Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12CoCsp/12/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a sudcov Mgr. Janky Benkovičovej a Mgr. Martina Štubniaka, v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému U. U., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom L. XXX/XX, A., o zaplatenie 374,58 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. - 156 z 29. novembra 2019, takto

rozhodol:

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Banská Bystrica, ako súd prvej inštancie (ďalej ako „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“), rozsudkom zo dňa 29. 11. 2019 žalobu zamietol (prvý výrok). O trovách prvoinštančného konania rozhodol tak, že žalovanému nepriznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania (druhý výrok).

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 374,58 Eur s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že žalovaný na základe Zmluvy o kreditnej karte (ďalej aj ,,Zmluva“), čerpal spotrebiteľský revolvingový úver s rámcom 300,- Eur, ktorý riadne a včas nesplácal. V dôsledku porušenia zmluvných povinností zo strany žalovaného, pôvodný veriteľ Slovenská sporiteľňa a. s. (ďalej len „pôvodný veriteľ“) znížil úverový rámec na nulu a vypovedal Zmluvu ku dňu 21. 10. 2015. Pôvodný veriteľ listom zo dňa 22.03. 2017 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Následne došlo k postúpeniu pohľadávky na žalobcu Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 23. 06. 2017, ktorú pohľadávku žalobca uplatnil v predmetnom konaní.

3. Prvoinštančný súd vec právne posúdil podľa ustanovení § o bankách v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky (ďalej len „“), o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,“, resp. Zákon o spotrebiteľských úveroch“), (ďalej len ,Z“). V prvom rade zaoberal aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu. Dospel k záveru, že žalobca nedisponuje aktívnou vecnou legitimáciou, a preto žalobu zamietol. Poukázal na to, že aktívna vecná legitimácia žalobcu sa odvíjala zo Zmluvy o postúpení pohľadávky, pričom pohľadávka nebola postúpená z pôvodného veriteľa na žalobcu v súlade s v. Konštatoval, že predpokladom platného postúpenia bola skutočnosť, že žalovaný ako dlžník bol na zaplatenie dlhu vopred vyzvaný v zmysle . Žalobca síce predložil súdu prvej inštancie oznámenie pôvodného veriteľa

o vyhlásení mimoriadnej splatnosti pohľadávky s výzvou na úhradu dlžnej sumy zo dňa 22. 03. 2017, avšak nepredložil dôkaz o doručení tejto písomnosti žalovanému. Aj keby pôvodný veriteľ doručoval predmetné oznámenie datované dňa 22. 03. 2017 žalovanému, nepovažoval však za pravdepodobné, aby mu toto bolo doručené tak, že by od jeho doručenia uplynula zákonná 90 dňová lehota do dňa, kedy bola pohľadávky postúpená žalobcovi (t. j. dňa 23. 06. 2017). Nakoľko neboli splnené podmienky podľa a nedošlo k platnému postúpeniu žalovanej pohľadávky, zmluva o postúpení pohľadávky bola absolútne neplatná pre rozpor so zákonom.

4. O trovách prvoinštančného konania rozhodol podľa (ďalej len ,P“) tak, že žalovanému napriek jeho úspechu v spore právo na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy konania nevznikli.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca v zákonom stanovenej lehote a žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Namietal nevykonanie navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností, nesprávne skutkové zistenia na základe vykonaných dôkazov a nesprávne právne posúdenie veci prvoinštančným súdom. K otázke splnenia podmienok podľa uviedol, že bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že pred postúpením pohľadávky postupca dodržal všetky podmienky, ktoré mu z uvedeného zákonného ustanovenia vyplývali, a teda nedošlo k porušeniu bankového tajomstva. Tiež preukázal omeškanie žalovaného so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči pôvodnému veriteľovi nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní (žalovaný bol v nepretržitom omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku najneskôr od 20. 06. 2015, kedy naposledy uhradil splátku úveru, pričom k postúpeniu pohľadávky došlo až dňa 23. 06. 2017). Výzvou zo dňa 11. 10. 2015 pôvodný veriteľ vyzval žalovaného na úhradu omeškaných splátok. Nakoľko bol žalovaný naďalej v omeškaní, výzvou zo dňa 22. 03. 2017 pôvodný veriteľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Mal za to, že citované zákonné ustanovenie ukladá banke podmienky, ktoré je potrebné splniť, aby sa voči svojmu klientovi nedopustila porušenia bankového tajomstva. Pokiaľ dodrží všetky preukázané podmienky, postúpením pohľadávky zo strany banky na inú osobu nedôjde k porušeniu bankového tajomstva. Žalovaný bol v nepretržitom omeškaní, pričom postupca ho na splnenie jeho záväzku opakovane vyzval, preto súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Nestotožnil sa s právnym názorom súdu, podľa ktorého podľa je na splnenie predpokladov podľa predmetného ustanovenia potrebné, aby bol dlžník v omeškaní so splnením, pričom uvedená lehota začína plynúť až po doručení písomnej výzvy banky. Takýto výklad z dikcie nevyplýva. Postup súdu, ktorým si súd „upravil“ zákonné ust. a nad rámec zákona „upravuje“, že omeškanie dlžníka nastáva až doručením výzvy banky (v rozpore s ust. ), čo považoval za rozpor s ústavným princípom trojdelenia moci, na základe ktorého právomoc meniť zákony prináleží len moci zákonodarnej, nie súdnej. Poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. z 22. 06. 2017 ako aj na uznesenie Krajského súdu v Trenčíne č. k. -153 zo dňa 24. 05. 2018, ktoré sa týkalo podmienok postúpenia pohľadávky. V odvolaní taktiež poukázal na , podľa ktorého tvrdenia žalobcu, ktoré neboli zo strany žalovaného žiadnym spôsobom spochybnené, treba považovať za nesporné. Žalovaný doručenie predmetnej výzvy nespochybnil, preto súd nemal vykonať dokazovanie a doručenie výzvy mal považovať za nesporné. V tomto smere poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave č. k. dňa 04. 12. 2018.

7. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

8. Krajský súd, ako súd odvolací ( ), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami , a , bez nariadenia pojednávania podľa a contrario a odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa , ako vecne správny potvrdil.

9. Podľa ustanovenia , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

10. Podľa ustanovenia § 387 ods. 2 vyššie citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len

na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

11. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím prvoinštančného súdu odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne. Odvolací súd (v súlade s vyššie citovaným ustanovením ) sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením jeho rozhodnutia, ktoré je dostatočné, zrozumiteľné, presvedčivé a logickým spôsobom sa vysporiadava so všetkými relevantnými skutkovými i právnymi otázkami a aspektmi, a teda spĺňa zákonné kritéria odôvodnenia uvedené v ustanovení . Súd prvej inštancie neporušil právo strán sporu na spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť.

12. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia (v súlade s citovaným ) preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty sporu, ktorými reaguje na argumenty žalobcu uvedené v odvolaní.

13. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že prvoinštančný súd zamietol žalobu z dôvodu, že žalobca nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu vzhľadom na neplatné postúpenie podľa . Žalobca namietal nesprávne právne posúdenie platnosti postúpenia pohľadávky tvrdiac, že pred postúpením pohľadávky pôvodný veriteľ dodržal všetky podmienky . Považoval za preukázané, že žalovaný bol v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku voči pôvodnému veriteľovi nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní, a že žalovaný bol pôvodným veriteľom vyzvaný na úhradu omeškaných splátok výzvou zo dňa 22. 03. 2017, ku ktorej žalobca predložil podací hárok o odoslaní zásielky na prepravu zo dňa 28. 03. 2017. Namietal, že pokiaľ ide o preukázanie doručenia výzvy zo dňa 22. 03. 2017, uvedenú skutočnosť žalovaný nepoprel, a preto je podľa jeho tvrdenie nesporné.

14. Odvolací súd uvádza, že pokiaľ žalobca poukazoval na výzvu pôvodného veriteľa zo dňa 22. 03. 2017, žalobca nepredložil dôkaz, ktorým by vierohodne preukázal doručenie výzvy žalovanému. Z obsahu podacieho hárku č. EPH009242172, ktorý v konaní žalobca predložil ako dôkaz, je zrejmé len to, že dňa 28. 03. 2017 bola výzva zo dňa 22. 03. 2017 podaná na doručenie prostredníctvom poštového podniku. Uvedené však nepreukazuje doručenie predmetnej výzvy do dispozičnej sféry žalovaného a zároveň táto skutočnosť aj logicky vylučuje možnosť uplynutia zákonnej 90 dňovej lehoty, keďže výzva bola zaslaná až dňa 28. 03. 2017 a zmluva o postúpení pohľadávky bola uzavretá dňa 23. 06. 2017. Preto nemohli byť splnené zákonné podmienky preto, aby v čase uzavretia Zmluvy o postúpení medzi pôvodným veriteľom a žalobcom mohlo dôjsť k platnému postúpeniu pohľadávky, ktorú žalobca uplatňoval v spore.

15. Pokiaľ by aj odvolací súd vychádzal z toho, že postupca vyzval žalovaného výzvou zo dňa 22. 03. 2017 na plnenie, táto skutočnosť by nemala vplyv na správny záver súdu prvej inštancie v otázke neplatnosti postúpenia pohľadávky. Konanie v tomto zmysle potom netrpí inou vadou, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a súd prvej inštancie vec správne právne posúdil.

16. Podľa , ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o

jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

17. Pod pojmom aktívna vecná legitimácia je potrebné rozumieť také hmotnoprávne postavenie, z ktorého žalobcovi prináleží ním uplatnené právo, resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej, t. j. existencie tvrdeného práva na strane žalobcu, alebo pasívnej, t. j. existencie tvrdenej povinnosti na strane žalovaného, je imanentnou súčasťou súdneho konania.

18. Odvolací súd v tomto smere zdôrazňuje, že skúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej na strane žalobcu alebo pasívnej na strane žalovaného, je podstatnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu tzn. ex offo, a to aj v prípade, že ju žiadna zo strán konania nenamietala. Zistenie nedostatku vecnej legitimácie má za následok zamietnutie žaloby (rozsudok NS SR sp. zn. , z 29. 06. 2010). V prípade, ak konajúci súd, opomenul vyriešenie otázky existencie vecnej legitimácie, k zodpovedaniu ktorej je konajúci súd ex offo viazaný, protirečí takéto konanie obsahu základného práva na súdnu ochranu garantovaného SR, ako aj obsahu práva na spravodlivé súdne konanie garantovaného čl. 6 ods. 1 Dohovoru (rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. ).

19. Prvoinštančný súd správne postupoval, ak z úradnej povinnosti skúmal vecnú legitimáciu strán sporu a dospel k záveru, že žalobca v konaní nedisponoval aktívnou vecnou legitimáciou.

20. Ustanovenie neupravuje len administratívne povinnosti banky pri ochrane bankového tajomstva, ale ustanovuje aj osobitné podmienky platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky bankou, ide o lex specialis vo vzťahu k všeobecným ustanoveniam o postúpení pohľadávky ( a nasl. ). Podľa citovaného ustanovenia sa pre platné postúpenie pohľadávky banky resp. pobočky zahraničnej banky, vyžaduje splnenie ďalších obligatórnych podmienok, a to zaslanie písomnej výzvy banky dlžníkovi, ktorý je v omeškaní a následne jeho nepretržité omeškanie dlhšie ako 90 dní, pričom výzva sa musí preukázateľne dostať do dispozičnej sféry dlžníka, v tomto prípade žalovaného. Toto sú špeciálne zákonné podmienky, ktoré musia byť splnené v prípade postúpenia, čo i len časti pohľadávky na tretí (nebankový) subjekt, nakoľko je špeciálnym predpisom vo vzťahu k . Zmyslom a účelom tohto ustanovenia je umožniť klientovi (v danom prípade žalovanému), aby v dodatočne zákonom stanovenej lehote splnil omeškaný záväzok pod zo zákona vyplývajúcou hrozbou postúpenia pohľadávky inému subjektu. Aj NS SR v rozsudku sp. zn. , zo dňa 24. 04. 2018 uviedol: „Uvedené ustanovenie malo banku motivovať k tomu, aby podnikla určité kroky smerujúce k ukončeniu záväzkového vzťahu pri dlhodobom nesplácaní úveru dlžníkom a nemala by len počas celého trvania zmluvy každý mesiac pripisovať na účet dlžníka úroky, poplatky, úroky z omeškania a rôzne iné sankcie, aby sa dlh neustále zvyšoval. Takéto správanie banky nespĺňa požiadavku prístupu s odbornou starostlivosťou, ako to vyplýva zo Zákona o ochrane spotrebiteľa. Nie je v záujme spotrebiteľa, aby po uzavretí úverovej zmluvy s bankou táto kedykoľvek počas trvania záväzkového vzťahu postupovala pohľadávku voči spotrebiteľovi tretej osobe, ktorá napr. nepodlieha dozoru a dohľadu Národnej banky Slovenska. Takéto konanie by sa priečilo účelu a zmyslu , keďže poskytovanie úverov a ich správa je špecifickou, osobitne právnym predpisom upravenou činnosťou“.

21. Napriek tomu, že ustanovenie je zaradené v časti upravujúcej bankové tajomstvo, podľa obsahu sa netýka len bankového tajomstva v zmysle úpravy podmienok sprístupnenia neverejných informácii o klientovi tretej osobe, ale aj nadobudnutia pohľadávky a všetkých práv s ňou spojených, čo jednoznačne presahuje inštitút bankového tajomstva. Rovnako NS SR už vo vyššie v uvádzanom rozsudku sp. zn. v odseku 26 uviedol: „Aj keď je uvedené ustanovenie systematicky zaradenej do 14 časti právneho predpisu s názvom Bankové tajomstvo, nemožno len na základe tohto zaradenia bez ďalšieho usudzovať, že zákonodarca pri úprave postúpenia pohľadávky bankou na nebankový subjekt mal zámer riešiť výlučne len otázku ne/porušenia bankového tajomstva. Pokiaľ by bolo uvedené cieľom, nič by nebránilo tomu, aby to v znení zákona výslovne uviedol

- sprísnenie pravidiel pre postúpenie pohľadávok bánk zo spotrebiteľských úverov a úverov na bývanie podľa osobitného predpisu... podmienky platného postúpenia pohľadávky banky a podmienky možnosti prelomenia bankového tajomstva sa vzájomne nevylučujú, naopak sa prekrývajú“.

22. Pokiaľ teda pôvodný veriteľ vyzval žalovaného na plnenie výzvou zo dňa 22. 03. 2017, ktorú odoslal na prepravu až dňa 28. 03. 2017, z uvedeného je zrejmé, že do uzavretia Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 23. 06. 2017 nemohlo uplynúť 90 kalendárnych dní. Preto v čase uzavretia Zmluvy o postúpení medzi postupcom - žalobcom, neboli splnené podmienky ustanovené § 92 ods. 8 Zákon a o bankách na platné postúpenie pohľadávky.

23. Postúpenie pohľadávky bankou bez splnenia podmienok uvedených v ustanovení je potrebné považovať za konanie v rozpore so zákonom a takýto úkon je absolútne neplatný podľa , pričom na absolútnu neplatnosť právneho úkonu súd prihliada ex offo.

24. Keďže pôvodným veriteľom bola banka, súd prvej inštancie správne postupoval, ak zisťoval, či boli pri postúpení pohľadávky z pôvodného veriteľa na žalobcu dodržané podmienky ustanovené t. j., či postúpenie pohľadávky bolo platné a následne dospel k správnemu záveru, ak žalobu ako nedôvodnú zamietol pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.

25. Odvolací súd preskúmal aj závislý výrok rozsudku súdu prvej inštancie týkajúcej sa náhrady trov konania (druhý výrok). Súd prvej inštancie rozhodol vecne správne ak žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi, nakoľko mu žiadne trovy konania nevznikli.

26. Preto odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu ako vecne správny potvrdil podľa , , vrátane závislého výroku o trovách konania (druhý výrok).

27. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s , podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaný bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný, preto by mal právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Z obsahu spisu však odvolací súd zistil, že žalovanému žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli, a preto mu nepriznal náhradu trov odvolacieho konania.

28. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( )

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. ( )

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).