Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Cob/49/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ivany Šlesarovej a členiek senátu JUDr. Dariny Legerskej a JUDr. Ivety Sopkovej v právnej veci žalobkyne: D. U., rod. L., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom E., U. č. XXX/X, občan SR, zastúpená: D.. G. P., D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E., Š. U. XXX/XX proti žalovanému: BEVEX - BANSKÝ VÝSKUM, spol. s r.o., so sídlom Prievidza, Košovská cesta 20, IČO: 31 616 399, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Ivan Žilík PhD. spol. s r.o. so sídlom Nitrianske Hrnčiarovce, Pod pánskym lesom 846/13, IČO: 36 869 121, v spore o zaplatenie sumy 285 072,19,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 8. októbra 2021 č. k. -456, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalobkyni sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1.1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobkyni sumu 285.072,19 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 285.072,19 Eur od 25.08.2012 do zaplatenia a výrokom II. rozhodol, že žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

1.2. V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa sa žalobou podanou na súd dňa 16.12.2015 domáhala zaplatenia sumy 416.923,- Eur s príslušenstvom, paušálnej náhrady nákladov vo výške 40,- Eur a náhrady trov konania.

1.3. Žalobu odôvodnila tým, že rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. zo dňa 07.04.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. zo dňa 30.03.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.05.2011 jej bola dňa 28.05.2011 súdom zrušená účasť v spoločnosti BEVEX - Banský výskum spol. s r.o. a v zmysle a čl. 36 Spoločenskej zmluvy jej vzniklo právo na vyrovnací podiel. Ku dňu podania žaloby na súd však nebol vyrovnací podiel žalobkyni v plnej miere vyplatený. Do dňa 30.01.2015 žalovaný žalobkyni vyplatil vyrovnací podiel len v časti vo výške 281.000,- Eur.

1.4. Žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a priznať náhradu trov konania.

1.5. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 15.03.2019, č. k. -341 tak, že výrokom I. konanie o zaplatenie o časti úroku z omeškania zastavil, výrokom II. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 131.850,81 Eur s príslušenstvom a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur. Výrokom III. vo zvyšku žalobu zamietol a výrokom IV. priznal žalovanému voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 36,75 %. Výrok I. a odvolaním nenapadnutá časť výroku III. nadobudli právoplatnosť dňa 27.06.2019, výrok II. nadobudol právoplatnosť v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 19.08.2020, č. k. -407 dňa 02.10.2020. O odvolaní voči horeuvedenému rozsudku okresného súdu rozhodol Krajský súd v Trenčíne rozsudkom zo dňa 19.08.2020, č.k. -407 tak, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku III., ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá v napadnutej časti o zaplatenie 285.072,19 Eur spolu s 8,75 % ročne od 25.08.2012 do zaplatenia a vo výroku IV. o náhrade trov konania zrušil a v tejto časti vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

1.6. Súd prvej inštancie v ďalšom konaní pojednával a rozhodoval o neprávoplatnej časti žalobného nároku t.j. o zaplatenie sumy 285.072,19 Eur spolu s 8,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 285.072,19 Eur od 25.08.2012 do zaplatenia a o nároku na náhradu trov konania.

1.7. Na skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ust. , , ; a , , , , , , , , , , , , článok 26, 36 ods. 3, 39 ods. 1, 2 Spoločenskej zmluvy žalovaného, , veta prvá v znení ku dňu vzniku omeškania, . Nariadenia vlády č. , Nariadenia vlády č.

1.8. Vykonaným dokazovaním mal prvoinštančný súd za preukázané, že žalobkyňa sa po smrti svojho manžela stala spoločníkom žalovaného a bola ním preukázateľne do 28.05.2011, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok Okresného súdu Prievidza č.k. - 160 zo dňa 30.03.2011, ktorým súd zrušil účasť žalobkyne v obchodnej spoločnosti žalovaného, čím zanikla žalobkyni účasť spoločníka v spoločnosti. V danom prípade žalobkyni vzniklo právo na vyrovnací podiel dňom 28.05.2011. Žalovaný schválil ročnú účtovnú závierku za rok 2011 na Valnom zhromaždení dňa 25.07.2012. Keďže sa žalovaný podľa Spoločenskej zmluvy so žalobkyňou nedohodol na dlhšom termíne splatnosti vyrovnacieho podielu, jeho splatnosť nastala podľa článku 39 ods. 2 Spoločenskej zmluvy do 30 dní od schválenia ročnej účtovnej závierky za rok 2011. Dňa 25.07.2012 sa konalo riadne valné zhromaždenie spoločníkov spoločnosti žalovaného, na ktorom bola schválená účtovná závierka za rok 2011 a odo dňa nasledujúceho začala plynúť 30-dňová lehota na vyplatenie podielu žalobkyni. Splatnosť vyrovnacieho podielu nastala 30.-ty deň po schválení riadnej účtovnej závierky za rok 2011, t.j. dňa 24.08.2012, dokedy mal žalovaný žalobkyni vyrovnací podiel vyplatiť. Súd prvej inštancie mal v spore za preukázané, že suma vyrovnacieho podielu je 697.923,- Eur, pričom v tomto štádiu sporu už výška vyrovnacieho podielu nebola spornou. Žalobkyňa si uplatnila právo na zaplatenie z titulu vyrovnacieho podielu podľa v nadväznosti na .

1.9. Súd prvej inštancie sa v konaní následne podrobne zaoberal argumentáciou strán sporu.

1.10. Čo do kvalifikácie charakteru nároku žalovaného voči žalobkyni pri vyplatení sumy 285.072,19 Eur mal prvoinštančný súd za to, že ide o obchodnoprávny vzťah medzi žalobkyňou ako spoločníkom spoločnosti a žalovaným ako obchodnou spoločnosťou v súlade s ust. . Strany sporu pôvodne mylne predpokladali, že žalobkyňa nemá nárok na účasť v spoločnosti po smrti manžela, spoločníka žalovaného a to v dôsledku ustanovení spoločenskej zmluvy, ktoré v čase jeho smrti boli v rozpore so zákonom.

1.11. Z potvrdenia Okresného súdu Trenčín sp. zn. NcOR 8493/2009 z 23.09.2009 bolo preukázané, že dňa 24.06.2008 tento súd prijal návrh na začatie konania o zhode, na základe podnetu žalobkyne. Súd následne vykonal zápis navrhovaných údajov dňa 04.02.2009, v časti I. Spoločníci bol vymazaný M.. D. U. (manžel žalobkyne) a zapísaná bola žalobkyňa. Z odôvodnenia rozhodnutia výkladu vyplynulo, že súd nepovažoval

obchodný podiel po nebohom M.. D. U. za voľný. Čl. 37 Spoločenskej zmluvy bol v rozpore s platnou právnou úpravou a preto nebolo možné sa ním riadiť. Bolo povinnosťou konateľa žalovaného uviesť do súladu skutočný stav so stavom zapísaným v obchodnom registri. Nesplnením si povinnosti konateľa žalovaného podľa Z.z bola žalobkyňa uvedená do omylu v tom, že sa nestala spoločníkom žalovaného, a teda že mala nárok na vyrovnací podiel, a preto požadovala jeho vyplatenie. Na základe uvedeného mal prvoinštančný súd za to, že pri nároku o vyplatenie sumy 285.072,19 Eur ide o obchodnoprávny vzťah, na ktorý je potrebné aplikovať ustanovenia .

1.12. V konaní nebolo sporným, že žalovaný dňa 16.01.2007 vyplatil žalobkyni sumu 8.588.085,- Sk (prepočtom 30,1260Sk/Eur v sume 285.072,19 Eur). Žalovaný mal za to, že túto sumu žalobkyni vyplatil titulom vyrovnacieho podielu, čo vyplýva jednak z výpovede žalovaného, ako aj vyjadrenia žalovaného k žalobe v konaní, vedenom pod sp. zn. zo dňa 11.06.2009, v ktorom sa žalovaný vyjadril, že žalobkyňa neprejavila žiadny záujem zostať naďalej spoločníkom spoločnosti BEVEX - BANSKÝ VÝSKUM, spol. s r.o. (uvedené bolo zistené aj zo svedeckých výpovedí v konaní sp. zn. ), spoločnosť jej vyplatila hodnotu vyporiadacieho podielu podľa platnej spoločenskej zmluvy v čase smrti jej manžela a to sumu 8.588.085,- Sk dňa 16.01.2007. Žalovaný tvrdil, že túto sumu žalobkyňa jednoznačne považovala za časť vyrovnacieho podielu a to aj po jej zápise ako spoločníka do Obchodného registra. Žalobkyňa v spore tvrdila, že suma 285.072,19 Eur nemohla byť v žiadnom prípade vyrovnacím podielom zo zákona, pretože bola vyplatená predtým, ako bola zrušená účasť žalobkyne v spoločnosti súdom a nejde tak o vyrovnací podiel. Nebolo sporným, že žalovaný sumu 285.072,19 Eur žalobkyni skutočne dňa 16.01.2007 vyplatil. Vychádzajúc z právneho názoru krajského súdu v predchádzajúcom zrušujúcom uznesení, ktorý vyslovil, že súd prvej inštancie na právny vzťah strán sporu nesprávne aplikoval ustanovenie a záver, že v tomto štádiu konania sa nejaví medzi stranami ako sporné, že žalobkyni vznikol nárok na zaplatenie sumy 285.072,19 Eur z titulu jej nároku na vyrovnací podiel, po jej zrušení účasti spoločníka spoločnosti rozhodnutím súdu sa súd prvej inštancie zaoberal otázkou, či došlo k započítaciemu prejavu vzájomných nárokov strán sporu, alebo, či došlo zo strany žalobkyne k uznávaciemu prejavu voči žalovaným jej vyplatenej sumy 285.072,19 Eur, otázkou zániku vzájomných nárokov strán sporu kompenzačnou námietkou vznesenou v spore a v neposlednom rade aj otázkou premlčania.

1.13. K započítaciemu prejavu uviedol nasledovné. Žalobkyňa tvrdila, že k žiadnemu započítaciemu prejavu medzi stranami sporu nedošlo. Žalovaný toto tvrdenie žalobkyne nerozporoval. Vychádzajúc z vyššie uvedeného prvoinštančný súd uzavrel, že k žiadnemu započítaciemu prejavu vzájomných nárokov strán sporu v danom prípade do podania žaloby na súd nedošlo. Z listu zo dňa 03.11.2009, ktorý zaslala žalobkyňa žalovanému a bol mu doručený dňa 05.11.2009 vyplýva, že na základe vzájomného stretnutia dňa 19.10.2009 a po prejednaní predmetnej záležitosti žalobkyňa predložila žalovanému návrh zrušenia jej účasti v spoločnosti dohodou, ale nakoľko časť vyrovnacieho podielu bol vyplatená, tento spôsob je pre žalobkyňu neprijateľný. Navrhla zrušiť svoju účasť v spoločnosti žalovaného súdnou cestou a dohodnúť sa na výške vyrovnacieho podielu, kedy jej návrh vyrovnacieho podielu bol 699.996,- Eur, z toho dňa 16.01.2007 bolo uhradené 285.072,- Eur a ostáva uhradiť 414.923,98 Eur. V prípade dohody čiastku 414.923,98 Eur žiadala uhradiť do depozitu v banke alebo u notára. Keďže k zániku pohľadávky započítaním dochádza vtedy, keď sa pohľadávky stretnú a stretnú sa vtedy, keď sú splatné prvoinštančný súd konštatoval, že pohľadávka žalobkyne titulom vyplatenia jej vyrovnacieho podielu sa stala splatnou až dňa 24.08.2012. Elementárnym predpokladom započítania pohľadávok je však ich existencia v čase započítacieho prejavu či už jednostranným alebo dvojstranným právnym úkonom. Nárok na vyrovnací podiel žalobkyni vznikol dňa 28.05.2011, kedy bola súdom právoplatne zrušená jej účasť ako spoločníka v spoločnosti BEVEX - Banský výskum spol. s r.o. a v zmysle a čl. 36 ods. 3 Spoločenskej zmluvy jej vzniklo právo na vyrovnací podiel. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že k zániku vzájomných nárokov strán sporu započítacím prejavom vychádzajúc zo skutkových tvrdení a listinných dôkazov v súdnom spise sp. zn. a k nemu pripojených spisov do momentu začatia tohto civilného sporu nedošlo.

1.14. K uznávaciemu prejavu súd prvej inštancie uviedol nasledovné. Žalobkyňa na pojednávaní tvrdila, že k žiadnemu uznaniu záväzku z jej strany nedošlo. Žalovaný toto tvrdenie rozporoval a na pojednávaní dňa 08.09.2021 naopak tvrdil, že listina zo dňa 03.11.2009 ako aj listina zo dňa 19.08.2011 je uznaním

zo strany žalobkyne. Právny zástupca žalovaného uviedol, že žalobkyňa ešte pred podaním žaloby voči žalovanému uznanie sama deklarovala, keď jasne dávala najavo, že uznáva, že tá platba a to plnenie (pozn. súdu suma 285.072,19 Eur) jej bolo poskytnuté aj v súvislosti vyplatením vyrovnávacieho podielu. Vychádzajúc z obsahu týchto dvoch listín tak sama žalobkyňa to vlastnou rukou napísala a podpísala. Žalovaný zdôraznil, že čomu už by mala spoločnosť veriť, keď nie písomnému prejavu spoločníka, ktorého účasť bola zrušená súdom a ktorý si to sám v tej numerickej rovine takto vypočítal. Podľa , ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná. Aby však uznanie záväzku vyvolávalo tie účinky, ktoré s ním spája, musí akt uznania záväzku spĺňať niektoré formálne a obsahové náležitosti. V prvom rade sa pre uznanie záväzku vyžaduje písomná forma, musí ísť o právny úkon, ktorý dlžník adresuje veriteľovi. V obchodnoprávnych vzťahoch sa síce pre akt uznania záväzku nevyžaduje určenie výšky ani právneho dôvodu záväzku, z obsahu uznania však musí byť uznávaný záväzok bezpečne identifikovateľný a odlíšiteľný od iných záväzkov. Súd prvej inštancie uzavrel, že formulácia textu žalobkyňou v liste zo dňa 03.11.2009, v ktorom uviedla, že jej návrh vyrovnacieho podielu je 699.996,- Eur, z toho 16.01.2007 bolo uhradené 285.072,- Eur a ostáva uhradiť 414.923,98 Eur ani formulácia textu žalobkyňou v liste zo dňa 19.08.2011, v ktorom navrhuje dohodnúť sa na výške doplatku vyrovnacieho podielu v čiastke 500 000,- Eur mu neumožnila dospieť k záveru, že ide zo strany žalobkyne o taký jednostranný a jednoznačný právny úkon, ktorý by spĺňal formálne a obsahové náležitosti uznania záväzku a vyvolal účinky v zmysle . V prejave uznania síce nemusí byť použité slovo uznanie, ale musí byť zo znenia tohto úkonu zrejmé, že dlžník chcel vyjadriť uznanie svojho dlhu. Súd prvej inštancie sa podrobne zaoberal obsahom nielen tých listín, ktoré žalovaný považoval za prejav uznania a na ktoré žalovaný ako uznávacie prejavy poukazoval, ale oboznámil sa s obsahom listín, ktoré tvoria obsah súdneho spisu sp. zn. a k nemu pripojených ostatných spisov. Dospel k záveru, že zo strany žalobkyne k uznávaciemu prejavu voči žalovaným jej vyplatenej sumy 285.072,19 Eur nedošlo.

1.15. K vznesenej námietke premlčania prvoinštančý súd uviedol nasledovné. Žalobkyňa v spore do momentu vznesenia hmotnoprávnej námietky tvrdila, že sumu 285.072,19 Eur prevzala od žalovaného v dobrej viere, že ide o vyplatenie jej vyrovnacieho podielu, hoci tomu tak nebolo, pretože jej účasť v spoločnosti žalovaného v tom čase nezanikla, ako sa domnievala. Tvrdila, že návrh na vrátenie sumy 285.072,19 Eur si mohol žalovaný uplatniť na súde v premlčacej lehote, pretože vedel, že suma bola vyplatená bezdôvodne a išlo o bezdôvodné obohatenie. Toto však žalovaný neurobil. Suma 8.588.085,- Sk tak nemohla byť podľa žalobkyne v žiadnom prípade vyrovnacím podielom zo zákona, pretože bola vyplatená skôr, ako bola zrušená účasť žalobkyne v spoločnosti súdom a nejde tak o vyrovnací podiel, aj keď to možno tak žalobkyňa v nejakej komunikácii nazvala. Žalovaný k námietke premlčania bezdôvodného obohatenia vznesenej voči sume 285.072,19,- Eur prvotne v spore v rámci procesnej obrany tvrdil, že sa síce jedná o bezdôvodné obohatenie, avšak v danom prípade je potrebné aplikovať 10-ročnú premlčaciu dobu (str. 71 spisu), následne rétoriku zmenil a ďalej v spore tvrdil, že žalovaný bezdôvodné obohatenie ani nežiada, len tvrdí, že prijatie tejto sumy žalobkyňou je v rozpore s dobrými mravmi podľa . Žalobkyňa aj v dôkazoch (ktoré žalovaný predložil do sporu) jednoznačne priznáva, za čo túto sumu ona sama považuje aj po jej zápise do obchodného registra a to za súčasť vyrovnacieho podielu. Na pojednávaní dňa 08.09.2021 žalovaný svoje skutkové tvrdenia doplnil o tvrdenie, že zo strany žalobkyne došlo k uznaniu formou žalovanému zaslaných dvoch listov dňa 03.11.2009 a 19.08.2011. V súlade s právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom. Podľa pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné. Podľa ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky. Pokiaľ jednoznačne identifikovateľným základom je obchodnoprávny záväzkový vzťah, bude sa aj premlčanie bezdôvodného obohatenia riadiť režimom (rozsudok NS ČR z 15.05.2008 sp. zn. ). Na obchodné vzťahy nemožno aplikovať osobitnú dvojročnú premlčaciu dobu ( ) a to aj napriek tomu, že pre vydanie bezdôvodného obohatenia neustanovuje osobitnú premlčaciu dobu odlišnú od všeobecnej 4-ročnej premlčacej doby. To znamená, že ak ide o

vzťah, ktorý sa spravuje , na vydanie bezdôvodného obohatenia sa aplikujú ust. o premlčaní ( až 401) a teda právo sa premlčuje v štvorročnej premlčacej lehote a začiatok plynutia sa spravuje ustanovením t.j. odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde. Dňa 02.08.2010 sa konalo zasadnutie Valného zhromaždenia spoločníkov spoločnosti žalovaného, na ktorom M.. D. (konateľ spoločnosti) zreteľne skonštatoval, že žalobkyni spoločnosť žalovaného dňa 16.01.2007 vyplatila finančné prostriedky z titulu vyporiadacieho podielu, avšak neskôr bola zapísaná a je stále spoločníčkou spoločnosti, teda jej zápisom do Obchodného registra pominuli dôvody, aby finančné prostriedky zadržiavala. Preto bol konateľ žalovaného poverený, aby vyzval žalobkyňu na vrátenie finančných prostriedkov v sume 285.072,19 Eur, ktorú sumu prevzala bez právneho dôvodu, resp. plnenia, ktorý dôvod plnenia po rozhodnutí súdu dodatočne odpadol. Na tomto valnom zhromaždení bolo zároveň prijaté uznesenie č.3 v znení: Konateľ spoločnosti BEVEX-BANSKÝ VÝSKUM, spol. s r.o. týmto písomne vyzýva p. D. U., aby spoločnosti vrátila sumu vo výške 8.588 085,- Sk (285.072,19 Eur), ktorá jej bola uhradená dňa16.01.2007 z titulu vyplatenia vyporiadavacieho podielu a ktorú prevzala plnením bez právneho dôvodu, resp. plnením, kde dôvod plnenia po rozhodnutí súdu dodatočne odpadol, takže by ju mala vrátiť podľa ustanovení . Valné zhromaždenie prijalo aj Uznesenie č. 4 v znení: Valné zhromaždenie sa uznáša na podaní žaloby voči spoločníkovi p. D. U. na Okresnom súde v Prievidzi o vrátenie neprávom prijatých finančných prostriedkov spoločnosti, ktoré jej boli vyplatené dňa 16.01.2007 vo výške 8.588 085,- Sk. Uvedená žaloba bude podaná v prípade, ak p. U. nevráti prostriedky na bankový účet spoločnosti najneskôr v termíne do 30.09.2010. Zápisnica z valného zhromaždenia konaného dňa 02.08.2010 bola doručená žalobkyni dňa 16.08.2010. Najskôr tak premlčacia doba začala plynúť 04.02.2009, kedy bola žalobkyňa zapísaná do obchodného registra ako spoločníčka, najneskôr však premlčacia doba v súvislosti s bezdôvodným obohatením začala podľa názoru súdu plynúť dňa 01.10.2010, t.j. po uplynutí lehoty, ktorú žalovaný žalobkyni na vrátenie plnenia uznesením č. 4 na valnom zhromaždení poskytol (do 30.09.2010) a uplynula po štyroch rokoch, t.j. dňa 01.10.2014. Žalovaný nebol obozretný pri ochrane svojich práv a žalobu nepodal. V tomto kontexte prvoinštančný súd uviedol, že žalovaný na rozdiel od pôvodnej procesnej obrany, následne už v spore ani netvrdil, že by sa žalobkyňa o sumu 285.072,19 Eur bezdôvodne obohatila, tvrdil, že žalobkyňa túto sumu uznala. Vychádzajúc z uvedeného dospel súd prvej inštancie k tomu záveru, že námietka premlčania je dôvodná. Žalobe vyhovel na tom základe, že premlčacia doba vo vzťahu k sume v žalovanej výške síce vyplatenej žalovaným žalobkyni dňa 16.01.2007, avšak nie z titulu nároku na vyrovnací podiel (ktorú skutočnosť si zjavne uvedomoval aj žalovaný v čase ešte pred uplynutím premlčacej doby, vychádzajúc z obsahu jeho listu zo dňa 25.05.2009 ako aj priebehu valného zhromaždenia žalovaného dňa 02.08.2010) už uplynula a túto sumu tak nemožno titulom vyrovnacieho podielu započítať ako súčasť už doposiaľ vyplateného vyrovnacieho podielu s poukazom súdu na zásadu ,,vigilantibus iura scripta sunt“ t.j. práva patria len bdelým, teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou.

1.16. V prípade do sporu vznesenej hmotnoprávnej námietky ako uplatnenia protipohľadávky na započítanie, sa prvoinštančný súd touto námietkou zaoberal ako prejudiciálnou otázkou. Podľa Nálezu ÚS SR -43 zo dňa 15. novembra 2010 účelom inštitútu námietky započítania podľa prvej alebo druhej vety je upraviť procesnoprávne aspekty započítacieho prejavu žalovaného vykonaného až po začatí konania o žalobe žalobcu. Pokiaľ žalovaný uplatňuje iba eventuálnu námietku započítania pre prípad, že iná jeho obrana nebude úspešná, aj súd sa ňou zaoberá až v prípade, ak iná obrana žalovaného nebude dôvodom na zamietnutie žaloby žalobcu. Vzhľadom k uvedenému sa prvoinštančný súd v prvom rade zaoberal hmotnoprávnou námietkou premlčania pred kompenzačnou námietkou, podanou na pojednávaní dňa 08.09.2021 žalobkyňou čo do jej už vyplatenej sumy 285.072,19 Eur dňa 16.01.2007.

1.17. Ku kompenzačnej námietke uviedol prvoinštančný súd nasledovné. Žalobkyňa prostredníctvom svojho zástupcu na pojednávaní dňa 08.09.2021 tvrdila, že z jej písomného podania do sporu zo dňa 30.06.2016 vyplýva, že v rokoch 2009 až 2011 boli v spoločnosti žalovaného vyplatené podiely na zisku v sumách: 660 558,- Eur, 783 054,- Eur, 272 508,- Eur, pričom v rokoch predtým za roky 2006 až 2008 to bolo spolu v sume cca 62.000,- Eur. Žalobkyňa bola spoločníčkou už od smrti manžela a ako spoločníčka bola zapísaná do Obchodného

registra až v roku 2009. Napriek tomu podiel na týchto vyplatených enormných podieloch na zisku nemala. Žalovaný zmenil dňa 15.04.2009 spoločenskú zmluvu v čl. VI bod 4 v rozpore s , keď do spoločenskej zmluvy zakotvil, že spôsob rozdeľovania zisku nemusí zodpovedať výške obchodného podielu spoločníka, pričom rozhodovanie o rozdelení zisku bolo dané do výlučnej kompetencie valného zhromaždenia. A valné zhromaždenie ignorovalo žalobkyňu ako spoločníčku a na vyplatených podieloch na zisku sa svojim podielom 16,5 %-ným nepodieľala vôbec. Ak by tak bolo a podieľala by sa, tak jej podiel na zisku by bol takmer totožný so sumou, ktorú od žalovaného prijala dňa 16.01.2007. Vychádzajúc z tejto slovnej konštrukcie súboru tvrdení mal súd prvej inštancie za to, že žalobkyňa v spore uplatnila v súlade s hmotnoprávnu námietku. Započítaniu podľa obchodného práva nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ak premlčanie nastalo až po dobe, keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie, čo je aj tento prípad (viď bod 59 odôvodnenia tohto rozsudku). Prejav k započítaniu možno urobiť aj v priebehu súdneho konania. Nebolo pochýb, že dňa 16.01.2007 žalovaný bez právneho dôvodu vyplatil žalobkyni sumu 285.072,19 Eur a v spore trval na tom, že túto sumu 285.072,19 Eur je potrebné započítať do sumy, ktorá bola žalobkyni titulom vyrovnacieho podielu už vyplatená. Z dokazovania v spore vyplynulo, že žalovaný už v roku 2009 mal vedomosť o tom, že sumu 285.072,19 Eur zaplatil žalobkyni bez právneho dôvodu, resp. na základe dôvodu, ktorý dodatočne odpadol. Z Uznesenia č. 4 prijatého Valným zhromaždením dňa 02.08.2010 bolo preukázané, že žalovaný sa rozhodol voči spoločníkovi p. D. U. postupovať, čo do svojej pohľadávky tak, že podá na Okresnom súde v Prievidzi žalobu o vrátenie neprávom prijatých finančných prostriedkov spoločnosti, ktoré jej boli vyplatené dňa 16.01.2007 vo výške 8.588 085,- Sk. Uvedená žaloba mala byť podaná v prípade, ak žalobkyňa nevráti prostriedky na bankový účet spoločnosti najneskôr v termíne do 30.09.2010. Žalovaným nebolo rozporované tvrdenie žalobkyne, že sa stala spoločníčkou spoločnosti žalovaného už od smrti manžela a ako spoločníčka bola zapísaná do Obchodného registra až v roku 2009. Vychádzajú z ust. majú spoločníci nárok na podiel zo zisku v pomere zodpovedajúcom ich splateným vkladom, ak spoločenská zmluva neurčuje inak. Zo spoločenskej zmluvy žalovaného ďalej vyplýva, že každý zo spoločníkov má právo na podiel z tej časti zisku, ktorú určí valné zhromaždenie na rozdelenie medzi spoločníkov: zisk sa delí medzi spoločníkov buď v pomere k splateným vkladom, alebo podľa rozhodnutia valného zhromaždenia. Žalobkyňa tvrdila, že jej vznikol nárok na vyplatených podieloch na zisku v spoločnosti žalovaného v podiele 16,5 %, pričom vychádzajúc z listiny - podania žalobkyne z 30.06.2016 (ktorého obsah žalobkyňa zahrnula prostredníctvom svojho zástupcu do ústneho prednesu hmotnoprávnej námietky pred súdom) potom 16,5% zo sumy výplaty priamo zo zisku po zdanení, z vlastného imania predstavuje sumu 293 500,35 Eur z celkovej žalobkyňou tvrdenej sumy 1.778 790,- Eur). Nebolo sporným tvrdenie žalobkyne, že podiel žalobkyne na zisku, ktorý jej mal byť ako spoločníkovi zo strany žalovaného vyplatený, ale v žiadnej sume jej vyplatený nebol, je takmer totožný so sumou, ktorú od žalovaného ona prijala dňa 16.01.2007. Žalobkyňa týmto uplatnila v spore popri námietke premlčania aj kompenzačnú námietku a tvrdí, že suma 285.072,19 Eur podľa nej predstavuje v tejto výške nárok žalobkyne ako jej podiel na zisku obchodnej spoločnosti žalovaného za obdobie, kedy bola žalobkyňa preukázateľne spoločníčkou spoločnosti žalovaného, ktorý jej tento podiel na zisku v žiadnej sume ale nevyplatil, hoci naň mala nárok. Žalovaný toto tvrdenie nijako a ničím nerozporoval a to aj napriek tomu, že ho zástupca žalobkyne vo svojom prednese k zaujatiu stanoviska k tomuto na pojednávaní dňa 08.09.2021 pred súdom dokonca vyzval. Do výšky zodpovedajúcej pohľadávke sa započítací prejav v spore nepovažuje za vzájomnú žalobu, ale len za procesný úkon v spore. Zo strany žalobkyne ide o prejav, ktorým navrhuje súdu započítať svoju pohľadávku, neprevyšujúcu sumu 285.072,19 Eur. Dôvodnosť, výšku ani existenciu takejto pohľadávky žalovaný nerozporoval. Hmotnoprávnou námietkou je právny úkon strany spôsobujúci zmenu, zánik alebo oslabenie práva protistrany. Súd prvej inštancie uzavrel, že v civilnom sporovom konaní sa skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela považujú za nesporné. Uplatnenie kompenzačnej námietky žalobkyňou v súlade s malo za následok oslabenie práva protistrany do takej miery, že prvoinštančný súd dospel k odlišnému právnemu záveru ako tomu bolo v rozsudku zo dňa 15.03.2019 a žalobný nárok aj vo zvyšku t.j. v sume 285.072,19 Eur žalobkyni ako dôvodný priznal titulom doplatku na vyrovnací podiel, keď z celkovej sumy vyrovnacieho podielu 697.923,- Eur žalovaný už uhradil sumu 281.000,- Eur, právoplatne bol už zaviazaný rozsudkom z 15.03.2019 vyplatiť žalobkyni sumu 131.850,81 Eur a doposiaľ nezaplatený zostatok vyrovnacieho podielu predstavuje sumu 285.072,19 Eur. Uplatnenie hmotnoprávnej námietky v rozsahu nepresahujúcom sumu 285.072,19 Eur napokon žalobkyni prinieslo plný úspech v tomto sporovom konaní, v ktorom platí,

že porušenie povinnosti tvrdenia sa považuje za procesnú pasivitu strany sporu, majúcu za následok procesnú sankciu vo forme buď nespornosti nepopretých skutkových tvrdení protistrany, alebo vo forme neúčinnosti nekvalifikovaného popretia skutkového tvrdenia protistrany. Na odvrátenie fikcie nespornosti skutkových tvrdení protistrany pričom postačuje ich generálne popretie, ak strana uvedie vlastné tvrdenia o skutkových okolnostiach. Preto ak by žalobkyňa úspešne v spore neoslabila právo protistrany podaním námietky premlčania v dôsledku čoho už dospel prvoinštančný súd k záveru, že žalobný návrh o zaplatenie sumy 285.072,19 Eur je dôvodný, vyhovel žalobe z dôvodu vznesenej kompenzačnej námietky. Ak žalovaný namietal porušenie zásady dobrých mravov a poukázal na to, že už len samotný fakt, že žalobkyňa podala žalobu bez zohľadnenia jej už riadne vyplatenej sumy 285.072,19 Eur dňa 16.01.2007, už len tento samotný fakt, je podľa žalovaného v hrubom rozpore s dobrými mravmi, pretože žalobkyňa ešte raz žaluje a domáha sa od žalovaného sumy, ktorá jej už bola vyplatená. Požaduje od spoločnosti, kde nikdy nepracovala, kde nikdy netvorila hodnoty, cez svoj vyrovnací podiel po zápise do obchodného registra vyplatiť ešte raz opätovne takúto istú sumu. Z hľadiska dobrých mravov prvoinštančný súd na základe úspešne uplatnených dvoch hmotnoprávnych námietok žalobný nárok už nevyhodnocoval (bod 17 rozhodnutia krajského súdu).

1.18. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba o zaplatenie sumy 285.072,19 Eur spolu s 8,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 285.072,19 Eur od 25.08.2012 do zaplatenia je dôvodná a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti.

1.19. Žalobkyňa si popri žalovanej istine uplatnila aj právo na zaplatenie úroku z omeškania. Výška úroku z omeškania bola v rozhodnom čase podľa , a nar. vl. č. o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky. Pri skúmaní momentu vzniku omeškania prvoinštančný súd vychádzal z čl. 39 ods. 2 Spoločenskej zmluvy. Dňa 25.07.2012 sa konalo riadne valné zhromaždenie spoločníkov spoločnosti žalovaného, na ktorom bola schválená účtovná závierka za rok 2011. Splatnosť vyrovnacieho podielu nastala 30.-ty deň po schválení riadnej účtovnej závierky za rok 2011 t.j. 24.08.2012, dokedy bol povinný žalovaný žalobkyni vyrovnací podiel vyplatiť, nesplnenie tejto povinnosti je sankcionované úrokom z omeškania, v danom prípade v zákonnej výške, keďže zmluvne dohodnutý nebol. Omeškanie žalovaného s vyplatením vyrovnacieho podielu tak nastalo dňom 25.08.2012. Od tohto dňa súd žalobcovi priznal príslušenstvo pohľadávky uplatňované ako zákonný úrok z omeškania, v zákonnej sadzbe platnej ku dňu vzniku omeškania (8,75 % ročne). Ku dňu 25.08.2012 (deň vzniku omeškania) bola základná úroková sadzba ECB vo výške 0,75 %, na základe uvedeného má tak žalobkyňa nárok na úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 285.072,19 Eur od 25.08.2012 do zaplatenia.

1.20. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa . Úspech žalobkyne v spore bol 100 % a preto jej súd priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Dôvody pre aplikáciu nezistil.

2.1. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov uvedených v ust. písmeno f/ a písmeno h/ . Odvolaciemu súdu navrhol napadnutý rozsudok zmeniť, žalobu zamietnuť a žalovanému priznať náhradu trov konania; alternatívne napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové prejednanie a rozhodnutie.

2.2. V bodoch 4 až 7 odvolania žalovaný popisoval skutkové okolnosti predchádzajúce vylúčeniu žalobkyne zo spoločnosti. V ďalších bodoch odvolania žalovaný polemizoval so závermi súdu prvej inštancie. Nesúhlasil s kvalifikáciou sporu ako obchodnoprávneho. Zotrval na svojom tvrdení, že listina zo dňa 03.11.2009 ako aj listina zo dňa 19.08.2011 je uznaním dlhu zo strany žalobkyne. Žalovaná z vlastnej iniciatívy žalovaného utvrdzovala v tom, že sumu 285.072,19 Eur započítava so zvyškom vyplatenia vyporiadacieho podielu, a k tomuto úkonu urobila aj prvotný započítací prejav, tak ako to predpokladá ustanovenie . S poukazom na o poctivom obchodnom styku uvádzal, že obe listiny spĺňajú obsahové náležitosti uznania záväzku ako aj započítacieho prejavu. K takémuto prejavu adresovanému žalovanej spoločnosti ju nikto nenútil, urobila ho sama, uvedená listina bola riadne doručená spoločnosti žalovaného dňa 05.11.2019 a boli s ňou oboznámení všetci spoločníci spoločnosti žalovaného ako aj konateľ. Tento list bol žalovanému doručený v čase, keď vrátenie sumy 285.072,19 Eur zjavne nebolo premlčané, preto, ak bol niekto uvedený do omylu bol

to žalovaný a nie žalobkyňa. V liste žalobkyne zo dňa 19.08.2011, ktorý bol doručený žalovanému po rozhodnutí prvoinštančného súdu v spojení s rozsudkom odvolacieho ho súdu o zrušení účasti ako spoločníka súdom, žalobkyňa utvrdzovala žalovaného v tom, že od celkovej vyplatenej sumy žiada doplatiť 500.000 Eur z dôvodu vyrovnacieho podielu. Práve v tomto konaní žalobkyne videl žalovaný úmyselné konanie žalobkyne v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Najskôr totiž žalovanú spoločnosť presvedčila písomným prejavom, že uvedenú sumu započítava so sumou, ktorá sa má vyplatiť ako doplatok vyrovnacieho podielu, čo zjavne a nespochybniteľne urobila listom zo dňa 19.08.2011 a potom súdnom konaní namietala vrátenie uvedenej sumy z dôvodu premlčania.

2.3. Žalovaný potvrdil, že nikdy nežiadal súdnou cestou o vrátenie sumy 285 072,19 Eur. So žalobkyňou sa chcel mimosúdne dohodnúť. Namietal postup žalobkyne, ktorá si na pojednávaní dňa 08.09.2021 uplatnila kompenzačnú námietku čo do vyplatenej sumy dňa 16.01.2007. Tento postup považoval za účelový a neobvyklý. Namietal konštatovanie súdu uvedené v bode 63. napadnutého rozsudku, že v spoločnosti žalovaného boli podiely na zisku vyplatené v sumách 660.558 Eur, 783.054 Eur a 272.508 Eur, ktoré čísla vôbec nezodpovedajú realite, preto v prílohe k odvolaniu predložil skutočné sumy, ktoré boli schválené valnými zhromaždeniami ako vyplatenie zisku. Žalovanému nebolo jasné odkiaľ prvoinštančný súd dospel k záveru, že valné zhromaždenie ignorovalo žalobkyňu ako spoločníčku a ako dospel k úvahe, že jej podiel na zisku by bol takmer totožný so sumou, ktorú od žalovaného prijala. Rovnako mu nebolo zrejmé, ako možno uplatniť kompenzačnú námietku, keď si žalobkyňa voči konkrétnej sume 285.072,19 Eur uplatnila kompenzačnú námietku v určitej sume, ktorý postup prvoinštančného súdu považoval za postup v rozpore s ustanovením .

2.4. Následne žalovaný doručil súdu prvej inštancie doplnenie dôvodov odvolania v ktorom sa vyjadril k uplatneniu kompenzačnej námietky. Rozporoval v ňom závery uvedené v bode 63. napadnutého rozsudku dôvodiac, že žalobkyňa žiadnu kompenzačnú námietku na pojednávaní dňa 08.09.2021 nevzniesla. Kompenzačná námietka je hmotnoprávny úkon a z tohto dôvodu musí mať náležitosti podľa ustanovenia , medzi ktoré patrí aj určitosť. Z prednesu zástupcu žalobkyne však nijako nevyplývalo, že poukazovaním na skutočnosť, že žalobkyni nebol vyplatený podiel na zisku za rok 2009 až 2011 mal na mysli, že žalobkyňa mala ďalšiu pohľadávku voči žalovanému a považuje preto plnenie žalovaného, ktoré dostala dňa 16.01.2007 za výplatu takého podielu na zisku. Počas konania ani pred jeho začatím žalovaná neuviedla, že má, respektíve mala voči žalovanému akúkoľvek pohľadávku na vyplatenie podielu na zisku v uvedenej sume, nikdy neuviedla nič iné, ako to, že ju prijala v dobrej viere, a že ide o vyrovnací podiel dôsledku smrti manžela. Nikdy neurobila žiadny prejav vôle smerujúci k uplatneniu nároku na vyplatenie podielu na zisk ani k jeho inkasovaniu, započítaniu a podobne. Dotknutý prednes na pojednávaní sa týkal výlučne obrany proti zamietavému rozporu námietky premlčania s dobrými mravmi, na ktorý poukazoval žalovaný. Ak prvoinštančný súd tento prednes posúdil ako kompenzačnú hmotnoprávnou námietku, ide o nepreskúmateľný a arbitrárny postup. Mal za to, že prvoinštančný súd si v tejto súvislosti zamenil skutkové a právne posúdenie. Preto je rozsudok prvoinštančného súdu v tejto časti prekvapivý, svojvoľný a nepreskúmateľný. S ohľadom na zásadu koncentrácie konania by aj prípadná vznesená kompenzačná námietka nebola vznesená riadne a včas. Naviac za tejto situácie možno konštatovať, že prvoinštančný súd nedal žalovanému dostatočný časový priestor na to, aby sa bránil a svojim nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces.

2.5. V závere požiadal žalovaný odvolací súd o povolenie splácať dlh v 18 splátkach po 30.000 Eur mesačne vždy k 25. dňu v mesiaci. Dôvodil, že pre žalovaného by okamžité vyplatenie sumy prevyšujúcej pol milióna Eur znamenalo existenčné, resp. likvidačné problémy s veľkým rizikom úpadku a straty 59 pracovných miest. K ekonomickej situácii žalovaného priložil aj jeho vyjadrenie.

3.1. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

3.2. Zotrvala na svojich tvrdeniach pred prvoinštančným súdom tvrdiac, že k uznávaciemu ani započítaciemu prejavu zo strany žalobkyne nedošlo. Započítací prejav nebolo možné po právnej stránke urobiť pred tým, ako vznikol žalobkyni nárok na vyplatenie vyrovnacieho podielu, ktorý bol splatný 24.08.2012. Zdôraznila, že nie je možné započítať existujúcu pohľadávku s neexistujúcou

pohľadávkou. Vzhľadom na okolnosti prípadu nevidela dôvod na aplikáciu dobrých mravov v prospech žalovaného. Dala do pozornosti odvolaciemu súdu, že žalovaný počas konania menil procesnú obranu, keď na pojednávaní tvrdil, že ide o bezdôvodné obohatenie, neskôr na ďalšom pojednávaní tvrdil, že o bezdôvodné obohatenie nejde, následne uvádzal, že išlo o nárok na vyrovnací podiel, a napokon poukazoval na dobré mravy a na uznanie dlhu, ako aj započítací prejav v listinách zo dňa 03.11.2009 a 19.08.2011. Mala za správny právny záver súdu prvej inštancie, že zo strany žalobkyne k uznávaciemu ani započítaciemu prejavu nedošlo a nárok žalobkyne je dôvodný.

3.3. Zdôraznila, že žalovaný až v odvolaní reagoval na skutkové tvrdenia žalobkyne týkajúce sa vyplácania podielov na zisku a mzdových nákladov žalovaného v rozhodnom období uvedené prvýkrát v podaní zo dňa 30.06.2016, zo dňa 21.01.2019, v odvolaní zo dňa 11.04.2019, vo vyjadrení zo dňa 08.09.2021 a predložil dôkazy, ktoré nepredložil v priebehu prvoinštančného konania a do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí (vyhlásené dňa 08.09.1921). Uviedla, že strany majú povinnosť pravdivo a úplne substancovať skutkový základ sporu, teda pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Ak protistrana uvedené a tvrdené skutočnosti výslovne nepoprie, považujú sa na účely sporu za nesporné. Na neskôr uplatnené prostriedky procesného útoku a procesnej obrany súd neprihliada. Žalovaný tvrdenia žalobkyne uvedené prvýkrát v podaní zo dňa 30.06.2016 žiadnym spôsobom nerozporoval, teda podľa sa považujú za nesporné. Žalovaný mal dostatočný časový priestor reagovať na skutkové tvrdenia uvedené v podaní zo dňa 30.06.2016 a tým aj na hmotnoprávnu námietku uplatnenú v súlade s . Žalovaný však prostriedky procesnej obrany nevyužil. Jeho argumentáciu v ďalšom však nepovažoval za dôvodnú, pričom na strane 4 podaného vyjadrenia žalobkyňa podrobne uviedla výpočet, v ktorom vyvracala tvrdenia žalovaného.

3.4. V závere vyjadrenia uviedla, že nesúhlasí s návrhom žalovaného na vyplatenie súdom priznaného nároku vo forme splátok.

4. Ďalšie písomné vyjadrenia vo veci podané neboli.

5. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť (ďalej len ), ktorým bol zrušený ( ).

6. Podľa ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti.

7. Podľa právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

8. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana v spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa a , že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu aj náležitosti podľa s uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.

9. Odvolací súd za aplikácie z úradnej povinnosti posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré prechádzalo rozhodnutiu vo veci a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním obsahu spisu, konštatuje, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa a .

10. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa a , a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa potvrdiť aj keď čiastočne z iných právnych dôvodov. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa , keď v danej

veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

11. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, dôkladne sa zaoberal tvrdeniami a dôkazmi strán v spore, dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami podľa (do 30.6.2016 podľa ) a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, keď s poukazom na ním citované ustanovenia žalobe vyhovel a žalobkyni ako úspešnej strane sporu priznal náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil v súlade s požiadavkami .

12. V súlade s odvolací súd ďalej konštatuje, že súd prvej inštancie sa vysporiadal s podstatnými vyjadreniami strán sporu.

13. Podľa na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

14. Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z ust. (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) spočíva v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania dôsledkom čoho je, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkov logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

15. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

16. Za podstatné odvolacie námietky žalovaného považoval odvolací súd jeho tvrdenia že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a že rozhodnutie prvoinštančného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný v prvom rade namietal, že prvoinštančný súd nesprávne kvalifikoval premlčanie vo vzťahu k sume 285 072,19 Eur, ako aj právnu kvalifikáciu údajnej kompenzačnej námietky žalobkyne voči nároku žalovaného o zaplatenie tejto sumy. Mal za to, že konanie žalobkyne je v rozpore s poctivým obchodným stykom a dobrými mravmi. Uvedené odvolacie námietky žalovaného považoval odvolací súd za čiastočne dôvodné, ktoré dôvody však neboli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozhodnutia.

17. Odvolací súd sa plne stotožňuje s právnou kvalifikáciou súdu prvej inštancie čo do kvalifikácie charakteru nárokov strán sporu voči sebe navzájom ako obchodnoprávnych. Ustanoveniami sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy medzi zakladateľmi obchodných spoločností, medzi spoločníkom a obchodnou spoločnosťou, ako aj medzi spoločníkmi navzájom, pokiaľ ide o vzťahy týkajúce sa účasti na spoločnosti, ako aj vzťahy zo zmlúv, ktorými sa prevádza podiel spoločníka, medzi štatutárnym orgánom alebo členom štatutárnych a dozorných orgánov spoločnosti a obchodnou spoločnosťou, ako aj vzťahy medzi spoločníkom a obchodnou spoločnosťou pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti. Následne je potom potrebné premlčanie vzájomných nárokov strán sporu v konaní posudzovať podľa . Podľa ust. pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, a v zmysle ust. je premlčacia doba štvorročná.

18. Predmetom sporu v tomto štádiu konania je nárok žalobkyne na vyplatenie zvyšku vyrovnacieho podielu vo výške 285 072,19 Eur po tom, čo rozsudkom Okresného súdu Prievidza č. k. -160 zo dňa 07.04.2010, v spojení s rozsudkom odvolacieho súdu č.k. -181 zo dňa 30.03.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť 28.05.2011, bola zrušená jej účasť v obchodnej spoločnosti žalovaného.

19. Medzi stranami sporu nebolo sporným, že celková výška vyrovnacieho podielu predstavuje sumu 697 923 Eur. Výška vyrovnacieho podielu bola ustálená v konaní znaleckým posudkom číslo 4/2017 vypracovaným znaleckou organizáciou KONTECH, s.r.o. Rovnako nebolo sporným, že suma 281.000 Eur bola vyplatená žalobkyni žalovaným pred podaním žaloby, a že na zaplatenie sumy 131.850 Eur s príslušenstvom, bol žalovaný zaviazaný predchádzajúcim rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 15. marca 2019 č.k. -341, ktorý v tejto časti nadobudol právoplatnosť v spojení s rozsudkom odvolacieho súdu. Zaplatenie zvyšku uplatneného nároku vo výške 285 072,19 Eur ostalo predmetom konania. Na základe vykonaného dokazovania odvolací súd uzavrel, že žalobkyni vznikol nárok na zaplatenie zvyšnej hodnoty vyrovnacieho podielu vo výške 285 072,19 Eur spolu s príslušenstvom.

20. Žalobkyňou uplatnený nárok v konaní je potrebné odlišovať od tej skutočnosti, že dňa 16.01.2007 vyplatil žalovaný žalobkyni sumu 285 072,19 Eur. Pri posudzovaní vyplatenia z tejto sumy žalovaného žalobkyni je potrebné rovnako vychádzať z noriem , nakoľko išlo o obchodnoprávny vzťah v zmysle ustanovenia . Pre úplnosť k tomuto nároku odvolací súd uvádza nasledovné. Manžel žalobkyne M.. D. U., ktorý bol spoločníkom spoločnosti žalovaného, zomrel dňa 11.05.2005. Dňa 25.10. 2006 bolo v dedičskom konaní po M.. D. U. vydané osvedčenie o dedičstve, podľa ktorého obchodný podiel poručiteľa do spoločnosti žalovaného nadobudla žalobkyňa. Dedičské konanie po ňom nadobudlo právoplatnosť dňa 10.11.2006 a žalobkyňa v dedičskom konaní vstúpila do práv a povinností svojho predchodcu v časti týkajúcej sa jeho účasti v spoločnosti žalovaného. Strany sporu pôvodne mylne predpokladali, že žalobkyňa nemá nárok na účasť v spoločnosti po smrti manžela, spoločníka žalovaného a to v dôsledku ustanovení spoločenskej zmluvy, ktoré v čase jeho smrti, boli v rozpore so zákonom. Z uvedeného dôvodu jej bola žalovaným dňa 16.01.2007 vyplatená suma 285 072,19 Eur ako vyrovnací podiel v zmysle neplatných ustanovení spoločenskej zmluvy. Ešte pred skončením dedičského konania žalobkyňa a ďalší právni nástupcovia M.. D. U. žiadali žalovaného, respektíve tomuto oznámili, že si uplatňuje svoj nárok na vyrovnací podiel. Po skončení dedičského konania žalobkyňa dňa 16.11.2006 odovzdala konateľovi žalovaného neúplné osvedčenie o dedičstve, ktoré bolo zaslané Okresnému súdu v Trenčíne na založenie do zbierky listín a až dňa 18.06.2007 bol podaný návrh na zápis zmeny v osobách spoločníkov tak, že obchodný podiel po zomrelom inžinierom M.. D. U. sa stal voľným a následne bol rozdelený. Okresný súd v Trenčíne tento návrh na zmenu zápisu neakceptoval, námietky žalovaného zamietol, pričom konštatoval, že článok 37 spoločenskej zmluvy (podľa článku 37 spoločenskej zmluvy z 09.08.1994 sa mal obchodný podiel zomretého spoločníka, ktorý neprešiel na dediča stať voľným a dedičovi vznikol nárok na vyrovnací podiel ) je v rozpore s ustanovením a právna úprava dedenia, ktorú majú uvedenú v článku 37 spoločenskej zmluvy bola platná len do 31.12.2001. Žalobkyňa bola ako spoločníčka spoločnosti žalovaného zapísaná do obchodného registra dňa 4.2.2009. Uvedená suma preto bola vyplatená žalobkyni na inom právnom základe, než je nárok uplatnený žalobkyňou voči žalobcovi. Žalovaný voči žalobkyni nepodal vzájomnú žalobu, preto v konaní bolo potrebné preskúmať žalovaným uvádzanú sumu výlučne z pohľadu možného vznesenia námietky započítania, prípadne kompenzačnej námietky.

21.1. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že ide o dva samostatné nároky, z dvoch rôznych právnych titulov, ktoré nemožno stotožňovať ani zamieňať a ktoré sledujú vlastný právny osud.

21.2. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisového materiálu ako aj napadnutého rozsudku dospel k záveru, že prvoinštančný súd v bode 61. napadnutého rozsudku neposúdil začatie plynutia premlčacej lehoty správne, keď konštatoval, že premlčacia doba na sumu vyplatenú žalovaným žalobkyni vo výške 285 072,19 Eur, ktorá jej bola vyplatená dňa 16.01.2007 začala plynúť dňa 04.02.2009, respektíve najneskôr 01.10.2010 s tým, že uplynula po štyroch rokoch t.j. dňa 01.10.2014. Odvolací súd totiž uzavrel, že žalobkyňa prijala dňa 16.01.2007 uvedenú sumu bez právneho dôvodu, teda premlčacia doba začala plynúť nasledujúcim dňom t.j. dňom 17.01. 2007 a uplynula dňom 17.01.2011, po štvorročnej premlčacej lehote. Bolo v prvom rade povinnosťou žalovaného, mať spoločenskú zmluvu v časti čl. 37 (Smrť spoločníka) upravenú v súlade s platnou právnou legislatívou. Preto je potrebné prikladať na jeho ťarchu, že v čase smrti manžela poručiteľky mal čl. 37 spoločenskej zmluvy upravený podľa právneho stavu do 31.12.2001. Z uvedeného dôvodu nepovažoval odvolací súd za dôvodnú argumentáciu žalovaného v časti jeho apelovania na dobré mravy pri posúdení premlčacej lehoty pri

tomto nároku. V ostatných častiach sa odvolací súd stotožňuje s argumentáciou súdu prvej inštancie a zdôrazňuje, že uvedený odklon od právnej kvalifikácie súdu prvej inštancie odvolacím súdom nemení nič na správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, práve naopak, posilňuje jeho právne závery. K premlčaniu žalovaným žalobkyni vyplatenej sumy došlo dňa 16.01.2011, pričom k právoplatnému zrušeniu žalobkyne v spoločnosti žalovaného a teda vzniku nároku žalobkyne na vyrovnací podiel, ktorého zaplatenie je predmetom sporu došlo dňa 28.05.2011, preto nedošlo k stretu pohľadávok, čo bol jeden z dôvodov, pre ktoré ich nebolo možné započítať. Aj z tohto dôvodu možno považovať za správne závery prvoinštančného súdu uvedené v bode 59. napadnutého rozsudku, ktorý konštatoval že k započítaciemu prejavu a ani k započítaniu nároku do momentu začatia konania vo veci nedošlo.

22. Čo sa týka samotných dôvodov odvolania žalovaného odvolací súd uvádza, že v bodoch 4 až 8 odvolania žalovaný polemizuje so závermi prvoinštančného súdu, ktoré však nemajú žiadny vplyv na rozhodnutie vo veci. Ako už odvolací súd uviedol uplatnený nárok žalobkyne sa týka jej nároku na vyrovnací podiel po tom, čo bola jej účasť v spoločnosti žalovaného zrušená rozhodnutím súdu v roku 2011. Odvolací súd zdôrazňuje, že bolo povinnosťou žalovaného upraviť spoločenskú zmluvu v článku 37 už k dátumu 31.12.2001 kedy došlo ku zmene legislatívy. Pokiaľ by tak urobil, v čase smrti manžela žalobkyne v roku 2005, nemuselo dôjsť k vzniknutej situácii medzi stranami sporu.

23.1. Žalovaný v bodoch 9. až 13. podaného odvolania argumentoval tým, že žalobkyňa listom zo dňa 03.11.2009 ako aj dňa 19.08.2011 uznala nárok žalovaného, keď deklarovala, že ešte pred podaním žaloby dňa 16.01.2007 jej bola platba vo výške 285 072,19 Eur riadne vyplatená a to v súvislosti s vyplatením vyporiadacieho podielu. Sama žalobkyňa tak z vlastnej iniciatívy žalovaného utvrdzovala v tom, že uvedenú sumu započítava so zvyškom vyporiadacieho podielu a k tomuto úkonu urobila aj prvotný započítací prejav tak, ako predpokladá ustanovenie . Odvolací súd zhodne so závermi prvoinštančného súdu uzavrel, že listinu zo dňa 03.11.2009 nie je možné považovať za uznanie záväzku žalobkyňou voči žalovanému, pretože nespĺňa náležitosti uznania dlhu. Žalobkyňa v tomto liste navrhuje spôsob mimosúdneho vyriešenia sporu a túto jej snahu v žiadnom prípade nemožno považovať za uznanie dlhu. Žalovanému nič nebránilo domáhať sa svojho práva na zaplatenie tejto sumy súdnou cestou, ktoré svoje právo však nevyužil. Ani túto skutočnosť nemožno preto pripisovať na ťarchu žalobkyne. Za potrebné považuje odvolací súd v tomto kontexte uviesť, že list zo dňa 03.11.2009 bol žalobkyňou vyhotovený a žalovanému doručený ešte pred vznikom nároku žalobkyne na vyrovnací podiel, ktorý je predmetom tohto sporu, a ktorý nárok na vyrovnací podiel vznikol žalobkyni až po tom, čo bola v roku 2011 súdom zrušená jej účasť v obchodnej spoločnosti žalovaného. V čase vyhotovenia listu dňa 03.11.2009 túto skutočnosť žalobkyňa nemohla preto ani len predpokladať, nieto ešte uznávať vyplatenú sumu, či započítavať voči budúcemu nároku uplatnenému v tomto spore. Z obsahu tohto listu vyplýva, že žalobkyňa navrhuje zrušiť jej účasť v spoločnosti žalovaného súdnou cestou ako aj to, že nerozporuje, že dňa 16.01.2007 jej bola žalovaným vyplatená suma 285 072,19 Eur. Uvedené vyjadrenie žalobkyne nemožno považovať za uznanie dlhu, len za konštatovanie skutočnosti, ktorú naviac žalobkyňa nepopierala ani pred začatím konania ani v jeho priebehu. Uvedený postoj žalobkyne však nemožno považovať za uznanie záväzku a to najmä nie za okolností, keď vzniesla voči tomuto nároku námietku premlčania.

23.2. Rovnako list žalobkyne adresovanej žalovanému dňa 19.08.2011 je potrebné považovať výlučne za návrh na dohodu, tak ako je aj označený. Ani z tejto listiny nie je možné žiadnym spôsobom vyvodiť uznanie dlhu žalobkyňou, ani akýkoľvek započítaci prejav voči žalovanej istine. Pokiaľ by žalovaný návrh žalobkyne na mimosúdnu dohodu prijal mohli strany sporu predísť súdnemu sporu.

23.3. Pri obidvoch týchto listinách odvolací súd konštatuje, že prvoinštančný súd v bode 60. napadnutého rozsudku obe listiny vyhodnotil správne, keď konštatoval, že k uznávaciemu prejavu žalobkyňou voči žalovaným jej vyplatenej sume 285 072,19 Eur nedošlo. Odvolací súd v tejto časti uvádza, že žalovaný tak pred súdom prvej inštancie, ako aj v odvolacom konaní obsah oboch listín interpretuje účelovo v snahe dosiahnuť úspech v spore.

24. Odvolací súd v ďalšom uvádza, že žalovaný si bol vedomý skutočnosti, že žalobkyni v roku 2007 vyplatil sumu 285 072,19 Eur na základe domnelej právnej skutočnosti, ktorá nenastala. Uvedené vyplýva zo zápisnice zo zasadnutia valného zhromaždenia žalovaného zo dňa 02.08.2010, v ktorej uznesením č. 3 písomne vyzval žalobkyňu, aby vyplatenú sumu žalovanému vrátila, nakoľko túto

prevzala z titulu vyplatenia vyporiadacieho podielu a ktorú prevzala plnením bez právneho dôvodu, respektíve plnením, kde dôvod plnenia dodatočne odpadol a teda sa v zmysle ustanovení bezdôvodne obohatila. V uznesení č. 4 bola žalovanému uložená povinnosť podať žalobu voči žalobkyni pokiaľ dlžnú sumu do 30.09.2010 nevráti. Odvolací súd konštatuje, že na základe uvedených skutočností je možné uzavrieť, že žalovaný si bol vedomý vzniknutého skutkového a právneho stavu, z ktorého však nevyvodzoval relevantné konanie pre vymoženie vyplatenia dlžnej sumy voči žalobkyni. Naopak, z konania žalobkyne však následne po jej vylúčení súdom zo spoločnosti žalovaného vyplýva snaha o uzatvorenie mimosúdnej dohody medzi stranami sporu, ktorú však žalovaný neakceptoval. Z obsahu spisu ani z konania žalobkyne preto nemožno uzavrieť, že by ňou vznesená námietka premlčania voči tomuto nároku žalovaného mohla byť posudzovaná ako konanie, ktoré by bolo v rozpore s poctivým obchodným stykom a ani ako konanie v rozpore s dobrými mravmi. Rovnako nie je možné považovať správanie žalobkyne, ktorá sa súdnou cestou domáhala zaplatenia svojho nároku na vyrovnací podiel spoločnosti žalovaného súdnou cestou za konanie, ktoré by bolo v rozpore s poctivým obchodným stykom či dobrými mravmi. Naopak z vykonaného dokazovania bolo zrejmé, že žalobkyni vznikol nárok na zaplatenie vyrovnacieho podielu v žalovanej výške 416 923 Eur, teda omnoho vyššieho nároku než tvrdil žalovaný, a než ten, ktorý jej bol vyplatený v roku 2007. Z uvedeného dôvodu sa odvolací súd nestotožnil s námietkami žalovaného týkajúcich sa posúdenia správania žalobkyne, ktoré malo byť rozpore s poctivým obchodným stykom či dobrými mravmi. Správanie žalobkyne nemožno podradiť pod tieto ustanovenia aj vzhľadom k neprehľadnosti vzájomných vzťahov žalobkyne a žalovaného, ktoré boli však v prvom rade spôsobené tým, že žalovaný nemal v súlade so zákonom spoločenskú zmluvou, nevyužil svoje právo vymáhať si od žalobkyne vyplatenú dlžnú sumu, ktorú jej vyplatil bez právneho dôvodu dňa 16.01.2007 a nepristúpil ani na žalovanou navrhované mimosúdne riešenia.

25. Žalovaný v bode 14. podaného odvolania rozporoval závery uvedené v bode 63. napadnutého rozsudku, v ktorom prvoinštančný súd rozoberal uplatnenú hmotnoprávnu kompenzačnú námietku vznesenú žalobkyňou voči žalovanému v konaní, týkajúcu sa podielu na zisku spoločnosti žalovaného za uplynulé roky pred vylúčením žalobkyne zo spoločnosti. V tejto časti žalovaný následne rozšíril odvolacie dôvody, v ktorých rozpisoval spôsob rozdelenia zisku v spoločnosti žalovaného pred vylúčením žalobkyne zo spoločnosti a snažil sa vyvrátiť tvrdenia žalobkyne, ktoré nerozporoval v konaní pred prvoinštančným súdom. Odvolací súd sa však touto argumentáciou žalovaného v odvolaní nezaoberal tak z dôvodu, že neboli splnené podmienky ustanovenia o novotách v odvolacom konaní, ako aj z dôvodu, že uvedená argumentácia prvoinštančného súdu bola pre rozhodnutie nadbytočná, nemajúca vplyv na rozhodnutie vo veci. Z obsahu argumentácie prvoinštančného súdu uvedeného v tomto bode možno vyvodiť argumentáciu, ktorou vysvetľoval dôvody, pre ktoré dospel k opačnému záveru ako v predchádzajúcom rozsudku a pre ktoré nepristúpil k aplikácii dobrých mravov a poctivého obchodného styku namietaných žalovaným voči správaniu žalobkyne, keď zdôraznil, že žalobkyni od momentu kedy vznikol nárok na účasť v spoločnosti po smrti manžela až do jej vylúčenia nebol zo strany žalovaného vyplácaný žiadny podiel na zisku. Túto skutočnosť žalovaný v konaní ani nerozporoval.

26. Odvolací súd zhodne so závermi prvoinštančného súdu dospel k záveru že suma 285.072,19 Eur vyplatená žalovaným žalobkyni dňa 16.01.2007 bola premlčaná, ešte pred podaním žaloby pričom k platnému započítaciemu prejavu nedošlo pred podaním žaloby, ani počas konania. Žalobkyňa v konaní voči tejto sume dôvodne vzniesla námietku premlčania a hoci odvolací súd zhodne so závermi prvoinštančného súdu dospel k záveru, že kompenzačná námietka žalovaným voči žalobkyni v konaní riadne vznesená nebola, pokiaľ by aj bola vznesená, na túto by odvolací súd nemohol prihliadať z vyššie uvedených dôvodov.

27. Žalovaný sa v podanom odvolaní domáhal povolenia splátok zaplatenia dlžnej sumy. Návrh na povolenie splátok odôvodnil tým, že žalobkyňa už raz od žalovaného zinkasovala sumu 285 072,19 Eur a v dôsledku uplatnenej námietky premlčania tak vlastne dostane dvojnásobok hodnoty vyrovnacieho podielu, ktorý by jej patril. Pre žalovaného by okamžité vyplatenie sumy prevyšujúcej pol milióna Eur znamenalo existenčné, respektíve likvidačné problémy s veľkým rizikom úpadku a straty 59 pracovných miest. Na preukázanie ekonomickej situácie predložil vlastné doklady, v ktorých špecifikoval finančnú situáciu a majetok spoločnosti. Odvolaciemu súdu navrhol povolenie splácania dlhu v osemnástich splátkach po 30.000 Eur a to vždy ku 25. dňu v mesiaci. Žalobkyňa s povolením splátok nesúhlasila. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie aj z tohto hľadiska a dospel k záveru, že

na povolenie splátok v súdenej veci nie sú splnené predpoklady. Vzal pritom na zreteľ skutočnosť, že konanie sa vedie od roku 2015 a aj keď spor medzi stranami je sporom obchodnoprávnym, žalobkyňa je fyzickou osobou vo vyššom veku, ktorá sa svojich práv domáha dôvodne, v podstate od roku 2011. Žalovaný je naproti tomu právnickou osobou, podnikateľom podnikajúcim vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť, ktorému nič nebránilo vymáhať si voči žalobkyni vyplatenú sumu v roku 2007 súdnou cestou a včas. Odvolací súd však zdôrazňuje, že po právoplatnosti veci samej nič nebráni stranám sporu uzavrieť splátkový kalendár za podmienok vyhovujúcim obom stranám tak, aby žalobkyni bol splatený dlh v celom rozsahu bez toho, aby na strane žalovaného došlo k výraznému zhoršeniu ekonomickej situácie, ktorá by spôsobila jeho insolventnosť a v konečnom dôsledku nemožnosť zaplatenia dlhu žalobkyni.

28. Za skutkovo a právne správny považuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj v časti ktorej rozhodol o úroku z omeškania. Výšku priznaného úroku z omeškania ani dobu omeškania žalovaný v podanom odvolaní nenapádal.

29. Za skutkovo a právne správny považuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku o náhrade trov konania, o ktorých rozhodol za aplikácie vychádzajúc zo zásady zodpovednosti za výsledok a miery úspechu.

30. Odvolací súd po preskúmaní veci zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na správne zistenie skutkového stavu veci, dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré majú oporu vo vykonaných dôkazoch a na vec aplikoval správne právne predpisy, ktoré i správne vyložil. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých vychádzal a ako ich vyhodnotil a ako vec právne posúdil. Jasne a zrozumiteľne odôvodnil konečný záver o dôvodnosti žalovaného nároku a závery vysvetlil spôsobom, z ktorého je zrejmé, akými úvahami sa riadil. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie zodpovedá kritériám riadneho odôvodnenia rozsudku podľa až 4 . Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd síce ukladá súdom povinnosť odôvodniť svoje rozhodnutia, túto požiadavku však nemožno chápať tak, že súdy majú povinnosť dať podrobnú odpoveď na každý argument (napr.: rozsudok ESĽP vo veci Van Hurk v. Holandsko z 19.04.1994, č. 16034/90, bod 61). I Ústavný súd SR v tomto smere konštatoval, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces. (rozhodnutie sp.zn. zo dňa 03.07.2003). V rozhodnutí sp. zn. zo dňa 15.10.2009 Ústavný súd SR uviedol, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument ( nález sp.zn. zo dňa 02.08.2007). Pretože súd prvej inštancie sa riadne vysporiadal so všetkými podstatnými skutkovými tvrdeniami a právnymi argumentami strán, uviedol, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých vychádzal a ako ich vyhodnotil a ako vec právne posúdil, je potom nedôvodná odvolacia argumentácia žalovaného ohľadne nedostatku odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, či jeho arbitrárnosti.

31. Po preskúmaní obsahu spisu odvolací súd konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny a táto vecná správnosť predstavuje správnu aplikáciu a interpretáciu právnych noriem na základe správne a dostatočne zisteného skutkového stavu. Žalobcom uplatnené podstatné odvolacie tvrdenia, nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní a v právnom posúdení veci prvoinštančným súdom, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny v zmysle ustanovenia .

32. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa

v spojení s a a žalobkyni ako úspešnej strane sporu priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník za dodržania zásad podľa .

33. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) :

- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( )

- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( )

- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( )

- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, )

- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, )

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa ). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).