ (čl. 128 spisu) v ktorom je uvedené, že v skutočnosti len výška splátky číslo 1 až 71 bola 163,50 eur, pričom výška splátky číslo 72 mala byť len 134,84 eur, tak potom podľa názoru súdu o nedodržaní zákonnej náležitosti v podobe uvedenia správnej výšky splátky (a to priamo v zmluve) nemôže byť pochýb. Z tzv. predpisu splátok, ale ani zo zmluvy samotnej kde jej súčasti sú vymenované v článku 3 bod 2 nevyplýva, žeby predpis splátok bol súčasťou zmluvy, ale ani keby to tak bolo, nič to nemení na tom, že vzhľadom na podstatný rozpor medzi zmluvou a skutočnosťami vyplývajúcimi z predpisu splátok, teda že v skutočnosti posledná splátka mala byť v inej výške ako je uvedená v zmluve nejde o platné naplnenie požiadavky zákona čo do náležitosti - výška splátok. Nemožno precizovanú úpravu náležitostí zmluvy o úvere sankcionovanú v prípade jej nedodržania bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru a slúžiacu na ochranu spotrebiteľa platne naplniť vtedy, ak v zmluve sa uvedie jedna výška mesačnej splátky a neuvedie sa tam, že v skutočnosti posledná splátka (majúca vplyv na výšku RPMN a celkovo splatnej sumy) bude v úplne inej výške.

41. Ak je priamo v zmluve, v tej jej časti ktorá identifikuje parametre úveru (tu je ňou článok 3 zmluvy) a ktorá spotrebiteľa logicky zaujíma najviac a možno predpokladať a rozumne očakávať, že venuje jej najväčšiu pozornosť jasne uvedené, že úver bude splácaný mesačnými splátkami vo výške 163,50 eur mesačne v počte 72, potom nemožno tam uvedený nesprávny údaj o RPMN a celkovo splatnej sume, ktorý nezodpovedá prepočtu tejto výšky a počtu splátok obhájiť predpisom splátok kde je uvedená úplne iná výška poslednej splátky.

42. K prípadnej argumentácii, známej súdu z iných sporov žalobcu, že do RPMN a celkových nákladov spojených s úverom by sa nemalo započítavať poistné súd uvádza, že aj pri výpočte RPMN a celkových nákladov, resp. celkovo splatnej sumy bez poistného (teda vychádzajúc z toho, že výška splátky bez poistného by bola len 150,-eur mesačne, keďže podľa predpisu splátok k zmluve o úvere výška poistného bola 13,50 eur mesačne) by RPMN bola 20,44 %, celkovo splatná suma by bola 10.800,-eur (72 mesiacov x 150,-eur) a teda celkové náklady spojené s úverom by boli vo výške 4.400,-eur a nie vo výške 4.371,29 eur uvedenej v zmluve. Je zrejmé, že uvedená disproporcia vznikla tým, že v skutočnosti výška poslednej splátky je iná (nižšia ako je uvedené v zmluve), čo samo osebe je v rozpore so zákonom (potom mala byť takáto výška poslednej splátky jasne uvedená v zmluve, čo nie je), a keďže náležitosťou zmluvy podľa zákona sú všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, potom

je zrejmé nedodržanie zákonných náležitostí zmluvy, nakoľko zo zmluvy absolútne nevyplývajú také predpoklady, aké veriteľ v skutočnosti použil na výpočet RPMN.

43. V zmysle § 9 odst. 2 písm.j/ citovaného zákona o spotrebiteľských úveroch náležitosťou zmluvy musí byť aj údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítaný na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy. Veriteľ v zmluve uviedol celkovú čiastku úveru vychádzajúcu z výšky úveru 6.400,-eur a výšky celkových nákladov spojených s úverom 4.371,29 eur, teda 10.771,29 eur, no rovnako ide o nesprávnu sumu a nesprávny údaj, keďže ten absolútne nekorešponduje s prepočtom výšky a počtu splátok úveru (163,50 eur x 72). Ak dlžník podľa zmluvy mal hradiť 72 mesačných splátok po 163,50 eur ako je to jasne a výslovne uvedené v článku 3 zmluvy, potom by mal zaplatiť po celú dobu trvania úverového vzťahu sumu spolu 11.772,-eur a teda podstatne viac ako je veriteľom uvádzaných 10.771,29 eur. Ak celková čiastka úveru skutočne mala byť 10.771,29 eur tak, ako je to uvedené v zmluve, tak potom je to len potvrdením toho, že zmätočne a v rozpore s realitou je uvedená výška mesačných splátok (nakoľko podľa zmluvy súhrnná výška každej jednej mesačnej splátky mala byť rovnaká), čo v zmysle § 9 ods.2 písm. k) a § 11 ods.1 písm.a) zákona je len ďalší dôvod bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.

44. Podľa rozsudku Súdneho dvora- tretia komora z 9. novembra 2016 vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s., proti Kláre Bíróovej, článok 23 smernice 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Podľa názoru súdu nemôže byť pochýb o tom, že nesprávne, zavádzajúce uvedenie výšky mesačnej splátky, celkovej čiastky k zaplateniu a RPMN v zmluve môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah jeho záväzku, preto nenapĺňa požiadavku zákona ani Smernice.

45. O tom, že ide o kľúčové údaje (RPMN a celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť) svedčí koniec koncov aj to, že aj po novele ktorá zohľadňuje závery Rozsudku Súdneho dvora Európskej únie z 9. novembra 2016 vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s./Klára Bíróová, a ktorá v nadväznosti naň upravuje náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a upravuje okolnosti, za ktorých sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, a to práve za účelom zabezpečenia súladu so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (ďalej len "smernica 2008/48/ES") ostáva správne uvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov a uvedenie celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť podmienkou vzniku nároku veriteľa na úroky a poplatky. Aj po tejto novele sa totiž za bezúročný a bez poplatkov bude považovať úver, ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa a ak tam nie je uvedená celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť.

46. Výklad pojmov celkové náklady spotrebiteľa a celková čiastka ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť je obsiahnutý v § 2 ZoSÚ. Podľa § 2 písm.g) a h) ZoSÚ celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sú všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok. Celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť je súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom.

47. Takéto zmätočné, vzájomne si odporujúce vyjadrenie náležitostí zmluvy by i pri absencii výslovnej úpravy v zákone o spotrebiteľských úveroch spôsobovalo neplatnosť tejto časti zmluvy v zmysle ustanovení a keďže použitie zákona o spotrebiteľských úveroch nijako nevylučuje aplikáciu kódexových ustanovení o vadnosti právnych úkonov (najmä , ). Ten istý údaj (celková čiastka úveru ) je totiž potom vyjadrený v zmluve dvomi rozdielnymi sumami, a to sumou 10.771,29 eur pri údaji „Celková čiastka úveru“ a sumou 11.772,-eur získanou vynásobením počtu a výšky splátok. Z údajov uvedených v článku

3 zmluvy kde je jasne uvedené, že platiť sa bude 72 mesačných splátok v rovnakej výške 163,50 eur nie je absolútne zrejmé, prečo pri takýchto parametroch úveru by mala byť celková čiastka úveru 10.771,29 eur. O nesprávnosti uvedeného údaja, ktorý je takto pre spotrebiteľa jednoznačne zavádzajúci v jeho neprospech, lebo prezentuje predmetný úver spotrebiteľovi výhodnejšie než akým v skutočnosti je preto súd nemá najmenšie pochybnosti.

48. Keďže účelom zvýšenej ochrany spotrebiteľa v spotrebiteľských vzťahoch premietnutej okrem iného aj do precizovanej úpravy náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere v § 9 ZoSÚ je práve vyvažovanie nerovnováhy spočívajúcej v prevahe dodávateľa ako profesionála pri poskytovaní úverových služieb, tak je zjavné, že uvádzanie náležitostí zmluvy o úvere spôsobom, ktorý je nezrozumiteľný a zavádzajúci, keď napr. tak ako tu je v zmluve uvedený nesprávny a zavádzajúci údaj o výške splátok, celkovej splatnej čiastke a nesprávny je údaj o RPMN túto nerovnováhu nevyvažuje, ale naopak podstatne prehlbuje na úkor spotrebiteľa a je tak v príkrom rozpore s účelom spotrebiteľskej ochrany. K ostatným námietkam žalovaného vo vzťahu k náležitostiam zmluvy súd uvádza, že nakoľko pre bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru stačí absencia čo i len jednej náležitosti, bolo bezpredmetné zaoberať sa ďalšími žalovaným vytýkanými nedostatkami zmluvy a pokiaľ ide o skúmanie bonity žalovaného, toto žalobca dokladmi predloženými pred pojednávaním preukázal, s touto námietkou sa preto súd nestotožnil. Koniec koncov aj sám žalovaný po predložení dokladov žalobcu už na tejto svojej námietke netrval.

49. Ako už bolo uvedené, právny názor súdu o nedodržaní náležitostí zmluvy v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch už nemôže byť pre žalobcu nijako nový, či prekvapivý. V tejto súvislosti súd opätovne poukazuje na obdobný spor z obdobnej úverovej zmluvy Poštovej banky a.s., v ktorom Krajský súd v Prešove v rozsudku zo dňa 13.12.2017 sp.zn.10Co/27/2017 uviedol, cit „ neuvedenie RPMN v zmluve o spotrebiteľskom úvere je sankcionované bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru. Zmyslom a účelom takejto právnej úpravy v spotrebiteľských úveroch je dosiahnuť priaznivé informovanie spotrebiteľa o poskytnutom úvere, a to v čase uzatvorenia zmluvy. RPMN je podľa preferencie zákonodarcu natoľko dôležitým údajom pre spotrebiteľa, že jej neuvedenie sankcionuje bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru. Odvolací súd došiel k záveru, ktorý vyčíslil podľa „kalkulačky na výpočet RPMN“ na stránke www.openiazoch.zoznam.sk že hoci je v zmluve uvedený údaj 29,78 %, správny výpočet predstavuje RPMN vo výške 32,56 %, keď odvolací súd zohľadnil výšku mesačnej splátky uvedenej v zmluve o úvere v sume 83,29 eur, ako aj počet mesačných splátok 36, stým, že dátum prvej platby bol určený do 8.10.2012 a dátum konečnej splatnosti úveru 8.9.2015, pričom musí odvolací súd konštatovať, že žalobca nielenže v tejto zmluve uviedol nesprávnu výšku RPMN, ale rovnako aj nesprávnu výšku nákladov spojených s poskytovaním úveru v sume 896,78 eur, keď táto výška nákladov po zohľadnení výšky mesačnej splátky (83,29 eur) a počtu mesačných splátok 36 predstavuje 998,44 eur. Je však potrebné konštatovať, že aj pri zohľadnení výšky celkových nákladov tak, ako to uviedol žalobca v zmluve (896,78 eur), je RPMN vyššia, ako to je uvedené v zmluve o úvere. Vychádzajúc zo zmyslu a účelu právnej úpravy, ktorý odvolací súd popísal vyššie, nesprávne uvedené RPMN má rovnaký následok, ako je neuvedenie, a teda odvolací súd má za to, že zmluva ročnú percentuálnu mieru nákladov neobsahuje. Iba uvedenie správnej výšky RPMN si plní svoj účel pravdivo informovať spotrebiteľa o podmienkach v úverovej zmluve. Dokonca je podľa názoru odvolacieho súdu irelevantné, či zmluva obsahuje vyššiu alebo nižšiu (tak, ako tomu bolo v prejednávanej veci), nesprávne uvedenú RPMN. Cieľom uvedených ustanovení zákona je pravdivo informovať spotrebiteľa, čo sa v danom prípade nestalo. Preto je potrebné z uvedeného dôvodu v zmysle správnej interpretácie zákona považovať úver za bezúročný a bez poplatkov pre absenciu správne uvedenej RPMN.“

50. Keďže súd zmluvu o úvere z ktorej si žalobca uplatnil žalovaný nárok, považuje podľa § 11 ods.1 písm.a/ a b/ ZoSÚ za bezúročnú a bez poplatkov a nakoľko z nepopretých a nespochybnených skutkových tvrdení žalobcu vyplýva, že boli poskytnuté prostriedky vo výške 6.400,-eur a zaplatená bola doposiaľ na úver suma len 4.411,14 eur, súd má za to, že žalobca môže požadovať od žalovaného len vrátenie nevrátenej sumy poskytnutej istiny, t.j. sumy 1.988,86 eur, ktorá už je celá splatná, nakoľko z dôvodu nesplácania úveru žalovaný po uplatnení práva veriteľa vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru stratil právo hradiť úver v splátkach a tiež úroky z omeškania. 51. Ako už bolo uvedené, v súdenej veci sa jednalo o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa v zmysle tejto zmluvy malo uskutočniť v splátkach, preto ak veriteľ chcel žiadať zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, bol povinný postupovať podľa ust. účinného v tom čase. Podľa tohto zákonného ustanovenia ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa <https://www.slov-

lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20120301>najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Súd má za to, že žalobca preukázal dodržanie týchto podmienok, ktoré v zmysle predmetného ustanovenia zákona bolo treba splniť, aby bolo možné žiadať predčasné splatenie úveru. Bolo preukázané omeškanie žalovaného a aj upozornenie spotrebiteľa (žalovaného) na uplatnenie tohto práva (písomné upozornenie zo dňa 28.05.2014 s dokladom o jeho odoslaní na prepravu žalovanému je na čl. 52 a 53 spisu).

52. Preto ak bol bezúročný úver žalovaného dňa 16.06.2014 zosplatnený, bolo to po práve, čo žalovaný v spore ani nenamietal a veriteľovi tak vzniklo právo na úhradu celej zosplatnenej čistej istiny, ktorá v tom čase bola vo výške 3.968,86 eur. 53. Žalobca predloženou zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 13.6.2017 s prílohou preukázal, že postupca Poštová banka, a.s. pohľadávku voči žalovanému z predmetnej úverovej zmluvy spolu s príslušenstvom odplatne postúpil na žalobcu. Uvedené postúpenie pohľadávky, ku ktorému došlo až v priebehu súdneho sporu bolo v súlade s ustanoveniami o postúpení pohľadávok v ( a nasl.), zákonom o bankách () a zákonom o spotrebiteľských úveroch. Postupovala sa v celom rozsahu splatná pohľadávka na ktorej úhradu žalovaný bol písomne vyzývaný, čo sám potvrdil a s úhradou ktorej žalovaný meškal viac ako 90 dní, pričom postupovala sa na veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľské úvery. Vzhľadom na uvedené preto súd mal za preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu na uplatnenie pohľadávky rovnajúcej sa výške nevrátenej úverovej istiny. Aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu žalovaný v spore ani nerozporoval. Keďže po dni 16.06.2014 kedy bol úver predčasne zosplatnený zo sumy 3.968,86 eur zaplatil žalovaný sumu 1.980,-eur, čím nezaplatená ostala suma 1.988,86 eur, v časti nároku na zaplatenie sumy 1.988,86 eur súd žalobe vyhovel a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi túto dlžnú sumu tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

54. Žaloba bola zamietnutá v časti požadovaných úrokov, keďže vzhľadom na bezúročnosť úveru nárok na úroky vôbec nevznikol.

55. Žalobca v žalobe uplatnil aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania, a to jednak vyčísleného za dobu omeškania do 06.03.2019, a taktiež za dobu omeškania od 07.03.2019 do zaplatenia vo výške 5,25 % ročne. Z listiny „Aktuálny stav úveru“ vyplýva, že za dobu omeškania od 20.11.2013 účtoval žalovanému úrok z omeškania v sadzbe 5,25 % ročne. Podľa žaloby suma žalobcom vyčíslených úrokov z omeškania do 30.04.2016 bola 97,59 eur, úroky z omeškania po tomto dni do dňa 06.03.2019 žalobca v podaní zo dňa 30.06.2020 vyčíslil sumou 760,59 eur.

56. Podľa veta prvá dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

57. Podľa ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

58. Vykonávajúcim predpisom ustanovujúcim výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania je Nariadenie vlády Slovenskej republiky č., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia .

59. Podľa nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia v znení účinnom od 1.2.2013 výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

60. Nakoľko žalobca v žalobe uplatnil , teda o päť percentuálnych bodov vyššej ako bola základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania, v súlade s dispozičným princípom a zásadou, že návrh žalobcu nemožno prekročiť súd vychádzal z takého výpočtu úroku z omeškania.

61. Pokiaľ ide o omeškanie žalovaného po predčasnom zosplatnení úveru, tu úrok z omeškania bol priznaný zo sumy 3.968,86 eur od 05.07.2014 do zaplatenia tej- ktorej čiastočnej úhrady žalovaným a od 07.03.2019 zo sumy 1.988,86 eur do zaplatenia. Žalovaný po predčasnom zosplatnení úveru, ktoré nenamietal a ktoré bolo zo strany veriteľa možné a zákonné bol povinný zosplatnenú čistú úverovú istinu zaplatiť do 04.07.2014, nakoľko vo „Výzve na úhradu dlžnej sumy“ zo dňa 16.06.2014 bola mu na dobrovoľné plnenie veriteľom poskytnutá lehota 10 kalendárnych dní od doručenia výzvy. Žalovaný doručovanú výzvu si prevzal dňa 24.06.2014. Keďže k úhrade do 10 dní, teda do 04.07.2014 nedošlo, od 05.07.2014 žalovaný preukázateľne je v omeškaní so zaplatením nevrátenej istiny úveru, ktorá v tom čase bola vo výške 3.968,86 eur a po započítaní čiastočných úhrad žalovaného po zosplatnení premietnutých do výroku o úroku z omeškania od 07.03.2019 je vo výške 1.988,86 eur. Keďže základná úroková sadzba ECB k 05.07.2014 bola 0,15 %, súd priznal žalobcovi úrok z omeškania len v sadzbe 5,15 % ročne. Za dobu do predčasného zosplatnenia úveru súd úrok z omeškania priznať nemohol, nakoľko žalobca nepreukázal korektnú výšku úroku z omeškania do predčasného zosplatnenia úveru, nepredložil výpočet úroku z omeškania do predčasného zosplatnenia, čo bolo nevyhnutné vzhľadom na skutočnosť, že jednalo sa o bezúročný a bezpoplatkový úver, a tak základ pre výpočet úroku z omeškania z omeškaných splátok bol iný než z akého žalobca vychádzal.

62. Vzhľadom na všetko vyššie uvedené súd žalobu žalobcu mal za dôvodnú čo do zosplatenia istiny 1.988,86 eur a úrokov z omeškania uvedených vo výroku II. rozsudku, preto v uvedenom rozsahu jej vyhovel a vo zvyšku ju ako nedôvodnú zamietol.

63. Keďže žalovaný žiadal o povolenie splácať prisúdenú sumu v splátkach, súd preskúmal túto jeho žiadosť a využijúc právo vyplývajúce mu z ust. a povolil žalovanému platiť žalobcovi prisúdenú sumu s príslušenstvom v splátkach vo výške 15,-eur mesačne. Sám žalobca v rámci návrhu na uzavretie zmieru navrhol takúto výšku splátky, a to dokonca pri ním žiadanej sume až 4.869,59 eur s príslušenstvom. Je tak zrejmé, že pri vyhovení žaloby len čo do istiny 1.988,86 eur je povolená výška splátky primeraná očakávaniam žalobcu k dĺžke splácania pohľadávky, ktorá splatená bude ešte skôr ako žalobca očakával v rámci návrhu na zmierne riešenie, keďže prisúdená bola mu podstatne nižšia suma splácaná v takýchto splátkach. Súd má za to, že vzhľadom na výšku prisúdenej sumy a preukázané pomery žalovaného, ktorého príjmom je len invalidný dôchodok 280,90 eur mesačne (potvrdenie na čl.158 spisu) , ako vyplývajú z jeho výsluchu a z ním predložených listinných dôkazov splátkou, ktorá zodpovedá zásade spravodlivej ochrany práv vyjadrenou v pri súčasnom určení, že v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky riadne a včas nastane splatnosť celého plnenia je splátka vo výške 15,-eur mesačne. Súd vzal na zreteľ, že žalovaný aj po podaní žaloby časť dlžnej sumy v splátkach splatil, je teda predpoklad riadneho plnenia splátok. Z vyššie uvedených dôvodov súd povolil splátky vo výške 15,-eur mesačne, keďže práve v tejto výške podľa názoru súdu ide o primeranú výšku splátky k výške splatného dlhu a všetkým vyššie uvedeným okolnostiam sporu a rešpektujúcu požiadavku spravodlivej ochrany práv tak na strane žalobcu, ktorý ako veľká spoločnosť nebude tým neprimerane zasiahnutý vo svojich pomeroch a právach, ako i žalovaného a tiež požiadavku zohľadniť sociálne postavenie strán sporu ( základných princípov ).

64. O trovách konania súd rozhodol podľa v spojení s a a a náhradu trov konania pomerne rozdelil podľa pomeru úspechu strán vo veci. Vo vzťahu k pôvodne uplatnenému nároku výsledok konania je taký, že v časti o zaplatenie sumy 780,-eur bolo konanie zastavené procesným zavinením žalovaného (žalobca v tejto časti žalobu vzal späť pre plnenie žalovaného v tejto výške po podaní žaloby), v uvedenej časti ho preto procesne treba považovať za úspešného. Za úspešného ho treba považovať aj čo do zaplatenia prisúdenej istiny 1.988,86 eur a prisúdených úrokov z omeškania. V prevyšujúcej časti bola žaloba zamietnutá a tam teda úspech mal žalovaný. Teda tak žalobca ako i žalovaný boli v časti úspešní, v časti neúspešní.

65. Pri výpočte pomeru úspechu strán vo veci pre účel rozhodnutia o trovách konania súd za základ na jeho určenie vzal tak žalovanú pohľadávku - istinu, ako aj žalované príslušenstvo pohľadávky- úrok a úrok z omeškania ( v tejto súvislosti viď napr. Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27.4.2004 sp.zn.1MCdo 1/2004, Zbierka Stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky SR 4/2005 alebo uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp.zn.6Co/227/2011). Súd sa plne stotožňuje s právnym názorom prezentovaným aj vo vyššie uvedených rozhodnutiach vyšších súdov, v zmysle ktorého procesný úspech

žalobcu v časti týkajúcej sa celej žalovanej pohľadávky a jeho neúspech iba v príslušenstve žalovanej pohľadávky (v úrokoch z omeškania) nemožno v odôvodnených prípadoch (pri rozhodovaní o náhrade trov konania) považovať za „neúspech v pomerne nepatrnej časti“, ale za „čiastočný úspech" (citované z Rozsudku Najvyššieho súdu SR z 27.4.2004 sp.zn.1MCdo 1/2004, Zbierka Stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky SR 4/2005).

66. Pre úplnosť je treba uviesť, že i keď vyššie spomenuté súdne rozhodnutia vychádzajú z procesnej právnej úpravy obsiahnutej v , sú stále plne aktuálne a použiteľné aj na rozhodnutie o trovách konania v režime nového . K tomu podporne pozri napr. Veľký komentár k - Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. . Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, 926 s, cit. “Nepatrný neúspech aktuálne nepozná, zohľadňuje sa teda každý neúspech, a to vrátane neúspechu v časti príslušenstva pohľadávky“.

67. Podporne v súvislosti s vyššie uvedeným záverom súd poukazuje tiež na uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky -12 (už v súvislosti s výpočtom pomeru úspechu a neúspechu strán podľa aktuálneho ) alebo -9.

68. Súd v súvislosti s názorom, že aj neúspech len v časti príslušenstva pohľadávky je nutné považovať za čiastočný neúspech a zohľadniť ho pri rozhodovaní o trovách konania dáva do pozornosti tiež rozsudky Krajského súdu v Prešove sp.zn.16Co/18/2017 alebo .

69. Nie je pritom podľa názoru súdu vôbec podstatné, či žalobca príslušenstvo pohľadávky vo svojej žalobe vyčíslil, kapitalizoval, alebo či ho žiadal „do zaplatenia“, nakoľko rozhodujúce je len to, či ho zaplatiť žiada alebo nie. Odporovalo by základnej logike, ak by do úspechu či neúspechu žalobcu nemalo byť príslušenstvo pohľadávky poňaté len z dôvodu, že žalobca, hoci jeho zaplatenie žiada (a tak v prípade úspechu žaloby v tejto časti by ho žalovaný aj musel zaplatiť) uviedol, že žiada ho „do zaplatenia“, keďže v takom prípade odkazuje na stav v čase vyhlásenia rozsudku. Je na výlučnom rozhodnutí žalobcu aké nároky v žalobe uplatní, pričom si musí byť vedomý všetkých dôsledkov z toho vyplývajúcich vrátane dôsledkov na rozhodnutie o trovách konania v prípade, že v niektorom z nárokov nebude úspešný vôbec alebo len v časti. Podľa názoru súdu aj vzhľadom na účel a jeho ciele premietnuté napr. do takých jeho základných princípov ako sú upravené v článku 2, 3 či 5 nemôže mať v tomto zákone žiadnu oporu taký jeho výklad, ktorý by žalobcov priam nabádal „skúšať“ na príslušenstve pohľadávky v podobe úrokov a úrokov z omeškania uplatňovať akokoľvek vysoké nároky, často podstatne prevyšujúce samotnú sumu žalovanej istiny s vedomím, že ich prípadné nepriznanie nebude mať žiaden odraz v rozhodnutí o trovách konania.

70. V danom prípade žalovaná istina s príslušenstvom kapitalizovaným ku dňu vyhlásenia rozsudku ( veta prvá ) činí spolu 13.473,53 eur (5.649,59 eur ako v žalobe žalovaná istina, 6.118,96 eur ako žalobcom vyčíslené úroky a úroky z omeškania do 06.03.2019 v podaní žalobcu zo dňa 30.06.2020 + 1.335,86 eur ako ku dňu vyhlásenia rozsudku vypočítaný požadovaný úrok 19 % ročne zo sumy 4.869,59 eur od 07.03.2019 + 369,12 eur ako ku dňu vyhlásenia rozsudku vypočítaný úrok z omeškania 5,25 % ročne zo sumy 4.869,59 eur od 07.03.2019 ).

71. Žalobca úspešný bol v „späťvzatej“ istine 780,-eur a v prisúdenej istine s príslušenstvom kapitalizovaným ku dňu vyhlásenia rozsudku ( veta prvá ), čo spolu činí jeho úspech v rozsahu 3.575,67 eur ( 780,-eur + 1.988,86 eur ako prisúdená istina + 806,81 eur ako ku dňu vyhlásenia rozsudku vypočítané úroky z omeškania prisúdené vo výroku II rozsudku).

72. Žalobca tak bol vo veci úspešný v rozsahu 26,54 % uplatneného nároku a žalovaný v rozsahu 73,46 % uplatneného nároku. Po odpočítaní úspechu žalobcu v rozsahu 26,54 % od úspechu žalovaného v rozsahu 73,46 % vznikol vo veci úspešnejšiemu žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 46,92 %.

73. Postupujúc podľa preto súd náhradu trov konania pomerne rozdelil podľa pomeru úspechu strán vo veci a o nároku na náhradu trov konania v súlade s ust. vo štvrtom

výroku rozsudku rozhodol tak, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 46,92 %.

74. O konkrétnej výške náhrady trov konania v súlade s ust. rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia na Okresný súd Kežmarok.

V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.

Rozsah , v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.