Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7C-72-2019.pdf
PDF · 107.5 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-7C/72/2019
Uznesenie
Okresný súd Čadca vo veci žalobkyne: W. P., S.. Š., F.. XX. XX. XXXX, T. XXX XX P. F. P. XXXX, zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Anton Kupšo, advokát, so sídlom Moyzesova 34, 022 01 Čadca, IČO: 35 675 071, proti žalovaným: X/ Š. P., F.. XX. XX. XXXX, T. XXX XX P. F. P. XXX I. X/ R. P., S.. E., F.. XX. XX. XXXX, T. XXX XX P. F. P. XXX, o žalobe na obnovu konania 4C/325/2013, takto
rozhodol:
I. Žalobu na obnovu konania o d m i e t a .
II. Žalovaným v rade 1/ a 2/ sa voči žalobkyni náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa žalobou doručenou súdu dňa 06. 11. 2019 žiada, aby súd podľa § 414 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporové poriadku (ďalej len CSP) rozhodol, že povoľuje obnovu konania vedeného pred Okresným súdom v Čadci pod sp. zn. 4C/325/2013. V žalobe uviedla, že Rozsudkom Okresného súdu v Čadci sp. zn. 4C/325/2013 zo dňa 30. 06. 2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13. 06. 2017, bol návrh žalobkyne o určenie vlastníckeho práva k parcele CKN XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 26 m2, ktorá parcela bola vytvorená geometrickým plánom č. XX/XXXX vyhotoviteľa E. E. - G., Krásno nad Kysucou z parcely CKN XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 587 m2 zapísanej na liste vlastníctva č. XXX v kat. území Krásno nad Kysucou, zamietnutý. Rozsudkom Krajského súdu v Žiline 11Co/379/2016 zo dňa 13. 06. 2017, bol Rozsudok Okresného súdu v Čadci 4C/325/2013 zo dňa 30. 06. 2016 potvrdený. Žalobkyňa podľa § 397 písm. a) CSP podáva žalobu na obnovu konania vo veci konanej pred Okresným súdom v Čadci 4C/325/2013. Okresný súd návrh o určenie vlastníckeho práva zamietol z toho dôvodu, že nenastal okamih nadobudnutia vlastníckeho práva na základe neplatného titulu nadobudnutia zámeny spornej parcely a z tohto dôvodu nenadobudla žalobkyňa vlastnícke právo vydržaním podľa § 134 Občianskeho zákonníka, pretože neboli splnené všetky podmienky na nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním. Krajský súd v Žiline svojím rozhodnutím zo dňa 13.06.2017 potvrdil rozsudok Okresného súdu v Čadci, 4C/325/2013 a v bode 9) svojho rozhodnutia na zdôraznenie správnosti prvoinštančného súdu dodáva, že predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí. Prax je jednotná v tom, že posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť, ako vnútorný psychický stav je potrebné objektivizovať s prihliadnutím na všetky okolnosti, za ktorých došlo k faktickému nakladaniu s vecou, resp. vykonávaniu práva pre seba. Skutočnosťami, ktoré môžu svedčiť o záveroch o existencii dobrej viery sú aj okolnosti týkajúce sa právneho dôvodu nadobudnutia práva (právneho titulu), teda tzv. uchopenia sa držby. Subjektívny pocit držiteľa nemôže byť sám o sebe podkladom pre vydržanie , ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi o oprávnenosti držby práva. Držiteľ je teda ohľadom existencie svojho práva v omyle, ktorý sa môže vzťahovať k právnym skutočnostiam, k osobám alebo k právnej úprave. Základom oprávnenej držby je ospravedlniteľný omyl, teda taký omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že držiteľ postupoval s obvyklou opatrnosťou, ktorú
možno so zreteľom k okolnostiam konkrétneho prípadu požadovať. Omyl vychádzajúci z nevedomosti jednoznačne formulovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka platného v dobe, kedy sa držiteľ držby ujíma (právny omyl) ospravedlniteľný nie je. Preto, ak sa niekto uchopí držby nehnuteľnosti, na základe ústnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti, prípadne ako v danom prípade spísaného záznamu zámennej zmluvy, ktorý podpísaný účastníkmi zámennej zmluvy nie je, nemôže byť s ohľadom na všetky okolnosti v dobre viere, že je vlastníkom veci, a to ani v prípade, ak je presvedčený, že takáto zmluva k nadobudnutiu vlastníctva k nehnuteľnosti postačuje. Pokiaľ platný zákon v dobe, v ktorej dochádza k uchopeniu držby vyžaduje pre prevod nehnuteľností nielen uzatvorenie písomnej zmluvy, ale i to, aby prejavy účastníkov boli na tej istej listine a na účinnosť zmluvy ďalšie v zákone vymedzené predpoklady, nemožno ich absenciu ospravedlniť. Ospravedlniteľnosť právneho omylu je treba posudzovať s prihliadnutím k oprávneným požiadavkám na znalosť platného práva a nie podľa úrovne konajúceho. Obe rozhodnutia I. aj II. inštančného súdu vychádzali z rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 5Cdo 49/2010 zo dňa 29.03.2011 a 6Cdo 78/2011 zo dňa 30.11.2011, z ktorých vyplýva, že akákoľvek uzatvorená ústna darovacia, ústna kúpna, ústna zámenná zmluva sa posudzuje ako tzv. domnelý právny titul a vzhľadom na nedostatok písomnej formy nemôže byť právnym titulom zakladajúcim zmenu nositeľa vecného práva k nehnuteľnosti. Z hľadiska splnenia, či nesplnenia podmienok vydržania preto rozhodujúcim bolo posúdenie, či takáto zmluva mohla byť so zreteľom na všetky zistené okolnosti konkrétnej veci titulom zakladajúcim dobromyseľnosť držby žalobkyne k spornej nehnuteľnosti. Dobromyseľnosť (tzv. dobrú vieru) ako vnútorný psychický stav pre potreby posúdenia podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka nemožno založiť len na subjektívnych predstavách držiteľa, ale túto je potrebné objektivizovať s prihliadnutím na všetky okolnosti, za ktorých došlo k faktickému nakladaniu s vecou, resp. vykonávaniu práv pre seba. Žalobkyňa v mesiaci október 2019 sa dozvedela o rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.11.2018, II. ÚS 484/2015. Z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 484/2015 zo dňa 14.11.2018 je preukázané, že bolo zásadným spôsobom prelomené pôvodné rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorým bol realizovaný výklad § 134 v spojení s § 130 Občianskeho zákonníka, ako je uvádzané vyššie, a Ústavný súd SR konštatuje, že pôvodný výklad § 134 a § 130 Občianskeho zákonníka je jednoznačne považovaný za neprípustne reštriktívny, nerešpektujúci podstatu a zmysel zákonníka inštitútu vydržania a teda je ústavne neakceptovateľný. Ústavný súd SR považuje za podstatné zdôrazniť, že pri ústavne komfortnom výklade dobromyseľnosti držby treba skúmať, či držiteľ mohol byť objektívne presvedčený o tom, že držanú vec poctivým spôsobom nadobudol. Nemôže byť teda rozhodujúce, že pritom nesplnil zákonné podmienky. Za poctivý spôsob nadobudnutia veci treba považovať také nadobudnutie, ktoré je v súlade s dobrými mravmi. Spravidla je preto rozhodujúce, že držiteľ za držanú vec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne poskytol iné dohodnuté plnenie, alebo preukázateľne išlo o dar ako bezodplatné plnenie. Žalobkyňa v rozhodnutí Ústavného súdu SR vzhľadom na posudzované okolnosti a vyvodené právne závery Okresného súdu v Čadci a Krajského súdu v Žiline, ktoré vec posudzovali z hľadiska nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním podľa § 134 v spojení s § 130 Občianskeho zákonníka, vidí pre jej osobu priaznivejšie rozhodnutie vo veci, pretože žalobkyňa vstúpila do držby a úžitku spornej parcely dňa 10. 12. 1984, ktorú skutočnosť potvrdil vo svojom čestnom prehlásení zo dňa 04.07.2016 H. T. a žalobkyňa sa cítila byť vzhľadom na všetky okolnosti predmetného sporu oprávnenou vlastníčkou spornej parcely a s poukazom na rozhodnutie Ústavného súdu SR II. ÚS 484/2015 zo dňa 14. 11. 2018 nadobudla vlastnícke právo vydržaním, pretože tak ako pred nálezom Ústavného súdu SR zo dňa 14.11.2018 bol výklad nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním jednoznačne reštriktívny a takýto reštriktívny výklad nadobudnutia vlastníckeho práva, ktorý vychádzal z výkladu Najvyššieho súdu SR, nebol tak reštriktívny ani podľa Stredného občianskeho zákonníka aj s poukazom na prechodné ustanovenia podľa § 865 ods. 3 Občianskeho zákonníka najmä v súvislosti s tým skúmajúce podmienky zámeny sporných parciel medzi účastníkmi tohto konania, teda že žalobkyňa so žalovanými zamenila podľa Dohody zo dňa 10. 12. 1984 časť parcely pri ich dome, ktorá časť im slúžila ako rozšírenie vstupu k ich domu a žalovaní žalobkyni zamenili tú časť parcely, ktorá bola predmetom konania pred Okresným súdom v Čadci, 4C/325/2013. Jednoznačne podľa charakteru miesta sporu, t.j. spornej parcely vyplýva, že žalobkyňa túto parcelu mala v držbe od 10. 12. 1984, táto časť bola oddelená pevným železným plotom a tým, že táto sporná parcela bola fakticky oddelená, jednoznačne možno posudzovať jej oprávnenosť a dobromyseľnosť nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním a keďže až po právoplatnom rozhodnutí vo veci 4C/325/2013 do dnešnej doby neexistoval iný výklad a keďže výklad Ústavného súdu SR je záväzný pre všetky súdy v Slovenskej republike, je naplnený dôvod na obnovu konania podľa § 397 písm. a) CSP a v tomto výklade vidí žalobkyňa priaznivejšie dôvod pre rozhodnutie vo veci 4C/325/2013, v ktorej bola jej žaloba zamietnutá.
2. Súd vyzval dňa 29. 04. 2020 žalobkyňu k späťvzatiu zjavne nedôvodnej žaloby v lehote 20 dní s odôvodnením, že súd má predbežne za to, že v danom prípade vzhľadom na dôvody uvedené žalobkyňou v žalobe nie je žaloba o obnovu konania podľa § 397 písm. a) CSP prípustná. Podľa predmetného ustanovenia zákona je obnova konania prípustná, ak sú tu rozhodnutia týkajúce sa strán sporu a predmetu pôvodného konania, avšak Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 484/2015 zo dňa 14. 11. 2018 sa netýka ani strán sporu a ani pôvodného súdneho konania vedeného na Okresnom súde Čadca pod sp. zn. 4C/325/2013. Tým nie je splnená podmienka prípustnosti tohto mimoriadneho opravného prostriedku. Navyše, návrhom na obnovu konania sa nemožno domáhať nápravy prípadných pochybení pri právnom posudzovaní veci alebo nesprávností procesnej povahy (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/98/2011 zo dňa 11. 08. 2011). Právny názor na výklad zákona vyslovený iným orgánom (Ústavným súdom, ministerstvom a pod.) než procesným súdom, ktorý prejednal vec v rámci svojej právomoci, nie je spôsobilý dôvod obnovy konania (R 105/1998).
3. Právnemu zástupcovi žalobkyne bola výzva doručená dňa 06. 05. 2020. Doposiaľ na predmetnú výzvu súdu žiadny spôsobom nereagoval.
4. Podľa § 397 písm. a) CSP, proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania, ak sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci.
(1) Žaloba na obnovu konania sa podáva v lehote troch mesiacov, odkedy sa ten, kto podal žalobu na obnovu konania, mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď ho mohol uplatniť. (2) Žaloba na obnovu konania sa podáva najneskôr v lehote troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia. Podľa § 411 CSP, (1) Rozsahom a dôvodmi žaloby na obnovu konania je súd viazaný. (2) Súd nie je viazaný rozsahom žaloby ak odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania.
(1) Súd uznesením odmietne žalobu na obnovu konania, ak a) bola podaná oneskorene, b) bola podaná neoprávnenou osobou, c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustná, d) ide o dôvod uvedený v § 129 alebo e) je zjavne nedôvodná. (2) Ak sa postupuje podľa odseku 1, žalobu na obnovu konania netreba doručovať ostatným subjektom na vyjadrenie.
5. Z pripojeného spisu Okresného súdu Čadca sp. zn. 4C/325/2013 súd zistil, že Okresný súd Čadca rozsudkom č.k. 4C/325/2013-313 zo dňa 30. 06. 2016 žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia, že nehnuteľnosť vytvorená geometrickým plánom ako parcela CKN XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 26 m2 z parcely CKN XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 587 m2, LV č. XXX, kat. úz. Krásno nad Kysucou patrí do výlučného vlastníctva žalobkyne, zamietol. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalobkyni sa nepodarilo vyvrátiť záväznosť zápisu vlastníckeho práva žalovaných k celej parcele CKN XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 587 m2, LV č. XXX vrátane vyčlenenej parcely CKN XXXX/ XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 26 m2 - tzv. zamenená časť. Súd mal preukázané, že žalovaní boli vlastníkmi parcely CKN XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 587 m2, LV č. XXX, kat. úz. Krásno nad Kysucou, vrátane odčlenenej parcely CKN XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 26 m2, teda v nadväznosti na § 123 Občianskeho zákonníka ako vlastníci mohli dňa 10. 12. 1984 predmetom svojho vlastníctva - parcelou CKN XXXX/XX disponovať a zameniť ju so žalobkyňou. Žalobkyňa však žiadnym dôkazom nepreukázala, že ku dňu 10. 12. 1984 bola vlastníčkou spornej nehnuteľnosti CKN XXXX/XX, vstupu k rodinnému domu žalovaných č. XXX, a že v nadväznosti na § 123 Občianskeho zákonníka ku dňu 10. 12. 1984 s touto časťou nehnuteľnosti mohla disponovať a zameniť ju s nehnuteľnosťou CKN XXXX/XX. Žalobkyňa
ďalej nepreukázala titul nadobudnutia vlastníckeho práva podľa § 132 Občianskeho zákonníka - zámenu uvedených nehnuteľností. V tomto konaní žalobkyňa nepreukázala zámenu ako titul nadobudnutia vlastníckeho práva zámenou k nehnuteľnosti CKN XXXX/XX. Samotné užívanie nehnuteľnosti nie je dostatočným titulom nadobudnutia vlastníckeho práva bez preukázania titulu nadobudnutia vlastníckeho práva, čo i neplatného. Okrem toho, že žalobkyňa nepreukázala titul nadobudnutia vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti zámenou, čo i neplatnou, nepreukázala ani nerušené užívanie spornej nehnuteľnosti CKN XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 26 m2 počas celej doby vydržacej lehoty. Z uvedených dôvodov, keďže nenastal okamih nadobudnutia vlastníckeho práva na základe neplatného titulu nadobudnutia zámeny, neexistuje ani počiatočný beh vydržacej lehoty. Keďže nebolo preukázané ani nerušené užívanie a všetky podmienky musia byť splnené kumulatívne, potom bolo nadbytočné, právne irelevantné dokazovať splnenie ďalších podmienok, a to uplynutie vydržacej lehoty a dobromyseľnosť. Pri nesplnení čo i len jednej zákonnej podmienky pri aplikácii logického výkladu nemožno návrhu na určenie vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti vyhovieť. Súd preto žalobu zamietol. Rozsudok vo výroku, ktorým žalobu zamietol, nadobudol právoplatnosť dňa 12. 07. 2017.
6. Voči predmetnému rozsudku podala žalobkyňa odvolanie. Krajský súd v Žiline rozsudkom č. k. 11Co/379/2016-367 zo dňa 13. 06. 2017 rozsudok prvoinštančného súdu vo výrokoch, ktorými žalobu zamietol a rozhodol o náhrade trov konania voči štátu potvrdil. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že vzhľadom na obsah odôvodnenia napadnutého rozhodnutia zo strany prvoinštančného súdu, ktorý vo svojom rozhodnutí jednoznačne uviedol, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, z ktorých pri rozhodnutí vychádzal, ako a z akých dôvodov vec právne posúdil, odvolací súd nepovažoval za potrebné opätovne opakovať a poukazovať na dôvody, ktorými prvoinštančný súd svoje rozhodnutie podložil. Na zdôraznenie správnosti prvoinštančného súdu odvolací súd dodal, že predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí. Prax je jednotná v tom, že posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolností dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť, ako vnútorný psychický stav je potrebné objektivizovať s prihliadnutím na všetky okolností, za ktorých došlo k faktickému nakladaniu s vecou resp. vykonávaniu práva pre seba. Skutočnosťami, ktoré môžu svedčiť o záveroch o existencii dobrej viery sú aj okolnosti týkajúce sa právneho dôvodu nadobudnutia práva (právneho titulu), teda tzv. uchopenia sa držby. Subjektívny pocit držiteľa nemôže byť sám o sebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi o oprávnenosti držby práva. Držiteľ je teda ohľadom existencie svojho práva v omyle, ktorý sa môže vzťahovať k právnym skutočnostiam, k osobám alebo k právnej úprave. Základom oprávnenej držby je ospravedlniteľný omyl, teda taký omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že držiteľ postupoval s obvyklou opatrnosťou, ktorú možno so zreteľom k okolnostiam konkrétneho prípadu požadovať. Omyl vychádzajúci z nevedomosti jednoznačne formulovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka platného v dobe, kedy sa držiteľ držby ujíma (právny omyl) ospravedlniteľný nie je. Preto ak sa niekto uchopí držby nehnuteľnosti, na základe ústnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti, prípadne ako v danom prípade spísaného záznamu zámennej zmluvy, ktorý podpísaný účastníkmi zámennej zmluvy nie je, nemôže byť s ohľadom na všetky okolnosti v dobrej viere, že je vlastníkom veci, a to ani v prípade, ak je presvedčený, že takáto zmluva k nadobudnutiu vlastníctva k nehnuteľnosti postačuje. Pokiaľ platný zákon v dobe, v ktorej dochádza k uchopeniu držby vyžaduje pre prevod nehnuteľností nielen uzatvorenie písomnej zmluvy, ale i to, aby prejavy účastníkov boli na tej istej listine a na účinnosť zmluvy ďalšie v zákone vymedzené predpoklady, nemožno ich absenciu ospravedlniť. Ospravedlniteľnosť právneho omylu je treba posudzovať s prihliadnutím k oprávneným požiadavkám na znalosť platného práva a nie podľa úrovne konajúceho. V nadväznosti na uvedené, v ostatnom sa stotožniac s odôvodnením rozhodnutia zo strany prvoinštančného súdu, odvolací súd jeho rozhodnutie, pokiaľ žalobu zamietol, ako správne podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 12. 07. 2017.
7. Voči predmetnému rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 6 Cdo 66/2018 zo dňa 26. 06. 2019 dovolanie odmietol.
8. Obnova konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, preto na jej uplatnenie musia byť dané osobitné právne dôvody. Tieto dôvody sú v ustanovení § 397 CSP taxatívne vymenované, teda ide o uzavretý výpočet dôvodov. Konanie o obnove konania prebieha v dvoch fázach. V prvej z nich súd skúma, či je obnova konania prípustná a žalobu v tejto fáze buď odmietne, povolí ju alebo zamietne. Druhá fáza predstavuje nové prerokovanie a rozhodnutie vo veci. Súd
uvádza, že v prvej fáze sa môžu riešiť iba právne otázky týkajúce sa prípustnosti návrhu na obnovu konania. Žaloba na obnovu konania v zmysle § 397 písm. a) CSP proti právoplatnému rozsudku je prípustná, ak sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré nemohla strana oprávnená na podanie žaloby na obnovu konania v zmysle § 400 CSP bez svojej viny použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre túto stranu priaznivejšie rozhodnutie vo veci s tým, že otázka viny sa v tomto prípade posudzuje zo striktne procesného hľadiska. Nemožnosťou použiť skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy bez svojej viny v pôvodnom konaní sa rozumie nemožnosť vykonať dokazovanie v súdnom konaní alebo nemožnosť označiť, či predložiť tieto skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy účastníkom konania voči súdu, pričom nejde o prípady nevykonania možného dokazovania súdom o tých skutočnostiach, rozhodnutiach a dôkazoch, ktoré účastníci konania označili, avšak súd ich nepokladal za rozhodujúce, a preto sa k ich dokazovaniu neprikročilo (R19/1975).
7. Žalobkyňa podala žalobu z dôvodu v zmysle § 397 písm. a) CSP. Ako dôvod obnovy konania uviedla, že bol vydaný nález Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 484/2015 zo dňa 14.11.2018, ktorým bolo zásadným spôsobom prelomené pôvodné rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorým bol realizovaný výklad § 134 v spojení s § 130 Občianskeho zákonníka a Ústavný súd SR konštatuje, že pôvodný výklad § 134 a § 130 Občianskeho zákonníka je jednoznačne považovaný za neprípustne reštriktívny, nerešpektujúci podstatu a zmysel zákonníka inštitútu vydržania a teda je ústavne neakceptovateľný. Žalobkyňa v rozhodnutí Ústavného súdu SR vzhľadom na posudzované okolnosti a vyvodené právne závery Okresného súdu v Čadci a Krajského súdu v Žiline, ktoré vec posudzovali z hľadiska nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním podľa § 134 v spojení s § 130 Občianskeho zákonníka, vidí pre jej osobu priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Keďže až po právoplatnom rozhodnutí vo veci 4C/325/2013 do dnešnej doby neexistoval iný výklad a keďže výklad Ústavného súdu SR je záväzný pre všetky súdy v Slovenskej republike, je naplnený dôvod na obnovu konania podľa § 397 písm. a) CSP a v tomto výklade vidí žalobkyňa priaznivejšie dôvod pre rozhodnutie vo veci 4C/325/2013, v ktorej bola jej žaloba zamietnutá.
8. Podľa predmetného Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 484/2015 zo 14. novembra 2018, pri poskytovaní súdnej ochrany v súvislosti s nadobúdaním vlastníckeho práva vydržaním treba za podstatu a zmysel základného práva na ochranu vlastníctva podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd považovať taký výklad ustanovenia § 134 Občianskeho zákonníka, ktorý podporuje zákonnú intenciu uviesť do súladu dlhodobý faktický stav nepretržitej držby oprávneným držiteľom (ktorý je po stanovenú dobu objektívne presvedčený o svojom domnelom vlastníckom práve) so stavom vlastníckym. A contrario, výklad, ktorý túto možnosť vylučuje, resp. ju obmedzuje podstatným spôsobom, nemôže byť považovaný za ústavne konformný. Pri ústavne konformnom výklade dobromyseľnosti držby treba skúmať, či držiteľ objektívne mohol byť presvedčený o tom, že držanú vec poctivým spôsobom nadobudol. Nemôže byť teda rozhodujúce, že pritom nesplnil zákonné podmienky. Za poctivý spôsob nadobudnutia veci treba považovať také nadobudnutie, ktoré je v súlade s dobrými mravmi. Spravidla je preto rozhodujúce, že držiteľ za držanú vec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne poskytol iné dohodnuté plnenie, alebo preukázateľne išlo o dar ako bezodplatné plnenie.
9. V danom prípade súd po posúdení dôvodov podanej žaloby dospel k záveru, že žaloba je zjavne nedôvodná. V zmysle § 397 písm. a) CSP dôvodom prípustnosti obnovy konania je existencia rozhodnutí, ktoré sa týkajú strán a predmetu pôvodného konania. Môže ísť o dve skupiny rozhodnutí. Jednak sú to rozhodnutia, ktoré strana bez svojej viny nemohla použiť v pôvodnom konaní, napriek tomu, že reálne existovali a jednak rozhodnutia nové, také, ktoré boli prijaté až po právoplatnom rozhodnutí veci. Druhý prípad predstavuje neskoršie rozhodnutie o prejudiciálnej (predbežnej) otázke, ktorú súd v pôvodnom konaní posúdil inak. Ak súd prejudiciálne posúdi otázku, o ktorej nemôže sám rozhodovať, a po právoplatnom skončení tohto konania orgán, do ktorého právomoci prejudiciálna otázka patrí, túto otázku posúdi odchylne, pôjde o typický prípad dôvodu obnovy konania podľa § 397 písm. a) CSP. Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, na ktorý žalobkyňa poukazuje však nie je takýmto rozhodnutím v zmysle § 397 písm. a) CSP. Nález bol vydaný po právoplatnom skončení konania sp. zn. 4C/325/2013, avšak týmto nálezom nebolo rozhodnuté o žiadnej prejudiciálnej otázke vo vzťahu ku konaniu sp. zn. 4C/325/2013. Účastníkom konania pred Ústavným súdom Slovenskej
republiky, v ktorom bol predmetný nález vydaný, nebola žalobkyňa ani žalovaní. Účastníkom konania pred Ústavným súdom boli tretie osoby. Nejde teda o rozhodnutie, ktoré by sa týkalo strán sporu a predmetu konania, tak ako si to vyžaduje § 397 písm. a) CSP. Podľa predmetného ustanovenia zákona je obnova konania prípustná, ak sú tu rozhodnutia týkajúce sa strán sporu a predmetu pôvodného konania, avšak Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 484/2015 zo dňa 14.11.2018 sa netýka ani strán sporu a ani pôvodného súdneho konania vedeného na Okresnom súde Čadca pod sp. zn. 4C/325/2013. Tým nie je splnená podmienka prípustnosti tohto mimoriadneho opravného prostriedku. Ďalšou podmienkou prípustnosti žaloby o obnovu konania je, že takého rozhodnutie je spôsobilé privodiť pre stanu pôvodného konania priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Po dôkladnom oboznámení sa s dôvodmi uvedenými v rozsudku Okresného súdu Čadca č.k. 4C/325/2013-313 zo dňa 30. 06. 2016 a v rozsudku Krajského súdu v Žiline č.k. 11Co/379/2016-367 zo dňa 13. 06. 2017 dospel súd k záveru, že predmetný nález Ústavného súdu Slovenskej republiky nemôže sám o sebe priniesť žalobkyni priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Dôvody, pre ktoré bola žaloba v pôvodnom konaní zamietnutá boli viaceré (žalobkyňa nepreukázala titul nadobudnutia vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti zámenou, čo i neplatnou, nepreukázala ani nerušené užívanie spornej nehnuteľnosti počas celej doby vydržacej lehoty a pod.), žaloba nebola zamietnutá len z dôvodu, že by žalobkyňa nebola dobromyseľná, ktorou otázkou (dobromyseľnosti) sa predmetný nález zaoberá.
10. Za zjavne nedôvodnú považuje súd žalobu o obnovu konania aj preto, že návrhom na obnovu konania sa nemožno domáhať nápravy prípadných pochybení pri právnom posudzovaní veci alebo nesprávností procesnej povahy (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/98/2011 zo dňa 11. 08. 2011). Právny názor na výklad zákona vyslovený iným orgánom (Ústavným súdom, ministerstvom a pod.) než procesným súdom, ktorý prejednal vec v rámci svojej právomoci, nie je spôsobilý dôvod obnovy konania (R 105/1998). Keďže v danom prípade žalobkyňa uviedla ako dôvod obnovy konania právny názor vyslovený v Náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 484/2015 zo dňa 14. 11. 2018 na výklad § 134 v spojení s § 130 Občianskeho zákonníka, v zmysle ustálenej súdnej praxe nemôže ísť o spôsobilý dôvod obnovy konania.
11. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody súd dospel k záveru, že zjavne nie je splnený dôvod na obnovu konania podľa § 397 písm. a) CSP, a preto súd žalobu na obnovu konania výrokom I. tohto rozhodnutia ako zjavne nedôvodnú podľa § 413 ods. 1 písm. e) CSP odmietol.
12. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP, keď nárok na náhradu trov konania majú podľa výsledku konania v celom rozsahu úspešní žalovaní, ktorým však žiadne účelné trovy preukázateľne nevznikli, a preto súd rozhodol výrokom II. tohto uznesenia tak, že žalovaným náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde v Čadci, písomne (§ 357 písm. c) CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.
Odvolanie podľa § 365 ods. 1 CSP možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 ods. 1, 2, 3 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov.
Podľa § 63 CMP v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Podľa § 64 CMP zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Podľa § 125 ods. 3 CSP, podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podania urobil.