Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11S-10-2020.pdf
PDF · 138.72 KB
Case nature
Area
Subarea
11S/10/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Radičovej a členov senátu JUDr. Milana Straku a JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD., v právnej veci žalobcu: BIZ MIND SK s.r.o. v likvidácii, so sídlom Dukelská 1219/13, 915 01 Nové Mesto nad Váhom, IČO: 36 342 220, právne zastúpený JUDr. Eugenom Kostovčíkom, advokátom so sídlom Gelnická 33, 040 11 Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101087193/2017 zo dňa 26. mája 2017 a č. 101636667/2017 zo dňa 26. júla 2017, takto
rozhodol:
Krajský súd žaloby z a m i e t a .
Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Správnymi žalobami doručenými Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej aj ako „správny súd") v zákonnej lehote sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101087193/2017 zo dňa 26.05.2017 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie I"), ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Trenčín (ďalej len „správca dane") č. 189777/2017 zo dňa 28.02.2017, ktorým bol podľa § 68 ods. 5 a ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok") žalobcovi určený rozdiel v sume 11.264,00 eur na dani z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH") za zdaňovacie obdobie august 2012, pričom žalobcovi nebol priznaný nadmerný odpočet v sume 9.779,95 eur a zároveň mu bola vyrubená daň v sume 1.484,05 eur a rozhodnutia žalovaného č. 101636667/2017 zo dňa 26.07.2017 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie II", spoločne s napadnutým rozhodnutím I ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutia"), ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane č. 100748563/2017 zo dňa 03.05.2017, ktorým bol podľa § 68 ods. 5 a ods. 6 daňového poriadku žalobcovi určený rozdiel dane v sume 13.014,18 eur nepriznaním nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie júl 2012 vo výške 11.534,38 eur a vyrubením vlastnej daňovej povinnosti na DPH v sume 1.479,80 eur. Uvedené správne žaloby boli na Krajskom súde v Trenčíne zapísané pod sp. zn. 11S/85/2017 a 11S/96/2017.
2. V záujme hospodárnosti konania Krajský súd v Trenčíne uznesením č. k. 11S/185/2017-39, ktoré bolo vyhlásené na pojednávaní dňa 20.03.2018 podľa § 65 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP") spojil na spoločné konanie veci zapísané pod sp. zn. 11S/85/2017 a 11S/96/2017 a to z dôvodu, že v oboch konaniach sa jedná o tých istých účastníkov konania, pričom nebol priznaný odpočet DPH z faktúry od toho istého dodávateľa, ktorým
bola spoločnosť FAMAX Plus s. r. o., so sídlom Klincová 37/B, 821 08 Bratislava, IČO: 46 375 830 (ďalej len „FAMAX Plus s. r. o.") - spoločnosť bola ku dňu 03.05.2018 ex offo vymazaná z obchodného registra.
3. Žalobca v podaných žalobách namietal nesprávne právne posúdenie, ďalej, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutých rozhodnutí je v rozpore s administratívnymi spismi, nemá v nich oporu a rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.
3.1. V žalobných bodoch žalobca uviedol, že právnym problémom, ktorý bolo treba vyriešiť bola otázka, či bol tovar dodaný spoločnosťou FAMAX plus, s.r.o. a či predložil dôkazy, ktoré by preukazovali uskutočnenie dodávky tovaru touto dodávateľskou spoločnosťou. Poukázal na to, že z obsahu spisu vyplýva, že C. X. vo všetkých svojich výpovediach potvrdil obchod s kuracími prsiami so spoločnosťou FAMAX, resp. FAMAX plus, s. r. o. Obchod pritom opísal tak, že s H. D. (spoločnosť FAMAX, resp. FAMAX plus, s. r. o.) obchodovali dlhšiu dobu, a to asi od leta 2011. Tovar sa doviezol na Slovensko a po fyzickom prebratí tovaru bola bezhotovostne uhradená kúpna cena. Po preukázaní tejto úhrady bol tovar dopravený do miesta, ktoré uviedol H. D.. Prepravu zabezpečovala spoločnosť J & M TRANSPED s.r.o., so sídlom Pavelkova 222/2, 779 00 Bystrovany, IČO: 259 04 671 (ďalej aj ako „J & M TRANSPED s.r.o."). Cena dopravy bola započítaná do ceny tovaru. K prekládke a nakládke tovaru nedošlo. Svedok vysvetlil prečo bol uvedený na zmluve ako kontaktná osoba. Žalobca mal za to, že z výpovedí jednotlivých svedkov ako aj predložených listinných dôkazov vyplynulo, že tovar existoval a preukázal, že ho dodala spoločnosť FAMAX plus, s. r. o. Záver žalovaného, že dodávateľ žalobcovi vystavil len faktúry bez reálneho dodania tovaru alebo, že tovar nebol dodaný spoločnosťou FAMAX plus, s. r. o. je v extrémnom rozpore s administratívnymi spismi a nemá v nich oporu.
3.2. Taktiež podľa žalobcu nie je zrejmé, prečo zisteniam ohľadne spoločnosti FAMAX plus, s. r. o., ktoré nemohol nijako ovplyvniť a ani o nich nemohol vedieť, správne orgány pripísali vyššiu hodnotu závažnosti. Podľa jeho názoru, ak by daňové orgány vyhodnotili dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, museli by prijať logický záver, že spoločnosť FAMAX plus, s. r. o. tovar skutočne dodala. Žalovaný však nepostupoval podľa § 3 ods. 3 a § 63 ods. 2 daňového poriadku a skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutých rozhodnutí, je v rozpore s administratívnymi spismi, nemá v nich oporu a súčasne sú rozhodnutia nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Žalobca poukazoval na to, že vyhodnotenie dôkazov nebolo vykonané v súlade so zásadou objektívnej pravdy a právne závery správcu dane a žalovaného sú v extrémnom nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami a ani pri žiadnej možnej interpretácii odôvodnení rozhodnutí z nich nevyplývajú.
3.3. Žalobca zdôraznil, že z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj ako „NS SR") sp. zn.4Sžf/59/2015 a 4Sžf/22/2016 zo dňa 8.6.2016 a tiež z rozsudku NS SR sp. zn. 4Sžf/75/2015 zo dňa 01.12.2016, ktorými odvolací súd zmenil rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 11S/27/2014 a 13S/10/2014 vyplynula pre žalovaného povinnosť, aby podľa vnútroštátnych procesných pravidiel obsiahnutých v daňovom poriadku overil, či došlo k zneužívajúcemu, prípadne podvodnému konaniu u dodávateľa žalobcu, prípadne aj u žalobcu samotného. Rovnako mal preveriť, či žalobca o takomto konaní vedel alebo musel vedieť, prípadne, že sa ho zúčastnil. Ide pritom o dôkazné bremeno správcu dane. V tomto ohľade žalobca poukázal na bod 54 rozsudku Súdneho dvora Európskej únie (ďalej aj ako „SD EÚ") v spojených veciach C-354/03, C-355/03 a C-484/03 Optigen, podľa ktorého otázka, či DPH splatná vo vzťahu k predchádzajúcim alebo nasledujúcim predajom dotknutého tovaru bola alebo nebola zaplatená do štátnej pokladnice, nemá vplyv na práva platiteľa dane odpočítať DPH zaplatenú na vstupe, pričom žalovaný sa uvedenou námietkou vôbec nezaoberal.
3.4. Žalobca mal podľa žalovaného prijať sporné faktúry bez toho, aby zároveň prijal tovar a jeho vedomosť o fiktívnosti obchodu je teda nespochybniteľná. Rozhodnutia však obsahujú množstvo rozporov, ktoré toto tvrdenie žalovaného spochybňujú. Žalovaný na jednom mieste uvádza, že nespochybňuje existenciu tovaru ani jeho dodanie rakúskym odberateľom, no na druhej strane uvádza, že žalobcovi bola vystavená len faktúra bez reálneho dodania tovaru a išlo o obchody s fiktívnym, neexistujúcim tovarom. Ďalej žalovaný tvrdí, že nebolo spochybnené zapojenie osôb v reťazci a súčasne, že žalobca nepreukázal dodanie tovaru spoločnosťou FAMAX plus, s. r. o., ktorá bola zapojená v obchodnom reťazci. Rovnako žalovaný uvádza, že dodávateľ žalobcu nebol reálne fungujúcou spoločnosťou, no na druhej strane zistil, že tovar nakúpený od dodávateľa MADE GROUP, a.s., so sídlom
Dlouhá 612/6, 110 00 Praha 1, IČO: 271 24 151 (ďalej aj ako „MADE GROUP, a.s.") predala spoločnosť FAMAX plus, s. r. o. žalobcovi pod predajnú cenu a v množstve dodávaného tovaru sú rozdiely. Z uvedeného je podľa žalobcu zrejmé, že v rozhodnutiach žalovaného absentuje čo aj minimálna miera racionality a konzistencie skutkovej a právnej argumentácie.
3.5. Pokiaľ žalovaný argumentoval tým, že dodávateľ žalobcu nebol reálne fungujúcou spoločnosťou, žalobca v tejto súvislosti poukazoval na rozsudok SD EÚ vo veci C-277/14 PPUH Stehcemp, ktorý žalovaný odmietol s tým, že ho nie je možné aplikovať na daný prípad. Žalobca v podanej správnej žalobe poukazoval na konkrétny obsah vyššie uvedeného rozhodnutia a zotrval na svojom názore, že skutkový stav daňovej transakcie medzi žalobcom a jeho dodávateľom má prvky vyššie uvedeného rozsudku SD EÚ, čo je dôkazom o tom, že rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.
3.6. Taktiež ohľadne nesprávne uvedeného identifikačného čísla spoločnosti FAMAX plus, s. r. o. žalobca poukázal na rozhodovaciu činnosti SD EÚ, konkrétne vec C-273/11 zo dňa 06.09.2012. Záverom zdôraznil, že dôkazné bremeno je spojené so zodpovednosťou za vznik dôkaznej núdze ohľadne preukázania tvrdených skutočností. So skutočností, ktoré uviedol vo svojej správnej žalobe je podľa jeho názoru zrejmé, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že by žalobca prijal len fiktívne faktúry, že tovar nedodala spoločnosť FAMAX plus, s. r. o., ako aj účasť žalobcu na podvodnom konaní a ani to, či žalobca o takomto konaní vedel alebo musel vedieť. S poukazom na uvedené žalobca žiadal žalobami napadnuté rozhodnutia žalovaného zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
3.7. Na záver žalobca vyslovil názor, že jediným dôvodom neuznania odpočítania dane z faktúr od dodávateľa FAMAX plus s. r. o. je to, že táto daň, ako uviedol sám žalovaný, je od spoločnosti FAMAX plus s. r. o. nevymožiteľná. Uvedená skutočnosť a dôsledky podvodného konania spoločnosti FAMAX plus s. r. o. nie je možné prenášať na žalobcu, ktorý sa podvodov nezúčastnil a nevedel o nich. Žalovaný v danom prípade postupoval v zásadnom rozpore s judikatúrou SD EÚ.
4. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobám žiadal správne žaloby ako nedôvodné zamietnuť. Zotrval na správnosti skutočností a záverov uvedených v žalobami napadnutých rozhodnutiach. Zdôraznil, že správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie, ktorým bolo vlastníctvo tovaru u dodávateľa žalobcu spochybnené a následná dodávka už nespĺňala skutkový stav skutočného obsahu právneho úkonu podľa § 3 ods. 6 daňového poriadku v nadväznosti na vznik daňovej povinnosti podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH"). Správca dane preveroval všetky subjekty zapojené do reťazca obchodov. Samotné faktúry spoločnosti FAMAX plus s. r. o., z ktorých si žalobca uplatnil odpočítanie dane, nespĺňajú náležitosti podľa § 71 ods. 2 písm. a) zákona o DPH. Uviedol, že správca dane doplnil dokazovanie tak, ako bol zaviazaný NS SR. Takto doplneným dokazovaním bol potvrdený záver správcu dane uvedený už v jeho prvom rozhodnutí, ktoré bolo vo veci vydané. V prípade žalobcu bolo jednoznačne preukázané, že boli splnené obidve podmienky, pre ktoré nebolo žalobcovi možné priznať odpočítanie dane. Dodávateľ žalobcu neodviedol do štátneho rozpočtu daň, z ktorej si žalobca uplatnil odpočítanie dane, a teda niet pochýb, že vo vzťahu k štátnemu rozpočtu došlo k daňovému úniku. Žalobca spĺňa aj druhú podmienku, t.j. vedomosť o tom, že sa zúčastňuje daňového úniku. Dodávateľ žalobcu v čase uskutočnenia zdaniteľných obchodov nebol reálne fungujúcou spoločnosťou, žalobcovi vystavil len faktúru, bez reálneho dodania tovaru. Pokiaľ žalobca prijal spornú faktúru bez toho, aby zároveň prijal i tovar alebo službu, je jeho vedomosť o fiktívnosti takéhoto zdaniteľného obchodu nespochybniteľná.
4.1. Žalovaný ďalej uviedol, že správca dane dospel k záveru, že prostredníctvom uvedených spoločností je vytvorených viac fiktívnych plnení, ktoré ako celok vytvárajú umelú situáciu, ktorej cieľom je vytvorenie podmienok na získanie neoprávnenej výhody. Poukázal na to, že správca dane obchodné správanie daňových subjektov v rámci reťazového obchodu nekvalifikoval ako podvodné správanie, pri ktorom by sa musel preukazovať úmysel. Pokiaľ však ide o zneužitie práva, zdaniteľný obchod sa uskutočnil, avšak vedome mal dodatočnú výhodu. Poukázal na rozsudok SD EÚ vo veci C-255/02.
4.2. Žalovaný nesúhlasil s názorom žalobcu, že dôvodom pre nepriznanie odpočtu DPH je len tá skutočnosť, že daň od spoločnosti FAMAX plus s. r. o. je nevymožiteľná. Poukázal na to, že správca dane vyhodnotil všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a prihliadol na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Prevaha pochybnosti správcu dane mala za následok prenos dôkazného bremena opäť na žalobcu, ktorý pochybnosti správcu dane nevyvrátil, i keď ako subjekt uplatňujúci si právo na odpočet DPH musí byť schopný preukázať, že deklarované zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve dodávateľmi uvedenými na faktúrach. Poukázal tiež na to, že daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru, čo v danom prípade nebolo vierohodne preukázané.
4.3. Žalovaný zdôraznil, že žalobca nepreukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia a starostlivosť plynúcu z rizika podnikania, aby zabránil tomu, že sa ocitne v kolotoči takých obchodov, ktoré zneužívajú právo plynúce zo zásady neutrality DPH a tiež nepreukázal, že deklarovaný obchod nesie v sebe ekonomický charakter obchodnej transakcie.
5. Tunajší súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 20.03.2018, č. k. 11S/85/2017-46 tak, že napadnuté rozhodnutia žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, keď preskúmavaním napadnutých rozhodnutí žalovaného a postupu správnych orgánov pred vydaním napadnutých rozhodnutí dospel k záveru, že námietky žalobcu, týkajúce sa nepreskúmateľnosti napadnutých rozhodnutí sú dôvodné.
6. Najvyšší súd SR rozsudkom zo dňa 17.12.2019, sp. zn. 1Sžfk/44/2018 o kasačnej sťažnosti žalovaného proti vyššie uvedenému rozsudku tunajšieho súdu rozhodol tak, že rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 11S/85/2017-46 zo dňa 20.03.2018 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení rozsudku NS SR vyslovil názor, že kasačný súd musí vychádzať zo stavu judikatúry na NS SR a v skutkovo a právne obdobných veciach žalobcu NS SR už vydal dňa 30.07.2019 rozsudok sp. zn. 10Sžfk/44/2018 (pre zdaňovacie obdobie marec 2012) a na neho nadväzujúci rozsudok NS SR zo dňa 24.10.2019 sp. zn. 8Sžfk/44/2018 (pre zdaňovacie obdobie september 2012) a rozsudok NS SR zo dňa 29.10.2019 sp. zn. 5Sžfk/14/2018 (pre zdaňovacie obdobie september 2012). Na základe uvedeného kasačný súd konštatoval, že boli splnené podmienky pre postup podľa § 464 ods. 1 SSP a v odôvodnení rozsudku so sp. zn. 1Sžfk/44/2018 poukázal na uvedené obdobné rozhodnutie, pričom prevzatú časť v odôvodnení uviedol a zároveň uviedol, že nezistil žiadny dôvod, aby správnosť právnych záverov citovaného rozsudku NS SR krajský súd spochybňoval a aby sa od nich následne odklonil. Najvyšší súd SR v citovanom rozsudku dospel k záveru, že odôvodnenie rozhodnutia žalovaného je zrozumiteľné, umožňujúce pochopiť dôvody rozhodnutia správneho orgánu a jeho správnu úvahu, vyhodnotenie skutkových okolností vo vzťahu k použitým právnym predpisom.
6.1. Kasačný súd ďalej poukázal na správnosť záverov žalovaného ako sťažovateľa, ktorý zdôraznil rozpory v skutkovom stave, kedy na jednej strany boli správcom dane zistené nelogické rozpory v cene tovaru počas deklarovaných transakcií, avšak na druhej strane C. X. do zápisnice dňa 16.11.2016 uviedol, že predajná ceny obsahovala nákupnú cenu tovaru, ich maržu 3 až 5 Kč a prepravné náklady. Samotné tvrdenie o opodstatnenosti realizácie takto cenovo nastaveného zdaniteľného plnenia je nielen v rozpore s primeraným stupňom odbornej starostlivosti ale je aj v rozpore so zistením správcu dane, že subjekty v takto vytvorenom reťazci nakúpili tovar draho (strata niekoľkých percent) a potom ho ale predávali lacno, aby finálny odberateľ (rakúska spoločnosť) tovar získala za pôvodnú nákupnú cenu. Správne preto žalovaný potvrdil právne závery správcu dane o nepreukázaní ekonomického opodstatnenia takto opísaných zdaniteľných plnení a ich umelom zapojení prostredníctvom 2 slovenských spoločností do obchodného reťazca, ktorý sa svojim charakterom blížil aj k iným transakciám oslobodeným od dane (napr. trojstranný obchod s nadbytočnosťou jedného slovenského subjektu). Takýto stav sa podľa kasačného súdu blíži k judikatúre SD EÚ, ktorá opisuje situácie založené na zneužití práva. Záverom kasačný súd uviedol, že rozsudok krajského súdu č. k. 11S/85/2017-46 zo dňa 20.03.2018 nespĺňa zákonné požiadavky na formálne i obsahové náležitosti požadované v zmysle § 139 SSP, pričom uvedený rozsudok nedostatočne vychádza zo zisteného skutkového stavu, ktorého právna subsumácia pod právo Únie a judikatúru SD EÚ nebola riadne správnym súdom odôvodnená.
7. Krajský súd v Trenčíne po zrušení jeho rozhodnutia NS SR opätovne preskúmal správnymi žalobami napadnuté rozhodnutia a postup žalovaného ako aj správcu dane v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnych žalobách, vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutých rozhodnutí a viazaný rozsahom a žalobnými dôvodmi, nariadil vo veci
pojednávanie a po oboznámení sa s vyjadreniami účastníkov konania a s pripojenými administratívnymi spismi žalovaného dospel k záveru, že správnej žalobe nie je možné priznať úspech.
8. Predmetom súdneho prieskumu je preskúmanie zákonnosti nasledovných rozhodnutí žalovaného: a) rozhodnutie žalovaného č. 101087193/2017 zo dňa 26.05.2017, ktorým podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku potvrdil rozhodnutie správcu dane č. 189777/2017 zo dňa 28.02.2017, ktorým bol v zmysle § 68 ods. 5 a 6 daňového poriadku žalobcovi určený rozdiel dane v sume 11.264,00 eur na DPH za zdaňovacie obdobie august 2012, nepriznaním nadmerného odpočtu DPH v sume 9.779,95 eur a vyrubením DPH v sume 1.484,05 eur. Správca dane po vykonanej daňovej kontrole zistil, že žalobca porušil ustanovenie § 51 ods. 1 písm. a) v nadväznosti na § 49 ods. 1, 2 písm. a) zákona o DPH tým, že v zdaňovacom období august 2012 si uplatnil odpočítanie DPH z faktúry č. 242012 zo dňa 17.08.2012 od dodávateľskej spoločnosti FAMAX plus s. r. o. za nákup kuracích pŕs Brasil v množstve 20.480,00 kg, v celkovej hodnote 67.584,00 eur, z toho DPH vo výške 11.264,00 eur, a b) rozhodnutie žalovaného č. 101636667/2017 zo dňa 26.07.2017, ktorým podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku potvrdil rozhodnutie správcu dane č. 100748563/2017 zo dňa 03.05.2017, ktorým bol v zmysle § 68 ods. 5 a 6 daňového poriadku žalobcovi určený rozdiel dane v sume 13.014,18 eur na DPH za zdaňovacie obdobie júl 2012, nepriznaním nadmerného odpočtu DPH v sume 11.534,38 eur a vyrubením DPH v sume 1.479,80 eur. Správca dane po vykonanej daňovej kontrole zistil, že žalobca porušil ustanovenie § 51 ods. 1 písm. a) v nadväznosti na § 49 ods. 1, 2 písm. a) zákona o DPH tým, že v zdaňovacom období júl 2012 si uplatnil odpočítanie DPH z faktúry č. 212012 zo dňa 24.07.2012 od dodávateľskej spoločnosti FAMAX plus s. r. o. za nákup kuracích pŕs Brasil v množstve 21.456,00 kg, v celkovej hodnote 72.607,10 eur, z toho DPH vo výške 12.101,18 eur.
9. Z administratívnych spisov žalovaného správny súd zistil, za dané zdaňovacie obdobia napadnuté rozhodnutia žalovaného už boli predmetom súdneho prieskumu, keď tunajší súd rozsudkami v konaniach vedených pod sp. zn. 11S/27/2014 (vec týkajúca sa zdaňovacieho obdobia august a október 2012) a pod sp. zn. 13S/10/2014 (vec týkajúca sa zdaňovacieho obdobia júl 2012) žaloby zamietol a na odvolanie žalobcu NSSR rozsudkami zo dňa 08.06.2016 sp. zn. 4Sžf/59/2015, 4Sžf/22/2016 a zo dňa 01.12.2016 sp. zn. 4Sžf/75/2015 rozsudky tunajšieho súdu zmenil tak, že rozhodnutia žalovaného zrušil a veci mu vrátil na ďalšie konanie.
10. Správca dane vykonaním dokazovania zistil, že obchodovania s predmetným tovarom - mrazené kuracie prsia Brasil sa zúčastnili viaceré spoločnosti, ktoré vytvorili v rámci Európskej únie reťazec v zložení Plusfood Hungary Kft (Maďarsko) - MADE GROUP, a.s. (Česko) - FAMAX plus s. r. o. (Slovensko)
- žalobca (BIZ MIND SK s.r.o., t.j. Slovensko) - NOE Handels GmbH (Rakúsko). Na území Slovenska vystupovali v rámci vyššie uvedeného obchodného reťazca dve spoločnosti (žalobca a FAMAX plus s. r. o.), pričom intrakomunitárne nadobudnutie tovaru na Slovensku malo nastať v spoločnosti FAMAX plus s. r. o., ktorá bola povinná priznať a odviesť DPH z nadobudnutia tovaru na Slovensku a následne, po dodaní tohto tovaru žalobcovi si mohla súčasne túto DPH aj odpočítať, avšak z ceny tovaru fakturovaného žalobcovi bola povinná odviesť DPH do štátneho rozpočtu, čo však neučinila a DPH v tejto spoločnosti je nevymožiteľná. Dodávateľská spoločnosť je nekontaktná, nespolupracovala so správcom dane, jej konateľ bol do 12.07.2012 H. D. a následne (v čase uskutočnenia zdaniteľných obchodov) H. Y., ktorý je podľa zistení správcu dane bezdomovcom. H. D. disponoval s účtom dodávateľskej spoločnosti aj po tom ako už nebol štatutárom spoločnosti.
11. Zdaniteľné plnenie sa v časti obchodného reťazca MADE GROUP, a.s. (Česko) - FAMAX plus s. r. o. (Slovensko) - žalobca (BIZ MIND SK s.r.o., t.j. Slovensko) - NOE Handels GmbH (Rakúsko) realizovalo bez akejkoľvek prekládky tovaru a celú prepravu zabezpečovala spoločnosť J & M TRANSPED, s.r.o. ktorá celú túto prepravu (z Hněvotína cez Nové Mesto nad Váhom do Viedne) fakturovala spoločnosti MADE GROUP, a.s., pričom za českú spoločnosť MADE GROUP, a.s. konal C. X., ktorý organizačne zabezpečoval celú prepravu tovaru z Čiech, cez Slovensko až do Rakúska. Aleš X., ktorý konal za českú spoločnosť MADE GROUP, a.s. bol uvedený na zmluve ako kontaktná osoba.
12. V rámci obchodného reťazca sa vyskytli nezrovnalosti daňových dokladov, keď na všetkých sporných faktúrach bolo nesprávne uvedené identifikačné číslo pre daň dodávateľa žalobcu (spoločnosti FAMAX plus s. r. o.). Spoločnosti FAMAX plus s. r. o. bolo pridelené identifikačné číslo pre daň 2023357380, na
sporných faktúrach je však uvedené identifikačné číslo pre daň 2023056233. Existovali aj nezrovnalosti ohľadne množstva fakturovaného tovaru na jednotlivých stupňoch obchodného reťazca a ceny za tento tovar, keď prvý dodávateľ fakturoval viac, ako platiteľ konečnému odberateľovi.
13. Z výpovede svedka C. X. správca dane zistil, že prepravu tovaru zabezpečovala a aj platila spoločnosť MADE GROUP, a.s., pričom svedok bol telefonickým kontaktom pre šoféra. Cena uhradenej dopravy bola premietnutá do ceny tovaru fakturovanej spoločnosti FAMAX plus s. r. o. Preprava sa vždy realizovala z Olomouca do Nového Mesta nad Váhom, kde H. D. tovar fyzicky skontroloval a potom sa dohováral s C. H.. C. X. sprevádzal tovar do Nového Mesta nad Váhom, sledoval zaplatenie ceny na firemný účet a po zaplatení tovar prepustil ďalej. Preprava pokračovala do Rakúska, pričom svedok sa jej už neúčastnil. Dopravu však organizačne zabezpečoval svedok C. X. (a to až do Rakúska) a bol na telefóne k dispozícii šoférovi. Informácie o mieste vykládky tovaru v Rakúsku mu poskytol H. D.. Do zaplatenia tovaru bol za tovar zodpovedný svedok, preto bol uvedený ako kontaktná osoba v zmluve o preprave. Išlo len o údaj o kontaktnej osobe pre šoféra a to len ohľadne prepravy. Svedok uviedol, že s odberateľmi v Rakúsku nemal nič spoločné, išlo o partnerov H. D. a C. H.. Tovar určite nebol vykladaný, mohlo sa stať, že boli odobraté vzorky. Cenu stanovoval svedok, pričom obsahovala nákupnú cenu, obchodnú maržu a cenu dopravy. Správcovi dane sa nepodarilo kontaktovať H. D. a predvolať ho na výsluch.
14. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
15. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
16. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71 zákona o DPH.
17. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
18. Podľa § 3 ods. 6 daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.
19. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
20. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
21. Podľa § 24 ods. 3 daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.
22. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
23. Správny súd po opätovnom preskúmaní napadnutých rozhodnutí žalovaného dospel k záveru, že žalovaný ako aj správca dane sa riadili vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami a vec po právnej stránke posúdili správne.
24. Správny súd poukazuje na rozhodnutie NS SR v prejednávanej veci, kde NS SR uviedol, že splnenie podmienok na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH nie je viazané výlučne na ich formálne preukázanie, ale podstatné je, aby formálne deklarované úkony mali svoj reálny a preukázateľný základ. Nárok na odpočet je viazaný na bezpodmienečné splnenie zákonných podmienok uvedených v citovaných právnych normách, pričom ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje), ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani pri dobromyseľnosti platiteľa, prijímajúceho zdaniteľné plnenie. Vo vzťahu k namietanému prenosu dôkazného bremena na žalobcu NS SR uvádza, že zákonodarca z dôvodu zabránenia ľahkej zneužiteľnosti požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet zákon stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byt' schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, tovar reálne dodaný (§ 8 zákona o DPH), a to práve osobou ako platiteľom DPH uvedenou na faktúre, ktorá si zároveň voči odberateľovi uplatňuje DPH.
25. SD EÚ v rozsudku z 21.06.2012 v spojených veciach C-80/11 a C-142/11 uviedol, že je potrebné pripomenúť, že boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadným zneužitiam je cieľ uznaný a podporovaný Smernicou Rady 2006/122/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systému DPH (pozri najmä rozsudky Halifax zo 07.12.2010, R, C-285/09, bod 36, ako aj z 27.10.2011 Tanoarch, C-504/10, bod 50). V tejto súvislosti SD EÚ už rozhodol, že osoby podliehajúce súdnej právomoci sa nemôžu podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom dovolávať noriem práva Únie (pozri najmä rozsudok z 03.03.2005, Fini H, C-32/03, Zb. s. I-1599, bod 32; Halifax a i., ako aj Kittel a Recolta Recycling, bod 54). Z tohto dôvodu prináleží vnútroštátnym orgánom a súdom zamietnuť priznanie práva na odpočet, ak sa s ohľadom na objektívne okolnosti preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne (pozri v tomto zmysle rozsudky Fini H, body 33 a 34; Kittel a Recolta Recycling, ako aj z 29.03.2012, Véleclair, C-414/10, bod 32).
26. Taktiež SD EÚ vo svojej judikatúre pripúšťa, že nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia (due diligence), ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (rozsudky vo veciach napr. Teleos plc. a spol. C-409/04, Vlaamse Oliemaatschappij NV C-499/10). Určenie opatrení, ktoré možno v tom ktorom prípade požadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si nárok na odpočet DPH na zabezpečenie, aby jej plnenia neboli poznačené podvodom zo strany predchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od okolností toho ktorého prípadu vo veci samej (rozsudok ESD v spojených veciach Mahagében kft, a Pétér Dávid č. C-80/11 a C-142/11).
27. V prejednávanej veci žalovaný žalobcovi nepriznal uplatnený odpočet DPH z dôvodu, že nedošlo k reálnemu uskutočneniu zdaniteľného obchodu dodávateľom FAMAX plus s. r. o. a preto ak si žalobca z faktúr od tohto dodávateľa uplatnil odpočet DPH, išlo o zneužívajúce konanie s cieľom získať neoprávnenú daňovú výhodu.
28. Správny súd poukazuje na výpoveď splnomocneného zástupcu žalobcu C. H., ktorý uviedol podstatné skutočnosti, ako došlo k obchodovaniu žalobcu s predmetným tovarom, keď kontakt na spoločnosť FAMAX plus, s. r. o. dostal od kontaktu, ktorý nechcel menovať a správnosť tohto kontaktu mu potvrdil C. X. zo spoločnosti MADE GROUP, a.s., ktorá bola dodávateľom fakturovaného tovaru spoločnosti FAMAX plus, s. r. o. Podľa názoru správneho súdu z uvedeného vyplýva logický záver, že spoločnosť bola umelo vložená do obchodného reťazca, pretože tovar si žalobca mohol zakúpiť priamo od uvedeného dodávateľa. Cieľom takéhoto postupu pri obchodovaní bolo umožnenie odpočítania dane žalobcom, keď do intrakomunitárneho dodania tovaru
boli zapojené dve slovenské spoločnosti, pričom prvá spoločnosť - dodávateľ žalobcu, daň do štátneho rozpočtu neodviedla.
29. Ďalšou podstatnou skutočnosťou pre nepriznanie práva na odpočet DPH je aj výpoveď svedka C. X. - splnomocneného zástupcu pôvodného dodávateľa (spoločnosť MADE GROUP, a.s.), ktorý uviedol, že prepravu objednávala spoločnosť MADE GROUP, a.s. a tak isto ju aj platila, pričom ju premietla do ceny tovaru fakturovaného spoločnosti FAMAX plus s. r. o. Preprava bola vždy z Olomouca do Nového Mesta nad Váhom, kde si H. D. tovar fyzicky skontroloval a potom sa ďalej dohováral s C. H.. C. X. tovar sprevádzal do Nového Mesta na Váhom, ďalej sledoval zaplatenie na firemný účet a po zaplatení tovar prepustil ďalej. Preprava pokračovala do Rakúska, pričom C. X. sa jej fyzicky nezúčastnil. Organizačne prepravu zabezpečoval z Čiech, cez Slovensko až do Rakúska, bol k dispozícii šoférovi na telefóne. Informácie o mieste vykládky tovaru v Rakúsku mu poskytol H. D.. Za tovar do jeho zaplatenia bol zodpovedný C. X., preto bol uvedený ako kontaktná osoba na predmetnej zmluve o preprave. K vykládke určite nedošlo, H. D. a C. H. si fyzicky na aute skontrolovali množstvo tovaru podľa CMR, pričom odobrali len vzorky, avšak množstvo by malo sedieť. Cenu stanovoval C. X., pričom obsahovala nákupnú cenu tovaru, plus obchodnú maržu a cenu dopravy. Podľa správneho súdu z uvedeného vyplýva, že účasť žalobcu a jeho dodávateľa v tomto reťazci nemala žiadne ekonomické opodstatnenie, pričom z vykonaného dokazovania je nadovšetko zrejmé, že boli do obchodného reťazca zapojení umelo, bez akejkoľvek ekonomickej zmysluplnosti a iba za účelom uplatnenia si odpočtu DPH.
XX. Správny súd ďalej uvádza, že k pochybnostiam o reálnosti deklarovaných obchodov prispieva aj skutočnosť, že H. D. nebol v čase uskutočnenia obchodov oprávnený konať v mene spoločnosti FAMAX plus s. r. o. a oprávnenou osobou konať za túto spoločnosť bol Michal Vicen, avšak H. D. disponoval s účtom spoločnosti FAMAX plus s. r. o. H. D. sa správcom dane nepodarilo predvolať a ani predviesť za účelom výpovede, pričom správca dane zistil, že nový konateľ H. Y. má uvedenú adresu iba X. G., teda ako bezdomovec. Podstatné je aj to, že na zásielky správcu dane nereagoval, so správcom dane nekomunikoval a za spoločnosť FAMAX plus s. r. o. nepodával daňové priznanie DPH, sídlo spoločnosti slúži len na preberanie pošty, daň z fakturovaných obchodov nepriznal, neodviedol ju do štátneho rozpočtu a daň sa stala nevymožiteľnou. Na základe uvedeného nebolo možné preverenie predmetného obchodu, pričom správny súd uvádza, že spolu so skutočnosťou, že s účtom spoločnosti FAMAX plus s. r. o. disponovala osoba neoprávnená konať v mene tejto spoločnosti, len potvrdzuje logické závery, že spoločnosť FAMAX plus s. r. o. bola zneužitá na získanie neoprávnenej daňovej výhody. Pochybnosti správcu dane a žalovaného preto správny súd vyhodnotil ako odôvodnené a bolo na žalobcovi, aby tieto pochybnosti vyvrátil.
31. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí popísal obchodný reťazec, ktorého súčasťou bol žalobca, pričom poukázal i na to, že deklarovaný dodávateľ žalobcu daň nepriznal a neodviedol, zanikol bez právneho nástupcu. Uvedená skutočnosť však nebola dôvodom pre nepriznanie uplatneného odpočtu DPH žalobcovi, ako namieta žalobca. Žalovaný poukázal na nezrovnalosti v predložených dokladoch, výpovediach svedkov a dospel k správnemu právnemu záveru, že ide o zneužívajúce konanie s cieľom získať neoprávnenú výhodu - odpočet DPH. Na základe objektívnych skutočností, ktoré žalovaný popísal v napadnutých rozhodnutiach, sa správny súd stotožnil so záverom žalovaného, že tovar žalobcovi reálne nedodala spoločnosť FAMAX plus s. r. o.
32. Žalovaný sa zároveň zaoberal existenciou vedomosti žalobcu o jeho účasti na obchodovaní, cieľom ktorého bolo zneužitie práva, pričom poukázal i na príslušnú judikatúru SD EÚ. Správny súd dospel k zhodnému záveru, že žalobca neprijal všetky opatrenia, ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že predmetné plnenia nebudú viesť k jeho účasti na zneužívajúcom konaní. Už samotná skutočnosť, že nekonal s osobou oprávnenou konať za dodávateľskú spoločnosť preukazuje, že nekonal s potrebnou starostlivosťou, neprijal dostatočné opatrenia.
33. V prípade žalobcu bolo jednoznačne preukázané, že boli splnené obidve podmienky, pre ktoré nebolo žalobcovi možné priznať odpočítanie dane. Dodávateľ žalobcu (spoločnosť FAMAX plus s. r. o.), neodviedol do štátneho rozpočtu daň, z ktorej si žalobca uplatnil odpočítanie dane, niet pochýb, že vo vzťahu k štátnemu rozpočtu došlo k daňovému úniku. Žalobca spĺňa i druhú podmienku, t. j. vedomosť o tom, že sa zúčastňuje daňového úniku. Dodávateľ žalobcu v čase uskutočnenia zdaniteľných obchodov
nebol reálne fungujúcou spoločnosťou, žalobcovi vystavil len faktúru bez reálneho dodania tovaru. Pokiaľ žalobca prijal sporné faktúry bez toho, aby zároveň prijal i tovar, je jeho vedomosť o fiktívnosti takéhoto zdaniteľného obchodu nespochybniteľná. Zásadná je aj skutočnosť, že žalobca mal konať s bývalým konateľom dodávateľa H. D., ktorý dokonca naďalej disponoval účtom dodávateľa. Nový konateľ spoločnosti FAMAX plus s. r. o. (od 12.07.2012) H. Y. je bezdomovcom od roku 2010, s trvalým pobytom v Novej Dubnici, pričom navyše spoločnosť FAMAX plus s. r. o. bola vymazaná ex offo z obchodného registra ku dňu 03.05.2018. Okrem toho jedna z faktúr, z ktorej si žalobca uplatňoval odpočítanie dane, a to faktúra č. 242012, obsahovala nesprávne údaje, a to nesprávne IČO a DIČ. IČO a DIČ, ktoré boli uvedené na predmetnej faktúre patrili spoločnosti FAMAX s. r. o., so sídlom Špitálska 10, 811 08 Bratislava, IČO: 45 604 941 a nie dodávateľskej spoločnosti, pričom konateľom uvedenej spoločnosti bol v minulosti H. D. a ktorá taktiež zanikla, a to bez likvidácie.
34. Správny súd na tomto mieste zdôrazňuje, že rozhodovacou praxou kasačného súdu je ustálené, že pokiaľ správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov na faktúre (k čomu v posudzovanom prípade nepochybne došlo), musí daňový subjekt (žalobca) v daňovom konaní preukázať, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje. Na strane žalobcu v postavení daňového subjektu totiž nastupuje procesná povinnosť obnoviť dôveryhodnosť spochybnenej transakcie, lebo žalobca je zaťažený dôkazným bremenom preukázať všetky skutočnosti potrebné pre priznanie nároku na odpočet DPH. Dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia leží predovšetkým na daňovom subjekte. Za takéhoto stavu nemožno tvrdiť, že žalovaný a správca dane nezákonne zaťažujú žalobcu dôkazným bremenom. Rovnako je potrebné si uvedomiť, že žalobca si za takéhoto stavu nesplnil svoju dôkaznú povinnosť len tým, že disponuje existenciou materiálneho plnenia a tomu zodpovedajúcimi faktúrami. Naopak, ako už bolo vyššie uvedené, okamihom, keď správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov na sporných faktúrach, musí žalobca produkovať (označiť a navrhnúť) ďalšie dôkazy na preukázanie, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje. Je len a len na žalobcovi, akými skutočnosťami (dôkazmi) žalobca preukáže reálnosť sporných obchodov. V zmysle daňového poriadku totiž možno na preukázanie rozhodujúcich skutočností použiť všetko, čo nie je získané v rozpore so zákonom. V každom prípade je potrebné si uvedomiť, že je to práve žalobca, na ktorom leží dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia. Pokiaľ si túto procesnú povinnosť žalobca nesplní, nemôže mu byť nárok na odpočet DPH priznaný.
35. Pochybnosti o reálnosti deklarovaných obchodov sú jednoznačne opodstatnené. Žalobca ako i jeho dodávateľ ekonomickú činnosť v predmetnom reťazci len predstierali. Pri existencii takýchto pochybností možno ustáliť, že v posudzovanom prípade išlo o zneužitie objektívneho daňového práva a takýto výkon práva na podnikanie nepožíva právnu ochranu. S ohľadom na odôvodnené pochybnosti o reálnosti sporných obchodov vyplývajúce z viacerých vykonaných dôkazov a vzhľadom na to, že žalobca, na ktorom leží dôkazné bremeno spoľahlivo nepreukázal, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje, nemohol byť nárok na odpočet DPH za zdaňovacie obdobia júl 2012 a august 2012 uznaný ako oprávnený. Z právneho hľadiska žalobca nesplnil zákonom stanovené podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH pre odpočet DPH, pričom zároveň samotná faktúra č. 242012, z ktorej si žalobca uplatňoval odpočítanie dane nespĺňala náležitosti podľa § 74 zákona o DPH.
36. Po preskúmaní veci správny súd dospel k záveru, že v procesnom postupe správcu dane a žalovaného neboli zistené žiadne porušenia daňového konania. Daňové orgány vykonali riadne dokazovanie a žalovaný prihliadol na všetky relevantné skutočnosti, ktoré vyšli v daňovom konaní najavo. Z uvedených dôvodov námietky žalobcu správny súd vyhodnotil ako nedôvodné, ktoré neodôvodňujú zrušenie napadnutých rozhodnutí žalovaného a prvostupňových rozhodnutí správcu dane.
37. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
38. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a nedôvodnosť námietok žalobcu, správny súd podľa § 190 SSP žalobu zamietol.
39. O trovách konania súd rozhodol podľa § 168 SSP, v zmysle ktorého žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov
konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.
40. V prejedávanej veci procesne úspešnému žalovanému, ktorým je orgán štátnej správy, správny súd náhradu trov nepriznal, nakoľko žalovanému nevznikli žiadne dôvodne vynaložené trovy a trovy konania si v prípade úspechu žalovaný ani neuplatnil.
41. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta posledná zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP a d) alebo je žalovaným Centrum právnej pomoci.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 57 ods. 1 SSP (z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).