Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13S/10/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a sudcov JUDr. Evy Vékonyovej a JUDr. Juraja Floroviča v právnej veci žalobcu BIZ MIND SK, s.r.o. v likvidácii so sídlom Dukelská 1219/13, Nové Mesto nad Váhom, IČO: 36 342 220, zastúpeného JUDr. Eugenom Kostovčíkom, advokátom so sídlom Gelnická 33, Košice proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom Banská Bystrica, Lazovná 63, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č.1100306/1/602349/ 2013/5051 zo dňa 16. decembra 2013, jednomyseľne takto

rozhodol:

Krajský súd žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Žalobca sa podanou žalobou domáhal preskúmania a zrušenia v záhlaví tohto rozsudku označeného rozhodnutia žalovaného. Napadnutým rozhodnutím č. 1100306/1/602349/ 2013/5051 zo dňa 16.12.2013 žalovaný podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. 9311401/5/4020158/2013/Štef zo dňa 20.9.2013, ktorým podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. vyrubil žalobcovi rozdiel dane vo výške 1479,80 eur, nepriznaním nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2012 vo výške 11 534,38 eura a vyrúbením vlastnej daňovej povinnosti na dani z pridanej hodnoty v sume 1479,80 eura.

Správca dane s poukazom na ust. § 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. neuznal žalobcovi právo odpočítať si daň z priadnej hodnoty (ďalej len DPH ) vo výške 12 101,18 eur z dodávateľskej faktúry od dodávateľa FAMAX plus s.r.o. so sídlom Klincová 37/B, Bratislava, IČO: 46 375 830 za nákup mrazených kuracích pŕs Brasil v množstve 21 456 kg v celkovej hodnote 72 607,10 eur. Žalovaný pri svojom rozhodovaní vychádzal zo skutkového stavu zisteného správcom dane. Zopakoval, že žalobca si uplatnil odpočítanie DPH zo spornej faktúry od dodávateľa FAMAX plus s.r.o., pričom tovar uvedený v týchto sporných faktúrach táto spoločnosť žalobcovi reálne nedodala. Žalovaný poukázal na to, že v danom prípade sa jedná o sofistikované zneužitie princípu neutrality DPH, keď tovar s pôvodom z Brazílie bol ku končenému odberateľovi v Rakúsku prepravený cez Slovensko, pričom intrakomunitárne nadobudnutie malo nastať v spoločnosti FAMAX plus s.r.o. (ktorá spoločnosť vystupovala ako dodávateľ žalobcu) a ktorá bola povinná priznať a odviesť DPH z nadobudnutia tovaru na Slovensku a následne po dodaní tohto tovaru žalobcovi si mohla súčasne túto DPH aj odpočítať, avšak z ceny tovaru fakturovaného žalobcovi bola povinná odviesť DPH do štátneho rozpočtu, čo však neučinila a DPH v tejto spoločnosti je nevymožiteľná. Žalobca, ako v poradí druhý subjekt v obchodnom reťazci na Slovensku, si uplatnil odpočítanie DPH z faktúry od spoločnosti FAMAX plus s.r.o. (DPH na vstupe), pričom táto DPH nebola na predchádzajúcom stupni odvedená do štátneho rozpočtu. Tým, že tovar bol zo strany žalobcu dodaný do iného členského štátu EÚ (do

Rakúska), žalobca si uplatnil oslobodenie od DPH podľa § 43 zákona č. 222/2004 Z.z. (čo znamená, že jedine spoločnosť FAMAX plus s.r.o. vykazovala DPH na výstupe a bola povinná túto odviesť do štátneho rozpočtu, čo však neučinila, a tým bola narušená neutralita DPH, keďže žalobca si túto DPH uplatnil na vstupe). Z uvedeného je podľa žalovaného zrejmé, že tovar bol cez slovenské spoločnosti (spoločnosť FAMAX plus s.r.o. a žalobcu) predávaný len z dôvodu uplatnenia odpočítania DPH u žalobcu bez toho, aby DPH bola reálne do štátneho rozpočtu odvedená na ktoromkoľvek stupni.

Žalovaný ďalej zdôraznil, že rozsiahlym dokazovaním bolo preukázané, že dodávateľ žalobcu (spoločnosť FAMAX plus s.r.o.) je rizikovým subjektom, so správcom dane nespolupracuje, je nekontaktný, nepodáva daňové priznania, sídlo spoločnosti slúži len na preberanie pošty. V mene tejto spoločnosti od 12.07.2012 koná Z. N., ktorý je podľa výsledkov šetrenia správcu dane osobou, s trvalým pobytom mesto H. M., od roku 2010 je bezdomovcom. Za dodávateľa žalobcu (za spoločnosť FAMAX plus s.r.o.) však so žalobcom pri dojednávaní obchodu komunikoval Z. O., ktorý v tom čase už nebol konateľom spoločnosti FAMAX plus s.r.o., čo je ďalšia zo skutočností, ktorá podľa žalovaného jednoznačne potvrdzuje logický záver, že spoločnosť FAMAX plus s.r.o. bola zneužitá na získanie neoprávnenej daňovej výhody.

Žalovaný ďalej poukázal na to, že samotná vystavená faktúra č. 212012, z ktorej si platiteľ uplatnil odpočítanie nespĺňa náležitosti podľa § 71 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, keď na tejto faktúre sú uvedené identifikačné údaje inej spoločnosti ako je FAMAX plus, s.r.o., a to spoločnosti FAMAX s.r.o., so sídlom Bratislava, Špitálska 10.

Tovar (kuracie prsia) pochádzal z Brazílie, spoločnosť MADE GROUP, a.s. tovar nakúpila od dovozcu Plusfood Hungary Kft z Maďarska, pričom k dodaniu tovaru v reťazci MADE GROUP, a.s. - FAMAX plus s.r.o. - BIZ MIND SK s.r.o. (žalobca) - NOE Handels GmbH, došlo bez prekládky tovaru a celú prepravu zabezpečovala spoločnosť J & M TRANSPED, s.r.o. Olomouc. Doprava je rozdelená na dva medzinárodné nákladné listy, a to CMR č. CZ RV 7565439 a č. CZ RV 7565437. Žalobcom predložený doklad CZ RV č. 7565439 je podpísaný len žalobcom ako odosielateľom, prepravca je uvedený, ale nie je podpísaný a v odseku 24 nie je uvedený ani príjemca, dátum prijatia tovaru a pečiatka príjemcu. Taktiež nie je na tomto doklade uvedené evidenčné číslo vozidla, ktoré malo tovar prepravovať. Uvedené CMR bolo správnym orgánom predložené aj B. H., zamestnancom spoločnosti MADE GROUP, a.s., Praha. Na tomto vyhotovení je pečiatka a podpis príjemcu. Na CMR č. CZ RV 7565437 je jedna verzia tohto dokladu len opečiatkovaná spoločnosťou MADE GROUP, a.s. Praha, nevypísaná, ale je na nej potvrdenie prijatia tovaru spoločnosťou FAMAX plus, s.r.o. a druhá verzia je vypísaná a podpísaná dodávateľom a prepravcom, nie však podpísaná spoločnosťou FAMAX plus s.r.o.

Na CMR č. CZ RV č. 7565439 je uvedený tovar ako „kuřecí prsní řízky Brazil 8 x 2 kg“, množstvo 21 456 kg, na CMR CZ RV č. 7565437 je uvedené „ kuřecí prsa solená Brazil 8x 2 kg“, množstvo 21 488 kg. Uvedené rozdiely vo váhe odôvodnil B. H. tým, že v Hněvotíne dopĺňal kamión, aby bol plne vyťažený. Žalobca však napriek uvedenej skutočnosti fakturoval rakúskemu odberateľovi hmotnosť tovaru 21 456 kg a nie hmotnosť, ktorá mala byť prepravovaná a súčasne bol tovar označený ako 6*2kg Perdix. Takéto množstvo tovaru (21 456 kg) je uvedené aj na faktúre od spoločnosti FAMAX plus s.r.o. žalobcovi.

Prepravná spoločnosť celú túto prepravu fakturovala jednou faktúrou (z Hněvotína cez Nové Mesto nad Váhom do Viedne) spoločnosti MADE GROUP, a.s. Za českú spoločnosť MADE GROUP, a.s. jednal B. H., ktorý mal byť zamestnancom tejto spoločnosti, a to na základe plnomocenstva z 20.05.2013, ktoré ho oprávňovalo k zastupovaniu spoločnosti MADE GROUP, a.s. vo veci „obchodných jednaní na Slovensku“, čo vzhľadom na dátum udelenia plnej moci zo dňa 20.05.2013 znamená, že k udeleniu plnej moci došlo viac ako po desiatich mesiacoch po deklarovanom zdaniteľnom obchode. Žalovaný taktiež poukázal na to, že z vykonaného dokazovania bolo správcom dane zistené, že B. H. pôsobil zároveň ( nielen v spoločnosti MADE GROUP, a.s.) aj v spoločnosti NOE Handels GmbH, čo podľa názoru žalovaného je dôkaz toho, že slovenské spoločnosti FAMAX plus s.r.o. a BIZ MIND SK s.r.o. (žalobca) boli umelo vložené do reťazca medzi spoločnosti MADE GROUP, a.s. a spoločnosť NOE Handels GmbH.

Skutkový stav žalovaný právne posúdil podľa § 49 ods. 1, 2, § 51 ods. 1 zákona o DPH, rovnako ako správca dane v prvostupňových rozhodnutiach. S odkazom na to, že záver, ktorý správca

dane zo zistených skutkových okolnosti urobil, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH, žalovaný rozhodol vo veci tak, ako je uvedené vo výroku žalobami napadnutých rozhodnutiach.

Proti tomuto rozhodnutiu, v časti ktorou nebol uznaný odpočet DPH z dodávateľskej faktúry vystavenej spoločnosťou FAMAX plus s.r.o., podal žalobca správnu žalobu s odôvodnením, že rozhodnutie žalovaného je nezákonné a žalobca bol týmto rozhodnutím ukrátený na svojich právach. Podľa jeho názoru, závery žalovaného boli prijaté v odvolacom konaní, ktoré bolo poznamenané existenciou procesných vád takého charakteru a rozsahu, že s ich existenciou sa spája evidentné porušenie zákonnosti s dopadom na hmotnoprávne posúdenie veci.

Žalobca konkrétne vytýkal žalovanému, že nepotvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu z dôvodu, že by žalobca nepreukázal dodanie tovaru spoločnosťou FAMAX plus s.r.o., ale pre účasť žalobcu na podvodnom konaní. Podľa žalobcu, keď žalovaný zistil, že právny názor správcu dane založený na nepreukázaní dodania tovaru dodávateľom FAMAX plus s .r.o. nie je relevantný, zásadným spôsobom zmenil právny rámec predmetu sporu. Je toho názoru, že ak je daňová povinnosť v spoločnosti FAMAX plus s.r.o. nevymožiteľná, dôsledky jej podvodného konania nie je možné prenášať na žalobcu, nakoľko, boj proti daňovým podvodom nie je možné založiť na systéme zodpovednosti bez zavinenia. Otázka, či DPH bola alebo nebola na predchádzajúcom stupni zaplatená do štátneho rozpočtu, nemá podľa žalobcu vplyv na právo platiteľa DPH odpočítať si túto DPH zaplatenú na vstupe. Žalobca s poukazom na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako i judikatúru Súdneho dvora EÚ zdôraznil, že aj keby sa preukázalo, že tovar nebol dodaný žalobcovi spoločnosťou FAMAX plus s.r.o., mohol by správca dane nepriznať žalobcovi právo na odpočet DPH len pod podmienkou, že ide o podvodné konanie a že žalobca vedel alebo vedieť mal, že uvedené plnenie zakladajúce právo na odpočet DPH je súčasťou podvodu. Dôkazné bremeno k záveru, že žalobca vedel alebo mohol vedieť, že svojou kúpou sa zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH znáša správca dane. Opätovne konštatoval, že podľa žalobcu dôsledné skúmanie reálnosti obchodov pre odpočet DPH v súvislosti s bojom proti daňovým podvodom nie je možné založiť na systéme zodpovednosti bez zavinenia, ktorý prekračuje rozsah nevyhnutný na ochranu práv verejných financií. Uvedenými podmienkami sa ani správca dane, ani žalovaný riadne nezaoberali. Žalobca zdôraznil, že prijal všetky opatrenia, ktoré bolo možné od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode.

Žalobca ďalej namietal, že zmena právnej situácie rozhodnutím žalovaného je úzko previazaná s ďalšími závažnými procesnými pochybeniami v odvolacom konaní. V danom prípade išlo predovšetkým o právo vyjadriť sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim. Ak žalovaný ako odvolací orgán doplnil dokazovanie, mal mu umožniť oboznámiť sa s výsledkami vykonaného dokazovania. Poukázal na to, že o pôsobení B. H. v odberateľskej spoločnosti NOE Handels GmbH a o tom, že mal uhradiť celú prepravu do Rakúska sa dozvedel až z rozhodnutia žalovaného. Žalobcovi nie je známe, ako a akým spôsobom žalovaný zabezpečil uvedené dôkazy.

Žalobca považuje aj ďalšie tvrdenia žalovaného so zreteľom na preukázané skutkové a právne skutočnosti za zjavne nelogické, vnútorne rozporné a podľa jeho názoru rozhodnutie vykazuje znaky nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. Poukázal na to, že správca dane nekomentuje skutočnosti, že B. H. sám uviedol, že váha nebude sedieť, nakoľko dopĺňal kamión a taktiež, že celú prepravu hradil Z. v cene tovaru. Taktiež ak žalovaný tvrdil, že Z. už nebol oprávnený konať v mene spoločnosti FAMAX plus s.r.o. , nie je zrejmé na základe čoho dospel k takémuto záveru, keď túto osobu a ani Z. N. nevypočul. Poukázal pri tom na to, že v priebehu kontroly M. O. u správcu dane vypovedal v inej právnej veci týkajúcej sa mesiaca marec 2012. Taktiež považuje za nelogický záver správnych orgánov, že zo skutočnosti, že M. O. disponoval účtom spoločnosti FAMAX plus s.r.o. vyplýva, že táto spoločnosť bola zneužitá na podvodné účely, keď banka by nerealizovala bez príkazov poverenej osoby výbery a platby z účtu. Správnosť účtu ( teda či patrí spoločnosti FAMAX plus s.r.o.) si pritom žalobca v banke preveril. Správca dane taktiež z nedostatkov na faktúre č. 212012 neprijal záver, že ide o jeden z viacerých dôkazov preukazujúcich podvodné zapojenie spoločnosti FAMAX plus, s.r.o. do obchodného reťazca, ale záver, že žalobca nepreukázal, že tovar bol dodaný spoločnosťou FAMAX plus, s.r.o.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktoré si súd od neho vyžiadal, navrhol žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť. Zdôraznil, že vo svojich rozhodnutiach vychádzal len zo zistení správcu dane, s ktorými bol žalobca oboznámený, sám nevykonával žiadne ďalšie dokazovanie a tieto zistenia boli súčasťou spisového materiálu už pri prerokovaní protokolu. Vo veci teda nebol použitý žiaden dôkaz, ktorý by bol získaný nezákonne a žalobcovi tak nemohlo byť odňaté žiadne právo. Poukázal na to, že pri svojej výpovedi B. H. predložil plnú moc, faktúru č. 120107189, CMR, doklady o preprave, zmluvu o preprave veci zo dňa 19.7.2012, v ktorej je uvedený ako kontaktná osoba pri vykládke. Vypočutia tohto svedka ako aj predloženia týchto dôkazov sa pritom zúčastnil splnomocnený zástupca žalobcu B. Z.. Ostatné doklady predložil B. H. dňa 11.6.2013 a žalobca sa k nim mohol taktiež vyjadriť.

Žalovaný taktiež na žalobné námietky žalobcu uviedol, že ak Z. O. previedol svoj obchodný podiel v spoločnosti FAMAX plus s.r.o. na Z. N. a ponechal si právo disponovať s účtom tejto spoločnosti v banke, aj táto skutočnosť môže spochybniť dôveryhodnosť konania tejto spoločnosti. Taktiež považoval za nepravdivé tvrdenie žalobcu, že prijal všetky opatrenia, ktoré od neho bolo možné rozumne požadovať.

Žalovaný ďalej poukázal na to, že Z. N., konateľa spoločnosti FAMAX plus s.r.o. opakovane predvolával na výsluch, avšak tento sa naň nedostavil a nepredložil účtovné doklady spoločnosti. Bolo vykonané aj šetrenie v mieste jeho bydliska, kde bolo od susedov zistené, že Z. N. na tejto adrese dlhodobo nezdržiava. Podľa údajov v registri obyvateľov má od roku 2010 adresu mesto H. M..

Krajský súd v Trenčíne ako orgán, v ktorého právomoci je preskúmanie zákonnosti napádaných rozhodnutí (§ 7 ods. 2 O.s.p.), ako súd vecne a miestne príslušný na konanie (§ 246 ods. 1 O.s.p., § 246a ods. 1 veta druhá O.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu v čase vydania napadnutých rozhodnutí (§ 250i ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutia a postup správneho orgánu podľa § 247 ods. 1 O.s.p. v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobách (§ 249 ods. 2 O.s.p.), pričom rozsahom a dôvodmi žaloby je súd v správnom súdnictve viazaný (§ 250j ods. 3 O.s.p. argumentum a contrario).

Po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou (§ 250 ods. 2 O.s.p.) zastúpenou advokátom (§ 250a O.s.p.) v zákonnej lehote (§ 250b ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiam, ktoré môže byť premetom súdneho prieskumu podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. (§ 247 ods. 2, § 248 O.s.p.), súd vec prejednal na ústnom pojednávaní (§ 250g ods. 1 O.s.p.). Po oboznámení sa s písomnými vyjadreniami účastníkov konania, ako aj s obsahom administratívnych spisov dospel Krajský súd v Trenčíne jednohlasne k záveru, že nakoľko rozhodnutia a postup žalovaného v medziach žaloby sú v súlade so zákonom (keď Krajský súd v Trenčíne v konaní žalovaného správneho orgánu nezistil ani takú vadu, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutých správnych rozhodnutí podľa ust. § 250j ods. 3 O.s.p.), nie je možné priznať správnej žalobe úspech, a preto rozsudkom vyslovil, že sa žaloba zamieta (§ 250j ods. 1 O.s.p.).

Predmetom konania v danej veci je preskúmanie rozhodnutia žalovaného zo dňa 16. decembra 2013 č. 1100306/1/602349/2013/5051, ktorým podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trenčín, pobočka Nové Mesto nad Váhom zo dňa 20. septembra 2013 (č. 9311401/5/4020158/2014/Štef), ktorým podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2012. Správca dane s poukazom na ust. § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. neuznal žalobcovi právo odpočítať si DPH z dodávateľskej faktúry od dodávateľa FAMAX plus s.r.o. so sídlom Klincová 37/b, Bratislava, IČO: 46 375 830 za nákup kuracích pŕs Brasil.

Krajský súd v Trenčíne zdôrazňuje, že z rozsiahleho dokazovania, ktoré správca dane vo veci vykonal, je zrejmé, že pokiaľ ide o spornú faktúru dodávateľa FAMAX plus, s.r.o. tak:

1) Obchodovania s tovarom "mrazené kuracie prsia Brasil" sa zúčastnili viaceré spoločnosti, ktoré vytvorili v rámci Európskej únie reťazec v zložení Plusfood Hungary Kft (Maďarsko) - MADE GROUP, a.s. (Česko) - FAMAX plus s.r.o. (Slovensko) - BIZ MIND SK s.r.o. (žalobca, t.j. Slovensko) - NOE Handels GmbH (Rakúsko). Na území Slovenska vystupovali v rámci vyššie uvedeného obchodného reťazca dve spoločnosti (žalobca a FAMAX plus s.r.o.), pričom intrakomunitárne nadobudnutie tovaru na Slovensku malo nastať v spoločnosti FAMAX plus s.r.o., ktorá bola povinná priznať a odviesť DPH z nadobudnutia tovaru na Slovensku a následne, po dodaní tohto tovaru žalobcovi si mohla súčasne túto DPH aj odpočítať. Z ceny tovaru fakturovaného žalobcovi bola povinná odviesť

DPH do štátneho rozpočtu, čo však neučinila. DPH v tejto spoločnosti je nevymožiteľná, spoločnosť je riziková, jej konateľom v období uskutočnenia zdaniteľného plnenia bol bezdomovec Za stavu, kedy DPH do štátneho rozpočtu neodviedla spoločnosť FAMAX plus s.r.o. a zároveň si DPH na vstupe uplatnil žalobca, ktorý mal dodať predmetný tovar do Rakúska, v dôsledku čoho bol žalobca oslobodený od platenia DPH na výstupe v zmysle ust. § 43 zákona č. 222/2004 Z.z., došlo k zneužitiu zásady neutrality DPH a vo vzťahu k štátnemu rozpočtu k daňovému úniku.

2) Žalobca pri samotnom obchode (zdaniteľnom plnení) nekomunikoval s konateľom a spoločníkom spoločnosti FAMAX plus s.r.o. Z. N. (ktorý je bezdomovcom), ale s Z. O., ktorého funkcia konateľa a spoločníka v spoločnosti FAMAX plus s.r.o. skončila dňa 12.07.2012 (t.j. pred realizáciou sporného zdaniteľného plnenia), a ktorý aj po skončení funkcie štatutára a prevode obchodného podielu v tejto spoločnosti disponoval s jej účtom a vystupoval v jej mene.

3) Zdaniteľné plnenie sa v časti obchodného reťazca MADE GROUP, a.s. (Česko) - FAMAX plus s.r.o. (Slovensko) - BIZ MIND SK s.r.o. (žalobca, t.j. Slovensko) - NOE Handels GmbH (Rakúsko) realizovalo bez akejkoľvek prekládky tovaru a celú prepravu zabezpečovala spoločnosť J & M TRANSPED, s.r.o. Olomouc, ( z Hněvotína cez Nové Mesto nad Váhom do Viedne), pričom ju vyfakturovala spoločnosti MADE GROUP, a.s.. Za túto českú spoločnosť MADE GROUP, a.s. jednal B. H., ktorý organizačne zabezpečoval celú prepravu tovaru z Čiech, cez Slovensko až do Rakúska.

4) V rámci obchodného reťazca sa vyskytli nezrovnalosti daňových dokladov keď:

- na spornej faktúre je nesprávne uvedené identifikačné číslo pre daň dodávateľa žalobcu (spoločnosti FAMAX plus s.r.o.). Spoločnosti FAMAX plus s.r.o. bolo pridelené identifikačné číslo pre daň 2023357380, na sporných faktúrach je však uvedené identifikačné číslo pre daň 2023056233. Je potrebné zdôrazniť, že faktúru vystavuje dodávateľ, t.j. subjekt, ktorý musí poznať svoje správne identifikačné číslo pre daň. Preto niet racionálneho dôvodu, ktorý by vysvetlil pochybenie dodávateľa pri údaji svojho identifikačného čísla pre daň na vystavených faktúrach, keď len ťažko je možné uveriť, že ide o chybu v písaní. Navyše ak faktúra obsahuje nesprávne identifikačné číslo pre daň, nemá náležitosti podľa § 72 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z.,

- žalobca mal nadobudnúť dňa 24.7.2012 tovar "kuracie prsia Brasil 8 x 2kg“ v množstve 21 456 kg, avšak tento tovar mal následne toho istého dňa žalobca dodať do Rakúska spoločnosti NOE Handels GmbH pod iným označením tovaru, ako " 6*2kg kuracie prsia Perdix",

Krajský súd v Trenčíne je jednoznačne toho názoru, že vyššie uvedené skutočnosti vo vzájomnej súvislosti v úplnej zhode preukazujú, že spoločnosti FAMAX plus s.r.o. a žalobca sa do obchodného reťazca na Slovensku zapojili práve v úmysle získať nenáležitú daňovú výhodu spočívajúcu v tom, že žalobca si uplatní odpočítanie DPH zo štátneho rozpočtu, pričom sám nebude musieť odviesť do štátneho rozpočtu DPH na výstupe, keďže tovar formálne dodá do Rakúska (§ 43 zákona č. 222/2004 Z.z.). Za stavu, kedy je DPH nevymožiteľná u žalobcovho dodávateľa (spoločnosti FAMAX plus s.r.o.), tak došlo k zneužitiu zásady neutrality DPH a vo vzťahu k štátnemu rozpočtu k daňovému úniku. V úplnej zhode s týmto záverom je i tá skutočnosť, že pri dodaní tovaru z Čiech do Rakúska bolo možné dosiahnuť predmetný daňový únik na Slovensku len tak, že sa do obchodného reťazca zapoja minimálne dva slovenské subjekty, z ktorých subjekt na prvom stupni (FAMAX plus s.r.o.) neodvedie do štátneho rozpočtu DPH a vystaví druhému subjektu (žalobcovi) faktúru, z ktorej si druhý subjekt (žalobca) uplatní odpočet DPH, práve tak, ako je tomu i v súdenej veci. To, že žalobca a spoločnosť FAMAX plus s.r.o. boli len fiktívne zapojené do obchodného reťazca, jednoznačne potvrdzuje i to, že zdaniteľné plnenie sa z Čiech do Rakúska realizovalo bez akejkoľvek prekládky tovaru, pričom celú prepravu organizačne zabezpečoval splnomocnenec spoločnosti MADE GROUP, a.s. Aleš Nečas (prostredníctvom prepravcu J & M TRANSPED, s.r.o., ktorému celú prepravu z Čiech cez Slovensko do Rakúska uhradila spoločnosť MADE GROUP, a.s.), a niet preto jediného racionálneho dôvodu, aby dodanie tovaru sa z Čiech do Rakúska nemohlo zrealizovať i bez prítomnosti dvoch slovenských spoločností (žalobcu a FAMAX plus s.r.o.), keď celé zdaniteľné plnenie v časti reťazca z Čiech do Rakúska bolo riadené spoločnosťou MADE GROUP, a.s. cez jej splnomocnenca B. H.. Fiktívnemu zapojeniu žalobcu a spoločnosti FAMAX plus s.r.o. nasvedčujú, hoc i menej závažné skutočnosti, ale predsa len dokresľujúce celkový obraz predmetného zdaniteľného plnenia, a to nesprávne identifikačné číslo pre daň dodávateľa žalobcu na všetkých sporných faktúrach,

zmena označenia tovaru v rámci obchodného reťazca (kuracie prsia solené, Perdix, Brasil), ako i zatajovanie zo strany žalobcu, akým spôsobom sa nakontaktoval na svojho dodávateľa spoločnosť FAMAX plus s.r.o..

Ďalšou skutočnosťou potvrdzujúcou záver, že spoločnosť FAMAX plus s.r.o. nemohla dodať žalobcovi tovar uvedený na sporných faktúrach, je samotný fakt, že spoločnosť FAMAX plus s.r.o. je rizikovým subjektom, za ktorý v čase zdaniteľného plnenia konala osoba, ktorá nebola jej konateľom a ani spoločníkom, pričom štatutárnym orgánom spoločnosti FAMAX plus s.r.o. v čase zdaniteľného plnenia bol bezdomovec. Z uvedeného možno bez väčších pochybností ustáliť, že spoločnosť FAMAX plus s.r.o. nemohla byť v čase zdaniteľného plnenia reálne fungujúcou spoločnosťou, t.j. nevykonávala reálne podnikateľskú činnosť, a teda nemohla reálne žalobcovi dodať tovar uvedený na sporných faktúrach. Ak napriek tomu žalobca prijal od spoločnosti FAMAX plus s.r.o. sporné faktúry bez toho, aby prijal i tovar, musel mať vedomosť, že ide len o fiktívne zdaniteľné plnenia. Z popísaných dôvodov Krajský súd v Trenčíne jednoznačne ustálil, že sporná faktúra je len fiktívnou faktúrou.

Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy a závery Krajského súdu v Trenčíne je zrejmé, že námietky, ktoré žalobca uviedol v žalobe, neboli spôsobilé žalobcovi privodiť úspech v konaní.

Pokiaľ žalobca tvrdil, že nepriznať žalobcovi právo na odpočet DPH je možné len pod dvojitou podmienkou, Krajský súd v Trenčíne v tejto súvislosti konštatuje, že v prejednávanej veci boli splnené obe podmienky, pre ktoré nebolo možné žalobcovi priznať odpočet DPH. Ako je uvedené vyššie, keďže dodávateľ žalobcu neodviedol do štátneho rozpočtu DPH na výstupe a žalobca si túto DPH uplatnil na vstupe, niet pochýb, že vo vzťahu k štátnemu rozpočtu došlo k daňovému úniku. Zároveň je splnená i druhá podmienka, a to vedomosť žalobcu, že uplatnením odpočtu DPH sa zúčastňuje na daňovom úniku. Dodávateľ žalobcu už v čase vystavenia sporných faktúr nebol reálne fungujúcou spoločnosťou a teda žalobcovi vystavil len faktúru bez reálneho dodania tovaru. Pokiaľ žalobca prijal sporné faktúry bez toho, aby zároveň prijal i tovar, je jeho vedomosť o fiktívnosti takéhoto zdaniteľného plnenia nespochybniteľná.

Žalobca taktiež namietal, že záujem a právo na ochrane verejných financií nemôže byť založený na systéme zodpovednosti daňovníka bez ohľadu na zavinenie. Uvedená námietka žalobcu nemôže v prejednávanej veci obstáť, nakoľko Krajský súd v Trenčíne jednoznačne ustálil, že žalobca o tom, že sporné faktúry sú len fiktívnymi faktúrami vzhľadom na všetky okolnosti vedomosť musel mať. V súdenej veci teda nemožno v žiadnom prípade hovoriť o situácii, že by neuznanie odpočtu DPH zo sporných faktúr bolo dôsledkom bez ohľadu na zavinenie žalobcu.

Súd zdôrazňuje, že správca dane vykonal vo veci rozsiahle a dostatočné dokazovanie, ktoré vytvorilo spoľahlivý základ pre rozhodovanie správnych orgánov oboch stupňov. Správca dane preveroval všetky články obchodného reťazca a následne tieto zistenia vyhodnotil tak jednotlivo ako i v ich súhrne a dospel k správnym a logickým skutkovým zisteniam a správnemu právnemu záveru. Súd má za to, že z rozsiahleho dokazovania vykonaného správcom dane bolo bezpečne preukázané, že slovenské spoločnosti (žalobca a FAMAX plus s.r.o.) boli do obchodného reťazca zapojené len fiktívne. Identita tovaru, identita prepravcu, časová a vecná súvislosť obchodného prípadu preukazuje len to, že k zdaniteľnému plneniu došlo medzi spoločnosťami MADE GROUP, a.s. a NOE Handels GmbH. Žalobca a ani spoločnosť FAMAX plus s.r.o. sa na uvedenom obchodnom obchode reálne nezúčastnili. Na uvedenom závere nemôžu zmeniť nič ani výpovede navrhovaných svedkov, ktoré nemôžu úspešne obstáť voči skutočnosti, že spoločnosť FAMAX plus s.r.o. nebola v čase zdaniteľného plnenia reálne fungujúcou spoločnosťou, a teda nemohla žalobcovi žiaden tovar reálne dodať. Súd súčasne poukazuje na to, že správca dane urobil dostatočné opatrenia týkajúce sa predvolania svedkov Z. N., ktorý je bezdomovcom a Z. O., bývalého konateľa a spoločníka spoločnosti FAMAX plus s.r.o..

Súd taktiež konštatuje, že žalovaný pri svojom rozhodovaní vychádzal výlučne zo zistení správcu dane, v rámci odvolacieho konania, teda žalovaný nedopĺňal dokazovanie, všetky dôkazy, z ktorých správca dane a žalovaný vychádzali, boli súčasťou administratívneho spisu už pri prerokovaní protokolu, žalobca sa teda mal možnosť k nim vyjadriť, protokol bol žalobcovi doručený spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole. Nemožno teda za žiadnych okolností niektorý z dôkazov vyhodnotiť ako dôkaz nezákonný, na ktorý by neoblo možné prihliadať, ani dospieť k záveru, žeby sa žalobcovi postupom správnych orgánov odňali jeho práva.

Podľa § 49 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z. právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zák. č. 222/2004 Z.z. platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zák. č. 222/2004 Z.z. právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ a v § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť), aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať jednak to, že 1. zdaniteľné plnenia boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre, a jednak že 2. prijaté služby a tovary ďalej použil na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ. Samotné faktúry a doklady o ich úhrade sú síce formálnou podmienkou priznania nároku na odpočet DPH, nie sú však postačujúcou podmienkou pre priznanie nároku na odpočet DPH, pokiaľ nie sú odrazom reálneho plnenia. Technicky je totiž možné vyhotoviť akúkoľvek faktúru, akýkoľvek doklad znejúci na určité plnenie bez ohľadu na to, či takéto plnenie bolo skutočne poskytnuté a rovnako je technicky možné previesť akékoľvek peňažné prostriedky na akýkoľvek účet, t. j. predstierať zaplatenie vystavených faktúr bezhotovostným prevodom na účet dodávateľa. Je teda zrejmé, že splnenie formálnej stránky na priznanie nároku na odpočet DPH vyjadrenej predloženými dokladmi je síce jednou z podmienok, aby bol na základe týchto dokladov priznaný nárok na odpočet DPH, tieto doklady však musia byť odrazom reálneho plnenia. Jednoducho povedané, ak daňové doklady (faktúry a doklady o úhrade) neodrážajú reálne plnenie, nemôžu založiť nárok na odpočet DPH, nakoľko ide o fiktívne plnenie.

V súdenej veci správne orgány oboch stupňov dôvodne ustálili, že zdaniteľné plnenia neboli reálne uskutočnené, preto žalobcovi nemohlo byť priznané právo na odpočet DPH na vstupe podľa ust. § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. Navyše priznaniu odpočtu DPH bránili i formálne nedostatky, keď faktúry, z ktorých si žalobca uplatňoval odpočet, nemali náležitosti podľa ust. § 71 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. (účinného do 31.12.2012), keď neobsahovali správne identifikačné číslo pre daň dodávateľa žalobcu.

Podľa § 250j ods. 1 O.s.p. ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (ďalej len "v medziach žaloby") dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, vysloví rozsudkom, že sa žaloba zamieta.

Za použitia vyššie citovaného ustanovenia zákona súd vo výroku tohto rozsudku vyslovil, že krajský súd žalobu zamieta.

Žalobca v konaní nebol úspešný, preto mu súd nepriznal právo na náhradu trov konania (§ 250k ods. 1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie do 15 dní od jeho doručenia, písomne, cestou tunajšieho krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky. Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 O.s.p., pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden

rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.