Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11S-85-2017.pdf
PDF · 131.45 KB
Case nature
Area
Subarea
11S/85/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Aleny Radičovej a sudcov JUDr. Milana Straku a JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. v právnej veci žalobcu: BIZ MIND SK s.r.o. v likvidácii so sídlom Dukelská 1219/13, Nové Mesto nad Váhom, IČO: 36 342 220, zastúpeného JUDr. Eugenom Kostovčíkom, advokátom so sídlom Gelnická 33, Košice proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101087193/2017 zo dňa 26. mája 2017 a č. 101636667/2017 zo dňa 26. júla 2017, takto
rozhodol:
Krajský súd rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 101087193/2017 zo dňa 26. mája 2017 a č. 101636667/2017/2017 zo dňa 26. júla 2017 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi úplnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa v zákonnej lehote podanými žalobami domáhal súdneho prieskumu a zrušenia v záhlaví označených rozhodnutí žalovaného, ktorými žalovaný potvrdil rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, na základe ktorých žalobcovi za zdaňovacie obdobie júl a august 2012 nebol priznaný odpočet DPH z faktúr od dodávateľskej spoločnosti FAMAX plus s.r.o. za nákup kuracích pŕs a bola mu určená vlastná daňová povinnosť.
2. Krajský súd podľa § 65 ods. 1 SSP v záujme hospodárnosti konania uznesením spojil na spoločné konanie veci, ktoré sa u neho začali na základe samostatných žalôb pod sp. zn. 11S/85/2017 a 11S/96/2017, nakoľko veci spolu skutkovo súvisia, týkajú sa tých istých účastníkov konania.
3. Žalobca v podaných žalobách namietal nesprávne právne posúdenie, ďalej, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správny za základ napadnutých rozhodnutí je v rozpore s administratívnymi spismi, nemá v nich oporu a rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.
3.1 V žalobných bodoch žalobca uviedol, že právnym problémom, ktorý bolo treba vyriešiť bola otázka, či bol tovar dodaný spoločnosťou FAMAX plus, s.r.o. a či predložil dôkazy, ktoré by preukazovali uskutočnenie dodávky tovaru touto dodávateľskou spoločnosťou. Poukázal na to, že z obsahu spisu vyplýva, že A. X. vo všetkých svojich výpovediach potvrdil obchod s kuracími prsiami so spoločnosťou FAMAX, resp. FAMAX plus, s.r.o.. Obchod pritom opísal tak, že s M. D. (spoločnosť FAMAX resp. FAMAX plus, s.r.o.) obchodovali dlhšiu dobu, a to asi od leta 2011. Tovar sa doviezol na Slovensko a po fyzickom prebratí tovaru bola bezhotovostne uhradená kúpna cena. Po preukázaní tejto úhrady bol tovar dopravený do miesta, ktoré uviedol M. D.. Prepravu zabezpečovala spoločnosť J & M TRANSPED s.r.o.. Cena dopravy bola započítaná do ceny tovaru. K prekládke a nakládke tovaru nedošlo. Svedok vysvetlil
prečo bol uvedený na zmluve ako kontaktná osoba. Žalobca mal za to, že z výpovedí jednotlivých svedkov ako aj predložených listinných dôkazov vyplynulo, že tovar existoval a preukázal, že ho dodala spoločnosť FAMAX plus, s.r.o.. Záver žalovaného, že dodávateľ žalobcovi vystavil len faktúry bez reálneho dodania tovaru alebo, že tovar nebol dodaný spoločnosťou FAMAX plus, s.r.o. je v extrémnom rozpore s administratívnymi spismi a nemá v nich oporu.
3.2 Taktiež podľa žalobcu nie je zrejmé, prečo zisteniam ohľadne spoločnosti FAMAX plus, s.r.o., ktoré nemohol nijako ovplyvniť a ani o nich nemohol vedieť, správne orgány pripísali vyššiu hodnotu závažnosti. Podľa jeho názoru, ak by daňové orgány vyhodnotili dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, museli by prijať logický záver, že spoločnosť FAMAX plus, s.r.o. tovar skutočne dodala. Žalovaný však nepostupoval podľa § 3 ods.3 a § 63 ods.2 Daňového poriadku a skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi, nemá v nich oporu a súčasne je rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Žalobca poukazoval na to, že vyhodnotenie dôkazov nebolo vykonané v súlade so zásadou objektívnej pravdy a právne závery správcu dane a žalovaného sú v extrémnom nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami a ani pri žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia rozhodnutia z nich nevyplývajú.
3.3 Žalobca zdôraznil, že z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn.4Sžf/59/2015 a 4Sžf/22/2016 zo dňa 8.6.2016 a tiež z rozsudku NS SR sp. zn. 4Sžf/75/2015 zo dňa 01.12.2016, ktorými odvolací súd zmenil rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 11S/27/2014 a 13S/10/2014 vyplynula pre žalovaného povinnosť, aby podľa vnútroštátnych procesných pravidiel obsiahnutých v daňovom poriadku overil, či došlo k zneužívajúcemu, prípadne podvodnému konaniu u dodávateľa žalobcu, prípadne aj u žalobcu samotného. Rovnako mal preveriť, či žalobca o takomto konaní vedel alebo musel vedieť, prípadne, že sa ho zúčastnil. Ide pritom o dôkazné bremeno správcu dane. V tomto ohľade žalobca poukázal na bod 54 rozsudku Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C- 354/03, C-355/03 a C-484/03 Optigen, podľa ktorého otázka, či DPH splatná vo vzťahu k predchádzajúcim alebo nasledujúcim predajom dotknutého tovaru bola alebo nebola zaplatená do štátnej pokladnice, nemá vplyv na práva platiteľa dane odpočítať DPH zaplatenú na vstupe. Žalovaný sa uvedenou námietkou vôbec nezaoberal.
3.4 Žalobca mal podľa žalovaného prijať sporné faktúry bez toho, aby zároveň prijal tovar a jeho vedomosť o fiktívnosti obchodu je teda nespochybniteľná. Rozhodnutie však obsahuje množstvo rozporov, ktoré toto tvrdenie žalovaného spochybňujú. Žalovaný na jednom mieste uvádza, že nespochybňuje existenciu tovaru ani jeho dodanie rakúskym odberateľom, no na druhej strane uvádza, že žalobcovi bola vystavená len faktúra bez reálneho dodania tovaru a išlo o obchody s fiktívnym, neexistujúcim tovarom. Ďalej žalovaný tvrdí, že nebolo spochybnené zapojenie osôb v reťazci a súčasne, že žalobca nepreukázal dodanie tovaru spoločnosťou FAMAX plus, s.r.o., ktorá bola zapojená v obchodnom reťazci. Rovnako žalovaný uvádza, že dodávateľ žalobcu nebol reálne fungujúcou spoločnosťou, no na druhej strane zistil, že tovar nakúpený od dodávateľa MADE GROUP, a.s. predala spoločnosť FAMAX plus, s.r.o. žalobcovi pod predajnú cenu a v množstve dodávaného tovaru sú rozdiely. Z uvedeného je podľa žalobcu zrejmé, že v rozhodnutí žalovaného absentuje čo aj minimálna miera racionality a konzistencie skutkovej a právnej argumentácie.
3.5 Žalovaný argumentoval aj tým, že dodávateľ žalobcu nebol reálne fungujúcou spoločnosťou. Žalobca v tejto súvislosti poukazoval na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-277/14 PPUH Stehcemp, ktorý žalovaný odmietol s tým, že ho nie je možné aplikovať na daný prípad. Žalobca v podanej správnej žalobe poukazoval na konkrétny obsah vyššie uvedeného rozhodnutia a zotrval na svojom názore, že skutkový stav daňovej transakcie medzi žalobcom a jeho dodávateľom má prvky vyššie uvedeného rozsudku Súdneho dvora, čo je dôkazom o tom, že rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.
3.6 Taktiež ohľadne nesprávne uvedeného identifikačného čísla spoločnosti FAMAX, s.r.o. žalobca poukázal na rozhodovaciu činnosti Súdneho dvora EÚ, konkrétne vec C-273/11 zo dňa 06.09.2012. Záverom zdôraznil, že dôkazné bremeno je spojené so zodpovednosťou za vznik dôkaznej núdze ohľadne preukázania tvrdených skutočností. So skutočností, ktoré uviedol vo svojej správnej žalobe je podľa jeho názoru zrejmé, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že by žalobca prijal len fiktívne faktúry, že tovar nedodala spoločnosť FAMAX plus, s.r.o., ako aj účasť žalobcu na podvodnom konaní a ani to, či žalobca o takomto konaní vedel alebo musel vedieť. S poukazom na uvedené žalobca žiadal žalobami napadnuté rozhodnutia žalovaného zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
3.7 Na záver žalobca vyslovil názor, že jediným dôvodom neuznania odpočítania dane z faktúr od dodávateľa FAMAX plus s.r.o. je to, že táto daň, ako uviedol sám žalovaný, je od spoločnosti FAMAX plus s.r.o. nevymožiteľná. Uvedená skutočnosť a dôsledky podvodného konania spoločnosti FAMAX plus s.r.o. nie je možné prenášať na žalobcu, ktorý sa podvodov nezúčastnil a nevedel o nich. Žalovaný v danom prípade postupoval v zásadnom rozpore s judikatúrou Súdneho dvora EÚ.
4. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobám žiadal správne žaloby ako nedôvodné zamietnuť. Zotrval na správnosti skutočností a záverov uvedených v žalobami napadnutých rozhodnutiach. Zdôraznil, že správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie, ktorým bolo vlastníctvo tovaru u dodávateľa žalobcu spochybnené a následná dodávka už nespĺňala skutkový stav skutočného obsahu právneho úkonu podľa § 3 ods.6 daňového poriadku v nadväznosti na vznik daňovej povinnosti podľa § 19 ods.1 zákona o DPH. Správca dane preveroval všetky subjekty zapojené do reťazca obchodov. Samotné faktúry spoločnosti FAMAX plus s.r.o., z ktorých si žalobca uplatnil odpočítanie dane, nespĺňajú náležitosti podľa § 71 ods.2 písm. a) zákona o DPH. Uviedol, že správca dane doplnil dokazovanie tak, ako bol zaviazaný odvolacím súdom. Takto doplneným dokazovaním bol potvrdený záver správcu dane uvedený už v jeho prvom rozhodnutí, ktoré bolo vo veci vydané. V prípade žalobcu bolo jednoznačne preukázané, že boli splnené obidve podmienky, pre ktoré nebolo žalobcovi možné priznať odpočítanie dane. Dodávateľ žalobcu neodviedol do štátneho rozpočtu daň, z ktorej si žalobca uplatnil odpočítanie dane, a teda niet pochýb, že vo vzťahu k štátnemu rozpočtu došlo k daňovému úniku. Žalobca spĺňa aj druhú podmienku, t.j. vedomosť o tom, že sa zúčastňuje daňového úniku. Dodávateľ žalobcu v čase uskutočnenia zdaniteľných obchodov nebol reálne fungujúcou spoločnosťou, žalobcovi vystavil len faktúru, bez reálneho dodania tovaru. Pokiaľ žalobca prijal spornú faktúru bez toho, aby zároveň prijal i tovar alebo službu, je jeho vedomosť o fiktívnosti takéhoto zdaniteľného obchodu nespochybniteľná.
4.1 Žalovaný ďalej uviedol, že správca dane dospel k záveru, že prostredníctvom uvedených spoločností je vytvorených viac fiktívnych plnení, ktoré ako celok vytvárajú umelú situáciu, ktorej cieľom je vytvorenie podmienok na získanie neoprávnenej výhody. Poukázal na to, že správca dane obchodné správanie daňových subjektov v rámci reťazového obchodu nekvalifikoval ako podvodné správanie, pri ktorom by sa musel preukazovať úmysel. Pokiaľ však ide o zneužitie práva, zdaniteľný obchod sa uskutočnil, avšak vedome mal dodatočnú výhodu. Poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-255/02.
4.2 Žalovaný nesúhlasil s názorom žalobcu, že dôvodom pre nepriznanie odpočtu DPH je len tá skutočnosť, že daň od spoločnosti FAMAX plus s.r.o. je nevymožiteľná. Poukázal na to, že správca dane vyhodnotil všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a prihliadol na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Prevaha pochybnosti správcu dane mala za následok prenos dôkazného bremena opäť na žalobcu, ktorý pochybnosti správcu dane nevyvrátil, i keď ako subjekt uplatňujúci si právo na odpočet DPH musí byť schopný preukázať, že deklarované zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve dodávateľmi uvedenými na faktúrach. Poukázal tiež na to, že daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru, čo v danom prípade nebolo vierohodne preukázané.
4.3 Žalovaný zdôraznil, že žalobca nepreukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia a starostlivosť plynúcu z rizika podnikania, aby zabránil tomu, že sa ocitne v kolotoči takých obchodov, ktoré zneužívajú právo plynúce zo zásady neutrality DPH a tiež nepreukázal, že deklarovaný obchod nesie v sebe ekonomický charakter obchodnej transakcie.
5. Krajský súd v Trenčíne ako súd vecne a miestne príslušný na konanie, vychádzajúc zo skutkového stavu v čase vydania napadnutých rozhodnutí, preskúmal napadnuté rozhodnutia a postup správnych orgánov v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnych žalobách, ktorými je súd v správnom súdnictve viazaný (§ 134 ods. 1, 2 SSP). Po zistení, že správne žaloby boli podané oprávnenou osobou, zastúpenou advokátom, v zákonnej lehote proti rozhodnutiam, ktoré môžu byť premetom súdneho prieskumu, správny súd vec prejednal na ústnom pojednávaní a po oboznámení sa s vyjadreniami účastníkov konania, ako aj s obsahom administratívnych spisov dospel k záveru, že správne žaloby boli podané dôvodne.
6. Predmetom konania v danej veci je preskúmanie rozhodnutí žalovaného:
a) rozhodnutie č. 101087193/2017 zo dňa 26.05.2017, ktorým žalovaný podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. 189777/2017 zo dňa 28.02.2017, ktorým bol v zmysle § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z. z. žalobcovi určený rozdiel dane v sume 11.264,- eur za zdaňovacie obdobie august 2012, nepriznaním nadmerného odpočtu DPH v sume 9.779,95 eur a vyrubená DPH v sume 1.484,05 eur. Správca dane po vykonanej daňovej kontrole zistil, že žalobca porušil ustanovenie § 51 ods. 1 písm. a) v nadväznosti na § 49 ods. 1, 2 písm. a) zák. o DPH tým, že v zdaňovacom období august 2012 si uplatnil odpočítanie DPH z faktúry č. 242012 zo dňa 17.08.2012 od dodávateľskej spoločnosti FAMAX plus s.r.o. za nákup kuracích pŕs Brasil 20.480 kg, v celkovej hodnote 67.584,- eur, z toho DPH vo výške 11.264,- eur. b) rozhodnutie č. 101636667/2017 zo dňa 26.07.2017, ktorým žalovaný podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. 100748563/2017 zo dňa 03.05.2017, ktorým bol v zmysle § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z. z. žalobcovi určený rozdiel dane v sume 13.014,18 eur za zdaňovacie obdobie júl 2012, nepriznaním nadmerného odpočtu DPH v sume 11.534,38 eur a vyrubená DPH v sume 1.479,80 eur. Správca dane po vykonanej daňovej kontrole zistil, že žalobca porušil ustanovenie § 51 ods. 1 písm. a) v nadväznosti na § 49 ods. 1, 2 písm. a) zák. o DPH tým, že v zdaňovacom období júl 2012 si uplatnil odpočítanie DPH z faktúry č. 212012 zo dňa 24.07.2012 od dodávateľskej spoločnosti FAMAX plus s.r.o. za nákup kuracích pŕs Brasil 21.456 kg, v celkovej hodnote 72.607,10 eur, z toho DPH vo výške 12.101,18 eur.
7. Z administratívnych spisov žalovaného správny súd zistil, že za dané zdaňovacie obdobia predchádzajúce rozhodnutia žalovaného už boli predmetom súdneho prieskumu, keď tunajší súd rozsudkami v konaniach vedených pod sp. zn. 11S/27/2014 (vec týkajúca sa zdaňovacieho obdobia august a október 2012) a pod sp. zn. 13S/10/2014 (vec týkajúca sa zdaňovacieho obdobia júl 2012) žaloby zamietol a na odvolanie žalobcu Najvyšší súd SR rozsudkami zo dňa 08. júna 2016 sp. zn. 4Sžf/59/2015, 4Sžf/22/2016 a zo dňa 01. decembra 2016 sp. zn. 4Sžf/75/2015 rozsudky tunajšieho súdu zmenil tak, že rozhodnutia žalovaného zrušil a veci mu vrátil na ďalšie konanie.
7.1 Najvyšší súd SR vo vyššie uvedených rozsudkoch rozhodnutia žalovaného zrušil z dôvodu, že zistenie skutkového stavu je nepostačujúce na posúdenie veci a preto rozhodnutia žalovaného boli vydané predčasne. Poukázal na to, že dôkazné bremeno daňového subjektu je v danom prípade modifikované právom Európskej únie. Správca dane a žalovaný v danom prípade vychádzali iba z vnútroštátnych predpisov a vec neposúdili z hľadiska judikatúry Súdneho dvora EÚ a úniového práva v oblasti dane z pridanej hodnoty. NS SR dal do pozornosti rozhodnutie EÚ Bonik, C-285/11 a tiež rozsudok NS SR sp. zn. 5Sžf/49/2010, v ktorom prijal záver, že skutočnosť či daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť, že sa prijatím plnenia bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom, je dôkazným bremenom správcu dane. V ďalšom konaní preto bude úlohou žalovaného, aby podľa vnútroštátnych pravidiel dokazovania overil, či došlo k zneužívajúcemu konaniu u dodávateľa žalobcu a či žalobca o takomto konaní vedel alebo musel vedieť. NS SR tiež poukázal na zistený skutkový stav veci, z ktorého vyplýva, že správca dane nespochybňuje existenciu tovaru samotného, ani to, že predmetný tovar bol dodaný žalobcom do iného členského štátu. V ďalšom konaní bude povinnosťou žalovaného ustáliť, kto hradil prepravu a či bola zahrnutá v cene tovaru - čo vyplýva z výpovede A. X., alebo tak, ako uvádzal žalovaný, že prepravca J&T transped s.r.o. fakturoval celú dopravu z Hnevotína cez Nové Mesto nad Váhom spoločnosti MADE GROUP a.s., čo znamená, že spoločnosť MADE GROUP a.s. vedela, že tovar bude dopravený do Viedne a dopravu aj zaplatila. Žalovaný odstráni aj pochybnosti, či A. X. bol kontaktnou osobou rakúskej spoločnosti NOE Handels GmbH a či organizačne zabezpečoval celú prepravu tovaru z Čiech cez Slovensko až do Rakúska.
8. Z pôvodne vykonaného dokazovania vyplynulo, že obchodovania s tovarom mrazené kuracie prsia Brasil sa účastnili viaceré spoločnosti, ktoré vytvorili v rámci Európskej únie reťazec v zložení Plusfood Hungary Kft (Maďarsko) - MADE GROUP, a.s. (Česko) - FAMAX plus s.r.o. (Slovensko) - BIZ MIND SK s.r.o. (žalobca, t.j. Slovensko) - NOE Handels GmbH (Rakúsko). Na území Slovenska vystupovali v rámci vyššie uvedeného obchodného reťazca dve spoločnosti (žalobca a FAMAX plus s.r.o.), pričom intrakomunitárne nadobudnutie tovaru na Slovensku malo nastať v spoločnosti FAMAX plus s.r.o., ktorá bola povinná priznať a odviesť DPH z nadobudnutia tovaru na Slovensku a následne, po dodaní tohto tovaru žalobcovi si mohla súčasne túto DPH aj odpočítať, avšak z ceny tovaru fakturovaného žalobcovi bola povinná odviesť DPH do štátneho rozpočtu, čo však neučinila a DPH v tejto spoločnosti je nevymožiteľná. Dodávateľská spoločnosť je nekontaktná, nespolupracovala so správcom dane, jej
konateľ bol do 12.07.2012 H. D. a následne (v čase uskutočnenia zdaniteľných obchodov) p. Y., ktorý je bezdomovcom. H. D. disponoval s účtom dodávateľskej spoločnosti aj po tom ako už nebol štatutárom spoločnosti.
9. Zdaniteľné plnenie sa v časti obchodného reťazca MADE GROUP, a.s. (Česko) - FAMAX plus s.r.o. (Slovensko) - BIZ MIND SK s.r.o. (žalobca, t.j. Slovensko) - NOE Handels GmbH (Rakúsko) realizovalo bez akejkoľvek prekládky tovaru a celú prepravu zabezpečovala spoločnosť J & M TRANSPED, s.r.o. Olomouc, ktorá celú túto prepravu (z Hněvotína cez Nové Mesto nad Váhom do Viedne) fakturovala spoločnosti MADE GROUP, a.s., pričom za českú spoločnosť MADE GROUP, a.s. konal C. X., ktorý organizačne zabezpečoval celú prepravu tovaru z Čiech, cez Slovensko až do Rakúska. C. X., ktorý konal za českú spoločnosť MADE GROUP, a.s. bol uvedený na zmluve ako kontaktná osoba.
10. V rámci obchodného reťazca sa vyskytli nezrovnalosti daňových dokladov, keď na všetkých sporných faktúrach bolo nesprávne uvedené identifikačné číslo pre daň dodávateľa žalobcu (spoločnosti FAMAX plus s.r.o.). Spoločnosti FAMAX plus s.r.o. bolo pridelené identifikačné číslo pre daň 2023357380, na sporných faktúrach je však uvedené identifikačné číslo pre daň 2023056233. Existovali aj nezrovnalosti ohľadne množstva fakturovaného tovaru na jednotlivých stupňoch obchodného reťazca a ceny za tento tovar, keď prvý dodávateľ fakturoval viac, ako platiteľ konečnému odberateľovi.
11. V rámci doplneného dokazovania v intenciách rozhodnutia odvolacieho súdu svedok C. X. uviedol, že prepravu zabezpečovala a aj platila spoločnosť MADE GROUP, a.s., pričom svedok bol telefonickým kontaktom pre šoféra. Cena uhradenej dopravy bola premietnutá do ceny tovaru fakturovanej spoločnosti FAMAX plus s.r.o.. Preprava sa vždy realizovala z Olomouca do Nového Mesta nad Váhom, kde p. D. tovar fyzicky skontroloval a potom sa dohováral s p. H.. C. X. sprevádzal tovar do Nového Mesta nad Váhom, sledoval zaplatenie ceny na firemný účet a po zaplatení tovar prepustil ďalej. Preprava pokračovala do Rakúska, pričom svedok sa jej už neúčastnil. Dopravu však organizačne zabezpečoval svedok X. (a to až do Rakúska) a bol na telefóne k dispozícii šoférovi. Informácie o mieste vykládky tovaru v Rakúsku mu poskytol p. D.. Do zaplatenia tovaru bol za tovar zodpovedný svedok, preto bol uvedený ako kontaktná osoba v zmluve o preprave. Išlo len o údaj o kontaktnej osobe pre šoféra a to len ohľadne prepravy. Svedok uviedol, že s odberateľmi v Rakúsku nemal nič spoločné, išlo o partnerov p. D. a H.. Tovar určite nebol vykladaný, mohlo sa stať, že boli odobraté vzorky. Cenu stanovoval svedok, pričom obsahovala nákupnú cenu, obchodnú maržu a cenu dopravy. Správcovi dane sa nepodarilo kontaktovať p. H. D. a predvolať ho na výsluch.
12. Podľa § 49 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z. právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
13. Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zák. č. 222/2004 Z.z. platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
14. Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zák. č. 222/2004 Z.z. právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
15. Správny súd konštatuje, že ide o v poradí druhé rozhodovanie správnych orgánov ako aj správneho súdu v predmetnej právnej veci. Správny súd svojim predchádzajúcimi rozhodnutiami žaloby zamietol, pričom sa sám zaoberal otázkou existencie podvodného konania a účasťou žalobcu na ňom, vrátane vedomostnej zložky veci. Odvolací súd však nepovažoval uvedené za dostačujúce, zaviazal správne orgány doplniť dokazovanie a zaoberať sa existenciou podvodného, resp. zneužívajúceho konania a vedomosťou žalobcu o tom, že sa ňom zúčastňuje.
16. Vnútroštátna právna úprava DPH v jednotlivých členských štátoch sa riadi smernicou Rady 2006/112/ ES zo dňa 28.11.2006, o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, ktorá nahradila šiestou smernicu Rady 77/388/EHS zo dňa 17.05.1977, o harmonizácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu, jej výklad pritom platí aj pre novú smernicu.
17. Boj proti podvodom, daňovým únikom a pred prípadným zneužitím systému dane z pridanej hodnoty, je cieľom uznaným a podporovaným smernicou 2006/112. Prináleží teda vnútroštátnym orgánom a súdom zamietnuť priznanie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, ak sa s ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže že toto právo sa uplatňuje podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom (rozsudok Súdneho dvora EÚ Bonik, C-285/11). Právo zdaniteľných osôb odpočítať DPH, ktorú majú zaplatiť, DPH splatnú alebo už zaplatenú na vstupe z tovarov, ktoré nadobudli, alebo služieb, ktoré prijali, predstavuje podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora základnú zásadu spoločného systému DPH zavedeného právnou úpravou Únie (rozsudok zo 6. decembra 2012, Bonik, C-285/11, bod 25).
18. Súdny dvor opakovane zdôraznil, že právo na odpočítanie dane uvedené v článku 167 a nasl. smernice 2006/112 je neoddeliteľnou súčasťou mechanizmu DPH a v zásade nemôže byť obmedzené. Predovšetkým sa toto právo uplatňuje bezprostredne na všetky dane zaťažujúce plnenia uskutočnené na vstupe (rozsudok Bonik). Súdny dvor rozhodol, že osoby podliehajúce súdnej právomoci sa nemôžu podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom dovolávať noriem práva Únie. Prináleží teda vnútroštátnym orgánom a súdom zamietnuť priznanie práva na odpočítanie, ak sa s ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom (opätovne rozsudok Bonik).
19. Tak je to v prípade, ak daňový podvod spácha samotná zdaniteľná osoba, ako aj v prípade, ak zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že sa svojou kúpou zúčastnila na plnení, ktoré bolo súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH. Zdaniteľná osoba sa totiž musí na účely smernice 2006/112 považovať za účastníka na tomto podvode, a to bez ohľadu na otázku, či má alebo nemá prospech z opätovného predaja tovaru alebo poskytnutia služieb v rámci jej uskutočnených zdaniteľných plnení na výstupe.
20. Právo na odpočítanie dane tak možno zdaniteľnej osobe zamietnuť iba pod podmienkou, že sa na základe objektívnych skutočností preukáže, že zdaniteľná osoba, ktorej bol dodaný tovar alebo poskytnutá služba zakladajúca právo na odpočítanie dane, vedela alebo mala vedieť, že sa týmto nadobudnutím tovaru alebo prijatím týchto služieb zúčastní na transakcii predstavujúcej daňový podvod týkajúci sa DPH zo strany dodávateľa alebo iného hospodárskeho subjektu, ktorý na vstupe alebo na výstupe zasahuje do reťazca týchto dodaní alebo týchto služieb.
21. Keďže zamietnutie práva na odpočítanie dane je výnimkou z uplatnenia základnej zásady, ktorú predstavuje toto právo, je povinnosťou príslušných daňových úradov predložiť dostatočné objektívne dôkazy, že skutočnosti uvedené v predchádzajúcom bode tohto rozsudku sú splnené. Vnútroštátnym súdom napokon prináleží overiť, či dotknuté daňové úrady preukázali existenciu takýchto objektívnych skutočností.
22. Správny súd ďalej konštatuje, že spoločným znakom konceptu zneužitia práva v zmysle rozhodovacej činnosti Súdneho dvora je, že mieri na tzv. umelé situácie, keď fyzické či právnické osoby zámerne umelo vytvoria podmienky pre získanie výhody plynúcej z únijného práva, bez toho, aby formálne porušili právne normy. Ide teda o prípady, keď aj napriek formálnemu splneniu podmienok stanovených právom, nedôjde k dosiahnutiu cieľa týchto noriem. Za zneužitie je považovaná situácia, keď zo všetkých objektívnych okolností vyplýva, že hlavným účelom dotknutých plnení bolo získanie daňových zvýhodnení. Napriek splneniu formálnych podmienok stanovených relevantnými ustanoveniami smernice o DPH a vnútroštátnych predpisov, ktoré túto smernicu vykonávajú, by bolo poskytnutie daňového zvýhodnenia v rozpore s cieľom sledovaným týmito ustanoveniami. Je preto potrebné zistiť skutočný obsah a význam dotknutých plnení a pričom je možné zobrať od úvahy čisto umelý charakter týchto plnení, ako aj právne, hospodárske alebo personálne vzťahy medzi subjektmi účastniacimi sa na pláne na znížení daňovej záťaže. (rozsudok Súdneho dvora zo dňa 21.02. 2006, Halifax, C-255/02, odst. 73-75 a 81). Za zneužitie práva je preto možné vo všeobecnosti označiť obchádzanie zmyslu a účelu právnych noriem, bez toho, aby muselo dôjsť ku konaniu v rozpore s ich znením.
23. Naopak podvodom na DPH dochádza k porušeniu právnych noriem. Podvody na DPH môžu mať rôzne formy. Ako poznamenal generálny advokát Ruiz-Jarabo Colomer vo svojom stanovisku k spojeným veciam Kittel a Recolta (C-439/04 a C-440/04, odst. 35), v skutočnosti existujú varianty tak
neobvyklé alebo spletité, ako je predstavivosť tých, ktorí ich pripravujú. Vo všetkých prípadoch ide v podstate o to, že nie je odvedená určitá čiastka získaná ako DPH.
24. Nárok na odpočet dane je chránený za situácie, keď platca dane nevedel a s prihliadnutím ku všetkým objektívnym okolnostiam ani nemohol vedieť o zámere krátiť daň. Za tejto situácie je namieste trvať na tom, že každé plnenie musí byť zohľadnené samo o sebe a povaha určitého plnenia v reťazci dodávok sa nemôže meniť na základe predchádzajúcich alebo nasledujúcich udalostí. Pravidlo, že každé plnenie je treba posudzovať samostatne a samo o sebe, bez ohľadu na jeho účel alebo výsledky, totiž vychádza z požiadavky, aby spoločný systém DPH bol neutrálny, a zo zásady právnej istoty, ktorá vyžaduje, aby používanie únijných právnych predpisov bolo pre subjekty, na ktoré sa vzťahuje predvídateľné.
25. Zásada daňovej neutrality bráni všeobecnej diferenciácii medzi legálnymi a protiprávnymi plneniami. Preto subjekty, ktoré príjmu všetky opatrenia, ktoré od nich môžu byť rozumne vyžadované, aby sa uistili, že ich plnenia nie sú súčasťou podvodu, bez ohľadu na to či sa jedná o podvod na DPH alebo iné podvody, musia mať možnosť dôverovať legalite uvedených plnení, bez toho, aby riskovali stratu svojho nároku na odpočet DPH odvedenej na vstupe ( rozsudok zo dňa 11.5.2006 Commissioners of Customs & Excise a Attorney General proti Federation of Technological Industries a další, C-384/04, Sb. rozh., s. I 4191, bod 33). Rozsudky Súdneho dvora umožňujú platcom, ktorí sa bez vlastnej viny stanú súčasťou podvodného daňového reťazca, aby neboli nútení niesť následky protiprávneho konania iných subjektov v prípadoch, keď svoje daňové povinnosti sami riadne plnili. Pokiaľ by obchodníci konajúci v nevedomosti o tom, že sa stali súčasťou podvodného reťazca, nemali nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty, niesli by najmä oni náklady podvodu. Také riešenie by ohrozilo ich právnu istotou.
26. Na druhej strane aj nedbanlivostný podiel pre obchodníkov zakladá negatívne účinky. Závery Európskeho súdneho dvora pre podnikateľov neznamenajú iba bezbrehú ochranu nároku na odpočet dane, ale znamenajú okrem iného povinnosť venovať zvýšenú pozornosť kontrolným mechanizmom, aby v prípade odhalenia podvodného konania nevznikli pochybnosti, že o podvode vedeli, či so zreteľom ku všetkým okolnostiam vedieť mohli.
27. Správny súd musí prisvedčiť žalobcovi v tom zmysle, že v rozsudku Súdneho dvora zo dňa 22.10.2015, C-277/14 ( na ktorý sa žalobca opakovane odvoláva) bol dodávateľ daňového subjektu okrem iného nekontaktný, nespolupracoval s daňovým úradom. Budova, ktorá mala byť jeho sídlom bola schátralá a vylučovala vykonávanie hospodárskej činnosti. Nepodával daňové priznania, nemal dokonca v predmete podnikania činnosť, ktorej sa sporný obchod týkal. Uvedené skutočnosti samé o sebe Súdny dvor nepovažoval za rozhodné pre odopretie nároku na odpočítanie dane. Vo veci C-277/14 však nebolo sporné, že tovar bol daňovému subjektu dodaný, pričom v prejednávanej veci bola práve táto skutočnosť žalovaným spochybnená. Okrem toho vo veci C-277/14 Súdny dvor opätovne skonštatoval, že nepriznanie odpočtu DPH musí byť podmienené preukázaním, že daňový subjekt vedel alebo mal vedieť, že plnenie uvádzané ako základ vzniku práva na odpočet bolo súčasťou podvodu na DPH (bod 50 rozsudku).
28. Správny súd konštatuje, že v predmetnej právnej veci žalovaný po zrušení jeho rozhodnutí NS SR následne zrušil rozhodnutia správcu dane a nariadil mu vo veci doplniť dokazovanie v zmysle rozhodnutí NS SR, opätovne vyhodnotiť výsledky vykonaného dokazovania v súlade s § 3 ods. 3 Daň. poriadku a vyhodnotiť, či platiteľ vedel alebo mohol vedieť, že ide o podvodné konanie, prípadne zneužívajúce konanie u dodávateľa platiteľa. Správca dane svoje závery odôvodní aj v kontexte s judikatúrou Súdneho dvora EÚ. Správca dane doplnil dokazovanie výsluchom svedka C.. X., svedka H.. D. sa mu nepodarilo vypočuť nakoľko sa zdržiava na neznámom mieste, na adrese bydliska nebýva už asi 5 rokov, polícii sa ho nepodarilo predviesť. Vo svojej výpovedi svedok C. X. poskytol určité vysvetlenie, prečo je jeho meno uvedené na zmluve o preprave. Súčasne uviedol, že cena dopravy bola premietnutá do ceny tovaru. Potvrdil, že tovar išiel bez prekládky, pričom ho sprevádzal na Slovensko, a po odkontrolovaní úhrady kúpnej ceny bol tovar prepravený k odberateľovi, ktorého označil M. D.. Uvedené skutočnosti, ktoré vyšli najavo, správca dane vyhodnotil v podstate len všeobecne a to tak, že žalobca nepreukázal splnenie zákonných podmienok na odpočítanie dane z faktúr od dodávateľa FAMAX plus s.r.o., pričom tieto faktúry nemajú ani zákonom stanovené náležitosti. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia je zrejmé, že správca dane nespochybnil existenciu samotného tovaru a ani to, že tento bol dovezený na Slovensko a následne dodaný do iného členského štátu, ale spochybnil reálnu účasť spoločnosti FAMAX plus s.r.o. v tomto obchodnom vzťahu. Konštatoval, že takéto plnenie
vykazuje znaky zneužívajúceho konania, pretože sporné plnenia majú umelý charakter s cieľom získať daňovú výhodu vo forme uplatneného odpočítania dane z dodávateľských faktúr, na ktorú by inak daňový subjekt nebol oprávnený. Otázkou vedomosti žalobcu, že sa zúčastňuje na takomto konaní sa vôbec nezaoberal, a to napriek záväznému pokynu obsiahnutého v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR. Uvedené odstránil až žalovaný, ktorý v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že v danom prípade sa jedná o sofistikované zneužitie princípu neutrality dane, poukázal na to, že spoločnosť MADE GROUP a.s. (Česko), t. j. subdodávateľ, vedela, že tovar bude dopravený do Viedne, nakoľko hradila celú prepravu tovaru. Žalovaný na strane 12 rozhodnutia č. 101636667/2017 a na str. 10 rozhodnutia č. 101087193/2017 uviedol, že A. X. pôsobí jak v spoločnosti MADE GROUP a.s., tak aj v rakúskej odberateľskej spoločnosti NOE Handels GnbH. Z rozhodnutia však jednoznačne nevyplýva, na základe ktorých zistených skutočností dospel žalovaný k záveru o pôsobnosti A. X. v rakúskej spoločnosti. Medzi tieto dve spoločnosti boli umelo vložené slovenské spoločnosti - FAMAX plus s.r.o. a žalobca. Konateľ dodávateľa žalobcu v čase predmetných obchodov bol bezdomovec - M. Y. a žalobca konal s bývalým konateľom M. D., ktorý už v tom čase nebol oprávnený konať za dodávateľskú spoločnosť, neoprávnene disponoval s účtom tejto spoločnosti. Z uvedeného žalovaný dovodil, že spoločnosť FAMAX plus s.r.o. bola zneužitá na získanie neoprávnenej daňovej výhody. Z rozhodnutia však nevyplýva, ako sa na tom podieľal žalobca, prípadne z čoho vyplýva jeho vedomosť o tomto zneužití. Poukázal na presúvanie dôkazného bremena pri spochybnení pravdivosti predložených faktúr od dodávateľa FAMAX plus s.r.o.. Následne konštatoval, že dodávateľská spoločnosť FAMAX plus s.r.o. neodviedla do štátneho rozpočtu daň, z ktorej si žalobca uplatnil odpočítanie dane, a teda niet pochýb, že došlo k daňovému úniku. Vedomosť žalobcu, že sa zúčastňuje daňového úniku mala byť preukázaná tým, že mu nebol dodaný žiaden tovar a boli vystavené len faktúry bez plnenia, dodávateľská spoločnosť nebola reálne fungujúcou a žalobca mal konať s bývalým konateľom tejto spoločnosti, pričom v čase obchodov bol konateľom bezdomovec. Jeho vedomosť o fiktívnom obchode je teda podľa žalovaného nespochybniteľná.
29. Správny súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného po doplnení dokazovania neobsahuje riadne a zrozumiteľné vyjadrenie toho, aké skutkové zistenia správne orgány ustálili po doplnení dokazovania, ktoré bolo vykonané s poukazom na obsah rozhodnutia Najvyššieho súde SR v tejto veci. Žalovaný vo svojom rozhodnutí jasne neuviedol, aké skutkové zistenia podľa neho vyplynuli z doplnenej výpovede C. X., či jeho tvrdeniam uveril, a to celkom či sčasti. Neuviedol jasne celkový zistený skutkový stav, neuviedol jednoznačne, aké závery z daného skutkového stavu vyvodil, teda, či v danom prípade sa stotožňuje s názorom správcu dane, že žalobca nepreukázal, že tovar mu bol dodaný spoločnosťou FAMAX plus s.r.o. uvedenou na dodávateľských faktúrach alebo či žalobca síce preukázal dodanie tovaru touto spoločnosťou a splnil všetky zákonom požadované náležitosti na priznanie odpočtu DPH, ale z daného skutkového stavu žalovaný zistil, že došlo k zneužívajúcemu konaniu, o ktorom mal alebo musel mať žalobca vedomosť a z akých skutočností toto vyvodzuje, prípadne či došlo k podvodnému konaniu v reťazci, o ktorom žalobca tiež mal vedomosť a na základe akých skutočností. Z rozhodnutí žalovaného nie je preskúmateľné, na základe akých skutočností dospel k záveru, že ak spoločnosť MADE GROUP a.s. (Česko), ktorá nebola dodávateľom žalobcu, vedela o tom, že tovar bude prepravený do Viedne, ide o vedomosť žalobcu týkajúcu sa zneužitia práva.
30. Aj z uvedeného v odseku 27 tohto rozsudku vyplýva dôležitosť skutkových zistení, z ktorých sa potom odvodzuje aj identifikovanie zneužívajúceho alebo podvodného konania a následnej vedomosti žalobcu o jeho účasti na takomto konaní. S ohľadom na vyššie uvedené, je preto nevyhnuté, aby žalovaný jednoznačne ozrejmil skutkové závery, z ktorých vychádzal, jasne a zrozumiteľne uviedol, ktoré dôkazy považoval za rozhodné a následne sa vyjadril k tomu, či išlo v danej veci o podvodné alebo zneužívajúce konanie a v nadväznosti na uvedené riadne odôvodnil svoje závery o vedomosti žalobcu o jeho účasti na takomto konaní.
31. Podľa § 191 ods. 1 SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia
alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.
32. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd dospel k záveru, že námietky žalobcu v žalobách týkajúce sa nepreskúmateľnosti rozhodnutí pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov sú dôvodné a preto podľa vyššie citovaného ustanovenia § 191 ods. 1 písm. d) SSP rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
33. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech priznal náhradu trov tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. O výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 175 ods. 2 SSP).
34. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá S.s.p., § 3 ods. 9 veta posledná zákona č. 757/2004 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo je žalovaným Centrum právnej pomoci.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 57 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. (z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).