Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_22Cb-18-2017.pdf
PDF · 99.14 KB
Case nature
Area
Subarea
22Cb/18/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Štefanom Tomašovským, v právnej veci žalobcu: D. zastúpeného: Občianske združenie Právna pomoc poškodeným, so sídlom Janka Kráľa 12, 082 71 Lipany, IČO: 50951947, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35792752, zastúpenému: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47233516, o zaplatenie 1.035,64 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.035,64 €, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobcovi súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom ukladá povinnosť žalovanému zaplatiť trovy žalobcovi s tým, že o výške tejto náhrady bude v zmysle § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 01.02.2017 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd uloží žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.035,64 €. Návrh odôvodnil tým, že žalovaný, ktorého predmetom činnosti je poskytovanie úverov a pôžičiek nebankovým spôsobom uzavrel so žalobcom ako spotrebiteľom dňa 04.08.2015 Zmluvu o revolvingovom úvere č. 226239-73576, na základe ktorej mali byť zo strany žalovaného žalobcovi poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 2.106 € (ďalej ako „úver“ alebo „istina“). Žalovaný však poskytol finančné prostriedky vo výške 1.000 € a započítal aj zmluvnú odmenu za poskytnutie úveru vo výške 1.106 €, na základe čoho tak skutočná výška úveru predstavuje sumu 1.000 €. Žalobca sa na základe predmetnej zmluvy zaviazal v 18-tich mesačných splátkach po 117 € vrátiť žalovanému istinu úveru spolu s odmenou za poskytnutie úveru súhrne vo výške 2.106 €.
2. Žalobca v žalobe poukázal na ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov Slovenskej národnej rady platného a účinného v čase uzavretia zmluvy a na ustanovenia Občianskeho zákonníka platného v čase uzavretia úverovej zmluvy a na rozsiahlu judikatúru všeobecných a odvolacích súdov, v zmysle ktorých má byť zmluva považovaná za bezúročnú a bezpoplatkovú, a v zmysle ktorých ju ako rozpornú s dobrými mravmi treba považovať za absolútne neplatnú.
3. Za týchto okolností mal žalovaný podľa žalobcu právo iba na vrátenie ním poskytnutej istiny úveru vo výške 1.000 €, a to bez akýchkoľvek úrokov z omeškania a poplatkov. Žalobca však žalovanému uhradil plnenie v sume 2035,64 €, predstavujúce súčet splátok realizovaných od 20.09.2015 do 21.07.2016, to znamená o 1.035,64 € viac. Z uvedeného dôvodu tak na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu v tejto výške.
4. Podľa čl. 8 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „Civilný sporový poriadok“), strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
5. Podľa čl. 10 Civilného sporového poriadku, strany sporu postupujú v konaní v súlade so zákonom a podľa pokynov súdu. Súd dohliada na riadny priebeh konania, určuje lehoty a ukladá potrebné opatrenia. Súd môže určiť záväzné procesné lehoty na niektoré procesné úkony.
6. Podľa čl. 17 Civilného sporového poriadku, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.
7. Podľa § 167 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak súd neodmietol žalobu podľa § 129 alebo nerozhodol o zastavení konania, doručí žalobu spolu s prílohami žalovanému do vlastných rúk.
8. Podľa § 167 ods. 2 Civilného sporového poriadku, spolu s doručením žaloby súd žalovaného vyzve, aby sa v lehote určenej súdom k žalobe písomne vyjadril, a ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva, a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
9. Podľa § 167 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak žalovaný uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná alebo súd neurobí iné vhodné opatrenia, súd doručí vyjadrenie žalovaného žalobcovi do vlastných rúk a umožní mu vyjadriť sa v lehote určenej súdom. Žalobca uvedie ďalšie skutočnosti a označí dôkazy na preukázanie svojich tvrdení; na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadnuť. Súd poučí žalobcu o následkoch sudcovskej koncentrácie konania.
10. Podľa § 167 ods. 4 Civilného sporového poriadku, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, doručí vyjadrenie žalobcu podľa odseku 3 žalovanému do vlastných rúk a umožní mu, aby sa k nemu vyjadril v lehote určenej súdom. Žalovaný uvedie ďalšie skutočnosti a označí dôkazy na svoju obranu; na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadnuť. Súd poučí žalovaného o následkoch sudcovskej koncentrácie konania.
11. Podľa § 179 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pojednávanie vedie súd tak, aby sa mohlo rozhodnúť spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania a účel tohto zákona.
12. Podľa § 19 písm. d) Civilného sporového poriadku, popri všeobecnom súde žalovaného je na konanie miestne príslušný aj súd, v ktorého obvode má adresu trvalého pobytu žalobca, ktorý je spotrebiteľom, ak ide o spotrebiteľský spor alebo o konanie v sporoch týkajúcich sa spotrebiteľského rozhodcovského konania.
13. Podľa § 41 Civilného sporového poriadku, súd skúma miestnu príslušnosť iba na námietku žalovaného uplatnenú najneskôr pri prvom procesnom úkone, ktorý mu patrí; výlučnú miestnu príslušnosť skúma aj bez námietky na začiatku konania.
14. Dňa 04.10.2017 žalovaný doručil súdu vyjadrenie, ktorým namietol miestnu príslušnosť tunajšieho súdu s poukazom na to, že v danej veci sa nejedná o spotrebiteľský spor. Podľa žalovaného medzi účastníkmi nebola uzatvorená spotrebiteľská zmluva, ako to prezentuje žalobca, a preto nejestvuje žiadny zákonný dôvod pre posudzovanie vecnej a miestnej príslušnosti tunajšieho súdu z hľadiska bydliska žalobcu. Žalovaný tiež namietol dôvodnosť žaloby, a to s poukazom na to, že žalobca žalobu opiera o spotrebiteľskú právnu úpravu. Tvrdenie o povahe zmluvy podľa žalovaného odporujú obsahu zmluvy, ako aj predzmluvným vzťahom. Úverový vzťah medzi stranami sporu na základe zmluvy nie je spotrebiteľským ale podnikateľským, uzatvoreným v režime obchodného práva. Z obsahu zmluvy vyplýva, že veriteľ poskytol dlžníkovi peňažné prostriedky na účely jeho podnikateľskej činnosti. Táto skutočnosť nebola medzi účastníkmi sporná a žalobca ju do podania žaloby nikdy nespochybnil. V zmluve je žalobca označený ako podnikateľ a aj ustanovenia čl. 14 a 17 odôvodňujú záver, že zmluva zakladá obchodnoprávny vzťah a prostriedky sú použité na podnikateľský účel. Postup žalobcu označil žalovaný za špekulatívny a účelový, pretože sa na základe uvedeného snaží získať neoprávnenú výhodu. Uzavretiu zmluvy predchádzalo podanie žiadosti o úver, v ktorej sa žalobca identifikoval
ako fyzická osoba - podnikateľ, zapísaný v Živnostenskom registri Okresného úradu Prešov, ktorá požiadala o poskytnutie úveru na podnikateľské účely. Nepravdepodobnosť a nereálnosť tvrdení žalobcu podčiarkuje aj fakt, že žalobca bol určitý čas finančným sprostredkovateľom podľa zákona č. 186/2009 Z.z. Poukázal tiež na rozhodnutie ESD, C-464/01, vo veci Johann Gruber proti Bay Wa AG, v zmysle ktorého ak dodávateľ koná v dobrej viere, že druhá strana nie je spotrebiteľ nemôže sa táto osoba dovolávať toho, že mala postavenie spotrebiteľa.
15. Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi, obsahom svedeckých výpovedí a vyjadreniami strán a zistil nasledovný skutkový stav:
16. Dňa 04.08.2015 žalobca ako dlžník a žalovaný ako veriteľ uzavreli zmluvu o revolvingovom úvere č. 226239-73576 (ďalej len „zmluva o úvere“) v zmysle ktorej sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi čiastku vo výške 2.106 € a dlžník sa za poskytnutie úveru zaviazal zaplatiť veriteľovi odmenu vo výške 1.106 €, ktorá je splatná v deň poskytnutia úveru. Úver mal byť v zmysle pripojeného splátkového kalendára splatený v 18 mesačných splátkach po 117,00 €. Žalobca poskytnutý úver splatil tak ako bolo dohodnuté, čo súd nepovažoval za sporné, nakoľko túto skutočnosť žalovaný nerozporoval.
17. Uzavretiu zmluvy predchádzala žiadosť žalobcu o úver, ktorou žalobca dňa 29.07.2015 požiadal žalovaného o poskytnutie úveru v sume 1.000 €. Z obsahu tejto žiadosti (fotokópia na č.l. 39 súdneho spisu) vyplýva, že žalobca bol v žiadosti identifikovaný menom, priezviskom, rodným číslo a adresou trvalého pobytu. V časti III. žiadosti označenej ako „Kontaktné, identifikačné a ekonomické údaje“ žalobca ako žiadateľ uviedol okrem telefonického a mailového kontaktu aj údaje o bankovom spojení, IČO, formu podnikania, dátum začiatku podnikania a miesto podnikania.
18. Podľa čl. 1.1 zmluvy o úvere, Veriteľ poskytne Dlžníkovi na účely výkonu jeho podnikateľskej činnosti úver v dohodnutej nominálnej výške 2.106,00 € (ďalej len „úver“ alebo „nominálna výška úveru“) do 8 (ôsmich) pracovných dní od doručenia jedného podpísaného rovnopisu tejto Zmluvy Dlžníkom Veriteľovi vrátane všetkých jej príloh (ďalej len „Deň poskytnutia úveru“).
19. Zistený skutkový stav súd posúdil podľa nasledovných zákonných ustanovení:
20. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
21. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník účinného v čase podpisu zmluvy (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
22. Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
23. Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
24. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
25. Podľa § 53 ods. 6 OZ, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.
26. Podľa § 54 ods. 2 OZ, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
27. Podľa § 1a ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase podpisu zmluvy, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia vlády sa obdobným úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety.
28. Podľa § 1 ods. 4 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase podpisu zmluvy, na účely stanovenia najvyššej prípustnej výšky odplaty podľa § 1a sa použije priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnená podľa osobitného predpisu, naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy.
29. Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu podpisu zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
30. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
31. Súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi stranami ako spotrebiteľský, a to s poukazom na tú skutočnosť, že žalovaný vystupujúci v zmluvnom vzťahu ako veriteľ konal pri uzatváraní zmluvy o úvere v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a žalobca ako dlžník pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti.
32. Na tomto závere nič nemení ani tá skutočnosť, že v zmluve o úvere sú uvedené údaje žalobcu ako fyzickej osoby - podnikateľa. Súd má za to, že zo žiadosti o úver je naopak zjavné, že údaje týkajúce sa podnikateľskej činnosti žalobcu neboli v zmluve uvedené ako identifikačné údaje, ale ako „Kontaktné, identifikačné a ekonomické“ údaje. Z obsahu tejto žiadosti nemožno bezpečne a spoľahlivo ustáliť, že žalobca zmluvu uzatváral ako nespotrebiteľský subjekt v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, a to s poukazom na to, že tento je v žiadosti identifikovaný v časti I. ako fyzická osoba (tzn. menom, priezviskom, rodným číslom, trvalým bydliskom a rodinným stavom, čo sú údaje bežne charakterizujúce nepodnikateľov) a v časti III. sú uvedené údaje o jeho podnikateľskej činnosti. Údaje charakterizujúce žalobcu ako podnikateľa sú pritom dostupné z verejných registrov, kým údaje charakterizujúce ho ako fyzickú osobu nepodnikateľa sú dostupné len z dokladov priamo poskytnutých žalobcom. Z uvedeného je zrejmé, že doklad totožnosti ako verejná listina nebol použitý iba na overenie totožnosti žalobcu (či ide o tú istú osobu, ktorá predkladá živnostenské oprávnenie) ale boli použité na jej samotnú identifikáciu ako zmluvnej strany.
33. Súd pri posúdení zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným vzal do úvahy predovšetkým účel poskytnutia peňažných prostriedkov. V ust. čl. 1.1 zmluvy o úvere síce existuje zmienka o tom, že úver je poskytnutý na podnikateľské účely, nenasvedčuje tomu však žiadna ďalšia okolnosť uzavretia zmluvy, a to predovšetkým výška poskytnutého peňažného plnenia v sume 1.000 €.
34. Vo vzťahu k tomu súd uvádza, že z hľadiska ochrany práv spotrebiteľa je rozhodujúci skutočný účel poskytnutia úveru. Bezpečným preukázaním nemôže byť iba všeobecný údaj uvedený v zmluve o úvere, že sa poskytuje na výkon podnikateľskej činnosti. Tento údaj neposkytuje odpoveď na otázku súvislosti poskytnutia úveru s podnikateľskou činnosťou dlžníka.
35. Rovnako je potrebné vyhodnotiť aj ust. čl. 14 a 17 zmluvy, na ktoré poukázal žalovaný, a to predovšetkým s dôrazom na to, že zmluva o úvere bola žalobcovi ako dlžníkovi predložená ako vopred formulovaná adhézna zmluva, ktorej obsah nebolo možné pred podpisom zmluvy osobitne zo strany žalobcu dojednávať, ako je to zvyčajné pri dojednávaní záväzkov medzi podnikateľmi.
36. Vyššie uvedené odôvodňuje minimálne pochybnosti o tom, či ide o spotrebiteľský vzťah, a tieto pochybnosti žalovaný v priebehu konania neodstránil. V zmysle ust. § 54 ods. 2 OZ preto súd uprednostnil výklad zmluvy priaznivejší pre spotrebiteľa a vzťah medzi žalobcom a žalovaným posúdil ako spotrebiteľský.
37. S ohľadom na to, že v danom prípade sa podľa názoru súdu jedná o spotrebiteľský spor, súd má za to, že námietka miestnej príslušnosti, ktorú vzniesol žalovaný je nedôvodná, a to s poukazom na ust. § 19 písm. d) Civilného sporového poriadku.
38. S ohľadom na uvedené sa súd zameral na preskúmanie súladu zmluvy o úvere s ustanoveniami Občianskeho zákonníka a zákona o spotrebiteľských úveroch pričom zistil, že zmluvu je v zmysle ust. § 39 OZ potrebné posúdiť ako neplatnú.
39. Pre tento záver súd vychádzal z výšky odplaty za poskytnutie úveru, ktorá bola zmluvou vymedzená v sume 1.106 € a ktorú zmluva charakterizuje ako úroky za poskytnutie úveru (čl. 4.1 zmluvy o úvere). Hoci v zmluve absentuje číselné vyjadrenie úroku, odmenu za poskytnutie úveru možno považovať za úžernú, nakoľko táto pri poskytnutí úveru v sume 1.000 € zjavne vybočuje z rámca akceptovateľného z hľadiska dobrých mravov.
40. V tejto súvislosti sa súd opiera o rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 1MCdo 1/2009 z 31.07.2009, v ktorom najvyšší súd ustálil, že dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. Právny úkon postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný. O takýto stav pôjde spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy.
41. V čase poskytnutia úveru bola podľa údajov NBS o priemerných úrokových sadzbách výška úrokovej sadzby pre spotrebiteľské úvery 10,24 %, čo znamená, že pri výške úveru v sume 1.000 € dlžník na úrokoch zaplatí približne 53 €. V danom prípade odplata úveru predstavuje násobok poskytnutej sumy úveru, nakoľko žalobcovi bol poskytnutý úver v sume 1.000 € pričom tento spolu vrátil viac ako dvojnásobok požičanej sumy.
42. Podľa § 457 OZ, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
43. S ohľadom na vyššie uvedené má súd za to, že žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie 1.035,64 €, ktorý predstavuje rozdiel medzi poskytnutou výškou úveru v sume 1.000,00 € a celkovou sumou, ktorú žalobca žalovanému zaplatil (2.035,64 €), je dôvodný, preto súd žalobe vyhovel.
44. Podľa § 255 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
45. Podľa § 256 Civilného sporového poriadku, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
46. Súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, a to v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v zmysle § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Prešov. (§ 362 ods. 1 CSP). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP). Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods.1 CSP). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. (§ 366 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP). Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou. (§ 371 a § 372 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.