Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_18Cb-51-2015.pdf
PDF · 264.26 KB
Case nature
Area
Subarea
18Cb/51/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Zuzanou Kotríkovou v spore žalobkyne: D. U., rod. L., narodená X.XX.XXXX, trvale bytom E., U. č. XXX/X, občan SR, zastúpená: D.. G. P., D., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom E., Š.U. XXX/XX proti žalovanému: BEVEX - BANSKÝ VÝSKUM, spol. s r.o., IČO: 31 616 399, so sídlom Prievidza, Košovská cesta 20, právne zastúpený: JUDr. Ivan Žilík PhD. Advokátska kancelária, so sídlom v Prievidzi , M. R. Štefánika 11/1, o zaplatenie sumy 416.923,- Eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 285.072,19 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 285.072,19 Eur od 25.08.2012 do zaplatenia v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobkyňa m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ich výške súd rozhodne samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1.Žalobkyňa sa žalobou podanou na súd dňa 16.12.2015 domáhala zaplatenia sumy 416.923,- EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50% denne zo sumy 697.923,- EUR od 25.08.2012 do 25.02.2014, zo sumy 674.523,- EUR od 26.02.2014 do 28.03.2014, zo sumy 651.123,-EUR od 29.03.2014 do 30.04.2014, zo sumy 627.723,- EUR od 01.05.2014 do 30.05.2014, zo sumy 604.323,- EUR od 31.05.2014 do 30.06.2014, zo sumy 580.923,- EUR od 01.07.2014 do 31.07.2014, zo sumy 557.523,- EUR od 01.08.2014 do 28.08.2014, zo sumy 534.123,- EUR od 29.08.2014 do 30.09.2014, zo sumy 510.723,- EUR od 01.10.2014 do 31.10.2014, zo sumy 487.323,- EUR od 01.11.2014 do 01.12.2014, zo sumy 463.923,- EUR od 02.12.2014 do 30.12.2014, zo sumy 440.423,- EUR od 31.12.2014 do 30.01.2015, zo sumy 416.923,- EUR od 31.01.2015 do zaplatenia, paušálnej náhrady nákladov vo výške 40,- EUR a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnila tým, že rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 14Cb/77/2009 zo dňa 07.04.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 16Cob/88/2010 zo dňa 30.03.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.05.2011 jej bola dňa 28.05.2011 súdom zrušená účasť v spoločnosti BEVEX - Banský výskum spol. s r.o. a v zmysle § 150 Obchodného zákonníka a čl. 36 Spoločenskej zmluvy jej vzniklo právo na vyrovnací podiel. Dňa 25.07.2012 sa konalo Valné zhromaždenie spoločníkov žalovaného, na ktorom bola schválená účtovná závierka za rok 2011, podľa ktorej vlastné imanie žalovaného predstavuje k 31.12.2011 výšku 4.229.838,- EUR. Žalobkyňa sa so žalovaným nedohodla na lehote na vyplatenie vyrovnacieho podielu inak, ako je uvedené v čl. 39 bod. 2 Spoločenskej zmluvy, preto jej mal byť vyrovnací podiel vyplatený najneskôr do 30 dní od 25.07.2012 t.j. do 24.08.2012. Žalovaný tak v uvedenej lehote neurobil a to ani čiastočne a dostal sa tak do omeškania od 25.08.2012. Žalobkyňa zaslala žalovanému niekoľko upomienok a to dňa 07.11.2012, predžalobnú upomienku zo dňa 06.06.2013, druhú predžalobnú upomienku zo dňa 01.02.2014, tretiu predžalobnú upomienku zo dňa 03.03.2015 a poslednú predžalobnú upomienku dňa 25.06.2015. Ku dňu podania žaloby na súd
však nebol vyrovnaní podiel žalobkyni v plnej miere vyplatený. Žalovaný neustále odkladal plnenie a žalovanú neustále vyzýval na ,,finančné/peňažné vyčíslenie“ svojho právneho nároku a žiadal o predloženie návrhu dohody o výplate vyrovnacieho podielu a tým, že navrhovateľka výšku vyrovnacieho podielu nevyčíslila podmieňoval žalovaný vyplatenie vyrovnacieho podielu žalobkyni. Takéto konanie je podľa žalobkyne možné považovať za šikanózne, bez opory v zákone, pretože žalovanému nič nebránilo výšku vyrovnacieho podielu pripadajúceho žalobkyni na vyrovnací podiel vyčísliť a tento jej do 24.08.2012 vyplatiť. Spoliehať sa na výpočet osoby požadujúcej plnenie od žalovaného by bolo podľa žalobkyne aj v rozpore s povinnosťou konateľa podľa § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka. Neustále vyzývanie žalobkyne k tomu, aby výšku vyrovnacieho podielu vyčíslila ako prvá sa javí ako špekulatívne, s cieľom využiť prípadné pochybenie na strane žalobkyne, ktorá v predžalobnej upomienke zo dňa 25.06.2015 výšku vyrovnacieho podielu vyčíslila a túto si žalobou uplatňuje spolu s príslušenstvom. Podľa súvahy žalovaného k 31.12.2011, riadok 067 - vlastné imanie, čisté obchodné imanie žalovaného predstavovalo k 31.12.2011 výšku 4.229.838,- EUR , podiel žalobkyne na základnom imaní žalovaného v spoločnosti činil 16,5%, na základe čoho vyrovnací podiel žalobkyne predstavuje sumu 697.923,- EUR. Základné imanie ku dňu zániku účasti žalobkyne v spoločnosti žalovaného k 28.05.2011 predstavovalo 6.638,783777EUR, rozsah splatenia 6 638,783777 EUR, splatený vklad žalobkyne bol pri zániku jej účasti vo výške 1 095,399323, splatené 1 095,399323 EUR, t.j. v pomere 16,5% k splateným vkladom všetkých spoločníkov. Do 30.01.2015 žalovaný žalobkyni vyplatil vyrovnací podiel vo výške 281.000,- EUR pripísaním na bankový účet žalobkyne v splátkach dňa 25.02.2014 sumu 23.400,- EUR, dňa 28.03.2014 sumu 23.400,- EUR, dňa 30.04.2014 sumu 23.400,- EUR, dňa 30.05.2014 sumu 23.400,- EUR, dňa 30.06.2014 sumu 23.400,- EUR, dňa 31.07.2014 sumu 23.400,- EUR, dňa 28.08.2014 sumu 23.400,- EUR, dňa 30.09.2014 sumu 23.400,- EUR, dňa 31.10.2014 sumu 23.400,- EUR, dňa 01.12.2014 sumu 23.400,- EUR, dňa 30.12.2014 sumu 23.500,- EUR, dňa 30.01.2015 sumu 23.500,- EUR. Doplatok 416.923,- EUR žiadala žalobkyňa od žalovaného naposledy uhradiť predžalobnou výzvou zo dňa 25.06.2015 s upozornením, že v prípade neuhradenia doplatku do 7 dní sa žalobkyňa so svojim nárokom obráti na súd a bude si doplatok vymáhať súdnou cestou vrátane úrokov z omeškania. Žalovaný na túto upomienku nereagoval, nedošlo k úhrade požadovaného doplatku. Základná úroková sadzba ECB od 11.07.2012 do 07.05.2013 predstavovala 1,50% a sadzba zákonného úroku z omeškania tak k 25.08.2012 predstavoval 9,50%, žalobkyňa si preto uplatňuje aj úrok z omeškania vo výške 9,50% denne zo sumy 416.923,- EUR od 31.01.2015 do zaplatenia a zároveň aj úroky z omeškania z jednotlivých platieb, ktoré žalovaný uhradil po lehote ich splatnosti spolu s paušálnou náhradou nákladov vo výške 40,- EUR.
2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomne podaním z 06.04.2016, v ktorom v prvom rade namietal, že žalobkyňa pred súdom, ako už neraz v minulosti v iných konaniach, účelovo uvádza niektoré fakty v evidentnej snahe získať od žalovaného čo najviac finančných prostriedkov cez svoj údajný nárok na zaplatenie vyrovnacieho podielu podľa § 61 ods. 2 a 3 Obchodného zákonníka. V podanej žalobe je pravdivé len tvrdenie, že žalobkyni bola žalovaným vyplatená suma 281.000,- EUR dňa 30.01.2015. Žalovaný k výške vyrovnacieho podielu 697.923,- EUR od ktorého žalobkyňa odpočítala sumu 281.000,- EUR a žiada rozdiel v sume 416.923,- EUR uviedol, že dňa 11.05.2005 zomrel manžel žalobkyne Ing. D. U., ktorý bol spoločníkom žalovaného. V dedičskom konaní vedenom pod sp. zn. XXD XXX/XXXX, I. XXX/XXXX si pre účely dedičského konania nechala žalobkyňa spolu so svojimi synmi vypracovať znalecký posudok na výšku vyrovnacieho podielu po poručiteľovi na sumu 22.320 000,- Sk. Po smrti manžela žalobkyňa vôbec neuvažovala, že by ostala spoločníkom žalovaného, naopak jednoznačne prezentovala svoj záujem o vyplatenie sumy 22.230 000,- Sk, ktorú jej žalovaný odmietol vyplatiť a z titulu vyrovnacieho podielu jej vyplatil reálnu sumu 8.588 085,- Sk ( 284.977,602,- EUR) a to dňa 16.01.2007, ktorú sumu žalobkyňa riadne prevzala. Túto sumu žalobkyňa v žalobe neuviedla, teda bolo jej vyplatených spolu 565.977,60 EUR ( súčet súm 281.000,- EUR - vyplatená 30.01.2015 a sumy 284.977,602 EUR - vyplatená 16.01.2007). Po vyplatení sumy 8. 588 085,- Sk žalobkyňa podala na súd dňa 22.03.2007 žalobu ( konanie sp. zn. 12Rob/11/07 neskôr sp. zn. 7Cb/13/07) o zaplatenie 13.731 915,- Sk, čo je rozdiel znaleckým posudkom v dedičskom konaní vypočítaného podielu 22.320 000,- Sk a vyplatenou sumou 8.588 085,- Sk a aktívne sa snažila na základe nadhodnoteného znaleckého posudku vypracovaného v dedičskom konaní 14D 860/2005 súdnou cestou získať od žalovaného finančné prostriedky, na ktoré nemala žiaden právny nárok. Po tom, ako zistila, že v konaní sp. zn. 7Cb/13/07 nemôže byť úspešná, zobrala svoj návrh v tomto konaní späť a konanie bolo zastavené. Neskôr sa žalobkyňa na základe žiadosti podanej na obchodný register v Trenčíne dňa 03.02.2009 nechala zapísať do obchodného registra ako spoločník spoločnosti žalovaného a to aj napriek tomu, že z titulu vyplatenia vyrovnacieho podielu po neb. manželovi prijala sumu 8.588 085,- Sk, ešte v ten istý rok dňa 14.05.2009
podala žalobkyňa na súd návrh o zrušenie účasti spoločníka v spoločnosti žalovaného súdu ( konania sp. zn. 14Cb/77/2009). V čase od 16.01.2007 do 28.05.2011 samozrejme prijatú sumu 8.588 085,- Sk žalovanému nevrátila, preto žalovaný navrhuje žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a priznať žalovanému náhradu trov konania.
3. Súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 15.03.2019, č.k. 18Cb/51/2015-341 tak, že vo výroku I. konanie o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 3 458% ročne zo sumy 697.923,- EUR od 25.08.2012 do 25.02.2014, zo sumy 674.523,- EUR od 26.02.2014 do 28.03.2014, zo sumy 651.123,-EUR od 29.03.2014 do 30.04.2014, zo sumy 627.723,- EUR od 01.05.2014 do 30.05.2014, zo sumy 604.323,- EUR od 31.05.2014 do 30.06.2014, zo sumy 580.923,- EUR od 01.07.2014 do 31.07.2014, zo sumy 557.523,- EUR od 01.08.2014 do 28.08.2014, zo sumy 534.123,- EUR od 29.08.2014 do 30.09.2014, zo sumy 510.723,- EUR od 01.10.2014 do 31.10.2014, zo sumy 487.323,- EUR od 01.11.2014 do 01.12.2014, zo sumy 463.923,- EUR od 02.12.2014 do 30.12.2014, zo sumy 440.423,- EUR od 31.12.2014 do 30.01.2015, zo sumy 416.923,- EUR od 31.01.2015 do zaplatenia zastavil. Vo výroku II. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 131.850,81 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 412.850,81 EUR od 25.08.2012 do 25.02.2014, s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 389.450,81 EUR od 26.02.2014 do 28.03.2014, s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 366.050,81 EUR od 29.03.2014 do 30.04.2014, s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 342.650,81 EUR od 01.05.2014 do 30.05.2014, s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 319.250,81 EUR od 31.05.2014 do 30.06.2014, s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 295.850,81 EUR od 01.07.2014 do 31.07.2014, s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 272.450,81 EUR od 01.08.2014 do 28.08.2014, s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 249.050,81 EUR od 29.08.2014 do 30.09.2014, s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 225.650,81 EUR od 01.10.2014 do 31.10.2014, s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 202.250,81 EUR od 01.11.2014 do 01.12.2014, s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 178.850,81 EUR od 02.12.2014 do 30.12.2014, s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 155.350,81 EUR od 31.12.2014 do 30.01.2015, s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 131.850,81 EUR od 31.01.2015 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,00 EUR, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo výroku III. vo zvyšku žalobu zamietol a vo výroku IV. priznal žalovanému voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 36,75 %. Výrok I. nadobudol právoplatnosť 27.06.2019, výrok II.v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 19.08.2020, č.k. 8Cob/40/2019-407 dňa 02.10.2020. O odvolaní voči rozsudku okresného súdu rozhodol Krajský súd v Trenčíne rozsudkom zo dňa 19.08.2020, č.k. 8Cob/40/2019-407 tak, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku II., ktorým žalovaného zaviazal k povinnosti zaplatiť žalobkyni úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 412.850,81 Eur od 25.08.2012 do 25.02.2014, zo sumy 389.450,81 Eur od 26.02.2014 do 28.03.2014, zo sumy 366.050,81 Eur od 29.03.2014 do 30.04.2014, zo sumy 342.650,81 Eur od 01.05.2014 do 30.05.2014, zo sumy 319.250,81 Eur od 31.05.2014 do 30.06.2014, zo sumy 295.850,81 Eur od 01.07.2014 do 31.07.2014, zo sumy 272.450,81 Eur od 01.08.2014 do 28.08.2014, zo sumy 249.050,81 Eur od 29.08.2014 do 30.09.2014, zo sumy 225.650,81 Eur od 01.10.2014 do 31.10.2014, zo sumy 202.250,81 Eur od 01.11.2014 do 01.12.2014, zo sumy 178.850,81 Eur od 02.12.2014 do 30.12.2014, zo sumy 155.350,81 Eur od 31.12.2014 do 30.01.2015, zo sumy 131.850,81 Eur od 31.01.2015 do zaplatenia potvrdil a vo výroku III. ,ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá rozsudkom okresného súdu v napadnutej časti o zaplatenie 285.072,19 Eur spolu s 8,75 % ročne od 25.08.2012 do zaplatenia a vo výroku IV. o náhrade trov konania rozsudkom zrušil a v tejto časti vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Krajský súd vo svojom rozhodnutí vyslovil právny záver, že z vykonaného dokazovania je nesporné, že medzi stranami sporu nedošlo k ukončeniu účasti žalobkyne na spoločnosti žalovaného na základe zmluvného vzťahu, ale rozhodnutím súdu. Na základe vykonaného dokazovania sa v tomto štádiu konania nejaví medzi stranami ako sporné, že žalobkyni vznikol nárok na zaplatenie sumy 285.072, 19 Eur z titulu jej nároku na vyrovnací podiel, po jej zrušení účasti spoločníka spoločnosti rozhodnutím súdu. Výška vyrovnacieho podielu bola v tomto konaní určená rozhodnutím súdu na základe vykonaného dokazovania a nie na základe zmluvného konsenzu oboch strán. Sporným medzi stranami ostáva, či v predchádzajúcom období vyplatenú sumu žalobkyni v rovnakej výške možno považovať za splnenie si záväzku žalovaným voči žalobkyni, či došlo k premlčaniu tohto nároku žalobcu alebo zániku vzájomných nárokov strán sporu napr. započítacím prejavom, alebo kompenzačnou námietkou vznesenou v spore. Krajský súd v rozsudku poukázal na to, že okresný súd jednotlivé úkony strán sporu nevyhodnocoval z hľadiska prípadného uznávacieho prejavu žalobkyne, či započítania žalovaným. V ďalšom konaní si bude musieť súd prvej inštancie ustáliť
charakter nároku žalovaného voči žalobkyni pri vyplatení sumy 285.072,19 Eur a tento kvalifikovať v tom zmysle, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah. Rovnako bude postupovať pri žalobkyňou uplatnenom nároku. Následne vyhodnotí žalobkyňou vznesenú námietku premlčania a to aj z hľadiska dobrých mravov a preskúma, či v konaní pred súdom, prípadne pred začatím konania zo strany žalobkyne došlo k uznávaciemu prejavu voči žalovaným vyplatenej sume 285.072,19 Eur, prípadne či došlo k započítaciemu prejavu vzájomných nárokov strán sporu. Súd prvej inštancie, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa § 391 ods. 2 CSP má tak vo veci opätovne rozhodnúť a podľa § 396 ods. 3 CSP má súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci rozhodnúť aj o náhrade trov konania, vrátane trov odvolacieho konania, pričom sa pri rozhodovaní o trovách má zaoberať aj ust. § 257 CSP, ktorého aplikácie sa žalobkyňa v odvolaní domáhala.
4.Súd pojednával a rozhodoval dňa 08.09.2021 na súdnom pojednávaní o predmete sporu t.j. neprávoplatnej časti žalobného nároku t.j. o zaplatenie sumy 285.072,19 Eur spolu s 8,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 285.072,19 Eur od 25.08.2012 do zaplatenia a o nároku na náhradu trov konania v prítomnosti oboch strán sporu. Celková hodnota vyrovnacieho podielu ustálená znaleckým dokazovaním na sumu 697.923,- Eur už nebola spornou. Na pojednávaní dňa 08.09.2021 doplnil v spore (do vyhlásenia rozsudku zo dňa 15.03.2019) doposiaľ vykonané dokazovanie (už obsiahnuté výsluchom strán sporu, výsluchom svedkov, znaleckým dokazovaním a oboznámením listinnými dôkazmi založenými jednak v súdnom spise sp. zn. 18Cb/51/2015 ako aj k nemu pripojených spisov tunajšieho súdu sp. zn. 7Cb/13/2007, 14Cb/77/2009, 14D/860/2005 a registrového súdu Okresného súdu Trenčín sp. zn. 2818/R) v rozsahu, ktorý vyplynul zo záverov rozsudku krajského súdu o prednes zástupcov sporových strán k záverom vysloveným súdom druhej inštancie v jeho rozhodnutí, listinnými dôkazmi predloženými žalovaným ( listy žalobkyne z 03.11.2009 a z 19.08.2011 adresované žalovanému, návrh žalovaného na Dohodu o vyplatení vyrovnacieho podielu z 17.02.2014, oznámenie žalovaného prostredníctvom právneho zástupcu o možnosti uzatvorenia dohody o vyplatení vyporiadavacieho podielu z 13.12.2013 vrátane doručenky, Výročné správy žalovaného za rok 2014 a 2015, ku ktorým súd udáva, že z výročných správ neboli zistené žiadne pre rozhodnutie sporu právne relevantné skutočnosti ), na základe vykonaného dokazovania bol zistený tento skutkový stav:
5. Z potvrdenia Okresného súdu Trenčín z 23.09.2009 je preukázané, že dňa 24.06.2008 bol prijatý návrh na začatie konania v právnej veci BEVEX - Banský výskum, spol. s r.o. o konanie o zhode, pod sp. zn. 29Exre/97/2008, na základe podnetu D.j. Na základe tohto návrhu a súvisiaceho návrhu 52/ SURe/19/2009 z 23.01.2009 súd vykonal zápis navrhovaných údajov dňa 04.02.2009 s tým, že v časti I. Spoločníci bol ( okrem iného) vymazaný M.. D. U. a zapísaná bola D. U..
6. Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 7Cb/13/2007 zo žaloby zo dňa 24.01.2007, ktorú podala žalobkyňa o zaplatenie 13.731.915,- Sk s prísl. z odôvodnenia žaloby vyplýva, že žalobkyňa sa nestala spoločníkom spoločnosti žalovaného, pretože nebola splnená ani jedna z podmienok na vznik jej účasti v spoločnosti ako spoločníka po smrti je manžela M.. D. U. dňa 11.05.2005. A preto má v zmysle § 150 v spojení s § 61 ods. 2,3 Obch. Z. právo na vyplatenie vyrovnacieho podielu. Výška vyrovnacieho podielu bola vyčíslená znaleckou organizáciou ZNALEKON s.r.o. znaleckým posudok č. 19/2006 , bola vyčíslená všeobecná hodnota vyrovnacieho podielu 16,5% v spoločnosti vo výške 22.320.000,- Sk. Žalovaný žalobkyni dňa 16.01.2007 uhradil z titulu vyrovnacieho podielu sumu 8.588.085,- Sk, preto sa žalobkyňa touto žalobou domáha doplatenia sumy 13.731.915,- Sk s prísl.. Žalobkyňa následne zobrala žalobu späť, kde v odôvodnení späťvzatia uviedla, že vzhľadom na rozhodnutie Okresného súdu Trenčín sp. zn. Nre: 36/Nsre/42/2007 zo dňa 11.06.2007, ktorým súd zamietol námietky žalovaného proti odmietnutiu vykonania zápisu zmien v obchodnom registri berie návrh späť. Z odôvodnenia cit. rozhodnutia a to konkrétne výkladu § 116 ods. 2 Obchodného zákonníka súd nepovažoval obchodný podiel po nebohom M.. D. U. za voľný, súd poukázal na čl.37 Spoločenskej zmluvy, ktorý bol v rozpore s platnou právnou úpravou a preto nie je možné sa ním riadiť. Bolo povinnosťou konateľa žalovaného uviesť do súladu skutočný stav so stavom zapísaným v obchodnom registri, a túto povinnosť si M.. U. nesplnil, bolo tomu preto, že sa mylne spravoval znením čl. 37 Spoločenskej zmluvy. Nesplnením si povinnosti konateľa žalovaného podľa zák.č. 530/2003 Z.z bola žalobkyňa uvedená do omylu v tom, že sa nestala spoločníkom žalovaného, teda že má nárok na vyrovnací podiel, mala za to, že sa nestala spoločníkom spoločnosti a preto požadovala vyplatenie vyrovnacieho podielu. Predmetné konanie bolo pre späťvzatie žaloby zastavené uznesením zo dňa 31.07.2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 02.10.2008.
7. Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 14Cb/77/2009 z vyjadrenia žalovaného ( konateľa M.. J. U.) k návrhu na zrušenie účasti spoločníka v spoločnosti podľa § 116 ods. 2 Obch. Zákonníka zo dňa 11.06.2009 vyplýva, že žalobkyňa po smrti svojho manžela M.. M. U. neprejavila žiadny záujem zostať naďalej spoločníkom spoločnosti BEVEX - BANSKÝ VÝSKUM, spol. s r.o., dala si vypracovať znalecký posudok od spoločnosti Znalekon, s.r.o. v Banskej Bystrici na hodnotu vyporiadacieho podielu na sumu 22.320.000,-Sk, spoločnosť jej vyplatila hodnotu vyporiadacieho podielu podľa platnej spoločenskej zmluvy v čase smrti jej manžela a to sumu 8.588.085,-Sk dňa 16.01.2007, zvyšnú časť 13.731.915,- Sk si žalobkyňa vymáha od žalovaného v konaní sp. zn. 7Cb/13/2007. Takže žalobkyňa jasne od smrti svojho manžela dávala najavo žalovanému, že nechce byť jej spoločníkom. Je v situácii, keď od 16.01.2007 má riadne vyplatený celý vyporiadací podiel po svojom manželovi a zároveň podáva podnet na registrový súd, aby bol zápis v obchodnom registri uvedený do súladu so skutočným stavom. Inak povedané, je aj riadnym spoločníkom v spoločnosti a má vyplatený aj vyporiadací podiel v sume 8.588.085,- Sk. Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 14Cb/77/2009-160 zo dňa 07.04.2010, ktorý v spojení s rozsudkom odvolacieho súdu č.k. 16Cob/88/2010-181 zo dňa 30.03.2011 nadobudol právoplatnosť dňa 28.05.2011 súd zrušil účasť žalobkyne v obchodnej spoločnosti žalovaného. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalobkyňa bola ako spoločníčka žalovaného do Obchodného registra zapísaná dňa 04.02.2009. Dňa 15.01.2006 žalobkyňa požiadala žalovaného podľa čl. 37 spoločenskej zmluvy (i keď tento bol v rozpore s ust. § 116 ods. 1 Obchodného zákonníka) o vyplatenie vyrovnacieho podielu. Žalovaný jej návrh akceptoval a dňa 15.01.2007 jej poukázal na účet sumu 8.588.085,- Sk. Vykonanými dôkazmi mal súd za nesporné, že obaja účastníci po úmrtí spoločníka M.. D. U. postupovali podľa č.l. 37 spoločenskej zmluvy. Svedok M.. G. U. v konaní uviedol, že žalobkyňa trvala na vyplatení vyrovnacieho podielu a preto jej tento bol vo výške 8.588.085,- Sk žalovaným vyplatený. Po zhodnotení dôkazov súd dospel k záveru, že na strane žalobkyne sú osobné dôvody, zdravotné, neskúsenosť s vedením spoločnosti, ako aj správanie žalovaného k žalobkyni také, že nie je spravodlivé žiadať od žalobkyne, aby naďalej zostala spoločníkom v spoločnosti žalovaného a z tohto dôvodu jej účasť súd v spoločnosti zrušil.
8. Z výpisu z účtu žalovaného je preukázané, že dňa 15.01.2007 žalovaný zadal prevod finančných prostriedkov vo výške 8.588.085,- Sk na účet žalobkyne.
9. Z listu zo dňa 25.05.2009, ktorý zaslal žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalobkyni dňa 02.06.2009 ( zásielka sa vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote žalovanému resp. jeho právnemu zástupcovi dňa 24.06.2009) vyplýva, že JUDr. Žilík oznámil žalobkyni jeho splnomocnenie ( udelené konateľom žalovaného ) na doriešenie situácie ohľadom vyrovnacieho podielu. V liste bolo uvedené, že od smrti manžela žalobkyňa prezentovala voči spoločnosti žalovaného názor, že nemá záujem zostať jej spoločníkom a žiada vyplatiť celú hodnotu vyrovnacieho podielu. Výšku vyrovnacieho podielu 22.320.000,- Sk podľa vypracovaného znaleckého posudku v dedičskom konaní po neb. Ing. D. U. sp. zn. XXD/XXX/XXXX znaleckou organizáciou Znalekon spoločnosť žalovaného neuznáva z dôvodov, ktoré boli žalobkyni oznámené v súdnom konaní Okresného súdu Prievidza sp. zn. 7Cb/13/2007, taktiež je nespochybniteľné, že žalobkyni bola dňa 16.01.2007 uhradená z titulu vyrovnacieho podielu suma 8.588.085,- Sk. Žalovaný sa snažil vzniknutú situáciu po späťvzatí návrhu v konaní sp. zn. 7Cb/13/2007 riešiť, vyzval žalobkyňu k osobnej komunikácii s ostatnými spoločníkmi, túto výzvu doručil aj právnemu zástupcovi D.. J. V. so sídlom v Martine dňa 01.12.2008. Žalobkyňa výzvu neprevzala. Suma 8.588.085,- Sk bola nepochybne žalovaným vyplatená z právneho dôvodu, ktorý dodatočne zápisom žalobkyne ako spoločníka do obchodného registra odpadol. Žalobkyňa bola žalovaným vyzvaná, že pokiaľ má záujem previesť svoj obchodný podiel v spoločnosti je potrebné túto skutočnosť spoločnosti žalovaného oznámiť, v takom prípade by nemusela vrátiť už prevzatú sumu 8.588.085,- Sk a v prípade, že sa žalobkyňa nevyjadrí v lehote 10 dní, bude žalovaný nútený podniknúť príslušné kroky smerujúce k vráteniu sumy 8.588.085,- Sk.
10. Z listu zo dňa 03.11.2009, ktorý zaslala žalobkyňa žalovanému a bol mu doručený 05.11.2009 je zrejmé, že na základe stretnutia so žalovaným dňa 19.10.2009 a po prejednaní predmetnej záležitosti žalobkyňa predložila žalovanému návrh zrušenia jej účasti v spoločnosti dohodou, ale nakoľko časť vyrovnacieho podielu bol vyplatená, tento spôsob je pre žalobkyňu neprijateľný. Navrhla zrušiť svoju účasť v spoločnosti žalovaného súdnou cestou a navrhla sa dohodnúť na výške vyrovnacieho podielu , kedy jej návrh vyrovnacieho podielu bol 699.996,- EUR, z toho 16.01.2007 bolo uhradené 285.072,- EUR a ostáva uhradiť 414.923,98 EUR, v prípade dohody čiastku 414.923,98 EUR žiadala uhradiť do depozitu v banke alebo u notára a v deň zrušenia účasti súdnou cestou t.j. 23.11.2009 uhradiť na jej účet.
11.Zo zápisnice zo zasadnutia Valného zhromaždenia spoločníkov spoločnosti žalovaného z 02.08.2010 je zrejmé, že podľa prezenčnej listiny chýba p. D. U., ktorá však v úvode VZ bola prítomná , ale do prezenčnej listiny sa nezapísala. K bodu 3 M.. D. konateľ spoločnosti vysvetlil, že žalobkyňa mala 16.01.2007 vyplatené od spoločnosti finančné prostriedky z titulu vyporiadacieho podielu, avšak neskôr bola zapísaná a je stále spoločníčkou, teda jej zápisom do Obchodného registra pominuli dôvody, aby finančné prostriedky zadržiavala, preto je konateľ poverený, aby vyzval žalobkyňu na vrátenie finančných prostriedkov v sume 285.072,20 EUR, ktorú sumu prevzala bez právneho dôvodu, resp. plnení, kde dôvod plnenia po rozhodnutí súdu dodatočne odpadol, takže by ju mala vrátiť. Bolo prijaté uznesenie č. 3: Konateľ spoločnosti BEVEX-BANSKÝ VÝSKUM, spol. s r.o. týmto písomne vyzýva p. D. U., aby spoločnosti vrátila sumu vo výške 8.588 085,- Sk (285.072,2 Eur), ktorá jej bola uhradená dňa 16.01.2007 z titulu vyplatenia vyporiadavacieho podielu a ktorú prevzala plnením bez právneho dôvodu, resp. plnením, kde dôvod plnenia po rozhodnutí súdu dodatočne odpadol, takže by ju mala vrátiť podľa ustanovení § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Valné zhromaždenie prijalo Uznesenie č. 4: Valné zhromaždenie sa uznáša na podaní žaloby voči spoločníkovi p. D. U. na Okresnom súde v Prievidzi o vrátenie neprávom prijatých finančných prostriedkov spoločnosti, ktoré jej boli vyplatené dňa 16.01.2007 vo výške 8.588 085,- Sk. Uvedená žaloba bude podaná v prípade, ak p. U. nevráti prostriedky na bankový účet spoločnosti najneskôr v termíne do 30.09.2010. Zápisnica bola doručená žalobkyni 16.08.2010.
12. Dňa 22.08.2011 bol žalovanému doručený zo strany žalobkyne a M.. H. U. návrh na dohodu - doplatenie vyrovacieho podielu, datovaný 19.08.2011, z ktorého obsahu je zrejmé, že Rozsudkom OS v Prievidzi č. 14Cb/77/2009 zo dňa 7.4.2010 v spojení s rozsudkom KS v Trenčíne č. 16Cob/88/2010 zo dňa 30.3.2011 žalobkyni dňom 1.6.2011 zanikla účasť v spoločnosti BEVEX - Banský výskum spol. s r.o., na základe uvedeného a vzájomných rozhovorov žalobkyňa spolu s M.. H. U. predkladajú žalovanému návrh, navrhujú dohodnúť sa na výške doplatku vyrovnacieho podielu v čiastke 500.000,- Eur s tým, že nebudú žiadať nahliadnuť do dokladov spoločnosti a zoberú žalobný návrh späť, ktorý je na OS v Prievidzi v prípade dohody a vyplatenia uvedenej čiastky.
13. Z upomienky zo dňa 07.11.2012, ktorú žalobkyňa zaslala žalovanému vyplýva, že žalobkyňa vyzvala žalovaného na výplatu vyrovnacieho podielu v čo najkratšom termíne na jej účet vedený v ČSOB s upozornením, že od 26.08.2012 plynie úrok z omeškania. Z odpovede žalovaného na predmetnú upomienku zo dňa 12.11.2012 vyplýva, že žalovaný požiadal žalobkyňu o finančné ( peňažné) vyčíslenie svojho nároku, teda o predloženie návrhu Dohody o výplate výšky vyrovnacieho podielu spoločníka a nakoľko tak žalobkyňa neučinila a žalovanému nie je známe, akú čiastku žalobkyňa požaduje, nebolo možné uskutočniť prevodný príkaz. Žalovaný tiež uviedol, že na základe žiadosti žalobkyne zo dňa 2006 jej žalovaný poukázal na jej bankový účet dňa 15.01.2007 sumu 8.588.085,- Sk, ktoré peniaze pod týmto titulom prijala a do rozhodnutia o zrušení jej účasti v spoločnosti nevrátila. Po vyčíslení právneho nároku , jeho schválení Valným zhromaždením spoločností bude možné vyplatiť žalobkyni doplatok vyrovnacieho podielu. Z upomienky z 6.6.2013 vyplýva, že žalobkyňa opakovane žiadala žalovaného o vyplatenie vyrovnacieho podielu. Z odpovede žalovaného na túto výzvu zo dňa 27.06.2013 je zrejmé, že žalovaný mal záujem predmetnú vec ukončiť mimosúdne. Predpokladom uzatvorenia dohody o vyplatení vyrovnacieho podielu je však konkrétne vyjadrenie žalobkyne akú sumu žiada vyplatiť, pričom tento je možné vyplatiť v splátkach. Žalovaný v lehote 15 dni požiadal žalobkyňu, aby presne špecifikovala sumu , ktorú po žalovanom žiada.
14. Zo zápisu zasadnutia spoločníkov žalovaného mimo valného zhromaždenia konaného dňa 21.06.2013 vyplýva, že bolo schválené Uznesenie č. 1, v ktorom bola schválená čiastka 281.000,- EUR, ktorá bude vyplatená žalobkyni ako doplatok vyrovnacieho podielu na jej bankový účet, uvedený v jej liste z 06.06.2013 a to postupne v troch splátkach, zápis je podpísaný 21.06.2013 M.. D., M.. L. a M.. Y..
15. Z oznámenia G.. M. V. E.. zo dňa 13.12.2013 vyplýva, že ako právny zástupca žalovaného požiadal žalobkyňu o oznámenie účtu, na ktorý žalovaný môže poukázať finančné prostriedky titulom doplatenia vyrovnacieho podielu podľa rozhodnutia Okresného súdu Prievidza sp. zn. 14Cb/77/2009. Zvyšná suma k doplateniu vyrovnacieho podielu je podľa prepočtov žalovaného 281.000,- EUR, ktorá môže byť žalobkyni vyplatená v 10-tich po sebe nasledujúcich splátkach po 28.100,- EUR, pričom splatnosť prvej splátky by bola 10.01.2014 a poslednej splátky 10.10.2014 pod stratou výhody poskytnutých splátok pri nezaplatení jednej splátky v dohodnutej lehote splatnosti. Predmetnú sumu nie je možné vyplatiť naraz bez toho, aby bola ohrozená podnikateľská činnosť. K uvedenému je potrebné uzatvoriť dohodu o vyplatení zvyšnej časti vyporiadacieho podielu, dohoda o urovnaní bude žalobkyni zaslaná pred
jej podpisom na vyjadrenie. Právny zástupca žalovaného požiadal žalobkyňu, aby v lehote 3 dní od doručenia tohto listu oznámila číslo svojho účtu.
16. Predžalobnou upomienkou z 01.02.2014 žalobkyňa opätovne vyzvala žalovaného na zaplatenie vyrovnacieho podielu s tým, že v opačnom prípade bude nútená obrátiť na súd.
17. V predžalobnej upomienke z 3.3.2015 žalovaná uviedla, že nakoľko do dnešného dňa obdržala od žalovaného vyrovnací podiel iba vo výške 281.000,- EUR, žiada o doplatenie vyrovnacieho podielu v zmysle Spoločenskej zmluvy a Obchodného zákonníka.
18. V predžalobnej upomienke na doplatenie vyrovnacieho podielu z 25.06.2015 žalobkyňa uviedla, že v zmysle čl. 29 bod. 2 spoločenskej zmluvy je lehota na vyplatenie vyrovnacieho podielu do 30 dní od schválenia riadnej účtovnej závierky za rok 2011, ktorá bola schválená dňa 25.07.2012, jej podiel v spoločnosti činil 16,5%, čo predstavuje vyrovnací podiel vo výške 697.923,- EUR, pričom do 30.01.2015 od žalobcu obdržala iba vyrovnací podiel v sume 281.000,- EUR, doplatok vyrovnacieho podielu vo výške 416.923,- EUR žiadala uhradiť bezodkladne na jej účet. Od 26.08.2012 jej vzniká nárok na úroky z omeškania.
19. Z ,,návrhu“ Dohody o vyplatení vyrovnacieho podielu zo dňa 17.02.2014, vypracovaného G.. V. je zrejmé z bodu II., že na základe rozhodnutia spoločníkov žalovaného, konaného dňa 29.11.2013 bol ustálený doplatok vyporiadacieho podielu bývalého spoločníka ( žalobkyne) v sume 281.000,- EUR, tento dlh sa žalovaný zaviazal zaplatiť žalobkyni v mesačných splátkach pod stratou výhody splátok v prípade nezaplatenia jednej z nich v dohodnutej lehote splatnosti. Dohoda je podpísaná M.. D., žalobkyňou podpísaná nie je.
20. Z potvrdenia ČSOB, a. s. z 06.11.2015 je preukázané, že žalovaný poukázal na účet žalobkyne nasledovné platby: dňa 25.02.2014 sumu 23.400,- EUR, dňa 28.03.2014 sumu 23.400,- EUR, dňa 30.04.2014 sumu 23.400,- EUR, dňa 30.05.2014 sumu 23.400,- EUR, dňa 30.06.2014 sumu 23.400,- EUR, dňa 31.07.2014 sumu 23.400,- EUR, , dňa 28.08.2014 sumu 23.400,- EUR, dňa 30.09.2014 sumu 23.400,- EUR, dňa 31.10.2014 sumu 23.400,- EUR, dňa 01.12.2014 sumu 23.400,- EUR, dňa30.12.2014 sumu 23.500,- EUR, dňa 30.01.2015 sumu 23.500,- EUR, spolu poukázal žalobkyni na jej účet od 25.02.2014 do 30.01.2015 sumu 281.000,- EUR.
21. V písomnom podaní ,,vyjadrenie k výpočtu hodnoty vyrovnacieho podielu“ zo dňa 29.06.2016, súdu doručenom dňa 01.07.2016 žalobkyňa trvala na svojom výpočte vyrovnacieho podielu, voči čiastke 285.082,- EUR vyplatenej žalovaným dňa 16.01.2007 namietla premlčanie. V písomnom podaní žalobkyne z 30.06.2016, doručenom súdu 04.07.2016 žalobkyňa tvrdila, že priamo zo zisku po zdanení, za obdobie po smrti manžela až do zrušenia jej účasti v spoločnosti žalovaného za roky 2006 až 2011 bola k 31.12.2011 vyplatená čiastka vo výške 1 778790,- Eur, čo predstavuje podiely spoločníkov na zisku po zdanení. Z uvedenej čiastky 1 778790,- Eur za roky 2006 až 2011 žalobkyňa nedostala nič.
22. V písomnom podaní z 31.08.2018 žalovaný tvrdil, že v januári 2007 žalobkyňa od žalovaného prijala plnenie v sume 284.977,602 EUR , čo aj sama priznala na pojednávaní dňa 01.06.2016, následne po tom, čo bola na vlastný podnet zapísaná ako spoločník spoločnosti žalovaného, túto sumu žalovanému nevrátila, pretože ju podľa jej vyjadrenia nepovažuje za vyplatenie vyrovnacieho podielu, čo vyplýva aj prednesu jej právneho zástupcu na pojednávaní dňa 01.06.2016.Žalobkyňa pred vyplatením sumy 284.977,602 EUR v roku 2007 konala proti záujmom spoločnosti čo môžu objasniť žalovaným navrhovaní svedkovia, ktorí boli spoločníkmi spoločnosti v tom čase. Od žalovanej sumy je potrebné odpočítať sumu 284.977,602 EUR pretože konanie žalobkyne bolo v hrubom rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
23. Zo záverov znaleckého posudku č. 4/2017 zo dňa 21.02.2017 znaleckej organizácie KONTECH s.r.o. so sídlom SNP 37, Trenčianske Teplice v odbore Ekonomika a riadenie podnikov a odvetvie: oceňovanie a hodnotenie podnikov vyplynulo, že výška vyrovnacieho podielu vypočítaného podľa čl. 39 bod 2 Spoločenskej zmluvy žalovaného v úplnom znení z 15.04.2009 v spojení s § 150 Obchodného zákonníka, pripadajúca na žalobkyňu, ktorej účasť v spoločnosti žalovaného bola zrušená dňa 28.05.2011 je 697.923,27 EUR, zaokrúhlene 697.923,- EUR.
24. Na pojednávaní dňa 01.06.2016 žalobkyňa prostredníctvom svojho zástupcu zotrvala na podanej žalobe, ktorou sa domáha zaplatenia sumy 416.923,- EUR s úrokom z omeškania vo výške 9,50% denne zo súm bližšie špecifikovaných v písomne podanej žalobe. Zároveň trvala aj na paušálnej náhrade nákladov v sume 40,- eur a náhrade trov konania. Zástupca žalobkyne uviedol, že žalobkyňa žiada doplatenie vyrovnacieho podielu, ktorý jej nebol vyplatený v správnej výške. Mala jej byť titulom vyrovnacieho podielu vyplatená suma 697.923,- EUR a vyplatená jej bola len suma 281.000,- EUR. Žalobkyňa so žalovaným neuzatvorila dohodu o výške vyrovnancieho podielu ani o jeho splácaní, obdržala len návrh tejto dohody, ku ktorému však nepristúpila a to z dôvodu, že neuznala výšku vyrovnacieho podielu, v návrhu dohody uvedený vo výške 281.000,- EUR a tiež nesúhlasila s postupným vyplácaním tejto sumy v 12-tich mesačných splátkach, nakoľko podľa Spoločenskej zmluvy mal byť celý vyrovnací podiel vyplatený do 30 dní od schválenia účtovnej závierky. Akékoľvek platby prijaté žalobkyňou pred zrušením jej účasti ako spoločníka v spoločnosti žalovaného ( t.j. dňa 28.05.2011) nemohli byť prijaté titulom vyrovnacieho podielu. Zástupca žalobkyne poukázal na to, že je nesporné, že účasť v spoločnosti žalobkyni zanikla dňa 28.05.2011, žalobkyňa sa v spore domáha vyplatenia nevyplatenej časti vyrovnacieho podielu, pričom platby prijaté pred zrušením jej účasti v spoločnosti nemožno považovať za vyplatenie vyrovnacieho podielu, a tvrdenie žalovaného že už vyplatil žalobkyni v roku 2007 sumu 284.977,602 EUR považuje žalobkyňa za irelevantné pre tento spor, nakoľko si žalovaný vrátenie tejto sumy nikdy neuplatnil voči žalobkyni návrhom v rámci premlčacej lehoty. Na pojednávaní dňa 05.09.2018 zástupca žalobkyne tvrdil, že sumu 8.588.085,- Sk žalobkyňa prevzala od žalovaného v dobrej viere, že ide o vyplatenie jej vyrovnacieho podielu, hoci tomu tak nebolo, pretože jej účasť v spoločnosti žalovaného v tom čase nezanikla ako sa domnievala, návrh na vrátenie sumy 8.588.085,- EUR si mohol žalovaný uplatniť na súde v premlčacej lehote, keďže vedel čo vyplýva zo zápisnice z Valného zhromaždenia , že suma bola vyplatená bezdôvodne a išlo o bezdôvodné obohatenie, kde premlčacia doba je 2 roky, odkedy sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Toto žalovaný neurobil. Žalobkyňa tieto peniaze prijala v dobrej viere, a nárok na vrátenie tejto sumy nesúvisí s konaním o zrušenie jej účasti ako spoločníka v spoločnosti žalovaného dňa 28.05.2011,vo vzťahu k sume 8.588.085,- Sk tak ako to urobila žalobkyňa na predchádzajúcom pojednávaní aj on ako jej zástupca túto námietku premlčania vzniesol, suma 8.588.085,- Sk nemohla byť v žiadnom prípade vyrovnaním podielom zo zákona, pretože bola vyplatená predtým, ako bola zrušená účasť žalobkyne v spoločnosti súdom a nejde tak o vyrovnací podiel, aj keď to možno tak žalobkyňa v nejakej komunikácii nazvala. Žalobkyňa súhlasí s výpočtom výšky vyrovnacnieho podielu tak ako bola vypočítaná znaleckým posudokom č. 4/2007. Na pojednávaní dňa 01.03.2019 zástupca v záverečnom stanovisku uviedol, že vykonaným dokazovaním má za vykonanými znaleckými posudkami, že výška vyrovnacieho podielu je vo výške 697.923,- EUR a že žalobkyni bola vyplatená z titulu nároku na vyrovnací podiel len suma 281.000,- EUR. Nevyplatený rozdiel predstavuje žalovanú sumu 416.923,- EUR spolu s príslušenstvom. Suma 285.072,19 EUR, ktorú žalobkyňa prevzala v roku 2007 nebola sumou vyrovnacieho podielu, keďže žalobkyni vznikol nárok na vyplatenie vyrovnacieho podielu až 28.05.2011.Na základe uvedeného zotrváva žalobkyňa na podanej žalobe v celom rozsahu s úpravou úrokov z omeškania na 9,50% ročne z jednotlivých žalovaných súd. Žalobkyňa navrhla, aby súd rozhodol rozsudkom o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni vyrovnací podiel vo výške 416.923,- EUR spolu s úrokom z omeškania 9,50% ročne zo súm, tak ako sú špecifikované v žalobnom návrhu a aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť paušálnu náhradu nákladov vo výške 40,- EUR do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku. Zároveň si žalobkyňa uplatnila trovy konania. Na pojednávaní dňa 08.09.2021 zástupca žalobkyne poukázal na rozhodnutie krajského súdu, ktorý dal za pravdu tvrdeniu žalobkyne, že vyplatenie sumy 285.072,19 Eur dňa 16.01.2007 nebolo preddavkom na vyrovnací podiel, na ktorý vznikol nárok dňa 25.7.2012 s právom na vyplatenie do 25.08.2012. Krajský súd konštatoval nespornosť toho, že nárok na vyrovnací podiel predstavuje žalobkyňou tvrdenú sumu 697.923,- Eur. Žalobkyňa na základe uvedeného trvá na oprávnenosti nároku na vyplatenie doposiaľ neuhradenej časti vyrovnacieho podielu 285.072,19 Eur, na ktorého vyplatenie vznikol nárok 25.08.2012. Suma, ktorú prijala žalobkyňa od žalovaného 16.1.2007 nebola a nemohla byť vyrovnacím podielom, keďže k zániku účasti v spoločnosti rozhodnutím súdu došlo až 28.05.2011 a vyrovnací podiel bol splatný až 25.08.2012. Nárok na vrátenie sumy prijatej 16.01.2007, uplatňovaný žalovaným sa premlčal najneskôr 28.05.2009 podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kedy právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za 2 roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Zo strany žalobkyne nedošlo k žiadnemu uznávaciemu prejavu, ktorým by začala plynúť nová premlčacia doba. Žalovaný už 28.05.2007 vedel, že žalobkyni nezanikla účasť v spoločnosti žalovaného a to na základe oznámenia o odmietnutí vykonania zápisu do Obchodného registra zo dňa 14.05.2007, v ktorom
to bolo konštatované, proti ktorému podal 28.05.2007 námietky žalovaný. Najneskôr 28.05.2007 sa tak žalovaný dozvedel, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Sám okresný súd sa v rozsudku z 15.03.2019 stotožnil s tým, že námietka premlčania žalobkyne je dôvodná a tým sa stotožnil s tým, že k premlčaniu nároku žalovaného došlo keď skonštatoval, že vznesenie námietky premlčania je v tomto prípade, teda v prípade domnelého preddavku na vyrovnací podiel prejavom zneužitia práva. Aby mohlo byť právo zneužité musí byť totiž založené. Žalobkyňa namieta právny názor súdu prvej inštancie že uplatnenie právneho inštitútu námietky premlčania voči žalovanému - obchodnej spoločnosti je zneužitím práva žalobkyňou. V prvom rade odmieta to, že uplatnenie práva žalobkyne na zaplatenie celého vyrovnacieho podielu na základe zániku jej účasti v spoločnosti 28.05.2011 je v rozpore s dobrými mravmi. Naopak žalobkyňa tvrdí, že v rozpore s dobrými mravmi je správanie sa žalovaného a to už od smrti manžela žalobkyne v roku 2005, pričom žalobkyňu v tom podporil aj krajský súd, ktorý v bode 12 rozsudku napr. konštatoval, že nebolo povinnosťou žalobkyne podpisovať dohodu o splátkovom kalendári ani zohľadňovať finančnú situáciu žalovaného a odmietnutie tejto dohody nemožno považovať za konanie v rozpore s poctivým obchodným stykom. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalovaný nútil žalobkyňu k podpisu takejto dohody a odmietal jej vyplatiť vyrovnací podiel, na ktorý mala nárok a to aj nárok, ktorý bol nesporný a okresným súdom bol následne rozsudkom potvrdený. Na vykreslenie dobrých mravov na strane v úvodzovkách dobrých mravov na strane žalovaného žalobkyňa doložila do súdneho spisu najmä podanie zo dňa 30.06.2016, v ktorom preukázala, že v rokoch 2009 až 2011 boli vyplatené podiely na zisku 660 558,- eur, 783 054,- Eur, 272 508,- Eur, pričom v rokoch predtým za roky 2006 až 2008 to bolo spolu len cca 62.000,- euro. Žalobkyňa bola spoločníčkou už od smrti manžela a ako spoločníčka bola zapísaná do Obchodného registra až v roku 2009. Napriek tomu podiel na týchto vyplatených enormných podieloch na zisku nemala. Žalovaný zmenil 15.04.2009 spoločenskú zmluvu v čl. VI bod 4 v rozpore s § 123 ods. 1 Obchodného zákonníka, keď do spoločenskej zmluvy zakotvil, že spôsob rozdeľovania zisku nemusí zodpovedať výške obchodného podielu spoločníka, pričom rozhodovanie o rozdelení zisku bolo dané do výlučnej kompetencie valného zhromaždenia. A valné zhromaždenie ignorovalo žalobkyňu ako spoločníčku a na vyplatených podieloch na zisku sa svojim podielom 16,5%-ným nepodieľala vôbec. Ak by tak bolo a podieľala by sa, tak jej podiel na zisku by bol takmer totožný so sumou, ktorú prijala 16.01.2007.To však nie je všetko. V podaní z 30.06.2016 žalobkyňa tiež poukázala na enormný nárast mzdových nákladov žalovaného v rokoch 2009 až 2011 keď oproti mzdovým nákladom pred rokom 2009 na úrovni 300.000,- eur až 400.000,- eur, od roku 2009 boli mzdové náklady 800.000,- eur až 1 mil. eur. Čiže viac ako dvojnásobok, skoro trojnásobok. Žalobkyňa tvrdí, že účelom vyplácania podielov na zisku uvedeným spôsobom a v enormnej výške a enormný nárast mzdových nákladov bolo za účelom poškodiť žalobkyňu, ktorá sa domáhala zrušenia účasti v spoločnosti žalovaného a dĺžka súdneho konania umožnila žalovanému dynamizovať čisté obchodné imanie v prospech spoločníkov iných ako žalobkyňa. Čisté obchodné imanie spoločnosti je základom pre výpočet vyrovnacieho podielu. Žalobkyňa tvrdí, že nedošlo k žiadnemu započítaciemu prejavu ani k žiadnemu uznaniu záväzku v zmysle toho, ako to požaduje Občiansky zákonník. Žalobkyňa preto na základe uvedeného trvá na oprávnenosti nároku na zaplatenie zostatku vyrovnacieho podielu vo výške 285.072,19 Eur s úrokom z omeškania 8,75% ročne od 25.08.2012 do zaplatenia a na zaviazaní žalovaného k náhrade trov konania žalobkyni v 100%-nej výške. Výročné správy žalovaného z roku 2014 a 2015 sú pre terajšie pokračovanie konania irelevantné, pretože reagujú na bod z rozhodnutia krajského súdu, ktorý nie je už predmetom preskúmavania. Nárok na vyrovnací podiel vznikol ako splatný 24.08.2012, bol splatný naraz a nie v rokoch 2014, 2013. Poukázal na to, že v úvodnej reči tvrdil vyplácanie enormných podielov na zisku v roku 2009 a takisto enormných odmien, ktorý boli vyplácané zamestnancom. Tie podiely na zisku neboli vyplatené spoločníčke teda žalobkyni a na to právny zástupca žalovaného ani nereagoval. K uznaniu záväzku, ktoré tvrdí žalovaný, že bolo uskutočnené tými dvomi dokumentami - listom z 03.11.2009 a z 19.08.2011, uviedol, že uznanie záväzku podľa § 558 Občianskeho zákonníka hovorí, že ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. V jednej z tých listín žalobkyňa ale len konštatuje, čo bolo vyplatené, ale žalobkyňa neuznala, že by mala zaplatiť nejaký záväzok žalovanému. Žalobkyňa len konštatuje, čo jej bolo vyplatené v tom liste z 03.11.2009 a čo sa týka druhého listu z 19.08.2011 platí to isté, tam nie je žiadne uznanie záväzku niečo vyplatiť a navyše tam ešte absentuje aj dôvod a výška. Je tam uvedený len návrh sa dohodnúť na výške doplatku v čiastke nejakej sumy, ktorá je tam uvedená, nie je tam vôbec špecifikovaný záväzok. To je zásadné. Čiže nie sú splnené podmienky pre to, aby tieto dve listiny boli uznaním záväzku. Zástupca žalobkyne odkázal na všetky doterajšie vyjadrenia v spore. Žalobkyňa trvá na oprávnenosti svojho nároku na zaplatenie sumy vyrovnacieho podielu vo výške 285.072,19 Eur s úrokom z omeškania 8,75% ročne od 25.08.2012 do zaplatenia a na zaviazaní žalovaného k náhrade trov konania žalobkyni v 100%-nej výške.
25. Žalobkyňa na pojednávaní dňa 01.06.2019 vo svojej výpovedi uviedla, že pri výpočte výšky vyrovnacieho podielu postupovala podľa Obchodného zákonníka ( § 150 a § 61 ods. 2 a 3). Má ekonomické vzdelanie, pracovala ako vedúca účtovníčka, zostavovala výkazy a túto ekonomickú činnosť ako účtovníčka na vedúcich postoch vykonávala cca 30 rokov. Výpočet realizovala v súlade s Obchodným zákonníkom a Spoločenskou zmluvou. Je pravdou, že sumu 284.977,602 EUR prijala v dobrej viere od žalovaného, ale boli podvedení a k sume 8.588.085,- Sk namietla premlčanie z dôvodu jej vyplatenia žalovaným ku dňu 16.01.2007. Podľa nej išlo o plnenie v rozpore, bez právneho dôvodu, lebo konateľ žalovaného M.. U. dobre vedel, že nie je spoločníkom spoločnosti, žalobkyňa bola podvedená a dostala neplatnú spoločenskú zmluvu, ktorá nebola v súlade s Obchodným zákonníkom. Bola to suma prijatá v dobrej viere, ale nevedela, že v rozpore s Obchodným zákonníkom, bola to platba zo spoločnosti žalovaného. Na otázku, či táto platba súvisela s vyplatením jej podielu vyčísleného v dedičskom konaní 14D 860/2005 žalobkyňa uviedla, že zo strany spoločnosti to súviselo, sú rozsudky, nemôže popierať. Na otázku žalovaného aký bol dôvod prijatia tohto plnenia z jej strany ako dedičky uviedla, že ,,v poriadku, nemusíme to popierať, bolo to predtým a pre tento súd je to irelevantné“. Sumu 8.588.085,- Sk žalovanému nevrátila po tom, čo bola zapísaná ako spoločník žalovaného pretože ju od nej žalovaný nežiadal ani nevymáhal. Na otázku, keby si túto sumu spoločnosť žalovaného od nej vymáhala, či túto sumu vráti uviedla, že to by musela vrátiť. Sumu 8.588.085,- Sk považovala za sumu, ktorá jej bola vyplatená bez právneho podkladu, žalovaný si to mal vymáhať, nevymáhal si to, prijala túto sumu v dobrej viere a žalovaný si to mohol od nej vymáhať už v roku 2007. Žalobu o zrušenie jej účasti ako spoločníka v spoločnosti žalovaného podala na súd z dôvodu, že chcela dať veci do poriadku, pretože spoločnosť žalovaného ju za spoločníčku nepovažovala, vyše roka ju ani nepozývali na Valné zhromaždenia, nechceli ju tam.
26. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 01.06.2016 namietol žalovanú sumu ako aj jej príslušenstvo žiadané vo výške 9,50% denne, ktorá výška nemá oporu v zákone ani v žiadnom právnom predpise. Namietol výpočet výšky vyrovnacieho podielu žalobkyňou, ktorá nemá ekonomické vzdelanie, tvrdil, že tento výpočet je nesprávny. Dňa 16.01.2007 bola žalobkyni žalovaným vyplatená suma 284.977,602 EUR a pokiaľ sa žalobkyňa domnieva, že vyplatenie tejto sumy nesúvisí s predmetom tohto sporu, tak sa mýli, lebo potom je jej konanie minimálne v hrubom rozpore s dobrými mravmi. K spoločenskej zmluve, ktorá nebola v súlade s platným Obchodným zákonníkom uviedol, že túto bolo možné zmeniť len na Valnom zhromaždení, ktoré doslova deštruovali žalobkyňa a právni nástupcovia po neb. M. bol tiež spoločným zástupcom obchodného podielu, ktorý združuje podiel ďalších 31 osôb. Takže tie zmeny, o ktorých sa zmieňuje žalobkyňa nebolo možné uskutočniť v Spoločenskej zmluve práve preto, že 16,5% hlasovacích práv bolo po neb. M.. U. a zvyšok deštruoval jeho syn M.. H. U., o čom svedčia aj zápisy z Valných zhromaždení žalovaného. Až momentom, kedy sa podarilo získať kontrolu nad spoločnosťou žalovaného bolo možné vykonať súlad Spoločenskej zmluvy s platným Obchodným zákonníkom, toto všetko vyplýva z registrového spisu žalovaného na registrovom súde. Ďalej uviedol, že žalobkyňa nikdy nechcela byť spoločníkom žalovaného, čo môžu dokázať všetci spoločníci žalovaného aj celá korešpondencia od žalobkyne. A až momentom, keď zistila, že sumu 22.000 000,-Sk nevymôže súdnou cestou, dala sa následne zapísať ako spoločníčka žalovaného, keďže spoločnosti žalovaného sa darilo a podľa účtovne výhodného obdobia následne požiadala súd o zrušenie jej účasti v spoločnosti žalovaného. K námietke premlčania čo do sumy 284.977,602 EUR uviedol, že túto sumu môžeme považovať aj za úmyselné bezdôvodné obohatenie, kde premlčacia doba je 10 rokov. Na pojednávaní dňa 05.09.2018 právny zástupca žalovaného uviedol, že navrhuje vypočutie svedkov práve k tej skutočnosti a tvrdeniu, že žalobkyňa jednoznačne sumu 8.588.085,- Sk po správnom prepočte konverzným kurzom sumu 285.072,19 EUR jej vyplatenú 16.01.2007 jednoznačne považovala za časť vyrovnacieho podielu a to aj po jej zápise ako spoločníka do Obchodného registra. Na pojednávaní dňa 05.09.2018 právny zástupca žalovaného k námietke premlčania bezdôvodného obohatenia vznesenej voči sume 8.588 085,- Sk uviedol, že žalovaný nežiada bezdôvodné obohatenie, ale tvrdí, že prijatie tejto sumy žalobkyňou je v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a žalobkyňa aj v dôkazoch, ktoré žalovaný predložil do sporu jasne priznáva, za čo túto sumu považuje aj po jej zápise do obchodného registra a to ako súčasť vyrovnacieho podielu. Na pojednávaní dňa 01.03.2019 právny zástupca žalovaného v záverečnom stanovisku uviedol, že žalovaný nespochybňuje nárok žalobkyne na zaplatenie vyrovnacieho podielu. Ale spochybňuje výšku a uplatnený nárok na úrok z omeškania. Žalovaný je ochotný uhradiť žalobkyni 131.850,81 EUR. Ak by žalobkyňa bola v celom rozsahu v tomto spore úspešná, teda v sume 416.923,- EUR, a bola jej žalovaným už vyplatená
suma 566.072,19 EUR ku dňu podania tejto žaloby, bola by jej vyplatená suma 982.995, 19 EUR, čo žalovaný považuje za absurdné a neetické. Neetické už predovšetkým v tom, že žalobkyňa do podanej žaloby zahrnula sumu 285.072,19 EUR, ktorá jej bola vyplatená 16.01.2007 napriek tomu, že svojím podaním z 05.11.2009, teda v čase, keď už bola zapísaná ako spoločníčka žalovaného v obchodnom registri, ubezpečila spoločnosť, že akceptuje túto úhradu. K tomu aký spoločník si tento vyrovnací podiel uplatňuje uviedol, že žalobkyňa nikdy nepracovala v tejto spoločnosti, robila všetky právne kroky od smrti svojho manžela od 11.05.2005 k tomu, aby sa skomplikoval chod spoločnosti, len v snahe získať do najviac finančných prostriedkov. Pre účely dedičského konania si dala vypracovať znalecký posudok na 22 mil. Sk a túto sumu žiadala v konaní sp. zn. 7Cb/13/2007, potom bola táto žaloba zobratá späť, keď zistila žalobkyňa že nemôže byť úspešná, keď ten znalecký posudok nemôže byť podkladom pre súdne rozhodnutie. Dňa 16.01.2007 bola žalobkyni vyplatená suma 285.072,19 EUR, ktoré v spore odmietla uznať, ku ktorým sa odmietla vyjadriť, že čo to vlastne je a namietala premlčanie, ale nemala aké, lebo žalovaný od nej nežiadal túto sumu vydať za celé roky. Povedala, že to bolo plnenie bez právneho dôvodu, povedala, že nikdy nebola vyzývaná na to, aby spoločnosť túto sumu dostala späť. Povedala sama, že podala podnet registrovému súdu na zosúladenie stavu právneho a skutkového. Sama priznala vo svojej výpovedi, že by sumu musela vrátiť, ak by to spoločnosť žalovala. To znamená, že celý časť držala žalobkyňa túto sumu, napriek tomu, že si myslí, že by ju mala vrátiť, ale nevrátila ju, čo potvrdzuje len tú verziu, že jediná snaha, o ktorú jej išlo vždy voči spoločnosti žalovaného bolo získať čo najviac finančných prostriedkov bez akéhokoľvek pričinenia. Toho dôkazom je aj tá listina z 05.11.2009, kde spoločnosť bola utvrdená, že áno táto suma sa započítava (č.l. 288 súdneho spisu). Takže akým spôsobom konala žalobkyňa keď vedela o tom, že tá suma, ktorá jej bola vyplatená, prečo to nevrátila?! Pretože to nechcela vrátiť. A vlastne to započítala s tým ďalším nárokom v čase keď už komunikovala so spoločnosťou, keď už bola zapísaná ako spoločník. Žalobkyňa vedela, aký je ekonomický stav spoločnosti, mala všetky listiny, z ktorých je jasné, aký bol stav spoločnosti , teda aj to, či sa jej to vyplatí dať zapísať ako spoločník do obchodného registra a aký bude prípadný vyporiadací podiel. Dňa 04.02.2009 bola zapísaná do obchodného registra, dňa 14.5.2009 hneď podala žalobu na Okresný súd Prievidza sp. zn. 14Cb/77/2009 o zrušenie účasti spoločníka súdom v spoločnosti teda po 3 mesiacoch zápisu do obchodného registra. Hneď po skončení tohto konania sa domáhala vyplatenia vyrovnacieho podielu. Dňa 05.09.2018 boli vypočutí navrhnutí svedkovia, ľudia, ktorí mali doslova peklo v spoločnosti žalovaného , dávali sa trestné oznámenia, na UBOK museli ísť vypovedať, na daňový úrad, neustále opakovanie sa daňových kontrol, toto boli aktivity žalobkyne a zrejme v tom čase aj jej synov. Takýmto spôsobom sa správala voči spoločnosti, ten spôsob bol v hrubom rozpore správania spoločníka voči ostatným spoločníkom. Žalobkyňa bola pasívnym spoločníkom. Všetky kroky robila za jediným účelom zastrašiť vedenie spoločnosti žalovaného, aby došlo k vyplateniu sumy pôvodne určenej na 22. mil. Sk. z titulu toho obchodného podielu po nebohom jej p. manželovi. K právnemu hľadisku, už len samotný fakt, že žalobkyňa podala žalobu bez zohľadnenia jej už riadne vyplatenej sumy 285.072,19 EUR dňa 16.01.2007 už len tento samotný fakt, je v hrubom rozpore s dobrými mravmi, pretože ona ešte raz žaluje sumu, ktorá jej už bola vyplatená. Požaduje od spoločnosti, kde nikdy nepracovala, kde nikdy netvorila hodnoty cez svoj vyrovnací podiel po zápise do obchodného registra vyplatiť ešte raz opätovne takúto istú sumu. K § 264-265 Obch. Z., kde ide o etické hľadisko v obchodnoprávnych vzťahoch, ktoré je minimálne rovnocenné tomu hľadisku zákonnému, aj keď dobré mravy sú podstatne širší pojem ako je to upravené v § 264-265 Obch. Z. Tu môžeme uvažovať dokonca o zneužití práva keď žaluje a žiada ešte raz priznať tú istú sumu, ktorá jej už bola vyplatená. K dobrým mravom, tu na pomery tohto konania je bližšia právna argumentácia v § 3 Občianskeho zákonníka. Dobré mravy ako kritérium obmedzujúce subjektívne práva majú aj normotvornú funkciu a v tomto konkrétnom prípade je daný všeobecný záujem v konaní, aby ešte raz žalovaný subjekt neplatil to isté, čo už raz zaplatil a aby žalobkyňa prijala toto plnenie na základe rozhodnutia súdu. Konanie žalobkyne tým, že zažalovala už sumu , ktorá jej bola vyplatená, je v rozpore s dobrými mravmi a v tejto časti by mala byť žaloba zamietnutá. Navrhol súdu, aby s žalovaného zaviazal k zaplateniu sumy 131.850,81,- EUR. K úroku z omeškania mal za to, že žalobkyňa nemá právo na úrok z omeškania, z jednoduchého dôvodu, že zo žalobkyňou sa nikdy nedala žiadna dohoda uzavrieť. Nikdy sa s ňou žalovaný nevedel dohodnúť na žiadnej sume, napriek viacerým sedeniam. Vo zvyšnej časti navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, aj v časti úroku z omeškania. Žalovaný si uplatnil náhradu trov konania. Na pojednávaní dňa 08.09.2021 právny zástupca žalovaného k odôvodneniu rozhodnutia krajského súdu uviedol, že zápisnica z 5.9.2018, ktorá je súčasťou spisu a všetky prednesy, ktoré tam uviedol, sú pravdivé a znova sa na ne odvoláva, ako aj na tie listiny, ktoré v súvislosti so svojim prednesom na pojednávaní dňa 05.09.2018 urobil a do spisu založil. Ale založí ich po skončení svojho vyjadrenia ešte raz do sporu duplicitne z dôvodu, že si nie je celkom istý, že sa krajský súd s obsahom tých listín oboznámil. K č.l. 15 odôvodnenia krajského
súdu kde je povedané že čo sa týka splátkového kalendára, bod 4.2 rozsudku krajského súdu ,,... opäť ide zo strany žalovaného o osočovanie žalobkyne, ako úplne vedome zmarila podpísanie dohody o splátkach, bez ohľadu na to, že vyplatenie tejto sumy naraz by vážne existenčne ohrozilo firmu atď. Táto argumentácia žalovaného je scestná. Žalovaný predsa mohol dobrovoľne uhrádzať žalobkyni vyrovnací podiel, pre jeho vyplatenie predsa nie je podmienkou podpis dohody o jeho splátkach.“ Na záver tohto odseku krajský súd konštatuje: ,,Argumentovať ekonomickým stavom spoločnosti je rovnako scestné, žalovaný v konaní nepreukázal ekonomický stav spoločnosti“ a ešte je tam: ,, Žalovaný sa o získanie prípadného úveru ani nepokúsil“. K tomu udáva, že je skutočne pravdou, že zaslali žalobkyni, konkrétne on, čo sa týka sumy 281.000,-eur dňa 13.12.2013 splátkový kalendár ako aj oznámenie, teda dohodu o vyplatení vyrovnacieho podielu, kde je v predmetnom sprievodnom liste jasne povedané, že ten ekonomický stav spoločnosti jej neumožňuje túto sumu vyplatiť naraz a preto žalovaný navrhuje splátky. Splátkový kalendár bol žalobkyni doručovaný, vrátil sa nepodpísaný no a naozaj tam nie je potrebný súhlas žalobkyne, no žalovaný plnil napriek tomu, že žalobkyňa to nepodpísala, žalovaný jej celú sumu tých 281.000,-eur od 1.3.2014 do 1.2.2015 vysplácal. K tvrdeniu krajského súdu kde tvrdí, že nebol preukázaný negatívny ekonomický stav spoločnosti. Výročná správa z roku 2014 a výročná správa z roku 2015 dokazujú, že v roku 2014 mala spoločnosť žalovaného mínus 79.000,- eur stratu, to znamená že za tejto situácie sa žalovaný mal zadĺžiť a vyplatiť naraz žalobkyni celý vyrovnací podiel. Toto od spoločnosti nemôže nikto žiadať, ani súd, a hlavne nie je tam jeden spoločník. S týmto názorom vysloveným krajským súdom žalovaný nesúhlasí. K nepreukázaniu ekonomického stavu spoločnosti, ktoré by odôvodňovalo predloženie splátkového kalendára predložil súdu ako nový dôkaz Výročné správy z roku 2014 a 2015. Ďalej uviedol, že predmet sporu už zostal iba v tej sume 285.072,19 Eur a teda dokazovanie, či došlo zo strany žalobkyne k uznávaciemu prejavu voči žalovanému alebo započítaciemu prejavu. Odvolal sa na svoj prednes z 5.9.2018, pretože k týmto prejavom samozrejme došlo. V liste z 03.11.2009, doručenom žalovanému 05.11.2009 podľa neho žalobkyňa jasne špecifikuje: ...,, môj návrh vyrovnacieho podielu je čiastka 699.996,- eur, 16.01.2007 bolo uhradené 285.072,- eur zostáva uhradiť 414.000,- eur“. Potom listina z 19.08.2011 návrh na dohodu na doplatenie vyrovnacieho podielu jasne tu žalobkyňa píše: ,,navrhujem dohodnúť sa na výške doplatku vyrovnacieho podielu v čiastke 500.000,- eur s tým, že nebudeme žiadať nahliadnuť do dokladov spoločnosti a zoberieme žalobný návrh späť ktorý je na Okresnom súde v Prievidzi“. To znamená že aj jedno aj druhé už keď sa to numericky porovná, je to vyslovene povedané, že už bolo uhradené a listiny žalobkyne svedčí o tom, že ona bola tá, ktorá (tým že teraz tvrdí v tomto konaní niečo iné) uviedla žalovaného do omylu, keď tvrdila, že to nechce započítať. Takže tieto dve listiny a všetky výpovede aj spoločníkov, ktoré boli a v podstate hlavne listiny predkladané žalovaným na pojednávaní dňa 08.09.2021 jasne dokazujú, že došlo k uznávaciemu prejavu zo strany žalobkyne voči vyplateniu celkovej sumy vyrovnacieho podielu. K uznávaciemu prejavu zo strany žalobkyne došlo. Suma 285.072,19 Eur už bola žalobkyni vyplatená a nie je možné z tejto sumy vypočítavať ani žiadne omeškania. A keďže suma 285.072,19 Eur už bola vyplatená, nárok na zaplatenie tejto sumy nevznikol. Žalobkyňa toto deklarovala ešte pred podaním žaloby voči žalovanému, a tak jasne dávala najavo, že uznáva, že tá platba a to plnenie jej bolo poskytnuté aj v súvislosti s vyplatením vyrovnávacieho podielu. Vychádzajú z obsahu týchto dvoch listín ( 03.11.2009 a 19.08.2011) tak sama vlastnou rukou to napísala a podpísala. Tak potom ako čomu už by mala spoločnosť veriť, keď nie písomnému prejavu spoločníka, ktorého účasť bola zrušená súdom, a ktorý si to sám v tej numerickej rovine takto vypočítal. V celom rozsahu záverom odkázal súd na všetky doterajšie vyjadrenie vrátane tohto prednesu. Navrhol súdu, aby bola žaloba o zaplatenie sumy 285.072,19 Eur zamietnutá z tých dôvodov, ktoré uviedol. Záverom zdôraznil tú skutočnosť, že žalobkyňa sa na jednej strane dala zapísať ako spoločníčka do Obchodného registra a vzápätí dala návrh, v ktorom povedala, že zo zdravotných dôvodov sa necíti byť schopná vykonávať funkciu spoločníka v tejto spoločnosti. Žiadal žalobu zamietnuť a priznať žalovanému nárok na náhradu trov konania.
27. Žalovaný zastúpený konateľom M.. X. D. na pojednávaní dňa 01.06.2016 uviedol, že si myslí, že ak žiadali žalobkyňu o výpočet resp. vyčíslenie výšky vyrovnacieho podielu žalobkyňou, išlo o štandardný postup. Nie je zámerom žalovaného poškodiť žalobkyňu, ale tým, že žalovaný od nej nedostal konkrétnu odpoveď na výšku doplatku, tak dňa 21.06.2013 žalovaný na zasadnutí jeho spoločníkov prijal uznesenie o výške vyrovnacieho podielu a o výške vyplatenia tohto zostatku. Spoločenská zmluva neupravovala výpočet vyrovnacieho podielu odchýlne od Obchodného zákonníka. Na otázku či je v možnostiach žalovaného resp. či má objektívne podmienky pre určenie výšky vyrovnacieho podielu žalovaný uviedol, že v tomto smere bolo v spore navrhované znalecké dokazovanie. Je pravdou, že znenie čl. 39 ods. 2 Spoločenskej zmluvy je také, že konateľ má zabezpečiť výpočet, no žalovaný mal snahu zabezpečiť
výplatu vyrovnacieho podielu žalobkyni, zo strany žalovaného tu bol záujem a toto bol zo strany konateľa jeho spôsob ako zabezpečiť ten výpočet, bol vypracovaný písomný návrh dohody, na ktorý žalobkyňa nereagovala. Má za to, že akákoľvek suma by bola žalovaným navrhnutá ako výška vyrovnacieho podielu , bola by zo strany žalobkyne spochybnená, preto zvolili ten spôsob, že čakali na návrh od žalobkyne k výške podielu, mali za to, že je to takto korektné a správne. Suma 284.977,602 EUR bola žalobkyni vyplatená v zmysle spoločenskej zmluvy ako výplata vyrovnacieho podielu po tom, čo žalovanému boli doručované výzvy žalobkyne na úhradu vyrovnacieho podielu. Uvedenú sumu vyplatil žalovaný žalobkyni hlavne na základe jej výziev. K tomu predložil list žalobkyne z 15.11.2006. Žalovaný disponuje písomným dokladom, že túto sumu po tom, čo žalovaný zistil, že účasť žalobkyne v spoločnosti ako spoločníka nebola v tom roku 2007 zrušená, žiadal od žalobkyne túto sumu. Nezažalovali žalobkyňu o vrátenie tejto sumy z toho dôvodu, že vzhľadom k celému priebehu mal žalovaný za to, že sa táto suma započíta, čo samotná žalobkyňa potvrdila v niekoľkých dokumentoch zaslaných žalovanému. Na pojednávaní dňa 01.03.2019 konateľ žalovaného záverom uviedol, že sumu 285.072,19 EUR v roku 2007 mohla spoločnosť vyplatiť žalobkyni jednorázovo, pretože bola vtedy relatívne dobrej finančnej kondícii, a ekonomická situácia jej to umožnila. Žalovaný mal záujem vyhovieť všetkým želaniam žalobkyne, s tým, že mal za to, že keď vyplatí v zmysle Spoločenskej zmluvy sumu jednorázovo, dôjde k urovnaniu sporu resp. k uvoľneniu obchodného podielu, ktorý zadržiavala, alebo ktorý sa viazal k jej osobe. V rokoch 2014, 2015 sa zásadne zmenila situácia spoločnosti v tom, že podmienky na trhu boli iné, bola kríza vo svetovej ekonomike. Takže nebolo možné sumu 281.000,- EUR vyplatiť jednorázovo, bola pre spoločnosť likvidačná. Žalovaná suma by bola tiež pre spoločnosť likvidačná.
28. M.. G. D. ako štatutárny orgán znaleckej organizácie KONTECH s.r.o. vo výpovedi znalca na pojednávaní dňa 05.09.2018 zotrval na záveroch svojho znaleckého posudku č. 4/2017 a jeho Dodatku č. 1. Podľa neho tieto sú v súlade s § 3 zák. o účtovníctve ani s § 6 ods. 3 Obchodného zákonníka. K uzneseniu č. 2 VZ trval na tom, že ide o účtovný prípad roku 2012.
29. Svedok M.. G. U. vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 05.09.2018 uviedol, že po dedičskom konaní po neb. M.. U. rodina U. od žalovaného žiadala sumu 22 mil. Sk za vyporiadanie podielu. Nedohodli sa na uvedenej sume, preto žalobkyňa podala na súd návrh na vydanie platobného rozkazu, proti ktorému sa žalovaný odvolal, následne žalobkyňa zasielala žalovanému listy, v ktorých žiadala vyplatenie podielu. Nakoniec v roku 2007 sa spoločníci žalovaného dohodli, že na základe Spoločenskej zmluvy ustálili podiel v sume 284.977,60 EUR, ktorú sumu jednorázovo poslali žalobkyni. Následne žalobkyňa posielala žalovanému listy, v ktorých žiadala doplatenie, čo žalovaný odmietol. Žalobkyňa žalovanému neoznámila, že bola zapísaná do Obchodného registra, čo sa žalovaný dozvedel až vtedy, keď pre obchodný prípad potreboval výpis z Obchodného registra spoločnosti. Potom žalobkyňa podala návrh na zrušenie jej účasti v spoločnosti. On sám má vedomosť, že v roku 2010 žalobkyňa napísala žalovanému požiadavku, v ktorej žiadala doplatiť zostávajúcu časť podielu a sama v tomto liste odčítala sumu, ktorá jej bola vyplatená v roku 2007.V roku 2011 sa osobne zúčastnila zasadnutia žalovaného, kde od nej spoločnosť žalovaného žiadala, aby tento vyplatený podiel vrátila, zápisnica jej potom bola poslaná aj písomne a nevyjadrila sa k tomu. Svedok bol štatutárnym zástupcom žalovaného do 30.06.2009, v tomto období žalobkyňa ako spoločník v podstate nijako nevystupovala, dala sa zastupovať svojim synom Ing. H. U., pozvánky, ktoré jej boli zasielané ona nepreberala. Nebolo možné urobiť zmeny v Spoločenskej zmluve, pretože rodina žalobkyne chcela od žalovaného 20 mil. Sk a robili tak všetko pre to, aby tieto peniaze dostali.
30. Svedok M.. E. L. vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 05.09.2018 uviedol, že v spoločnosti žalovaného pracoval od roku 2006 vo funkcii technológa, pracoval s M.. U., ktorý bol vtedy konateľom spoločnosti žalovaného. Na Valných zhromaždenia mala žalobkyňa a jej syn M.. H. U. požiadavky voči žalovanému takého charakteru, že žiadali o informácie, ku ktorým nemali ani ostatní vlastníci prístup, išlo o výšku platov, know how spoločnosti (dokumenty), žalobkyňa počas jeho pôsobenia v spoločnosti nikdy v spoločnosti žalovaného nepracovala.
31. Svedok M.. B. L. vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 05.09.2018 uviedol, že v spoločnosti žalovaného je od jej založenia. Žalobkyňa nikdy nepôsobila v spoločnosti žalovaného do ukončenia jeho pôsobenia v roku 2009, nepamätá si, že by sa aktívne zúčastňovala diania v spoločnosti, na Valných zhromaždeniach sa väčšinou dala zastupovať synom M.. U.. Myslí si, že žalobkyni nikdy nešlo o to, byť spoločníkom spoločnosti žalovaného, ale o finančný prospech. O tom, že žalobkyňa je spoločníkom spoločnosti žalovaného sa dozvedel tak, že potreboval aktuálny výpis z Obchodného registra na
žalovaného, až z tohto výpisu žalovaný zistil, že sa žalobkyňa nechala zapísať ako spoločníčka žalovaného. Prekvapilo ho jednak to, že je zapísaná v Obchodnom registra ako spoločník žalovaného a potom aj to, že už nechce byť spoločníkom spoločnosti, medzi tým bolo časové rozpätie cca 3 - 4 mesiacov.
32. Podľa § 191 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
33. Podľa § 151 ods. 1 CSP (1) skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
34. Podľa § 152 CSP hmotnoprávna námietka je právny úkon strany spôsobujúci zmenu, zánik alebo oslabenie práva protistrany.
35. Podľa § 150 ods. 1 a 2 Zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení jeho neskorších predpisov ( ďalej ,,Obchodný zákonník“) spoločníkovi, ktorého účasť v spoločnosti súd zrušil alebo ktorý bol vylúčený, vzniká právo na vyrovnací podiel ( § 61 ods. 2 a 3). Rovnaké právo má dedič alebo právny nástupca spoločníka, pokiaľ naňho neprešiel obchodný podiel ( § 116).Podľa § 150 ods. 2 Obchodného zákonníka vyrovnací podiel sa vypočíta pomerom splateného vkladu spoločníka, ktorého účasť v spoločnosti zanikla, k splateným vkladom všetkých spoločníkov, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.
36. Podľa § 261 ods. 6 písm. a) Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy medzi zakladateľmi obchodných spoločností, medzi spoločníkom a obchodnou spoločnosťou, ako aj medzi spoločníkmi navzájom, pokiaľ ide o vzťahy týkajúce sa účasti na spoločnosti, ako aj vzťahy zo zmlúv, ktorými sa prevádza podiel spoločníka, medzi štatutárnym orgánom alebo členom štatutárnych a dozorných orgánov spoločnosti a obchodnou spoločnosťou, ako aj vzťahy medzi spoločníkom a obchodnou spoločnosťou pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti a záväzkové vzťahy medzi prokuristom a spoločnosťou pri výkone jeho poverenia,
37. Podľa § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná.
38. Podľa § 358 Obchodného zákonníka na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde. Započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až po dobe, keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie.
39. Podľa § 387 ods. 1 Obchodného zákonníka právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom.
40. Podľa § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.
41. Podľa § 61 ods. 1 Obchodného zákonníka, podiel je miera účasti spoločníka na čistom obchodnom imaní spoločnosti.
42. Podľa § 61 ods. 2 Obchodného zákonníka pri zániku účasti spoločníka v spoločnosti za trvania spoločnosti vzniká spoločníkovi právo na vyplatenie podielu (ďalej len "vyrovnací podiel"). Výška vyrovnacieho podielu sa určí na základe riadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobie predchádzajúce účtovnému obdobiu, v ktorom zaniká účasť spoločníka v spoločnosti, ak spoločenská zmluva neurčuje niečo iné. Vyrovnací podiel sa vyplatí v peniazoch, ak zákon neustanovuje alebo spoločenská zmluva alebo stanovy neurčujú iný spôsob vyrovnania podielu.
43. Podľa § 61 ods. 3 Obchodného zákonníka ak spoločenská zmluva alebo stanovy neurčujú inak, právo na vyplatenie vyrovnacieho podielu je splatné uplynutím troch mesiacov od schválenia riadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobie predchádzajúce účtovnému obdobiu, v ktorom zanikla účasť spoločníka v spoločnosti, alebo ak takáto riadna individuálna účtovná závierka schválená nebola, uplynutím troch mesiacov odo dňa, keď mala byť schválená.
44. Z článku 26 úplného znenia Spoločenskej zmluvy žalovaného z 15.04.2009 vyplýva z bodu 1, že o spôsobe rozdelenia zisku spoločnosti rozhoduje valné zhromaždenie na návrh konateľa. Zisk spoločnosti dosiahnutý v účtovnom období sa po odpočítaní čiastok pripadajúcich na dane a po doplnení rezervného fondu, pokiaľ nie je už naplnený, delí na časť, ktorá zostane na ďalší rozvoj spoločnosti a na časť, ktorá sa delí medzi spoločníkov.
45. Z článku 36 ods. 3 úplného znenia Spoločenskej zmluvy žalovaného vyplýva, že obchodný podiel spoločníka, ktorého účasť v spoločnosti súd zrušil sa stáva voľným a bývalému spoločníkovi vzniká právo na vyporiadací podiel.
46. Z článku 39 ods. 1 Spoločenskej zmluvy žalovaného vyplýva, že spoločník, ktorého účasť počas trvania spoločnosti zanikla, jeho dedič, alebo právny nástupca, pokiaľ sa jeho obchodný podiel stal voľným, má právo na vyplatenie vyporiadavacieho podielu.
47. Z článku 39 ods. 2 spoločenskej zmluvy výplatu vyporiadavacieho podielu zabezpečuje konateľ na základe výsledkov riadnej účtovnej závierky za rok, v ktorom účasť spoločníka v spoločnosti zanikla do 30 dní od jej schválenia, pokiaľ sa s oprávnenou osobou nedohodne na dlhšom termíne.
48. Podľa § 123 ods. 1 Obchodného zákonníka spoločníci majú nárok na podiel zo zisku v pomere zodpovedajúcom ich splateným vkladom, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.
49. Podľa § 121 ods. 1 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
50. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka v znení ku dňu vzniku omeškania dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania; výšku úrokov z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
51. Podľa 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
52. Podľa § 3 ods. 1. Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení ku dňu vzniku omeškania výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
53. Podľa § 3 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov občianskeho práva účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
54. Právo na vyrovnací podiel vzniká priamo zo zákona. Vznik tohto práva sa viaže na zánik účasti spoločníka v spoločnosti v prípade, keď spoločnosť po jeho vystúpení (príp. vylúčení, úmrtí a pod.) trvá naďalej, a zároveň platí, že k zániku účasti spoločníka nedošlo prevodom jeho obchodného podielu na iného spoločníka alebo na tretiu osobu. Právo na vyrovnací podiel vzniká v určitých prípadoch aj iným osobám než spoločníkovi, ktorého účasť v spoločnosti zanikla (tzv. oprávnené osoby). Oprávnenou osobou v tomto zmysle môže byť okrem spoločníka aj jeho dedič. Výška vyrovnacieho podielu sa v zmysle Obchodného zákonníka ( § 61 ods. 2 ) určuje na základe riadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobie, ktoré predchádza účtovnému obdobiu, v ktorom účasť spoločníka v spoločnosti zanikla. Ide o dispozitívnu právnu úpravu, ktorá sa použije iba vtedy, keď spoločenská zmluva neurčí inak. Pokiaľ spoločenská zmluva neupravuje otázku, z čoho sa má odvíjať výpočet výšky vyrovnacieho podielu, základom pre tento výpočet je hodnota čistého obchodného imania spoločnosti. Celková suma vyrovnacieho podielu 697.923,- Eur nebola v tomto štádiu konania sporná.
55. Z rozsudku súdu druhej inštancie vyplýva záver, že strany sporu pôvodne mylne predpokladali, že žalobkyňa nemá nárok na účasť v spoločnosti po smrti manžela, spoločníka žalovaného a to v dôsledku ustanovení spoločenskej zmluvy, ktoré v čase jeho smrti boli v rozpore so zákonom. Žalobkyňa sa tak stala spoločníčkou spoločnosti a z jej účasti bola vylúčená rozhodnutím súdu a nie na zmluvnom základe. Z vykonaného dokazovania je nesporné, že medzi stranami sporu nedošlo k ukončeniu účasti žalobkyne na spoločnosti žalovaného na základe zmluvného vzťahu, ale rozhodnutím súdu. Nebolo sporným tvrdenie žalobkyne, že dňa 04.02.2009 bola zapísaná do Obchodného registra, pričom jej účasť v spoločnosti v čase vyplatenia sumy 285.072,19 Eur dňa 16.01.2007 trvala. Okresný súd v Prievidzi, rozsudkom č. k. 14Cb/77/2009 zo dňa 07.04.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.05.2011 zrušil žalobkyni až dňa 28.05.2011 jej účasť v spoločnosti BEVEX - Banský Výskum; spol. s r.o. Tým vznikol žalobkyni nárok na vyrovnací podiel zo zákona.
56. Súd sa pri svojom rozhodovaní spravoval citovanými ustanoveniami zákonov, ktoré aplikoval na dokazovaním preukázaný skutkový stav veci. Žalobkyňa si uplatnila právo na zaplatenie sumy 416.923,- EUR z titulu vyrovnacieho podielu podľa § 61 v nadväznosti na § 150 Obchodného zákonníka. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobkyňa sa po smrti svojho manžela stala spoločníkom žalovaného a bola ním preukázateľne do 28.05.2011, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok Okresného súdu Prievidza č.k. 14Cb/77/2009 - 160 zo dňa 30.03.2011, ktorým súd zrušil účasť žalobkyne v obchodnej spoločnosti žalovaného, čím zanikla žalobkyni účasť spoločníka v spoločnosti. V danom prípade žalobkyni vzniklo právo na vyrovnací podiel dňom 28.05.2011. Žalovaný schválil ročnú účtovnú závierku za rok 2011 na Valnom zhromaždení dňa 25.07.2012. Keďže sa žalovaný podľa Spoločenskej zmluvy zo žalobkyňou nedohodol na dlhšom termíne splatnosti vyrovnacieho podielu, jeho splatnosť nastala podľa článku 39 ods. 2 Spoločenskej zmluvy do 30 dní od schválenia ročnej účtovnej závierky za rok 2011. Dňa 25.07.2012 sa konalo riadne valné zhromaždenie spoločníkov spoločnosti žalovaného, na ktorom bola schválená účtovná závierka za rok 2011 a odo dňa nasledujúceho začala plynúť 30-dňová lehota na vyplatenie podielu žalobkyni. Splatnosť vyrovnacieho podielu nastala 30.- ty deň po schválení riadnej účtovnej závierky za rok 2011, t.j. dňa 24.08.2012, dokedy mal žalovaný žalobkyni vyrovnací podiel vyplatiť. Súd mal v spore za preukázané, že suma vyrovnacieho podielu je 697.923,- EUR a v tomto štádiu sporu už výška vyrovnacieho podielu nebola spornou. Rozsudkom zo dňa 15.03.2019 okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 131.850,81 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 412.850,81 EUR od 25.08.2012 do 25.02.2014, s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 389.450,81 EUR od 26.02.2014 do 28.03.2014, s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 366.050,81 EUR od 29.03.2014 do 30.04.2014, s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 342.650,81 EUR od 01.05.2014 do 30.05.2014, s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 319.250,81 EUR od 31.05.2014 do 30.06.2014, s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 295.850,81 EUR od 01.07.2014 do 31.07.2014, s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 272.450,81 EUR od 01.08.2014 do 28.08.2014, s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 249.050,81 EUR od 29.08.2014 do 30.09.2014, s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 225.650,81 EUR od 01.10.2014 do 31.10.2014, s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 202.250,81 EUR od 01.11.2014 do 01.12.2014, s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 178.850,81 EUR od 02.12.2014 do 30.12.2014, s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 155.350,81 EUR od 31.12.2014 do 30.01.2015, s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 131.850,81 EUR od 31.01.2015 do zaplatenia a to výrokom II. cit. rozhodnutia, ktorý nadobudol právoplatnosť 02.10.2020. Sporným nárokom zostala suma 285.072,19 Eur spolu s 8,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 285.072,19 Eur od 25.08.2012 do zaplatenia.
57. Čo do kvalifikácie charakteru nároku žalovaného voči žalobkyni pri vyplatení sumy 285.072,19 Eur má súd za to, že ide o obchodnoprávny vzťah medzi žalobkyňou ako spoločníkom spoločnosti a žalovaným obchodnou spoločnosťou v súlade s ust. § 261 ods. 6 písm. a) Obchodného zákonníka. Je zrejmé, že strany sporu pôvodne mylne predpokladali, že žalobkyňa nemá nárok na účasť v spoločnosti po smrti manžela, spoločníka žalovaného a to v dôsledku ustanovení spoločenskej zmluvy, ktoré v čase jeho smrti boli v rozpore so zákonom. Z potvrdenia Okresného súdu Trenčín sp. zn. NcOR 8493/2009 z 23.09.2009 vyplýva, že dňa 24.06.2008 tento súd prijal návrh na začatie konania o zhode, na základe podnetu žalobkyne. Súd následne vykonal zápis navrhovaných údajov dňa 04.02.2009 a v časti I. Spoločníci bol vymazaný M. ( manžel žalobkyne) a zapísaná bola žalobkyňa. V odôvodnení späťvzatia žaloby v konaní vedenom Okresným súdom Prievidza pod sp.zn. 7Cb/13/2007 žalobkyňa uviedla, že vzhľadom na rozhodnutie Okresného súdu Trenčín sp. zn. Nre: 36/Nsre/42/2007 zo dňa 11.06.2007,
ktorým súd zamietol námietky žalovaného proti odmietnutiu vykonania zápisu zmien v obchodnom registri berie návrh späť. Z odôvodnenia cit. rozhodnutia a to konkrétne výkladu § 116 ods. 2 Obchodného zákonníka súd nepovažoval obchodný podiel po nebohom M.. D. U. za voľný, súd poukázal na čl.37 Spoločenskej zmluvy, ktorý bol v rozpore s platnou právnou úpravou a preto nie je možné sa ním riadiť. Bolo povinnosťou konateľa žalovaného uviesť do súladu skutočný stav so stavom zapísaným v obchodnom registri, a túto povinnosť si M.. U. nesplnil, bolo tomu preto, že sa mylne spravoval znením čl. 37 Spoločenskej zmluvy. Nesplnením si povinnosti konateľa žalovaného podľa zák.č. 530/2003 Z.z bola žalobkyňa uvedená do omylu v tom, že sa nestala spoločníkom žalovaného, teda že má nárok na vyrovnací podiel, mala za to, že sa nestala spoločníkom spoločnosti a preto požadovala vyplatenie vyrovnacieho podielu. Na základe uvedeného má súd za to, že pri nároku o vyplatenie sumy 285.072,19 Eur ide o obchodnoprávny vzťah, na ktorý je potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka. (zák.č. 513/1991 Zb.).
58. V konaní nebolo sporným, že žalovaný dňa 16.01.2007 vyplatil žalobkyni sumu 8.588.085,- Sk ( prepočtom 30,1260Sk/€ v sume 285.072,19 EUR). Žalovaný mal za to, že túto sumu žalobkyni vyplatil titulom vyrovnacieho podielu, čo vyplýva jednak z výpovede žalovaného, ako aj vyjadrenia žalovaného k žalobe v konaní, vedenom pod sp. zn. 14Cb/77/2009 zo dňa 11.06.2009, v ktorom sa žalovaný vyjadril, že žalobkyňa neprejavila žiadny záujem zostať naďalej spoločníkom spoločnosti BEVEX - BANSKÝ VÝSKUM, spol. s r.o. ( uvedené bolo zistené aj zo svedeckých výpovedí v konaní sp. zn. 18Cb/51/2015), spoločnosť jej vyplatila hodnotu vyporiadacieho podielu podľa platnej spoločenskej zmluvy v čase smrti jej manžela a to sumu 8.588.085,- Sk dňa 16.01.2007. Žalovaný tvrdil, že túto sumu žalobkyňa jednoznačne považovala za časť vyrovnacieho podielu a to aj po jej zápise ako spoločníka do Obchodného registra. Žalobkyňa v spore tvrdila, že suma 285.072,19 EUR nemohla byť v žiadnom prípade vyrovnacím podielom zo zákona, pretože bola vyplatená predtým, ako bola zrušená účasť žalobkyne v spoločnosti súdom a nejde tak o vyrovnací podiel. Nebolo sporným, že žalovaný sumu 285.072,19 EUR žalobkyni skutočne dňa 16.01.2007 vyplatil. Vychádzajúc z právneho názoru krajského súdu, ktorý vyslovil, že súd prvej inštancie na právny vzťah strán sporu nesprávne aplikoval ustanovenie § 498 Občianskeho zákonníka a záver, že v tomto štádiu konania sa nejaví medzi stranami ako sporné, že žalobkyni vznikol nárok na zaplatenie sumy 285.072, 19 Eur z titulu jej nároku na vyrovnací podiel, po jej zrušení účasti spoločníka spoločnosti rozhodnutím súdu sa súd zaoberal otázkou, či došlo k započítaciemu prejavu vzájomných nárokov strán sporu, alebo, či došlo zo strany žalobkyne k uznávaciemu prejavu voči žalovaným jej vyplatenej sumy 285.072,19 Eur, otázkou zániku vzájomných nárokov strán sporu kompenzačnou námietkou vznesenou v spore a v neposlednom rade aj otázkou premlčania.
59. Započítací prejav:
Započítanie (kompenzácia) je spôsob zániku záväzku nahrádzajúci splnenie. Všeobecnú právnu úpravu započítania pohľadávok obsahuje Občiansky zákonník v ustanoveniach § 580 a § 581, na záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi sa aplikuje špeciálna právna úprava v Obchodnom zákonníku ( § 358 až § 364). Podľa § 358 Obchodného zákonníka na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde. Právna úprava rozlišuje tri prípady započítania:1. započítanie jednostranným právnym úkonom, ktorým jedna strana, ak sú dané zákonom ustanovené predpoklady, aj bez súhlasu druhej strany zrušuje vzájomné pohľadávky za predpokladu, že sa kryjú (compensatio necessaria), 2.započítanie dvojstranným právnym úkonom, teda dohodou (compensatio voluntaria) a 3.zákonnú kompenzáciu (§ 106 Obchodný zákonník). Základným predpokladom započítania pohľadávok je ich existencia. Platí to tak pre započítanie jednostranným právnym úkonom, ako aj pre započítanie dohodou. Započítanie jednostranným právnym úkonom je prípustné, ak sú splnené nasledujúce zákonné predpoklady: a) pohľadávky sú vzájomné, t.j. veriteľ jednej pohľadávky je súčasne dlžníkom druhej pohľadávky a naopak. Vzájomnosť pohľadávok musí existovať v čase započítania, b) pohľadávky majú rovnaký druh plnenia. Spravidla pôjde o peňažné pohľadávky. Pri vecnom plnení, ktoré je zriedkavé, musí ísť o zastupiteľnú vec rovnakého druhu. Pohľadávkami rovnakého druhu nie sú ani pohľadávky z verejného práva a pohľadávky zo súkromného práva, a preto ich nemožno navzájom započítať, c) pohľadávky spôsobilé na započítanie, t.j. započítanie nie je vylúčené zákonom alebo dohodou strán. Na započítanie vzájomných pohľadávok veriteľa a dlžníka nestačí, aby sa pohľadávky spôsobilé na započítanie stretli. Pohľadávky spôsobilé na započítanie sa stretnú v okamihu, keď sú obe splatné. Na započítanie je ešte potrebný prejav vôle smerujúci k započítaniu, t.j. právny úkon niektorého z účastníkov (kompenzačný prejav). Pohľadávku započítava, teda kompenzačný prejav robí vždy veriteľ voči svojmu dlžníkovi. Tým veriteľ započítava svoju pohľadávku proti pohľadávke, ktorej je dlžníkom. Kompenzačný prejav musí spĺňať
všetky všeobecné náležitosti právnych úkonov požadované zákonom (§ 34 a nasl. OZ). Započítací prejav musí byť zrozumiteľný a určitý. Musí byť zrejmé, ktoré pohľadávky sa majú započítať. Formu kompenzačného prejavu zákon neupravuje, môže byť teda tak písomný, ako aj ústny, a to aj vtedy, ak sa pre zmluvu, z ktorej pohľadávka pochádza, vyžaduje písomná forma. V obchodnom práve bude kompenzačný prejav spravidla písomný, a to s ohľadom na prípadný dôkaz započítania. K zániku pohľadávky dochádza vtedy, keď sa pohľadávky stretnú, stretnú sa vtedy, keď sú splatné. Pohľadávky zaniknú v takom rozsahu, ako sa vzájomne kryjú a pokiaľ sú v rôznej sume, zaniknú v takom rozsahu ako je suma menšej pohľadávky pričom k zániku pohľadávok dôjde spravidla spätne k momentu, keď sa pohľadávky stretnú. Žalobkyňa tvrdila, že k žiadnemu započítaciemu prejavu medzi stranami sporu nedošlo. Žalovaný toto tvrdenie žalobkyne nerozporoval. Vychádzajúc z vyššie uvedeného má súd za to, že k žiadnemu započítaciemu prejavu vzájomných nárokov strán sporu v danom prípade do podania žaloby na súd nedošlo. Z listu zo dňa 03.11.2009, ktorý zaslala žalobkyňa žalovanému a bol mu doručený 05.11.2009 je zrejmé, že na základe vzájomného stretnutia dňa 19.10.2009 a po prejednaní predmetnej záležitosti žalobkyňa predložila žalovanému návrh zrušenia jej účasti v spoločnosti dohodou, ale nakoľko časť vyrovnacieho podielu bol vyplatená, tento spôsob je pre žalobkyňu neprijateľný. Navrhla zrušiť svoju účasť v spoločnosti žalovaného súdnou cestou a navrhla sa dohodnúť na výške vyrovnacieho podielu, kedy jej návrh vyrovnacieho podielu bol 699.996,- EUR, z toho 16.01.2007 bolo uhradené 285.072,- EUR a ostáva uhradiť 414.923,98 EUR, v prípade dohody čiastku 414.923,98 EUR žiadala uhradiť do depozitu v banke alebo u notára. Keďže k zániku pohľadávky započítaním dochádza vtedy, keď sa pohľadávky stretnú a stretnú sa vtedy, keď sú splatné je nutné konštatovať, že pohľadávka žalobkyne titulom vyplatenia jej vyrovnacieho podielu sa stala splatnou až dňa 24.08.2012. Elementárnym predpokladom započítania pohľadávok je však ich existencia v čase započítacieho prejavu či už jednostranným alebo dvojstranným právnym úkonom. Nárok na vyrovnací podiel žalobkyni vznikol dňa 28.05.2011, kedy bola súdom právoplatne zrušená jej účasť ako spoločníka v spoločnosti BEVEX - Banský výskum spol. s r.o. a v zmysle § 150 Obchodného zákonníka a čl. 36 ods. 3 Spoločenskej zmluvy jej vzniklo právo na vyrovnací podiel. Súd dospel k záveru, že k zániku vzájomných nárokov strán sporu započítacím prejavom vychádzajúc zo skutkových tvrdení a listinných dôkazov v súdnom spise sp. zn. 18Cb/51/2015 a k nemu pripojených spisov do momentu začatia tohto civilného sporu nedošlo.
60. Uznávací prejav:
Žalobkyňa na pojednávaní tvrdila, že k žiadnemu uznaniu záväzku z jej strany nedošlo. Žalovaný toto tvrdenie rozporoval a na pojednávaní dňa 08.09.2021 naopak tvrdil, že listina zo dňa 03.11.2009 ako aj listina zo dňa 19.08.2011 je uznaním zo strany žalobkyne. Právny zástupca v prednese uviedol, že žalobkyňa ešte pred podaním žaloby voči žalovanému uznanie sama deklarovala, keď jasne dávala najavo, že uznáva, že tá platba a to plnenie ( pozn. súdu suma 285.072,19 Eur) jej bolo poskytnuté aj v súvislosti vyplatením vyrovnávacieho podielu. Vychádzajúc z obsahu týchto dvoch listín tak sama žalobkyňa to vlastnou rukou napísala a podpísala. Žalovaný zdôraznil, že čomu už by mala spoločnosť veriť, keď nie písomnému prejavu spoločníka, ktorého účasť bola zrušená súdom a ktorý si to sám v tej numerickej rovine takto vypočítal. Podľa § 323 Obchodného zákonníka ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná. Aby však uznanie záväzku vyvolávalo tie účinky, ktoré s ním § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka spája, musí akt uznania záväzku spĺňať niektoré formálne a obsahové náležitosti. V prvom rade sa pre uznanie záväzku vyžaduje písomná forma, musí ísť o právny úkon, ktorý dlžník adresuje veriteľovi. V obchodnoprávnych vzťahoch sa síce pre akt uznania záväzku nevyžaduje určenie výšky ani právneho dôvodu záväzku, z obsahu uznania však musí byť uznávaný záväzok bezpečne identifikovateľný a odlíšiteľný od iných záväzkov. Súd má za to, že formulácia textu žalobkyňou v liste zo dňa 03.11.2009, v ktorom uviedla, že jej návrh vyrovnacieho podielu je 699.996,- EUR, z toho 16.01.2007 bolo uhradené 285.072,- EUR a ostáva uhradiť 414.923,98 EUR ani formulácia textu žalobkyňou v liste zo dňa 19.08.2011, v ktorom navrhuje dohodnúť sa na výške doplatku vyrovnacieho podielu v čiastke 500 000,- Eur súdu neumožňuje dospieť k záveru, že ide zo strany žalobkyne o taký jednostranný a jednoznačný právny úkon, ktorý by spĺňal formálne a obsahové náležitosti uznania záväzku a vyvolal účinky v zmysle § 323 Obchodného zákonníka. V prejave uznania síce nemusí byť použité slovo uznanie, ale musí byť zo znenia tohto úkonu zrejmé, že dlžník chcel vyjadriť uznanie svojho dlhu. Súd sa podrobne zaoberal obsahom nielen tých listín, ktoré žalovaný považoval za prejav uznania a na ktoré žalovaný ako uznávacie prejavy poukazoval, ale oboznámil sa s obsahom listín, ktoré tvoria obsah súdneho spisu sp. zn. 18Cb/51/2015 a k nemu pripojených ostatných spisov. Dospel k záveru, že zo strany žalobkyne k uznávaciemu prejavu voči žalovaným jej vyplatenej sumy 285.072,19 Eur nedošlo.
61. Námietka premlčania: K námietke premlčania uplatnenej žalobkyňou v tomto spore s odkazom na rozhodnutie súdu druhej inštancie súd udáva nasledovné. Žalobkyňa v spore do momentu vznesenia hmotnoprávnej námietky tvrdila, že sumu 285.072,19 Eur prevzala od žalovaného v dobrej viere, že ide o vyplatenie jej vyrovnacieho podielu, hoci tomu tak nebolo, pretože jej účasť v spoločnosti žalovaného v tom čase nezanikla, ako sa domnievala. Tvrdila, že návrh na vrátenie sumy 285.072,19 EUR si mohol žalovaný uplatniť na súde v premlčacej lehote, pretože vedel, že suma bola vyplatená bezdôvodne a išlo o bezdôvodné obohatenie, kde premlčacia doba je dva roky, odkedy sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Toto však žalovaný neurobil. Suma 8.588.085,- Sk tak nemohla byť podľa žalobkyne v žiadnom prípade vyrovnacím podielom zo zákona, pretože bola vyplatená predtým, ako bola zrušená účasť žalobkyne v spoločnosti súdom a nejde tak o vyrovnací podiel, aj keď to možno tak žalobkyňa v nejakej komunikácii nazvala. Žalovaný k námietke premlčania bezdôvodného obohatenia vznesenej voči sume 285.072,- EUR prvotne v spore v rámci procesnej obrany tvrdil, že sa síce jedná o bezdôvodné obohatenie, avšak v danom prípade je potrebné aplikovať 10-ročnú premlčaciu dobu (str. 71 spisu), následne rétoriku zmenil a ďalej v spore tvrdil, že žalovaný bezdôvodné obohatenie ani nežiada, len tvrdí, že prijatie tejto sumy žalobkyňou je v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a žalobkyňa aj v dôkazoch (ktoré žalovaný predložil do sporu) jednoznačne priznáva, za čo túto sumu ona sama považuje aj po jej zápise do obchodného registra a to za súčasť vyrovnacieho podielu. Na pojednávaní dňa 08.09.2021 žalovaný svoje skutkové tvrdenia doplnil o tvrdenie, že zo strany žalobkyne došlo k uznaniu formou žalovanému zaslaných dvoch listov dňa 03.11.2009 a 19.08.2011. Vykonaným dokazovaním mal súd za nesporné, že obaja účastníci po úmrtí spoločníka Ing. Mariána Kovalíka postupovali podľa č.l. 37 spoločenskej zmluvy. Svedok Ing. Ján Krško v konaní uviedol, že žalobkyňa trvala na vyplatení vyrovnacieho podielu a preto jej tento bol vo výške 8.588.085,- Sk (285.072,19 EUR) žalovaným dňa 16.01.2007 vyplatený. V rozsudku zo dňa 15.03.2019 dospel okresný súd k tomu právnemu záveru, že na všetko, čo bolo dané vopred sa hľadí ako na preddavok v súlade s § 498 Občianskeho zákonníka a preto sumu 285.072,19 EUR právne zakvalifikoval ako poskytnutie preddavku, kedy nemohlo dôjsť k premlčaniu, s čím sa krajský súd nestotožnil a považoval vec v tomto smere okresným súdom za nesprávne právne posúdenú. Z vykonaného dokazovania je nepochybné, že právny dôvod na vyplatenie vyrovnacieho podielu vznikol dňom 28.05.2011, čo je zrejmé z rozsudku Okresného súdu Prievidza sp. zn. 14Cb/77/2009 zo dňa 07.04.2010 (právoplatný 28.05.2011), ktorým súd zrušil žalobkyni jej účasť v spoločnosti žalovaného. Okresný súd je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, ktorý sa vyslovil, ako už bolo uvedené vyššie, že na daný prípad nemožno aplikovať § 498 Občianskeho zákonníka, súd potom vyplatenie sumy 285.072,19 Eur vyhodnotil ako finančné plnenie bez právneho dôvodu, ktoré žalobkyňa dňa 16.01.2007 od žalovaného prijala. Zo zápisnice zo zasadnutia Valného zhromaždenia spoločníkov spoločnosti žalovaného zo dňa 02.08.2010 je zrejmé, že k bodu 3) Ing. Matejček (konateľ spoločnosti žalovaného) vysvetlil, že žalobkyňa mala dňa 16.01.2007 vyplatené od žalovaného finančné prostriedky z titulu vyporiadacieho podielu, avšak neskôr bola zapísaná a je stále spoločníčkou spoločnosti, teda jej zápisom do Obchodného registra pominuli dôvody, aby finančné prostriedky zadržiavala, preto bol konateľ poverený, aby vyzval žalobkyňu na vrátenie finančných prostriedkov v sume 285.072,20 EUR, ktorú sumu prevzala bez právneho dôvodu, resp. plnení, kde dôvod plnenia po rozhodnutí súdu dodatočne odpadol, takže by túto sumu mala vrátiť. Žalobkyňa namieta premlčanie a tvrdí, že jej doposiaľ na vyrovnací podiel bola žalovaným vyplatená len suma 281.000,- EUR, pričom ona sumu 285.072,19 EUR od žalovaného prijala bez právneho dôvodu v dobrej viere a podľa nej je tento nárok ( ako bezdôvodné obohatenie) už premlčaný, lebo žalovaný sa od nej nedomáhal vrátenia tejto sumy, pričom žalovaný sa dňa 04.02.2009 dozvedel, že žalobkyňa týmto dňom bola riadne zapísaná do obchodného registra, mal teda vedomosť o vzniku bezdôvodného obohatenia aj o tom, kto sa na jeho úkor obohatil. Pravdivosť tvrdenia žalobkyne, že žalovaný mal vedomosť o plnení bez právneho dôvodu je preukázaná jednak z obsahu listu zo dňa 25.05.2009, ktorý zaslal žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu G. žalobkyni dňa 02.06.2009 ( zásielka sa vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote žalovanému resp. jeho právnemu zástupcovi dňa 24.06.2009) a jednak z obsahu zápisnice zo zasadnutia Valného zhromaždenia spoločníkov spoločnosti žalovaného zo dňa 02.08.2010. V súlade s § 387 ods. 1 Obchodného zákonníka právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom. Podľa § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné. Podľa § 397 Obchodného zákonníka ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky. Pokiaľ jednoznačne identifikovateľným základom
je obchodnoprávny záväzkový vzťah, bude sa aj premlčanie bezdôvodného obohatenia riadiť režimom Obchodného zákonníka ( rozsudok NS ČR z 15.05.2008 sp. zn. 32Cdo 3800/2007). Na obchodné vzťahy nemožno aplikovať osobitnú dvojročnú premlčaciu dobu ( § 107 OZ) a to aj napriek tomu, že Obchodný zákonník pre vydanie bezdôvodného obohatenia neustanovuje osobitnú premlčaciu dobu odlišnú od všeobecnej 4-ročnej premlčacej doby. To znamená, že ak ide o vzťah, ktorý sa spravuje Obchodným zákonníkom, na vydanie bezdôvodného obohatenia sa aplikujú ust. Obchodného zákonníka o premlčaní (§ 289 až 401) a teda právo sa premlčuje v štvorročnej premlčacej lehote a začiatok plynutia sa spravuje ustanovením § 391 Obchodného zákonníka t.j. odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde. Dňa 02.08.2010 sa konalo zasadnutie Valného zhromaždenia spoločníkov spoločnosti žalovaného, na ktorom M.. D. (konateľ spoločnosti) zreteľne skonštatoval, že žalobkyni spoločnosť žalovaného dňa 16.01.2007 vyplatila finančné prostriedky z titulu vyporiadacieho podielu, avšak neskôr bola zapísaná a je stále spoločníčkou spoločnosti, teda jej zápisom do Obchodného registra pominuli dôvody, aby finančné prostriedky zadržiavala, preto bol konateľ poverený, aby vyzval žalobkyňu na vrátenie finančných prostriedkov v sume 285.072,20 EUR, ktorú sumu prevzala bez právneho dôvodu, resp. plnení, kde dôvod plnenia po rozhodnutí súdu dodatočne odpadol. Na tomto valnom zhromaždení bolo zároveň prijaté uznesenie č.3 v znení: Konateľ spoločnosti BEVEX-BANSKÝ VÝSKUM, spol. s r.o. týmto písomne vyzýva p. D. U., aby spoločnosti vrátila sumu vo výške 8.588 085,- Sk (285.072,2 Eur), ktorá jej bola uhradená dňa16.01.2007 z titulu vyplatenia vyporiadavacieho podielu a ktorú prevzala plnením bez právneho dôvodu, resp. plnením, kde dôvod plnenia po rozhodnutí súdu dodatočne odpadol, takže by ju mala vrátiť podľa ustanovení § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Valné zhromaždenie prijalo aj Uznesenie č. 4 v znení: Valné zhromaždenie sa uznáša na podaní žaloby voči spoločníkovi p. D. U. na Okresnom súde v Prievidzi o vrátenie neprávom prijatých finančných prostriedkov spoločnosti, ktoré jej boli vyplatené dňa 16.01.2007 vo výške 8.588 085,- Sk. Uvedená žaloba bude podaná v prípade, ak p. U. nevráti prostriedky na bankový účet spoločnosti najneskôr v termíne do 30.09.2010. Zápisnica z valného zhromaždenia konaného dňa 02.08.2010 bola doručená žalobkyni dňa 16.08.2010. Najskôr tak premlčacia doba začala plynúť 04.02.2009, kedy bola žalobkyňa zapísaná do obchodného registra ako spoločníčka, najneskôr však premlčacia doba v súvislosti s bezdôvodným obohatením začala podľa názoru súdu plynúť dňa 01.10.2010, t.j. po uplynutí lehoty, ktorú žalovaný žalobkyni na vrátenie plnenia uznesením č. 4 na valnom zhromaždení poskytol ( do 30.09.2010) a uplynula po štyroch rokoch, t.j. dňa 01.10.2014. Žalovaný nebol obozretný pri ochrane svojich práv a žalobu nepodal. V tomto kontexte je potrebné uviesť, že žalovaný na rozdiel od pôvodnej procesnej obrany, aktuálne už v spore ani netvrdí, že by sa žalobkyňa o sumu 285.072,20 Eur bezdôvodne obohatila, tvrdí, že žalobkyňa túto sumu uznala. Vychádzajúc z uvedeného dospel súd k tomu záveru, že námietka premlčania je dôvodná. Súd žalobe vyhovel na tom základe, že premlčacia doba vo vzťahu k sume v žalovanej výške síce vyplatenej žalovaným žalobkyni dňa 16.01.2007, avšak nie z titulu nároku na vyrovnací podiel ( ktorú skutočnosť si zjavne uvedomoval aj žalovaný v čase ešte pred uplynutím premlčacej doby, vychádzajúc z obsahu jeho listu zo dňa 25.05.2009 ako aj priebehu valného zhromaždenia žalovaného dňa 02.08.2010) už uplynula a túto sumu tak nemožno titulom vyrovnacieho podielu započítať ako súčasť už doposiaľ vyplateného vyrovnacieho podielu s poukazom súdu na zásadu ,,vigilantibus iura scripta sunt“ t.j. práva patria len bdelým, teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou.
62. V prípade do sporu vznesenej hmotnoprávnej námietky ako uplatnenia protipohľadávky na započítanie, sa súd touto námietkou zaoberá ako prejudiciálnou otázkou. Podľa Nálezu ÚS SR II. ÚS 285/2010-43 zo 15. novembra 2010 účelom inštitútu námietky započítania podľa prvej alebo druhej vety § 98 OSP je upraviť procesnoprávne aspekty započítacieho prejavu žalovaného vykonaného až po začatí konania o žalobe žalobcu. Pokiaľ žalovaný uplatňuje iba eventuálnu námietku započítania pre prípad, že iná jeho obrana nebude úspešná, aj súd sa ňou zaoberá až v prípade, ak iná obrana žalovaného nebude dôvodom na zamietnutie žaloby žalobcu. Vzhľadom k uvedenému sa súd v prvom rade zaoberal hmotnoprávnou námietkou premlčania pred kompenzačnou námietkou, podanou na pojednávaní 08.09.2021 žalobkyňou čo do jej už vyplatenej sumy 285.072,19 EUR dňa 16.01.2007.
63. Kompenzačná námietka: Procesným úkonom strany sporu sa rozumie jej prejav vôle, adresovaný súdu, ktorý smeruje k uplatneniu procesných práv, k splneniu procesných povinností alebo k iným procesným následkom, ktoré s takýmto prejavom právne predpisy spájajú ( uznesenie NS SR sp. zn. 6M Cdo/3/2010). Hmotnoprávna námietka je prostriedkom procesného útoku a prostriedkom procesnej obrany, pričom ide o právny úkon
spôsobujúci zmenu, zánik alebo oslabenie práva protistrany. Ak strana sporu vznesie v sporovom konaní tzv. kompenzačnú námietku, súd ju posúdi podľa predpisov hmotného práva a súd je povinný vyhodnotiť tento započítací úkon z hľadiska jeho hmotnoprávnej prípustnosti. Započítať možno takú pohľadávku, ktorá nie je v rozpore s hmotným právom, t.j. môže ísť o judikovanú pohľadávku, uznanú pohľadávku, pohľadávku, ktorá je predmetom iného konania, pohľadávku, ktorú účastník na súde ešte neuplatnil a pod. ( C.H.Beck,2016 str. 550 komentár Civilný sporový poriadok). Právna úprava pozná aj inštitút jednostranného započítania pohľadávky, kedy sa nevyžaduje súhlas druhého účastníka ( uznesenie NS SR sp. zn. 1 M Cdo 11/2008 z 26.05.2010). Žalobkyňa prostredníctvom svojho zástupcu na pojednávaní dňa 08.09.2021 tvrdila, že z jej písomného podania do sporu zo dňa 30.06.2016 vyplýva, že v rokoch 2009 až 2011 boli v spoločnosti žalovaného vyplatené podiely na zisku v sumách: 660 558,- eur, 783 054,- Eur, 272 508,- Eur, pričom v rokoch predtým za roky 2006 až 2008 to bolo spolu v sume cca 62.000,- Eur. Žalobkyňa bola spoločníčkou už od smrti manžela a ako spoločníčka bola zapísaná do Obchodného registra až v roku 2009. Napriek tomu podiel na týchto vyplatených enormných podieloch na zisku nemala. Žalovaný zmenil dňa 15.04.2009 spoločenskú zmluvu v čl. VI bod 4 v rozpore s § 123 ods. 1 Obchodného zákonníka, keď do spoločenskej zmluvy zakotvil, že spôsob rozdeľovania zisku nemusí zodpovedať výške obchodného podielu spoločníka, pričom rozhodovanie o rozdelení zisku bolo dané do výlučnej kompetencie valného zhromaždenia. A valné zhromaždenie ignorovalo žalobkyňu ako spoločníčku a na vyplatených podieloch na zisku sa svojim podielom 16,5%- ným nepodieľala vôbec. Ak by tak bolo a podieľala by sa, tak jej podiel na zisku by bol takmer totožný so sumou, ktorú od žalovaného prijala dňa 16.01.2007. Vychádzajúc z tejto slovnej konštrukcie súboru tvrdení má súd za to, že žalobkyňa v spore uplatnila v súlade s § 152 Civilného sporového poriadku hmotnoprávnu námietku. Započítaniu podľa obchodného práva nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ak premlčanie nastalo až po dobe, keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie, čo je aj tento prípad ( viď bod 59 odôvodnenia tohto rozsudku). Prejav k započítaniu možno urobiť aj v priebehu súdneho konania. Niet pochýb, že dňa 16.01.2007 žalovaný bez právneho dôvodu vyplatil žalobkyni sumu 285.072,19 EUR a v spore trval na tom, že túto sumu 285.072,19 Eur je potrebné započítať do sumy, ktorá bola žalobkyni titulom vyrovnacieho podielu už vyplatená. Z dokazovania v spore vyplynulo, že žalovaný už v roku 2009 mal vedomosť o tom, že sumu 285.072,19 Eur zaplatil žalobkyni bez právneho dôvodu, resp. na základe dôvodu, ktorý dodatočne odpadol. Z Uznesenia č. 4 prijatého Valným zhromaždením dňa 02.08.2010 bolo preukázané, že žalovaný sa rozhodol voči spoločníkovi p. D. U. postupovať, čo do svojej pohľadávky tak, že podá na Okresnom súde v Prievidzi žalobu o vrátenie neprávom prijatých finančných prostriedkov spoločnosti, ktoré jej boli vyplatené dňa 16.01.2007 vo výške 8.588 085,- Sk. Uvedená žaloba mala byť podaná v prípade, ak žalobkyňa nevráti prostriedky na bankový účet spoločnosti najneskôr v termíne do 30.09.2010. Žalovaným nebolo rozporované tvrdenie žalobkyne, že sa stala spoločníčkou spoločnosti žalovaného už od smrti manžela a ako spoločníčka bola zapísaná do Obchodného registra až v roku 2009. Vychádzajú z ust. § 123 ods. 1 Obchodného zákonníka majú spoločníci nárok na podiel zo zisku v pomere zodpovedajúcom ich splateným vkladom, ak spoločenská zmluva neurčuje inak. Zo spoločenskej zmluvy žalovaného ďalej vyplýva, že každý zo spoločníkov má právo na podiel z tej časti zisku, ktorú určí valné zhromaždenie na rozdelenie medzi spoločníkov: zisk sa delí medzi spoločníkov buď v pomere k splateným vkladom, alebo podľa rozhodnutia valného zhromaždenia. Žalobkyňa tvrdila, že jej vznikol nárok na vyplatených podieloch na zisku v spoločnosti žalovaného v podiele 16,5 %, pričom vychádzajúc z listiny - podania žalobkyne z 30.06.2016 (ktorého obsah žalobkyňa zahrnula prostredníctvom svojho zástupcu do ústneho prednesu hmotnoprávnej námietky pred súdom) potom 16,5% zo sumy výplaty priamo zo zisku po zdanení, z vlastného imania predstavuje sumu 293 500,35 Eur z celkovej žalobkyňou tvrdenej sumy 1.778 790,- Eur). Nebolo sporným tvrdenie žalobkyne, že podiel žalobkyne na zisku, ktorý jej mal byť ako spoločníkovi zo strany žalovaného vyplatený, ale v žiadnej sume jej vyplatený nebol, je takmer totožný so sumou, ktorú od žalovaného ona prijala dňa 16.01.2007. Žalobkyňa týmto uplatnila v spore popri námietke premlčania aj kompenzačnú námietku a tvrdí, že suma 285.072,19 Eur podľa nej predstavuje v tejto výške nárok žalobkyne ako jej podiel na zisku obchodnej spoločnosti žalovaného za obdobie, kedy bola žalobkyňa preukázateľne spoločníčkou spoločnosti žalovaného, ktorý jej tento podiel na zisku v žiadnej sume ale nevyplatil, hoci naň mala nárok. Žalovaný toto tvrdenie nijako a ničím nerozporoval a to aj napriek tomu, že ho zástupca žalobkyne vo svojom prednese k zaujatiu stanoviska k tomuto na pojednávaní dňa 08.09.2021 pred súdom dokonca vyzval. Do výšky zodpovedajúcej pohľadávke sa započítací prejav v spore nepovažuje za vzájomnú žalobu, ale len za procesný úkon v spore. Zo strany žalobkyne ide o prejav, ktorým navrhuje súdu započítať svoju pohľadávku, neprevyšujúcu sumu 285.072,19 Eur. Dôvodnosť, výšku ani existenciu takejto pohľadávky žalovaný nerozporoval. Hmotnoprávnou námietkou je právny úkon strany spôsobujúci zmenu, zánik alebo oslabenie práva
protistrany. Súd poukazuje na to, že v civilnom sporovom konaní sa skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela považujú za nesporné. Súd má za to, že uplatnenie kompenzačnej námietky žalobkyňou v súlade s § 152 CSP malo za následok oslabenie práva protistrany do takej miery, že súd dospel k odlišnému právnemu záveru ako tomu bolo v rozsudku z 15.03.2019 a žalobný nárok aj vo zvyšku t.j. v sume 285.072,19 Eur žalobkyni ako dôvodný priznal titulom doplatku na vyrovnací podiel, keď z celkovej sumy vyrovnacieho podielu 697.923,- EUR žalovaný už uhradil sumu 281.000,- EUR, právoplatne bol už zaviazaný rozsudkom z 15.03.2019 vyplatiť žalobkyni sumu 131.850,81 EUR a doposiaľ nezaplatený zostatok vyrovnacieho podielu predstavuje sumu 285.072,19 Eur. Uplatnenie hmotnoprávnej námietky v rozsahu nepresahujúcom sumu 285.072,19 Eur napokon žalobkyni prinieslo plný úspech v tomto sporovom konaní, v ktorom platí, že porušenie povinnosti tvrdenia sa považuje za procesnú pasivitu strany sporu, majúcu za následok procesnú sankciu vo forme buď nespornosti nepopretých skutkových tvrdení protistrany, alebo vo forme neúčinnosti nekvalifikovaného popretia skutkového tvrdenia protistrany. Na odvrátenie fikcie nespornosti skutkových tvrdení protistrany pričom postačuje ich generálne popretie, ak strana uvedie vlastné tvrdenia o skutkových okolnostiach. Preto ak by žalobkyňa úspešne v spore neoslabila právo protistrany podaním námietky premlčania v dôsledku čoho už dospel súd k záveru, že žalobný návrh o zaplatenie sumy 285.072,19 Eur je dôvodný, súd by vyhovel žalobe z dôvodu vznesenej kompenzačnej námietky. Ak žalovaný namietal porušenie zásady dobrých mravov a poukázal na to, že už len samotný fakt, že žalobkyňa podala žalobu bez zohľadnenia jej už riadne vyplatenej sumy 285.072,19 EUR dňa 16.01.2007, už len tento samotný fakt, je podľa žalovaného v hrubom rozpore s dobrými mravmi, pretože žalobkyňa ešte raz žaluje a domáha sa od žalovaného sumy, ktorá jej už bola vyplatená. Požaduje od spoločnosti, kde nikdy nepracovala, kde nikdy netvorila hodnoty, cez svoj vyrovnací podiel po zápise do obchodného registra vyplatiť ešte raz opätovne takúto istú sumu. Z hľadiska dobrých mravov súd na základe úspešne uplatnených dvoch hmotnoprávnych námietok žalobný nárok už nevyhodnocoval (bod 17 rozhodnutia krajského súdu).
64. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba o zaplatenie sumy 285.072,19 Eur spolu s 8,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 285.072,19 Eur od 25.08.2012 do zaplatenia je dôvodná a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti.
65. Žalobkyňa si popri žalovanej istine uplatnila aj právo na zaplatenie úroku z omeškania. Výška úroku z omeškania bola v rozhodnom čase podľa § 369 Obchodného zákonníka, § 517 Občianskeho zákonníka a § 3 nar. vl. č. 87/1995 Z.z. o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky. Pri skúmaní momentu vzniku omeškania súd vychádzal z čl. 39 ods. 2 Spoločenskej zmluvy. Dňa 25.07.2012 sa konalo riadne valné zhromaždenie spoločníkov spoločnosti žalovaného , na ktorom bola schválená účtovná závierka za rok 2011. Splatnosť vyrovnacieho podielu nastala 30.- ty deň po schválení riadnej účtovnej závierky za rok 2011 t.j. 24.08.2012, dokedy bol povinný žalovaný žalobkyni vyrovnací podiel vyplatiť, nesplnenie tejto povinnosti je sankcionované úrokom z omeškania, v danom prípade v zákonnej výške, keďže zmluvne dohodnutý nebol. Omeškanie žalovaného s vyplatením vyrovnacieho podielu tak nastalo dňom 25.08.2012. Od tohto dňa súd žalobcovi priznal príslušenstvo pohľadávky uplatňované ako zákonný úrok z omeškania, v zákonnej sadzbe platnej ku dňu vzniku omeškania (8,75 % ročne). Ku dňu 25.08.2012 ( deň vzniku omeškania) bola základná úroková sadzba ECB vo výške 0,75%, na základe uvedeného má tak žalobkyňa nárok na úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 285.072,19 Eur od 25.08.2012 do zaplatenia.
66. Povinnosť, ktorú súd uložil žalovanému týmto rozsudkom, je žalovaný povinný splniť v súlade s § 232 ods. 3 CSP do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
67. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
68. Podľa § 262 ods. 1 a2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
69. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
70. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP, kedy súd prizná strane sporu náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobkyňa sa domáhala zaplatenia sumy 416.923,- EUR, súdom jej bola rozsudkom z 15.03.2019 priznaná suma 131.850,81 EUR a týmto rozhodnutím aj
suma 285.072,19 Eur . Úspech žalobkyne v spore bol 100% a preto jej súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu plného úspechu. Pokiaľ ide o trovy konania a započítanie tzv. kapitalizovaného úroku z omeškania do hodnoty predmetu sporu z judikatúry ( rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo/20/2014 a 2Cdo/269/2010) vyplýva, že príslušenstvo pohľadávky sa započítava do hodnoty predmetu sporu / základu pre výpočet súdneho poplatku len v prípade, ak toto príslušenstvo tvorí tzv. samostatný predmet poplatkového úkonu, teda v prípade, ak je náležite v žalobe vyčíslené v tzv. kapitalizovanej forme. V prejednávanej veci tomu tak nebolo, pretože v žalobe žalobkyňa neuviedla úrok z omeškania v kapitalizovanej forme, nakoľko uvádzala len jeho percentuálnu výšku, výšku súm, od ktorých sa má tento úrok z omeškania odvíjať a časové horizonty, v ktorých sa má tento úrok uplatniť, preto súd nezohľadnil príslušenstvo do výpočtu pomeru úspechu strán v spore . Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Dôvody pre aplikáciu § 257 CSP súd nezistil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne na Okresný súd Prievidza v dvoch vyhotoveniach. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Trenčíne. Podľa § 363 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP"), v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky; súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené; alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a podľa § 62 ods. 1 CMP aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 232 ods. 2 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( Exekučný poriadok).