Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_32C-58-2016.pdf
PDF · 97.03 KB
Case nature
Area
Subarea
32C/58/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudcom Mgr. Petrom Pravdom v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., IČO: 31 575 951, so sídlom Hodžova 11, Žilina, proti žalovanému: U. M., U.. XX.XX.XXXX, F. R. T., o zaplatenie sumy 410,40 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 37,02 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Súd žalobu v časti úroku vo výške 28% ročne zo sumy 410,40 Eur od 15.02.2014 do zaplatenia zamieta.
III. Súd žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa svojou žalobou doručenou súdu dňa 30.06.2016 domáhal zaplatenia sumy vo výške 410,40 Eur, úroku vo výške 28% ročne zo sumy 410,40 od 15.02.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania z titulu nepovoleného prečerpania.
2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že medzi stranami sporu bola dňa 02.11.2012 uzavretá zmluva č. XXXXXXXXX, na základe ktorej žalobca zriadil a viedol účet žalovaného č. E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX s tým, že zmluva sa spravuje aj znením obchodných podmienok banky pre jednotlivé produkty a Všeobecných obchodných podmienok Prima banka Slovensko, a.s. (ďalej len „VOP“), pričom žalovaný sa s ich znením pred podpísaním zmluvy osobne oboznámil, čo potvrdil svojím podpisom. Podľa príslušných ustanovení zmluvy je žalobca oprávnený za poskytovanie produktov a služieb účtovať na ťarchu vedeného účtu poplatky podľa aktuálneho sadzobníka poplatkov. V zmysle bodu 3.8 VOP, klient je povinný mať na účte dostatok finančných prostriedkov postačujúcich na vykonanie požadovaných transakcií, splátok úveru, poplatkov v zmysle sadzobníka a akýchkoľvek finančných záväzkov voči banke. Vzhľadom na porušenie zmluvy žalovaným tým, že sa dostal na účte do nepovoleného prečrpania vo výške žalovanej istiny a tento dlh nevyrovnal, žalobca zatvoril účet žalovaného č. E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, o čom ho informoval posledným výpisom z účtu. Účet je možné zatvoriť, len pokiaľ je na ňom nulový zostatok, preto žalobca pred zatvorením účtu vykonal dňa 14.02.2014 internú účtovnú transakciu, kedy debetný zostatok na účte žalovaného previedol na svoj vnútorný pohľadávkový účet - ide o internú transakciu banky, nie o úhradu zo strany žalovaného. Istina vo výške 410,40 Eur predstavuje rozdiel medzi všetkými debetnými a všetkými kreditnými obratmi vykonanými na účte žalovaného. Na účte žalovaného boli kreditné obraty v celkovej výške 3.542,44 Eur a debetné obraty v celkovej výške 3.952,84 Eur, t.j. rozdiel -410,40 Eur. V debetných transakciách sú zahrnuté aj nasledujúce platby: platba cez portály POS vo výške 90,29 Eur, poplatky za transakcie vo výške 3,10 Eur, poplatky za balík služieb vo výške 28,40 Eur, úroky/daň vo výške 33,24 eur, výber z bankomatu PRIMA banky vo výške 3.160 Eur, poplatok za zistenie zostatku stavu na účte v bankomate inej banky SR vo výške 2,70 Eur, SMS notifikácia vo výške 1,26 Eur, úroky vo výške 3,85 Eur, výber z bankomatu inej banky 630 Eur. V súlade s VOP v spojení s Výveskou úrokových sadzieb je nepovolené prečerpanie úročené úrokom vo výške 28% ročne. Pohľadávka žalobcu nebola ku dňu podania žaloby uhradená v plnej výške, žiadal rozhodnúť v zmysle žalobného návrhu.
3. Počas konania žalobca zmenil skutkové tvrdenia uvedené v žalobe, uplatnil si nárok titulom zmluvy o spotrebiteľskom úvere a predložil súdu Zmluvu o povolenom prečerpaní na účte zo dňa 23.08.2013. Zmenu skutkových tvrdení v žalobe súd považoval za zmenu žaloby v zmysle ust. § 140 CSP avšak v danej veci ide o spotrebiteľský spor v zmysle ust. § 294 CSP, preto súd nerozhodoval o zmene žaloby. Súd naďalej rozhodoval o nároku uplatnenom žalobou a to s odôvodnením, že sa žalovaný dostal na svojom účte do nepovoleného prečerpania.
4. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.
5. Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 32C/58/2016-115 zo dňa 13.12.2018 bol žalovaný právoplatne zaviazaný na zaplatenie istiny vo výške 373,38 Eur, predmetom konania zostalo zaplatenie istiny vo výške 37,02 Eur, úroku vo výške 28% ročne zo sumy 410,40 Eur od 15.02.2014 do zaplatenia a nárok na náhradu trov konania.
6. Súd vykonal dokazovanie Zmluvou o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb zo dňa XX.XX.XXXX (čl. 4), Výpisom z účtu žalovaného (čl. 5), Sadzobníkom poplatkov (čl. 6-7), Úrokovými sadzami produktov (čl. 8), Všeobecnými obchodnými podmienkami Prima banka Slovensko, a.s. (čl. 9-13), Oznámením žalobcu zo dňa 31.01.2014 (čl. 77) a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
7. Zo Zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb zo dňa 02.11.2012 vyplýva, že na základe tejto zmluvy žalobca zriadil v prospech žalovaného osobný účet s číslom účtu E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, pričom žalovanému bola zároveň vydaná platobná karta Maestro - AXION s denným limitom platobnej karty 1.000 Eur. Zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú s možnosťou jej vypovedania v súlade s VOP.
8. Z listu žalobcu zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že žalobca oznámil žalovanému, že dňom doručenia tohto oznámenia odstupuje od príslušnej zmluvy o účte č. XXXXXXXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX a vyzval žalovaného, aby v lehote 12 dní odo dňa doručenia oznámenia uhradil debetný zostatok, ktorý bol ku dňu 31.01.2014 v sume 395,72 Eur.
9. Z výpisu z účtu žalovaného súd zistil, že výška pohľadávky žalobcu predstavuje 410,40 Eur.
10. Podľa ust. § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka (účinného v čase uzavretia zmluvy), zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.
11. Podľa ust. § 708 ods. 2 Obchodného zákonníka (účinného v čase uzavretia zmluvy), na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.
12. Podľa ust. § 709 ods. 1 Obchodného zákonníka (účinného v čase uzavretia zmluvy), banka je povinná prijímať na bežný účet v mene, na ktorú znie, peňažné vklady alebo platby uskutočnené v prospech majiteľa účtu a z peňažných prostriedkov na bežnom účte podľa písomného príkazu majiteľa účtu alebo pri splnení podmienok určených v zmluve vyplatiť mu požadovanú sumu alebo uskutočniť v jeho mene platby ním určeným osobám. Banka je povinná prijímať platby na bežný účet, vykonávať platby z bežného účtu a vykonávať zúčtovanie uskutočnených platieb v súlade so zmluvou o bežnom účte a v lehotách a za ďalších zákonom ustanovených podmienok pre poskytovanie platobných služieb.
13. Podľa ust. § 710 Obchodného zákonníka (účinného v čase uzavretia zmluvy), ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere ( § 497 a nasl.).
14. Podľa ust. § 711 ods. 1 Obchodného zákonníka (účinného v čase uzavretia zmluvy), za vykonanie platieb je banka oprávnená požadovať úhradu nákladov s tým spojených a použiť na ich započítanie peňažné prostriedky na účte.
15. Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka (účinného v čase uzavretia zmluvy), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
16. Podľa ust. § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka (účinného v čase uzavretia zmluvy), od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
17. Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (účinného v čase uzavretia zmluvy), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
18. Podľa ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka (účinného v čase uzavretia zmluvy), ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
19. Podľa ust. § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka (účinného v čase uzavretia zmluvy), dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
20. Podľa ust. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka (účinného v čase uzavretia zmluvy), spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
21. Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (účinného v čase uzavretia zmluvy), spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
22. Podľa ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka (účinného v čase uzavretia zmluvy), zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
23. Podľa ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka (účinného v čase uzavretia zmluvy), v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
24. Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (účinného v čase uzavretia zmluvy), tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
25. Podľa ust. § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (účinného v čase uzavretia zmluvy), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
26. Súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1M Obdo V 19/2007, kde konštatoval cit.: „Za zmenu žaloby treba považovať aj procesný úkon, ktorým žalobca, hoci požaduje rovnaké plnenie, tak následne činí na základe iných skutkových okolností, než tých, ktoré uviedol v žalobe.“ S poukazom na uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu SR súd konštatuje, že v zmysle ust. § 294 CSP zmena žaloby v spotrebiteľskom spore nie je prípustná a naďalej rozhodoval o nároku žalobcu uplatneného v žalobe.
27. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca a žalovaný uzavreli dňa XX.XX.XXX2 Zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb. Na základe tejto zmluvy žalobca zriadil pre žalovaného osobný účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, na ktorom žalovaný vykonával bezhotovostné a hotovostné transakcie. Jej predmetom bolo zriadenie osobného účtu a vydanie platobnej karty. Žalobca od zmluvy odstúpil, keďže na účte bol vykazovaný nepovolený debetný zostatok a vyzval žalovaného na úhradu debetného zostatku.
28. Predmetnú zmluvu uzavrel žalovaný ako fyzická osoba s uvedením rodného čísla a adresy trvalého bydliska. Žalobca je bankou - právnickou osobou poskytujúcou okrem iného službu vedenia účtu a poskytovania úverov. Súd preto vec právne posúdil ako spotrebiteľský spor a priznal žalovanému postavenie spotrebiteľa. V danom prípade súd právne vec posúdil podľa ustanovení Občianskeho zákonníka týkajúcich sa ochrany spotrebiteľov a podľa osobitného zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. V konaní nebola sporná skutočnosť, že žalobca viedol pre žalovaného bežný účet, pričom prečerpanie finančných prostriedkov na účte vyplýva z predložených výpisov z účtu.
29. K uplatnenej istine súd uvádza, že žalobca odstúpil od zmluvy ku dňu doručenia oznámenia o odstúpení v súlade s bodom 3.11.5 doložených VOP. Žalobca účet uzavrel ku dňu 14.02.2014 a previedol ho internou účtovnou operáciou na svoj vnútorný pohľadávkový účet. Ako vyplýva z predloženého výpisu z účtu, žalobca evidoval pohľadávku voči žalovanému vo výške 410,40 Eur. Vzhľadom na skutočnosť, že rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 32C/58/2016-115 zo dňa 13.12.2018 bol žalovaný právoplatne zaviazaný na zaplatenie istiny vo výške 373,38 Eur, predmetom konania zostala istina vo výške 37,02 Eur, preto súd žalovaného zaviazal na zaplatenie istiny vo výške 37,02 Eur.
30. Žalobca si v konaní uplatnil debetný úrok 28% zo sumy debetného zostatku 410,40 Eur od 15.02.2014 do zaplatenia. Povinnosť žalovaného platiť úroky vyvodzoval z bodu 3.12 VOP, v zmysle ktorých je majiteľ účtu povinný po dobu nepovoleného prečerpania platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby „Úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu“. Pre spotrebiteľské zmluvy platí, že nemôžu obsahovať dojednania, ktoré sú v rozpore s požiadavkami dobrej viery alebo zakladajú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, v neprospech spotrebiteľa, pričom spotrebiteľ nemal možnosť sa s nimi oboznámiť pred podpisom zmluvy. Ak majú byť VOP súčasťou zmluvy, je potrebné vyjadriť s nimi súhlas, pričom pre preukázané oboznámenie sa nepostačuje len konštatovanie a vyhlásenie spotrebiteľa vo formulárovej zmluve o tom, že bol s obchodnými podmienkami oboznámený. VOP predstavujú rozsiahly, pre priemerného spotrebiteľa na porozumenie náročný text, vopred pripravený dodávateľom, bez možnosti spotrebiteľa zmeniť ich obsah. Z tohto dôvodu existuje nezanedbateľné riziko, že spotrebiteľ si nebude v čase uzavretia zmluvy vedomý svojich zmluvných povinností a zaviaže sa tak splneniu povinnosti, pri znalosti ktorej by k uzavretiu zmluvy nepristúpil.
31. V tejto súvislosti súd odkazuje na rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 9C/113/2015 zo dňa 15.10.2015 a rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 21Co/10/2016 zo dňa 24.11.2016, ktorými bola zmluvná podmienka v totožnom znení určená za neprijateľnú. Žalobca bol preto povinný zdržať sa použitia podmienky uvedenej bode 3.12. VOP, ako aj uplatňovania nárokov z nej vyplývajúcich. Napriek tomu žalobca v priamom rozpore so zákonom, nielenže účtoval žalovanému úroky, ale takto nezákonne zaúčtované úroky si uplatňuje v súdnom konaní. Uvedené konanie žalobcu nemožno nazvať inak ako hrubo odporujúce dobrým mravom, ktorému nemožno priznať právnu ochranu. Žalobca v posudzovanej veci nepreukázal platné individuálne dojednanie úroku za nepovolené prečerpanie, keď v medzi stranami dojednanej Zmluve o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb zo dňa 02.11.2012 takéto ustanovenia absentujú a odkaz na VOP, ktoré neboli žalovaným podpísané v spojení s Výveskou úrokových sadzieb uzavretie takejto zmluvy nenahrádza. S poukazom na uvedené, súd žalobu v časti úroku vo výške 28% ročne zo sumy 410,40 Eur od 15.02.2014 do zaplatenia ako nedôvodnú zamietol.
32. Ďalšie argumenty žalobcu súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za nerozhodné, bez potreby sa s nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a pod.). Preto na ostatnú argumentáciu žalobcu súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
33. Podľa ust. 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
34. Podľa ust. 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
35. Podľa ust. 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
36. Podľa ust. 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
37. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP pri určovaní pomeru úspechu neúspechu strán v konaní súd vychádzal len z uplatnenej istiny. Táto bola v celom rozsahu žalobcovi priznaná, a tak je možné konštatovať, že mal plný úspech vo veci, preto mu súd priznal náhradu trov vo výške 100%. O výške trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.