Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3CoCsp/14/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a sudcov JUDr. Martina Barana a JUDr. Andreja Radomského v spore žalobkyne: O. J., R.. XX.XX.XXXX, D. Q. XX/ XX, XXX XX Z., právne zastúpená: JUDr. Hedviga Gallová, advokátka, so sídlom Zámocká 26, 811 01 Bratislava, IČO: 35 526 343 proti žalovanému: POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o vydanie bezdôvodného obohatenia s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 19. 06. 2019, č. k. -48 takto jednohlasne

rozhodol:

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 % s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit.:

„I. Žalovaný j e p o v i n n ý vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 2.792,13 eur s 5,05 % ročným úrokom z omeškania od 13.11.2017 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že súd rozhodne o trovách konania uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku“.

2. Vec právne posúdil podľa ust. , , , , , , , , , , , , a podľa , , o spotrebiteľských úveroch.

3. V odôvodnení rozhodnutia okrem iného uviedol, že strany sporu dňa 04. 04. 2008 uzavreli zmluvu o úvere v zmysle a nasledujúcich ustanovení . Na základe zmluvy bol žalobkyni poskytnutý úver vo výške 100 000 Sk (3 319,39 eura) a žalobkyňa sa zaviazala za poskytnutý úver zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o poplatok (72 000 Sk), t. j. celkom 172 000 Sk (5 709,35 eura). Súčasťou zmluvy o úvere boli všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktorým bola zakomponovaná podmienka, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a. s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35922761. Dňa 15. 10. 2009 bol vydaný rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu pod sp. zn. SR XXXXX/XX, ktorým bola žalobkyňa zaviazaná zaplatiť žalovanej sumu 6 647,48 eura s úrokom z omeškania vo výške 0,25 % denne zo sumy 5 709,35 eura od 14. 09. 2008 do zaplatenia a

nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 1 126,58 eura na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXX zo dňa 04. 04. 2008. Dňa 29. 12. 2009 bola na tamojší súd podaná žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD. Uznesením Okresného súdu Poprad zo dňa 26. 08. 2015, sp. zn. súd vyhlásil exekúciu (EX 12957/09) za neprípustnú, zastavil ju a súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal. V odôvodnení tohto uznesenia sa uvádza, že rozhodcovský rozsudok bol založený na neprijateľnej rozhodcovskej doložke v spotrebiteľskej zmluve. Keďže vo veci je exekučným titulom právne neúčinný akt, ktorý vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci rozhodnúť, súdna exekúcia vedená na základe neplatnej rozhodcovskej doložky bola ako neprípustná zastavená. Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Po zastavení exekučného konania súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, PhD. dňa 26. 07. 2016 doručil žalobkyni vyúčtovanie exekučného konania v exekučnej veci sp. zn. EX 12957/2009. Ako vyplýva z predloženej listiny spolu vymáhaný nárok zo strany žalovaného predstavoval 8 167,46 eura, pričom zo strany žalovaného bola na istine vymožená suma 6 111,52 eura a na trovách súdneho exekútora bola vymožená suma 1 922,97 eura. Spolu exekučná pohľadávka predstavovala ako vymožený nárok 8 034,49 eura.

4. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd uzavrel, že žaloba o vydanie bezdôvodného obohatenia je v celom rozsahu dôvodná. Spotrebiteľská zmluva uzavretá medzi stranami sporu obsahovala neprijateľnú zmluvnú podmienku ukladajúcu spotrebiteľovi povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu vyvolanému dodávateľom. Preto rozhodcovský rozsudok je pre neprijateľnosť takejto podmienky neplatný, ako aj pre vykonanie exekúcie, pretože chýba základný predpoklad, a to právoplatný a vykonateľný exekučný titul - rozsudok. Z uvedeného preto vyplýva, že je vylúčená existencia res iudicata založená rozhodcovským konaním, a teda rozhodcovským rozsudkom. Súd posúdil ako predbežnú otázku zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzavretú medzi stranami sporu 04. 04. 2008 a vyslovil záver, že ide o úver bezúročný a bez poplatkov. Preto bola žalobkyňa povinná vrátiť žalovanému len sumu finančných prostriedkov, ktoré si od neho požičala. Akékoľvek plnenie uhradené nad rámec tejto istiny je bezdôvodným obohatením na strane žalovaného bez ohľadu na to, akým spôsobom k tomuto obohateniu došlo. V danom prípade sa vykonávali exekučné zrážky z dôchodku žalobkyne a súdny exekútor slúžil ako nástroj na ich výkon. Pre právne posúdenie nároku žalobkyne je preto podstatné len to, že došlo k presunu majetkových hodnôt zo strany žalobkyne na stranu žalovaného, pričom pre tento presun neexistoval zákonný dôvod. Žalobkyňa bola povinná žalovanému vrátiť len sumu poskytnutého úveru, teda istinu 3 319,39 eura. Prijaté plnenie zo strany žalovaného z neprípustnej, nezákonnej exekúcie je bezdôvodným obohatením na strane žalovaného. Žalobkyňa v prospech žalovaného uhradila na istine sumu 6 111,52 eura, čím na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu vo výške 2 792,13 eura, ktorú sumu musí žalovaný žalobkyni vydať. Vymožená suma 1 922,97 eura z titulu trov súdneho exekútora nie je zahrnutá v nároku žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia, aj keď súd mal za to, že trovy rozhodcovského a exekučného konania sú taktiež bezdôvodným plnením, ktoré žalovaný od žalobkyne prijal. Zároveň súd priznal žalobkyni aj úrok z omeškania z dlžnej istiny 2 792,13 eura vo výške 5,05 % ročne odo dňa podania žaloby na súde s poukazom na ust. prvá veta, a Nariadenia vlády č.

5. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ust. , a , . Žalobkyňa bola v konaní plne úspešná, a preto jej súd priznal náhradu trov konania voči neúspešnému žalovanému.

6. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný navrhujúc, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uviedol, že z rozhodcovského rozsudku je zrejmé, že rozhodcovský súd posúdil zmluvu o úvere ako platný a odplatný právny úkon a na jeho základe priznal žalovanému voči žalobcovi plnenie. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že z hľadiska res iudicata je prípadná nesprávnosť rozhodcovského rozsudku irelevantná a aj v takom prípade res iudicata naďalej existuje. Na základe právoplatného rozhodcovského rozsudku Okresný súd Poprad dňa 01. 03. 2011 vydal poverenie na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku. V priebehu exekučného konania boli vymožené peňažné prostriedky v celkovej výške 6 111,52 eura. Žalovaný opakovane dodáva, že žalobca plnil sumu 6 111,52 eura za účelom úhrady dlhu vyplývajúceho z exekučného titulu v rámci prebiehajúceho exekučného konania. V tomto štádiu exekučného konania existoval právoplatný exekučný titul, ktorý doposiaľ nebol zrušený. Doposiaľ k zrušeniu rozhodcovského rozsudku, ako aj

exekučného konania, ktorým bola žalobcovi uložená povinnosť plniť žalovanému nedošlo. Plnenie poskytnuté v súlade s povinnosťou uloženou v právoplatnom rozhodnutí príslušného štátneho orgánu nie je plnením bez právneho dôvodu alebo plnením z dôvodu, ktorý následne odpadol, a to až do doby, kedy bude právoplatné súdne rozhodnutie prípadne zrušené preto, že nárok jedného z účastníkov voči ďalšiemu účastníkovi nemal oporu v hmotnom práve. Žalobca plnil žalovanému sumu 6 111,52 eura na základe právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku. Žalobca teda žalovanému plnil to, čo bolo predmetom exekúcie, a preto túto sumu, ktorú získal žalovaný, nebolo plnením bez právneho dôvodu alebo plnenie z neplatného právneho úkonu, alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, prípadne majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Na strane žalovaného teda nedošlo k bezdôvodnému obohateniu v zmysle . Žalovaný ďalej poukázal na to, že v tomto prípade (či exekučný titul bol vydaný v súlade s právnym poriadkom, a teda či sa predmetná exekúcia bude vykonávať v celom rozsahu alebo nie), súd posudzoval vec, o ktorej už raz právoplatne rozhodol. Dikcia zákona obsiahnutá v ust. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) stanovuje súdu povinnosť preskúmať žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Poveriť exekútora vykonaním exekúcie môže súd iba v prípade, že nezistil žiaden rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie, alebo exekučného titulu so zákonom. V opačnom prípade žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. K otázke udeleného poverenia žalovaný uviedol, že po doručení návrhu na vykonanie exekúcie zo strany oprávneného, súdny exekútor požiadal Okresný súd Poprad o udelenie poverenia a súd poverenie vydal. Z uvedeného vyplýva, že pri rozhodovaní o udelení poverenia súdnemu exekútorovi súd uznal exekučný titul za súladný, a preto následne udelil súdnemu exekútorovi poverenia na vykonanie exekúcie. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na judikatúru Ústavného súdu SR, uznesenie zo dňa 23. 11. 2011, č. k. -19, ktorý v odôvodnení konštatoval, že súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu, v ktoromkoľvek štádiu u začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť. Okrem toho poukázal aj na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR, ktorý v rozhodnutí publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R58/1997 uviedol, že „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená“. V zmysle uvedeného žalovaný má za to, že žaloba o vydanie bezdôvodného obohatenia je nedôvodná.

7. Žalobkyňa k podanému odvolaniu navrhla rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a priznať žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania. Žalobkyňa má za to, že všetky skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke sú správne a majú oporu vo vykonanom dokazovaní. Súd prvej inštancie použil správne právne predpisy, správne ich aj vyložil a na danú skutkový stav ich aj správne aplikoval. Posúdenie toho, či ide o spotrebiteľský vzťah podľa judikatúry ESD sa netýka iba formálno-právnych hľadísk, ale aj materiálnej stránky, t. j. povahy a cieľa daného konkrétneho zmluvného dojednania, teda stav, ktorý vyjadruje potrebu ochrany spotrebiteľa.

8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( , ďalej len „CSP“) vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. , a , vec prejednal bez nariadenia pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

9. Podľa ust. , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“).

10. Podľa ust. , neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

11. Podľa ust. , , zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich

práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

12. V zhode so súdom prvej inštancie, ani odvolací súd v predmetnej veci nemal pochybnosti o tom, že právny vzťah medzi stranami sporu založený zmluvou o úvere zo dňa 04. 04. 2008 je vzťahom spotrebiteľským v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení, pretože nepochybne ide o spotrebiteľský úver v zmysle , nakoľko ide o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov vo forme úveru.

13. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil aj správny právny záver. Ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré odkazuje a len pre zdôraznenie dodáva.

14. V predmetnej veci je nesporné, že strany sporu 04. 04. 2008 uzatvorili zmluvu o úvere č. XXXXXXX, na základe ktorej žalovaný ako nebankový subjekt poskytol žalobkyni úver vo výške 100 000 Sk (3 319,39 eura) za poplatok - odplatu 72 000 Sk (2 389,90 eura), ktorý sa žalobkyňa zaviazala uhradiť v 10.mesačných splátkach po 17 200 Sk (570,93 eura) počnúc dňom 09. 05. 2008. Celkovo sa žalobkyňa zaviazala zaplatiť žalovanému za poskytnutý úver 5 709,30 eura. Žalobkyňa z titulu zmluvy o úvere uhradila súdnemu exekútorovi celkom 8 034,49 eura, z čoho istina vymáhaného nároku v prospech žalovaného predstavovala 6 111,52 eura. Uznesením Okresného súdu Poprad č. k. -35 zo dňa 26. 08. 2015 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. -71 zo dňa 07. 04. 2016 bolo exekučné konanie zastavené z dôvodu vyhlásenia exekúcie za neprípustnú a dňa 26. 07. 2016 súdny exekútor vydal písomné vyúčtovanie predmetného exekučného konania, z ktorého vyplýva, že žalobkyňa plnila žalovanému celkom sumu 6 111,52 eura (č. l. 5 spisu).

15. Pokiaľ ide o vrátenie bezdôvodného obohatenia, je potrebné konštatovať, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, nakoľko z obsahu spisu vyplýva, že v spotrebiteľskej zmluve č. XXXXXXX nie je uvedená ročná percentuálna miera nákladov predmetného spotrebiteľského úveru (RPMN), čo spôsobuje, že v zmysle , , účinného v čase uzavretia predmetnej zmluvy medzi stranami sporu, je potrebné takýto úver považovať za bezúročný a bez poplatkov.

16. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie správne posúdil ako predbežnú otázku týkajúcu sa charakteru zmluvy o spotrebiteľskom úvere, keď vyslovil záver, že ide o úver bezúročný a bez poplatkov. Na základe takéhoto záveru je zrejmé, že plnenie žalobkyne nad rámec skutočne poskytnutých finančných prostriedkov je bezdôvodným obohatením na strane žalovaného, a to bez ohľadu na to, akým spôsobom k tomuto obohateniu došlo. Z tohto dôvodu, pokiaľ sa vykonávali zrážky z dôchodku žalobkyne, išlo o výkon prostredníctvom exekútora na základe rozhodcovského rozsudku, ktorý bol založený na neprijateľnej rozhodcovskej doložke v spotrebiteľskej zmluve, ktorá podľa je neplatná z dôvodu neprijateľnej zmluvnej podmienky, a teda nevyvoláva žiadne právne účinky.

17. Už v minulosti v právnej veci práve žalovaného Krajský súd v Prešove explicitne v rozsudku sp. zn. zo dňa 18. 06. 2013 konštatoval, že právoplatný rozhodcovský rozsudok naplnenie predstavuje prekážku rozsúdenej veci v konaní, nie však rozsudok založený na neprijateľnej rozhodcovskej doložke (porov. „nulitný rozhodcovský rozsudok“ nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci, uznesenie Krajského súdu v Trnave zo dňa 31. 05. 2012, č. k. -39). Predmetný rozsudok bol podrobený kontrole ústavnosti. Ústavný súd SR tento záver neoznačil za ústavne nekomformný, pritom išlo o zásadnú právnu otázku s dopadom na výsledok súdneho sporu (porov. uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 22. 01. 2014). Tento záver bol prijatý i Najvyšším súdom SR v uznesení sp. zn. zo dňa 09. 02. 2012, cit.: „ak v určitej veci nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Keby exekučný súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu rozhodnutia nevykonateľného, majúceho účinky paktu.“. Obdobne tiež uznesenie NS SR sp. zn. zo dňa 16. 01. 2013, cit.: „v prípade, ak exekučným titulom má byť rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktorý nemal právomoc na jeho vydanie, považuje právna teória i súdna prax takéto rozhodnutie za zdanlivé, ničotné (nulitné - paakt,

teda z právneho hľadiska za neexistujúce a nikoho nezaväzujúce. Obdobné dôsledky treba priznať aj rozhodnutiu iného orgánu, ak tento orgán nemal právomoc ho vydať, pokiaľ to právna úprava nevylučuje. Rozhodnutie postihnuté nedostatkom právomoci orgánu, ktorý ho vydal, tak nie je spôsobilé ani založiť prekážku rei iudicata“.

18. Teda aj v predmetnej veci bol rozhodcovský rozsudok založený na neprijateľnej rozhodcovskej doložke, čo má za následok, že tento rozhodcovský rozsudok je nulitným právnym aktom, ktorý nezaložil prekážku rei iudicata. Spotrebiteľ v predmetnej rozhodcovskej doložke nemá na výber, ak bude žalovaný na rozhodcovskom súde. Odvolací súd nevidí dôvod na odklon ani od spoločného stanoviska občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove zo dňa 27. 09. 2010. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad (č. l. 3 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Podstatnou individuálne nevyjednanej zmluvnej klauzuly je skutočnosť, že bola vopred dodávateľom naformulovaná bez možnosti zmeny jej obsahu. Vyhodnotenie rozhodcovských doložiek používaných práve žalovaným v spotrebiteľských zmluvách ako neprijateľných a neplatných je žalovanému známe z početných rozhodnutí Krajského súdu v Prešove (napr. , , ).

19. Odvolaciemu súdu je z jeho činnosti známe, že žalovaný dlhodobo ignoruje právnu úpravu zameranú na ochranu spotrebiteľov (absencia obligatórnych náležitosti zmluvy, uvádzanie neprijateľných zmluvných podmienok v zmluve, ako napr. rozhodcovská doložka, administratívny poplatok, dohoda o vyplnení zmenky a pod). Uvedené sa nedá hodnotiť inak ako konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu. Aj keby súd pripustil, že žalovaný nechcel dojednať zmluvu so žalobkyňou v snahe získať prospech, ťažko možno uveriť, že žalovaný nevedel, čo môže takýmto konaním spôsobiť a pre prípad, že sa tak stane, že s tým nebol uzrozumený.

20. Dôsledkom prijatia plnenia bez právneho dôvodu je vznik povinnosti žalovaného vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie v zmysle zásad uvedených v ust. § a nasl. . Žalobkyňa z titulu poskytnutého úveru mala žalovanému vrátiť len sumu poskytnutej istiny, teda sumu 3 319,39 eura. Celkovo žalobkyňa v prospech žalovaného uhradila na istine sumu 6 111,52 eura, a preto rozdiel medzi touto sumou a istinou poskytnutého úveru vo výške 2 792,13 eura predstavuje bezdôvodné obohatenie žalovaného, ktoré musí žalobkyni vydať.

21. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil otázku vydania bezdôvodného obohatenia aj čo sa týka nárokov z exekučného konania, ktoré bolo právoplatne zastavené, pretože prijatie akéhokoľvek plnenia z neprípustnej a nezákonnej exekúcie je bezdôvodným obohatením v zmysle , .

22. Správnemu výroku o povinnosti žalovaného vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie zodpovedá aj správny výrok o trovách konania. Za daného stavu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie a v súvisiacom výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdil postupom podľa , .

23. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. , a . V odvolacom konaní úspešnej žalobkyni súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % voči neúspešnému žalovanému, pričom o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie.

24. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).