Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_21Co-29-2024.pdf
PDF · 112.71 KB
Case nature
Subarea
21Co/29/2024
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a členiek senátu: JUDr. Zlatica Javorová a JUDr. Gabriela Brišková, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. D. XXX, zastúpenej advokátkou: JUDr. Zuzana Takácsová, so sídlom Bratislavská 918, Dunajská Streda, proti žalovaným: 1. E. F., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XXXX/X, G., 2. B. H., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XXXX/X, G., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaných 1. a 2. proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 8C/46/2023-29 zo dňa 7. decembra 2023, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd odvolanie žalovanej 1. o d m i e t a.
II. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému 2. zakázal rušiť žalobkyňu v užívaní nehnuteľností zapísaných v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Dunajská Streda, Katastrálnym odborom pre okres Dunajská Streda, obec C. D., kat. úz. C. D. na LV č. XXX, a to pozemkov parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape ako parc. č. 20/13
- zastavaná plocha a nádvorie o výmere 163 m2, parc. č. 20/38 - záhrada o výmere 304 m2, parc. č. 20/76 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 252 m2, parc. č. 20/77 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 81 m2 a v časti Stavby ako rodinný dom so súpisným číslom XXX postavený na pozemku parcely CKN č. 20/13 a ako garáž so súpisným číslom XXXX postavený na pozemku parcely CKN č. 20/77, a to najmä zdržať sa akýchkoľvek úkonov smerujúcich k obmedzeniu alebo zastaveniu dodávky elektrickej energie a plynu, a to až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
2. Rozhodnutie okresný súd odôvodnil právne aplikáciou ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2 písm. d) § 329 ods. 1 Civilného sporového poriadku.
3. Vecne dôvodil, že žalobkyňa sa v konaní domáha zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva predajom nehnuteľností špecifikovaných v žalobe zo dňa 5.12.2023. Za osvedčené mal, že žalobkyňa dňa 22.6.2016 uzavrela so žalovaným 2. ako darcom darovaciu zmluvu, ktorou darca daroval žalobkyni a žalovanej 1. nehnuteľnosti uvedené na LV č. XXX, a to v podiele 1/2 a 1/4, že Zmluvou o prevzatí práv a povinností medzi I. I., J., medzi pôvodnými dlžníkmi a novými dlžníkmi, prevzali práva a povinnosti z Úverovej zmluvy nový dlžníci, t.j. žalobkyňa a žalovaní 1. a 2., tiež že odberateľom energií na predmetnej nehnuteľnosti (LV č. XXX) je žalovaný 2. a odberným miestom je C. D. F. XXX, že žalobkyňa má trvalý pobyt na adrese: C. D. F. XXX.
4. Okresný súd poukázal na návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia (z ktorého vyplýva, že žalovaný 2. je zmluvnou stranou u dodávateľa zemného plynu a elektrickej energie). Žalobkyňa sa
bezúspešne pokúšala prepísať odber na jej osobu, nakoľko na danom odbernom mieste je už uzatvorená zmluva s osobou, ktorá je zároveň (spolu)vlastníkom nehnuteľností, a preto nie je možné ukončiť bez jej súhlasu túto zmluvu a na odbernom mieste nemôžu byť prihlásené dve osoby. Jediným výsledkom neodkladného opatrenia bude zabezpečenie ochrany zdravia žalobkyne a jej rodiny, ktorá bude môcť nerušene, bez strachu a obáv, obývať dom, a to až do vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Tvrdila, že v poštovej schránke našla dokument, ktorým sa žiada dodávateľ plynu o ukončenie zmluvy o dodávke plynu, ale tento dokument nebol zo strany žalovaného 2. podpísaný. Žalovaný 2. odmieta komunikovať so žalobkyňou, preto žalobkyňa v snahe predísť akejkoľvek škode, navštívila dodávateľov energií, avšak odmietli s ňou komunikovať, nakoľko nie je účastníčkou zmluvného vzťahu. Má obavu, aby ich pred zimou neodpojili od kúrenia, no pokiaľ je na odbernom mieste prihlásený žalovaný 2., žalobkyňa sa na odber nevie prihlásiť, aby tak mala platenie aj odber pod kontrolou. Žalobkyňa užíva nehnuteľnosti so svojou rodinou: maloletou dcérou a manželom. Súd prvej inštancie mal za to, že v návrhu uvedené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu. Konštatoval, že je zrejmé akému nároku sa má poskytovať ochrana. Žalobkyňa nemá pod kontrolou platenie platieb ani odber energií na odbernom mieste C. D. XXX, v ktorom reálne býva, preto, jedine vydanie neodkladného opatrenia môže zabrániť potenciálnym neoprávneným zásahom do práv žalobkyne nerušene užívať danú nehnuteľnosť a poskytnúť ochranu jej zákonnému nároku, až do času rozhodnutia vo veci samej (poukaz na uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 1Co/307/2016).
5. Proti tomuto uzneseniu podali odvolanie obaja žalovaní, ktorým navrhli zrušenie napadnutého uznesenia s poukazom na § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku. Argumentoval tým, že nikdy nemali v úmysle zastaviť dodávku energií. Pripravovali montáž nového samostatného zdroja elektrickej energie, s meračom pre nimi obývanú časť domu. Pôvodný zdroj energie by zostal naďalej v dome s tým, že by boli znížené zálohy na nižšiu sadzbu, ktorá by postačovala v užívaní žalobkyni. Plyn by zostal nezmenený, zmenili by sa len zálohové platby, ktoré by postačovali žalobkyni na nižšiu sadzbu. Žalovaní plyn už užívať nebudú, kúrenie si preinštalujú na elektrickú energiu s vlastným zdrojom, ktorý nemá nič spoločné s doterajším zdrojom. Pôvodná energia zostáva spoluvlastníčke – žalobkyni a žalovaní budú mať nový odber. Žalobkyňa, s ktorou sa dlhodobo snažili dohodnúť na samostatnom meraní energií, nebola k dohode schopná pristúpiť. Boli nútení zo zdravotných dôvodov sa dočasne odsťahovať, napriek tomu platia všetky zálohové platby a hypotekárny úver. Energie sú zatiaľ písané na žalovaného 2., avšak momentálne dom užíva len žalobkyňa s rodinou, preto jej chcú umožniť, aby boli všetky jej energie presne určené. Takýmto krokom nebudú v žiadnom prípade obmedzovať jej užívanie a nainštalujú si výlučne len svoj elektromer. V ostatnom sa vyjadrili už k žalobe vo veci samej.
6. Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
7. Okrem objektívnej prípustnosti odvolania (t. j. existencia rozhodnutia, proti ktorému zákon pripúšťa odvolanie), musí existovať aj subjektívna prípustnosť odvolania. Tzn. že odvolanie musí podať tá strana, v neprospech ktorej bolo vydané rozhodnutie (§ 359 CSP), resp. ten subjekt, ktorý má právo podať odvolanie (§ 360 a § 361 CSP). Záver o tom, že podané odvolanie je prípustné, predpokladá prijatie záveru o oboch stránkach jeho prípustnosti (tak objektívnej ako aj subjektívnej).
8. Subjektívna procesná legitimácia odvolateľa na podanie odvolania vyplýva z ustanovení § 359 až § 361 CSP. Osobou oprávnenou podať odvolanie je v prvom rade tá strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Ak odvolanie nepodala strana sporu alebo za splnenia zákonných podmienok intervenient alebo prokurátor, odvolací súd odvolanie odmietne. Ak odvolanie podala sporová strana, je povinnosťou odvolacieho súdu skúmať, či napadnutým rozhodnutím bolo rozhodnuté v jej neprospech.
9. V predmetnej veci ide o uznesenie, ktorým súd prvej inštancie (reprezentovaný sudkyňou) rozhodol o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanému 2. tak, že mu vyhovel, odvolanie proti tomuto uzneseniu je objektívne prípustné (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/ CSP).
10. Obaja žalovaní odvolaním napadli uznesenie súdu prvej inštancie (ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie iba vo vzťahu k žalovanému 2..), ktorým nebola uložená žiadna povinnosť žalovanej 1., pričom ohľadom neodkladného opatrenia išlo o samostatné procesné spoločenstvo na strane žalovaných, teda v tejto časti nebolo odvolanie žalovanej 1. subjektívne prípustné.
11. Podľa § 386 CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak a) bolo podané oneskorene, b) bolo podané neoprávnenou osobou, c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, alebo d) nemá náležitosti podľa § 363, ak pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať.
12. Odvolací súd preto podľa § 386 písm. b) CSP odmietol odvolanie žalovanej 1. voči napadnutému uzneseniu súdu prvej inštancie ako podané neoprávnenou osobou (postupom podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario bez pojednávania).
13. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zákon č. 161/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok účinný od 1.7.2016 – ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie žalovaného 2. bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom – stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/ CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP v spojení s § 367 ods. 2), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného 2. je dôvodné, preto postupom podľa § 388 CSP napadnuté uzneseniu súdu prvej inštancie zmenil.
14. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na obsah preskúmavaného uznesenia i jednotlivé argumenty žalovaného 2. predostreté ním v odvolacom konaní, bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol správne, ak nariadil neodkladné opatrenie v znení uvedenom v odseku 1 tohto odôvodnenia.
15. Právne posudzovanie veci je činnosť súdu, pri ktorej zistený skutkový stav podriaďuje pod skutkovú podstatu príslušnej právnej normy, na základe čoho dospieva k záveru, či právo prizná alebo neprizná. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak sa súd pri tejto činnosti dopustil omylu (buď v tom, že na správne zistený skutkový stav aplikoval iný právny predpis než mal, alebo ak správne aplikovaný právny predpis nesprávne interpretoval). Súd prvej inštancie podľa obsahu napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie dospel k záveru, že žalobkyňou bola osvedčená dôvodnosť a trvanie chráneného nároku a zároveň bola osvedčená potreba bezodkladnej úpravy pomerov medzi žalobkyňou a žalovaným 2., s čím sa však odvolací súd nestotožňuje.
16. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
17. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
18. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
19. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha, ods. 2 k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
20. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
21. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ods. 2 pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase
vydania uznesenia súdu prvej inštancie, ods. 3 ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.
22. Neodkladným opatrením sa sleduje procesná ochrana porušeného alebo ohrozeného práva do doby využitia procesných mechanizmov, slúžiacich na realizáciu práva na súdnu ochranu, bez ďalšieho porušovania alebo ohrozovania práva, o ochranu ktorého žalujúca strana žiada. Neodkladné opatrenie má preto slúžiť k dočasnému zabezpečeniu ochrany ohrozených práv, ak naliehavosť situácie vyžadovala okamžitý zásah súdu. Nepriznáva sa ním žiaden nárok a pri jeho nariaďovaní prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.
23. Predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej dočasnej úpravy pomerov, by bolo právo strany ohrozené. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Ďalším zákonným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie aspoň základných skutočností potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Z charakteru neodkladného opatrenia pritom vyplýva, že pred jeho nariadením súd nevykonáva plnohodnotné dokazovanie a nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie rozhodnutia vo veci samej, pričom pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Dokazovanie v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia má povahu osvedčovania. Navrhovateľ neodkladného opatrenia osvedčuje (hodnoverne) dôvodnosť a trvanie chráneného nároku (nároku vo veci samej), ako i potrebu neodkladnej úpravy pomerov.
24. Procesné zabezpečenie má vždy nevyhnutne vzťah ku konkrétnemu hmotnoprávnemu nároku, bez ohľadu na druh neodkladného opatrenia, keďže zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nemožno poskytnúť ani ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia. Jeho podstatou je totiž obmedzenie určitých práv a ukladanie subjektívnych povinností rozhodnutím súdu, a to vo vzťahu k slobodným a autonómnym právnym subjektom (porov. Števček M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 1106 s.). Hoci posúdenie úspešnosti osvedčenia podlieha špecifickým kritériám typickým pre inštitút neodkladného opatrenia, bez osvedčenia dôvodnosti chráneného nároku neprichádza nariadenie neodkladného opatrenia do úvahy. Pri osvedčovaní dôvodnosti a trvania chráneného nároku, teda nároku vo veci samej, je žalobca povinný dosiahnuť tzv. hodnoverné osvedčenie (keďže zjavne nedôvodnému nároku nemožno poskytnúť predbežnú procesnú ochranu). Osvedčené skutočnosti majú preto spĺňať atribút vysokej pravdepodobnosti a súd z nich pri rozhodovaní vychádza. Dosiahnutie náležitej miery pravdepodobnosti rozhodujúcich skutočností z hľadiska hmotného a procesného práva legitimizuje vyhovujúci výrok a teda nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia (porov. Števček M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 1106 s.).
25. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (Števček, M., Ficová, S. G., J. Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, 1092 s.).
26. Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť súd o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. Rozhodujúce skutočnosti musí navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť. Potreba úpravy pomerov musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu.
27. Dokazovanie v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia má povahu osvedčovania, pričom osvedčené skutočnosti majú spĺňať atribút vysokej pravdepodobnosti (na základe čoho súd z nich pri rozhodovaní vychádza). Žalobca osvedčuje (hodnoverne) dôvodnosť a trvanie chráneného nároku (nároku vo veci samej), ako i potrebu neodkladnej úpravy pomerov.
28. Žalobkyňa sa žalobou vo veci samej domáha zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v katastrálnom území C. D., obec C. D., okres Dunajská Streda, zapísaných na liste vlastníctva č. XXX ako Parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape, a to konkrétne zast. plocha a nádvorie o výmere 163 m2 s parc. č. 20/13, záhrada o výmere 304 m2 s parc. č. 20/38, zast. plocha a nádvorie o výmere 81 m2 s parc. č. 20/77, a v časti Stavby rodinný dom so s.č. XXX postavený na pozemku parcely CKN č. 20/13 a garáž so s.č. XXXX postavená na pozemku parcely CKN č. 20/77, nariadenia predaja uvedených nehnuteľností a z výťažku predaja predmetných nehnuteľností splatenia aktuálneho zostatku úveru poskytnutého I. I., J., vyplatenia sumy žalobkyne vo výške jej investícií a preplatku na úvere (ku dňu 28.8.2023 vo výške 15.929,07 eur), rozdelenie zostatku tak, že žalobkyni prípadne podiel zodpovedajúci 1/2 zostatku z výťažku, žalovanej 1. 1/4 zostatku z výťažku a žalovanému 2. 1/4 zostatku výťažku.
29. Požiadavku na neodkladnú úpravu pomerov odôvodňuje žalobkyňa tým, že žalovaný 2. je zmluvnou stranou u dodávateľa zemného plynu a elektrickej energie. Bezúspešne sa pokúšala prepísať odber na jej osobu. V poštovej schránke našla nepodpísaný dokument, ktorým sa žiada dodávateľ plynu o ukončenie zmluvy o dodávke plynu. Žalovaný 2. odmieta komunikovať so žalobkyňou, ktorá v snahe predísť akejkoľvek škode, navštívila dodávateľov energií, avšak odmietli s ňou komunikovať, nakoľko nie je účastníčkou zmluvného vzťahu. Má obavu, aby ich pred zimou neodpojili od kúrenia, no pokiaľ je na odbernom mieste prihlásený žalovaný 2., žalobkyňa sa na odber nevie prihlásiť.
30. V zmysle citovaného ustanovenia § 325 ods. 1 CSP predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia ešte pred rozhodnutím vo veci samej je bezodkladná potreba dočasnej úpravy pomerov strán alebo obava, že exekúcia bude ohrozená. Potreba dočasnej úpravy pomerov alebo obava z ohrozenia exekúcie musí byť v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia osvedčená, t. j. musí sa javiť ako pravdepodobná; nárok samotný teda nemusí byť preukázaný. Nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu potreby bezodkladnej úpravy pomerov je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí alebo osvedčí právny vzťah medzi stranami sporu, ak tieto vzťahy vyžadujú bezodkladnú úpravu, a ak sa právny vzťah medzi stranami sporu nevytvorí nenávratný stav a ak sa neprimeraným spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov medzi stranami sporu. Zároveň platí, že v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia je výlučne vecou strany, ktorá navrhuje neodkladné opatrenie, učiniť príslušné tvrdenia a tieto podložiť dostatočnými dôkazmi, z ktorých súd vyvodí záver o prípustnosti, resp. neprípustnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. V štádiu, kedy súd rozhoduje o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nie je totiž časový priestor na vykonávanie rozsiahleho dokazovania (§ 328 ods. 2 CSP). Súd musí mať pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia na zreteli, že neodkladné opatrenie je opatrením výnimočnej povahy, a preto by malo povinnú stranu obmedzovať v prípade jeho nariadenia len v nevyhnutnej miere, pretože iný postup by mohol znamenať prekročenie ústavnosti postupu súdu v konaní o neodkladnom opatrení.
31. Je potrebné zdôrazniť, že osobitnej povahe inštitútu neodkladného opatrenia zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie. Riadne dokazovanie súd v zmysle § 185 a nasl. CSP nevykonáva a o návrhu je povinný rozhodnúť v zákonnej lehote do 30 dní od jeho doručenia. V danom prípade predpokladom pre nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia bolo, aby navrhovateľ osvedčil splnenie dvoch základných podmienok, a to jednak potrebu bezodkladnej úpravy pomerov sporových strán (§ 325 ods. 1 CSP) a zároveň osvedčil dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana (§ 326 ods. 1 CSP).
32. Odvolací súd má s poukazom na obsah návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a obsah spisu osvedčené, že strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, katastrálne územie C. D., ktorých zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva sa žalobkyňa domáha vo veci samej. Ako aj skutočnosť, že žalovaný 2. má uzavreté zmluvy s dodávateľom plynu a elektrickej energie (vyúčtovacia faktúra zo dňa 11.10.2023 na čl. 19, vyúčtovacia faktúra za dodávku zemného plynu zo dňa 19.7.2023 na čl. 20, odvolanie žalovaného 2.).
33. Neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 1 písm. d) CSP spočíva v uložení povinnosti niečo aktívne vykonať, zdržať sa istých rušivých zásahov, alebo naopak strpieť určité obmedzenia. Výrok neodkladného opatrenia môže znieť na individuálny výkon alebo zákaz niektorej z uvedených možností, prípadne kumuláciu všetkých alebo niektorých z nich vo vzťahu ku konkrétnej (oprávnenej) osobe. Tento pomerne široký zákonný obsah umožňuje poskytnúť efektívnu ochranu v rôznych skutkových situáciách.
34. Odvolací súd konštatuje (na rozdiel od súdu prvej inštancie), že žalobkyňa vôbec vo vzťahu k (dodávke) elektrickej energie neosvedčila žiadnymi rozhodujúcimi skutočnosťami, že by žalovaný 2. uskutočňoval také právne či faktické úkony (smerujúce k obmedzovaniu alebo zastaveniu dodávok elektrickej energie), ktorými by akokoľvek rušil žalobkyňu v užívaní predmetných nehnuteľností (pričom je nutné poukázať aj na to, že úkony smerujúce k obmedzeniu a zastaveniu dodávky elektrickej energie do domu so súp. č. XXX, v ktorom žije žalobkyňa nemajú súvis s užívaním pozemkov: parciel registra „C“ č. 20/13 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 163 m2, č. 20/38 - záhrada o výmere 304 m2, č. 20/76 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 252 m2, č. 20/77 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 81 m2, garážou so súp. č. XXXX, o ktorej ani žalobkyňa netvrdila, že ju užíva). Vo vzťahu k dodávke plynu síce žalobkyňa uviedla, že žalovaný 2. vhodil do schránky nepodpísaný dokument, ktorým sa žiada dodávateľ plynu o ukončenie dodávky plynu, avšak takýto dokument v konaní nepredložila. Žalovaný 2. v odvolaní uviedol, že plyn už užívať nebude (so žalovanou 1. – pozn. odvolacieho súdu), keďže kúrenie si preinštalujú na elektrickú energiu. Z uvedené je nutné uzavrieť, že žalobkyňa neosvedčila ani žiadnymi rozhodujúcimi skutočnosťami, že by žalovaný 2. uskutočňoval také právne či faktické úkony, ktorými by rušil žalobkyňu v užívaní predmetných nehnuteľností s ohľadom na dodávky plynu, keďže žalovaný 2. už nemá záujem používať na vykurovanie nehnuteľnosti plyn a teda žalobkyni už nebude nič brániť uzavrieť zmluvu s dodávateľom plynu na odberné mieste, ktoré je obydlím žalobkyne. Uvedeným sa naplní aj záujem žalobkyne vyjadrený už v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uzavrieť zmluvu (s dodávateľom plynu). S ohľadom na uvedené žalobkyňa tak svojimi tvrdeniami uvedenými v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a ani predloženými listinnými dokladmi dostatočne neosvedčila predpoklad potrebný na nariadenie neodkladného opatrenia, a to nevyhnutnosť potreby neodkladnej úpravy pomerov medzi ňou a žalovaným 2. a neosvedčila ani bezprostrednosť ohrozenia jej práv, takej intenzity, že by bolo nevyhnutne potrebné okamžité zabezpečenie ich súdnej ochrany ňou požadovaným spôsobom.
35. Na podporu záveru o nedôvodnosti podaného návrhu odvolací súd konštatuje, že samotná žaloba o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva sa netýka nároku, ktorý by bol osvedčením existencie práva, ktorému sa má navrhovaným nariadeným neodkladným opatrením poskytnúť neodkladná ochrana, keďže takáto žaloba sa síce týka nezhody podielových spoluvlastníkov, ktorí už nemajú záujem zotrvávať v podielovom spoluvlastníctve a k zrušeniu ktorého nedošlo medzi nimi dohodou. Žalovaným navrhované neodkladné opatrenie nemá jednoznačne súvis s konaním o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, hoci žalobkyňa svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia formulovala tak, že má trvať do právoplatného skončenia konania vo veci samej (o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva – pozn. odvolacieho súdu), pričom návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa priamo uviedla v žalobe o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Odvolací súd má za to, že žalobkyni nebránili žiadne objektívne okolnosti riešiť spornú situáciu ohľadom užívania predmetných nehnuteľností, resp. hospodárenia so spoločnou vecou podaním žaloby vo veci samej (úprava užívania spoločnej veci podľa § 137 a nasl. Občianskeho zákonníka), keďže vzájomný vzťah strán nie je bez problémov.
36. V súlade s ustanovením § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré nie je neodkladným opatrením vo veci samej (§ 123 a § 128 ods. 1 CSP), rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa bude konanie končiť (§ 262 ods. 1 CSP), o trovách konania vzniknutých v súvislosti s týmto neodkladným opatrením (tak prvoinštančných, ako aj odvolacích) sa preto bude rozhodovať v konečnom rozhodnutí, a to v rozhodnutí podľa § 334 alebo § 336 ods. 3 CSP, prípadne v konečnom rozhodnutí v konaní vo veci samej.
37. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku
účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na ostatnú odvolaciu argumentáciu odvolateľa odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
38. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).