Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20Co/60/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a sudcov JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Viery Kandrikovej v právnej veci žalobcu: Plasma Energy, s.r.o., Rudlovská cesta 53, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 463 414, zast.: JUDr. Martin Dianiška, advokát, Slnečná 42, 974 04 Banská Bystrica proti žalovanému: Mesto Vranov nad Topľou, Dr. C. Daxnera 87, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 00 332 933, zast.: JUDr. Ing. Michal Plenta, advokát, Sídlisko Okulka 19/42, 093 01 Vranov nad Topľou, o určenie, že nájomný vzťah trvá a náhradu škody, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou sp.zn. -172 zo dňa 19.12.2018 takto

rozhodol:

I. Potvrdzuje sa rozsudok vo výrokoch I. a II.

II. Náhrada trov odvolacieho konania sa stranám sporu nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že: „I. Súd určuje, že nájomný vzťah založený medzi žalobcom ako nájomcom a žalovaným ako prenajímateľom nájomnou zmluvou zo dňa 05.11.2014, ktorej bolo pridelené interné číslo žalovaného, č. XXXX/XXXX/OMM trvá. II. Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, ktoré trovy je povinný zaplatiť žalovaný a o ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. III. Súd žalobu žalobcu pokiaľ sa týka náhrady škody vylučuje na samostatné konanie.“

Prvoinštančný súd svoje rozhodnutie okrem iného odôvodnil tým, že žalobca sa podanou žalobou domáhal proti žalovanému, aby súd určil, že nájomný vzťah založený medzi žalobcom ako nájomcom a žalovaným ako prenajímateľom nájomnou zmluvou zo dňa 05.11.2014, ktorej bolo pridelené interné číslo žalovaného č. XXX/XXXX/OMM trvá. Žalobca vo svojej písomnej žalobe uviedol, že v právnom postavení nájomcu uzavrel dňa 05.11.2014 so žalovaným v právnom postavení ako prenajímateľa nájomnú zmluvu, predmetom ktorej je nájom pozemku, parcela č. XXXX/XX o výmere XXXX m2, zapísaného na LV č. XXXX, k.ú. F. nad A.. Nájomná zmluva nadobudla platnosť dňom jej uzavretia a účinnosť dňom nasledujúcom po dni jej uzavretia, t.j. dňa 07.11.2014. Žalobca poukázal na čl. II. ods. 1 tejto nájomnej zmluvy, ako aj na čl. V. ods. 1 nájomnej zmluvy a čl. VI. ods. 1 nájomnej zmluvy, ktoré upravujú nájom nehnuteľnosti a účel nájmu pre výstavu a umiestnenie závodu na spracovanie a zhodnotenie nepoužiteľných elektrických a elektronických zariadení vyprodukovaných v regióne východného Slovenska. Nájomná zmluva bola uzavretá na dobu určitú, ktorá je 12 rokov. Ďalej žalobca poukázal, že uznesením mestského zastupiteľstva č. XXX/XXXX bod A/XX zo dňa 22.05.2014 mestské zastupiteľstvo schvaľuje zámer na nájom časti pozemku parc. č. XXXX/XX a časti pozemku parc. č. XXXX/XX o celkovej výmere XX XXX m2 na dobu nájmu 12 rokov s predkupným právom 1,- € za m2.

Uznesením mestského zastupiteľstva č. XXX/XXXX bod A/XX zo dňa 26.06.2014 mestské zastupiteľstvo schvaľuje nájom pozemku parc. č. XXXX/XX vo výmere XXXX mX a pozemku parc. č. XXXX/XX o výmere XXXX m2 pre žalobcu. Po tomto na základe nepresných a zavádzajúcich informácií na 7. mimoriadnom zasadnutí mestského zastupiteľstva vo F. nad A. konaného 11.06.2015 mestské zastupiteľstvo zrušilo uznesenie mestského zastupiteľstva č. XXX/XXXX, ako aj uznesenie mestského zastupiteľstva č. XXX/XXXX. Na základe rokovania strán primátor mesta - žalovaného, nepodpísal vyššie uvedené uznesenia mestského zastupiteľstva, následne na to na 9. mimoriadnom zasadnutí mestského zastupiteľstva vo F. nad A., konaného dňa 15.07.2015 bolo prijaté uznesenie, ktorým sa potvrdzujú vyššie uvedené zrušujúce uznesenia. Zároveň primátor mesta bol požiadaný skončiť zmluvný vzťah so žalobcom založený nájomnou zmluvou. Na základe toho bolo žalobcovi dňa 20.07.2015 emailom doručený text dohody o ukončení platnosti nájomnej zmluvy s tým, že listom žalovaného zo dňa 12.08.2015 bolo žalobcovi oznámené, že dôvodom na ukončenie zmluvného vzťahu sú uznesenia mestského zastupiteľstva č. XX/XXXX/AX/XB. Žalovaný listom zo dňa 06.10.2015 od nájomnej zmluvy odstúpil s odôvodnením, že podľa čl. XII. bod 6 nájomnej zmluvy sa za podstatné porušenie zmluvy považuje užívanie predmetu nájmu nájomcom v rozpore s čl. V tejto zmluvy. Žalobca vo svojej písomnej žalobe ďalej uviedol, že nesúhlasí s tým, že akokoľvek, nieto ešte podstatne porušil nájomnú zmluvu. Ďalej tvrdí že nebol a nie je daný dôvod na odstúpenie od nájomnej zmluvy v zmysle ustanovenia čl. XII bodu 1 písm. d) a že žalobca ako nájomca neužíval a neužíva predmet nájmu v rozpore s čl. V nájomnej zmluvy. Ďalej žalobca poukázal na tú skutočnosť, že predmet nájmu do dnešného dňa z dôvodu nevyhnutnej projektovej - predrealizačnej prípravy nezačal užívať a neužíva a prakticky ani neprevzal predmet nájmu. Snaha žalovaného akokoľvek ukončiť nájomný vzťah so žalobcom a vyhovieť tak vyššie uvedeným uzneseniam mestského zastupiteľstva je pravdepodobne motívom odstúpenia od nájomnej zmluvy. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca ako nájomca v zmysle nájomnej zmluvy zo dňa 05.11.2014 v dôsledku konania žalovaného ako prenajímateľa do dnešného dňa predmet nájmu vôbec nezačal užívať, žiaden závod alebo prevádzku na prenajatom pozemku nevybudoval a nezačal žiadnu činnosť v zmysle nájomnej zmluvy. Ďalej žalovaný ako prenajímateľ predtým, než odstúpil od nájomnej zmluvy, neposkytol žalobcovi ako nájomcovi primeranú lehotu na prípadnú nápravu. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal aj na stanovisko Ministerstva životného prostredia SR z ktorého vyplýva, že Ministerstvu životného prostredia SR bolo doručené stanovisko Mesta Vranov nad Topľou k navrhovanej činnosti žalobcu (list č. 156/2015 zo dňa 21.10.2015), v ktorom liste je uvedené, že Mesto Vranov nad Topľou nemá pripomienky k predloženej správe o hodnotení činnosti výroby žalobcu. Vzhľadom na to, že žalobca v dôsledku konania žalovaného ani ku dnešnému dňu neužíva predmet nájmu dohodnutým spôsobom v Nájomnej zmluve zo dňa 05.11.2014, nemohol ani podstatným spôsobom porušiť nájomnú zmluvu, naviac žalovaný pred tým, než od nájomnej zmluvy odstúpil, neposkytol možnosť žalobcovi primeranú lehotu na nápravu nie kratšiu ako 30 dní, ktorá podmienka bola dohodnutá účastníkmi v Nájomnej zmluve zo dňa 05.11.2014. Naopak, Mesto Vranov nad Topľou ako žalovaný v tomto konaní predkladal Ministerstvu životného prostredia SR súhlasné stanovisko s tým, že nemá pripomienky k Správe o hodnotení technológie žalobcu ako celku na plazmové spracovanie odpadov prevažne z elektrických a elektronických zariadení. Samotný žalovaný vo svojich vyjadreniach uvádza, že dňa 05.11.2014 bola uzavretá nájomná zmluva na základe Uznesenia Mestského zastupiteľstva vo Vranove nad Topľou č. XXX/XXXX zo dňa 22.05.2014. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť z toho dôvodu, že Mestské zastupiteľstvo vo Vranove nad Topľou na svojom rokovaní dňa 15.07.2015 prijalo uznesenie č. XX/XXXX, ktorým zrušilo predchádzajúce uznesenie Mestského zastupiteľstva zo dňa 27.05.2014. Na základe tohto uznesenia žalovaný predložil žalobcovi Dohodu o ukončení zmluvného vzťahu, ktorú dohodu však žalobca neakceptoval. Žalovaný poukázal na to, že žalobca podstatným spôsobom porušil zmluvné podmienky. Ako to vyplýva z výpisu zo zápisnice z 36. zasadnutia Mestského zastupiteľstva vo Vranove nad Topľou konaného 22.05.2014, na tomto zastupiteľstve vystúpil aj zástupca firmy žalobcu, kde uviedol a špecifikoval činnosť žalobcu, ďalej špecifikoval technológiu spracovania elektronického odpadu a všetko čo s tým súvisí a po tomto bolo prijaté uznesenie, podľa ktorého Mestské zastupiteľstvo schvaľuje zámer na nájom časti pozemku, parcela č. XXXX/XX. Za uvedené uznesenie hlasovalo za 22 poslancov, nehlasoval 1. Námietku žalovaného v tom smere, že nie je možné žalobou súkromno-právnej povahy podanej podľa ukladať povinnosť pre žalovaného ako orgánu verejnej moci, lebo takýto rozsudok je nevykonateľný a že uvedené možno docieliť v rámci správneho konania súd neuznal, nakoľko v danom prípade je nepochybne preukázané, že bola medzi účastníkmi uzavretá Nájomná

zmluva dňa 05.11.2014, že táto nadobudla platnosť. Ďalej že listom zo dňa 06.10.2015 (čl. 40) žalovaný odstúpil od Nájomnej zmluvy zo dňa 05.11.2014. Žaloba žalobcu je teda dôvodná. V danom prípade súd posudzoval platnosť odstúpenia žalovaného od nájomnej zmluvy, ktoré odstúpenie žalovaný urobil listom zo dňa 06.10.2015. V tomto písomnom odstúpení od nájomnej zmluvy žalovaný poukazoval na to, že žalobca predložil Ministerstvu životného prostredia SR zámer - Technologický celok na plazmové spracovanie odpadov prevažne z elektrických a elektronických zariadení v lokalite Vranov nad Topľou s tým, že zo zámeru na str. 6 vyplýva, že účelom navrhovanej činnosti je vybudovanie zariadenia na plazmové spracovanie rôznych druhov odpadov obsahujúcich materiálovo hodnotné zložky, najmä farebné kovy ako napr. meď, hliník, cín, zinok. Spracovaný odpadový materiál bude pochádzať v prevažnej miere z odpadov z elektrických a elektronických zariadení. Mesto Vranov podľa čl. XII bodu 1, písm. d) nájomnej zmluvy odstupuje od nájomnej zmluvy, nakoľko nájomca podstatne porušil zmluvné podmienky. Zo zámeru a správy o hodnotení činnosti vyplýva, že činnosť nájomcu bude spočívať v spracovaní rôznych druhov odpadov pochádzajúcich nielen z elektrických a elektronických zariadení, čo je v rozpore s účelom nájmu. Takto písomné odstúpenie žalovaného od nájomnej zmluvy, ktoré urobil listom zo dňa 06.10.2015 súd vyhodnotil ako neurčité, nezrozumiteľné a navzájom si odporujúce. Súd nemohol uznať dôvod odstúpenia od nájomnej zmluvy žalovaného v tom smere, že z investičného zámeru žalobcu vyplýva, že cieľom projektu je vybudovanie malej výrobnej spoločnosti regionálneho významu, ktorá zabezpečí spracovanie a zhromažďovanie nepoužiteľných elektrických a elektronických zariadení vyprodukovaných v regióne východného Slovenska, pretože v zmysle už vyššie uvedeného čl. V ods. 1 Nájomnej zmluvy zo dňa 05.11.2014 je uvedené, že účelom nájmu je výstavba a umiestnenie závodu na spracovanie a zhodnotenie nepoužiteľných elektrických a elektronických zariadení vyprodukovaných v regióne východného Slovenska pre nájomcu a prevádzkovanie podnikateľskej činnosti nájomcu, ktorá bude spočívať v spracovaní a zhodnotení nepoužiteľných elektrických a elektronických zariadení. To znamená, že žalovaný uzavrel so žalobcom Nájomnú zmluvu zo dňa 05.11.2014, kde presne zadefinovali účastníci tejto nájomnej zmluvy účel nájmu s tým, že tento účel nájmu zo strany žalobcu nebol ničím preukázateľne porušený a činnosť, resp. účel nájmu, ktorý chce prevádzkovať žalobca, odsúhlasilo aj Ministerstvo životného prostredia vo svojich rozhodnutiach. Žalobu žalobcu teda považoval súd za opodstatnenú v časti, pokiaľ sa týka výroku, že nájomný vzťah podľa Nájomnej zmluvy zo dňa 05.11.2014 trvá. Z dokazovania, ktoré bolo vykonané pred súdom, súd nezistil, akým konaním a v čom porušil žalobca Nájomnú zmluvu zo dňa 05.11.2014. Žalobca do dnešného dňa nezačal predmet nájomnej zmluvy užívať a teda ho ani nemohol užívať v rozpore s predmetom nájmu. Z dokazovania vyplýva, že žalovanému bolo v čase uzatvárania Nájomnej zmluvy zo dňa 05.11.2014 známy účel nájmu a toto všetko schválilo aj Mestské zastupiteľstvo mesta Vranov nad Topľou. Žalobca nemohol požiadať ani o vydanie stavebného povolenia, aby začal realizovať svoj zámer a účel nájmu uvedený v Nájomnej zmluve zo dňa 05.11.2014, nakoľko listom zo dňa 06.10.2015 (č.l. 40) žalovaný odstúpil od nájomnej zmluvy. Žiadny Stavebný úrad by za tejto situácie, keď žalovaný odstúpil od nájomnej zmluvy, nevydal pre žalobcu nejaké stavebné povolenie. Je treba tiež zdôrazniť, že žalobca riadne plnil nájomnú zmluvu v tom smere, že platil dohodnuté nájomné žalovanému. Zo strany žalobcu súd nezistil žiadne porušenie nájomnej zmluvy, ktorú uzavrel so žalovaným zo dňa 05.11.2014.

O trovách konania rozhodol podľa .

2. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný, ktorý navrhol odvolaciemu súdu, aby rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Poukázal na to, že dňa 05.11.2014 bola uzatvorená nájomná zmluva medzi stranami sporu a účelom nájmu bola výstavba a umiestnenie závodu na spracovanie a zhodnotenie nepoužiteľných elektrických a elektronických zariadení vyprodukovaných v regióne východného Slovenska pre nájomcu a prevádzkovanie podnikateľskej činnosti nájomcu, ktorá bude spočívať v spracovaní a zhodnotení nepoužiteľných elektrických a elektronických zariadení v zmysle jeho podnikateľského zámeru, ktorý tvoril prílohu č. 1 tejto zmluvy. V tejto zmluve sa, že uvedený charakter výroby bude zachovaný po celú dobu trvania právneho vzťahu založeného touto zmluvou. Podľa prílohy predmetnej zmluvy - Cieľom projektu je vybudovanie malej výrobnej spoločnosti regionálneho významu. ktorá zabezpečí spracovanie a zhodnotenie nepoužitých elektrických a elektronických zariadení vyprodukovaných v regióne východného Slovenska. Podľa názoru odvolateľa celé obdobie užívania prenajatej nehnuteľností je možné rozdeliť na niekoľko úsekov, navzájom

na seba nadväzujúcimi:

a) uzatvorenie nájomnej zmluvy b) predloženie žiadosti o posúdenie vplyvov na životné prostredie na Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky c) posudzovanie vplyvov na životné prostredie d) stavebné konanie e) realizácia zámeru f) vlastná činnosť zariadenia. Odvolateľ nemôže súhlasiť s tvrdením súdu v bode 27, pretože podľa jeho názoru komplex jednotlivých plnení zmluvných povinností nájomcu nie je možné zúžiť len na platenie nájomného. Nájomný vzťah zahŕňa oveľa širšiu problematiku vzájomných vzťahov a to nielen platenie nájomného, ale aj dodržiavanie iných dohodnutých podmienok. Účel na aký bol predmet nájmu poskytnutý žalobcovi je presne a určito definovaný v čl. V. nájomnej zmluvy. Tento článok nepripúšťa iný a tobôž rozširujúci výklad, tak ako sa o to pokúsil žalobca svojim následným konaním. Podľa názoru odvolateľa uznesením o zrušení uznesenia č. 38/2015/A1,2,B došlo k strate akéhokoľvek právneho základu existencie nájomnej zmluvy zo dňa 05.11.2014. Odvolateľ trvá na tom, že v civilnom sporovom konaní nie je možné rozhodovať o platnosti alebo neplatnosti uznesenia mestského zastupiteľstva. Ďalej zotrval na jeho stanovisku tak ako je uvedené v bode 24 rozsudku s tým, že bez existencie platného uznesenia o prenájme pozemku nemôže existovať platne uzatvorená nájomná zmluva. S tvrdením súdu o vyhodnotení odstúpenia žalovaného od nájomnej zmluvy ako neurčitého a nezrozumiteľného a navzájom si odporujúceho nesúhlasil, pretože podľa jeho názoru je nepreskúmateľné. Súd prvej inštancie neuviedol konkrétne v čom vidí neurčitosť, nezrozumiteľnosť a vzájomnú odporovateľnosť odstúpenia od zmluvy. Odvolateľ uviedol, že ako dôvod odstúpenia bol zjavný rozpor medzi tým čo nájomca prezentoval ako účel nájmu (čo chce spracovávať a čo bude reálne spracovávať v predmetnom závode). Takto to bolo vyhodnotené aj mestským zastupiteľstvom. Odvolateľ sa v ďalšom domnieva, že žalobca porušil predmetnú zmluvu podstatným spôsobom a preto od predmetnej zmluvy aj písomne odstúpil dňa 06.10.2015. V správe o hodnotení činnosti sa uvádza, že sa jedná o technologický celok na plazmové spracovanie rôznych druhov odpadov obsahujúcich materiálovo hodnotné zložky, najmä farebné kovy, napr. meď, hliník, cín, zinok. Spracovávaný odpadový materiál bude v prevažnej miere z odpadov z elektrických a elektronických zariadení (ďalej len „OEEZ). Táto správa bola doručená z Ministerstva životného prostredia SR mestu Vranov nad Topľou dňa 23.09.2015. Odvolateľ má za to, že činnosti uvedené v správe o hodnotení činnosti je v rozpore s uzatvorenou nájomnou zmluvou zo dňa 05.11.2014. Predmet činnosti v tejto správe je iný a možno povedať aj oveľa širší ako je uvedené v nájomnej zmluve. V ďalšom poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo dňa 30.06.2009 s tým, že neexistencia dôvodov odstúpenia uvedených v odstúpení preto nevylučuje platnosť odstúpenia z iných skutočne existujúcich dôvodov.

3. Podľa podania zo dňa 30.12.2014 bol zámer činnosti definovaný takto: „technologický celok na plazmové spracovanie odpadov, prevažne z elektrických a elektronických zariadení“, ktorú plánujeme vykonávať v meste Vranov nad Topľou, na čo aj Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky dňa 04.07.2016 vydalo záverečné stanovisko podľa definovaného zámeru činnosti. Odvolateľ dal do pozornosti to, že záverečné stanovisko bolo vydané Ministerstvom životného prostredia SR až po odstúpení od nájomnej zmluvy dňa 05.11.2014, t.j. v období, keď už medzi žalobcom a žalovaným neexistoval žiadny nájomný vzťah. Ďalej poukázal na to, že ak by v nájomnej zmluve bol uvedený účel tak ako je zadefinovaný v následných podaniach žalobcu, že technologický celok na plazmové spracovanie odpadov prevažne z elektrických a elektronických zariadení, ktorú plánujeme vykonávať v meste Vranov nad Topľou tak by mestské zastupiteľstvo mesta Vranov nad Topľou nikdy neudelilo súhlas na uzatvorenie takejto nájomnej zmluvy. Žalobca mal podľa názoru odvolateľa pri podaní nazvaným ako predloženie zámeru činnosti striktne dodržiavať ustanovenia podpísanej zmluvy. Žalovaný vyhodnotil rozpor uvedený v nájomnej zmluve zo dňa 05.11.2014 následnými krokmi nájomcu ako porušenie tejto zmluvy podstatným spôsobom. Teda deklarovaný zámer v zmluve bol iný ako v skutočnosti spoločnosť Plasma Energy, s.r.o. sledovala. Podľa jeho názoru je evidentný rozdiel medzi účelom nájmu definovanom v nájomnej zmluve „spracovanie a zhodnotenie nepoužiteľných elektrických a elektronických zariadení“ a zväčšeným a teda iným rozsahom navrhovanej činnosti uvedených v predloženom zámere činnosti na Ministerstve životného prostredia SR zo dňa 30.12.2014 „spracovanie odpadov prevažne z elektrických a elektronických zariadení.“ V ďalšom poukázal na záverečné stanovisko Ministerstva životného prostredia SR zo dňa 04.07.2016 z pohľadu dodržania ustanovení nájomnej zmluvy zo dňa 05.11.2014 z ktorého je zrejmé, že rozsah spracovávaných

odpadov v záverečnom stanovisku je iný ako žalobca požadoval pri uzatvorení nájomnej zmluvy. Mesto Vranov nad Topľou má za to, že žalobca ako nájomca už pri schvaľovaní nájomnej zmluvy sledoval iný cieľ ako je vybudovanie malej výrobnej spoločnosti regionálneho významu, ktorá zabezpečí spracovanie a zhodnotenie nepoužitých elektrických a elektronických zariadení vyprodukovaných v regióne východného Slovenska. Nesúhlasil s konštatovaním súdu prvej inštancie v bode 20 rozsudku, že žalovaný ako by vyjadril súhlas, aby žalobca pokračoval v nájomnom vzťahu tým, že žalovaný zaslal Ministerstvu životného prostredia SR list, z ktorého súd vyvodil nasledovný záver. Práve naopak, v danom prípade treba rozlišovať kto takéto podanie zo dňa 21.10.2015 urobil. Mestské zastupiteľstvo si vyhradilo svoje právomoci pri nakladaní s majetkom mesta. Žiadny iný orgán mesta nemá takúto kompetenciu aby dokázal zrušiť uznesenie zastupiteľstva o nakladaní s majetkom mesta. Predmetné stanovisko individuálneho zamestnanca mestského úradu teda k ničomu nezaväzuje. Z opatrnosti vzniesol námietku premlčania nároku na náhradu škody, ktorú si mal žalobca uplatniť v 2-ročnej lehote podľa odo dňa odstúpenia od zmluvy 06.10.2015. Zmenu žaloby v tomto smere žalobca podal na súd až dňa 21.03.2018. Uplatnený nárok na náhradu škody bol podaný podľa jeho názoru po lehote.

4. K odvolaniu žalobcu sa žalovaný nevyjadril.

5. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním ktoré mu predchádzalo podľa zásad upravených v ust. a nasl. a zistil, že odvolanie žalovaného je neopodstatnené.

6. Súd prvej inštancie zistil správne skutkový stav, správne z neho vyvodil právne závery, vo veci samej aj správne rozhodol, pričom odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie vo výroku vo veci samej.

7. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky ).

8. V tejto súvislosti je právne významné ustanovenie , podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil a aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

9. Daná právna vec je nepochybne vec sporová, v ktorej sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana sporu má jednak povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosť označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana sporu nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia, a že z toho dôvodu muselo byť rozhodnutie vo veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť vo veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, či už z dôvodu nečinnosti strany sporu, ktorá nesplnila povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec.

10. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán sporu. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré museli byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena.

11. Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci ( ). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 14. 9. 2011, sp. zn. .

12. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, je potrebné rozumieť výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ust. ( ), pretože súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov nevyplynuli ani inak v konaní nevyšli najavo, pretože súd opomenul rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli za konania najavo, alebo pretože v hodnotení dôkazov, popr. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov konania, alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti, je logický rozpor alebo ak hodnotenie dôkazov odporuje ust. až 135 (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky vo veci ).

13. Odvolací súd vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov ( , resp. CSP) poukazuje na to, že hodnotenie dôkazov môže robiť len súd, ktorý ich vykonal. Základom hodnotiaceho postupu sudcu by okrem ľudských a odborných skúseností mali byť pravidlá logického myslenia, ktoré tradičná logika formuluje do základných logických zásad. Ide o zásadu totožnosti, ktorá vyžaduje, aby sa v určitej úvahe zachovával rovnaký význam použitých výrazov, zásadu vylúčeného sporu, ktorá vyžaduje, že v tom istom čase a za tých istých podmienok nemôže zároveň platiť nejaké tvrdenie a jeho protiklad, zásadu vylúčenia tretieho, podľa ktorej z dvoch protikladných tvrdení musí byť jedno pravdivé, a zásadu dostatočného dôvodu, ktorá vyžaduje, aby každé pravdivé tvrdenie bolo dostatočne odôvodnené (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci ).

14. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na znenie článku V. nájomnej zmluvy, kde účelom nájmu je výstavba a umiestnenie závodu na spracovanie a zhodnotenie nepoužiteľných elektrických a elektronických zariadení vyprodukovaných v regióne východného Slovenska pre nájomcu a prevádzkovanie podnikateľskej činnosti nájomcu, ktorá bude spočívať v spracovaní a zhodnotení nepoužiteľných elektrických a elektronických zariadení v zmysle jeho podnikateľského záveru, ktorý tvorí prílohu č. 1 tejto zmluvy. Uvedených charakter výroby bude zachovaný po celú dobu trvania právneho vzťahu založeného touto zmluvou. Nájomca nie je oprávnený dať predmet nájmu alebo jeho časť do podnájmu tretej osobe bez súhlasu prenajímateľa. Podľa článku X. ods. 3 nájomnej zmluvy nájomca je oprávnený, v súlade s účelom nájmu ako je definovaný v článku V. tejto nájomnej zmluvy, používať predmet nájmu len spôsobom dohodnutým v tejto zmluve. Pri zmene účelu nájmu je povinný požiadať o súhlas prenajímateľa. Z uvedeného teda jednoznačne vyplýva, že zmluvné strany už pri koncipovaní zmluvy o nájme si upravili a počítali s tým, že definovaný účel nájmu v článku V. nájomnej zmluvy možno používať predmet nájmu len spôsobom dohodnutým v tejto zmluve, avšak pri prípadnej zmene účelu nájmu bola dohodnutá povinnosť nájomcu požiadať o súhlas prenajímateľa so zmenou účelu nájmu tak, ako je definovaný v článku V.

15. To, že žalobca požiadal Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky v rámci schvaľovacieho procesu o predloženom zámere činnosti „spracovanie odpadov prevažne z elektrických a elektronických zariadení“ (č.l. 41 spisu) bez ďalšieho neznamená, že došlo k podstatnému porušeniu nájomnej zmluvy. Z tohto pohľadu je odstúpenie od nájomnej zmluvy predčasné.

16. V danom prípade je potrebné prisvedčiť súdu prvej inštancie, že žalobca ako nájomca v zmysle nájomnej zmluvy v dôsledku konania žalovaného ako prenajímateľa doposiaľ predmet nájmu vôbec nezačal užívať, žiaden závod alebo prevádzku na prenajatom pozemku nevybudoval a nezačal žiadnu činnosť v zmysle nájomnej zmluvy. Zásadné v prejednávanej veci je, že ak sa žalovaný nechopil nájmu, nemohol podstatným spôsobom porušiť ani podmienky nájmu, navyše žalovaný neposkytol žalobcovi primeranú lehotu na nápravu tak ako bola dohodnutá v nájomnej zmluve (článok XII. ods. 4 nájomnej zmluvy).

17. Námietku žalovaného v odvolaní, že v civilnom sporovom konaní nie je možné rozhodovať o platnosti alebo neplatnosti uznesenia mestského zastupiteľstva odvolací súd vyhodnotil ako neopodstatnenú, rovnako ako súd prvej inštancie. Predmetom tohto konania nebolo posudzovanie platnosti a neplatnosti uznesenia mestského zastupiteľstva, ale či nájomný vzťah medzi stranami sporu existuje, o čom nepochybne všeobecné súdy rozhodovať môžu, a .

18. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998- I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04).Vzhľadom na neplatnosť odstúpenia od nájomnej zmluvy odvolací súd sa nezaoberal ostatnými odvolacími námietkami ktoré neboli spôsobilé privodiť zmenu právneho posúdenia veci.

19. Za takejto situácie odvolací súd postupom podľa , napadnutý rozsudok vo výrokoch I. a II. ako vecne správny potvrdil.

20. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa s poukazom na ust. a vychádzajúc zo zásady úspešnosti súd vzhľadom na to, že úspešnému žalobcovi náhrada trov odvolacieho konania nevznikla, tak tomu zodpovedá aj výrok o jej náhrade.

21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).