Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Cob-82-2020.pdf
PDF · 86.52 KB
Case nature
Area
Subarea
4Cob/82/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a členov senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Mareka Kohúta v spore žalobcu: D. E., U.. XX.XX.XXXX, R. D. L. XXX/X, XXX XX M., zastúpeného občianskym združením Právna pomoc poškodeným, so sídlom Janka Kráľa 200/12, 082 71 Lipany, IČO: 50 951 947, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 47 233 516, o zaplatenie 1.035,64 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. 22Cb/18/2017-118 z 24. augusta 2020 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.035,64 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku a priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením.
2. Súd prvej inštancie vychádzal zo zistenia, že žalobca požiadal žalovaného žiadosťou o úver z 29. júla 2015 o poskytnutie úveru vo výške 1.000,- eur. V článku I. tejto žiadosti označenom ako Žiadateľ FO bol žalobca identifikovaný menom, priezviskom, rodným číslom a adresou trvalého pobytu a v článku III. označenom ako Kontaktné, identifikačné a ekonomické údaje bolo uvedené jeho telefónne číslo, e-mailová adresa, bankové spojenie, IČO, forma podnikania, dátum začiatku podnikania a miesto podnikania. Na základe tejto žiadosti uzatvorili žalobca ako dlžník a žalovaný ako veriteľ 4. augusta 2015 zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXX-XXXXX (ďalej len „zmluva o revolvingovom úvere“), na základe ktorej sa žalovaný zaviazal poskytnúť žalobcovi úver vo výške 2.106,- eur a žalobca sa zaviazal žalovanému splatiť tento úver 18 mesačnými splátkami vo výške 117,- eur a zaplatiť odmenu vo výške 1.106,- eur, ktorá bola splatná v deň poskytnutia úveru. Podľa článku 1.1. prvej vety zmluvy o revolvingovom úvere veriteľ poskytne dlžníkovi na účely výkonu podnikateľskej činnosti úver v dohodnutej nominálnej výške 2.106,- eur do ôsmich pracovných dní od doručenia jedného podpísaného rovnopisu tejto zmluvy dlžníkom veriteľovi vrátane všetkých jej príloh.
3. Súd prvej inštancie mal z výsledkov vykonaného dokazovania preukázané, že pri uzatváraní zmluvy o revolvingovom úvere žalovaný konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a žalobca nekonal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Údaje týkajúce sa podnikateľskej činnosti žalobcu neboli v zmluve o revolvingovom úvere uvedené ako identifikačné údaje, ale ako „Kontaktné, identifikačné
a ekonomické“ údaje. Tomu, že revolvingový úver bol žalobcovi poskytnutý na podnikateľské účely nenasvedčuje, okrem uvedenia tejto skutočnosti v bode 1.1 zmluvy o revolvingovom úvere, žiadna ďalšia okolnosť súvisiaca s uzatvorením zmluvy. Za poskytnutie úveru sa žalobca zaviazal zaplatiť žalovanému zmluvnú odmenu vo výške 1.106,- eur, ktorá predstavovala úroky za poskytnutie úveru a bola splatná ku dňu poskytnutia úveru. Podľa údajov Národnej banky Slovenska o priemerných úrokových sadzbách bola v čase poskytnutia úveru výška úrokovej sadzby pre spotrebiteľské úvery 10.24 %, z čoho vyplýva, že pri úvere vo výške 1.000,- eur by mal dlžník na úrokoch zaplatiť približne 53,- eur.
4. S poukazom na skutočnosť, že z hľadiska ochrany práv spotrebiteľa je rozhodujúci skutočný účel poskytnutia úveru, ale aj na skutočnosť, že zmluva o revolvingovom úvere bola žalobcovi predložená ako vopred formulovaná adhézna zmluva, ktorej obsah nebolo možné pred jej uzatvorením zo strany žalobcu osobitne dojednávať tak, ako je to zvyčajné pri dojednávaní záväzkov medzi podnikateľmi, súd prvej inštancie uprednostnil výklad zmluvy o revolvingovom úvere priaznivejší pre spotrebiteľa a vzťah medzi žalobcom a žalovaným posúdil ako spotrebiteľský. S ohľadom na uvedené následne súd posúdil námietku miestnej nepríslušnosti vznesenú žalovaným ako nedôvodnú. Keďže súd považoval odmenu za poskytnutie úveru za úžernú a zjavne vybočujúcu z rámca akceptovateľného z hľadiska dobrých mravov, posúdil zmluvu o revolvingovom úvere podľa § 39 Občianskeho zákonníka ako neplatnú a uložil žalovanému vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 1.035,64 eur.
5. Súd prvej inštancie predmet sporu právne posúdil podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“), § 39, § 52, § 53 ods. 6, § 54 ods. 2, § 457 zákona č. 40/1964 Z.z. Občiansky zákonník v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere a § 1 ods. 4, § 1a ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.
6. O trovách konania strán sporu rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v spojení s § 262 ods. 1 CSP a s ohľadom na úspech žalobcu v plnom rozsahu, priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
7. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu odvolanie žalovaný. Namietal, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, teda odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP. Namietané porušenie práva na spravodlivý proces videl v nepreskúmateľnosti záveru súdu prvej inštancie, že výška odplaty vybočuje z rámca dobrých mravov a preto je dohoda o zmluvnej odmene neplatnou, keďže súd podľa neho neuviedol ani len to, či zohľadnil dobu splácania, nezabezpečenie úveru a pod.. V súvislosti s namietanými nesprávnymi skutkovými zisteniami, ku ktorým dospel súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov, tvrdil, že zo žiadosti o úver vyplýva (okrem súdom uvádzaných údajov) aj to, že daná žiadosť je určená len pre podnikateľské subjekty, žalobca v nej uviedol „investičný“ účel a vyhlásil, že údaje v žiadosti sú pravdivé a zo zmluvy o revolvingovom úvere vyplýva (bod 1.1.), že žalobca čerpá úver pre účel svojho podnikania. Namietané nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie žalovaný vzhliadol v posúdení dohody o zmluvnej odmene ako neplatnej, pričom poukázal na právnu úpravu zmluvy o úvere v Obchodnom zákonníku, v súlade s ktorou zmluva o úvere nemôže byť dojednaná ako bezúročná, pretože záväzok platiť úrok ako odplatu za dočasné prenechanie peňažných prostriedkov do užívania je pojmovým znakom úverovej zmluvy a je jej podstatnou časťou. Mal za to, že ak zákon výslovne uvádza, že v prípade úrokov vyšších než sú podľa zákona alebo na základe zákona prípustné, má dlžník povinnosť platiť úrok v najvyššej prípustnej výške, jednoznačne vylučuje záver o neplatnosti dojednania o úrokoch. Na základe uvedených skutočností žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
8. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním z 22. septembra 2020. Uviedol, že počas tohto súdneho konania, ale aj v konaniach prebiehajúcich proti žalovanému na súdoch v Slovenskej republike
minimálne od roku 2008 bolo dostatočne preukázané, že žalovaný konal a koná s úmyslom získať čo najväčší zisk. Avšak podľa jeho názoru namiesto toho by sa mal žalovaný riadiť najmä smernicou Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, Občianskym zákonníkom, zákonom č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, zákonom č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a nariadením vlády Slovenskej republiky č. 238/2008 Z.z., ktorým sa ustanovuje výška, ktorú nesmie prevýšiť odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru. Na základe uvedených skutočností žalobca navrhol, aby odvolací súd rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.035,64 eur, a to do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.
9. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu v súdom určenej lehote nevyjadril.
10. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“), príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 CSP preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v súlade s ustanovením § 379 a nasl. CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. O odvolaní bolo rozhodnuté postupom podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, pričom miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia boli oznámené na úradnej tabuli súdu a na príslušnej webovej stránke najmenej 5 dní pred rozhodnutím.
11. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
12. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).
13. Súd prvej inštancie v predmetnom spore vykonal potrebné dokazovanie, na základe ktorého dospel k správnym skutkovým zisteniam a z týchto vyvodil aj správny právny záver. Odvolací súd vo vzťahu k odvolacím námietkam žalovaného uvádza nasledovné.
14. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal, že záver súdu prvej inštancie, že výška odplaty vybočuje z rámca dobrých mravov, a preto je dohoda o zmluvnej odmene neplatnou, je nepreskúmateľný, odvolací súd považuje túto jeho odvolaciu námietku za nedôvodnú. Odvolací súd poukazuje na body 38. až 41. odôvodnenia napadnutého rozsudku, v ktorých súd detailne uviedol ako dospel k takémuto záveru.
15. Žalovaný v odvolaní okrem toho namietal, že poskytnutie revolvingového úveru súviselo s podnikateľskou činnosťou žalobcu, dôkazom čoho je podľa neho to, že žiadosť o úver je určená len pre podnikateľské subjekty, žalobca v nej uviedol „investičný“ účel a vyhlásil, že údaje v nej sú pravdivé, ako aj to, že v zmluve o revolvingovom úvere je uvedené, že žalobca čerpá úver pre účel svojho podnikania.
16. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že žiadosť o úver síce obsahuje IČO pridelené žalobcovi ako fyzickej osobe - podnikateľovi, druh živnosti, dátum začatia podnikania, miesto podnikania a účel čerpania úveru - investičný, avšak zároveň obsahuje aj rodné číslo, adresu trvalého pobytu a údaj o rodinnom stave žalobcu, a to spochybňuje tvrdenie žalovaného, že úver bol poskytnutý žalobcovi na podnikateľské účely. Ak by sa strany sporu dohodli na poskytnutí úveru žalobcovi na podnikateľské účely, tak odvolací súd nenachádza racionálny dôvod pre identifikáciu žalobcu ako fyzickej osoby nepodnikateľa. Za týchto okolností má odvolací súd za to, že identifikáciou žalobcu ako fyzickej osoby nepodnikateľa žalovaný sám spochybnil tvrdenia uvádzané v odvolaní. Súčasne odvolací súd dodáva, že praktika žalovaného vytvárať dojem podnikateľského úveru uvádzaním IČa a označením účelu úveru je súdu známa z jeho rozhodovacej činnosti.
17. Čo sa týka odvolacej námietky žalovaného, že zákonná úprava zmluvy o úvere obsiahnutá v Obchodnom zákonníku jednoznačne vylučuje záver o neplatnosti dojednania o úrokoch, odvolací súd s takýmto názorom žalovaného nesúhlasí, keďže Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí, sp. zn. 1MCdo/1/2009 vyslovil právny názor, že dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy.
18. Správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách konania, ktorý odvolací súd podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP, stotožňujúc sa s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí o trovách konania, potvrdil.
19. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého žalobca ako sporová strana mal v odvolacom konaní plný úspech, teda má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % proti žalovanému, ktorý v odvolacom konaní úspech nemal. Výšku týchto trov ustáli postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
20. Rozsudok bol prijatý senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).