Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Cob/40/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Legerskej a členiek senátu JUDr. Ivety Záleskej a Mgr. Ivany Šlesarovej, v právnej veci žalobkyne: D. U., rod. L., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom U. č. XXX/X, E., občan SR, zastúpená: D.. G. P., D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Š. U. XXX/XX, E., proti žalovanému: BEVEX - BANSKÝ VÝSKUM, spol. s r.o., so sídlom Košovská cesta 20, Prievidza, IČO: 31 616 399, právne zastúpenému: JUDr. Ivan Žilík PhD. advokát, so sídlom M. R. Štefánika 11/1, E., v spore o zaplatenie sumy XXX.XXX,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného a žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Prievidza č. k. -341, zo dňa 15. marca 2019, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku II., ktorým žalovaného zaviazal k povinnosti zaplatiť žalobkyni úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 412.850,81 Eur od 25.08.2012 do 25.02.2014, zo sumy 389.450,81 Eur od 26.02.2014 do 28.03.2014, zo sumy 366.050,81 Eur od 29.03.2014 do 30.04.2014, zo sumy 342.650,81 Eur od 01.05.2014 do 30.05.2014, zo sumy 319.250,81 Eur od 31.05.2014 do 30.06.2014, zo sumy 295.850,81 Eur od 01.07.2014 do 31.07.2014, zo sumy 272.450,81 Eur od 01.08.2014 do 28.08.2014, zo sumy 249.050,81 Eur od 29.08.2014 do 30.09.2014, zo sumy 225.650,81 Eur od 01.10.2014 do 31.10.2014, zo sumy 202.250,81 Eur od 01.11.2014 do 01.12.2014, zo sumy 178.850,81 Eur od 02.12.2014 do 30.12.2014, zo sumy 155.350,81 Eur od 31.12.2014 do 30.01.2015, zo sumy 131.850,81 Eur od 31.01.2015 do zaplatenia p o t v r d z u j e.

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III, ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá, z r u š u j e v napadnutej časti o zaplatenie 285.072,19 Eur spolu s 8,75 % ročne od 25.08.2012 do zaplatenia a vo výroku IV. o náhrade trov konania a v tejto časti v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. konanie o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 3 458 % ročne zo sumy 697.923,- Eur od 25.08.2012 do 25.02.2014, zo sumy 674.523,- Eur od 26.02.2014 do 28.03.2014, zo sumy 651.123,-Eur od 29.03.2014 do 30.04.2014, zo sumy 627.723,- Eur od 01.05.2014 do 30.05.2014, zo sumy 604.323,- Eur od 31.05.2014 do 30.06.2014, zo sumy 580.923,- Eur od 01.07.2014 do 31.07.2014, zo sumy 557.523,- Eur od 01.08.2014 do 28.08.2014, zo sumy 534.123,- Eur od 29.08.2014 do 30.09.2014, zo sumy 510.723,- Eur od 01.10.2014 do 31.10.2014, zo sumy 487.323,- Eur od 01.11.2014 do 01.12.2014, zo sumy 463.923,- Eur od 02.12.2014 do 30.12.2014, zo sumy 440.423,- Eur od 31.12.2014 do 30.01.2015, zo sumy 416.923,- Eur od 31.01.2015 do zaplatenia zastavil. Výrokom II. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 131.850,81 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 412.850,81 Eur od

25.08.2012 do 25.02.2014, s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 389.450,81 Eur od 26.02.2014 do 28.03.2014, s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 366.050,81 Eur od 29.03.2014 do 30.04.2014, s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 342.650,81 Eur od 01.05.2014 do 30.05.2014, s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 319.250,81 Eur od 31.05.2014 do 30.06.2014, s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 295.850,81 Eur od 01.07.2014 do 31.07.2014, s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 272.450,81 Eur od 01.08.2014 do 28.08.2014, s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 249.050,81 Eur od 29.08.2014 do 30.09.2014, s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 225.650,81 Eur od 01.10.2014 do 31.10.2014, s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 202.250,81 Eur od 01.11.2014 do 01.12.2014, s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 178.850,81 Eur od 02.12.2014 do 30.12.2014, s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 155.350,81 Eur od 31.12.2014 do 30.01.2015, s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 131.850,81 Eur od 31.01.2015 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,00 Eur, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom III. vo zvyšku žalobu zamietol. Výrokom IV. priznal žalovanému voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 36,75 %, o ich výške súd rozhodne samostatným uznesením.

1.2. Žalobkyňa sa žalobou podanou domáhala zaplatenia sumy 416.923,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % denne zo sumy 697.923,- Eur od 25.08.2012 do 25.02.2014, zo sumy 674.523,- Eur od 26.02.2014 do 28.03.2014, zo sumy 651.123,- Eur od 29.03.2014 do 30.04.2014, zo sumy 627.723,- Eur od 01.05.2014 do 30.05.2014, zo sumy 604.323,- Eur od 31.05.2014 do 30.06.2014, zo sumy 580.923,- Eur od 01.07.2014 do 31.07.2014, zo sumy 557.523,- Eur od 01.08.2014 do 28.08.2014, zo sumy 534.123,- Eur od 29.08.2014 do 30.09.2014, zo sumy 510.723,- Eur od 01.10.2014 do 31.10.2014, zo sumy 487.323,- Eur od 01.11.2014 do 01.12.2014, zo sumy 463.923,- Eur od 02.12.2014 do 30.12.2014, zo sumy 440.423,- Eur od 31.12.2014 do 30.01.2015, zo sumy 416.923,- Eur od 31.01.2015 do zaplatenia, paušálnej náhrady nákladov vo výške 40,- Eur a náhrady trov konania.

1.3. Žalobu odôvodnila tým, že rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. zo dňa 07.04.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. zo dňa 30.03.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.05.2011 jej bola dňa 28.05.2011 súdom zrušená účasť v spoločnosti BEVEX - Banský výskum spol. s r.o. a v zmysle a čl. 36 Spoločenskej zmluvy jej vzniklo právo na vyrovnací podiel. Dňa 25.07.2012 sa konalo Valné zhromaždenie spoločníkov žalovaného, na ktorom bola schválená účtovná závierka za rok 2011, podľa ktorej vlastné imanie žalovaného predstavuje k 31.12.2011 výšku 4.229.838,- Eur. Žalobkyňa sa so žalovaným nedohodla na lehote na vyplatenie vyrovnacieho podielu inak, ako je uvedené v čl. 39 bod. 2 Spoločenskej zmluvy, preto jej mal byť vyrovnací podiel vyplatený najneskôr do 30 dní od 25.07.2012 t.j. do 24.08.2012. Žalovaný tak v uvedenej lehote neurobil a to ani čiastočne a dostal sa tak do omeškania od 25.08.2012. Ku dňu podania žaloby nebol vyrovnací podiel žalobkyni v plnej výške vyplatený.

1.4. Súd prvej inštancie žalobu posúdil podľa nasledovných ustanovení zákonov a Spoločenskej zmluvy ust. a , Čl. 8, 15 ods. 1 , , , , a , , Obch. zák., , , Obch. zák., článku 36 ods. 3, 39 ods. 1,2 úplného znenia Spoločenskej zmluvy žalovaného, Obč. zák., Obč. zák., Obč. zák., 369 Obch. zák.

1.5. V odôvodnení súd prvej inštancie argumentoval, že právo na vyrovnací podiel vzniká priamo zo zákona. Vznik tohto práva sa viaže na zánik účasti spoločníka v spoločnosti v prípade, keď spoločnosť po jeho vystúpení (príp. vylúčení, úmrtí a pod.) trvá naďalej, a zároveň platí, že k zániku účasti spoločníka nedošlo prevodom jeho obchodného podielu na iného spoločníka alebo na tretiu osobu. Právo na vyrovnací podiel vzniká v určitých prípadoch aj iným osobám než spoločníkovi, ktorého účasť v spoločnosti zanikla (tzv. oprávnené osoby). Oprávnenou osobou v tomto zmysle môže byť okrem spoločníka aj jeho dedič. Spoločenskou zmluvou môžu byť modifikované zákonné ustanovenia o spôsobe vyplatenia vyrovnacieho podielu, určenia jeho výšky, lehoty splatnosti a pod. Vznik práva na vyrovnací podiel

však zmluva v žiadnom prípade vylúčiť nemôže. Výška vyrovnacieho podielu sa v zmysle () určuje na základe riadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobie, ktoré predchádza účtovnému obdobiu, v ktorom účasť spoločníka v spoločnosti zanikla. Ide o dispozitívnu právnu úpravu, ktorá sa použije iba vtedy, keď spoločenská zmluva neurčí inak. Pokiaľ spoločenská zmluva neupravuje otázku, z čoho sa má odvíjať výpočet výšky vyrovnacieho podielu, základom pre tento výpočet je hodnota čistého obchodného imania spoločnosti.

1.6. Súd prvej inštancie sa pri svojom rozhodovaní spravoval citovanými ustanoveniami zákonov, ktoré aplikoval na dokazovaním preukázaný skutkový stav veci. Žalobkyňa si uplatnila právo na zaplatenie sumy 416.923,- Eur z titulu vyrovnacieho podielu podľa v nadväznosti na , na zaplatenie denného úroku z omeškania vo výške 9,50 % a paušálnej náhrady nákladov vo výške 40,- Eur. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalobkyňa sa stala spoločníkom žalovaného dňa 04.02.2009 (čo vyplýva z potvrdenia Okresného súdu Trenčín sp. zn. NcOR 8493/2009 z 23.09.2009) a bola spoločníkom žalovaného do 28.05.2011, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok Okresného súdu Prievidza č.k. - 160 zo dňa 30.03.2011, ktorým súd zrušil účasť žalobkyne v obchodnej spoločnosti žalovaného, čím zanikla žalobkyni účasť spoločníka v spoločnosti. Je zrejmé a vo výpovedi to potvrdil aj konateľ žalovaného, že Spoločenská zmluva žalovaného neustanovuje spôsob výpočtu výšky vyrovnacieho podielu odlišne od , preto súd prvej inštancie posudzoval nárok žalobkyne podľa citovaných ustanovení. V súlade s a Spoločenskou zmluvou žalobkyni tak vzniklo právo na vyrovnací podiel podľa a . Za deň, ktorým spoločníkovi vzniká právo na vyrovnací podiel treba považovať deň právoplatnosti rozhodnutia súdu o zrušení účasti spoločníka v spoločnosti na jeho návrh. V danom prípade žalobkyni vzniklo právo na vyrovnací podiel dňom 28.05.2011. Žalovaný schválil ročnú účtovnú závierku za rok 2011 na Valnom zhromaždení dňa 25.07.2012. Keďže sa žalovaný podľa Spoločenskej zmluvy zo žalobkyňou nedohodol na dlhšom termíne splatnosti vyrovnacieho podielu, jeho splatnosť nastala podľa článku 39 ods. 2 Spoločenskej zmluvy do 30 dní od schválenia ročnej účtovnej závierky za rok 2011. Dňa 25.07.2012 sa konalo riadne valné zhromaždenie spoločníkov spoločnosti žalovaného, na ktorom bola schválená účtovná závierka za rok 2011 a odo dňa nasledujúceho začala plynúť 30-dňová lehota na vyplatenie podielu žalobkyni. Splatnosť vyrovnacieho podielu nastala 30.- ty deň po schválení riadnej účtovnej závierky za rok 2011, t.j. dňa 24.08.2012, dokedy mal žalovaný žalobkyni vyrovnací podiel vyplatiť. Spornou v konaní bola výška vyrovnacieho podielu, ktorú žalobkyňa v žalobe vyčíslila sumou 697.923,- Eur, správnosť jej výpočtu namietol žalovaný a žiadal znalecké dokazovanie znalcom z odboru Ekonomika a riadenie podnikov, odvetvie oceňovanie a hodnotenie podnikov na stanovenie výšky vyrovnacieho podielu žalobkyne. Zo záverov znaleckého posudku č. 4/2017 zo dňa 21.02.2017 znaleckej organizácie U. s.r.o. so sídlom H. XX, X. X. v odbore Ekonomika a riadenie podnikov a odvetvie: oceňovanie a hodnotenie podnikov vyplynulo, že výška vyrovnacieho podielu, vypočítaného podľa čl. 39 bod 2 Spoločenskej zmluvy žalovaného v spojení s , pripadajúca na žalobkyňu, ktorej účasť v spoločnosti žalovaného bola zrušená dňa 28.05.2011 je 697.923,27 Eur, zaokrúhlene 697.923,- Eur, teda totožne s výpočtom realizovaným žalobkyňou.

1.7. Súd prvej inštancie sa ďalej zaoberal námietkou premlčania, vznesenej žalobkyňou čo do sumy 285.072,19 Eur. Tvrdila, že túto sumu prevzala od žalovaného v dobrej viere, že ide o vyplatenie jej vyrovnacieho podielu, hoci tomu tak nebolo, pretože jej účasť v spoločnosti žalovaného v tom čase nezanikla, ako sa domnievala. Tvrdila, že návrh na vrátenie sumy 285.072,19 Eur si mohol žalovaný uplatniť na súde v premlčacej lehote, pretože vedel, že suma bola vyplatená bezdôvodne a išlo o bezdôvodné obohatenie, kde premlčacia doba je 2 roky, odkedy sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Toto žalovaný neurobil. Suma 8.588.085,- Sk nemohla byť v žiadnom prípade podľa žalobkyne vyrovnacím podielom zo zákona, pretože bola vyplatená predtým, ako bola zrušená účasť žalobkyne v spoločnosti súdom a nejde tak o vyrovnací podiel, aj keď to možno tak žalobkyňa v nejakej komunikácii nazvala. Tvrdila, že akékoľvek platby prijaté žalobkyňou pred zrušením jej účasti ako spoločníka v spoločnosti žalovaného (t.j. dňa 28.05.2011) nemohli byť prijaté titulom vyrovnacieho podielu.

1.8. V písomnom podaní označenom ako ,,vyjadrenie k výpočtu hodnoty vyrovnacieho podielu“ zo dňa 29.06.2016 žalobkyňa trvala na svojom výpočte vyrovnacieho podielu a voči čiastke 285.082,- Eur vyplatenej žalovaným dňa 16.01.2007 a namietla premlčanie.

1.9. Žalovaný k námietke premlčania bezdôvodného obohatenia vznesenej voči sume 285.072,- Eur namietol, že žalovaný nežiada bezdôvodné obohatenie, ale tvrdí, že prijatie tejto sumy žalobkyňou je v rozpore s dobrými mravmi podľa a žalobkyňa aj v dôkazoch, ktoré žalovaný predložil do sporu jasne priznáva, za čo túto sumu považuje aj po jej zápise do obchodného registra a to ako súčasť vyrovnacieho podielu.

1.10. V konaní nebolo sporným, že žalovaný dňa 16.01.2007 vyplatil žalobkyni sumu 8.588.085,- Sk (prepočtom 30,1260Sk/Eur v sume 285.072,19 Eur). Žalovaný mal za to, že túto sumu žalobkyni vyplatil titulom vyrovnacieho podielu, čo vyplýva jednak z výpovede žalovaného ako aj vyjadrenia žalovaného k žalobe v konaní, vedenom pod sp. zn. zo dňa 11.06.2009, v ktorom sa žalovaný vyjadril, že žalobkyňa neprejavila žiadny záujem zostať naďalej spoločníkom spoločnosti BEVEX - BANSKÝ VÝSKUM , spol. s r.o. (uvedené bolo zistené aj zo svedeckých výpovedí v konaní sp. zn. ), spoločnosť jej vyplatila hodnotu vyporiadacieho podielu podľa platnej spoločenskej zmluvy v čase smrti jej manžela a to sumu 8.588.085,- Sk dňa 16.01.2007. Žalovaný tvrdil, že túto sumu žalobkyňa jednoznačne považovala za časť vyrovnacieho podielu a to aj po jej zápise ako spoločníka do Obchodného registra. Z ,,návrhu“ Dohody o vyplatení vyrovnacieho podielu zo dňa 17.02.2014 , vypracovaného žalovaným z bodu II. návrhu dohody vyplýva, že na základe rozhodnutia spoločníkov žalovaného dňa 29.11.2013 bol ustálený doplatok vyporiadacieho podielu bývalého spoločníka (žalobkyne) v sume 281.000,- Eur, tento dlh sa žalovaný zaviazal zaplatiť žalobkyni v mesačných splátkach pod stratou výhody splátok v prípade nezaplatenia jednej z nich v dohodnutej lehote splatnosti. Dohoda bola podpísaná konateľom žalovaného Ing. D., žalobkyňa ju nepodpísala z dôvodu, že neuznala výšku vyrovnacieho podielu, v návrhu dohody uvedený vo výške 281.000,- Eur a tiež nesúhlasila s postupným vyplácaním tejto sumy v 12-tich mesačných splátkach. Žalobkyňa v spore tvrdila, že suma 285.072,19 Eur nemohla byť v žiadnom prípade vyrovnacím podielom zo zákona, pretože bola vyplatená predtým, ako bola zrušená účasť žalobkyne v spoločnosti súdom a nejde tak o vyrovnací podiel. Súd prvej inštancie dospel k tomu záveru, že žalovaný sumu 285.072,19 Eur žalobkyni skutočne dňa 16.01.2007 vyplatil, a preto na túto sumu nemožno neprihliadať. Súd prvej inštancie mal za to, že na všetko, čo bolo dané vopred sa hľadí ako na preddavok ( , podľa ktorého je stanovená vyvrátiteľná domnienka, že v pochybnostiach sa plnenie považuje za preddavok, teda za splátku na budúce plnenie), a takéto plnenie má svoj dôvod napr. aj v budúcom právnom dôvode, ktorý ešte len vznikne. Žiadny iný právny dôvod na vyplatenie tejto sumy žalovaným žalobkyni neexistoval a evidentne bola táto suma žalovaným zaplatená s cieľom zaplatiť žalobkyni vyrovnací podiel v zmysle Spoločenskej zmluvy. Skutočnosť, že sumu 285.072,19 Eur vyplatenú žalobkyni dňa 16.01.2007 aj ona samotná vnímala ako vyrovnací podiel bola preukázaná dokazovaním jednak z a) jej výpovede (súdu uviedla, že to bola suma prijatá v dobrej viere, ale nevedela, že v rozpore s , bola to platba zo spoločnosti žalovaného. Ďalej na otázku, či táto platba súvisela s vyplatením jej podielu vyčísleného v dedičskom konaní sp. zn. žalobkyňa uviedla, že zo strany spoločnosti to súviselo a túto skutočnosť nemôže popierať. Žalobkyňa bola uvedená do omylu v tom, že sa nestala spoločníkom žalovaného, teda že má nárok na vyrovnací podiel, mala za to, že sa nestala spoločníkom spoločnosti a preto požadovala vyplatenie vyrovnacieho podielu. Súd prvej inštancie mal za to, že žiadny iný právny dôvod k tejto sume žalobkyňa nepreukázala, ani ho netvrdí. Pričom argumentácia prijatia tejto sumy v dobre viere je s poukazom na jej výšku v danom prípade nedostatočná. Nie je rozhodujúce, že účasť žalobkyni v spoločnosti zanikla až v roku 2011, kedy vznikol právny dôvod na vyplatenie vyrovnacieho podielu. Námietka premlčania už vyplatenej sumy 285.072,19 Eur titulom bezdôvodného obohatenia vznesená žalobkyňou nie je dôvodná, pretože právo na vrátenie preddavku vzniká iba vtedy, ak budúci právny dôvod (za účelom splnenia ktorého bol preddavok poskytnutý) nevznikol a keďže účasť žalobkyne ako spoločníka v spoločnosti žalovaného napokon súdnym rozhodnutím zrušená bola, vznikol tým aj právny dôvod, za účelom splnenia ktorého bol preddavok poskytnutý. Z odôvodnenia rozsudku č.k. -160 zo dňa 07.04.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.05.2011 vyplýva, že žalobkyňa požiadala žalovaného podľa čl. 37

spoločenskej zmluvy i keď tento bol v rozpore s ust. o vyplatenie vyrovnacieho podielu. Žalovaný jej návrh akceptoval a dňa 15.01.2007 jej poukázal na účet sumu 8.588.085,- Sk. Vykonanými dôkazmi mal súd prvej inštancie za nesporné, že obaja účastníci po úmrtí spoločníka Ing. D. U. postupovali podľa č.l. 37 spoločenskej zmluvy. Svedok Ing. G. U. v konaní uviedol, že žalobkyňa trvala na vyplatení vyrovnacieho podielu a preto jej tento bol vo výške 8.588.085,- Sk (285.072,19 Eur) žalovaným vyplatený.

1.11. Žalovaný namietal porušenie zásady dobrých mravov, poukázal na to, že už len samotný fakt, že žalobkyňa podala žalobu bez zohľadnenia jej už riadne vyplatenej sumy 285.072,19 Eur dňa 16.01.2007, už len tento samotný fakt, je v hrubom rozpore s dobrými mravmi, pretože ešte raz žaluje sumu, ktorá jej už bola vyplatená. Požaduje od spoločnosti, kde nikdy nepracovala, kde nikdy netvorila hodnoty cez svoj vyrovnací podiel po zápise do obchodného registra vyplatiť ešte raz opätovne takúto istú sumu. Podľa výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Vznesenie námietky premlčania ako zákonná možnosť v zásade dobrým mravom neodporuje, avšak realizácia aj tohto práva musí zodpovedať podmienkami uvedeným v , pretože môže nastať situácia, keď uplatnenie a výkon práva vzniesť námietku premlčania je prejavom zneužitia práva, neprimeranej tvrdosti alebo šikanovania na úkor druhého účastníka právneho vzťahu. Ako už súd prvej inštancie uviedol v texte vyššie, žiadny iný právny dôvod na vyplatenie sumy 285.072,19 Eur žalovaným žalobkyni neexistoval a evidentne bola táto suma žalovaným zaplatená s cieľom zaplatiť žalobkyni vyrovnací podiel, a pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že jej doposiaľ na vyrovnací podiel bola žalovaným vyplatená len suma 281.000,- Eur, pričom ona sumu 285.072,19 Eur od žalovaného prijala bez právneho dôvodu v dobrej viere a podľa nej je tento nárok (ako bezdôvodné obohatenie) už premlčaný, lebo žalovaný sa od nej nedomáhal vrátenia tejto sumy, súd prvej inštancie záverom dodal, že vznesenie námietky premlčania nezodpovedá a uplatnenie práva vzniesť námietku premlčania je v tomto prípade prejavom zneužitia práva, pretože samotná žalobkyňa plnenie v sume 285.072,19 Eur (8.588.085,- Sk) nepochybne prijímala ako vyrovnací podiel, čo z vykonaného dokazovania vyplynulo.

1.12. V zmysle vyššie uvedeného potom súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná. Žalobkyni vznikol nárok na vyplatenie vyrovnacieho podielu v celkovej sume 697.923,- Eur, žalovaný žalobkyni doposiaľ na vyrovnacom podiele zaplatil sumu 566.072,19 Eur a to dňa 16.01.2007 preddavkom 285.072,19 Eur a v 12-tich splátkach od 25.02.2014 do 30.01.2015 281.000,- Eur, preto je povinný žalobkyni na vyrovnacom podieli vyplatiť ešte sumu 131.850,81 Eur (697.923 Eur mínus 566.072,19 Eur). V prevyšujúcej časti istiny žalobu ako nedôvodnú zamietol.

1.13. Žalobkyňa si uplatnila aj právo na zaplatenie príslušenstva pohľadávky pôvodne v žalobe vo výške 9,50 % denne t.j. 3467,50 % ročne. Na pojednávaní dňa 01.03.2019 žalobkyňa zobrala žalobu v časti úroku z omeškania prevyšujúceho úrok z omeškania vo výške 9,50 % ročne späť. Preto súd prvej inštancie konanie o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 3458 % ročne (3467,50 % mínus 9,50 %) podľa so súhlasom protistrany zastavil. Výšku uplatňovaného úroku z omeškania v sadzbe 9,50 % ročne nepovažoval za súladnú s vyššie citovanými predpismi. Výška úroku z omeškania bola v rozhodnom čase podľa , a nar. vl. č. o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky. Pri skúmaní momentu vzniku omeškania súd prvej inštancie vychádzal z čl. 39 ods. 2 Spoločenskej zmluvy. Dňa 25.07.2012 sa konalo riadne valné zhromaždenie spoločníkov spoločnosti žalovaného, na ktorom bola schválená účtovná závierka za rok 2011. Splatnosť vyrovnacieho podielu nastala 30- ty deň po schválení riadnej účtovnej závierky za rok 2011 t.j. 24.08.2012, dokedy bol povinný žalovaný žalobkyni vyrovnací podiel vyplatiť, nesplnenie tejto povinnosti je sankcionované úrokom z omeškania, v danom prípade v zákonnej výške, keďže zmluvne dohodnutý nebol. Omeškanie žalovaného s vyplatením vyrovnacieho podielu tak nastalo dňom 25.08.2012. Pričom časť vyrovnacieho podielu bola žalobkyni preddavkovo vyplatená dňa 16.01.2007 v sume 285.072,19 Eur a preto bol žalovaný v omeškaní s vyplatením zostatku vyrovnacieho podielu v sume 412.850,81 Eur od 25.08.2012. Od tohto dňa súd prvej inštancie žalobcovi priznal príslušenstvo pohľadávky uplatňované ako zákonný úrok z omeškania, v zákonnej sadzbe platnej ku dňu vzniku omeškania (8,75 % ročne). Ku dňu 25.08.2012 (deň vzniku omeškania) bola základná úroková sadzba ECB vo výške 0,75 %, na základe uvedeného má tak žalobkyňa nárok na úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 412.850,81 Eur od 25.08.2012

do 25.02.2014, s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 389.450,81 Eur od 26.02.2014 do 28.03.2014, s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 366.050,81 Eur od 29.03.2014 do 30.04.2014, s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 342.650,81 Eur od 01.05.2014 do 30.05.2014, s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 319.250,81 Eur od 31.05.2014 do 30.06.2014, s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 295.850,81 Eur od 01.07.2014 do 31.07.2014, s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 272.450,81 Eur od 01.08.2014 do 28.08.2014, s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 249.050,81 Eur od 29.08.2014 do 30.09.2014, s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 225.650,81 Eur od 01.10.2014 do 31.10.2014, s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 202.250,81 Eur od 01.11.2014 do 01.12.2014, s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 178.850,81 Eur od 02.12.2014 do 30.12.2014, s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 155.350,81 Eur od 31.12.2014 do 30.01.2015, s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 131.850,81 Eur od 31.01.2015 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti príslušenstva súd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú z dôvodu nesúladu so zákonnou výškou úroku z omeškania zamietol.

1.14. Zároveň si žalobkyňa uplatnila nárok na náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur ako jednorázovej náhrady bez ohľadu na dĺžku omeškania, ktorú sumu súd žalobkyni priznal podľa Nar. vlády č. v spojení s .

1.15. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa kedy súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobkyňa sa domáhala zaplatenia sumy 416.923,- Eur, súdom jej bola priznaná suma 131.850,81 Eur. Úspech žalobkyne v spore bol 31,62 %, úspech žalovaného 68,37 %, úspešnejšou stranou sporu bol žalovaný, ktorého čistý úspech v spore bol 36,75 % ( 68,37 % - 31,62 %) a preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu jeho čistého úspechu t.j. 36,75 %. Pokiaľ ide o trovy konania a započítanie tzv. kapitalizovaného úroku z omeškania do hodnoty predmetu sporu z judikatúry (rozhodnutie NS SR sp. zn. a ) vyplýva, že príslušenstvo pohľadávky sa započítava do hodnoty predmetu sporu /základu pre výpočet súdneho poplatku len v prípade, ak toto príslušenstvo tvorí tzv. samostatný predmet poplatkového úkonu, teda v prípade, ak je náležite v žalobe vyčíslené v tzv. kapitalizovanej forme. V prejednávanej veci tomu tak nebolo, pretože v žalobe žalobkyňa neuviedla úrok z omeškania v kapitalizovanej forme, nakoľko uvádzala len jeho percentuálnu výšku, výšku súm, od ktorých sa má tento úrok z omeškania odvíjať a časové horizonty, v ktorých sa má tento úrok uplatniť, preto súd nezohľadnil príslušenstvo do výpočtu pomeru úspechu strán v spore .

2. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie, z dôvodov vedených v ustanovení . Odvolaciemu súdu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť tak, že žalobu v odvolaním napadnutej časti výroku II. v časti úroku z omeškania zamietnuť, resp. zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na nové prejednanie a rozhodnutie.

2.2. Odvolanie podal výlučne proti časti výroku uvedeného pod bodom II., teda rešpektoval uloženie povinnosti žalovanému k zaplateniu sumy 131.850,81 Eur avšak bez úroku z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 31.01.2015 až do zaplatenia. Odvolanie smeroval len voči tej časti výroku, ktorou bol priznaný úrok z omeškania zo sumy 131.850 Eur vo výške 8,75 % od 31.01.2015 do zaplatenia, a voči zvyšnej časti výroku rozsudku v bode II., t.j. k priznaným úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo súm 412.850,81 Eur, 389.450 Eur, 366.050,81 Eur, sumy 342.650,81 Eur, sumy 319.250,81 Eur, sumy 295.850,81 Eur, zo sumy 272.450,81 Eur, sumy 249.050,81 Eur, sumy 225.650,81 Eur, 202.250,81 Eur, 178.850,81 Eur, sumy 155.350,81 Eur v jednotlivých obdobiach uvedených v rozsudku.

2.3. Výrok I., III. a IV. napadnutého rozsudku považoval za zákonný a vecne správny.

2.4. Žalovaný nesúhlasil so závermi súdu prvej inštancie v časti priznaných úrokov

z omeškania z nasledovných dôvodov. Sumu 131.850,81 Eur v čase podania odvolania uhradil, pretože v tejto časti považoval žalovaný nárok žalobkyne za dôvodný. Rozporoval súdom určený dátum vzniku omeškania.

2.5. Zdôraznil, že žalobkyni sumu 285. 072,81 Eur vyplatil ako preddavok a to dňa 16.01.2007 a je nepochybné, že žalobkyňa ju mala k dispozícii až do 25.08.2012, teda evidentne pred vznikom jej nároku na vyplatenie vyrovnacieho podielu. Ako vyplýva z výpovede Ing. D., konateľa žalovaného, (výpoveď z pojednávania 01.03.2019) v tom čase ekonomický stav spoločnosti umožňoval vyplatiť žalobkyni sumu 285.072 Eur naraz. Preto suma 281.000 Eur bola vyplácaná v pravidelných splátkach po 23.400 Eur od 25.02.2014 až do 30.01.2015, teda v 12 - tich splátkach. Žalobca urobil maximum preto, aby pri vyplatení sumy 281.000 Eur bola uzatvorená dohoda o splátkach. Vypracovanú dohodu žalobkyňa nepodpísala a to aj napriek tomu, že jej bola zaslaná v znení, pod stratou výhody poskytnutých splátok. Preto obdobie od 25.02.2014 do 30.01.2015 by nemalo byť vyhodnotené spôsobom, že žalovaný bol v omeškaní, pretože zo svojho pohľadu urobil maximum preto, aby bola uzatvorená dohoda o splátkach, aby nebol ohrozený chod malej spoločnosti a hlavne, aby mohla byť zachovaná zamestnanosť pre existujúcich pracovníkov. Je preto na úvahu, či v tomto prípade, vzhľadom na postoj a konanie žalobkyne voči žalovanej spoločnosti možno ustáliť, odkedy je žalovaná v omeškaní a či priznanie úroku z omeškania žalobkyni, nie je v rozpore s ustanovením a o obchodných zvyklostiach a poctivom obchodnom styku.

3. Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie. Rozsudok súdu prvej inštancie napadla v zamietnutej časti v časti o zaplatenie 285.072,19 Eur s úrokom z omeškania 8,75 % ročne od 25.08.2012 do zaplatenia a v časti náhrady trov konania. Namietala, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolaciemu súdu navrhla rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmeniť a žalobe v tejto časti vyhovieť, resp. v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3.2. Dôvodila, že súd prvej inštnacie priznal žalobkyni nárok na vyplatenie vyrovnacieho podielu len vo výške 131.850,81 Eur s príslušenstvom a vo zvyšku nároku predstavujúceho sumu 285.072,19 Eur žalobu zamietol, a to s poukázaním na to, že túto sumu prijatú žalovanou 16.01.2007, ktorú považoval za preddavok na vyrovnací podiel podľa . Žalobkyňa zdôraznila, že nemohla prijať dňa 16.01.2007 sumu 285.072, 19 Eur ako vyrovnací podiel, ani ako preddavok na vyrovnací podiel, a to z dôvodu, že jej návrh na zrušenie jej účasti v spoločnosti žalovaného podala až 14.05.2009, a jej účasť v spoločnosti zanikla až 28.05.2011. Až od tohto momentu vznikol žalobkyni nárok na vyrovnací podiel. Ani sám žalovaný nepovažoval sumu 285.072,19 Eur vyplatenú 16.01.2007 za preddavok na vyrovnací podiel. Podľa zápisnice zo zasadnutia Valného zhromaždenia z 02.08.2010, ktorá je súčasťou spisu, valné zhromaždenie žalovaného prijalo uznesenie č. 4, ktorým uložilo konateľovi podať žalobu na žalobkyňu o vrátenie neprávom prijatých finančných prostriedkov. Žalovaný preto neuvažoval o sume vyplatenej dňa 16.01.2007 ako o preddavku podľa . V tomto duchu sa nevyjadril ani v podaniach v rámci tohto súdneho konania, ani na pojednávaniach. Procesná obrana žalovaného sa v priebehu konania menila, keď najprv na pojednávaní dňa 01.06.2016 hovoril vo vzťahu k sume 285.072, 19 Eur ako o úmyselnom bezdôvodnom obohatení, s premlčacou lehotou 10 rokov, neskôr na pojednávaní dňa 05.09.2018 pri žalobkyňou uplatnenej námietke premlčania uviedol, že nie je voči čomu vznášať námietku premlčania, keďže netvrdí že ide o bezdôvodné obohatenie, ale tvrdí, že prijatie sumy 285.072, 19 Eur keby sa nezapočítalo do žalovanej sumy je v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný nehovoril o preddavku na vyrovnací podiel. Na začiatku pojednávania dňa 05.09.2018 žalovaný uviedol, že predmetná suma vyplatená 16.01.2007 je jednoznačne časťou vyrovnacieho podielu.

3.3. Konateľ žalovaného Ing. X. D. na pojednávaní dňa 01.06.2016 uviedol, že sa nevie vyjadriť, z akého titulu bola žalobkyni suma 284.977,60 Eur dňa 16.01.2007 vyplatená. Žalobkyňa mala za to, že v prípade sumy 285.072,19 Eur prijatej žalobkyňou 16.01.2007, nemožno hovoriť o vyrovnacom podiele, keďže jej účasť v spoločnosti žalovaného zanikla až 28.05.2011, a až od tohto dátumu si žalobkyňa mohla nárokovať vyplatenie vyrovnacieho podielu. Rovnako uvedenú sumu nebolo možné chápať ani ako preddavok na vyrovnací podiel, pretože v čase zistenia, že nárok naň nevznikol, čo bolo najneskôr

04.02.2009 po zápise žalobkyne do obchodného registra ako spoločníčky žalovaného, nebolo známe, či účasť žalobkyni ako spoločníčky v spoločnosti žalovaného bude súdom niekedy v budúcnosti zrušená.

3.4. Sám žalovaný na valnom zhromaždení dňa 02.08.2010 deklaroval záujem vymáhať vrátenie tejto sumy žalobou, ktorú však nepodal.

3.5. Žalobkyňa prijala dňa 16.01.2007 sumu vyplatenú žalovaným vo výške 285.072,19 Eur v dobrej viere, keďže žalovaný ju zavádzal v otázke zániku jej účasti v spoločnosti, resp. minimálne žalobkyňa bola v domnení, že nárok na sumu 285.072, 19 Eur v čase jej vyplatenia má.

3.6. Súd prvej inštancie sa v rozsudku zo dňa 15.03.2019 tiež zaoberal námietkou premlčania, a konštatoval, že vznesenia námietky premlčania vo vzťahu k „preddavku na vyrovnací podiel" žalobkyne je v tomto prípade prejavom zneužitia práva, pretože samotná žalobkyňa plnenie v sume 285.072, 19 Eur nepochybne prijímala ako vyrovnací podiel. Vôbec nezobral do úvahy, že vyplatenie predmetnej sumy sa viazalo k inej skutočnosti, ako k zániku účasti žalobkyne v spoločnosti žalovaného, o ktorej bolo rozhodnuté Rozsudkom Okresného súdu v Prievidzi, č. k. , zo dňa 07.04.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.05.2011. Táto suma bola prijatá v čase, keď nebolo známe či žalobkyňa podá návrh na zrušenie svojej účasti v spoločnosti. Hoci žalobkyňa sumu 285.072,19 Eur prijala ako vyrovnací podiel, nebolo to prijatie sumy vyrovnacieho podielu, a už vôbec nie vyrovnacieho podielu na základe zániku jej účasti v spoločnosti žalovaného, ku ktorému došlo až v roku 2011. Súd prvej inštancie zjednodušujúcou skratkou spojil dva rozdielne nároky vzhľadom na ich označovanie stranami rovnakým slovným spojením „vyrovnací podiel". Žalovaný vyplatil žalobkyni dňa 16.01.2007 sumu 285.072,19 Eur, ktorá po právnej stránke nebola vyrovnacím podielom, keďže žalobkyni v tom čase účasť v spoločnosti nezanikla. Žalovaný chcel na valnom zhromaždení dňa 02.08.2010 vymáhať vrátenie tejto sumy od žalobkyne súdnou cestou, ak túto sumu žalobkyňa dobrovoľne nevráti do 30.09.2010. Žalovaný tak neurobil, nebol obozretný pri ochrane svojich práv a žalobu nepodal, a jeho nárok na vrátenie sumy 285.072,19 Eur vyplatenej žalobkyni dňa 16.01.2007 sa tak premlčal, ako bezdôvodné obohatenie v premlčacej lehote, ktorá začala plynúť najneskôr dňa 04.02.2009, keď bola žalobkyňa zapísaná do obchodného registra, a bolo zrejmé že jej účasť v spoločnosti v čase vyplatenie sumy 285.072,19 Eur dňa 16.01.2007 trvala.

3.7. Konateľ žalovaného Ing. X. D. na pojednávaní dňa 01.06.2016 uviedol, že vrátenie uvedenej sumy nevymáhali preto, lebo boli názoru, že táto suma sa započíta, čo sama žalobkyňa údajne v niektorých dokumentoch potvrdila, s tým že to žalovaný vie doložiť. V súdnom konaní takýto doklad žalovaný nepredložil. Najmä, žiadny takýto započítavací prejav, ani žiadny iný prejav, ktorý by mohol odôvodňovať skutočnosť, že suma 285.072,19 Eur je preddavkom na vyrovnací podiel, žalobkyňa neurobila.

3.8. Podľa , na to, čo dal pred uzatvorením zmluvy niektorý účastník, hľadí sa ako na preddavok. o zrušení účasti žalobkyne v spoločnosti rozhodol okresný súd až v roku 2010. Okresný súd v Prievidzi, rozsudkom č. k. zo dňa 07.04.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.05.2011 zrušil žalobkyni až dňa 28.05.2011 jej účasť v spoločnosti BEVEX - Banský Výskum; spol. s r.o. Tým vznikol žalobkyni nárok na vyrovnací podiel zo zákona. Aplikovať preto nemožno na tento prípad, kedy k žiadnemu uzatvoreniu zmluvy nedošlo, a nárok na vyrovnací podiel vznikol zo zákona po tom, ako súd rozhodol o zrušení účasti žalobkyne v spoločnosti žalovaného.

4. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného zdôraznila, že suma 285.072,81 Eur vyplatená žalobkyni dňa 16.01.2007 nebola preddavkom na vyrovnací podiel. Nemožno hovoriť o vyrovnacom podiele, keďže jej účasť v spoločnosti žalovaného zanikla až dňa 28.05.2011, a až od tohto dátumu si žalobkyňa mohla nárokovať vyplatenie vyrovnacieho podielu. Rovnako uvedenú sumu nebolo možné chápať ani ako preddavok na vyrovnací podiel, pretože v čase zistenia, že nárok naň nevznikol, čo bola najneskôr dňa 04.02.2009 po zápise žalobkyne do obchodného registra ako spoločníčky žalovaného, nebol známe, či účasť žalobkyne ako spoločníčky v spoločnosti žalovaného bude súdom niekedy v budúcnosti zrušená. Sám žalovaný na valnom zhromaždení dňa 02.08.2010 deklaroval záujem vymáhať vrátenie tejto sumy žalobou.

4.2. Z ďalšej argumentácie žalovaného vyplýva, že žalovaný nesplnil povinnosť vyplatiť vyrovnací podiel žalobkyni preto, že odmietla podpísať splátkový kalendár na sumu 281.000 Eur, ktorú žalovaný hodlal vyplatiť žalobkyni ako vyrovnací podiel. A opäť ide zo strany žalovaného o osočovanie žalobkyne, ako úplne vedome zmarila podpísanie dohody o splátkach, bez ohľadu na to, že vyplatenie tejto sumy naraz by vážne existenčne ohrozilo firmu atď. Táto argumentácia žalovaného je scestná. Žalovaný predsa mohol dobrovoľne uhrádzať žalobkyni vyrovnací podiel, pre jeho vyplatenie predsa nie je podmienkou podpis dohody o jeho splátkach. Nárok na vyrovnací podiel vznikol zo zákona, splatný bol 24.08.2012, a žalovaný mohol a mal zaplatiť tento vyrovnací podiel naraz v lehote splatnosti. Žalovaný však navrhol žalobkyni dohodu o splátkach vyrovnacieho podielu, ktorým žalobkyňu tlačil okrem samotných splátok tiež k uznaniu nároku na vyrovnací podiel vo výške, ktorú ona neuznávala. Samotný splátkový kalendár nebol len o výške splátok, ale najmä o uznaní výšky nároku na vyrovnací podiel zo strany žalobkyne, ktoré výška bola medzi stranami sporná a k podpisu dohody preto nedošlo. Argumentovať ekonomickým stavom spoločnosti je rovnako scestné, žalovaný v konaní nepreukázal ekonomický stav spoločnosti, ktorý by bránil vyplateniu vyrovnacieho podielu naraz, či už z vlastných zdrojov, alebo z úverových zdrojov, ktoré žalovaný mohol získať na vyplatenie vyrovnacieho podielu. Žalovaný sa o získanie prípadného úveru ani nepokúsil. Žalobkyni vznikol nárok na vyplatenie vyrovnacieho podielu naraz do dňa 24.08.2012, pričom žalovaný uhradil prvú splátku až dňa 25.02.2014. 4.3. S poukazom na uvedené, označovanie konania žalobkyne, ktorá si v súdnom konaní uplatnila nárok na úroky z omeškania, za konanie v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a za zneužitie práva je úplne scestné s pochybným zdôvodnením odkazujúc na postoj a konanie žalobkyne voči žalovanej spoločnosti. Zvlášť, keď z podanej žaloby ako aj z výsledku dokazovania je zrejmé, že zásady poctivého obchodného styku porušoval od samého začiatku žalovaný, čoho výsledkom je aj to, že žalobkyňa sa vyplatenia vyrovnacieho podielu musela domáhať na súde, a až po takmer 7 rokoch od splatnosti nároku jej bola vyplatená ďalšia (a stále nie celá) časť vyrovnacieho podielu 131.850,81 Eur. Tiež poukazujme na to, že už v priebehu samotného konania bolo zrejmé, že žalovaný nespochybňoval nárok na vyplatenie tejto sumy 131.850,81 Eur, resp. jej vyplatenie v prevažnej časti, napriek tomu tak dobrovoľne neurobil, a čakal na skončenie konania a rozsudok súdu. K vyplateniu pristúpil až po vyhlásení rozsudku.

5. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedol, že po smrti manžela žalobkyňa nikdy neuvažovala, že sa stane spoločníkom spoločnosti žalovaného. Pri každej príležitosti osobného alebo písomného kontaktu vo vzťahu k spoločníkom či konateľovi spoločnosti prezentovala požiadavku vyplatenia vyrovnacieho podielu v súlade so Spoločenskou zmluvou. Nebola nikdy v žiadnom vedomostnom alebo právnom omyle, tak to prezentuje pre niektoré jej konania jej obhajoba. Dôkazné listiny boli v súdnych konaniach predložené.

5.2. Všetky finančné prostriedky, ktoré prevzala od žalovaného po smrti svojho manžela nespochybniteľne prijala žalobkyňa ako vyrovnací podiel.

5.3. Postup žalobkyne pri uplatňovaní svojich nárokov je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, preto by nemal používať právnu ochranu.

5.4. Tieto jej nároky zároveň významne ohrozujú vlastnícke práva a hodnoty všetkých súčasných vlastníkov obchodného majetku spoločnosti a s veľkou pravdepodobnosťou aj samotnú podnikateľskú činnosť firmy s 59 zamestnancami v jej nasledujúcom období.

6. Odvolací súd konštatuje, že výrok I. ktorým súd prvej inštancie konanie o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 3 458 % ročne zo sumy 697.923,- Eur od 25.08.2012 do 25.02.2014, zo sumy 674.523,- Eur od 26.02.2014 do 28.03.2014, zo sumy 651.123,-Eur od 29.03.2014 do 30.04.2014, zo sumy 627.723,- Eur od 01.05.2014 do 30.05.2014, zo sumy 604.323,- Eur od 31.05.2014 do 30.06.2014, zo sumy 580.923,- Eur od 01.07.2014 do 31.07.2014, zo sumy 557.523,- Eur od 01.08.2014 do 28.08.2014, zo sumy 534.123,- Eur od 29.08.2014 do 30.09.2014, zo sumy 510.723,- Eur od 01.10.2014 do 31.10.2014, zo sumy 487.323,- Eur od 01.11.2014 do 01.12.2014, zo sumy 463.923,- Eur od 02.12.2014 do 30.12.2014, zo sumy 440.423,- Eur od 31.12.2014 do 30.01.2015, zo sumy 416.923,- Eur od 31.01.2015 do zaplatenia zastavil, nebol napadnutý odvolaním žiadnou zo strán sporu a nadobudol právoplatnosť uplynutím odvolacej lehoty. Z uvedeného dôvodu nebol predmetom odvolacieho prieskumu.

7. Odvolací súd v ďalšom konštatoval, že žiadna zo strán sporu nepodala odvolanie v tej časti výroku II., ktorým súd prvej inštancie zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobkyni sumu 131.850,81 Eur uplatnenej titulom istiny a sumu 40 Eur titulom paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. V tejto časti nadobudol rozsudok súdu prvej inštancie právoplatnosť uplynutím odvolacej lehoty a z uvedeného dôvodu nebol predmetom odvolacieho prieskumu.

8. Odvolací súd konštatuje, že žiadna zo strán nepodala odvolanie voči výroku súdu prvej inštancie ktorým žalobu zamietol v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 0,75 % ročne zo sumy 412.850,81 Eur od 25.08.2012 do 25.02.2014, zo sumy 389.450,81 Eur od 26.02.2014 do 28.03.2014, zo sumy 366.050,81 Eur od 29.03.2014 do 30.04.2014, zo sumy 342.650,81 Eur od 01.05.2014 do 30.05.2014, zo sumy 319.250,81 Eur od 31.05.2014 do 30.06.2014, zo sumy 295.850,81 Eur od 01.07.2014 do 31.07.2014, zo sumy 272.450,81 Eur od 01.08.2014 do 28.08.2014, zo sumy 249.050,81 Eur od 29.08.2014 do 30.09.2014, zo sumy 225.650,81 Eur od 01.10.2014 do 31.10.2014, zo sumy 202.250,81 Eur od 01.11.2014 do 01.12.2014, zo sumy 178.850,81 Eur od 02.12.2014 do 30.12.2014, zo sumy 155.350,81 Eur od 31.12.2014 do 30.01.2015, zo sumy 131.850,81 Eur od 31.01.2015 do zaplatenia. Žalobkyňa si po úprave žaloby uplatňovala 9,5 % ročný úrok z omeškania. Z obsahu odvolania vyplýva, že voči tejto časti zamietajúceho úroku z omeškania vo výške 0,75 % ročne odvolanie podané nebolo, čo vyplýva aj zo samotného obsahu odvolania, kedy sa žalobkyňa domáha zaplatenia 8,75 % ročného úroku z omeškania. Preto odvolací súd uzavrel, že v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie nadobudol právoplatnosť uplynutím odvolacej lehoty a nebol predmetom odvolacieho prieskumu.

9. Odvolací súd vec preskúmal odvolanie žalovaného podľa v rozsahu podaného odvolania žalovaného a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v časti priznaného úroku z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 412.850,81 Eur od 25.08.2012 do 25.02.2014, zo sumy 389.450,81 Eur od 26.02.2014 do 28.03.2014, zo sumy 366.050,81 Eur od 29.03.2014 do 30.04.2014, zo sumy 342.650,81 Eur od 01.05.2014 do 30.05.2014, zo sumy 319.250,81 Eur od 31.05.2014 do 30.06.2014, zo sumy 295.850,81 Eur od 01.07.2014 do 31.07.2014, zo sumy 272.450,81 Eur od 01.08.2014 do 28.08.2014, zo sumy 249.050,81 Eur od 29.08.2014 do 30.09.2014, zo sumy 225.650,81 Eur od 01.10.2014 do 31.10.2014, zo sumy 202.250,81 Eur od 01.11.2014 do 01.12.2014, zo sumy 178.850,81 Eur od 02.12.2014 do 30.12.2014, zo sumy 155.350,81 Eur od 31.12.2014 do 30.01.2015, zo sumy 131.850,81 Eur od 31.01.2015 do zaplatenia potvrdiť ako vecne správny podľa . O odvolaní žalobcu rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa , pretože vo veci nebolo potrebné zopakovať dokazovanie a nevyžadoval to ani dôležitý verejný záujem.

10. Žalovaný založil podané odvolanie čo do úrokov z omeškania z priznanej istiny na jeho maximálnej snahe uhradiť žalobkyni dlžnú sumu, dôvodil, že žalobkyňa zmarila uzatvorenie dohody o plnení v splátkach, argumentoval ust. § 265 Obch. zák. kedy konanie žalovanej považoval za konanie v rozpore s poctivým obchodným stykom a dôvodil insolventnosťou žalovaného a ohrozením fungovania samotnej spoločnosti. Uvedené odvolacie dôvody nepovažoval odvolací súd za relevantné.

11. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie o úroku z omeškania na skutočnosti, že výška úroku z omeškania bola v rozhodnom čase podľa , a nar. vl. č. o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky. Pri skúmaní momentu vzniku omeškania súd prvej inštancie vychádzal z čl. 39 ods. 2 Spoločenskej zmluvy. Dňa 25.07.2012 sa konalo riadne valné zhromaždenie spoločníkov spoločnosti žalovaného, na ktorom bola schválená účtovná závierka za rok 2011. Splatnosť vyrovnacieho podielu nastala 30-ty deň po schválení riadnej účtovnej závierky za rok 2011 t.j. dňa 24.08.2012, dokedy bol povinný žalovaný žalobkyni vyrovnací podiel vyplatiť. Nesplnenie tejto povinnosti je sankcionované úrokom z omeškania, v danom prípade v zákonnej výške, keďže zmluvne dohodnutý úrok z omeškania medzi stranami sporu nebol. Omeškanie žalovaného s vyplatením vyrovnacieho podielu tak nastalo dňom 25.08.2012. Ku dňu 25.08.2012 (deň vzniku omeškania) bola základná úroková sadzba ECB vo výške 0,75 %, na základe uvedeného má tak žalobkyňa nárok na úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo súm, ktoré odvolací súd uviedol vo výroku tohto rozhodnutia. V prevyšujúcej časti príslušenstva súd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú z dôvodu nesúladu so zákonnou výškou úroku

z omeškania zamietol.

12. Po preskúmaní spisového materiálu odvolací súd uzavrel, že rozsudok súdu prvej inštancie je v žalobcom napadnutom výroku o úrokoch z omeškania vecne právny a táto vecná správnosť predstavuje správnu aplikáciu a interpretáciu právnych noriem na základe správne a dostatočne zisteného skutkového stavu. Odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie a na jeho právne posúdenie. Žalobca v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na rozhodnutie odvolacieho súdu. Moment splatnosti určil správne, nasledujúcim dňom sa dostal žalovaný s plnením svojho peňažného záväzku do omeškania a žalobkyni vzniklo právo na zaplatenie úroku z omeškania v zákonnej výške nakoľko zmluvne dohodntý úrok z omeškania strany nemali. Nebolo povinnosťou žalobkyne podpisovať dohodu o splátkovom kalendári, ani zohľadňovať finančnú situáciu spoločnosti. Odmietnutie tejto dohody nemožno považovať za konanie v rozpore s pocivým obchodným stykom, či dobrými mravmi. Žalobcom uplatnené podstatné odvolacie tvrdenia nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní a v právnom posúdení veci súdom prvej inštancie, a preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti potvrdil, ako vecne správny v zmysle ustanovenia , a v celom rozsahu sa stožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia.

13. Žalobkyňa podala odvolanie voči výroku III., ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá a to v časti o zaplatenie 285.072,19 Eur spolu s 8,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 285.072,19 Eur od 25.08.2012 do zaplatenia a čo do výroku o trovách konania.

14. Svoje odvolanie založila na tvrdení, že súd prvej inštancie priznal žalobkyni nárok na vyplatenie vyrovnacieho podielu len vo výške 131.850,81 Eur s príslušenstvom a vo zvyšku predstavujúceho sumu 285.072,19 Eur žalobu zamietol, a to s poukázaním na to, že túto sumu prijatú žalovanou dňa 16.01.2007 možno považovať za preddavok na vyrovnací podiel podľa , podľa ktorého na to, čo dal pred uzatvorením zmluvy niektorý účastník, hľadí sa ako na preddavok. Zdôraznila, že žalobkyňa nemohla prijať dňa 16.01.2007 sumu 285.072,19 Eur ako vyrovnací podiel, ani ako preddavok na vyrovnací podiel, a to z dôvodu, že jej návrh na zrušenie jej účasti v spoločnosti žalovaného podala až dňa 14.05.2009, a jej účasť v spoločnosti zanikla až dňa 28.05.2011. Až od tohto momentu vznikol žalobkyni nárok na vyrovnací podiel.

15. Po preskúmaní odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie v žalobkyňou napadnutej časti odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie pri svojom rozhodnutí o zamietnutí časti nároku žalobkyne vo výške 285.072,19 Eur s príslušenstvom vec nesprávne právne posúdil, keď svoje rozhodnutie založil v tejto časti na ust. § 498 Obč. zák.

16. V prvom rade je potrebné konštatovať, že Obch. zák. poskytnutie preddavku pred uzavretím obchodnej zmluvy priamo neupravuje. Len v rámci niektorých zmluvných typov má úpravu poskytnutia preddavku na cenu budúceho plnenia. Právnym dôvodom na poskytnutie preddavku je záväzok na zaplatenie určitej sumy vyplývajúcej z konkrétneho zmluvného dojednania. V zásade platí, že ak odpadne (nenastane) právny dôvod, na základe ktorého bol preddavok ako čiastočné plnenie poskytnutý, je potrebné ho vrátiť, ak v zmluve nebolo dohodnuté inak. Ak k uzavretiu uvažovanej zmluvy nedôjde, odpadne tým dodatočne dôvod plnenia, takže na strane účastníka, ktorému bol poskytnutý preddavok druhým účastníkom ide o bezdôvodné obohatenie získané plnením, právny dôvod ktorého dodatočne odpadol (viď Imrich Fekete , Veľký komentár str. 1410 rok vydania 2011).

17. V súdenej veci je zrejmé, že strany sporu pôvodne mylne predpokladali, že žalobkyňa nemá nárok na účasť spoločnosti po smrti manžela, spoločníka žalovaného a to v dôsledku ustanovení spoločenskej zmluvy, ktoré v čase jeho smrti, boli v rozpore so zákonom. Žalobkyňa sa tak stala spoločníčkou spoločnosti a z jej účasti bola vylúčená rozhodnutím súdu a nie na zmluvnom základe. Z vykonaného dokazovania je nesporné, že medzi stranami sporu nedošlo k ukončeniu účasti žalobkyne na spoločnosti žalovaného na základe zmluvného vzťahu, ale rozhodnutím súdu. Súd prvej inštancie preto na právny vzťah strán sporu aplikoval nesprávne ustanovenie § 498 Obč. zák. Na základe vykonaného dokazovania sa v tomto štádiu konania nejaví medzi stranami ako sporné, že žalobkyni vznikol nárok na zaplatenie sumy 285.072, 19 Eur z titulu jej nároku na vyrovnací podiel, po jej zrušení účasti spoločníka spoločnosti rozhodnutím súdu. Výška vyrovnacieho podielu bola v tomto

konaní určená rozhodnutím súdu na základe vykonaného dokazovania a nie na základe zmluvného konsenzu oboch strán. Sporným medzi stranami však ostáva, či v predchádzajúcom období vyplatenú sumu žalobkyni v rovnakej výške možno považovať za splnenie si záväzku žalovaným voči žalobkyni, či došlo k premlčaniu tohto nároku žalobcu alebo zániku vzájomných nárokov strán sporu napr. započítacím prejavom, alebo kompenzačnou námietkou vznesenou v spore. Z obsahu spisu vyplýva, že strany sporu mali v priebehu rokov snahu riešiť vzniknutú situáciu týkajúcu sa vyplatenia sumy 285.072,19 Eur žalovaným žalobkyni. Tejto skutočnosti súd prvej inštancie nevenoval vo vykonávanom dokazovaní dostatočnú pozornosť a jednotlivé úkony strán sporu nevyhodnocoval z hľadiska prípadného uznávacieho prejavu žalobkyne, či započítania žalovaným. V ďalšom konaní si bude musieť súd prvej inštancie ustáliť charakter nároku žalovaného voči žalobkyni pri vyplatení sumy 285.072,19 Eur a tento kvalifikovať v tom zmysle či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah. Rovnako bude postupovať pri žalobkyňou uplatnenom nároku. Následne vyhodnotí žalobkyňou vznesenú námietku premlčania a to aj z hľadiska dobrých mravov a preskúma či v konaní pred súdom, prípadne pred začatím konania zo strany žalobkyne došlo k uznávaciemu prejavu voči žalovaným vyplatenej sumy 285.072,19 Eur, prípadne či došlo k započítaciemu prejavu vzájomných nárokov strán sporu.

18. Pretože rozsudok súdu prvej inštancie nie je správny z hľadiska odvolacích dôvodov uvedených žalobkyňou, odvolací súd ho podľa v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa .

19. Súd prvej inštancie, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa , vo veci opätovne rozhodne. Nedostatky súdneho konania ako vyššie uvedené vady konania spočívajúce v postupe súdu prvej inštancie, tak ako ich odvolací súd zistil a uviedol v tomto zrušujúcom uznesení, odstráni súd prvej inštancie v konaní o novom rozhodnutí vo veci. Po vykonanom dokazovaní opätovne právne posúdi vec, vo veci rozhodne, svoje rozhodnutie jasne, stručne a najmä presvedčivo odôvodní v zmysle ust. , pričom v novom rozhodnutí bude dôsledne vychádzať zo skutočností vyplývajúcich z obsahu spisu, predložených dôkazov a tvrdení strán sporu.

20. Odvolací súd zrušil výrok súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov ako výrok viazaný k meritórnemu rozhodnutiu. Podľa rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci aj o náhrade trov konania, vrátane trov odvolacieho konania, pričom sa pri rozhodovaní o trovách bude zaoberať aj ust. , ktorého aplikácie sa žalobkyňa v odvolaní domáhala.

21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) :

- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( )

- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( )

- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( )

- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, )

- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, )

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa ). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).