Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_19CoCsp-2-2020.pdf
PDF · 100.2 KB
Case nature
Area
Subarea
19CoCsp/2/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudcov JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. v spore žalobcu D. S. SK, D., so sídlom A. E. XXX/A, J., W.: XXXXXXXX, zastúpený I.. I. T. S.., so sídlom A. D. XXXX/X, P., proti žalovanej B. C., narodenej dňa XX.XX.XXXX, bytom ul. M. P. XXXX/XX, P., o zaplatenie 3.579,41 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k. 17Csp/56/2018-176 zo dňa 3. októbra 2019, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. a vo výroku III. p o t v r d z u j e .
Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie svojim rozsudkom konanie v časti o zaplatenie sumy 457,93 eur spolu s úrokom z omeškania z tejto sumy zastavil (výrok I.), uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.121,48 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z tejto sumy od 18.01.2017 do zaplatenia (výrok II.) a žalovanej uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 74,42 % ( výrok III.).
2. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že sporové strany dňa 23.03.2015 uzatvorili Zmluvu o úvere č. A pričom žalobca bol veriteľom na základe tejto zmluvy a žalovaná dlžníčkou. V zmluve bolo dojednané, že predmetom poskytnutia úveru je obstaranie motorového vozidla, ktoré bolo v zmluve špecifikované. Kúpna cena vozidla bola uvedená v sume 12.318 eur, pričom časť tejto sumy, a to 1.250 eur, bola uhradená žalovanou predajcovi vozidla. Celková výška úveru bola dohodnutá v sume 11.068 eur, počet splátok bol 72, výška mesačnej splátky 271,88 eur. Súčasťou úverovej zmluvy sú aj Všeobecné obchodné podmienky úverov poskytovaných spoločnosťou D. Žalovanej bol úver poskytnutý a žalovaná si dňa 23.03.2015 o 19.30 hod. prevzala predmetné motorové vozidlo od jeho predajcu, ktorý jej vystavil aj faktúru č. V Žalovaná následne riadne splatila iba prvých sedem splátok úveru. V poradí 8. splátku, ktorá bola splatná dňa 23.11.2015, neuhradila ani čiastočne. Celkovo vrátila z poskytnutého úveru sumu 1.903,16 eur. Na základe čl. II úverovej zmluvy bola medzi stranami uzatvorená záložná zmluva, pričom predmetom zálohu bolo predmetné vozidlo. V dôsledku nesplácania úveru žalobca vyzval žalovanú listom zo dňa 01.03.2016, ktorý jej bol doručený dňa 04.03.2016, na úhradu dlhu v sume 1.492,34 eur s upozornením na možnosť začatia výkonu záložného práva. Taktiež ju upozornil na možnosť uplatnenia práva žalobcu na okamžité splatenie celého zostatku dlhu žalovanej. Listom zo dňa 23.03.2016, ktorý bol žalovanej doručený dňa 08.04.2016 si žalobca voči žalovanej uplatnil právo na okamžité splatenie celého čerpaného úveru, a to k dňu 23.03.2016. Následne pristúpil žalobca k realizácii záložného práva, a to vo forme predaja zálohu za znalecky zistenú cenu. Za znalecký posudok zaplatil znalcovi W.. O. O. sumu 40,- eur, a to na základe jeho vyúčtovania z 20.04.2016 na č. l. XX. Žalovanej bolo vozidlo odobraté za jej
súčinnosti dňa 19.01.2016, o čom bol spísaný protokol na č. l. XX. Dražobníkovi bolo vozidlo pristavené na parkovanie za účelom jeho speňaženia dňa 17.02.2016. Za odobratie vozidla a s tým súvisiace práce, náhradu PHM, amortizáciu vozidla spoločnosti R. D. zaplatil žalobca dňa 29.02.2016 tejto spoločnosti sumu 329,52 eur. Za poistenie vozidla v období od odobratia vozidla do jeho predaja zaplatil žalobca poisťovni T. G. E. W. N. sumu 3,- eurá ako poistné PZP v zmysle bodu 3.1.3. Dňa 28.05.2016 bola dražobníkom, obchodnou spoločnosťou S. Q. v Q. uskutočnená dražba motorových vozidiel, medzi inými aj predmetného motorového vozidla. Toto sa vydražilo za cenu 7.300,- eur, pričom jeho hodnota bola zistená znalcom v sume 5.615,- eur. Námietky proti priebehu dražby neboli vznesené. Za vykonanie dražby zaplatil žalobca dražobníkovi sumu 890,36 eur, ako to vyplýva z listinného dôkazu na č. l. XX v spojení s č. l. XX. Za registráciu záložného práva v Centrálnom registri záložných práv zaplatil žalobca notárovi I.. C. T. sumu 29,52 eur dňa 16.02.2016, ako to vyplýva z listinného dôkazu na č. l. XX (rubová strana). Spolu tak zaplatil žalobca sumu 1.292,40 eur, pričom voči žalovanej si v nižšie uvedenom protokole uplatnil sumu 1.259,88 eur, titulom nákladov na svoje uspokojenie, teda výkon záložného práva (súčet sumy 40,- eur + 329,52 eur + 890,36 eur). Dňa 29.12.2016 vystavil žalobca pre žalovanú protokol konečného vyrovnania s vyčísleným nedoplatkom 3.579,41 eur. Z tejto sumy predstavujú nesplatené splátky úveru sumu 9.158,60 eur (iba istina úveru), náklady spojené s vymáhaním nesplnených záväzkov v sume 1.259,88 eur, poplatok za predčasné ukončenie zmluvy 457,93 eur (po čiastočnom späťvzatí žaloby nie je predmetom žaloby). Žalobca si týmto zároveň započítal sumu prijatú speňažením vozidla, a to 7.300,- eur na toto plnenie. Rozdiel predstavuje sumu 3.576,41 eur. Vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie sumy 457,93 eur s úrokom z omeškania z tejto sumy zastavil v konečnom rozhodnutí vo veci samej výrokom I. Išlo o pôvodne uplatnený poplatok za predčasné ukončenie zmluvy.
3. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanej zaplatenia istiny úveru, ktorý jej poskytol na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a ktorý žalovaná riadne nevrátila. Medzi sporovými stranami nebolo sporné uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere a riadne nesplatenie úveru zo strany žalovanej ako dlžníčky. Domáhal sa iba vrátenia istiny úveru. Obrana žalovanej spočívala iba v tvrdení, že úver je bezúročný a bez poplatkov, čo nebolo medzi stranami sporné, a preto sa touto okolnosťou súd prvej inštancie ďalej nezaoberal. Takisto nebolo sporné, že z čerpanej sumy úveru 11.068,- eur vrátila žalovaná žalobcovi sumu 1.903,16 eur. Rozdiel tak predstavuje sumu 9.164,84 eur. Z tejto sumy je však potrebné odpočítať sumu 7.300,- eur, ktorú žalobca obdržal speňažením motorového vozidla, ktoré bolo zálohom za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcu. Rozdiel tak predstavuje sumu 1.864,84 eur. K tejto sume je však potrebné prirátať v prospech žalobcu aj náklady na výkon záložného práva (teda dražby) v sume 1.259,88 eur, čo potom predstavuje sumu 3.124,72 eur. Náklady na vymáhanie nesplatených záväzkov žalovanej žalobca riadne vyúčtoval v protokole zo dňa 29.12.2016, ktorý jej doručil dňa 03.01.2017. Tieto náklady žalobca v konaní riadne preukázal listinnými dôkazmi, pričom žalovaná tieto skutočnosti ani nerozporovala. Ide o náklady na znalecký posudok znalcovi W.. O. O. v sume 40,- eur, náklady na odobratie vozidla a s tým súvisiace práce, náhradu PHM, amortizáciu vozidla spoločnosti R. D. v sume 329,52 eur a náklady na vykonanie dražby v sume 890,36 eur. Z tejto celkovej sumy 3.124,72 eur si žalobca uplatnil iba sumu 3.121,48 eur. Aj napriek tomu, že tak argumentoval, v žalovanej sume si v skutočnosti neuplatnil poistné na PZP v sume 3,- eur.
4. Súd prvej inštancie žalobe žalobcu vyhovel, nakoľko mal za preukázané nesplatenie úveru zo strany žalovanej, riadne zosplatnenie celej pohľadávky žalobcu, resp. dlhu žalovanej, a nakoniec aj výšku dlžnej sumy, ktorá pozostáva z istiny nevrátenej časti úveru a preukázaných a dôvodných nákladov na speňaženie motorového vozidla, ktoré bolo predmetom zálohu zabezpečenej pohľadávky žalobcu. Súčasne súd prvej inštancie zaviazal žalovanú aj k zaplateniu úrokov z omeškania vo výške 5,05 % ročne s poukazom na § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb., s prihliadnutím na dátum uzavretia zmluvy. Žalobca si uplatňoval úrok z omeškania vo výške od 18.01.2017 do zaplatenia. Veriteľ vyzval listom zo dňa 29.12.2016 žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy do 14 dní od doručenia výzvy (protokolu konečného vyrovnania), pričom táto výzva bola žalovanej doručená dňa 03.01.2017. Lehota na zaplatenie dlžnej sumy jej uplynula dňom 17.01.2017. V deň, kedy sa žalovaná dostala prvýkrát do omeškania, teda dňa 23.11.2015, boli úroky z omeškania stanovené v zmysle § 3 ods.1 uvedeného nariadenia vlády vo výške 5,05 % ročne. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 488, § 489, § 491 ods. 1, § 52ods. 1 až 4, § 517 ods. 1, 2, § 565 Občianskeho zákonníka, § 340 ods. 1, § 497 Obchodného zákonníka, § 145 ods. 2 CSP, § 1 ods. 2, zák. č. 129/2010 Z. z., § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 a o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 2, § 262 ods. l CSP.
5. Proti tomuto rozsudku vo výroku II., ktorým bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.121,48 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z tejto sumy od 18.01.2017 do zaplatenia vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná. Žiadala, aby súd uznal jej platby za EK a STK, poistenie PZP platené za obdobie, keď automobil už nevyužívala a úrok z omeškania, pretože sa druhá strana chcela nezákonne obohatiť. Omeškanie z jej pohľadu nie je omeškaním, ale čakaním na výslednú sumu a dokázaním nezákonného obohatenia protistrany. Protistrana na základe nezákonného obohatenia sa môže po etickej stránke domáhať iba sumy predstavujúcej rozdiel medzi úverom a predajom auta oslobodenú o úroky a všetky poplatky. Žiadala, aby odvolací súd odvolaniu vyhovel v plnom rozsahu.
6. Žalobca sa k podanému odvolaniu, ktoré bolo jeho zástupcovi doručené dňa 04.12.2019, písomne nevyjadril.
7. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP v rozsahu podaného odvolania a jeho dôvodov, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutom výroku II., ktorým bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.121,48 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z tejto sumy od 18.01.2017 do zaplatenia a v súvisiacom výroku III. o trovách konania potvrdiť ako vecne správny podľa § 387 ods. l CSP.
8. Rozsudok súdu prvej inštancie nebol napadnutý odvolaním žalovanej vo výroku, ktorým bolo konanie v časti o zaplatenie sumy 457,93 eur spolu s úrokom z omeškania z tejto sumy zastavené, v tomto výroku rozsudok súdu prvej inštancie nadobudol právoplatnosť a odvolací súd sa ho nedotýkal.
9. Konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok. Určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovaným rozsudkom vytvára organickú (kompletizujúcu) jednotu. Odvolací súd sa v danom prípade v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie. Po dôkladnom preskúmaní odvolacích námietok dospel k záveru, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav, ktorý posúdil v súlade s hmotným právom a ustálenou rozhodovacou činnosťou. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán sporu, a s týmito sa súd prvej inštancie dostatočne vyporiadal. Z tohto dôvodu si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého rozsudku a v podrobnostiach naň podľa § 387 ods. 2 CSP poukazuje. Pokiaľ odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie, postačí, ak v odôvodnení rozsudku iba poukáže na relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci; rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie.
10. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia sumy 3.380,91 eur, úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 3.579,41 eur od 18.01.2017 do 28.04.2017 a úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 3.380,91 eur od 29.04.2017 do zaplatenia od žalovanej titulom Zmluvy o úvere č. A ktorá bola uzatvorená dňa 23.03.2015. V zmluve bolo dojednané, že predmetom poskytnutia úveru je obstaranie motorového vozidla za kúpnu cenu vo výške 12.318,- eur, pričom časť tejto sumy, a to 1.250,- eur, bola uhradená žalovanou predajcovi vozidla. Zvyšok kúpnej ceny bol financovaný z úveru, na základe Zmluvy o úvere č. A zo dňa 23.03.2015. Žalovaná sa zaviazala splatiť úver v 72 mesačných splátkach po 271,88 eur vo výške 11.068,- eur. Žalovaná riadne splatila iba prvých sedem splátok, v sume 1.903,16 eur. Rozdiel tak predstavuje sumu 9.164,84 eur. Z tejto sumy bolo potrebné odpočítať sumu 7.300,- eur, ktorú žalobca obdržal speňažením motorového vozidla, ktoré bolo zálohom, za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcu. Rozdiel tak predstavuje sumu 1.864,84 eur. Bolo potrebné však ďalej prirátať náklady žalobcu na výkon záložného práva v sume 1.259,88 eur, čo potom predstavuje sumu 3.124,72 eur. Žalobca si tak uplatnil iba sumu 3.121,48 eur, vzhľadom k tomu, že poplatok za predčasné ukončenie zmluvy 457,93 eur po čiastočnom späťvzatí žaloby nebol predmetom žaloby. Súd prvej inštancie žalobe v tomto rozsahu vyhovel.
11. Odvolanie žalovanej smerovalo proti výroku rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým súd prvej inštancie žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.121,48 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,05 % ročne z tejto sumy od 18.01.2017 do zaplatenia v rozsahu ňou vykonaných nešpecifikovaných platieb za EK (emisnú kontrolu), STK (stav technickej kontroly), PZP (povinného zmluvného poistenia) za obdobie, keď motorové vozidlo nevyužívala, ktoré žiadala započítať (uznať), v časti úrokov z omeškania a trov konania.
12. Pokiaľ ide o žalovanou požadované započítanie (uznanie súdom) uvedených platieb (EK, STK, PZP) odvolací súd zdôrazňuje, že započítanie (§ 580 Občianskeho zákonníka) je spôsobom zániku navzájom sa kryjúcich pohľadávok veriteľa a dlžníka. Zánik nastáva okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie a boli splnené všetky podmienky na to potrebné. Podmienkou započítania je, že ide o dva záväzky medzi tými istými subjektmi, keď je veriteľ jednej pohľadávky súčasne dlžníkom druhej pohľadávky, a dlžník naopak (vzájomnosť pohľadávok). Plnenie musí byť rovnakého druhu a pohľadávky musia byť spôsobilé na započítanie. Pritom k započítaniu nedochádza automaticky, len čo sa pohľadávky stretli. Vyžaduje sa na to právny úkon niektorého z účastníkov záväzkového právneho vzťahu. Musí ísť o prejav adresovaný druhému účastníkovi, z ktorého je zrejmé, ktorá pohľadávka a v akom rozsahu sa uplatňuje na započítanie proti pohľadávke veriteľa. Na započítanie ako jednostranný právny úkon sa nevyžaduje súhlas druhého účastníka, pretože ho možno vykonať aj proti jeho vôli. Započítací prejav možno uplatniť po tom, keď sa pohľadávky stretli, a to od okamihu splatnosti pohľadávky, ktorá sa stala splatnou ako posledná. Vtedy dôjde k zániku pohľadávok v dôsledku započítania, a to v rozsahu, a akom sa navzájom kryjú. Ak je niektorá z nich vyššia, zaniká len do výšky započítavanej protipohľadávky (NS SR sp. zn. 1 M Cdo 11/2008 zo dňa 26. mája 2010).
13. Z týchto dôvodov započítanie nákladov, ktoré mala žalovaná vynaložiť na EK, STK a PZP v čase, keď motorové vozidlo neužívala, nebolo spôsobilé na započítanie už len z dôvodu, že sa nejedná o vzájomne sa kryjúce pohľadávky veriteľa a dlžníka, nakoľko v týchto právnych vzťahoch voči žalovanej ako dlžníčke žalobca ako veriteľ nesporne nevystupuje. Naviac, žalovaná svoje pohľadávky vôbec nešpecifikovala v priebehu prvoinštančného konania ani v odvolacom konaní . Iba prípadný odkaz na predložené listiny (listinné dôkazy, prílohy) a ponechanie na súde špecifikovať jej nárok (pohľadávku), ktorý žiada započítať (uznať súdom), je v civilnom sporovom konaní vylúčené. Žalovaná vôbec nešpecifikovala rozsah, v akom rozhodnutie súdu prvej inštancie napáda, pričom tento môže rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Z týchto dôvodov odvolacia námietka žalovanej dôvodná nebola.
14. Pokiaľ žalovaná spochybňovala rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti priznaných úrokov z omeškania, odvolací súd udáva, že úroky z omeškania majú povahu sankcie (sankčné úroky) za omeškanie dlžníka so splnením záväzku v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Úroky z omeškania sa platia popri samotnom dlžnom plnení stanoveným percentom z tej časti dlhu, z ktorej je dlžník v omeškaní, teda ktorú ešte nezaplatil. Omeškanie dlžníka s plnením záväzku má zo zákona za následok obsahovú zmenu práv veriteľa a povinností dlžníka, respektíve ich doplnenie novými právami a povinnosťami. Omeškaním teda nastáva zo zákona zmena obsahu právneho vzťahu, a to taká, že povedľa trvajúcej povinnosti splniť záväzok vznikajú aj nové (ďalšie) práva a povinnosti, bez ohľadu na to, či dlžník omeškanie zavinil, alebo nie. Odvolací súd zdôrazňuje, že je potrebné jasne rozlíšiť zmluvný úrok, čo je vlastne odmena veriteľa za to, že poskytol finančné prostriedky dlžníkovi za určitých podmienok a vo výške, ktoré si dohodli v zmluve (predmetná zmluva o úvere bola vyhodnotená ako bezúročná a bez poplatkov, čo stranami sporu nebolo spochybnené a zmluvný úrok žalobca neuplatnil) a úrok z omeškania, ktorý môže požadovať veriteľ od dlžníka popri plnení dlhu. 15. V danej veci z obsahu spisu vyplýva, že žalovaná bola žalobcom vyzvaná listom zo dňa 29.12.2016 na zaplatenie dlžnej sumy do 14 dní od doručenia výzvy (protokolu konečného vyrovnania), pričom táto výzva bola žalovanej doručená dňa 03.01.2017, lehota na zaplatenie dlžnej sumy jej uplynula dňom 17.01.2017. V deň, kedy sa žalovaná dostala prvýkrát do omeškania, teda dňa 23.11.2015, boli úroky z omeškania stanovené v zmysle § 3 ods.1 uvedeného nariadenia vlády vo výške 5,05 % ročne. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je i v tejto časti správne a súladné so zákonom .
16. Odvolací súd preskúmal aj výrok o náhrade trov prvoinštančného konania, ktorý žalovaná síce spochybnila, žiadne dôvody nesprávnosti tohto rozhodnutia však neuviedla.
17. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
18. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
19. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
20. Podľa § 262 ods. l CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí .
21. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
22. V civilnom sporovom konaní sa o náhrade trov konania rozhoduje podľa zásady zodpovednosti za výsledok konania, alebo zodpovednosti za zavinenie alebo za náhodu. Zásada úspechu v spore je premietnutá v ust. § 255 CSP a je pre ňu charakteristické, že sa uplatní tak, že neúspešná strana sporu je povinná nahradiť v spore úspešnej strane trovy konania, ktoré úspešnej strane vznikli s tým, že sa jedná o trovy, ktoré sú preukázané, odôvodnené, účelne vynaložené a ktoré vznikli v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Pomer úspechu (miera úspechu) je základným meradlom pre nárok na náhradu trov. Ak mala strana plný úspech v spore, prizná sa jej celá náhrada trov konania. Pokiaľ mala strana v spore úspech čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí. Pomerné rozdelenie trov je jednak odrazom reálneho výsledku sporu a jednak predstavuje prevenciu, aby strany nežalovali viac ako im podľa hmotného práva patrí. Zásadne teda platí, že sa určuje najskôr pomer úspechu a neúspechu v spore a až keď došlo k pomernému rozdeleniu náhrady, vypočítajú sa vynaložené trovy, a to aj u strany, ktorej úspech bol vyšší a má teda nárok na ich náhradu. Ak by bol úspech strán v spore rovnaký (50% ku 50%), náhrada sa neprizná žiadnej zo strán sporu.
23. V preskúmavanej veci sa žalobca domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 3.579,41 eur s príslušenstvom. Žalovanej bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.121,48 eur s príslušenstvom , konanie v časti o zaplatenie 457,93 eur s príslušenstvom bolo zastavené (zastavenie konania zavinil žalobca - čiastočné späťvzatie žaloby). Úspech žalobcu v tomto súdnom konaní tak predstavuje 87,21% (priznané plnenie 3.121,48 eur), úspech žalovanej predstavuje 12,79% ( čiastočné späťvzatie 457,93 eur ). Celkový úspech žalobcu v spore tak predstavuje 74,42 % (87,21%
- 12,79 %). Žalovaná zodpovedá v tomto rozsahu za trovy prvoinštančného konania, ktoré žalobcovi v tomto súdnom konaní vznikli s poukazom na ust. § 255 ods. 2, § 256 ods. l CSP. Rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách konania bolo správne.
24. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. a vo výroku III. ako vecne správny potvrdil.
25. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. l a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.
26. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).