Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/17/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a členiek senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Anny Mihálikovej, v spore žalobkyne: D. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX D. XXX, zastúpenej splnomocneným zástupcom JUDr. Jozefom Polákom, advokátom so sídlom M. XXXX, XXX XX S. Y. proti žalovaným: 1/ N. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX D. XXX, zastúpená spoločnosťou GRIGEĽ & Partners, s. r. o., so sídlom Záhradnícka 72, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov a 2/ N. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX D. XX, o určenie vlastníckeho práva k pozemku, o odvolaní žalovanej 1/ voči rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. -460 zo dňa 26. marca 2018, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu vo výrokoch I., IV., V. potvrdzuje.

Odvolanie žalovanej 1/ voči výroku II. a III. rozsudku okresného súdu odmieta.

Žalobkyňa má voči žalovanej 1/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

Žalovanému v rade 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že žalobkyňa je vlastníčkou pozemku E-KN parc. č. 4246/2 - orná pôda vo výmere 448 m2, ktorý je zapísaný na LV č. XXX pre obec a k. ú. D. v podiele 1/2, ktorý je evidovaný na žalovanú 1/ pod B1 na uvedenom LV (výrok I.) a žalobu voči žalovanému 2/ zamietol (výrok II.). Zároveň rozhodol o trovách konania tak, že žalobkyni uložil povinnosť nahradiť žalovanému 2/ trovy konania v rozsahu 100 % a žalovanej 1/ povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 %, vyčíslené v uznesení vydanom po právoplatnosti rozsudku (výrok III. a IV.). Žalovanej uložil aj povinnosť nahradiť trovy konania štátu vo výške 484,38 eur na účet Okresného súdu Námestovo do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Z jeho dôvodov vyplynulo, že súd prvej inštancie v tejto veci opakovane rozhodol, potom čo Krajský súd v Žiline uznesením sp. zn. zo dňa 25.09.2013 zrušil rozsudok okresného súdu č. k. -228 zo dňa 16.07.2012 v časti výroku o určení, že žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou parcely E-KN č. 4246/2 - orná pôda vo výmere 448 m2, zapísané na LV č. XXX pre obec a k. ú. D. v podiele 1/2 a v tejto časti mu vec vrátil na nové konanie a odvolanie žalovanej 1/ proti rozsudku v časti výroku o určení, že žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou parciel E-KN č. 4246/1 - orná pôda vo výmere 452 m2 a E-KN č. 4246/3 - orná pôda vo výmere 472 m2 zapísaných na LV č. XXX pre obec a k.ú. D. v podiele 1/2 odmietol. Po vykonaní a doplnení dokazovania a aplikácií ust. okresný súd dospel k záveru o existencii naliehavého právneho záujmu žalobkyne na požadovanom určení, pretože z výpisu z listu vlastníctva č. XXX pre obec a k. ú. D. vyplýva, že spoluvlastnícky podiel 1/2,

ku ktorému sa žalobkyňa domáha určenia vlastníckeho práva, je zapísaný na žalovanú 1/. Žalobkyňa si uplatnila tento nárok na tom základe, že tento spoluvlastnícky podiel 1/2 nadobudla darovacou zmluvou zo dňa 27.07.1999 od darcu K. W., no v dôsledku chyby spracovateľa ZRPS nebola zaevidovaná do katastra nehnuteľností. Tvrdila, že žalovaná 1/ je ako vlastníčka evidovaná v rozpore s právnym stavom, pretože jej nesvedčí vlastníctvo k pozemku. Nakoľko sa žalobkyňa domáhala určenia vlastníctva len k podielu evidovanému na žalovanú 1/, súd žalobu proti žalovanému 2/ zamietol z dôvodu nedostatku jeho pasívnej vecnej legitimácie. Žalovaná 1/ tvrdenia žalobkyne popierala a tvrdila, že práve ona je vlastníčkou označeného pozemku, na nadobudnutie ktorého má právny titul - darovaciu zmluvu. Z predmetnej darovacej zmluvy zo dňa 27.07.1999 súd zistil, že táto bola uzatvorená medzi darcom K. W. a obdarovanými, medzi inými aj D. D. (žalobkyňou) a N. K. (žalovanou 1/). Žalobkyňa touto darovacou zmluvou nadobudla vlastníctvo k PK parc. č. 6207 - roľa o výmere 2518 m2, zapísanej v PK protokole č. 32 k. ú. D. v podiele 1, ktorej v súčasnosti (okrem iných) zodpovedá aj E-KN parcela č. 4246/2 evidovaná na LV č. XXX pre obec a k. ú. D.. Na základe tejto darovacej zmluvy správny orgán povolil vklad vlastníckeho práva pod č. V 762/99 dňa 05.10.1999. Zo znaleckých posudkov znalcov z odboru geodézia a kartografia Ing. Pavla Krišpinského č. 32/2011 zo dňa 09.06.2011 a Ing. Jozefa Polku č. 10/2015 zo dňa 24.04.2015, ako aj výsluchov menovaných znalcov mal preukázané, že označená sporná parcela je celá vytvorená z pôvodnej PK parcely č. 6207. Pokiaľ žalovaná 1/ nesúhlasila s uvedenými znaleckými posudkami, išlo o formálne námietky (chýbajúce číslovanie strán, chýbajúce prílohy), ktoré nemohli mať vplyv na vecnú správnosť posudku. Súd neakceptoval výhrady žalovanej 1/ voči týmto znaleckým posudkom a konštatoval, že znaleckým dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že predmetná parcela bola vytvorená z PK parcely č. 6207 v k. ú. D.. Naproti tomu žalovanej 1/ k tomuto pozemku nesvedčí vlastnícky titul, pretože darovacia zmluva, ktorou jej darca K. W. daroval pozemky, sa týka iných pozemkov a nie pôvodnej PK parcely č. 6207. Súd preto dospel k záveru, že žalobkyňa preukázala, že je vlastníčkou pozemku E-KN parcela č. 4246/2 v obci a k. ú. D. v podiele 1/2, a preto jej žalobe proti žalovanej 1/ vyhovel. Ďalej uviedol, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že práve žalovaná 1/ bola zaevidovaná ako vlastníčka pozemku v rozpore s právnym stavom, a to v dôsledku chybného stotožnenia PK parcely č. 6207 v k. ú. D. a nie žalovaným 2/. Žalovaný 2/ bol zaevidovaný ako vlastník pod B2 na LV č. XXX pre obec a k. ú. D. na základe darovacej zmluvy zo dňa 29.07.2005, kde predmetom darovania bola už parcela registra E-KN. Chyba v stotožnení PK parcely č. 6207 sa ho preto nemohla týkať.

3. O trovách konania rozhodol podľa a žalobkyni ako úspešnej strane sporu voči žalovanej 1/ priznal plnú náhradu trov konania. Naopak vo vzťahu k žalovanému 2/, žalobkyni ako neúspešnej strane uložil povinnosť nahradiť mu trovy konania v rozsahu 100 %. Súd neakceptoval požiadavku žalovanej 1/, že jej neúspech v konaní bol prioritne zapríčinený chybou, ktorá nastala pri spracovaní ZRPS, t. j. v dôsledku chybnej evidencie vlastníctva pozemku v katastri nehnuteľností, za ktorú žalovaná 1/ nemohla zodpovedať. V tomto smere zdôraznil, že zohľadnil najmä celkový postoj žalovanej 1/ ku konaniu ako celku. Napriek tomu, že už prvý znalecký posudok vyjadril jednoznačný záver, tento žalovaná 1/ neakceptovala, dožadovala sa vykonania ďalších dôkazov (ďalšieho znaleckého dokazovania), ktoré podstatne zvýšili trovy konania. Vzhľadom na radikálne odmietavé stanovisko prezentované žalovanou 1/ k žalobe počas konania považoval súd za neopodstatnený žalobkyni vytýkaný nedostatok komunikácie spočívajúci v tom, že žalovanej 1/ nenavrhla uzavretie mimosúdnej dohody. V nadväznosti na rozhodnutie o trovách konania medzi žalobkyňou a žalovanou 1/ uložil súd žalovanej 1/ aj povinnosť zaplatiť štátu trovy konania pozostávajúce zo znalečného, ktoré nebolo kryté zloženým preddavkom.

4. Proti tomuto rozsudku voči všetkým jeho výrokom podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná 1/ z dôvodov, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol napadnutý rozsudok okresného súdu zmeniť, žalobu aj voči žalovanej 1/ zamietnuť, priznať jej náhradu trov konania v rozsahu 100 % a žalobkyni uložiť povinnosť nahradiť štátu trovy konania. Za významné vecné pochybenie považoval zamietnutie žaloby voči spoluvlastníkovi predmetnej nehnuteľnosti (žalovanému 2/), keďže rozsudok o určení vlastníckeho práva sa musí vzťahovať na všetkých spoluvlastníkov predmetnej nehnuteľnosti spoločne, s rovnakým výsledkom ( ). Mal za to, že ak okresný súd tvrdil, že pôvodná parcela 6207 bola spracovateľom ZRPS chybne prečíslovaná, nie je možné vyvodiť záver,

že sa má rozsudok vzťahovať len na spoluvlastnícky podiel žalovanej 1/ a nie aj na spoluvlastnícky podiel žalovaného 2/. Každý zo spoluvlastníkov by mal znášať toto pochybenie spracovateľa ZRPS rovným dielom, to znamená žalovaná 1/ veľkosťou spoluvlastníckeho podielu 1/4 z celku a žalovaný 2/ veľkosťou spoluvlastníckeho podielu 1/4 z celku. Na tomto základe mal za to, že neboli splnené procesné podmienky na vydanie rozsudku, nakoľko medzi žalovanými ide o nerozlučné spoločenstvo. Týmto nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanej 1/, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Znalecký posudok vyhotovený Ing. Pavlom Krišpinským č. 32/2001 zo dňa 09.06.2011, ako aj znalecký posudok vyhotovený Ing. Petrom Polkom č. 10/2015, sú nepreskúmateľné, keďže neobsahujú prílohy v zmysle ustanovenia o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších právnych predpisov. Ani jeden z nich nevychádzal pri zhotovovaní znaleckého posudku z mapy, ktorá bola podkladom pri zhotovovaní ZRPS. Odvolateľ poukázal aj na diametrálne odlišné zákresy znalcov spornej pôvodnej PKN parcely č. 6207 zapísanej v PK protokole č. 32 k. ú. D. a nepochopiteľne totožné závery o údajnom identifikovaní pôvodnej parcely ako súčasnej parcely zapísanej na LV č. XXX k. ú. D., ako parcela KN-E č. 4246/2. Jeden znalec znázornil pôvodnú parcelu ako parcelu „Z“ -kového tvaru a druhý znalec ako „obdĺžnikovú“, pričom obaja zhodne uviedli, že sa perfektne zhoduje s dotknutou parcelou, ktorá bola obdĺžniková. Ani jeden zo znalcov neuskutočnil skutočné zameranie dotknutej parcely v teréne. Ďalej k rozhodnutiu o trovách konania odvolateľka uviedla, že už v konaní pred okresným súdom navrhovala postup v zmysle alebo postup podľa . Mala za to, že v prebiehajúcom súdnom konaní trovy nezavinila, a to ani sčasti. Namietala, že ju žalobkyňa nikdy pred podaním žaloby nevyzvala ako sestru na uzavretie akejkoľvek dohody ohľadom „údajne“ sporných nehnuteľností, ktoré boli predmetom konania. O týchto skutočnostiach sa dozvedela až z podanej žaloby. Takéto konanie žalobkyne považovala za zjavne šikanózne, a to aj z dôvodu, že základným pravidlom civilného práva je, aby si účastníci občianskoprávnych vzťahov vyriešili rozpory medzi sebou predovšetkým dohodou. Podľa odvolateľky žalobkyňa nikdy nemala v úmysle pristúpiť na akúkoľvek dohodu so žalovanou 1/. Žalobkyňa tak mala možnosť predísť súdnemu konaniu, pokiaľ by bola pred podaním žaloby navrhla odvolateľke mimosúdne riešenie sporu. Žalovaná 1/ žiadnym spôsobom nezavinila, že si žalobkyňa musela svoj nárok uplatňovať súdnou cestou. Ide o pochybenie vtedajších štátnych orgánov, ktoré zhotovovali ZRPS, a preto aj z tohto dôvodu nemá dôvod znášať trovy konania. Súčasne by nemala znášať ani akékoľvek trovy štátu. V tomto smere poukázala na rozhodnutie okresného súdu v obdobnej veci. Nepovažovala za správne, aby sa len nečinne prizerala na zjavne neopodstatnenú žalobu bez toho, aby využila zákonom priznané prostriedky procesnej obrany. Ak by vychádzala zo záveru okresného súdu, tak dôvod hodný osobitného zreteľa by súd bral do úvahy iba pri takej sporovej strane, ktorá by bola pasívna a nečinne súhlasila so všetkým, čo voči nej protistrana tvrdí.

5. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu označila odvolanie žalovanej 1/ ako nedôvodné v celom rozsahu a navrhla rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a priznať žalobkyni náhradu trov konania. Podľa žalobkyne nie je zrejmé, uplatnenie akého konkrétneho práva malo byť žalovanej 1/ znemožnené. Právo na spravodlivý súdny proces nemožno stotožňovať s právom na úspech v konaní. K rozhodnutiu o aktívnej vecnej legitimácii vo vzťahu k jednotlivým žalovaným 1/ a 2/ poukázala na odôvodnenie zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Žiline zo septembra 2013 sp. zn. v tejto veci v spojení s preukázaným nadobúdacím titulom zapísaným u žalovanej 1/ a žalovaného 2/ k spornému pozemku. Z uvedeného, ako aj z časových súvislostí vyplýva, že podiel 1/2 vo vzťahu k žalovanej 1/ je podielom nadobudnutým z nesprávne identifikovanej parcely. Podiel žalovaného 2/

- tento žalovaný nadobudol podľa predloženej zmluvy až po jej zapísaní do súčasného stavu a v označení takými identifikačnými údajmi, aké sú dané k predmetnému pozemku. Pokiaľ ide o namietané nedostatky znaleckých posudkov č. 1 a 2 vypracovaných znalcami v konaní, ani jedna z odvolacích námietok nemá charakter vecnej námietky. Správnosť záverov prvého znaleckého posudku potvrdil aj ďalší súdom ustanovený znalec a závery tak znaleckých posudkov, ako aj vyjadrenie geodeta predložené do konania spolu so žalobou, sú rovnaké a jednoznačne potvrdzujú tvrdenia žaloby. Žalovanej 1/ nič nebránilo predložiť v konaní súkromný znalecký posudok na prehodnotenie záverov znalcov. Toto však napriek dĺžke konania neurobila. Žalobkyňa dôrazne odmietla tvrdenia žalovanej 1/ týkajúce sa okolností predchádzajúcich podaniu žaloby. Žalobkyňa ešte pred podaním žaloby a za života rodičov informovala rodinu o tejto skutočnosti. Po podaní žaloby to bola práve žalovaná 1/, ktorá odmietla akúkoľvek dohodu, a to aj po tom, ako boli vo veci vypracované znalecké posudky. Je absurdné zo strany žalovanej 1/ domáhať sa dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania, ak sama žalovaná 1/ vytrvalo odmietala akúkoľvek dohodu či uznanie správnosti podanej žaloby, a to ešte aj po

predložení kvalifikovaných záverov znalcov. Pokiaľ žalovaná 1/ vytrvalo využívala prostriedky procesnej obrany a napriek tomu je v spore neúspešná, keďže žaloba bola podaná dôvodne, musí si byť vedomá toho, že trovy konania bude musieť ako neúspešná strana uhradiť a nemôže požadovať zohľadniť skutočnosť, že nedošlo k dohode. Pokiaľ by bola ochotná pristúpiť k dohode, vec mohla byť uzatvorená s oveľa menšími nákladmi. Žalovaná 1/ nepochopila princíp rozhodovania o náhrade trov konania (princíp úspešnosti) a inštitút dôvodov hodných osobitného zreteľa.

6. Žalovaná 1/ v odvolacej replike v podstate zopakovala odvolaciu argumentáciu a zotrvala na svojom odvolacom návrhu. Osobitne k rozhodnutiu o trovách konania uviedla, že všetky tvrdenia žalobkyne v tejto súvislosti sú klamstvá. Jej tvrdenie, že informovala rodinu „za života rodičov“, nie je pravdivé. Uvedené svedčí o charaktere žalobkyne, ktorá žaluje nielen svoju sestru kvôli majetkovému prospechu (čo by ona neurobila voči svojej rodine), ale aj úmyselne klame a „zaťahuje“ do konania svojich rodičov, nebohého K. W. a matku, ktorá ešte stále žije. Takéto konanie žalobkyne je amorálne. Rodičia by nikdy nesúhlasili s postupom žalobkyne a nakoľko klamstvá žalobkyne nedali matke spať, odvolateľka predložila čestné vyhlásenie Z. W. zo dňa 03.09.2018 s jej úradne overeným podpisom. Z jeho obsahu v podstate vyplýva, že žalobkyňa zámerne uvádza nepravdivé informácie. Opätovne poukázala na skutočnosť, že pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa pre rozhodnutie o trovách konania nie je potrebné, aby bola strana v konaní procesne pasívna, rozhodujúci je objektívny stav a okolnosti, z dôvodu ktorých došlo k začatiu sporového konania.

7. Pri rešpektovaní procesnému postupu podľa žalobkyňa vo veci už nepodala odvolaciu dupliku.

8. Z oznámenia splnomocneného zástupcu žalovanej 1/ zo dňa 27.09.2018 vyplynulo, že v priebehu odvolacieho konania žalovaná 1/ uzatvorila so spoločnosťou Lán Invest j. s. a. dňa 18.09.2018 darovaciu zmluvu, predmetom ktorej bolo darovanie spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti, ktorý je predmetom sporu. V dôsledku tejto skutočnosti podľa názoru odvolateľky došlo k zániku jej pasívnej vecnej legitimácie v konaní, čím sa zároveň stal nevykonateľným výrok vydaného právoplatného rozhodnutia okresného súdu napadnutého odvolaním a je potrebné toto rozhodnutie zosúladiť s aktuálnym právnym stavom, t. j. nahradiť vo výroku žalovanú 1/ spoločnosťou. Zároveň uviedol, že vlastnícke právo k predmetu daru bolo zapísané na samostatný nový LV č. XXXX k. ú. D., pričom nadobúdateľ (spoločnosť) nemá v úmysle s týmto podielom ďalej disponovať a počká na právoplatné skončenie konania. Uvedené skutočnosti boli samostatným podaním zo dňa 11.02.2019 oznámené odvolaciemu súdu a súčasne s ním boli predložené odvolaciemu súdu aktuálne plnomocenstvá pre zastupovanie žalovanej 1/ v konaní.

9. Z vyjadrenia žalobkyne k vyššie uvedenému podaniu žalovanej 1/ (doručeného odvolaciemu súdu dňa 24.07.2020) vyplýva, že táto sa nestotožnila s názorom žalovanej 1/, t. j. so stratou jej pasívnej vecnej legitimácie v spore. Tento názor považovala za nesprávny, odporujúci účinnej právnej úprave obsiahnutej v v spojení s príslušnými ustanoveniami katastrálneho zákona. Uviedla, že k prevodu predmetu sporu žalovaná 1/ pristúpila s výrazným časovým odstupom po rozhodnutí súdu prvej inštancie a po uplynutí lehoty na podanie odvolania, čo považovala za čisto účelovú záležitosť s cieľom vyhnúť sa povinnosti žalovanej 1/ uhradiť trovy konania prebiehajúceho viac ako 10 rokov. Uvedené podporuje fakt, že jediným akcionárom a jediným štatutárom obchodnej spoločnosti - obdarovaného je práve advokát JUDr. S. K., ktorý je zároveň synom žalovanej 1/ a spoločnosť bola založená len pár dní pred uzatvorením darovacej zmluvy (deň zápisu do obchodného registra 15.09.2018 a uzatvorenie darovacej zmluvy dňa 18.09.2018). Takúto špekuláciu zo strany žalovanej 1/ pre výsledok sporu považovala za irelevantnú. Zdôraznila, že na aktuálnom liste vlastníctva č. XXXX k. ú. D. je zapísaná poznámka o prebiehajúcom súdnom konaní a táto poznámka bola zapísaná aj v čase prevodu na obchodnú spoločnosť Lán Invest j. s. a. Preto rozsudok vydaný v predmetnom spore sa vzťahuje aj na ďalšieho nadobúdateľa, t. j. aj na označenú obchodnú spoločnosť ( ). Z ustanovení Katastrálneho zákona vyplýva, že kataster zapíše ako vlastníka nehnuteľností osobu označenú v súdnom rozhodnutí, ak je predložené súdne rozhodnutie záväzné pre osobu zapísanú v katastri (, Katastrálneho zákona). Je teda zrejmé, že výrok rozsudku súdu prvej inštancie v predmetnom konaní sa vzťahuje aj na nového nadobúdateľa. Skutočnosť, že došlo k zmene vlastníka predmetu sporu nevyžaduje žiadnu procesnú aktivitu zo strany žalobkyne. K dodatočne predloženej listine (čestné vyhlásenie matky) poukázali na rozpor takto predloženého dôkazu s princípom koncentrácie konania, resp. ako dôkazu predloženého po uplynutí lehoty na podanie odvolania, pre ktorú nie je pre rozhodnutie súdu právne relevantné. Napriek tomu je obsah čestného vyhlásenia nepravdivý a nepreukazuje žiadny dôvod hodný osobitného zreteľa

pre nepriznanie náhrady trov žalobkyni. Žalobkyňa zotrvala na všetkých doterajších tvrdeniach v tomto smere a opätovne navrhla odvolaciemu súdu rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a priznať jej náhradu trov konania.

10. Krajský súd, ako súd odvolací ( ), preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov podaného odvolania ( a ) a po nariadení odvolacieho pojednávania, na ktorom doplnil dokazovanie ( ) rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I., IV., V. podľa ust. ako vecne správny potvrdil a odvolanie žalovanej 1/ voči výroku II. a III. podľa odmietol ako odvolanie podané neoprávnenou osobou.

11. Na pojednávanie pred odvolacím súdom boli predvolaní splnomocnení zástupcovia žalobkyne a žalovanej 1/ (ktorí o termíne odvolacieho pojednávania upovedomili svojich mandantov) a žalovaný 2/. Odvolacie pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti žalovanej 1/ a žalovaného 2/, pričom žalovaná 1/ svoju neprítomnosť ospravedlnila.

12. Predmetom doplneného dokazovania boli nové skutočnosti, ktoré boli oznámené žalovanou 1/ v priebehu odvolacieho konania (viď ods. 8 tohto odôvodnenia). K týmto skutočnostiam v zmysle ust. v spojení s odvolací súd doplnil dokazovanie oboznámením listín, a to podania žalovanej 1/ zo dňa 27.09.2018 a zo dňa 11.02.2019 (z č. l. 511 - 512, 541 a 545 súdneho spisu), ako aj podania z 01.07.2020 (z č. l. 549 súdneho spisu), vyjadrenie žalobkyne k podaniu žalovanej 1/ doručené odvolaciemu súdu 24.07.2020, informáciu podanú Okresným úradom Žilina - katastrálnym úradom na výzvu odvolacieho súdu z 11.08.2020 a aktuálny výpis z listu vlastníctva č. XXXX pre k. ú. a obec D., okres T..

13. K podaniam strán sporu (žalovanej 1/ a žalobkyne) a skutočnostiam z nich vyplývajúcich sa odvolací súd vyjadril vyššie (viď ods. 8 a 9 tohto odôvodnenia). Z informácie podanej odvolaciemu súdu Okresným úradom Žilina, katastrálnym odborom vyplynulo, že v nadväznosti na citované zákonné ustanovenia , , , o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej aj Katastrálny zákon) a ustanovenia v znení neskorších právnych predpisov (ďalej aj „“) správny úrad konštatoval, že ak je na zápis záznamom do katastra nehnuteľností predložený rozsudok súdu, ktorým bolo rozhodnuté o vecnom práve, je tento spôsobilý zápisu do katastra nehnuteľností v prípade, že v čase rozhodovania o návrhu na vklad vecného práva do katastra nehnuteľností bola na liste vlastníctva vyznačená poznámka o skutočnosti, že na príslušnom súde prebieha konanie o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. V uvedenom prípade katastrálny úrad postupuje v súlade s Katastrálneho zákona v súbehu s , pričom zapíše záznamom vlastnícke právo v prospech nadobúdateľa uvedeného vo výroku súdneho rozhodnutia (napriek skutočnosti, že došlo k ďalšej právnej zmene a ako vlastník evidovaný na LV pred vykonaním záznamu figuruje iná osoba, než osoba žalovaného). Uvedené stanovisko však nemožno generalizovať, nakoľko môžu nastať osobitné situácie, ktoré by mohli brániť vykonaniu záznamu (napr. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

14. Z aktuálneho výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. a obec D., okres T. vyplynulo, že ako vlastníci nehnuteľnosti - pozemku parc. č. 4246/2 o výmere 448 m2 - orná pôda ako vlastníci sú zapísaní v časti „B“ pod poradovým číslom 1 - N. R. vo výške spoluvlastníckeho podielu 1/2 (žalovaný 2/) a pod poradovým číslom 2 - Lán Invest j. s. a., so sídlom Dunajská 8, Bratislava - Staré Mesto 811 08 vo výške spoluvlastníckeho podielu 1/2. Súčasne je na označenom LV zapísaná poznámka o začatí súdneho konania č. na OS Námestovo vedené pod č. . Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I oddielu: Sja vložka č. 56/B na obchodné meno Lán Invest, j. s. a., so sídlom Dunajská 8, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, 811 08, IČO: 51 963 922, súd zistil, že označená spoločnosť bola založená dňa 04.09.2018.

15. V deň odvolacieho pojednávania (21.08.2020) bolo Krajskému súdu v Žiline elektronicky doručené podanie právneho zástupcu žalovanej 1/ s prílohami, a to s uznesením Ústavného súdu SR z 24.10.2019 sp. zn. , pracovná zmluva žalovanej 1/ z 31.01.2020 a potvrdenia o dočasnej práceneschopnosti žalovanej 1/ vystavené dňa 12.02.2020, s ktorými sa odvolací súd oboznámil.

16. Právni zástupcovia strán sporu na odvolacom pojednávaní zotrvali na všetkých doterajších ústnych a písomných vyjadreniach prezentovaných v konaní. Splnomocnený zástupca žalovanej 1/ zdôraznil svoju odvolaciu argumentáciu. Osobitne uviedol, že veľmi citlivo vníma otázku rozhodnutia o trovách konania s tým, že podľa jeho názoru sú splnené podmienky na postup súdu podľa a dal do pozornosti rozhodnutie Ústavného súdu SR, ktoré predložil odvolaciemu súdu elektronickou formou. Súčasne poukázal aj na predložené listiny na odvolacom pojednávaní týkajúce sa osobných a majetkových pomerov žalovanej 1/, ktorá je momentálne dlhodobo práceneschopná pre podozrenie na závažnejšie ochorenie, s čím je spojený aj jej minimálny príjem. Pokiaľ by odvolací súd bol názoru, že rozsudok súdu prvej inštancie je správny a tento by potvrdil, žiadal o jeho zmenu v časti rozhodnutia o trovách konania v súlade s jeho návrhom.

17. Splnomocnená zástupkyňa žalobkyne poukázala, že vykonané dokazovanie, tak pred súdom prvej inštancie, ako aj odvolacím súdom, potvrdilo správnosť podanej žaloby a správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie a navrhla tento v celom rozsahu potvrdiť, vrátane výroku o povinnosti žalovanej 1/ nahradiť žalobkyni trovy konania v plnom rozsahu, pretože dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré začala žalovaná 1/ prezentovať najmä v odvolacom konaní, nie sú dané. Pokiaľ by mala žalovaná 1/ k celému konaniu iný prístup, výška trov konania nemusela byť taká, aká je. Okrem toho, aj odvolacie konanie a náklady s ním súvisiace, boli jednoznačne zapríčinené len stranou žalovanej 1/, a to jej rozhodnutím previesť po podanom odvolaní nehnuteľnosť, ktorá je predmetom sporu, na novovzniknutú obchodnú spoločnosť. Opätovne poukázala na čas vzniku tejto obchodnej spoločnosti ako aj čas uzatvorenia darovacej zmluvy. Nakoľko vôľa nadobúdateľa bola kreovaná len a výlučne práve prostredníctvom vôle splnomocneného zástupcu žalovanej 1/ pána JUDr. Grígeľa, je jednoznačné, že pán nadobúdateľ vedel, že nadobúda pozemok, ktorý je zaťažený súdnym sporom a má znášať následky v tomto smere, že žalovaná 1/ nemá dôvod požadovať oslobodenie, resp. nepriznanie náhrady trov konania.

18. Po preskúmaní veci odvolacím súdom v rozsahu a z dôvodov podaného odvolania, s prihliadnutím na nové skutočnosti, ktoré nastali po vyhlásení rozsudku okresného súdu, o ktoré odvolací súd doplnil dokazovanie z vyššie označených listín na odvolacom pojednávaní, dospel odvolací súd k záveru, že okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, pre rozhodnutie o určenie vlastníckeho práva k pozemku, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením . Skutkový stav veci zistený okresným súdom sa stal základom pre rozhodnutie odvolacieho súdu. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia ( ). Takýto postup je v súlade s judikatúrou Ústavného súdu SR, v zmysle ktorej odôvodnenia rozhodnutia prvoinštančného súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovanie, pretože prvoinštančné a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (pozri napr. , , , ).

19. Za nevyhnutné považuje krajský súd zdôrazniť, že odvolací prieskum je striktne vymedzený odvolacími dôvodmi formulovanými v podanom opravnom prostriedku. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ) a prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len za splnenia podmienok uvedených v .

20. Na potvrdenie správnosti záverov rozsudku súdu prvej inštancie a k odvolacím námietkam žalobkyne odvolací súd uvádza nasledovné: Zo záverov dvoch vypracovaných znaleckých posudkov v konaní znalcov z odboru geodézia a kartografia (Ing. Pavla Krišpinského č. 32/2011 zo dňa 09.06.2011 a Ing. Jozefa Polku č. 10/2015 zo dňa 24.04.2015, ako aj výsluchov znalcov), jednoznačne vyplynulo, že sporná parcela KN-E č. 4246/2 bola vytvorená z pôvodnej PKN parcely č. 6207 kat. úz. D. resp. je časťou tejto pôvodnej parcely. Odvolací súd v zhode s názorom súdu prvej inštancie považoval námietky žalovanej 1/ voči vypracovaným znaleckým posudkom zopakované v odvolaní za nie relevantné pre rozhodnutie vo veci. Pokiaľ odvolateľka namietala tvar pôvodnej spornej PKN parcele, treba zdôrazniť, že sporná parcela KN-E č. 4246/2 (len časť pôvodnej PKN parcely) bola zakreslená v rovnakom obdĺžnikovitom tvare. To znamená, že v plnom rozsahu (dokonale) bola prekrytá pôvodnou PKN parcelou. Súčasťou znaleckých posudkov bol znalecký zákres (v skoršom znaleckom posudku) a tiež kópie mapy určeného operátu KN-E ako aj kópia pozemnoknižnej mapy (v neskoršom znaleckom

posudku). Obaja znalci pri svojich výsluchoch zotrvali na jednoznačných záveroch a rozumne vysvetlili z akých podkladov vychádzali pri vypracovaní znaleckého posudku. Konkrétne Ing. P. Krišpinský vychádzal pri vyhotovení znaleckého posudku z jednotlivých máp (pozemnoknižnej mapy, mapy pozemkového katastra ako aj mapy stavu KNC a EKN), ktorých originály mal k dispozícii v elektronickej podobe, tieto v počítači prekryl a vytlačil sútlač máp, z ktorej bola zrejmá identifikácia parcely. Pri identifikácii parcely využil aj identické body (lomy hraníc pozemkov urobil, ďalej jednotlivé zachované pevné objekty pochádzajúce z obdobia vytvorenia jednotlivých máp - cesty, objekty výmole a pod. a za týmto účelom vykonal ohliadku na mieste samom (i keď táto nebolo nevyhnutá, nakoľko pre identifikáciu parciel nie je potrebné robiť meranie na mieste samom). Ing. Jozef Polka uviedol, že porovnal zákres v pozemkovej mape so zákresom v pôvodnej mape pozemkového katastra, ktorá bola prevzatá do projektu ROEP, resp. ZRPS. Vychádzajúc z takto vykonaného znaleckého dokazovania sú závery znaleckých posudkov v spojení s výpoveďami znalcov podľa názoru odvolacieho súdu určité a preskúmateľné a vedú k jasnému jednotnému záveru, ktorý bol základom pre rozhodnutie súdu.

21. V konaní žalobkyňa presne špecifikovala, že sa svojho vlastníckeho práva domáha voči zapísanému spoluvlastníckemu podielu žalovanej 1/ evidovanému v katastri nehnuteľnosti, čo korešpondovalo s právnym titulom, na základe ktorého sa domáhala svojho vlastníckeho práva, a to darovacej zmluvy zo dňa 27.07.1999.

22. V konaní o určenie vlastníctva k spoluvlastníckemu podielu je pasívne legitimovaný iba dotknutý spoluvlastník tohto spoluvlastníckeho podielu z dôvodu, že právnej sféry ďalších, ostatných spoluvlastníkov sa toto konanie netýka a výsledok konania (určenie práva k spoluvlastníckemu podielu) nemôže mať na ich právne pomery žiaden vplyv, t. j. nemôže mať žiaden dopad na vymedzenie ich práv a povinností týmto súdnym rozhodnutím. Rozsudok sa teda nemusí vzťahovať na všetkých účastníkov právneho vzťahu ( , aktuálne ). Ide o právny záver uznesenia NS SR zo dňa 28.10.2010 sp. zn. . Uvedeným právny záver rozhodnutia dovolacieho súdu je aktuálny aj na prejednávanú vec a na tomto základe odvolací súd konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie vzhľadom na vymedzený predmet sporu sa nevzťahuje na všetkých účastníkov právneho vzťahu k dotknutému pozemku, a preto okresný súd správne voči žalovanému v rade 2/ žalobu ako nedôvodnú zamietol.

23. Súdna prax je dôkazom o tom, že v sporoch týkajúcich sa nehnuteľností často dochádzalo k viacnásobným prevodom týchto nehnuteľností na inú osobu, čo žalobcovi komplikovalo situáciu s ustálením okruhu pasívne procesne legitimizovaných osôb. Dochádzalo k zmareniu účelu konania o určenie vlastníckeho práva, resp. k podstatnému sťaženiu a predĺženiu konania. Zákonodarca túto situáciu vyriešil možnosťou vpísať tzv. informatívnu poznámku do listu vlastníctva a realizáciou zásady formálnej publicity katastra nehnuteľností takýmto situáciám predísť ( Katastrálneho zákona v spojení s a ). Podľa , výrok právoplatného rozsudku o určení vecného práva k nehnuteľnosti alebo o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti je záväzný aj pre osobu, ktorej sa týka návrh na povolenie vkladu vecného práva k nehnuteľnosti, ak bol návrh podaný v čase, keď v katastri nehnuteľností bola zapísaná poznámka o súdnom konaní. Ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu alebo neplatnosti dobrovoľnej dražby, správa katastra vyznačí stav pred týmto právnym úkonom alebo pred dobrovoľnou dražbou; to platí aj vtedy, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou a ak je rozhodnutie súdu záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna zmena týka ( Katastrálneho zákona). S poukazom na citované zákonné ustanovenia, na zistený skutkový stav vyplývajúci z doplneného dokazovania odvolacím súdom, podporne vyjadrenie katastrálneho úradu, dospel odvolací súd k záveru, že zmena, ktorá nastala v dôsledku prevodu predmetu sporu počas odvolacieho konania, nie je dôvodom na zmenu žalovanej 1/ v konaní, inak povedané, nie je potrebný ďalší procesný úkon zo strany žalobcu smerujúci k zmene žalovanej 1/ v konaní. Výrok právoplatného rozsudku v predmetnej veci je záväzný aj pre osobu, ktorej sa týkal návrh na povolenie vkladu vecného práva k nehnuteľnosti, t. j. spoločnosti Lán Invest j. s. a., pretože táto spoločnosť mala možnosť oboznámiť sa so zapísanou poznámkou o prebiehajúcom súdnom konaní () v katastri nehnuteľností, a tak súdne rozhodnutie je spôsobilé na zápis vecného práva do katastra.

24. Súčasne odvolací súd považoval za správny aj výrok rozhodnutia o trovách prvoinštančného konania, ktorý zodpovedá úspechu strán dosiahnutého v spore ako aj aplikovanému zákonnému ustanoveniu . Vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci, ktoré súd prvej inštancie

zobral do úvahy, predovšetkým postoj žalovanej 1/ k prejednávanej veci, aj podľa názoru odvolacieho súdu súd nemal k dispozícií takú prevahu osobitných okolností prípadu, ktorá by ho oprávňovala k aplikácii ust. .

25. V zmysle výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

26. Účelom tohto zákonného ustanovenia je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného absolučného práva. Toto ustanovenie je výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, dotvára sa právo sudcovským výkladom v medziach stanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. Zákon vyžaduje pre realizáciu tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa. V takýchto prípadoch súd zohľadňuje osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch strán sporu, prihliada na postoj subjektov v konaní a prípadne iné okolnosti a môže dospieť k záveru o úplnom nepriznaní trov konania úspešnej strane alebo o nepriznaní čiastočnom, a to práve s ohľadom na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa.

27. Jednou zo skupín prípadov, v ktorých aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy, sú prípady charakteristické sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy, keď povinný nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sám nezavinil, alebo ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami. V takýchto prípadoch súd zohľadňuje osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch strán sporu, prihliada na postoj subjektov v konaní, teda nielen toho, koho by postihovala povinnosť nahradiť trovy, ale aj toho, ktorého majetková sféra by bola použitím výnimočného ustanovenia dotknutá. Do úvahy treba brať tiež také okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde. Nie každú okolnosť, ktorá by aj bola príčinou sporu, však možno považovať za dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý by inak úspešnej strane sporu súd náhradu trov konania nepriznal.

28. Na základe vyššie uvedenej skutkovej a právnej argumentácie ani odvolací súd v dôvodoch produkovaných žalobkyňou v prospech aplikácie ust. , či už v základom konaní alebo odvolacom konaní nevzhliadol ich osobitosť, pre ktorú by nepriznal úspešnej strane sporu (žalobkyni) plnú náhradu trov konania.

29. Práve postoj žalovanej 1/ k prejednávanej veci bol podstatným dôvodom vzniku trov konania, a to aj pri súčasnom rešpektovaní procesných práv žalovanej 1/ v súvislosti s možnou prezentáciou jej procesnej obrany, ktorú jej zákon umožňuje. Takáto procesná obrana musí byť však primeraná dosiahnutým výsledkom vykonaného dokazovania, preukázania rozhodných skutočností pre súdne rozhodnutie. Ani po preukázaní rozhodných skutočností pre vec sa postoj žalovanej 1/ k veci nezmenil (súd disponoval s odborným vyjadrením Ing. J. K. pripojeným k žalobe a prvým znaleckým posudkom) a následná jej procesná obrana vedúca k ďalšiemu znaleckému dokazovaniu, resp. odvolaciemu pojednávaniu, neúmerne navýšila trovy konania. Súčasne z takto prezentovanej obrany žalovanej 1/ okresný súd správne vyvodil aj neochotu žalovanej 1/ mimosúdne komunikovať so žalobkyňou o predmete sporu a dosiahnuť tak mimosúdnu dohodu. Preto, pokiaľ ide o námietky žalovanej 1/ a „morálne výčitky“ smerujúce voči žalobkyni, že nemala snahu sa s ňou ako sestrou dohodnúť a viedla proti rodinnému príslušníkovi súdny spor, správala sa voči nej nemorálne až šikanózne, sú v rozpore s jej priamym konaním v spore, a preto neobstoja. Vychádzajúc z týchto skutočností nebolo možné v predmetnom spore uvažovať o osobitných dôvodoch, ktoré by mali vplyv na nepriznanie trov konania úspešnej procesnej strane, t. j. žalobkyne. Túto okolnosť nevyvážila ani ďalšia uvádzaná skutočnosť, že nie zavinením žalovanej 1/ vznikol tento spor, ale tento spor bol práve dôsledkom nesprávneho postupu iných štátnych orgánov pri zostrojovaní ZRPS. V tejto súvislosti protistrana správne poznamenala, že v dôsledku tejto inej okolnosti nezavinila spor ani žalobkyňa. Právne závery rozhodnutia Ústavného súdu SR, s ktorými sa odvolací súd oboznámil (uznesenie Ústavného súdu SR z 24.10.2019 sp. zn. ), nie je možné aplikovať na uvedený prípad, keďže osobitosti prejednávanej veci neboli totožné s okolnosťami veci, o ktorej pojednával ústavný súd. Pokiaľ ide o ďalšie okolností majúce sociálny charakter, t. j. osobné, majetkové a zárobkové pomery žalovanej 1/, ktoré táto uvádzala v odvolacom konaní ako ďalší samostatný dôvod, podľa názoru odvolacieho súdu ani prezentované skutočnosti, ktoré žalovaná 1/ preukazovala jednak predloženou pracovnou zmluvou zo dňa 31.01.2020

a predloženým potvrdením o dočasnej práceneschopnosti vystaveným 12.02.2020, neodôvodňovali postup podľa ustanovenia , pretože neposkytovali odvolaciemu súdu komplexný prehľad osobných, majetkových a zárobkových pomerov žalovanej 1/, ktoré by relevantným spôsobom ovplyvnili rozhodnutie odvolacieho súdu o trovách konania. Rozhodnutie o trovách štátu má svoj právny základ v procesnom výsledku konania, preto pre rozhodnutie o trovách dôkazu, ktoré preddavkoval štát je rozhodujúca aplikácia zákonných ustanovení vzťahujúca sa prioritne k rozhodovaniu o trovách konania v spore (tu ). Preto okresný súd správne v nadväznosti na procesný neúspech žalovanej 1/ v spore jej uložil nahradiť trovy dokazovania vzniknuté štátu a ich výšku určil priamo vo výroku svojho rozhodnutia.

30. Na základe uvedeného krajský súd vyhodnotil odvolacie dôvody žalovanej 1/ ako neopodstatnené, a pretože nezistil ani nedostatky v postupe okresného súdu, na ktoré odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti, rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu uvedenom vo výrokovej časti tohto rozsudku ako vecne správne potvrdil.

31. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia v spojení s a , vychádzajúc zo zásady úspechu žalobkyne v odvolacom konaní, ktorej ako úspešnej strane sporu priznal proti žalovanej 1/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O ich výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Úvahy odvolacieho súdu produkované v súvislosti s námietkami odvolateľky proti rozhodnutiu o trovách prvoinštančného konania sú smerodajné aj pre rozhodnutie o trovách odvolacieho konania, na ktoré si dovoľuje odvolací súd (brániac sa duplicite a snahe zachovať prehľadnosť rozhodnutia) v plnom rozsahu odkázať. Zároveň bolo rozhodnuté aj o nepriznaní trov žalovanému 2/, pretože nebolo preukázané, že by mu v odvolacom konaní nejaké trovy vznikli.

32. Jednou z objektívnych podmienok prípustnosti odvolania je aj otázka procesnej legitimácie odvolateľa, ktorou sa odvolací súd v tomto prípade zaoberal, keďže odvolateľka podala odvolanie voči všetkým výrokom rozsudku súdu prvej inštancie. Jej odvolanie voči výroku II. a III. rozsudku okresného súdu odmietol ako odvolanie podané neoprávnenou osobou podľa . Uvedený procesný postup odvolacieho súdu korešponduje s otázkou predmetu sporu a vyhodnotením otázky pasívnej legitimácie v predmetnom spore, ktorú otázku žalovaná 1/ vyhodnotila nesprávne.

33. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( a ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( a ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).