Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_7C-66-2018.pdf
PDF · 159.52 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/66/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Gabrielou Dúbravkovou, v spore žalobcu: Náhradné vozidlo, s. r. o., so sídlom Závodská cesta 24/3911, 010 01 Žilina, IČO: 50 496 166, zastúpený ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o., so sídlom Závodská cesta 24/3911, 010 01 Žilina, IČO: 36 864 455, proti žalovanému: KOOPERATÍVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO 00 585 441 zastúpený Mgr. Félixom Neupauerom, advokátom, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, o zaplatenie 359,61,- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 359,61 € , úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 359,61 € od 12.4.2018 do zaplatenia a to všetko do 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na Okresnom súde Banská Bystrica dňa 9.6.2018 sa žalobca domáhal proti žalovanému vydania platobného rozkazu podľa zákona č. 307/2016 Z. z., ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 359,61,- eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 359,61,- eur od 12.4.2018 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. 2. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že dňa 21.11.2017 došlo v Žiline k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle zn. Volkswagen Touran EČV N., ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bola poškodená F. F., bytom T. XX, Ž. (ďalej len „poškodený“). K vzniku spôsobenej škody došlo prevádzkou motorového vozidla Škoda S., B.Q. XXX, v danom čase povinne zmluvne poisteným u žalovaného. Poškodený nechal vykonať opravu uvedeného motorového vozidla, na ktorú bezprostredne nadväzovalo uzavretie Zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. 88/2017 zo dňa 21.11.2017, na základe ktorej prenajal poškodenému náhradné motorové vozidlo zn. Hyundai i20, EČV W.. Po ukončení doby trvania nájmu náhradného vozidla vystavil poškodenému faktúru č. XXXXXXX zo dňa 15.12.2017, splatnú dňa 22.12.2017 na sumu 1005,- eur . Uvedená suma je fakturovaná za obdobie od 21.11..2017 do 15.12.2017, t. j. 25 dni, pričom výška denného nájomného predstavovala 39,- eur . V sume 1005,- eur s je zahrnutý aj jednorazový poplatok za pristavenie, prevzatie a čistenie náhradného vozidla vo výške 30,- eur s DPH. Poškodený zároveň dňa 15.12.2017 postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému, spočívajúcu v nároku na poistné plnenie vyplývajúce z poistnej udalosti zo dňa 21.11..2017 z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla vo výške 1005,- eur, spolu s jej príslušenstvom a právami s ňou spojenými na žalobcu. Žalobca si uplatnil náhradu škody z postúpenej pohľadávky u žalovaného listom zo dňa 22.12.2017. Z Oznámenia o zaslaní poistného plnenia zo dňa 28.3.2018 zaslaného žalobcovi jasne vyplýva, že dňa 27.3.2018 došlo k skončeniu prešetrovania a následnému vybaveniu poistnej udalosti. Dňa 3.4.2018 žalovaný poskytol žalobcovi poistné plnenie za prenájom náhradného motorového vozidla vo výške 645,39,- eur. Krátenie poisteného plnenia bolo dôvodené vlastným určením ceny prenájmu náhradného vozidla, na základe ktorého mala
výška denného nájomného predstavovať sumu len 26,40 eur. Poistné plnenie bolo tiež neoprávnene znížené o poplatok za pristavenie, prevzatie a čistenie vozidla aj napriek tomu, že skutočnou škodou sú všetky účelne vynaložené náklady. Žalovaný taktiež krátil uplatnený nárok o svojvoľný odpočet sú 35,43 eur a 9,18 eur, s vágnym vyjadrením, že má ísť o rozdiel technických hodnôt a paušálne zníženia za najazdené kilometre. Náklady vo výške 1005,- eur boli poškodeným vynaložené nutne a účelne, keďže bol po uvedenú dobu vylúčený z užívania poškodeného motorového vozidla. Cieľom náhrady škody je právo poškodeného na vrátenie vynaložených nákladov súvisiacich so spôsobenou škodou a nie je možné prenášať povinnosť úhrady nákladov na poškodeného, ak si ich sám nespôsobil. Žalobca si súčasne uplatnil aj nárok zaplatenie úrokov z omeškania. Dňa 27.3.2018 bolo skončené prešetrovanie poistnej udalosti. So zvyškom poistného plnenia je žalovaný v omeškaní od 12.4.2018, nakoľko je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie. Žalobca tak považoval takýto postup zo strany žalovaného za nedôvodný, nakoľko došlo k neoprávnenému a ničím nepodloženému kráteniu uplatňovaného nároku. Žalovaný nárok vo výške 359,61 eur spočíva v rozdiele sumy vo výške 1005,- eur uvedenej na faktúre č. XXXXXXX za prenájom náhradného motorového vozidla a poskytnutého poistného plnenia vo výške 645,39,- eur. 3. Okresný súd Banská Bystrica žalobe vyhovel vydaním platobného rozkazu spis. zn. 18Up/3883/2018 dňa 25.6.2018. 4. Žalovaný podal na Okresnom súde Banská Bystrica proti platobnému rozkazu odpor, v ktorom okrem skutočností týkajúcich sa uplatnenia nároku zo strany žalobcu uvedených v žalobe, uviedol ďalej, že tento neuznáva v celom rozsahu a považuje ho za nedôvodný. Faktúra ohľadom uplatňovaného nároku mu nebola doručená a uplatňovaný nárok neeviduje vo svojom účtovníctve. Žalovaný v prvom rade k samotnému nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov na prenájom Náhradného vozidla uviedol, že Žalobca neuvádza, o aké zákonné ustanovenia opiera svoj nárok, teda ho nijakým spôsobom nekonkretizuje. V tejto súvislosti uviedol, že tento nárok nevyplýva zo zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov ani zo zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“). Má za to, že Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal existenciu pasívnej vecnej legitimácie na strane Žalovaného. Zároveň má za to, že Žalobca nie je vo vedenom konaní aktívne vecne legitimovaný. Z uvádzaného skutkového stavu (ktorý vychádza a súčasne potvrdzujú aj dôkazy predkladané Žalobcom) vyplýva, že Poškodený mal voči Žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej Faktúre. Z uvedeného potom vyplýva, že Poškodený predstavoval subjekt, ktorý bol dlžníkom Žalobcu. Uvedené preukazuje Žalobcom predložená Faktúra, v zmysle ktorej subjektom zaviazaným na plnenie bol práve Poškodený a nie Žalovaný. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, ako aj na znenie ustanovenia § 524 Občianskeho zákonníka vyplýva, že nakoľko Poškodený predstavoval dlžníka Žalobcu, nemohol so Žalobcom platne uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávky. Uzatvorením predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávky nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky Poškodeného na Žalobcu (nakoľko uvedenú pohľadávku Žalobcu pred jej cesiou Poškodený Žalobcovi neuhradil a teda mu ako pohľadávka nevznikla), ale v uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzku Poškodeného, ktorý v zmysle vystavenej Faktúry predstavuje práve pohľadávku Žalobcu. Inými slovami, uvedeným postúpením došlo medzi Poškodeným ako postupcom a Žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávky Žalobcu, čo je v rozpore s vyššie citovaným zákonným ustanovením § 524 Občianskeho zákonníka. K úhrade Faktúry pritom v uvedených súvislostiach logicky nemohlo dôjsť ani na základe vzájomného zápočtu realizovaného v Žalobcom predloženej zmluve o postúpení pohľadávky. Vychádzajúc zo Žalobcom predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky totiž jednoznačne vyplýva, že prejav vôle jej účastníkov najskôr smeroval k cedovaniu pohľadávky (v zmysle vyššie uvedeného neexistujúcej) a až následne k započítaniu údajne vzájomných pohľadávok Poškodeného a Žalobcu. Ak teda Poškodený nebol majiteľom pohľadávky voči Žalovanému pred jej postúpením, nemohol túto pohľadávku postúpiť na Žalobcu a kauzálne Žalobcovi následne nemohla vzniknúť pohľadávka voči Poškodenému na zaplatenie odplaty za postúpenie, ktorú následne Žalobca mienil použiť na započítanie. Z uvedeného potom vyplýva, že Žalobca nemôže predstavovať aktívne vecne legitimovaný subjekt na strane žalobcu v predmetnom konaní. Žalovaný poukázal na Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obo 20/2007 zo dňa 29. januára 2008. V ďalšej časti žalovaný poukázal na skutočnosť, že Žalobca sa odvoláva na Zmluvu o nájme pričom ani len nepredložil všeobecné obchodné podmienky Žalobcu, ktoré mali tvoriť neoddeliteľnú súčasť Zmluvy o nájme. Zároveň nie je zrejmé, kto a kedy ručne dopísal do Zmluvy o nájme dobu skončenia nájmu, pričom má za to, že k realizácii uvedeného došlo zjavne až po podpise Zmluvy o nájme. Žalobca k Zmluve o nájme predložil Protokol o prenájme Náhradného vozidla, z ktorého nie je vôbec zrejmé na akom mieste
došlo či už k prevzatiu Náhradného vozidla Poškodeným od Žalobcu alebo následnému odovzdaniu Náhradného vozidla Poškodeným Žalobcovi. Z predloženej dokumentácie zároveň nemožno zistiť aká osoba konala za Poškodeného a či sa teda jednalo o osobu oprávnenú konať za Poškodeného. Žalobca zároveň nijako nepreukázal, že Poškodený bol Náhradné vozidlo nútený užívať. V Čestnom prehlásení Poškodeného zo dňa 15.12.2017 (ďalej len „Čestné prehlásenie“) síce Poškodený uviedol, že mal od Žalobcu zapožičané Náhradné vozidlo po dobu od 21.11.2017 do 15.12.2017 z dôvodu, že jeho vozidlo bolo po poistnej udalosti v autoservise až do vydania vozidla po zaplatení poistného plnenia poisťovňou a nemal k dispozícii iné vhodné vozidlo, a prenájom Náhradného vozidla bol pre neho nevyhnutný, avšak tento dôvod nebol žiadnym spôsobom bližšie špecifikovaný (nehovoriac už o jeho preukázaní), preto ho žalovaný považuje za zjavne účelový. Navyše autoservis nie je žiadnym spôsobom oprávnený zadržiavať už opravené motorové vozidlo poškodeného (ako predmet jeho vlastníckeho práva), resp. podmieňovať jeho vydanie poškodenému uhradením poistného plnenia zo strany poisťovne z dôvodu opravy (napokon aj faktúra vystavená autoservisom má lehotu splatnosti). Má za to, že Žalobca v tejto otázke absolútne neuniesol dôkazné bremeno. Súčasne poukázal na Oznámenie o poistnom plnení predložené zo strany Žalobcu, v zmysle ktorého bolo Žalobcovi zo strany Žalovaného, bez ohľadu na vyššie uvedené skutočnosti, poukázané plnenie v sume 645,39 EUR, čo potvrdil aj samotný Žalobca. Z vyššie uvádzaných skutočností a dôvodov má za to, že akékoľvek ďalšie nároky Žalobcu sú nepreukázané, neoprávnené a nedôvodné. 5. Žalobca sa k podanému odporu vyjadril podaním, ktorým súčasne navrhol pokračovanie v konaní podľa ust. § 14 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z. z., na súde príslušnom podľa § 19 písm. b) CSP, teda na Okresnom súde Žilina. 6. V samotnom vyjadrení k odporu žalobca uviedol, že podaný odpor považuje za nedôvodný a neopodstatnený. Obrana uplatnená v odpore nemá oporu v skutkovom ani právnom stave a je produkovaná len v úmysle vyhnúť sa a oddialiť plnenie splatnej pohľadávky. K právnemu základu uplatneného nároku, vecnej legitimácii strán sporu a k vzniku škody uviedol, že odvodzuje existenciu svojej aktívnej legitimácie v predmetnom spore od ust. § 524 Občianskeho zákonníka. Predmetom postúpenia je existujúca, resp. aspoň podmienečne existujúca pohľadávka voči konkrétnemu dlžníkovi. Súdna prax v zhode s doktrínou vyvodila, že je dovolené postúpiť i pohľadávku budúcu, pokiaľ je určitá a identifikovateľná. Na postúpenie je spôsobilá aj pohľadávka, ktorej existencia je sporná alebo pohľadávka, ktorej vznik je viazaný na splnenie podmienky, to všetko však za predpokladu, že Občiansky zákonník alebo iný predpis postúpenie niektorých pohľadávok nezakazuje. Žalobca faktúrou č. XXXXXXX zo dňa 15.12.2017 uplatnil za prenájom vozidla zn. Hyundai i20 podľa Zmluvy o nájme motorového vozidla č. 88/2017 sumu vo výške 1005,- eur s voči poškodenému. K zániku záväzku z predmetnej faktúry došlo započítaním pohľadávky žalobcu z titulu nájomného za poskytnuté náhradné vozidlo oproti pohľadávke poškodeného v postavení postupcu z titulu odplatného postúpenia budúcej pohľadávky. Postúpená pohľadávka zo strany postupcu mala charakter budúcej pohľadávky, keďže jej vznik bol viazaný na ďalšie právne úkony, ktoré sú obsahom predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 15.12. 2017, a to odplatnosť postúpenia a vzájomné započítanie pohľadávok. Z hospodárskeho hľadiska má započítanie charakter platenia, pretože veriteľ v dôsledku započítania sa dostane do rovnakej situácie, ako keby dlžník zaplatil, avšak na druhej strane by dlžník mohol od neho vymáhať splnenie svojej pohľadávky. Na túto skutočnosť poukazuje aj zásada, že zlomyseľne koná ten, kto žiada niečo, čo musí hneď vrátiť (dolo agit, qui petit, quod statim redditurus est); v rovine procesného práva to znamená, že nikto sa nemôže s úspechom domáhať žalobou plnenia, ktoré by zároveň po splnení musel vrátiť, pretože dlžníkovi prislúcha zodpovedajúci vzájomný nárok. Z právneho hľadiska však započítanie nie je v skutočnosti platením, iba jeho náhradou (surrogatum), avšak jeho účinky sú rovnaké ako v prípade platenia. K tejto problematike žalobca poukazoval aj na uznesenie Krajského súdu v Bratislave spis. zn. 3Cob/220/2017 zo dňa 17.01.2018, v zmysle ktorého úhradu nájomného supluje v tomto prípade samotné postúpenie pohľadávky. Ďalej žalobca uviedol, že nároky, ktoré sú hradené z povinného zmluvného poistenia sú vymedzené v ust. § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z. Nárok na náhradu peňažnej čiastky zodpovedajúcej nájomnému za užívanie náhradného vozidla z povinného zmluvného poistenia sa opiera o ust. § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z. Z právneho hľadiska ide o nárok na náhradu škody vzniknutej poškodením veci - t.j. „nabúraného“ vozidla poškodeného. Podmienky vzniku nároku na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla upravujú príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka. Okruh podmienok vzniku nároku na náhradu škody sa v realite odlišuje podľa toho, či podľa skutkových okolností dopravnej nehody bude za túto zodpovedať prevádzateľ vozidla podľa ustanovenia § 427 Občianskeho zákonníka alebo vodič vozidla podľa ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka. Z dikcie ust. § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. vyplýva, že okruh subjektov je určený univerzálne tak, že poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každú osobu za predpokladu,
že je daná jej zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Podľa konkrétnej situácie sa teda zmluvné poistenie môže vzťahovať na osoby, ktoré za škodu zodpovedajú podľa ust. § 427 Občianskeho zákonníka (t. j. objektívna zodpovednosť prevádzateľa motorového vozidla), ale aj na osoby, ktoré za predmetnú škodu zodpovedajú podľa ust. § 420 Občianskeho zákonníka (t. j. subjektívna zodpovednosť vodiča vozidla založená na princípe zavinenia). Vzhľadom na uvedené je žalovaný v tomto spore subjektom povinným z hmotnoprávneho vzťahu, o ktorý v konaní ide, a teda je daná jeho pasívna vecná legitimácia. K náležitostiam žalobného návrhu uviedol, že žalobca Zmluvou o nájme č. 88/2017 zo dňa 21.11.2017 preukázal vznik zmluvného vzťahu medzi ním a poškodeným. Pre tento účel je bez právnej relevancie, že k žalobe neboli doložené všeobecné obchodné podmienky žalobcu. Pre úplnosť ich žalobca predkladá spolu s týmto podaním. K žalovaným namietanej ručne dopísanej dobe skončenia nájmu uviedol, že v čase uzavretia nájomnej zmluvy sa prenajímateľ a nájomca dohodli na podstatných náležitostiach, a to predmete nájmu a výške nájomného. V čase uzavretia nájomnej zmluvy nájomca ani prenajímateľ zvyčajne nevedia, či bude poistná udalosť riešená ako totálna škoda alebo či dôjde k oprave poškodeného vozidla a ako dlho sa toto vozidlo bude nachádzať v autoservise, teda po aké časové obdobie bude poškodený reálne vylúčený z užívania svojho motorového vozidla, pričom len počas tejto doby je možné považovať náklady na nájom náhradného vozidla za nutne a účelne vynakladané. Žalovaný ďalej namieta, že z predloženej dokumentácie nie je zrejmé na akom mieste došlo k prevzatiu a odovzdaniu náhradného vozidla. Takéto tvrdenie považuje žalobca za zmätočné a bezpredmetné vo vzťahu k uplatnenému nároku. Žalovaný v podanom odpore uvádza, že zo žalobcom predloženej dokumentácie nemožno zistiť aká osoba konala za poškodeného a či táto osoba je oprávnená konať za poškodeného. Toto tvrdenie považuje žalobca za zmätočné, keďže poškodený v predmetných právnych vzťahoch vystupoval ako fyzická osoba plne spôsobilá na právne úkony. K nutnosti prenájmu náhradného vozidla poukázal na skutočnosť, že poškodený prišiel o možnosť využívať svoje vlastné motorové vozidlo nie vlastným zavinením, ale zavinením klienta žalovaného. Náhradné motorové vozidlo využíval poškodený na ten istý účel ako svoje vlastné vozidlo, a to primárne v súvislosti so zabezpečovaním svojich súkromných i pracovných potrieb. Nie je preto možné od poškodeného spravodlivo požadovať, aby pre protiprávne konanie inej osoby bol obmedzený v užívaní svojho vlastníctva a aby upustil od svojho zaužívaného spôsobu fungovania. K účelnej dobe prenájmu náhradného vozidla považuje argumentáciu žalovaného za účelovú a bezpredmetnú, keďže v tomto konaní nie je spornou doba prenájmu náhradného vozidla. Uvedená skutočnosť vyplýva aj z Výpočtu výšky plnenia, ktorý je súčasťou Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 28.03.2018. K výške nájomného za náhradné vozidlo uviedol že z Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 28.03.2018 vyplýva, že žalovaný priznal za nájom motorového vozidla sadzbu vo výške 26,40 EUR s DPH, a to na základe porovnateľných ponúk autopožičovní v regióne a kategórie zapožičaného motorového vozidla. K uvedenému postupu však žalovaný v rozpore so zákonom do dnešného dňa neposkytol podrobnejšie vysvetlenie. Naopak z cenníka žalobcu vyplýva sadzba denného nájomného za náhradné vozidlo Hyundai i20, ktoré je dokonca vozidlom nižšej kategórie ako poškodené vozidlo (Volkswagen Touran) vo výške 39,- EUR s DPH. Zároveň predložil prehľad cenník autopožičovne MK car pôsobiacej v žilinskom regióne, z ktorého vyplýva sadzba denného nájomného za vozidlá v porovnateľných triedach ako poškodené a náhradné vozidlo vo výške od 35,- EUR do 58,- EUR. Z judikatúry vyplýva, že poškodený nemá nijakú právnu povinnosť, na základe ktorej by mal po dopravnej nehode hľadať najlacnejšiu požičovňu alebo podrobne skúmať a porovnávať iné poistné podmienky, ktorými sa riadi požičiavanie automobilov u jednotlivých poisťovní. Skutočnou škodou je nájomné za prenajaté porovnateľné motorové vozidlo, nie aritmetický priemer, resp. individuálne výpočty poisťovní o možnej (predpokladanej) výške nájomného v náhodne vybranom okruhu požičovní prostredníctvom internetu (k uvedenému poukázal na Rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 06.06.2017, sp. zn. 27Cb/39/2012, Rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 05.05.2015, sp. zn. 2Cob/134/2014). K odpočtu tzv. prevádzkových nákladov a amortizácii uviedol, že z Oznámenia o poistnom plnení takisto vyplýva, že žalovaný krátil poistné plnenie o tzv. paušálne zníženie podľa počtu najazdených kilometrov vo výške 9,18 EUR a zníženie o opotrebovanie spočívajúce v rozdiele technických hodnôt vo výške 35,43 EUR. Tento postup zo strany žalovaného však nebol podložený nijakými dôkazmi ani argumentáciou, vzhľadom k čomu považuje uvedené krátenie poistného plnenia za neoprávnené a svojvoľné konanie žalovaného. Položky 35,43 EUR a 9,18 EUR predstavujú náklady, ktoré nepochybne vznikli v priamej príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou, v dôsledku ktorej vznikla škoda na vozidle, ktoré bolo predmetom opravy a nebyť tejto poistnej udalosti ku vzniku týchto nákladov by vôbec nedošlo. Vo vzťahu k vyhodnoteniu účelnosti a nutnosti vynaloženia týchto nákladov poukázal na závery vyplývajúce z rozsudku Krajského súdu Žilina sp. zn. 13Cob/110/2017 zo dňa 22.11.2017. Vo vzťahu k zmene technickej hodnoty vozidla (amortizácii) odpočítanej od nákladov na použitie náhradného vozidla poukázal na závery vyplývajúce z rozsudku
NS SR sp.zn. 2Obdo/48/2012 z 28.3.2013 Vzhľadom na uvedené navrhol, aby súd vo veci zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy s prísl. 7. Podaním odporu tak došlo zo zákona podľa ust. § 11 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z. z. k zrušeniu platobného rozkazu v celom rozsahu a keďže žalobca v zákonnej lehote navrhol podľa ust. § 14 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z. z. pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa CSP, Okresný súd Banská Bystrica postúpil predmetnú sporovú vec Okresnému súdu Žilina (ďalej len „súd“) ako súdu príslušnému na jej prejednanie podľa CSP. 8. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu k odporu vyjadril podaním doručeným súdu dňa 1.10.20188, v ktorom vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Žilina s poukazom na ust. § 13 CSP, podľa ktorého všeobecným súdom žalovaného je Okresný súd Bratislava I. V samotnom vyjadrení k veci uviedol , že Žalobca vo vyjadrení poukazuje na judikatúru, ktorá má byť v jeho prospech, pričom vychádzajúc z jej obsahu, žalobca od uplatňovaného nároku zjavne neodpočítal náklady, ktoré by poškodený inak vynaložil na prevádzku svojho motorového vozidla (ak by k jeho poškodeniu nedošlo), pričom túto skutočnosť žalobca žiadnym spôsobom nezdôvodnil. Ďalej mal za to, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný, pričom k uvedenej námietke uviedol totožnú argumentáciu, ktorú uvádzal v podanom odpore a ktorá je uvedená v bode 4. odôvodnenia tohto rozsudku, preto súd nepovažuje za potrebné ju opakovane uvádzať. 9. Podľa § 13 CSP na konanie v prvej inštancii je miestne príslušný všeobecný súd žalovaného, ak nie je ustanovené inak. 10. Podľa § 19 písm. b) CSP popri všeobecnom súde žalovaného je na konanie miestne príslušný aj súd, v obvode ktorého nastala skutočnosť, ktorá zakladá právo na náhradu škody. 11. K vznesenej námietke miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Žilina súd uvádza, že v predmetnej veci sa žalobca domáha zaplatenia žalovanej sumy s prísl. titulom náhrady škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla - poistnej udalosti, za ktorú zodpovedá poistený žalovaného, ku ktorej došlo dňa 21.11.2017 v Žiline. Predmetný nárok žalobca uplatnil ako priamy nárok poškodeného vyplývajúci z práva poškodeného podľa cit. ust. § 15 ods. 1 Zák.č. 381/2001 Z.z. priamo proti poisťovateľovi - žalovanému, ktorý nárok na žalobcu mal prejsť z poškodeného postúpením podľa cit. ust. § 524 OZ. Z uvedeného vyplýva, že ku skutočnosti, ktorá zakladá právo na náhradu škody došlo v územnom obvode Okresného súdu Žilina, pričom je na voľbe žalobcu, či podá žalobu na všeobecný súd žalovaného, alebo či využije niektorú z možností uvedených v § 19 CSP a podľa okolností si zvolí súd na výber daný. Pre príslušnosť jedného z niekoľkých miestne príslušných súdov ( § 37 ods. 2 CSP ) je rozhodujúce, na ktorý súd bola žaloba podaná. V prejednávanej veci si žalobca zvolil na konanie Okresný súd Žilina a nie všeobecný súd žalovaného ( Okresný súd Bratislava I), z dôvodu, že ku skutočnosti
- poistnej udalosti, ktorá zakladá právo na náhradu škody došlo v územnom obvode tohto súdu. Súd považuje za potrebné uviesť, že pre príslušnosť podľa § 19 písm.b) CSP je rozhodujúce miesto udalosti, ktorá zakladá právo na náhradu škody, teda miesto, kde došlo k poškodeniu veci, zdravia alebo iných chránených hodnôt, a preto súd dospel k záveru, že námietka miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Žilina je nedôvodná a na konanie a prejednanie veci je tunajší miestne príslušný, keďže v jeho územnom obvode došlo k skutočnosti, z ktorej žalobca svoj nárok uplatnený v konaní odvodil. 12. Na pojednávaní dňa 17.4.2019, ktoré sa konalo v neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu, právna zástupkyňa žalobcu v zásade zotrvala na v písomných podaniach uvedenej skutkovej a právnej argumentácii v spore. K námietke nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu uviedla, že reálne došlo k vzniku nákladov u poškodeného za prenájom náhradného vozidla a je potrebné vychádzať zo zmluvy o postúpení pohľadávky ako inominátnej zmluvy, ktorú uzatvoril poškodený ako postupca so žalobcom ako postupníkom, ktorý bol zároveň prenajímateľ náhradného motorového vozidla. Predmetnou zmluvou došlo jednak k postúpeniu budúcej pohľadávky z titulu nákladov na prenájom vozidla a zároveň k vysporiadaniu záväzkov medzi poškodeným ako nájomcov vozidla a žalobcom ako prenajímateľom vo forme započítania vzájomných pohľadávok. 13. Tunajší súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 7C 66/2018- 133 zo dňa 17.4.2019, ktorým žalobu žalobcu zamietol, s odôvodnením o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. 14. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Žiline uznesením č.k. 6Co 208/2019-183 zo dňa 30.4.2020 vyššie uvedený rozsudok tunajšieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 15. Krajský súd v Žiline v odôvodnení svojho zrušujúceho rozhodnutia okrem iného uviedol, že sa nestotožnil s právnym názorom okresného súdu o neexistencii pohľadávky, ktorá bola predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej medzi poškodenou Petrou Panákovou, bytom Dobšinského 13, 010 08 Žilina ako postupcom a žalobcom ako postupníkom dňa 15.12.2017. Z obsahu predmetnej zmluvy totiž jednoznačne vyplýva, že sa jednalo o kombinovaný právny úkon, predmetom ktorého bolo 1/ postúpenie pohľadávky, 2/ vysporiadanie záväzkov medzi poškodeným ako nájomcom a žalobcom
ako prenajímateľom. Úhradu nájomného tak supluje v tomto prípade samotné postúpenie pohľadávky. Zároveň je nesporné, že predmetná pohľadávka mohla byť predmetom postúpenia. Predmetom postúpenia bol totiž nárok na náhradu škody, ktorý vznikol poškodenej ako následok dopravnej nehody. Zmluvou o postúpení pohľadávky došlo k postúpeniu peňažnej pohľadávky poškodeného voči žalovanému v celkovej výške 1.005,00 Eur z titulu jeho nároku vyplývajúceho z ustanovenia § 4 zákona č. 381/2001 Z.z. Zmluvné strany sa dohodli, že postúpenie pohľadávky je odplatné, pričom výška odplaty predstavuje sumu 1.005,00 Eur, ktorá zodpovedá sume vyčíslenej vo faktúre č. 2017095 vystavenej žalobcom ako prenajímateľom poškodenému ako nájomcovi náhradného motorového vozidla. Zároveň sa zmluvné strany v označenej zmluve dohodli, že ich vzájomné nároky na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a na úhradu nájomného za náhradné vozidlo sa podpisom zmluvy započítavajú a žalobca bude vymáhať pohľadávku vo vlastnom mene a na vlastný účet. Je teda zrejmé, že predmetná zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 15.12.2017 tvorí jeden celok upravujúci navzájom prepojené viaceré práva a povinnosti jej strán/subjektov. Nespochybnenou vôľou poškodeného a žalobcu bolo dotknuté vzájomné práva a povinnosti upraviť v rámci jednej zmluvy, čo vôbec nie je v rozpore s tým, že bolo možné na ich usporiadanie použiť/uzavrieť viacero relatívne samostatných právnych úkonov. V rámci predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávky došlo tak k odplatnému postúpeniu pohľadávky so súčasným započítaním fakturovaného nájomného za užívanie náhradného vozidla s odplatou za postúpenie pohľadávky. Pri striktnom (až puristickom) prístupe k výkladu práva by bolo možné trvať na tom, aby poškodený uhradil žalobcovi sumu za nájom náhradného vozidla a ten mu ihneď v rámci postúpenia pohľadávky voči žalovanému tie isté peniaze (doslova tie isté bankovky a mince) vrátil. Inými slovami, poškodený by položil na stôl sumu 1.005,00 Eur a posunul ju k žalobcovi, ktorý by ju vzápätí posunul späť k poškodenému. Takýto postup v kontraktačných procesoch odporuje bežnej realite každodenného života, pri ktorej tak fyzické, ako aj právnické osoby takmer permanentne vstupujú do desiatok rôznych právnych vzťahov. Určite sa pritom nejedná o obchádzanie zákona, keďže právny úkon poškodeného a žalobcu nesmeroval k tomu, aby zákon dodržaný nebol. Naopak, takým počínaním by skôr bolo formálne vygenerovanie viacerých právne až perfekcionalistických zmlúv, ktoré by však nekorešpondovali s bezprostrednou realitou. Na tomto základe považoval odvolací súd pohľadávku žalobcu uplatnenú v tomto konaní za existujúcu a platne postúpenú v zmysle ustanovenia § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súčasne ide o odplatný prevod práva, z čoho je zrejmé, že o uplatnenú sumu sa majetok poškodeného zmenšil. Žalobca tak nadobudol existujúcu pohľadávku, ktorá zakladá v tomto spore jeho aktívnu vecnú legitimáciu. Po preskúmaní spisového materiálu a dôvodov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd preto dospel k záveru, že okresný súd vec nesprávne právne posúdil a v dôsledku toho nevykonal žalobcom navrhované dokazovanie, ktorá vada napĺňa odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. c) CSP. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok okresného súdu vo veci samej, t. j. vo výroku I. a vo výroku II. o trovách konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V ďalšom konaní súd prvej inštancie vykoná dokazovanie na základe dôkazov označených a predložených obidvomi procesnými stranami a vysporiada sa aj s prípadnými ich ďalšími návrhmi na doplnenie dokazovania vo vzťahu nároku uplatnenému žalobou, a opätovne posúdi nárok žalobcu uplatnený žalobou. Po doplnenom dokazovaní okresný súd opätovne rozhodne o nároku žalobcu uplatnenom žalobou, pričom je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným vyššie (§ 391 ods. 2 CSP). 16. Na pojednávanie vytýčené na deň 24.8.2020 sa práv. zástupca žalovaného nedostavil, svoju neprítomnosti a neprítomnosť žalovaného písomne ospravedlnil podaním doručeným súdu dňa 21.8..2020 vzhľadom na neodkladné pracovné povinnosti, z dôvodu hospodárnosti konania, súčasne uviedol, že nemá ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania a súhlasil s prejednaním veci ako aj s vyhlásením rozsudku v jeho neprítomnosti, pričom navrhol aby súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú. Súd pojednával aj v neprítomnosti právneho zástupcu žalovaného. 17. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní zotrvala na v písomných podaniach a na predchádzajúcom pojednávaní uvedenej skutkovej a právnej argumentácii v spore. 18. Súd považoval za medzi stranami sporu nesporné skutkové tvrdenie žalobcu (§ 151 ods. 1 CSP), z ktorého zároveň vychádzal pri svojom rozhodnutí v prejednávanom spore (§ 186 ods. 2 CSP), keďže nemal dôvodné pochybnosti o jeho pravdivosti, že dňa 21.11.2017 došlo v Žiline k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na osobnom motorovom vozidle zn. Volkswagen Touran EČV N., ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bola poškodená F. F.. K vzniku spôsobenej škody došlo prevádzkou motorového vozidla zn. Škoda S. B. XXX, v danom čase povinne zmluvne poisteným u žalovaného. 19. Ďalej na základe žalobcom produkovaných listinných dôkazov dospel k nasledujúcim skutkovým zisteniam.
20. Dňa 21.11.2017 uzavrel žalobca ako prenajímateľ a poškodený ako nájomca Zmluvu o nájme č. 88/2017 (dôkaz produkovaný žalobcom na č. l. 9 spisu), ktorej predmetom bol nájom osobného motorového vozidla zn. Hyunday i20, EČV W., a to na dobu od 21.11.2017 do 15.12.2017. Ďalej bolo v zmluve dojednané denné zmluvné nájomné vo výške 39,- eur. 21. Podľa aktuálneho cenníka žalobcu cena za Hyundai i20 bola s DPH 39,- eur, bez DPH 32,50 eur a jednorazový poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla bol s DPH 30,- eur, bez DPH 25,- eur. 22. Podľa Protokolu o prenájme náhradného vozidla č. 88/2017 (dôkaz produkovaný žalobcom na č. l. 10 spisu) bolo osobné motorové vozidlo zn. Hyundai i20 EČV W. XXX OV žalobcom odovzdané a poškodeným prevzaté dňa 21.11.2017 a poškodeným odovzdané a žalobcom prevzaté dňa 15.12.2017. Zároveň v tomto protokole bol ako držiteľ poškodeného osobného motorového vozidla zn. Volkswagen Touran EČV N. XXX B. (poškodenie: pravá predná časť vozidla) označený poškodený a ako vodič, ktorý nehodu zavinil P. O., držiteľ vozidla DPMŽ. Na protokole sa nachádza poznámka, že prenájom náhradného vozidla bude hradený z povinného zmluvného poistenia vinníka. 23. Dňa 15.12.2017 vystavil žalobca faktúru č. XXXXXXX (dôkaz produkovaný žalobcom na č. l. 12 spisu), ktorou so splatnosťou dňa 22.12.2017 fakturoval poškodenému za prenájom náhradného vozidla podľa zmluvy o nájme č. 88/2017 zn. Hyudai i20 EČV W. za obdobie od 21.11.2017 do 15.12.2017, t. j. za 25 dní sumu 975,- eur a poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla v sume 30,- eur ; teda spolu na úhradu sumu 1005,- eur. 24. Dňa 15.12.2017 uzavreli žalobca ako postupník a poškodený ako postupca Zmluvu o postúpení pohľadávky (dôkaz produkovaný žalobcom na č. l. 13 spisu), v ktorej poškodený deklaroval, že má peňažnú pohľadávku voči žalovanému, ktorý rieši škodu spôsobenú vozidlom zn. Škoda S. XX B. XXX vo výške 1005,- eur s DPH z titulu jeho nároku voči žalovanému podľa ust. § 4 zákona č. 381/2001 Z. z., pričom ide o nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného vozidla v príčinnej súvislosti so škodou zo dňa 21.11.2017 na vozidle zn.VW Touran EČV N. XXX B. (bod 1 zmluvy). Poškodený touto zmluvou ďalej postupoval žalobcovi pohľadávku uvedenú v bode 1 zmluvy a žalobca sa zaviazal uhradiť poškodenému za postúpenie pohľadávky odplatu podľa bodu 4 a 5 zmluvy (bod 2 zmluvy). Podľa bodu 3 zmluvy poškodený súčasne postúpil s postúpenou pohľadávkou žalobcovi aj všetko príslušenstvo a všetky práva súvisiace s postupovanou pohľadávkou. Ďalej sa zmluvné strany dohodli, že o postúpení pohľadávky bude žalovaného informovať poškodený a to tak, že žalobca v jeho mene doručí oznámenie poškodeného o postúpení pohľadávky žalovanému. Poškodený bol povinný odovzdať žalobcovi ním podpísané oznámenie o postúpení pohľadávky (príloha zmluvy) spolu s touto zmluvou v dvoch originálnych vyhotoveniach. V bode 4 zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že postúpenie pohľadávky uvedenej v bode 1 zmluvy je odplatné, pričom odplata za postúpenie pohľadávky je vo výške 1005,- eur s DPH, ktorá zodpovedá faktúre č. XXXXXXX vystavenej žalobcom ako prenajímateľom poškodenému ako nájomcovi náhradného motorového vozidla zn. Hyundai i20 B. W. XXX E.. V bode 5 zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že ich vzájomné nároky (na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a na úhradu nájomného za náhradné vozidlo) sa podpisom zmluvy započítavajú, pričom žalobca si bude postupovanú pohľadávku podľa bodu 1 zmluvy vymáhať vo vlastnom mene a na vlastný účet. 25. Dňa 15.12.2017 poškodený podpísal čestné prehlásenie (dôkaz produkovaný žalobcom na č. l. 16 spisu), že mal od žalobcu zapožičané náhradné vozidlo zn. M. G. po dobu od 21.11.2017 do 15.12.2017 z dôvodu, že jeho vozidlo bolo po poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX zo dňa 21.11.20178 v autoservise až do vydania vozidla po zaplatení poistného plnenia poisťovňou. Zároveň poškodený prehlásil, že po dobu opravy jeho vozidla, nemal k dispozícii žiadne iné vozidlo a prenájom náhradného vozidla bol nevyhnutný. 26. Listom zo dňa 15.12.2017 adresovaným žalovanému (dôkaz produkovaný žalobcom na č. l. 15 spisu) poškodený oznamoval žalovanému, že dňa 15.12.2017 postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému spočívajúcu v nároku na poistné plnenie (náhradu škody) vyplývajúce z poistnej udalosti Č..XXXXXXXXXX zo dňa 21.11.2017 z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov za prenájom náhradného vozidla vo výške 1005,- eur s DPH spolu s jej príslušenstvom a právami s ňou spojenými na žalobcu, čím jeho pohľadávka prešla na žalobcu a týmto listom tak zároveň žalovaného požiadal o jej plnenie na ďalej špecifikovaný bankový účet. 27. Listom zo dňa 22.12.2017 adresovaným žalovanému (dôkaz produkovaný žalobcom na č. l. 17 spisu) žalobca s odkazom na uzavretú zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 15.12.2017 medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom požiadal žalovaného v zmysle ust. § 15 zákona č. 381/2001 Z. z. o úhradu žalovanej pohľadávky v sume 1005,- eur vrátane DPH na špecifikovaný bankový účet. 28. Žalovaný v Oznámení o zaslaní poistného plnenia zo dňa 3.4.2018 adresovanom žalobcovi (dôkaz produkovaný žalobcom na č. l. 30 spisu) oznamoval žalobcovi, že dňa 27.3.2018 ukončil šetrenie poistnej udalosti, na základe ktorého v prílohe predkladá výpočet výšky plnenia a poistné plnenie s odkazom
na ust. §797 ods. 3 OZ a na základe predložených dokladov poukazuje na účet žalobcu v sume 645,39,- eur. Vo vyjadrení likvidátora k osobitostiam likvidácie, ktoré je súčasťou oznámenia je uvedené: Fakturovaná doba za zapožičanie náhradného vozidla od 21.11.2017 do 15.12.2017, t.j. 25 dní, denná sadzba za prenájom 39 eur. Priznaná sadzba za nájom MV 26,40 eur s DPH, na základe porovnateľných ponúk autopožičovní v regióne a kategórie zapožičaného MV. Počet najazdených km 918. Zníženie o opotrebovanie spočívajúce v rozdiele technických hodnôt pre a po pripočítaní najazdených km a paušálne zníženie 0,01 eur za 1 km. 29. Zo žalobcom predloženého cenníka autopožičovne MK Car ( dôkaz produkovaný na č.l.76-80 spisu) súd zistil, že sadzba denného nájomného za vozidlá v porovnateľných triedach ako poškodené a náhradné vozidlo sa pohybuje vo výške od 35 -58,- eur. 30. Podľa detailu pohybu na bankovom účte označenom v liste zo dňa 22.12.2018 (dôkaz produkovaný žalobcom na č. l. 19 spisu) bola na tento účet pripísaná dňa 3.4.2018 suma 645,39 eur. 31. Podľa ust. § 427 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. 32. Podľa ust. § 427 ods. 2 OZ, rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla. 33. Podľa ust. § 428 OZ, svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať. 34. Podľa ust. § 442 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). 35. Podľa ust. § 442 ods. 3 OZ v znení zákona č. 526/2002 Z. z. účinnom od 01.01.2003, škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu. 36. Podľa ust. § 443 OZ, pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia. 37. Podľa ust. § 524 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. 38. Podľa ust. § 524 ods. 2 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. 39. Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZPZP“) účinného od 01.01.2002, tento zákon upravuje povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „poistenie zodpovednosti“) a zriadenie Slovenskej kancelárie poisťovateľov (ďalej len „kancelária“). 40. Podľa ust. § 2 písm. d), f) a g) ZPZP v znení zákona č. 39/2015 Z. z. účinnom od 01.04.2015, na účely tohto zákona sa rozumie d) poisťovateľom poisťovňa, poisťovňa z iného členského štátu alebo zahraničná poisťovňa, ktorá je oprávnená vykonávať poistenie zodpovednosti na území Slovenskej republiky na základe osobitného predpisu, [4) Zákon č. 39/2015 Z. z.] f) poisteným ten, na koho sa vzťahuje poistenie zodpovednosti a g) poškodeným ten, kto utrpel prevádzkou motorového vozidla škodu a má nárok na náhradu škody podľa tohto zákona. 41. Podľa ust. § 4 ods. 1 ZPZP účinného od 01.01.2002, poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. 42. Podľa ust. § 4 ods. 2 písm. b) ZPZP účinného od 01.01.2002, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci. 43. Podľa ust. § 4 ods. 4 ZPZP v znení zákona č. 110/2007 Z. z. účinnom od 01.04.2007, poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak. 44. Podľa ust. § 15 ods. 1 ZPZP účinného od 01.01.2002, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi [20) § 823 Občianskeho zákonníka] a je povinný tento nárok preukázať. [21) § 799 Občianskeho zákonníka]. 45. Čo sa týka právnej kvalifikácie žalobcom žalobou uplatneného nároku voči žalovanému, súd tento právne kvalifikoval ako nárok vyplývajúci z práva poškodeného podľa cit. ust. § 15 ods. 1 ZPZP uplatniť nárok na náhradu škody vzniknutej mu v príčinnej súvislosti s prevádzkou motorového vozidla priamo
proti poisťovateľovi, ktorý nárok na žalobcu mal prejsť z poškodeného postúpením podľa cit. ust. § 524 OZ. Cit. ust. § 15 ods. 1 ZPZP tak konštruuje na rozdiel od ust. § 823 OZ priamy nárok poškodeného [§ 2 ods. 2 písm. g) ZPZP] proti poisťovateľovi [§ 2 ods. 2 písm. d) ZPZP] na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá poistený [§ 2 ods. 2 písm. f) ZPZP]. Podmienkou pre úspešné uplatnenie tohto nároku je jeho preukázanie. Uplatnený nárok žalobcu vo výške 359,61,- eur spočíva v rozdiele sumy vo výške 1005,- eur uvedenej vo faktúre 2017095 za prenájom náhradného vozidla podľa zmluvy o nájme a z poskytnutého poistného plnenia žalovaným vo výške 645,39- eur. 46. Súd vychádzajúc zo skutkového vymedzenia žaloby ustálil, že v danom prípade zodpovednosť za škodu treba posudzovať v zmysle cit. ust. § 427 ods. 2 v spojení s ods. 1 OZ, teda ako zodpovednosť prevádzateľa (prevádzkovateľa) osobného motorového vozidla zn. Škoda S. XX B. XXX, ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda poškodenému. U zodpovednosti za škodu podľa cit. ust. § 427 ods. 2 OZ ide o zodpovednosť objektívnu, teda na vznik tejto zodpovednosti sa nevyžaduje zavinené konanie. Tejto zodpovednosti sa nemožno podľa cit. ust. § 428 OZ zbaviť (liberovať) s výnimkou prípadu, keď škoda nebola spôsobená okolnosťami, ktoré majú svoj pôvod v prevádzke a súčasne, ak prevádzateľ preukáže, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré bolo možné od neho požadovať. Základom pre splnenie povinnosti poisťovateľa plniť je tá okolnosť, že poistený zodpovedá poškodenému za škodu podľa príslušných právnych predpisov (§ 420 a nasl. Obč. zákonníka). V tomto zmysle má poistný právny vzťah výrazne akcesorický charakter, nakoľko závisí od existencie primárneho zodpovednostného vzťahu medzi poisteným škodcom a poškodeným. Záväzok poisťovateľa nahradiť škodu poškodenému nie je záväzkom voči nemu, ale voči poistenému. Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov podľa ust. § 427 Obč. zákonníka je prípad osobitnej zodpovednosti za škodu z toho dôvodu, že k jej podmienkam nepatrí porušenie právnej povinnosti (protiprávnosť) ani zavinenie (hoci prezumované), avšak existencia jednotlivých predpokladov vzniku zodpovednosti musí byť v každom konkrétnom prípade skúmaná a pre priznanie zodpovednosti preukázaná, a to existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou. Hmotnoprávny vzťah medzi účastníkmi je ovplyvnený existenciou poistného vzťahu vodiča (aj ako prevádzkovateľa) motorového vozidla ohľadne zodpovednosti za škodu a žalovaného. 47. K otázke aktívnej vecnej legitimácie žalobcu vyslovil jednoznačný právny záver Krajský súd v Žiline v rozsudku uvedenom v bode 14. a z dôvodov uvedených v bode 15. tohto odôvodnenia, ktorý je pre súd v zmysle ust. § 391 ods. 2 CSP záväzný, preto ho už nepovažuje za potrebné osobitne opakovať. 48. Predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu podľa cit. ust. § 427 ods. 2 OZ je tak spôsobená škoda a príčinná súvislosť medzi osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla a spôsobenou škodou. 49. Pod pojmom škody je z teoreticko-právneho hľadiska nutné rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom. Rozoznáva sa skutočná škoda a ušlý zisk. Pod skutočnou škodou treba rozumieť zmenšenie majetku poškodeného, prípadne aj náklady potrebné na to, aby sa dosiahol predchádzajúci stav. Pod ušlým ziskom treba rozumieť to, čo by poškodený mohol získať, keby nedošlo k vzniku škody. 50. Existenciu príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) medzi osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla a vznikom škody, je nutné v každom konkrétnom prípade bezpochybne preukázať, teda nemožno ju len predpokladať. Ide o vzťah príčiny - osobitnej povahy prevádzky motorového vozidla a následku
- vzniku škody.
51. V danom prípade bol zjavne uplatnený nárok na náhradu skutočnej škody, ktorá mala zodpovedať poškodeným účelne vynaloženým nákladom za nutné užívanie náhradného motorového vozidla zn. Hyundai G. B. W. . Skutočnou škodou treba rozumieť majetkovú ujmu, ktorá spočíva v zmenšení majetku poškodeného. Ide v podstate o rozdiel v hodnote poškodeného majetku pred spôsobením škody a po spôsobení škody na majetku. Z ceny poškodenej veci po jej poškodení sa vychádza aj podľa cit. ust. § 443 OZ. Tento rozdiel v hodnote majetku treba nahradiť či už peňažným plnením, alebo uvedením veci do predošlého stavu. Skutočnú škodu však nemožno obmedziť len na škodu spôsobenú na veciach. Skutočnou škodou je aj ujma, ktorá vznikla poškodenému tým, že bol nútený vynaložiť náklady na zaobstaranie si náhradných pôžitkov v čase, kedy nemohol dočasne poškodenú vec (t. j. do vykonania jej opravy) v dôsledku škodovej udalosti užívať, ako tomu malo byť aj v prejednávanom prípade. 52. Žalobca preukázal nájomnou zmluvou výšku nájomného za používanie porovnateľného typu s poškodeným vozidlom na sumu 39 eur/deň. Navyše žalobca cenníkom iného prenajímateľa v žilinskom regióne preukázal, že náklady na prenájom porovnateľného vozidla sú porovnateľné s cenníkom žalobcu. Poškodený si porovnateľné náhradné vozidlo prenajal rozumne, nemajúc povinnosť vyhľadávať najvýhodnejšiu ponuku. V danej veci je nepochybné, že poškodený sa dostal do situácie, keď bol nútený si prenajať náhradné motorové vozidlo za jeho poškodené vozidlo v dôsledku poistnej udalosti zavinenej škodcom, t.j. poistencom žalovaného, a teda tento stav nebol výsledkom jeho dobrovoľného
rozhodnutia. Žalobca v konaní preukázal ujmu, ktorá spočívala v tom, že poškodený vynaložil náklady za požičanie motorového vozidla, k zapožičaniu ktorého bol poškodený donútený práve vzniknutou poistnou udalosťou, ktorú nespôsobil a uplatňovaná náhrada nákladov za používanie náhradného motorového vozidla len reparuje poškodenému stav, keď nemohol z titulu poistnej udalosti svoje motorové vozidlo používať. Žalobca preukázal listinnými dôkazmi, že v priamej príčinnej súvislosti s predmetnou poistnou udalosťou poškodený užíval prenajaté motorové vozidlo od 21.11.2017 do 15.12.20178 a za uvedené časové obdobie zaplatil ako nájomca prenajímateľovi sumu 1005,- eur z titulu dojednaného nájomného vrátane poplatku za pristavenie motorového vozidla, ktorý poplatok tak tvorí súčasť skutočnej škody, predstavuje náklady spojené s prenájmom vozidla, ktoré boli poškodeným nutne vynaložené a boli vynaložené aj účelne, keďže boli vynaložené v súvislosti s tým, že nemohol užívať vlastné motorové vozidlo počas jeho opravy. 53. Pokiaľ žalovaný namietal tvrdenia žalobcu, nenavrhol žiadne dôkazy na preukázanie opaku. Nepostačuje iba samotné namietanie bez relevantného zdôvodnenia a preukázania. Pokiaľ žalovaný vzniesol takúto procesnú obranu, tak bolo jeho dôkaznou povinnosťou spoľahlivo tieto tvrdenia preukázať, čo však neučinil. Žalovaný nespochybnil, že poškodený v príčinnej súvislosti s predmetnou poistnou udalosťou užíval prenajaté motorové vozidlo, namietal dôvodnosť uplatneného nároku a bolo jeho procesnou povinnosťou okrem popretia skutkových tvrdení produkovať aj vlastné tvrdenia a ich preukázať. 54. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutkových zistení a úvah súdu, súd dospel k záveru, že je právne dôvodné priznať žalobcovi uplatnené peňažné plnenie vo výške 359,61,- eur a preto návrhu v časti istiny vyhovel. 55. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoje dlhy riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 56. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. (v znení účinnom od 1.2.2013) výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 57. Keďže s postúpenou pohľadávkou prechádza aj príslušenstvo ( §524 ods. 2, § §121 ods. 3 OZ), súd priznal žalobcovi aj uplatnený úrok z omeškania v zmysle cit. ust. § 517 OZ v spojení s § 3 Nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z. , a to odo dňa uplynutia 15 dní po skončení prešetrenia potrebného na zistenie povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie ( § 11 ods. 7 Zák.č. 381/2001 Z.z.). Šetrenie bolo ukončené dňa 27.3.2018, ktoré bolo žalobcovi oznámené listom zo dňa 3.4.2018. Žalobcovi však neboli riadne a náležite vysvetlené dôvody, pre ktoré žalovaný znížil poistné plnenie ( § 11 ods. 6 písm. b) Zák.č. 381/2001 Z.z.) o sumu 359,61eur, keďže v predmetnom oznámení sa uvádza len : Fakturovaná doba za zapožičanie náhradného vozidla od 21.11.2017 do 15.12.2017, t.j. 25 dní, denná sadzba za prenájom 39 eur. Priznaná sadzba za nájom MV 26,40 eur s DPH, na základe porovnateľných ponúk autopožičovní v regióne a kategórie zapožičaného MV. Počet najazdených km 918. Zníženie o opotrebovanie spočívajúce v rozdiele technických hodnôt pre a po pripočítaní najazdených km a paušálne zníženie 0,01 eur za 1 km. vysvetlenie k zníženiu nákladov za prenájom vozidla vo výške 26,37, a to bez toho aby k takto uvedenej sume uviedol akékoľvek objektívne skutočnosti, z ktorých vychádzal. V dôsledku nesplnenia uvedenej povinnosti je s poukazom na ust. § 11 ods. 8 Zák.č. 381/2001 Z.z. povinný zaplatiť aj úroky z omeškania podľa cit. ust.§ 517 OZ. Keďže žalovaný dňa 27.3.2018 skončil prešetrenie poistnej udalosti bol povinný do 15 dní po skončení prešetrenia potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poskytnúť poistné plnenie v plnej výške ( do 11.4.2018), čo neučinil, preto od 12.4. 2018 sa dostal do omeškania a od tohto obdobia prináleží žalobcovi nárok na úroky z omeškania vo výške stanovenej v súlade s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. 58. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 59. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 60. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 61. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ust. § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1CSP, Žalobca bol v konaní úspešný, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania proti neúspešnému žalovanému v celom rozsahu. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté v zmysle cit. ust. § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina. Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podľa ust. § 125 ods. 3 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).